V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová ako jediná. Končím možnosť podania prihlášok s faktickou poznámkou a pripraví sa pani poslankyňa Štrofová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážení prítomní, pani poslankyňa poukázala na ťažkú čitateľnosť rozpočtu. Ja si myslím, že je to odraz celého systému riadenia, ktorý je dosť chaotický v súčasnosti, neprehľadný a tak je stanovený aj rozpočet.
Pani poslankyňa, pokiaľ ste sa zaoberali tým, že vyše 70 % výdavkov ide na úrady a nie na predmet veci, tak to je skutočne alarmujúci stav, o ktorom si dovolím vo svojom vystúpení tiež hovoriť po prihlásení sa do rozpravy, a tam je podľa môjho názoru veľká rezerva na prostriedky na zmysluplné úlohy. Pretože školstvo ako zmysluplná úloha, výkon zdravotníctva ako zmysluplná úloha, poprípade ďalšie sú nedokrvené, poddimenzované finančne a práve na tieto inštitucionálne molochy, ktoré za posledných niekoľko rokov nesmierne narástli, sa vydáva značný počet financií. Prebujnel nám aparát napriek tomu, že vládne vyhlásenie si dalo za cieľ znížiť personál pracujúci v úradoch, teda znížiť aparát, realita je úplne opačná. Ja som interpelovala pána ministra a on mi čísla dával a z nich je to jasné.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V reakcii vystúpi pani poslankyňa Angyalová.
E. Angyalová, poslankyňa: Pani kolegyňa, ďakujem za reakciu, len pre korektnosť chcem povedať, že to bola analýza kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, to nie je podiel na kapitálových výdavkoch ako takých, takže to je dôležité. Asi toľko. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Štrofová. Pripraví sa posledná do rozpravy pani poslankyňa Mušková.
D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, vážený pán minister, vzhľadom na krátkosť času, ktorá nám ostáva, bola som požiadaná, aby som čo najviac skrátila svoje vystúpenie, tak sa obmedzím naozaj na to, čo budem predkladať, pozmeňujúce návrhy. (Reakcia predsedajúceho.) Nechcete ma obmedziť? Takže môžem rozprávať v tej dĺžke, ako som mala v pláne? Ďakujem pekne.
Takže dovoľte mi vystúpiť alebo nasmerovať svoje vystúpenie na hlavnú jednu časť. Viete, že ja sa zaoberám zahraničnou a bezpečnostnou politikou. Ku kapitole ministerstva zahraničných vecí môžem povedať len toľko, že naozaj, ak sa máme seriózne rozprávať o rozpočte ministerstva zahraničných vecí, myslím si, že by malo prejsť vážnou zmenou, to znamená, že v prvom rade spraviť jeden veľký audit, tak ako to spravilo ministerstvo obrany, a potom žiadať ďalšie zdroje, lebo naozaj tá efektivita všetkých zamestnancov nie je taká a nie je na takej úrovni, ako by mala byť. Čiže to je k ministerstvu zahraničných vecí veľmi heslovito, krátko.
Ak dovolíte, som členkou aj zároveň výboru na kontrolu NBÚ a musím sa podeliť s vami o jeden taký trošku smutný zážitok, keď tento výbor zasadol, mal prerokúvať rozpočet NBÚ a nebola veľmi veľká vôľa zo začiatku sa venovať nejako detailne týmto záležitostiam aj napriek tomu, keď pán predseda NBÚ spolu so svojím riaditeľom a ďalšími členmi nás chceli naozaj informovať a žiadať nás o pomoc. O pomoc v tom zmysle slova, že naozaj NBÚ dnes po tom, čo jeho fungovanie bolo spustené v roku 2001 samostatným zákonom, dodnes sa ho nepodarilo povýšiť a postaviť do tej úrovne, ako by si zaslúžil. Táto inštitúcia v iných vyspelých štátoch je mimoriadne dôležitá, mimoriadne takto aj vnímaná a takto aj hodnotená.
Viete, keď som si pripravovala svoju reč, tak som si hovorila, tak opozičná poslankyňa tu ide lobovať za peniaze pre NBÚ, príde mi to možno potom také, že asi chce nejakú previerku urýchlene alebo zadarmo, alebo nejakú licenciu získať - alebo čo z toho má? Ja chcem mať z toho dobrý pocit, že sa spraví niečo na tom NBÚ v tom zmysle slova, že sa sfunkčnia jednotlivé procesy, ktorými musí NBÚ prejsť. Potrebujeme tam zdroje na to, aby sa certifikovali počítače na ministerstve obrany, ktoré touto certifikáciou prejsť musia vzhľadom na to, že majú komunikovať s počítačmi v iných členských štátoch NATO, ale zároveň aj s centrálou NATO. Ide o veľmi delikátne záležitosti vzhľadom na to, že tu prichádza k práci, k výmene utajovaných a chránených informácií.
Preto by som teda chcela poprosiť, aby ste mali pochopenie k mojej žiadosti. Všetky tieto žiadosti, postupne ich bude päť, vyplývajú z požiadaviek NATO. Viete, že aj ako členka delegácie do NATO sa snažím čo najviac a najlepšie obhajovať Slovenskú republiku nie ako opozičný poslanec, ale akoby som možno bola členom koalície. Mám záujem, aby sme boli vnímaní čo najlepšie, ale aj často dostávam síce aj pochvaly za našich vojakov v jednotlivých misiách, akým spôsobom pôsobia, alebo to, ako razantne prechádza reformou naše ministerstvo obrany, ale dostávam zároveň výčitky a výčitky zo strany jednotlivých funkcionárov NATO a je to k tomu, že nie sme dostatočne pripravení na niektoré časti prevzatia zodpovednosti. A to hlavne teda technicky. A k tým patria aj moje požiadavky.
