V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Mušková. Pripraví sa pán poslanec Burian.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán podpredseda vlády, keďže som už včera vo vystúpení povedala skoro všetko, ale zabudla som na jeden pozmeňujúci návrh, dovoľte, aby som vám predložila tento pozmeňujúci návrh v mojom vystúpení, terajšom.

Navrhujem v kapitole ministerstva školstva výdavky na regionálne školstvo a mládež zvýšiť výdavok o 10 miliónov slovenských korún, ktorý sa viaže na dostavbu Základnej školy v Spišskom Podhradí. Navýšenie sa navrhuje získať z VPS.

Odôvodnenie: V obci, ako som včera hovorila, je rozostavaná budova základnej školy a žiaci sa doteraz učia v škole, ktorá je nevyhovujúca a je postavená ešte v 19. storočí. Keby sa zrekonštruovala a používala ako turistická atrakcia, tak s tým by som tiež súhlasila. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Burian. Pripraví sa ako posledný pán poslanec Fajnor. Pán poslanec Burian je prítomný? Nie je prítomný, stráca poradie. Pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vláda predkladá návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok už overeným spôsobom ako súčasť viacročného rozpočtu verejnej správy na obdobie rokov 2006 až 2008. Výnimočne súhlasím s predkladateľom, podpredsedom vlády a ministrom financií, keď ocenil korektný prístup k prerokúvaniu návrhu vo výboroch. Je prejavom zodpovedného prístupu opozičných poslancov k rozpočtu a uvedomenia si dôležitosti dopadov jednotlivých ukazovateľov na našu spoločnosť. Som si vedomý tejto zodpovednosti a musím konštatovať, že návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 nepodporím.

Pre našu stranu je určujúcou otázkou, či vláda zabezpečuje predovšetkým hospodárske a sociálne ciele, ktoré máme vo svojom programe. Tieto boli postavené na zabezpečení potrieb občanov a hlavne v ich prospech. Žiaľ, vláda nepostavila rozpočet pre zvýšenie životnej úrovne väčšiny občanov, ale na zabezpečení potrieb úzkej skupiny občanov, privatizérov a hlavne nadnárodných monopolov. Dôvodom odmietnutia predloženého vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte je skutočnosť, že návrh rozpočtu je založený na reformách, ktoré koalícia prijala a ktoré sú svojím antisociálnym rozmerom neprijateľné pre väčšiny našich občanov. Ako príklad uvediem daňovú reformu. V rozpore s deklarovanými chválospevmi na realizovanú daňovú reformu sú najnovšie výsledky prieskumu verejnej mienky, ktoré v mesiaci november urobil odbor mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu. Ministerstvo financií tvrdí, že z rovnej dane profitujú prakticky všetky príjmové skupiny. Realita je taká, že profitujú z nej predovšetkým podnikatelia. Do tejto skupiny možno zaradiť občanov s vysokoškolským vzdelaním, voličov koaličných strán, najmä SDKÚ, obyvateľov Bratislavského a Trnavského kraja. Naopak výrazne vyššia skupina ľudí, zhruba 20 %, pocítila po zmene daňového systému zhoršenie príjmovej situácie. V tejto skupine prevládali občania vo veku 50 až 69 rokov, obyvatelia najmenších obcí, obyvatelia žijúci v okresných mestách a voliči opozičných strán. Takmer 40 % občanov nepocítilo po zavedení rovnej dane žiadnu zmenu vo svojich príjmoch. Je to ono spôsobené aj tým, že takmer 70 % ľudí má menší zárobok, ako je vykazovaná priemerná mzda.

Ďalším problémom je, ak vládna koalícia permanentne presviedča, že prijaté reformy boli nevyhnutné a sú prínosom pre ekonomiku a o nejaký čas, čuduj sa svete, pred voľbami povie, že reformy je potrebné korigovať. Podľa môjho názoru to znamená totálny krach ekonomickej a hlavne sociálnej politiky tejto vlády.

Rozpočet je postavený na celom rade zákonov, ktoré súvisia s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok a ktoré koalícia musela v tejto snemovni schváliť na poslednú chvíľu ešte pred vlastným pristúpením k prerokúvaniu návrhu rozpočtu. Musím ich odmietnuť, pretože zvyšujú zaťaženie občanov, napríklad vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Je hanbou vlády, že pripravila rozpočet, ktorý je založený na upieraní základných občianskych práv občanov, nakoľko uvedené zákony podstatne sťažia prístup občanov k týmto právam.

Po druhé, prijaté zákony sú výrazom ďalšieho okliešťovania výhod pre občanov. Takýmto je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. Ako som už poukázal, stavebné sporenie každým rokom Dzurindovej vlády znamená horšie a horšie podmienky. Štát sa vzdáva akejkoľvek ingerencie, ktorá by pozitívne mohla ovplyvniť kvalitu bývania. Stalo sa pravidlom, že vláda v ročných rozpočtoch zhoršuje podmienky stavebného sporenia. Najskôr sa usporí na občanoch a potom úsporu prezentujeme ako pomoc občanom. Problémom je skutočnosť, že obnova bytového fondu a zateplenie, v rozpočte budúceho roka je vyčlenená iba časť získanej sumy, zvyšok je určený pre rezervu vlády a bude potom použitý v záujme naplnenia predvolebných aktivít vlády. A to som uviedol iba niektoré zákony. Nespomínam ďalšie zákony prijaté koalíciou v priebehu roka s priamym negatívnym dopadom na občanov. Slovensku chýba kvalitná a dlhodobá stratégia rozvoja. Za takú nemôžem považovať stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, ktorú prijala vláda. Namiesto robenia vyváženej hospodárskej a sociálnej politiky vláda urobila zo Slovenska štát, ktorý označujú za pokusného králika pre Európsku úniu. V hospodárskej oblasti sa Slovenská republika vydala smerom, ktorý je v rozpore s hospodárskou politikou vyspelých krajín Európskej únie ako Francúzsko, Nemecko a ďalšie. Zo strany koalície počúvam hlasy o tom, ako Slovensko svojimi reformami je príkladom nielen pre nové krajiny Európskej únie, ako robí hospodársku politiku, ktorú nám závidia aj mnohé rozvinuté krajiny únie. Akosi sa v tej eufórii zabudlo na niektoré stanoviská odborníkov, že vlastne Slovensko sa preteká v rýchlosti a tvrdosti reforiem samo so sebou. Na rozdiel od nás totiž iné krajiny nerobia reformy pre reformy či pre preteky, ale ich prvoradým záujmom je robiť aj sociálnu politiku v záujme občanov. V tomto Dzurindova vláda absolútne zlyhala. Súhlasím s odborným názorom, že rast HDP neznamená pokles chudoby. Na Slovensku 8 % občanov žije v chudobe a 20 % je bezprostredne chudobou ohrozených a viac ako dve tretiny zamestnaných zarába menej, ako je priemerná mzda. Žiaľ, chudoba narastá. Už dávnejšie som poukázal, že sociálna spravodlivosť koalície sa skončila voľbami. Predložený rozpočet na rok 2006 naznačuje, že koalícia v tomto trende bude pokračovať. Rozpočet dáva priestor na predvolebné manévre. Oproti rozpočtu na rok 2005 sa navrhuje v roku 2006 zníženie deficitu verejných financií o pol percenta. Na prvý pohľad je to krok, ktorý nie je zvykom realizovať v predvolebnom období. Argument podpredsedu vlády a ministra financií, že rozpočet šetrí a nezaťažuje, stráca opodstatnenie pri analýze výdavkov. Práve pri nich sa prejavuje predvolebný charakter rozpočtu s neefektívne postavenými výdavkami. Samotný predkladateľ návrhu rozpočtu uviedol, že rozhodujúcou otázkou pri schvaľovaní rozpočtu je aj v tomto roku štruktúra výdavkov a rozdelenie financií medzi jednotlivé oblasti, ktoré by mali reflektovať politické priority. V súvislosti s rozpočtom opätovne upozorňujem, že za najväčšiu hydru, ktorá požiera ekonomiku Slovenskej republiky, považujem štátny dlh a dlh verejných financií. Celková potreba nevyhnutnej úhrady záväzkov vnútorného a vonkajšieho dlhu predstavujúca splatné sumy istín štátneho dlhu v roku 2006 je vyčíslená sumou 152, 6 miliardy. Najväčšiu časť dlhu, 40 %, predstavuje úhrada schodku bežného hospodárenia za tento rok, splatné istiny štátnych pôžičiek a pôžičiek na peňažnom trhu tvoria 29 %, splatné istiny štátnych dlhopisov emitovaných v slovenských korunách tvoria 23 %. Ďalšie zaťaženie predstavujú splátky záväzkov prevzatých od Štátneho fondu cestného hospodárstva a od Železníc Slovenskej republiky a Železničnej spoločnosti. V rozpočte sa vláda rozhodla legalizovať úvery od Európskej investičnej banky na financovanie výstavby diaľnic do sumy 4,3 miliardy. Oproti tohtoročnému rozpočtu, ktorý na tento účel počítal sumu 650 miliónov Sk, je to skutočne výrazne vyššie zaťaženie. Ďalej rozpočet oprávňuje vládu v roku 2006 prevziať úvery od Svetovej banky. Hoci návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 nie je záväzný a parlament podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy berie tento na vedomie ako informáciu, zastavím sa pri očakávanom vývoji verejného dlhu. Aj v roku 2006 sa očakáva rast objemu verejného dlhu v absolútnych číslach. Kým na rok 2005 sa rozpočtoval verejný dlh na úrovni 525,2 miliardy slovenských korún, v roku 2006 sa očakáva zvýšenie na 588,2 miliardy, v roku 2007 na 623,8 miliárd a v roku 2008 na 662,3 miliárd slovenských korún. Žiaľ, v percente HDP v porovnaní s rokom 2005 podiel verejného dlho k HDP sa neznižuje, ale naopak, zvyšuje. V percente HDP sa rozpočtuje verejný dlh v roku 2006 na úrovni 38,4, v 2007 na úrovni 37,9 % a v roku 2008 na úrovni 37,5 %. Príčinou rastu objemu verejného dlhu je predovšetkým pokračujúce deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu. Žiť na úkor budúcnosti bolo najväčším predmetom kritiky Mikuláša Dzurindu, keď išiel v roku 1998 do vlády. Teraz je to práve on, ktorý dosiahol historické prvenstvo v tempe zadlžovania Slovenskej republiky a navrhovaný rozpočet v tomto trende, žiaľ, pokračuje. Preto z tohto pohľadu musím odmietnuť vyjadrenie podpredsedu vlády a ministra financií, že vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a klesajúci deficit verejné financie začínajú znižovať bremeno budúcich generácií.

