V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Minárik, poďte do rokovacej sály, aby sme mohli začať s rokovaním, obsaďte miesto pre spravodajcov výborov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie účasti na dnešnom rokovaní 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci pán Juraj Blanár, pán Anton Danko, pán Ivan Hopta a pán Milan Murgaš.

Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 (tlač 1304).

Prosím podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a zároveň aj zástupcu za výbory, spravodajcu pána Minárika, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

Chcem pripomenúť, že včera svoje vystúpenie v rozprave neskončil pán poslanec Blajsko. Pán poslanec Blajsko vystúpi a informujem, že do rozpravy sú potom ešte písomne prihlásení poslanci Maxon, Tkáč, Podracká, Jaduš, Kondrót, Štefanková, Paška, Navrátilová, Brestenská, Vážny, Angyalová, Štrofová a Mušková.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Blajskovi.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, ja sa chcem vrátiť k poslednej mojej myšlienke včerajšieho vystúpenia, ktoré sa dotýkalo zvýšenia daňového bonusu na nezaopatrené dieťa, ktoré sme už schválili v tejto Národnej rade, a od 1. 1. 2006 táto suma zo 450 Sk sa zdvihla na 540 Sk. Čiže je to zvýšenie o 90 Sk. Týmto sa znižuje výnos dane z príjmov fyzických osôb podľa návrhu rozpočtu verejnej správy v sume 1,3 mld. Sk. Ja chcem poukázať, a toto bolo mojím poslaním, povedať to v Národnej rade, že vyšších územných celkov sa táto čiastka dotýka asi podľa mojich prepočtov 306 mil. korún. Keď som si zobral kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorú nekritizujem v tomto bode, sanuje náhradnú starostlivosť pre deti, ktoré majú nariadenú ústavnú starostlivosť rozhodnutím súdu v mene republiky, pozitívne. A pozitívne ju rieši štátny rozpočet už 3 roky. Prenosom kompetencií štátu na vyššie územné celky vo väzbe na sociálne zabezpečenie zisťujeme, že vo vyšších územných celkoch je stále problém s financiami okolo sociálneho zabezpečenia, hlavne sociálnych služieb. Aby ste mi všetci rozumeli, ide o to, že v mene republiky rozhodol súd aj pre tie deti, ktoré sú v týchto zariadeniach, ktoré patria pod VÚC-ku, ale nemajú tak štandardne riešené rozpočtové zdroje, ako ich majú detské domovy v tejto krajine. Ja len poukazujem na nerovnosť šancí. Proste je to problém. Neosobujem si, a som to povedal aj verejne, vyriešiť tento problém, lebo by bolo treba vstupovať do fiškálnej možno decentralizácie alebo neviem do čoho iného. Ja som len chcel poukázať, aby to tu zaznelo, že je tu nerovnosť šancí, v tejto oblasti.