Preto dovoľte, aby som prečítala svoje pozmeňujúce návrhy v tomto poradí:
Prvý pozmeňujúci návrh sa týka zvýšenia výdavkov v kapitole Národného bezpečnostného úradu v bežných finančných prostriedkoch vo výške 13 030-tisíc, z toho v rozpočtovej kategórii 610 vo výške 9 566-tisíc na nárast 23 systematizovaných miest príslušníkov a kapitálové finančné prostriedky vo výške 8 mil. na zabezpečenie prepojenia a plnú operačnú funkčnosť informačných a komunikačných systémov NATO na území Slovenskej republiky vrátane personálneho zabezpečenia, certifikačných a akreditačných činností s tým, že tieto finančné prostriedky budú zabezpečené znížením kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky v časti Riadenie a podpora obrany 093.
Zdôvodňujem to tým, že tento záväzok je jedným zo záväzkov integrácie Slovenska do NATO. Zaviazali sme sa vybudovať základné bezpečnostné agentúry, vybudovať certifikovaný utajený informačný a komunikačný systém na prenos klasifikovaných informácií NATO na územie SR a akreditovať na území Slovenskej republiky všetky komunikačné a informačné systémy NATO na prenos a spracovanie utajovaných informácií.
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka zvýšenia v kapitole Národného bezpečnostného úradu kapitálové finančné prostriedky vo výške 23 500-tisíc na certifikáciu technických prostriedkov a na certifikáciu šifrovanej ochrany informácií podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Finančné prostriedky budú zabezpečené z rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
Zdôvodnenie: Ide opäť o naše naplnenie záväzku z integrácie Slovenska do NATO, je to obsiahnuté v NATO Temtest, v normách a ide o vytvorenie základných podmienok na certifikovanie všetkých prostriedkov, resp. zariadení, na ktorých sa spracúvajú utajované skutočnosti. Absencia takéhoto certifikačného pracoviska by mohla mať za dôsledok desaťnásobné zvýšenie nákladov na vybudovanie príslušných rezortov certifikovanými prostriedkami, rádovo by išlo v tom prípade o niekoľko miliárd korún.
Tretí pozmeňujúci návrh. Žiadam zvýšiť v kapitole Národného bezpečnostného úradu v kapitole finančné prostriedky vo výške 6 mil. Sk na dobudovanie informačného systému previerkového procesu a jeho prepojenie na príslušné orgány štátnej správy. Finančné prostriedky budú zabezpečené z rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
Zdôvodnenie: Neustále narastajúci počet žiadostí a objem informácií v tejto oblasti nutne povedie bez vybudovania informačného systému a pri zachovaní kvality previerkového procesu k podstatnému predlžovaniu času previerky na personálnu a priemyselnú bezpečnosť, čo je hodne neúnosný stav.
Štvrtý pozmeňujúci návrh. Zvýšiť v kapitole Národného bezpečnostného úradu kapitálové finančné prostriedky vo výške 30 400-tisíc na vybudovanie záložného pracoviska pre koreňovú certifikačnú autoritu, dohľadový systém a výstavbu špecializovaných pracovísk NBÚ. Finančné prostriedky budú zabezpečené z rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
Zdôvodnenie: Nevybudovanie záložného pracoviska pre koreňovú certifikačnú autoritu a nerealizovanie výstavby špecializovaných pracovísk bude mať za následok nemožnosť realizácie nábehu informačných systémov orgánov štátnej správy SR budovaných v súlade s nariadeniami a smernicami Európskej únie, obmedzenie alebo znemožnenie komunikácie s orgánmi NATO, nemožnosť splniť úlohy vyplývajúce z uznesenia vlády č. 140/2005 o stratégii konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 - Národná lisabonská stratégia.
Posledný pozmeňujúci návrh. Zvýšiť v kapitole Národného bezpečnostného úradu kapitálové finančné prostriedky vo výške 8 800-tisíc na zabezpečenie dobudovania bezpečnostného prostredia úradu v súlade s príslušnou legislatívou a štandardmi. Finančné prostriedky budú zabezpečené z rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
Zdôvodnenie: Zabezpečiť výkon činnosti NBÚ v súlade so slovenskou legislatívou podľa vyhlášky o Národnom bezpečnostnom úrade č. 336/2004 Z. z. a so štandardmi a odporúčaniami bezpečnostných orgánov NATO a Európskej únie, ktorých realizácia je predmetom pravidiel detailných inšpekcií.
Verím, že tieto moje pozmeňujúce návrhy sa stretnú s pochopením tak, ako sa stretli, myslím si, že nielen u mňa, ale aj u všetkých členov spomínaného výboru a že aspoň si získajú dostatočnú podporu.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou - pán poslanec Lintner. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel upriamiť, aj za skupinu našich poslancov, aj za seba, pozornosť k tomu, čo tu predniesla pani poslankyňa Štrofová. Tak ako aj ona spomínala, týkali sa inštitúcie, ktorá nemá historicky dlhé trvanie, ale domnievam sa, že z pohľadu zabezpečenia dostatočnej bezpečnosti, komunikácie príslušných rezortov či inštitúcií zo Slovenska s inštitúciami NATO a Európskej únie má veľmi dôležitú pozíciu.
Ja som sa o tých skutočnostiach potreby finančných prostriedkov dozvedel práve na rokovaní toho výboru, ktorý spomínala pani poslankyňa, ako novozvolený člen tohto výboru a mrzí ma, že som o tých skutočnostiach nevedel skôr, lebo by som bol urobil maximum, aby som povedzme presvedčil kolegov v koalícii, aby akceptovali aspoň niektoré z týchto požiadaviek. Pretože ak dobre vnímam tú argumentáciu predstaviteľov NBÚ, z tej vychádza, že NBÚ potrebuje teraz na zabezpečenie činnosti financie rádovo v desiatkach miliónov, ale ak sa tieto skutočnosti nezabezpečia, tak potenciálne inštitúcia, ako je Slovenská informačná služba, ministerstvo obrany, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vnútra, na to, že nebude mať dostatočnú bezpečnosť svojich komunikačných sietí, bude žiadať prostriedky rádovo na úrovni stoviek miliónov až miliardy.