V krátkosti niekoľko poznámok k dvom kapitolám. V súvislosti s návrhom rozpočtu na budúci rok musím opakovať svoje stanovisko k poľnohospodárstvu. Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok predkladá dorovnanie priamych platieb poľnohospodárom do úrovne 54 % priemeru tradičných členov Európskej únie. V Maďarsku a v Poľsku a pritom počíta s priamymi platbami vo výške 65 %, v Českej republike so 63-percentnou úrovňou priamych platieb. Viackrát som upozorňoval, že nemôžeme rovnocenne súťažiť s poľnohospodármi v Európskej únii, keď dotácie pre našich poľnohospodárov sú diskriminačné. Toto nie je cesta rozvoja poľnohospodárstva, ale, žiaľ, jeho zániku. Pri prerokovaní rozpočtu na tento rok som vyzval vládu, aby do troch rokov pripravila rozvoj poľnohospodárstva tak, aby rozpočet na rok 2008 počítal so stopercentnou výškou platieb pre našich poľnohospodárov. Ukazuje sa, že vláda iba ústne deklaruje podporu poľnohospodárstva, ale v praktickej realizácii neplní nič. Nie je možné akceptovať stav, keď je náš agrorezort v rámci Európskej únie postavený na druhú koľaj. Z tohto dôvodu podporujem pozmeňujúce návrhy kolegov Cabaja z Ľudovej strany - HZDS a kolegu Maxona z HZD, ktorí žiadajú dorovnanie priamych platieb pre poľnohospodárov do maximálne povolenej úrovne, teda 65 % ich priemeru v 15 tradičných členských krajinách Európskej únie alebo do úrovne 59 % priemeru európskej pätnástky. Čo sa týka rezortu školstva, predkladám vlastný pozmeňujúci návrh. V kapitole školstva je viazaných 300 miliónov korún ako dotácia pre VÚC na dokončenie základných škôl na Slovensku. Podľa predloženého materiálu na dokončenie všetkých základných škôl je potrebná zhruba miliarda slovenských korún. Rozdiel 700 miliónov navrhujem presunúť z kapitoly ministerstva obrany zo sumy určenej na účasť Slovenska v misiách, osobitne v Iraku. Návrhom chcem podporiť vládny program znalostnej ekonomiky, ktorá má Slovensku zabezpečiť trvalý rast a rozvoj. Po decentralizácii prešlo niekoľko desiatok rozostavaných škôl do pôsobnosti samospráv, no vláda nezabezpečila aj finančnú decentralizáciu na tento účel. Preto dodnes tieto stavby v drvivej väčšine prípadov nie sú dokončené. Vzhľadom na finančnú situáciu obcí je vysoko nepravdepodobné, že by tieto rozostavané objekty boli obce schopné dokončiť z vlastných zdrojov.

Vážené kolegyne, kolegovia, uvedené argumenty mi neumožňujú podporiť návrh rozpočtu na rok 2006, preto budem hlasovať proti jeho prijatiu. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Burian stratil poradie, pýtam sa ho naposledy, či príde vystúpiť. Nepríde. Končím, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz dávam slovo predkladateľovi návrhu zákona o štátnom rozpočte podpredsedovi vlády a ministrovi financií pánovi Ivanovi Miklošovi.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Najskôr sa chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili, a nebolo ich málo, bolo to niekoľko desiatok, vystúpili veľmi často so zaujímavými názormi, ale aj s návrhmi. Tie názory sa, samozrejme, veľmi diametrálne odlišovali, niektorí z vás nazvali štátny rozpočet, respektíve návrh verejných rozpočtov na roky 2006 až 2008 pravicovými, napríklad poslanci Komunistickej strany, poslanci Smeru, pán Maxon, niektorí tvrdili, že práve nie je pravicový, ako napríklad pán Opaterný alebo pani poslankyňa Navrátilová. Viacerí z vás využili túto rozpravu na to, čo je, samozrejme, prirodzené, najmä, keďže voľby sa blížia, aby ste prezentovali svoje názory na politiku vlády, na hospodársku politiku vlády, a mnohí z vás, musím povedať, že ste strašili. Strašili, strašili, strašili. Najskôr by som sa chcel vyjadriť všeobecnejšie a potom pôjdem aj k tým jednotlivým názorom alebo návrhom, ale k tomu strašeniu chcem povedať, pretože viackrát zaznelo, zaznelo to od viacerých poslancov, nebudem teda menovať, od poslancov opozície zaznelo, že nárast cien bude taký, že nedôjde k reálnemu rastu výdavkov v jednotlivých kapitolách alebo že dokonca ľudia nepocítia žiadne zlepšenie, že nebude reálny nárast platov, že nebude reálny nárast dôchodkov. Takže dovoľte mi, aby som k tejto téme hneď na začiatku povedal, aké sú aktuálne odhady ministerstva financií v súvislosti s už ohlásenými úpravami regulovaných cien, o ktorých je pravda, že sme nevedeli, keď sme pripravovali návrh štátneho rozpočtu, teda v tých číslach, ktoré sú v tabuľkách zahrnuté, toto nie je obsiahnuté, ani nemohlo byť, pretože vtedy ešte regulačný úrad o tom nerozhodol. Takže po zapracovaní do tých kvantifikácií, po aktualizácií týchto odhadov predpokladáme, že priemerná miera inflácie v roku 200ž by mala byť 3,3 %, pričom už v roku 2007 - 2008 by mala byť okolo 2 % a mali by byť aj v tejto oblasti maastrichtské kritériá. Pôvodne sa reálne mzdy odhadovali vo výške asi 4,1 % pre budúci rok, ten vyšší nárast cien oproti pôvodnému predpokladu to síce zníži, ale zníži len nepatrne, predpokladáme, že reálne mzdy sa budú pohybovať, nárast reálnych miezd v roku 2004, na úrovni 3,6 až 3,4 %, a teda že sa nepremietne celý ten 0,8-percentný dodatočný nárast inflácie do zníženia reálnych miezd a to z tohto dôvodu, že iné parametre sa vyvíjajú lepšie. Inflácia sa bude vyvíjať horšie, ako bol pôvodný predpoklad, kvôli svetovým cenám ropy, ale iné parametre, ako je ekonomický rast, ako je zamestnanosť, teda tie kľúčové, ako sú nominálne mzdy, by sa mal vyvíjať lepšie a čiastočne by mal kompenzovať tento pozitívny vývoj, tento negatívny vývoj inflácie. To isté platí aj u dôchodcov, u reálnych dôchodcov, u dôchodkov, u konečnej spotreby domácností.