Budem pokračovať svojím vystúpením a dotknem sa poslednej časti svojho vystúpenia, Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je mimoriadne dôležitým subjektom verejnej správy, a to tak zo strany ľudských vzťahov k občanom, značného obratu verejných prostriedkov v systéme sociálneho poistenia, ako aj zo strany výrazných vplyvov na verejné financie, najmä vo vzťahoch k deficitu verejnej správy a jeho väzby na hrubý domáci produkt. Návrh rozpočtu vychádza z očakávanej skutočnosti v roku 2005, ktorú možno charakterizovať najmä nenaplnením rozpočtových príjmov na starobné poistenie v rozsahu takmer 5,9 mld. Sk v dôsledku vyššieho podielu zapojenia ekonomicky aktívneho obyvateľstva do sporivého systému oproti predpokladom rozpočtu takmer o 15 %, neuplatnením príjmov v štátom platenom poistnom v rozsahu 0,2 mld. Sk v súvislosti so zreálnením počtu poistencov štátu, ako aj výraznejším prekročením výdavkov na dôchodkové poistenie zhruba o 2,4 mld. Sk v súvislosti s výplatou jednorazového príspevku dôchodcom, s výdavkami na novo priznané dôchodky po získaní nároku na dôchodok a na predčasný dôchodok. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je vypracovaný v súlade s rozhodnutím Eurostatu zo septembra 2004, podľa ktorého vykazovaný deficit verejných financií je bez vplyvu dôchodkovej reformy. V skutočnosti to znamená, že odvody smerujúce do dôchodkových správcovských spoločností sú v rokoch 2005 až 2006 príjmami verejných financií formálne vykazovanými v Sociálnej poisťovni. Od roku 2007 sú odvody do sporivého systému príjmami dôchodkových správcovských spoločností, ktoré nie sú súčasťou verejnej správy, a náklady dôchodkovej reformy z titulu 2. piliera sa započítavajú do deficitu verejných financií. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne sa už zohľadňovali dopady vyplývajúce zo schválených návrhov novely zákona č. 461/2003 Z. z. schváleného vládou Slovenskej republiky v septembri 2005 a zrušením odvodového bonusu, znížením sadzby poistného na starobné poistenie o 0,5 % pre každého poistenca na nezaopatrené dieťa, v dôsledku čoho sa zvyšujú príjmy Sociálnej poisťovne a poistného ročne zhruba o 1,4 mld. Sk. Pri kvantifikácii príjmov sa vychádzalo z úspešnosti výberu poistného v roku 2006 vo výške 95 % v rokoch 1997 až 1998 so zlepšením v úrovni 95,5 %. Podľa návrhu rozpočtu predloženého Sociálnou poisťovňou sa nepočíta so zdrojmi z privatizácie s odplatami za postúpenie pohľadávok. Vo výdavkoch Sociálnej poisťovne okrem dopadov vyplývajúcich z novely zákona sa premieta aj predpokladaná valorizácia dôchodkov v roku 2006 o 5,45 %, v roku 2007 o 4,5 %, v roku 2008 o 3,9 %, vždy je to k 1. 7. daného roka. Valorizácia dôchodkov si vyžiadala zvýšenie výdavkov v roku 2006 teda o 2,87 mld. Sk, v roku 2007 o 2,57 mld. a v roku 2008 o 2,37 mld. Sk. V návrhu rozpočtu sa premieta upravený spôsob tvorby správneho fondu, najmä princíp tvorby fondu najviac vo výške o 2,8 % z poistného a odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom, ako aj tvorba vo výške 5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, čím sa majú pokryť administratívne náklady Sociálnej poisťovne spojené s výberom príspevkov na sporivý systém. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne predpokladá možnosť presúvania dočasne všetkých finančných zdrojov medzi základnými fondmi. Zohľadnilo sa financovanie projektu správy sociálnych dávok v sume 0,23 mld., v tom je účelová navrhovaná návratná finančná výpomoc vo výške 0,17 mld. Sk. V súvislosti s 2. pilierom dôchodkového poistenia sa výrazne prehlbuje deficitné saldo zdrojov a potrieb v okruhu dôchodkového poistenia. Podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne bilančný rozdiel základných fondov dôchodkového poistenia, mám na mysli základný fond starobného poistenia a invalidného poistenia, konkrétne deficit sa predpokladá v roku 2006 v sume 40,42 mld. Sk, v roku 2007 v sume 39,31 mld. a v roku 2008 v sume 43,009 mld. Sk. Kvantifikovaný deficit v dôchodkovom poistení vrátane zabezpečenia potreby plynulej výplaty dôchodkových dávok sa v návrhu rozpočtu na rok 2006 musel riešiť v celkovej sume 47,3 mld. Sk, pričom na jeho krytie sa predpokladalo využiť plný zostatok rezervného fondu solidarity vo výške 15,9 mld. a presuny z ďalších základných fondov 13,8 mld. Sk pri minimalizovaní, samozrejme, ich zostatkov. V roku 2006 sa v súvislosti so zavedením sporivého systému po prvýkrát uplatňuje požiadavka na poskytnutie finančnej výpomoci zo strany štátu. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne v návrhu rozpočtu verejnej správy sa predpokladá poskytnutie prostriedkov zo štátnych finančných aktív v roku 2006 v sume 17,6 mld. Sk, v roku 2007 v sume 19,8 mld. Sk a v roku 2008 v sume 22,2 mld. Sk, zhodne za uvedené tri roky v sume 59,6 mld. Sk. Je to veľmi dôležitá informácia preto, aby sme sa vedeli v krátkej budúcnosti chovať pri schvaľovaní určitých zladení aj dolaďovaní vôbec dôchodkovej reformy, lebo toto je vážny problém. Zhoršenie salda hospodárenia Sociálnej poisťovne vplyvom 2. piliera dôchodkového poistenia sa kvantifikuje na rok 2006 v sume 20,2 mld. korún, v roku 2007 v sume 22,9 mld. korún a v roku 2008 v sume 25,4 mld. Sk. Zhoršenie salda hospodárenia z tohto titulu tvorí v roku 2006 1,3 %, v roku 2007 je to 1,4 % a v roku 2008 je to 1,4 % hrubého domáceho produktu. Uvádzam tieto čísla z toho titulu, že viete, že sme viazaní maastrichtskými kritériami a po roku 2007 tieto zdroje a tieto ťažoby budú započítavané do verejných zdrojov čiže ako do dlhu.