Preto sa prihováram za podporu predovšetkým tých návrhov, ktoré sú realizované z hľadiska možnosti, teda výmeny s ministerstvom obrany, a aj tie, ktoré sú predkladané v tej ďalšej časti. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledná písomne prihlásená do rozpravy - pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážení hostia, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení upriamila vašu pozornosť na oblasť vzdelávania.
V nových podmienkach koordinácie procesov v rámci Európskej únie sa plnenie cieľov Lisabonskej stratégie a plnenie ďalších strategických dokumentov členskými krajinami začína koncipovať v trojročných programovacích cykloch a má sa prezentovať v národných programoch reforiem. Na bilaterálnych stretnutiach zástupcov Slovenska so zástupcami Európskej komisie v júni tohto roka boli vo svojich zámeroch komisiou zadefinované kľúčové oblasti, ktoré majú v podmienkach Slovenskej republiky tvoriť Národný program reforiem.
Pri predkladaní Národného programu reforiem ste, pán podpredseda, uviedli, že jedným z dvoch pilierov, z ktorých už schválený Národný program reforiem vychádza, je rozvoj poznatkovej ekonomiky. Tiež ste uviedli, že prioritami programu je vzdelávanie a zamestnanosť, veda, výskum a inovácie, informačná spoločnosť a podnikateľské prostredie. Teda aspoň v troch štvrtinách sa nachádza vzdelávanie. Predložený návrh rozpočtu však napriek finančnému zvýšeniu neposkytuje záruku napĺňania cieľov Národného programu reforiem najmä v oblasti regionálneho školstva. Kým v ostatných štátoch Európskej únie dávajú na regionálne školstvo okolo 6 % z hrubého domáceho produktu, v predloženom rozpočte na naše školstvo je sotva polovica z tejto sumy. Navyše tým, že bol schválený kompetenčný zákon a tzv. malé školstvo prešlo pod samosprávy, či už obecné, alebo krajské, ministerstvo financií, ba aj celá vláda sa tvári, že problémy s financovaním regionálneho školstva sa ich už netýkajú.
Vážený pán podpredseda vlády, ak je poznatková ekonomika strategický cieľ, tak nevnímanie problémov regionálneho školstva je strategický omyl. Každá stavba, a ekonomika postavená na poznatkoch stavbou je, potrebuje predovšetkým pevné základy. V posledných rokoch však nielen podfinancovaním, ale aj prijatím nedostatočných koncepčných zákonov sa položila do týchto základov časovaná bomba. Ukazuje sa, že krásne deklarácie vlády o vzdelávaní a jeho priorite bez finančného krytia sú prázdnym gestom.
O tom, že problém vzdelávania bude treba seriózne vo veľmi krátkom čase riešiť, hovoria štatistiky Európskej únie, ktoré upozorňujú, a dôrazne, na pokles vzdelanostnej úrovne v našom štáte. Nehovorím, že o zlom školstve. Hovorím o poklese vzdelanostnej úrovne. Ak tieto štatistiky hovoria aj napríklad o jednej z najväčších preplneností žiakov v triedach našich škôl zo všetkých štátov Európskej únie, s čím úzko súvisí tiež pokles úrovne vzdelávania. Musím povedať, že sú ďalšie faktory, ktoré úroveň vzdelávania znižujú, napríklad súvisí to aj so zhoršenými podmienkami dochádzky našich žiakov do škôl, keď deti musia dochádzať do vzdialenejších škôl, pretože ich školy v ich školskom obvode, kde bývajú, boli zrušené. Alebo ak aj neboli zrušené, o chvíľu budú. Keďže sa vďaka legislatíve žiak stal objektom obchodu, mestské školy lákajú žiakov z vidieka, ponúkajúc im lepšie podmienky. Zatiaľ tých solventnejších, ktorým doprava nerobí problémy, ale čoskoro i tých druhých, ktorým dochádzanie bude obťažné. Takto sa pripravuje teraz zánik ďalších škôl, pretože tieto pre znížený počet žiakov nebudú môcť vďaka teraz už financiám viazaným na hlavu môcť existovať.
Ďalším negatívnym efektom na úroveň vzdelávania bolo odovzdanie škôl so skrytým dlhom spod gescie štátu do rúk samospráv, škôl, do ktorých zateká, v ktorých je zima, do ktorých fúka, ktoré treba rekonštruovať, ale samospráva na takéto výdavky nemá financie. Nemá financie ani na výmenu aj 30-ročného hygienickým požiadavkám nevyhovujúceho nábytku, ani na zakúpenie pomôcok či učebníc. Na druhej strane popri nevyhovujúcich budovách škôl, ako napríklad škola v Spišskom Podhradí, kde sa žiaci učia v budove postavenej ešte v predminulom storočí za panovníčky Márie Terézie, kde nie je vôbec ani v triedach tečúca voda, stoja v obciach rozostavané školy... (Ruch v sále.) Stoja v obciach rozostavané školy bez najmenšej šance dostavania z rozpočtu obce. A vláda napriek verbálnej podpore školstvu radšej vyčlení peniaze na výstavbu domov pre solventných zahraničných investorov. Keby sme už v hociktorej oblasti neplnili programové vyhlásenie vlády, nebolo by to také tragické, ako keď je to v oblasti školstva. Veď tu nejde o nič viac, len o našu budúcnosť, o naše deti.
Pán podpredseda, mohla by som tu vypočítať mnoho ďalších hriechov páchaných na našom školstve, napríklad neskoré poskytnutie financií na poukazy pre mimoškolskú činnosť, ale keďže nie sú to všetko vaše hriechy, dovoľte mi, aby som miesto toho predložila svoj pozmeňujúci návrh. Ale ešte pred tým, pán podpredseda, chcem sa pripojiť k hlasom tých, ktorí žiadajú financie aspoň na učebnice, pretože aj tých mizerných, ak by som to tak povedala, 10 mil. pomôže našim žiakom, aby mali z čoho čítať a učiť sa doma.