Najskôr mi dovoľte vyjadriť sa, toto je teda k tomu, aký je a bude vplyv toho v priemere 5-percentného zvýšenia regulovaných cien plynu, elektriny a vyššieho, trochu vyššieho zvýšenia vodného a stočného. Viacerí z vás hovorili o tom, vlastne o reformách, o tom, aká je hospodárska politika vlády, o tom pán Fajnor naposledy, ešte to máme v ušiach, že reformy sú len pre reformy, pán Číž o tom, že dochádza k drastickému obmedzovaniu verejných výdavkov, a zazneli tu názory, ktoré, prevažne z opozície, keďže je prirodzené asi, že najviac opozičných poslancov vystupovalo, ktoré nenechali nitku suchú na reformách. Takže dovoľte mi začať týmto. Včera ste zrejme zachytili, že Štatistický úrad zverejnil oficiálne štatistické údaje o raste ekonomiky a najmä o raste reálnych miezd a o raste zamestnanosti. Takže potvrdzuje sa, potvrdzujú to čísla, fakty, potvrdzuje sa, že vďaka reformám dosahujeme vysoký, zdravý a udržateľný ekonomický rast. Potvrdilo sa, že v treťom štvrťroku bol ekonomický rast 6,2 % a je dobrá, kvalitná aj štruktúra tvorby hrubého domáceho produktu, ktorá zabezpečuje vysoký a udržateľný rast. Tá štruktúra je dobrá aj preto, že rastie viac ako priemerne hrubá tvorba fixného kapitálu, že klesá podiel verejnej spotreby na tvorbe hrubého domáceho produktu, čiže, to zase zaznelo od mnohých z vás, že verejná spotreba je príliš vysoká, rozhadzovačná a tak ďalej a tak ďalej. Čo sa týka reálnych miezd, tieto vzrástli v treťom štvrťroku dokonca o 7,6 % oproti tomu istému obdobiu minulého roka a za prvé tri štvrťroky o 6,7 %. Za tri roky vládnutia druhej vlády Mikuláša Dzurindu bolo vytvorených viac ako 100 000 nových pracovných miest oproti situácii spred troch rokov. Zaznieva veľmi často konštatovanie alebo tvrdenie, že síce ekonomika rastie, že síce rastú aj mzdy, že síce rastie aj zamestnanosť, ale len v Bratislave, len na západnom Slovensku a že narastajú regionálne rozdiely. Nenarastajú. Regionálne rozdiely sú síce na Slovensku veľké, to je pravda, ale v posledných rokoch už nenarastajú a čím ďalej, tým viditeľnejšie sa začínajú práve zmenšovať. Svedčia o tom ukazovatele o porovnaní rozdielu medzi mierou nezamestnanosti v okresoch s najvyššou a s najnižšou nezamestnanosťou. Svedčia o tom však aj ďalšie údaje, z ktorých niektoré by som na tomto mieste chcel prezentovať, pretože to tu bolo veľmi, veľmi často spomínané.

Takže čo sa týka reálnych miezd, za prvý polrok tohto roka, pretože zatiaľ z hľadiska regionálnej štruktúry máme údaje za prvý polrok, už za prvý polrok došlo k rastu reálnych miezd vo všetkých odvetviach a vo všetkých regiónoch Slovenska. Zníženie, k zníženiu došlo len u niektorých vyšších príjmových skupín, ako sú starostovia, novinári, telekomunikační technici. K prebytku 22 profesií, u ktorých došlo k zníženiu reálnych príjmov alebo k nízkemu rastu, je len jedna profesia z nízkopríjmových skupín, a to sú smetiari, kde však došlo taktiež k rastu reálnych miezd, ale k menšiemu rastu, ako bol priemer rastu reálnych miezd za prvý polrok. K najrýchlejšiemu rastu došlo pri takých profesiách, ako sú stavební montážnici, betonári, opatrovatelia v domácnostiach, obsluhovači stavebných strojov, lesní robotníci, z čoho je zjavné, že nie je pravda, že rastú reálne mzdy len vďaka tomu, že rastú enormne rýchlo u riaditeľov, finančníkov a u vyšších príjmových skupín. Takisto z hľadiska regionálneho rozloženia aj u zamestnanosti, aj u reálnych miezd to tak nie je.

Ďalej mi dovoľte povedať, že aj čo sa týka dopadov na tie najslabšie sociálne skupiny, vláda prijíma opatrenia, ktoré upravujú sociálne dávky tak, aby najslabšie, najzraniteľnejšie príjmové skupiny obyvateľstva, sociálne skupiny obyvateľstva boli chránené. Boli upravované smerom hore tieto dávky, za posledné mesiace dokonca trikrát - k 1. 9., k 1. 11. a ďalšie budú k 1. 1. roku 2006. Boli prijaté alebo schválené tu v Národnej rade vami aj niektoré nové príspevky a prídavky.

Ďalej mi dovoľte povedať k tomu, aké sú priority a aké sú nárasty. Budem porovnávať, keďže je to štvrtý rozpočet v tomto volebnom období, tak mi dovoľte porovnať nielen rok 2006 a 2005, ale aj roky 2002 a 2006. Chcem pripomenúť, že miera inflácia za to obdobie 2006 až 2002 je 21,3 %. A nárast, nominálny nárast, od ktorého treba odpočítať tých 21,3 %, ak chceme dostať reálny nárast v tých odvetviach, v tých oblastiach, ktoré vláda považuje za prioritné, je nasledovný: Za tie štyri roky vzrastú nominálne výdavky na diaľnice o 82 %, takže reálne zhruba o 60 %, výdavky na vysoké školy o 55 %, takže reálne zhruba o 33 %, veda a výskum, výdavky na vedu a výskum vzrastú za štyri roky nominálne o 100,9 %, teda dvojnásobne, aj keď je pravda, že stále ten objem výdavkov je nedostatočný. V súdnictve vzrastú výdavky za štyri roky o 78 %, v samosprávach vzrastú príjmy samospráv, vzrastú v tomto roku o 3,6 miliardy korún viac, ako by boli ich príjmy, keby sme nerobili fiškálnu decentralizáciu a valorizovali ten objem prostriedkov, ktorý bol pred fiškálnou decentralizáciou. Takto by som mohol menovať ďalšie oblasti, ako je regionálne školstvo, životné prostredie a tak ďalej a tak ďalej.