V súvislosti s predpokladaným vývojom bilančných výsledkov hospodárenia Sociálnej poisťovne treba poznamenať, že určitým rizikovým faktorom pre hospodárenie Sociálnej poisťovne a určitou neznámou bude reálne zapojenie ekonomicky aktívneho obyvateľstva do sporivého systému. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne vychádza z predpokladu zapojenia 65 % ekonomicky činného obyvateľstva do 2. piliera koncom roka 2006. No skutočnosť sa od predpokladu môže odchýliť, pretože aj v roku 2005 sa oproti rozpočtovanému predpokladu 35 % očakáva koncom roku 2005 zapojenie až 50 % obyvateľstva v produktívnom veku.

Pri návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne treba dať do pozornosti, že vývoj bilančných výdavkov hospodárenia sa značne odchyľuje od pôvodných kvantifikácií dopadov pri prijímaní zákona č. 461/2003 Z. z. Bilancia hospodárenia v bežnom roku sa oproti doložke dopadov k zákonu o sociálnom poistení zhoršuje v roku 2005 o 6,3 mld. Sk, v roku 2006 o 9,3 mld. korún a v roku 2007 o 9,2 mld. Sk. Svedčí to o určitých nedostatkoch kvantifikácií dopadov pri prijímaní zákona a o nedocenení vplyvov na úroveň hospodárenia Sociálnej poisťovne.

Toľko k sociálnym aspektom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008.

Vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť jeden pozmeňujúci návrh.

Navrhujeme upraviť § 1 ods. 5 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 tak, že odsek 5 znie: "Zo štátneho rozpočtu sa v roku 2006 poskytujú do rozpočtov obcí a do rozpočtov vyšších územných celkov dotácie, ktorých prehľad je uvedený v prílohe č. 5, v celkovej sume 25,421 198 mld. Sk, z toho do rozpočtov obcí 15,421 617 mld. Sk a do rozpočtov vyšších územných celkov 9,999 581 mld. Sk."

Prílohu č. 5 Záväzné limity, dotácie obciam a vyšším územným celkom na rok 2006 navrhujeme upraviť v 11. riadku, stĺpci kapitálové výdavky na 20 mil. a v stĺpci spolu 20 mil. Náležite navrhujeme všetky riadky upraviť, mám to v návrhu napočítané.