Môj pozmeňujúci návrh znie:
V prílohe č. 5 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2006 sa v bode B písm. e) číslo "14 366 043" nahrádza číslom "15 880". Navrhované zvýšenie navrhujem vykryť z prostriedkov rozpočtovaných vo Všeobecnej pokladničnej správe.
Úplne, úplne na záver, pán podpredseda, len jedna prosba. Pri odôvodňovaní znižovania financií na školstvo sa často používa argument o klesajúcej demografickej krivke a ubúdanie novonarodených detí. Ja by som chcela poprosiť, aby sa urobilo všetko pre to, aby sa financie poskytli, samozrejme, nielen na školstvo, ale aj mladým rodinám, aby táto demografická krivka nebola klesajúca, ale aby nabrala stúpajúcu tendenciu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako dlhoročnému pracovníkovi v rezorte školstva mi nedá k školskej problematike sa nevyjadriť. Žiaľ, všetko, čo povedala pani poslankyňa Mušková, je smutnou pravdou. Dokonca na východnom Slovensku sme dospeli do situácie, že v školách, kde nie je ústredné kúrenie, kde sa kúrilo, tak rodičia k desiatej a k školským knihám pribaľovali deťom aj polienko do školy ako za čias rakúsko-uhorskej monarchie. Znie to hrozne, ale viem o prípadoch, kde to tak bolo.
Preto si myslím, že financie vynaložené do školstva nikdy nie sú stratené. To, čo tu aj predtým bolo v rámci rokovania o rozpočte povedané, bolo o školstve a o investíciách, bolo všetko pravdou, ale v jednej súvislosti, že slovenské vlády budú vytvárať pracovné miesta, aby vysokoškolsky vzdelaní ľudia ostali pracovať na Slovensku, pretože keď odchádzajú, všetky financie, ktoré dávame do vzdelania, sú financiami, ktoré sa nevracajú. A podporujeme rozvoj ekonomiky v zahraničí na základe našich peňazí. Teda dať do školstva, ale v súvislosti s vytváraním pracovných príležitostí pre týchto ľudí.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k štátnemu rozpočtu? Budem čítať: pani poslankyňa Majdová, Tóthová, Husár, Heriban, Muňko, Opaterný, Polka, Zubo, posledný, devätnásty pán poslanec. Dvadsiata pani poslankyňa Mušková? (Reakcie z pléna.) Burian. Devätnásty je Číž. Ešte pán poslanec Burian sa hlási? Prosím? (Reakcia z pléna.) No je to tam zachytené, hej? Takže urobím to takto, keď dovolíte, panie poslankyne, páni poslanci, oni to vytlačia, donesú mi to, ja to prečítam, skontrolujeme, potom to ešte raz vyhlásim, odsúhlasíme si to a to bude riešenie.
Teraz, prosím, požiadal o slovo spravodajca pán Farkas. Nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, ja by som sa chcel v rámci toho môjho vystúpenia zaoberať iba jednou otázkou, ktorá sa dotýka celkových príjmov štátneho rozpočtu, ako aj schodku štátneho rozpočtu, a táto téma tu už bola otvorená v rámci diskusie k návrhu štátneho rozpočtu.
Ide o otázku, že v októbri sme tu prerokúvali novelu zákona o dani z pridanej hodnoty a v rámci tejto novely sme upravili platenie DPH pri dovoze výrobkov z tretích krajín, teda nie z krajín Európskej únie na Slovensko. Dosiaľ vždy tu existoval systém, že DPH sa platilo na hraniciach pri vstupe na slovenské územie, ale návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty vychádza z toho, že dôjde k zmene a táto daň sa bude platiť na príslušných daňových úradoch.
Pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona aj v gestorskom výbore sme bohato diskutovali na túto tému a vyšli sme v ústrety požiadavkám aj colného riaditeľstva aj ministerstvu financií, že ponecháme naďalej bežať súčasný systém, aby táto daň bola vyberaná aj naďalej na hraniciach pri vstupe na územie Slovenskej republiky. Ale o tomto návrhu v pléne Národnej rady sme hlasovali až 27. októbra a kvôli tomu, samozrejme, návrh rozpočtu verejnej správy nemohol počítať s touto zmenou oproti pôvodnej koncepcii. Návrh rozpočtu verejnej správy vychádza z toho, že tento návrh bude podporený a dochádza k zmene pri platení DPH pri dovoze týchto výrobkov z tretích krajín. Tak je to pochopiteľné, že táto otázka je známa, zaoberali sme sa touto otázkou na viacerých stupňoch a bolo nám jasné, že musí dôjsť aj k úprave v rámci prerokúvania návrhu štátneho rozpočtu.
Preto vychádzam z toho, že žiadnu veľkú zmenu to nebude znamenať v deficite štátneho rozpočtu, iba na akruálnej báze dochádza k určitej zmene. Návrh štátneho rozpočtu vychádza pôvodne z toho, že cash-flow týchto prostriedkov bude úplne iný, že v prípade, keď táto daň bude zaplatená prostredníctvom daňových úradov, tak cash-flow bude meškať mesiac, dva mesiace podľa tých daňových povinností a hotovostná báza nebude zabezpečená včas a vtedy, keď tá akcia prebehla a keď ten dovoz bol uskutočnený. Ale vychádzajúc z toho, že túto novelu sme neodsúhlasili tak, ako to vláda predložila, a ponechali sme bežať ďalej súčasný systém, že na hraniciach Slovenska sa bude platiť táto daňová položka, tak preto bude potrebné upraviť aj návrh štátneho rozpočtu.