Dovoľte, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby som teraz spomenul niektoré oblasti, ktoré boli spomínané viacerými z vás, tie, kde sa najčastejšie vyskytovali pripomienky, ja by som povedal svoje stanovisko k týmto oblastiam a k ich financovaniu v najbližších rokoch. Viacerí z vás, pán poslanec Maxon, pán poslanec Šulaj, pred chvíľou pán poslanec Fajnor, sa vyjadrovali k bývaniu a vyjadrovali ste sa v tom zmysle, že podpora z verejných zdrojov bývania nie je dostatočná, že sa dokonca podľa vás znižuje, najmä v súvislosti so schválením novely zákona o stavebnom sporení, kde došlo k zníženiu financovania z verejných zdrojov tohto produktu. Je pravda, že pokles cez zmenu v stavebnom sporení, pokles výdavkov na podporu bývania je 885 miliónov korún, ale tiež je pravda, že 560 miliónov korún z týchto ostáva a používa sa na zvýšenie podpory výstavby nájomných bytov a zároveň sa vytvára nový program na podporu zatepľovania bytov vo výške 350 miliónov korún. Súčet tých 560 a 350 miliónov je 910 miliónov, čo je viac ako 885 miliónov, o ktoré sa znížila podpora stavebného sporenia, novelou zákona, ktorý bol dôležitý nie preto, aby sme ušetrili peniaze, lebo ako ukazujem na tomto, neušetrili sme, ale preto, že táto podpora by v doterajšej podobe bola nesystémová v tom zmysle, že bola príliš vysoká oproti iným produktom a iným nástrojom podpory bývania, najmä hypotekárnym úverom. Chcem pripomenúť, že štát každoročne dáva na podporu bývania zhruba 7 miliárd korún, čo ak by sme porovnali so zhruba 14 000 novými bytmi a domami, ktoré sa postavia za jeden rok, tak to vychádza na 500 000 korún verejnej podpory na jeden dom, aj keď, samozrejme, nejde podpora len na výstavbu nových domov, ale pre ilustráciu.

Ďalej témou, ku ktorej sa tiež viacerí z vás vyjadrovali, bolo poľnohospodárstvo, pán poslanec Cabaj, Maxon a ďalší. Chcem teda uviesť, že objem prostriedkov na priame platby medzi rokmi 2006, 2005 vzrastie o 7,6 % pri 3,3-percentnej inflácii, a v rokoch 2006 až 2002 celkové výdavky vzrastú o 74 %, opakujem, pri 22-percentnej zhruba inflácii, a dotácie vzrastú o 86 %. Dotácie, celkové, zo štátneho rozpočtu nemá zmysel oddeľovať tieto veci, či už pri životnom prostredí, nemá, pán Maxon, vy to veľmi dobre viete, pretože štátny rozpočet prispieva aj do rozpočtov Európskej únie, takže my, samozrejme, musíme...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, na chvíľočku vás preruším, pán predseda parlamentu Pavol Hrušovský zvoláva poslanecké grémium na 12.00, do zasadačky za rokovaciu sálu. Ďakujem. Pokračujte, prosím.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: A k tomu porovnávaniu, len dve poznámky ešte k poľnohospodárstvu. K tomu porovnávaniu aj s okolitými krajinami treba povedať, že máme najvýraznejšou mierou podporu zase v inej oblasti, a to je vo forme zvýhodnenej motorovej nafty, pričom objem prostriedkov, o ktoré štátny rozpočet touto formou prichádza, bol vlani 1 miliarda 142 miliónov korún. Táto suma nie je zahrnutá v tých kvantifikáciách, v číslach, ktoré som povedal. Ak by táto forma nebola, príjmy, ak by poľnohospodárstvo používalo normálnu naftu, príjmy štátneho rozpočtu by boli o toľko vyššie, čiže aj toto treba zahrnúť do podpory. Taká základná téza, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, myslím, že pán poslanec Maxon ju povedal, to je téza, či my týmto relatívne nižším podporovaním, merané podielom na priamych platbách, priemeru priamych platieb európskej pätnástky ako okolité krajiny, bola povedaná téza, že tým zhoršujeme konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva. Nemyslím si to. Nemyslím si to, myslím si, že dokonca by sa dalo tvrdiť, že tým vytvárame, áno, náročné ekonomické prostredie na zvyšovanie konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov oproti poľnohospodárom, ktorí sú možno v prostredí mäkšom, lebo je známe, že mäkké ekonomické prostredie a dotácie nikdy nezvyšujú konkurencieschopnosť. A som presvedčený, pán poslanec, a na tomto by sme sa možno mohli zhodnúť, že tá tendencia do budúcnosti bude určite tendencia znižovania miery podpory vo forme dotácií. A potom budú profitovať tie krajiny, ktoré podporovali menej, pretože ich poľnohospodári budú jednoducho v tvrdších ekonomických podmienkach schopnejší obstáť. A práve tie krajiny, ktoré dotovali viac, na to doplatia, ich poľnohospodári na to doplatia, že žili v mäkšom prostredí a vo vatičke.

Ďalšia oblasť, ku ktorej ste sa vyjadrovali viacerí, páni poslanci, panie poslankyne, bola oblasť obrany, pán poslanec Ševc, pán poslanec Maxon. Pán poslanec Maxon obsiahol takmer všetko, preto ho menujem pri každej z tých oblastí. Viacerí z vás teda podrobili kritike, že ten objem výdavkov je príliš vysoký. Najskôr chcem povedať, že nie je dôležitá len výška výdavkov, ale treba aj porovnávať, čo tie výdavky prinášajú, lebo tie výdavky boli často kritizované aj v súvislosti so vstupom do NATO, že mali sme vraj po vstupe do NATO ušetriť, ale nikto netvrdil, že keď vstúpime do NATO, že budeme dávať menej prostriedkov. My sme sa dokonca zaviazali dávať zhruba 2 % hrubého domáceho produktu, čo ani tento návrh verejných rozpočtov nenapĺňa tento záväzok. Tento rozpočet napĺňa zhruba 1,88 percenta HDP, ale dôležité je teda, aká je efektívna tá obrana, dôležité je nielen koľko peňazí dávame, ale aký výsledok dostávame. Asi sa zhodneme na tom, že pred vstupom do NATO bola miera ochrany bezpečnostných záujmov a životov a zdravia a majetkov občanov z hľadiska medzinárodného ohrozenia, zásadne zraniteľnejšia bola tá pozícia, ako je dnes.

Okrem toho treba povedať, že aj tá vysoká dynamika hrubého domáceho produktu znamená, a to platí pri všetkých porovnaniach voči hrubému domácemu produktu, že ten celkový objem zdrojov je väčší, aj keď sa nenapĺňa možno niekedy podiel na HDP, to platí aj pri školstve, ale aj pri obrane, jednoducho preto, že hrubý domáci produkt rastie rýchlejšie, aj rýchlejšie, ako boli pôvodné predpoklady, nielen rýchlejšie, ako rástol v minulosti.

Životné prostredie bolo ďalšou oblasťou, ktorej sa dotkli viacerí, napríklad pán poslanec Jaduš, pán poslanec Juščík. Tu chcem povedať, že životné prostredie je kapitolou, kde došlo jednoznačne k najvyššiemu navýšeniu za štyri roky, kedy na životné prostredie z verejných zdrojov v roku 2002 išlo 3,9 miliardy korún, v roku 2006 pôjde 12,1 miliardy korún. Je pravda, že väčšina tohto navýšenia je zo zdrojov Európskej únie, ale, páni a dámy, dámy a páni, zdroje Európskej únie sú taktiež verejnými zdrojmi, na to, aby sme ich dostali, musíme zaplatiť, takže, samozrejme, my to musíme platiť, kofinancovanie a tak ďalej a tak ďalej.

Ďalšia oblasť, ktorá sa možno najviac, a preto vymenujem pána poslanca Čaploviča, Brestenskú, Devínskeho, Muškovú, Podrackú, je oblasť školstva a Minervy. Dovoľte mi teda zastaviť sa aj pri tejto oblasti. Začnem Minervou, pretože bolo konštatované od viacerých z vás, že Minerva je síce fajn a ďakujem pekne za podporu aj zo strany opozičných poslancov, ale že objem zdrojov, ktoré do Minervy idú, nie je dostatočný. No, ja súhlasím s tým a tiež by som bol rád alebo radšej, keby do Minervy išlo viacej zdrojov, ale zároveň si treba uvedomiť, že ak nechceme viac zadlžovať budúce generácie, ak chceme napĺňať aj iné priority, že tie ciele sú konkurenčné. Čo sa týka Minervy, schválené zdroje pre rok 2006 do Minervy sú takmer tri miliardy korún, 2,8 miliardy korún, z toho na akčný plán vzdelávania a zamestnanosť 1,1 miliardy, akčný plán veda, výskum a inovácie 1,3 miliardy, akčný plán informačná spoločnosť 400 miliónov a potom sú ešte iné zdroje ako verejné. Toto sú zdroje, toto sú prostriedky na konkrétne akčné plány a konkrétne programy, ktoré súvisia s Minervou.