Navrhujeme ďalej upraviť § 1 ods. 6 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 tak, že odsek 6 znie: "Rezervy štátneho rozpočtu sa v roku 2006 rozpočtujú v celkovej sume 1,486 010 mld. korún. Ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 6."

A v prílohe č. 6 Rezervy štátneho rozpočtu na rok 2006 navrhujeme znížiť Rezervu vlády Slovenskej republiky z 200,505 mil. na 191,005 mil. korún.

V súvislosti s navrhovanými úpravami navrhujeme v návrhu rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa na rok 2006 upraviť položku Rezerva vlády, ako som uviedol, v položke Dotácie na záchranu a obnovu historických pamiatok pre obce upraviť sumu z 55,265 mil. korún na 64,765 mil. Sk.

Navrhovanými úpravami sa nezvýšia celkové výdavky Všeobecnej pokladničnej správy a nezvýši sa ani schodok štátneho rozpočtu na rok 2006.

Mesto Bardejov je zapísané v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V súvislosti s napĺňaním záväzkov vyplývajúcich z tohto prestížneho ocenenia, ktoré je aj príspevkom k propagácii celého Slovenska, sa mesto Bardejov v roku, keď oficiálne získalo certifikát o spomínanom zápise, pustilo do rozsiahlej rekonštrukcie centrálnej zóny historickej časti mesta. Mesto v septembri 2004 ukončilo obnovu Radničného námestia, v roku 2005 plynulo pokračovalo v rekonštrukcii priľahlých ulíc, ktoré sú súčasťou lokality zapísanej v Zozname UNESCO. Súčasťou stavebných prác je kompletná výmena sietí, rozvodov, technickej infraštruktúry, ako aj vlastná rekonštrukcia povrchov ulíc a osvetlenia. Zámerom mesta je do konca tohto roka obnoviť zhruba tretinu spomínanej lokality. Na základe projektovej prípravy chce mesto v budúcom roku 2006 pokračovať v technicky náročných prácach, na ktoré je v návrhu vyčlenených 10,5 mil. korún.

Vzhľadom na rozsah prác, ktoré je potrebné vykonať v previazanosti rekonštrukcií úsekov technickej infraštruktúry, zabezpečenia dopravnej dostupnosti, by pre naplnenie projektových zámerov bola potrebná čiastka 20 mil.

Ctená snemovňa, týmto vás prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Maxon, pripraví sa pán poslanec Tkáč.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, kolega doc. Tkáč hovoril, že o 13.30 hodine má prednášku na Ekonomickej univerzite, a poprosil ma, aby dovtedy mohol vystúpiť. Takže budem sa snažiť, aby tú prednášku nezmeškal.

Dámy a páni, celkom na úvod mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008.

Celkom úvodom predkladám, pán spravodajca, procedurálny návrh, aby sme pri návrhu uznesenia, ktorý je súčasťou vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte, hlasovali o časti A osobitne a hlasovali osobitne o časti B. Časť A obsahuje vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 a časť B berie na vedomie návrh rozpočtov verejnej správy na roky 2006 až 2008. Možnože aj teda z obsahu môjho vystúpenia bude zrejmé, prečo takúto procedúru navrhujem.

Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, teda, môžeme povedať, pod poradovým číslom 1 z mojej strany. Navrhujem nahradiť v § 1 ods. 1 sumu 330,139 428 mld. sumou 330,639 428 mld., v § 1 ods. 2 sumu 61,968 100 mld. sumou 62,468 100 mld. Sk. Takže to je pozmeňujúci návrh 1.

Pozmeňujúci návrh 2. V § 1 ods. 1 sa suma 330,139 428 mld. nahrádza sumou 331,639 428 mld., v § 1 ods. 2 sa suma 61,968 100 mld. nahrádza sumou 63,468 100 mld.

Ten pozmeňujúci návrh potom pokračuje.