O tejto otázke hovorili už aj viacerí poslanci, dokonca pán poslanec Šulaj predložil aj konkrétny pozmeňujúci návrh, ktorý tiež rieši túto problematiku, ale vyčkal som, nechcel som predložiť iný návrh, najprv som musel a chcel preskúmať návrh pána kolegu Šulaja. Ale vychádzajúc z toho, že pán kolega Šulaj volí iný systém a vyčíslil v absolútnych číslach túto daňovú položku, tak nie je možné podporiť jeho návrh, lebo už aj spoločná správa počíta s tým, že vo výbore pre financie, rozpočet a menu sme pozmenili aj príjmy, aj výdavky návrhu štátneho rozpočtu a v absolútnych číslach nie je možné teraz už vyčísliť túto položku tak, ako navrhol pán kolega Šulaj.
Preto, ctené kolegyne a ctení hostia, vážení páni poslanci, chcel by som navrhnúť takýto pozmeňujúci návrh v mene 15 poslancov:
V návrhu štátneho rozpočtu navrhujeme zvýšiť celkové príjmy štátneho rozpočtu v položke Daň z pridanej hodnoty a znížiť schodok štátneho rozpočtu takto:
a) v § 1 ods. 1 celkové príjmy štátneho rozpočtu zvýšiť o sumu 4,5 mld. Sk,
b) v § 1 ods. 2 schodok štátneho rozpočtu znížiť o sumu 4,5 mld. Sk.
Súčasne je potrebné túto zmenu premietnuť v prílohe č. 1 Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2006, konkrétne v návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Ešte by som chcel jednou vetou pripomenúť, že táto operácia, samozrejme, nebude mať žiadny pozitívny alebo negatívny efekt v celkovom okruhu verejných financií v metodike ESA 95.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, teraz prečítam ešte raz, dávajte, prosím, pozor, ústne prihlásených do rozpravy a potom už uzavriem možnosť podania ďalších prihlášok. Pani poslankyne a poslanci: Majdová, Tóthová, Husár, Heriban, Muňko, Opaterný, Polka, Sabolová, Devínsky, Žiak, Oremus, Gabániová, Paška, Mikuš, Mušková, Číž, Cabaj, Zubo. A mám poznačené ešte pán Fajnor, pán Burian. Áno? Lebo nie ste tu napísaní. Ešte vy dvaja. Koniec. Nikto viac. Končím. Posledný bude pán Fajnor zaznamenaný, pred ním pán Burian. Čiže Zubo, Burian, Fajnor. Dvadsať ľudí.
A teraz ako prvá vystúpi pani poslankyňa Majdová a pripraví sa pani poslankyňa Tóthová. Keďže tu nie je pani poslankyňa... A je tu. Už som chcel operatívne riešiť. Máte slovo, pani poslankyňa.
M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, dámy poslankyne, páni poslanci, chcem podať dva krátke pozmeňujúce návrhy.
Ten prvý. Žiadam zo spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie bod 5 v časti IV spoločnej správy pod písmenom d) a predkladám alternatívny pozmeňujúci návrh, ktorý lepšie rieši celú situáciu uvedenú v bode 5 spoločnej správy.
Ten pozmeňujúci návrh znie: Účelovo viazať v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky 300 mil. Sk na dokončenie niektorých rozostavaných škôl, ktoré prešli do majetku obcí a vyšších územných celkov v rámci decentralizácie, alebo na ich rekonštrukciu. Finančné prostriedky uvoľňovať na základe analýzy o potrebnosti, účelnosti a efektívnosti dokončenia týchto stavieb.
Odôvodnenie: Po decentralizácii prešlo niekoľko desiatok rozostavaných škôl do pôsobnosti samospráv. S nimi však neprešli potrebné finančné prostriedky na ich dokončenie a rekonštrukciu. Vzhľadom na finančnú situáciu je preto málo pravdepodobné, žeby sa tieto rozostavané objekty niekedy dokončili zo zdrojov obcí. Vychádzajúc z analýzy o potrebnosti, účelnosti a efektívnosti dokončenia týchto stavieb je potrebné im preto finančne pomôcť. Zároveň je potrebné vytvoriť aj priestor na optimalizáciu siete škôl potrebnými účelnými a efektívnymi rekonštrukciami.
Chcem ešte povedať, že tento pozmeňujúci návrh podávam po dohode s ministrom školstva a ministrom financií. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Husár.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v podstate rokujeme už druhý deň, odzneli tu vystúpenia, ktoré buď kritizovali rozpočet, alebo ho považovali za dobrý, primeraný, transparentný. Odznelo tu veľa čísel. Ja vo svojom vystúpení nebudem hovoriť o číslach, pretože je to ťažkopádne, ťažko zrozumiteľné, a nebudem hovoriť o celom rozpočte, sústredím sa len na rozpočet ministerstva vnútra, ktorý mi prislúcha, resp. jeho civilnosprávna časť, podľa začlenenia do výboru pre verejnú správu.
Pán predkladateľ zastupujúci vládu, t. j. pán podpredseda vlády, označil rozpočet za dobrý, transparentný a lepší, ako boli rozpočty v minulosti. Nesúhlasím s ním celkom a posúďte, či tie skutočnosti, ktoré uvediem, sú znaky dobrého rozpočtu. Vychádzam zo samotnej predkladacej správy štátneho rozpočtu na rok 2006 pre úsek verejnej správy, kde sa konštatuje, že v rozpočte stanovený limit výdavkov, i napriek miernemu zvýšeniu, neumožňuje pokryť všetky potreby tohto úseku verejnej správy. Ja budem doslova citovať predkladaciu správu, to znamená, nebudú to moje úvahy, nebudú to moje kritiky, ale bude to stanovisko, ktoré prišlo do parlamentu v písomnej podobe.
Dovolím si v stručnosti uviesť, ktoré položky, resp. ich finančné pokrytie nie je úplne zohľadnené v požadovanom rozsahu v rozpočte.