Čo sa týka vysokých škôl, lebo to bolo tiež pomerne často spomínané, výdavky na vysoké školy za tie roky, za štyri roky, ako som povedal, vzrastú o 55 % pri 22-percentnej inflácii, teda 33-percentný reálny - očistený o infláciu - nárast zdrojov do vysokých škôl z verejných zdrojov. Čiže rastie aj podiel na HDP, rastie z 0,77 na 0,85, pričom zároveň, znovu opakujem, rýchlo rastie HDP, takže ten reálny rast je vysoký. Dochádza aj k rastu prostriedkov na regionálne školstvo. Medziročný nárast v budúcom roku bude 6,3-percentný, opakujem, pri 3,3-percentnej inflácii, čo je dvojmiliardový nárast v porovnaní s rokom 2005 napriek skutočnosti, že počty žiakov klesajú medziročne asi o 3 %, takže keby sme to merali na žiaka, ten nárast by bol ešte výraznejší a bol by konkrétne medzi rokmi 2006 a 2005 zhruba 12,5-percentný nárast na jedného žiaka, výdavkov v regionálnom školstve. Opakujem, pri 3,3-percentnej inflácii.

Veda a výskum vzrástla, ako som už spomenul, v raste dvojnásobne, o 100,1 % za štyri roky. Kým v roku 2002 to bolo 3,8 mld., v súčasnosti to predstavuje 7,7 mld. Faktom je, že aj v tejto oblasti aj v medzinárodnom porovnaní to stále nie je dostatočné. Faktom je však - a to si tiež treba priznať podľa môjho názoru -, že aj absorpčná kapacita vedy a výskumu z hľadiska možnosti efektívneho využitia zdrojov je obmedzená, a nie som si istý, či pri vyššom objeme zdrojov by sme vedeli zabezpečiť dostatočne efektívne využitie.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teraz prejsť cez vystúpenia viacerých z vás. Ospravedlňujem sa dopredu, že sa asi z časových aj kapacitných dôvodov nestihnem venovať všetkým vašim vystúpeniam alebo všetkým vašim poznámkam. Podrobnejšie sa zastavím možno pri vystúpeniach poslancov, ktorí vystupovali za jednotlivé poslanecké kluby a potom ešte samozrejme aj k tým, ktoré považujem za dôležité a potrebné sa k nim vyjadriť.

Za poslanecký klub strany Smer vystúpil pán poslanec Šulaj. Pán poslanec Šulaj poukázal hneď v úvode svojho vystúpenia na jeden problém, ktorý problémom naozaj je, ku ktorému došlo, ale zároveň ku ktorému nemohlo nedôjsť, takže ja vysvetlím, prečo k nemu došlo. Upozornil na to, že oproti číslam v štátnom rozpočte je zmena vo výške 4,5 mld. korún pri hotovostnom, zdôrazňujem hotovostnom deficite štátneho rozpočtu z toho dôvodu, že v zákone, v novele zákona o dani z pridanej hodnoty neprešlo jedno ustanovenie vládneho návrhu zákona, s ktorým samozrejme my ako predkladatelia sme počítali, že prejde, a toto nie je premietnuté do návrhu štátneho rozpočtu. Ak hovorím, že to nemohlo byť premietnuté, tak nemohlo byť premietnuté z časových dôvodov, pretože návrh štátneho rozpočtu, ako viete, predkladá podľa zákona vláda povinne do 15. októbra kalendárneho roka a novela zákona o dani z pridanej hodnoty bola schválená 27. októbra, čiže dva týždne po dátume na predloženie zákona o verejných rozpočtoch do Národnej rady. K takýmto zmenám dochádza každý rok v rozpočte. Stávajú sa, pretože rozpočet sa schvaľuje a mnohé zákony, ktoré s ním súvisia, v tomto roku je zmena len v tom, že tá položka je pomerne vysoká, je vyššia, ako bola v minulých rokoch. Chcem len vysvetliť, že tu dochádza, k tomu došlo len preto, že iný režim, pôvodne mala prechádzať daň z pridanej hodnoty, jej platba z tretích krajín na daňové úrady, došlo k zmene, že ostáva na colných úradoch, a preto sa mení len z časového hľadiska, ak by prechádzala na daňové úrady, tak by prišla o tri až štyri mesiace alebo dva až štyri mesiace neskôr. Teda, vznikol by v "kešovom" plnení výpadok v budúcom roku väčší, pretože zhruba z tej dane z pridanej hodnoty, ktorá sa celá vyberie z tretích krajín, táto časť vo výške 4,4 mld. korún by neprišla v budúcom roku, ale by prišla až v roku 2007. Keďže toto ustanovenie neprešlo v zákone o dani z pridanej hodnoty, ostáva výber dane z pridanej hodnoty z tretích krajín, nečlenských krajín EÚ na colných úradoch a bude to rýchlejšie. Nevznikne ten časový výpadok dvoch až štyroch mesiacov a preto vlastne sa znižuje "kešový" deficit v budúcom roku štátneho rozpočtu, o 4,5 mld. korún, čo však nič nemení, pretože pre nás kľúčový ukazovateľ je deficit verejných financií na akruálnej báze, ktorá očisťuje časový nesúlad, a preto nevytvára sa tým priestor, to by som najmä rád zdôraznil, nevytvára sa tým priestor na akékoľvek zvyšovanie výdavkov. Čiže problém, na ktorý upozornil pán poslanec Šulaj, je problém, je to problém, ktorý sme chceli v parlamente v rozprave meniť, on s tým prišiel ako prvý. Aj definoval správne ten problém, len nedal presné riešenie a nedal ho preto presné, že nepostrehol alebo proste nezohľadnil, že v spoločnej správe boli schválené niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré nie významne, ale menia celkovo predpokladané príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, konkrétne sa navyšujú, ak sa nemýlim, vlastné príjmy Slovenskej akadémie vied. Preto pán poslanec Farkas včera predložil iný pozmeňujúci návrh, v ktorom nehovorí o konkrétnom čísle, absolútnom, lebo pán poslanec Šulaj odpočítal z toho deficitu 4,5 mld. korún, ktorý je tam uvedený. Ale keďže chceme zohľadniť aj návrh, ktorý je v spoločnej správe, a keďže nevieme, či nebudú schválené niektoré ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré by mohli prípadne zmeniť príjmy alebo výdavky, tá formulácia pána poslanca Farkasa je lepšia v tom zmysle, že bez ohľadu na to, ako budú presne schválené pozmeňujúce návrhy, ktoré menia príjmy alebo výdavky, jeho pozmeňujúci návrh hovorí, že znížime v tých dvoch bodoch príjmy, respektíve znížime deficit a zvýšime príjmy o 4,5 mld. korún zo sumy, ktorá vyjde zo schválených pozmeňujúcich návrhov, vrátane toho jedného, ktorý už spoločná správa gestorského výboru navrhuje.

Niekoľko poznámok k ďalším vyjadreniam pána poslanca Šulaja. Hovoril, aj niektorí ďalší ste to spomenuli, preto sa k tomu vyjadrím, že v roku 2006 bude ťažké splniť maastrichtské kritériá. My nechceme splniť maastrichtské kritériá v roku 2006. My ich musíme splniť do vstupu do Európskej menovej únie a faktom je, že naozaj v roku 2006 ešte niektoré plniť nebudeme, ale v roku 2007, 2008 už áno. Ďalej uviedol, že nebyť faktu novely, faktu rastu a stability, nevedeli by sme splniť záväzok z programového vyhlásenia. Musím povedať, že to je nedorozumenie, pretože my sme v programovom vyhlásení jasne povedali, že chceme mať deficit verejných financií v roku 2006 menej ako 3 % bez započítania nákladov na dôchodkovú reformu. To je tam jasne uvedené. Teda plníme tento kľúčový záväzok programového vyhlásenia. Veľmi dôležitá je otázka, ktorú položil, z čoho budú financované ďalšie výdavky, ktoré súvisia so zavádzaním druhého piliera, keď sa minie tých 60 mld. korún z SPP. Budú musieť byť znižované vyššími príjmami alebo nižšími výdavkami verejných rozpočtov. A samozrejme aj z iných príjmov z privatizácie, ale tak je to v každej krajine! V žiadnej inej krajine neexistuje žiadne zázračné riešenie, ale v tejto súvislosti ma mrzí, že opozícia nepodporila zákon, návrh ústavného zákona o obmedzení použitia príjmov z privatizácie, pretože vláda a vládna koalícia predložila zákon, ktorým sme chceli zamedziť tomu, aby sa na iné účely, aby sa na bežnú spotrebu mohli použiť tieto peniaze z privatizácie. To s tým veľmi úzko súvisí.