V prílohe č. 3 návrhu zákona o štátnom rozpočte sa suma 21,341 615 mld. (výdavky štátneho rozpočtu na rok 2006 celkom za rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva) nahrádza sumou 22,841 615 mld.

V prílohe č. 4 sa v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva nahrádza suma 21,341 615 mld. (výdavky spolu za kapitolu) sumou 22,841 615 mld. a suma 11,718 462 mld. (kód programu 091 Podpora konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a potravinárstva) sumou 13,218 462 mld. Sk.

Tretí pozmeňujúci návrh. V § 1 ods. 1 sa suma 330,139 428 mld. nahrádza sumou 330,639 428 mld., v § 1 ods. 2 sa suma 61,968 100 mld. nahrádza sumou 62,468 100 mld.

V prílohe č. 3 návrhu zákona o štátnom rozpočte sa suma 21,341 615 mld. (výdavky štátneho rozpočtu na rok 2006 celkom za rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva) nahrádza sumou 21,841 615 mld.

V prílohe č. 4 sa v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva nahrádza suma 21,341 615 mld. (výdavky spolu za kapitolu) sumou 21,841 615 mld. a suma 11,718 462 mld. (kód programu 091 Podpora konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a potravinárstva) sumou 12,218 462 mld.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k všetkým týmto trom pozmeňujúcim návrhom dávam jedno odôvodnenie. Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala, že bude podporovať zvyšovanie efektívnosti a konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a podporí intenzívnu ekonomickú poľnohospodársku výrobu. V rozpočtoch krajín Vyšehradskej štvorky sú navrhované podstatne vyššie priame podpory poľnohospodárstva. Predložený návrh zabezpečí aspoň čiastočne konkurencieschopné poľnohospodárstvo v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som teraz tieto pozmeňujúce návrhy odprezentoval do zrozumiteľnej podoby. Teda tie tri návrhy možno rozdeliť na dve skupiny.

V tom prvom návrhu navrhujem, aby sa zvýšili výdavky štátneho rozpočtu, ktoré sú teda rozpočtované v § 1 ods. 1, aby sa teda zvýšili výdavky štátneho rozpočtu, a korektne priznávam, aby sa teda primerane zvýšil navrhovaný a rozpočtovaný schodok štátneho rozpočtu o čiastku 1,5 mld. Sk. Súčasne teda musím poznamenať, že pokiaľ by teda takáto úprava v rozpočte bola ctenou snemovňou akceptovaná, tak naďalej tento dokument spĺňa maastrichtské kritériá, pokiaľ sa týka schodku štátneho rozpočtu na hrubý domáci produkt.

Pokiaľ sa týka môjho druhého pozmeňujúceho návrhu, je identický, ale nenavrhujem teda čiastku 1,5 mld., ale navrhujem čiastku 500 mil. O 500 mil. by sa teda primerane zvýšili výdavky štátneho rozpočtu. Primerane tomu by sa zvýšil schodok štátneho rozpočtu a, samozrejme, primerane tomu celková výška výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.

Tretí môj pozmeňujúci návrh je bez dopadu na výdavky celkom štátneho rozpočtu aj bez dopadu na projektovaný schodok štátneho rozpočtu. Je to presun medzi rozpočtovými kapitolami. A navrhujem, aby sa výdavky celkom rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany znížili o 500 mil. korún a výdavky celkom rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva zvýšili o 500 mil. korún, samozrejme, so všetkými tými náležitosťami, ktoré s tým súvisia, aby sa primerane tomu upravila príloha č. 3 a primerane tomu upravila príloha č. 4.

Takže to sú moje pozmeňujúce návrhy.

A dovoľte mi teraz povedať niekoľko slov k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 a rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008.