Po prvé, nie je pokrytá potreba vecných výdavkov na prípravu konania volieb, a to do Národnej rady Slovenskej republiky a samosprávy v obci. Opakujem, nie je v plnej miere pokryté, nie sú pokryté finančné výdavky na vecné otázky týchto volieb, ktoré musia prebehnúť a prebehnú budúci rok.
Ďalej, nie je pokrytá potreba zvýšenia mzdových nárokov, platových nárokov, služobných príjmov, ktoré vyplývajú z prijatých právnych predpisov, a to u pracovníkov ministerstva vnútra, civilnosprávny úsek, pracovníkov štátnych archívov, pracovníkov krajských a obvodných úradov, príjmy v Hasičskom a záchrannom zbore. Nie sú zohľadnené finančne zvýšené počty príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, čo bolo odsúhlasené, myslím, vládnym uznesením, dokonca aj právnymi predpismi. V navrhovaných limitoch nie sú zahrnuté zvýšené hodnostné príplatky príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. K tomu sme predsa prijali právny predpis, čiže tieto finančné náklady sú nárokové.
Ďalej, nie sú plne pokryté mzdové prostriedky Úradu civilnej ochrany.
Ďalej, v rozpočte nie sú finančné prostriedky v plnom pokrytí za dane, zvýšené dane z nehnuteľností, ktoré bude musieť ministerstvo vnútra platiť na základe zákona o miestnych daniach a miestnych poplatkoch za komunálne odpady.
Ďalej, nájom nebytových priestorov, ktorý v tých zmluvách, ktoré končia budúci rok, už sú signály, že tento nájom vzhľadom na voľnú tvorbu nájomného sa bude zvyšovať, obdobne nie sú rezervy na toto zvýšenie.
Ďalej, nie sú financie na pokrytie prípadných súdnych výhier súdnych sporov v tých prípadoch, kde obce žalujú štát za neposkytnutie dotácií, poprípade oddlženia niektorých nehnuteľností, poprípade platieb na dané nehnuteľnosti. Keďže je veľmi pravdepodobné, že súdne spory budú vyhraté, preto je želateľné a bolo by nutné, aby v rozpočte boli na to poskytnuté, rezervované finančné prostriedky.
Ďalej, je veľmi pre mňa zarážajúce, že som nenašla, a prosila by som pána ministra, keby ma vo svojom vystúpení informoval, kde sú zakomponované prostriedky na protidrogový boj príslušníkov ministerstva vnútra. Nikde som takéto prostriedky nenašla.
Ďalej, je pre mňa zarážajúce, že nie sú prostriedky na realizáciu Programu ďalšieho rozvoja ochrany obyvateľov proti chemickým zbraniam. To nie je môj subjektívny názor, to je uvedené v predkladacej správe k spomínanému rozpočtu, ktorý som uviedla.
Ako posledné by som chcela uviesť, že nie sú rozpočtované prostriedky na protispoločenskú prevenciu. My sme nedávno v parlamente prijali Trestný zákon a Kódex trestného procesu. To sú základné právne predpisy na právnu represiu proti zločinnosti. Ale prostriedky na prevenciu zločinnosti, na prevenciu spoločensky nebezpečného konania niet podľa mňa v rozpočte financií. Je predsa zarážajúce, že, citujem, v roku 2003 na jedného obyvateľa bolo 7,40 Sk počítané, pripadalo na sumu, ktorá bola v štátnom rozpočte na zabezpečenie prevencie. Ďalej v roku 2004 to bolo už len 4,30 Sk na jedného obyvateľa, v roku 2005 to bolo len 3,20 Sk na jedného obyvateľa. A mám otázku: Koľko je to v roku 2006? Pri štúdiu príslušných materiálov som nenašla financie, ktoré by som si takto proporčne podelila na jedného obyvateľa, ktoré vydáme zo štátneho rozpočtu na boj s kriminalitou, teda na prevenciu.
Pán podpredseda vlády, nám kriminalita, hlavne jej brutalita, rastie. My predsa musíme prevenčne pôsobiť, musíme vytvárať prevenciu a tá prevencia musí byť finančne pokrytá. V štúdiách, ktoré sa robia vo svete, sa už jasne preukázalo, že financie vynaložené na prevenciu sú oveľa účelnejšie ako financie, ktoré sa vynakladajú na represiu. Medzinárodný odborný seminár, ktorý sa konal na tému "Cena zločinu", tento seminár sa konal v roku 2004 v Helsinkách, poukázal na to, že v Európe sa málo prepočítava, koľko stojí vlastne a koľko nákladov sa vynakladá na boj so zločinnosťou a na prevenciu kriminality. I keď neexistujú podrobné štatistiky trestnej činnosti a ceny zločinnosti, určité pokusy urobila Veľká Británia, Fínsko a Portugalsko. Je jasné, že výdavky na políciu, súdy, väzenie, ako aj ďalej výdavky, na ktoré sa fiktívne vypočítajú zničené životy, sú veľmi vysoké a oveľa vyššie, ako sa predpokladali. Veď na Slovensku iba jeden väzeň ročne stojí 318-tisíc korún. Máme vo väzniciach v roku 2005 10 300 väzňov, to je vyše 3 mld. korún.
Pán podpredseda vlády, a my nedávame financie aspoň, opakujem, ja som ich v rozpočte nenašla, na prevenciu. Veľmi ma zaujíma, koľko to je, keďže je výrazne klesajúci trend počas fungovania tejto vlády, financií, ktoré sa vynakladajú na prevenciu. Ja som pred chvíľou aj uviedla, ako výrazne tieto financie klesali, pričom skutočne ani masovokomunikačné prostriedky, elektronické médiá nebojujú proti zločinnosti, práve naopak, vysielané programy veľmi veľa násilia majú, veľmi veľa podnetov na páchanie ďalšej trestnej činnosti. Ale to by bola diskusia o inom a nie o štátnom rozpočte.