Jednu vec, ktorú spomenul pán poslanec Šulaj, ale aj viacerí z vás a to je tá, že nie je rozpočet dosť ambiciózny v znižovaní deficitu a výdavkov, keďže vysoký ekonomický rast by to umožňoval a tvrdí to aj Národná banka Slovenska, aj niektoré medzinárodné inštitúcie a ja k tomu dodám, áno. Z hľadiska čisto technického alebo makroekonomického je to pravda. Ale pravda tiež je, že tvorba rozpočtu je v každej parlamentnej demokracii politický proces, pravda tiež je, že v každej krajine existuje aj niečo také ako volebný cyklus, ale pravda tiež je, že musím odmietnuť všetky tvrdenia, ktoré hovorili, že toto má byť populistický volebný rozpočet. Ja už som x-krát povedal, ešte mi nikto nepovedal a vyzývam aj vás, povedzte mi jednu krajinu, kde vo volebnom roku vláda znižuje deficit verejných financií o pol percenta hrubého domáceho produktu. Zníženie deficitu verejných financií o pol percenta HDP je predsa jasným dôkazom, že nejde o žiadny populistický a žiadny predvolebný rozpočet, ale ide o rozpočet zodpovedný a kompetentný, o tom som presvedčený. A som presvedčený o tom a potvrdia vám to analytici, či už domáci alebo zahraniční, že vďaka zodpovednej a kompetentnej politike, vďaka reformám nebude potrebné po ďalších voľbách v roku 2006 prijímať reštriktívne opatrenia, zákony, ktoré budú znižovať verejné výdavky, tak ako to bolo nevyhnutné po voľbách v roku 1998 a po bolo to nevyhnutné aj po voľbách v roku 2002. Práve preto, že sa urobil poriadok vo verejných financiách, práve preto, že máme znížený deficit verejných financií, ale aj transparentné, náročné vykazovanie verejných financií.

Viacerí z vás - pán poslanec Šulaj prvý - spomenuli platy vo verejnom sektore. On to uviedol tak, že platy vo verejnom sektore prudko vzrastú, o 7,4 %. Treba povedať, že platy vo verejnom sektore alebo vo väčšine verejného sektora vzrastú o 6 %, čo pri 3,3-percentnej inflácii a pri predpokladanom raste miezd v súkromnom sektore vôbec nie je prudký nárast. Myslím si, že je to nárast primeraný, ktorý sa podarilo dohnúť aj v kolektívnom vyjednávaní so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov. Ten vyšší celkový rast, 7,4 %, je daný tým, že sú tam aj učitelia zahrnutí, kde budú platy rásť rýchlejšie, čo je dobre a v budúcom roku by platy učiteľov mali konečne dosiahnuť priemerný plat. Priemerný plat učiteľov regionálneho školstva by mal dosiahnuť priemerný plat v národnom hospodárstve. A sú tam zahrnutí aj ústavní činitelia, kde však nepatria len poslanci a vláda, ale patria tam aj sudcovia a prokurátori.

Ďalej dlh. Dovoľte mi vyjadriť sa k dlhu a to považujem za dôležitú a zásadnú vec, pretože to sa opakovalo možno najviackrát. Viacerí z vás porovnávali absolútnu hodnotu dlhu, koľko bol verejný dlh v tom roku, v tom, v tom, ako to rastie, a viacerí z vás spochybnili moje tvrdenie, že klesá relatívne zadlžovanie budúcich generácií. Ja, áno, ja som presvedčený, že klesá relatívne zadlžovanie budúcich generácií, pretože všade na svete a všade je to tak, sa zadlženie meria vo vzťahu k hrubému domácemu produktu. Aj preto je maastrichtské kritérium pre verejný dlh, nie je stanovené absolútnou sumou, ale je stanovené percentom na hrubom domácom produkte, ako viete, šesťdesiatimi percentami. A ako to teda je. Naposledy pán Fajnor vo svojom pomerne emotívnom vystúpení spochybnil moje tvrdenie, že dochádza k poklesu. Takže dovoľte mi, aby som teda veľmi jasne, jednoznačne povedal, že dochádza, že kým v roku 2002, teda hovoríme o tomto volebnom období, bol podiel verejného dlhu na hrubom domácom produkte 43,3 %, v roku 2006 to bude 35,5 %. Výrazný nárast zo 43,3 na 35, 5 % hrubého domáceho produktu. To, že je to aj vďaka zavedeniu štátnej pokladne, ale je to aj vďaka tomu, že hrubý domáci produkt rastie rýchlejšie, ako rastie verejný dlh, lebo máte pravdu, že verejný dlh rastie v absolútnom vyjadrení, no preto, že máme zatiaľ, žiaľ, deficitné rozpočty. My chceme, v konvergentnom programe predpokladáme, že ak budeme pokračovať v reformách, ak sa nezmení kurz, reformný, a kurz hospodárskej politiky, tak v roku 2010 by sme mali mať šancu spieť k vyrovnanému rozpočtu. A potom budeme môcť ešte rýchlejšie znižovať verejný dlh, pretože HDP nám bude rásť a nebudeme mať deficity. Len na ilustráciu - a to by som chcel dať na vedomie hlavne poslancom Smeru, ktorí veľmi často ukazujú Českú republiku ako náš vzor a porovnávajú ľavicovú vládu - a je pravda, že v Čechách vládne a porovnávať sa v tomto zmysle dá, vládu Sociálnej demokracie, ktorá v Čechách vládne od roku 1998 doteraz, a vládu pravice, aj keď 1998 - 2002 to bola taká zmiešaná vláda, v rokoch 1998 - 2006 u nás. Aké sú teda výsledky. No, môžem vám to povedať aj na číslach, presných, ak chcete, ale myslím, že stačí povedať, že v Českej republike v absolútnom vyjadrení verejný dlh za týchto osem rokov, presne za roky 1998 až 2004, teda za šesť rokov, vzrástol verejný dlh 4-krát, na Slovensku 2-krát, 2-krát rýchlejšie sociálnodemokratická vláda v Českej republike zadlžuje v absolútnom vyjadrení budúce generácie ako vláda Slovenska a ten rozdiel v pomere k HDP ešte viac hovorí v prospech Slovenska, lebo naše HDP rastie rýchlejšie, ako rastie HDP v Českej republike. Takže toľko k verejnému dlhu.

To sú čísla. To sú čísla. Môžete to nazývať, ako chcete, to sú čísla. Ja vám ich aj poviem, pán Oremus. Pán poslanec, ja vám poviem! V roku 98 bol český verejný dlh 252 miliárd Kč, v roku 2004 bol 1 011 miliárd, čiže bilión 11 miliárd, presne štvornásobok, takmer presne štvornásobok. Na Slovensku bol verejný dlh 265 miliárd Sk, teraz je 564 miliárd, teda dvojnásobok. Dvakrát rýchlejšie rastie v Českej republike, ako rastie na Slovensku, v pomere k HDP dokonca ten rozdiel je ešte výraznejší. Čo sa týka ďalších vyjadrení ohľadne regionálnych rozdielov, myslím, že som sa k tomu vyjadril pri konkrétnych štatistických číslach, ktoré vychádzajú z porovnania nezamestnanosti, zamestnanosti aj reálnych príjmov.

Pán poslanec Ševc vystúpil ako v mene Komunistickej strany Slovenska. Hovoril o sústavnom, zvyšujúcom sa zadlžovaní. Teraz som o tom hovoril, pán poslanec. Kritizoval rast platov úradníkov, teraz som o tom hovoril, 6 % pri 3,3-percentnej inflácii, čo sa mi nezdá enormné. Pravdou je, že prezamestnanosť tam stále je a treba ju znižovať. To je pravda. My sme sa snažili ísť vzorom znížením počtu zamestnancov na ministerstve financií o 30 %. A kritizovali ste, pán poslanec, aj uponáhľané zavedenie eura. Ja som sa včera vyjadroval k tomu v hodine otázok. Vstup do eurozóny prinesie vyšší ekonomický rast. Národná banka odhaduje, že až o 1 % oproti alternatíve nezavedenia eura. Vyšší ekonomický rast znamená vyšší rast životnej úrovne a vyšší rast zamestnanosti. Znamená stabilnejšie ekonomické prostredie, znamená viac investorov, znamená viac nových pracovných príležitostí. Takže musím povedať, že kritika zavedenia eura alebo návrhy na jeho odklad, ako sme počuli z úst predstaviteľov Smeru, ako sme počuli v posledných dňoch, znamená zároveň odklad vyššieho ekonomického rastu, odklad vyššej tvorby pracovných príležitostí, odklad vyššej životnej úrovne. A vyjadrovali ste sa tiež, pán poslanec, k tomu, že na Slovensku podľa vás rastie, že Slovensko sa dokonca stáva rajom korupcie a klientelizmu. No správa, budem citovať správu Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá bola nedávno zverejnená a ktorá analyzuje všetky krajiny strednej a východnej Európy, táto správa hovorí niečo iné. Táto správa hovorí, že napríklad v strednej Európe v porovnaní s okolitými krajinami je v tejto oblasti stagnácia až na jednu výnimku a tou je Slovensko, kde dochádza k viditeľnému a výraznému zlepšovaniu aj v tejto oblasti.

Pán poslanec Cagala vystupoval za klub HZDS. Poukázal na údajný rozpor medzi vykazovaním nezamestnanosti úradmi práce a v štátnom rozpočte. Nejde tam o rozpor, ide tam o rôzne metodiky. Úrady práce to vykazujú v jednej metodike a štátny rozpočet hovorí o tej štatistickej, na základe výberových zisťovaní. Hovoril o riziku bilancie zahraničného obchodu v súvislosti s investíciami, ako je Kia PSA. No, tu by som chcel spomenúť aj v súvislosti s tým, že včera bola oznámená nová investícia, lebo to nie je rozšírenie investície, to je nová investícia PSA vo výške 14 miliárd korún, ktorá prinesie 1 800 ďalších pracovných príležitostí a bude sa tam vyrábať nový typ auta, iný ako v tej prvej fabrike. Chcel by som povedať, že síce takéto investície naozaj zvyšujú deficit bežného účtu a deficit zahraničného obchodu v počiatočnej fáze, pretože sú spojené s veľkým dovozom strojov a technológií a ešte nevyrábajú, čiže ešte neprinášajú export, ale keďže takýto typ dovozov prinesie vyšší ekonomický rast, vyššiu produkciu a najmä vyššiu produkciu na export, tak to vôbec nie je problémom a je to udržateľným spôsobom.

Pán poslanec Farkas za klub SMK a viacerí z vás, preto spomeniem to tu, pretože on prvýkrát na to poukázal podrobnejšie, je formálnosť a veľmi rôzna kvalita programového rozpočtovania. Musím povedať, že súhlasím s tým a my to nakoniec otvorene hovoríme, že kvalita programového rozpočtovania je veľmi rôznorodá, myslím, že aj ďalší páni poslanci vyzdvihli kapitoly - a súhlasím s nimi -, kapitoly školstva, spravodlivosti, myslím si že aj financií, kde je tá kvalita vyššia, ale faktom je, že je rôzna, treba však vidieť, že programové rozpočtovanie je nový fenomén. Že ešte keď ste predkladali vy, pán poslanec Maxon, rozpočty, vôbec programové rozpočtovanie nebolo. A zavádzanie takého niečoho, samozrejme, že istý čas trvá skvalitňovanie. My preto, aby sme vytvorili väčší tlak na kvalitu, sme schválili uznesenie, ktorým povinne každý rezort musí robiť, verejný odpočet svojej programovej štruktúry. Čiže na tlačovej konferencii každý minister musí vystúpiť a musí povedať, prečo takéto ciele a čo tým sleduje. My sme napríklad za ministerstvo financií si dali ciele ako zvýšiť presne kvantitatívne mieru výberu daní, mieru výberu sankcií, ako zvýšiť mieru včas vybavených sťažností a žiadostí, aj keď tam súhlasím, že by mali byť všetky plnené, ale realita taká nie je v zákonnej lehote. A NKÚ sa chce tiež, ako hovoril vlastne aj pán predseda NKÚ, sústrediť na kvalitu programového rozpočtovania v budúcnosti. Súhlasím tiež s tým, čo pán poslanec Farkas povedal o rizikách vonkajšieho ekonomického prostredia aj o nedostatočnom pokroku v meraní efektívnosti verejných výdavkov. Tam naozaj medzery stále sú. My sme na jednej strane zaviedli programové rozpočtovanie, na druhej strane sme výrazne zvýšili autonómiu a nezávislosť rezortov a teda ministrov za to, na čo konkrétne vo svojej kapitole použijú aj ako efektívne tieto prostriedky použijú.

Pán poslanec Brocka hovoril - a veľmi s ním súhlasím -, že to nie je rozhadzovačný rozpočet, napriek tomu, že je volebný rok, a ako negatíva označil selektívne podporovanie niektorých podnikateľských subjektov na úkor iných. Tak dovoľte mi aj k tomuto sa aj pri tejto téme sa pristaviť. Lebo rezonovala vo vystúpeniach viacerých z vás. Áno, faktom je, že musíme dávať stimuly, ale keď aj mne sa to z hľadiska systémového nie najviac páči alebo veľmi páči, ale realita je taká, že keď stimuly poskytujú naši konkurenti a tými sú v tomto prípade sú naši susedia, musíme to robiť aj my, pretože ak by sme to nerobili, tak napríklad investície, ako je PSA, ako je Kia, ako je Ford, by sme na Slovensko nezískali. Faktom tiež však je, že to, čo bolo chybou, čo som otvorene priznal aj kritizoval v minulosti, aj keď najskôr nie verejne, bola absencia pravidiel pre poskytovanie týchto stimulov. Dnes tieto pravidlá sú a dôležité tiež je, že sa nám zlepšovaním podnikateľského prostredia a výsledkami, ktoré reformy prinášajú, darí znižovať objem peňazí, ktoré musíme platiť, aby sme takú investíciu získali. A príklad Peugeotu je dobrým príkladom, veľmi konkrétnym, ktorý včera sme zverejnili čísla, ktoré hovoria o tom, že kým jedno pracovné miesto v tej prvej investícii Peugeotu nás bude stáť 1,1 milióna korún "keš" výdavkov, vo forme "keš" grantu, príspevku na vzdelanie, príspevku na zamestnanosť, 1,1 milióna, pri tejto druhej investícii je to 580 000. Takže myslím si, že aj na tomto je vidieť, že to klesá. A pravidlá, ktoré sme stanovili, sú dôležité aj z toho hľadiska, že zvýhodňujú viac menej rozvinuté regióny a vyššie odvetvia "hajtek" a s vyššou pridanou hodnotou.

Toľko teda k vystúpeniam zástupcov jednotlivých klubov a teraz by som sa pristavil, ak dovolíte, len pri niektorých, pretože nechcem hovoriť veľmi dlho. Ale pri niektorých sa chcem pristaviť, pretože mali taký charakter, že si myslím, že je potrebné sa pri nich zastaviť.