Jednoznačne, pán podpredseda vlády, by som chcela od vás počuť odpoveď, prečo tento štátny rozpočet nepokrýva tie zložky, ktoré som uviedla, teda nepokrýva ich v plnom rozsahu, to znamená, že sú tam nepokryté zložky. A to znamená, že tento štátny rozpočet tak môže vydržať do septembra, októbra. To znamená maximálne do toho októbra, možno aj kratšie, to znamená, že je to štátny rozpočet na pokrytie funkčného obdobia tejto vlády - a čo potom?
Ďalej by som rada počula vašu odpoveď, koľko dáme v tomto štátnom rozpočte na prevenciu zločinnosti, na boj s drogovou činnosťou, čo sú skutočne veci, ktoré nemožno opomenúť. Vy mi vo svojom vystúpení môžete povedať, vážená pani poslankyňa, rozpočet nie je gumový. Každý vystupuje a hovorí, treba dať na tieto položky, treba dať na školstvo, treba dať na zdravotníctvo a málo hovoríme odkiaľ, resp. ak máte požiadavku presunúť financie alebo ich niekde zvýšiť, tak povedzte odkiaľ.
Vážený pán podpredseda vlády, ja sa vám pokúsim povedať odkiaľ. Nuž z prebujneného štátneho aparátu. Pominiem početnosť ústredných orgánov štátnej správy a veľmi názorne vám poviem, ako za posledné obdobie vzrástla početnosť štátnych orgánov, t. j. na miestnej úrovni, t. j. miestnych orgánov štátnej správy. Pred vašou reformou bolo 8 krajských úradov a 79 okresných úradov plus finančné správy, colnice, banské úrady, ktoré teraz taktiež existujú. Ale namiesto integrovanej miestnej sústavy okresných úradov, ktorých bolo 79, ste vytvorili nespočetný počet ďalších špecializovaných orgánov.
Ja si vám dovolím veľmi stručne povedať, čo tvorí miestnu štátnu správu. Miestnu štátnu správu tvorí 8 krajských úradov a 50 obvodných úradov, 8 krajských stavebných úradov, ďalej 8 krajských úradov životného prostredia a 46 obvodných úradov životného prostredia, ďalej 8 krajských pozemkových úradov a 46 obvodných pozemkových úradov, 8 krajských lesných úradov a 39 obvodných lesných úradov, ďalej 8 krajských úradov dopravy a 46 obvodných úradov dopravy, ďalej 8 krajských školských úradov a 45 územných úradov sociálnych vecí, 8 katastrálnych úradov. Všetko toto dohromady je 481 úradov, t. j. 481 miestnych úradov štátnej správy.
Vážený pán podpredseda, namiesto 8 krajských úradov a 79 okresných úradov máme 481 samostatných úradov, pričom neuvádzam, že niektoré z týchto úradov majú svoje detašované pracoviská. Potom by čísla enormne ešte vystúpili. K tomu treba pripočítať 8 vyšších územných celkov a 2 926 obcí, na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy, čo znásobuje početnosť pracovníkov, ktorí na nich pracujú.
Logika veci, aspoň moja logika pracovníka v oblasti správneho práva, ktorý sa dlhé roky zaoberá miestnou štátnou správou, by znamenala, že ak prenesiem určitý výkon štátnej správy na samosprávu, potom miestna štátna správa sa mi musí scvrknúť. Za tejto vlády zo 79 okresov a 8 krajov sa rozmnožili miestne orgány na 481 subjektov miestnej štátnej správy!
Nuž, vážení prítomní, tam sú veľké financie, tam idú prostriedky, ktoré by mali ísť na oveľa zmysluplné položky, a to na školstvo, sociálne veci, zdravotníctvo, a ako som ja v úseku verejnej správy, teda civilnosprávneho úseku ministerstva vnútra, poukázala na boj s kriminalitou, na prevenciu a na boj s drogovou závislosťou. To by naša spoločnosť potrebovala a tam by mali ísť tieto prostriedky.
Vychádzajúc z uvedeného nemôžem s takýmto štátnym rozpočtom súhlasiť, tak ako nesúhlasím aj s riadením, ktoré dospelo k takejto početnosti štátnych úradníkov, molochu štátnej správy. A preto tento rozpočet, tak ako moji kolegovia z Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko, nepodporím.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Husár a pripraví sa pán poslanec Heriban.
S. Husár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne a kolegovia, mám takú obrovskú chuť povedať ako ten malý Záhorák, ktorý povedal, že "nebiuo o čem", keď prvýkrát povedal "kyselé", že nie je komu. Ale má to tiež svoj význam, pretože keďže nie je komu, tak vás nebudem dlho otravovať a všetko veľmi, veľmi skrátim.
Vážené kolegyne, kolegovia, trochu ľutujem, že miesto pána podpredsedu vlády tu nezastupuje v tomto momente jeho funkciu minister spravodlivosti, pretože paradoxne hoci na prvý pohľad mojím pozmeňujúcim návrhom sa pokúšam pridávať či pomáhať Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, som hlboko presvedčený, že práve ním idem pomáhať ministrovi spravodlivosti a ministerstvu spravodlivosti.
Ja som pri prerokúvaní zákona o sudcoch a prísediacich označil ten zákon za neseriózny, neslušný a neslušný celý postup voči skupine, ktorej sa tento zákon dotýka. Rovnako som presvedčený, že týchto neslušných zákonov voči určitým profesijným či spoločenským skupinám sme vyprodukovali z tohto parlamentu omnoho viacej ako iba tento spomínaný. Keby tu pán minister sedel, veľmi rád by som ho presvedčil o tom a porozprával mu podrobnejšie, ako ja vidím význam Najvyššieho súdu pri plnení jeho úloh vo vzťahu k súdnictvu a k čo najrýchlejšej náprave súdnictva na Slovensku, ale, bohužiaľ, ako som už povedal, musím sa bez toho zaobísť.