Konkrétne pán poslanec Šimko hovoril o tom, že - a ocenil väčšiu prehľadnosť, odbornosť a technickú stránku rozpočtu, za čo ďakujem a myslím, že naozaj sa v tomto zmysle rozpočty zlepšujú - a povedal jednu tézu, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, lebo ona sa dosť často objavuje. Povedal, že nie je zdravá krajina, v ktorej sa nenarodí viac alternatív. A s tým ja plne súhlasím. Len problémom je, čo naozaj je alternatívou, alebo nie je. Pretože ako príklad poukážem na to, čo prezentovala ako alternatívu strana Smer, čo zjavne alternatívou nie je, čo dokázali všetci odborníci, analytici ale aj ekonomickí novinári, ktorí sa k tomu vyjadrovali, dokázali, myslím, veľmi jasne neodbornosť tohto návrhu, dokázali to, že keby napríklad návrh na revíziu daňovej reformy prešiel, tak spôsobí výpadok vo verejných financiách o 10 miliárd korún, pričom zároveň iný dokument Smeru, ktorý sa volá Návrat, hovorí o tom, že treba dávať, dávať a dávať. Hovoril o právach, o podporovaní, o dotovaní, ale nehovorí nič o tom, ako tvoriť. Kým iné dokumenty hovoria o tom, že keby sa realizovali, tak by sme nevytvárali, netvorili, pričom máme viac rozdávať. Takže v tom je problém. A samozrejme, nikto nie je neomylný a ani naše reformy nie sú bezchybné a ani nemôžu byť bezchybné pri takých výrazných zmenách, otázka však je, či naozaj seriózne, poctivo a odborne hovoríme o alternatívach. Lebo ak má byť alternatívou len populistické sľubovanie a bezhlavé kritizovanie, tak to asi alternatíva nie je. A hovoril pán poslanec Šimko o tom, že je ten, ak sa dobre pamätám, že je elitársky štátny rozpočet, že podporuje len veľkých. No nie je to tak, konkrétne v štátnom rozpočte sú zhruba 3 miliardy korún na rôzne programy na podporu malých a stredných podnikateľov. Je pravda, že objem výdavkov na investičné stimuly je väčší, ako sú tie 3 miliardy korún, ale pravdou tiež je, že väčšina týchto prostriedkov súvisí s rozhodnutiami, ktoré už boli urobené a ktoré súvisia s veľkými investíciami, ktoré už prišli, ale budeme ich financovať v najbližších troch rokoch. Chcel by som však povedať, že je trochu veľmi jednostranné a zjednodušené stavať antagonisticky to, že keď sem príde veľký investor, že to musí znamenať, že keď je to výhoda pre veľkých, tak to musí znamenať, že to nie je výhoda alebo že sa dokonca obmedzuje priestor pre malých. Ale to tak nie je. To tak nie je, pretože tí veľkí sem prinášajú množstvo práce a príležitostí nielen pre tých, ktorí tam pracujú, tie tisíce ľudí, ktorí pracujú napríklad vo Volkswagene, ale aj pre ich dodávateľov, pre firmy, aj malé aj stredné, ktoré poskytujú služby. Výrobné alebo osobné služby pre tých zamestnancov. Takže klásť toto do takéhoto antagonistického rozporu, si myslím, že nie je pravdivé a nie je správne. Pripomeniem, že keď sem Volkswagen prišiel pred trinástimi rokmi, štrnástimi už, tak vyrábal len najjednoduchšie autá, polo, a všetko dovážal. Všetky komponenty doviezol, tu to zložil a všetky ich vyviezol, tie polá potom. Dnes Volkswagen vyrába na Slovensku najzložitejšie, najsofistikovanejšie autá, ako viete, tuaregy, caenny a tie Q7 a čo je dôležitejšie ešte, 60 %, 60 % komponentov do tých áut sa vyrába na Slovensku. Niektoré z nich vo veľkých firmách, ale niektoré aj v stredných. A aj tie firmy majú svojich dodávateľov, majú malé firmy, stredné firmy, ktorým robia najmä služby, ale v službách práve a aj v malom strednom podnikaní je aj budúcnosť ekonomiky. A už dnes v slovenskej ekonomike okolo 60 % HDP aj 60 % zamestnanosti je tvorený malým a stredným podnikaním. Ja súhlasím s tým, že by to mohlo byť ešte viac a verím, že to aj bude ešte viac, ale to je, samozrejme, proces. Takže v tomto zmysle si myslím, že takéto oddeľovanie je namieste a nesúhlasím teda ani s tým, že by ten rozpočet bol elitársky. A môžem povedať na ilustráciu, ja som z Vranova a do Vranova chodím pravidelne raz za pol roka, niekedy aj častejšie. Donedávna, naozaj som cítil, vo Vranove nie je žiadny významný zahraničný investor, dokonca ani stredný. A donedávna, ešte pred dvoma rokmi som cítil dosť veľkú aj skepsu, aj takú pasivitu a chýbajúcu nádej ako keby. Zhruba pred rokom a pol - dvoma sa to otočilo a otáča sa to, čo mi potvrdzujú nielen predstavitelia štátnej správy, samosprávy, ale aj podnikatelia, aj bežní ľudia, s ktorými sa rozprávam. Napriek tomu, že žiadny investor väčší tam nie je, jednoducho aj sprísnenie pravidiel, nezneužívanie sociálneho systému, väčšia motivácia, zjednodušenie daňových zákonov napríklad. Zníženie úrokových sadzieb. Komu zjednodušenie administratívy daňových zákonov a zníženie úrokových sadzieb je dôležitejšie pre malých a stredných podnikateľov ako pre veľkých. Lebo tie veľké, tie si vedia zaplatiť kvalifikovaných daňových poradcov a dokonca vedia využiť medzery v zákone a zložitosť zákonov, aby zaplatili ešte menej. Tie veľké, keď sú vysoké úrokové sadzby, oni si vedia kľudne požičať v zahraničí. Tie veľké nie sú odkázané na domáci dopyt, keď zle funguje ekonomika, nerastú reálne príjmy, nerastie dopyt. Tie veľké firmy môžu všetko vyviezť. Ale malí podnikatelia, živnostníci, malí a strední podnikatelia, tí sú odkázaní na to, aké sú tu úrokové sadzby, tí sú odkázaní na to, či je jednoduchý daňový systém a iná administratíva, tí sú odkázaní na náš dopyt, teda na to, ako sa u nás reálne disponibilné príjmy zvyšujú alebo nie. Ďalší konkrétny krok, ktorým sme pomohli živnostníkom a malým podnikateľom, je zvýšenie paušálnych výdavkov! Došlo - už ste to schválili v Národnej rade -, k výraznému zvýšeniu paušálnych výdavkov. To je konkrétny krok a konkrétny dôkaz, že to nie je tak, že by sme mysleli len na veľkých, alebo ako tvrdia najčastejšie poslanci za komunistickú stranu, že by sme boli agentmi nadnárodných korporácií.

Pani poslankyňa Tóthová kritizovala rozpočet, že v ňom chýbajú vraj údaje o vplyve na životnú úroveň občanov, nie je tu pani poslankyňa, ale chcem ju odporučiť na stranu 14 toho základného dokumentu, kde je to aj vo forme tabuľky, aj vo forme konkrétnych, nami odhadovaných čísel.

Pán poslanec Čaplovič hovoril najmä o vzdelaní, ku ktorému som sa už vlastne vyjadril, a pýtal sa, prečo je na Slovensku menej "hajtek" investorov ako v Českej republike. Aj preto, že na Slovensko pomerne dlhú dobu investície a investori neprichádzali, ale aj preto, musím povedať, že nám dlho chýbali pravidlá. V nových pravidlách, ktoré sme schválili, je jasná vyššia motivácia pre príliv "hajtek" investícií.

Chcem sa zastaviť krátko pri vystúpení pána poslanca Blajska, ktorý spomenul samosprávy, vúcky konkrétne, a spomenul to, že kvôli daňovému bonusu, ktorý sa zvýšil na dieťa zo 450 na 540 a zrušil sa zároveň odvodový bonus, sa znižujú príjmy samospráv o 1,3 miliardy korún, čo je pravda, ale treba dodať, pán poslanec, že tiež je pravda, že celkový objem príjmov bude o 5 miliárd korún, výnosu dane z príjmov fyzických osôb, z ktorého 93 % majú samosprávy, bude o 5 miliárd korún vyšší, ako sa pôvodne predpokladalo, čiže 5 mínus 1,3 je stále 3,7 miliardy korún naviac oproti tomu, keby sa nerobila fiškálna decentralizácia.