Musím vám však povedať aspoň veľmi stručne, prečo podávam pozmeňujúci návrh, ktorý podávam. Okrem spomínaného zákona o sudcoch a prísediacich sme prijali v roku 2004 aj zákon č. 757 o súdoch a práve tento zákon zaviedol nový inštitút v rámci riadenia súdov vnútornú revíziu súdov. Pre vás, ktorí ste sa tomuto problému nevenovali, musím vysvetliť, že ide o druh kontroly súdov a sudcov, ktorá smeruje k prevereniu aktuálneho stavu súdnictva, zisteniu príčin a nedostatkov pri výkone súdnictva a k návrhu opatrení na ich odstránenie, pričom táto revízna činnosť alebo vnútorná revízia nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Myslím, že je to jeden z cieľov, ktorý je prvým cieľom ministerstva spravodlivosti, myslím, že je to jedna z prvých úloh, ktorú si pán minister postavil, aby zistil presný, aktuálny stav súdnictva a predovšetkým zistenie príčin a nedostatkov, ktoré momentálne problémy a videnie súdnictva občanmi, tak ako ho vidia, spôsobujú. Je to teda mimoriadne významná a, by som povedal, skoro prioritná úloha rovnako na úrovni súdnictva ako celku, ministerstva spravodlivosti, ale aj Kancelárie Súdnej rady. Na zabezpečenie úloh týkajúcich sa spolupráce Kancelárie Súdnej rady s revíznymi oddeleniami súdov je nevyhnutne potrebné aj napĺňanie personálneho obsahu tohto rozhodnutia, ktoré sme prijali zákonom. Táto nová agenda rozširuje podstatne okruh úloh zamestnancov Súdnej rady a zakladá vážny dôvod na doplnenie počtu štátnych zamestnancov. Nebudem sa z dôvodov, o ktorých som hovoril, ďalej v tomto rozširovať. Dúfam, že ste pochopili, že návrh, ktorý budem podávať v tejto časti, nie je nereálny a nepatrí do skupiny populistických návrhov.
Ak som hovoril o nie celkom serióznych zákonoch, opäť sa vrátim k už pred chvíľkou uvádzanému zákonu č. 757 o súdoch, podľa ktorého sa zaviedla možnosť prideliť sudcovi Najvyššieho súdu asistenta. Aký je stav na Najvyššom súde, veľmi dobre viete. Veľmi dobre viete, aké prostriedky musí Slovenská republika platiť za prieťahy v súdnom konaní ako odškodné. A ku cti Slovenska možno prirátať, že väčšina všetkých odškodnení je výlučne nie za hrubé porušovanie iných občianskych a ľudských práv, ale predovšetkým za prieťahy v súdnom konaní. V celom tomto procese najvýznamnejšiu úlohu zohráva opäť Najvyšší súd. Dosiaľ, bohužiaľ, za rok aj niečo, vlastne trošku sa zapletávam, pretože všetko je to viazané na štátny rozpočet, čiže môžem hovoriť len o roku, sa na nulovom stave v počte asistentov na Najvyššom súde nezmenilo jednoducho nič. Bude rok 2006, ak potrebný počet 85 asistentov sudcov Najvyššieho súdu má byť naplnený čo len do roku 2010, je skutočne nevyhnutné, aby sa s nábehom začalo už v roku 2006.
Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že rešpektujem aj ostatných kolegov, ktorí cítia potrebu ešte dnes vystúpiť, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh.
Návrh rozpočtu kapitoly Najvyšší súd na roky 2006 až 2008 zvýšiť:
V roku 2006 výdavky celkom o 27 431-tisíc, z toho mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 15 265-tisíc, poistné a príspevok do poisťovní 5 335-tisíc, tovary a služby 4 333-tisíc, bežné transfery 298-tisíc; bežné výdavky potom budú predstavovať 25 231-tisíc a kapitálové výdavky 220-tisíc. Navrhované zvýšenie v roku 2006, potom celkové výdavky činia 235 952-tisíc. Navrhované zvýšenie rozpočtu v roku 2006 je nevyhnutné premietnuť do orientačných ukazovateľov v roku 2007 a 2008 tak, že celkové výdavky sa zvýšia v roku 2007 o 27 382-tisíc, v roku 2008 o 29 050-tisíc. Finančné prostriedky budú zabezpečené z rozpočtu ministerstva spravodlivosti - výdavky kapitoly na program Prevádzka súdov.
Ešte päť viet k tomuto návrhu. Vážené kolegyne, kolegovia, v rámci programu ministerstva spravodlivosti a programových úloh pod cieľom 3 je realizáciou nových efektívnejších priestorov, vybavenia a tak ďalej atď. dosiahnuť zlepšenie činnosti súdov. Myslím si, že v tejto oblasti sa nemôžeme ľahostajne dívať, že na Špeciálny súd dobudovaný či vybudovaný, rekonštruovaný prednedávnom, na ktorý išli stovky miliárd korún, sú potrebné nové a ďalšie peniaze. Nemôžeme sa celkom ľahostajne dívať ani na to, že tzv. detašované pracoviská, ktoré ostali, v ktorých často pracujú ľudia v štyroch kanceláriách, sa vykurujú a svietia a budú sa vykurovať a svietiť ešte dlhé obdobia. A som teda hlboko presvedčený, že v tejto oblasti má ministerstvo rezervy, a veľké rezervy, a som presvedčený, že aj touto redukciou dôjde, myslím, k cielenejšiemu a rýchlejšiemu ukončovaniu transformácie a reformy súdnictva ako celku.
Pokiaľ sa nám podarí aspoň trochu dať a postaviť na nohy časť slovenského súdnictva - Najvyšší súd, bude to pre štát, pre pána ministra a pre nás všetkých, myslím, len a len prínosom. Ďakujem.