Ja už som niekoľkokrát teda skonštatoval a rád teda robím takéto konštatovanie, že v každom prípade sa prístupy k rozpočtovaniu, jednak teda rozpočtu na príslušný rozpočtový rok aj rozpočtom verejných správ, že sa teda aj metodika, aj kvalita rozpočtovania zlepšuje. Je naozaj veľmi dobré, že sa teda pristupuje a že je ambícia pristupovať k programovému rozpočtovaniu. Sú potom, samozrejme, tie parametre posudzovania jednotlivých rozpočtov prehľadnejšie, aj keď teda k tej prehľadnosti rozpočtu možno ešte budem mať niekoľko pripomienok. Takže summa summarum objektívne, myslím si, a korektne treba priznať, že systém rozpočtovania a prechod rozpočtovania na programové rozpočtovanie aj vo väzbe na zákon o rozpočte verejnej správy vytvára predpoklady, aby celý tento proces bol kvalitnejší a aby tí, ktorí sa teda rozpočtu venujú, mali podstatne kvalitnejšie informácie a kvalitnejšie porovnateľnú základňu pri posudzovaní ročných vývojov verejných rozpočtov a štátneho rozpočtu.

Už som ale súčasne povedal, ale zdôrazňujem, že je to formálna vec, že tento návrh rozpočtu nie je v súlade s § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ak teda hovorím, že je to z objektívnych dôvodov, tak toto príslušné ustanovenie ukladá zostavovateľom rozpočtu kvantifikovať tri roky rozpočtovania, predovšetkým teda v oblasti verejných rozpočtov. Tú kvantifikáciu, aj teda v oblasti príjmovej, aj v oblasti výdavkovej, treba povedať, nebolo možné spraviť, pretože nie je nám známy rozpočet v Európskej únii na roky 2007 až 2013. Na druhej strane si myslím ale, že by sme si mali dávať trošku na tieto veci pozor a bolo možné pri novele zákona o rozpočtových pravidlách tieto ustanovenia upraviť v tom zmysle, že táto povinnosť sa netýka prostriedkov Európskej únie za predpokladu, že nastane teda tá situácia, ktorá nastala teraz. Ale podotýkam, je to formálna vec, ale možno aj tak trošku z toho pohľadu, že v tých legislatívnych veciach, pokiaľ sa týka rozpočtovania, nechcem byť perfekcionista, ale vadí mi to teda, že sme tam v kolízii s tým príslušným paragrafom zákona č. 523/2004 Z. z.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, moji kolegovia už sa zmienili aj o objektivite makroekonomických východísk k návrhu zákona o štátnom rozpočte. A aj tu teda chcem celkom korektne priznať, že bol by som profesionálny diletant, keby som teraz otváral polemiku na tú tému, či už v oblasti rastu hrubého domáceho produktu, či už teda priemernej miery inflácie alebo teda v projektovanej miere nezamestnanosti vo výške 11,6 %, keby som išiel o týchto východiskách špekulovať. Pán minister, Národná banka Slovenska a nakoniec aj niektoré iné nezávislé inštitúcie majú k dispozícii tímy odborníkov, ktorí teda tieto parametre projektovali. A pokiaľ sa teda v prehľadnej tabuľke v úvodnej časti pozrieme, aké východiská projektovala Národná banka Slovenska, aké ich projektovalo ministerstvo financií alebo ostatné nezávislé inštitúcie, tak treba konštatovať, že tá miera odchýlok je minimálna a že je reálne, že tie parametre makroekonomiky v roku 2006 sa môžu pohybovať v tých intenciách, ako rozpočet uvažuje, to znamená 5,4 % rastu hrubého domáceho produktu a 2,5 % priemernej miery inflácie.

Čo si však neodpustím, tak je možno niekoľko poznámok o tom projektovanom raste hrubého domáceho produktu vo výške 5,4 %. Trošku mi, pán minister, chýba taký dôkladnejší pohľad na štruktúru rastu hrubého domáceho produktu, lebo tam už celkom ja sa s odborníkmi nestotožňujem, napr. pokiaľ sa týka parametrov konečnej spotreby domácností projektovanej na rok 2006, možno aj z toho dôvodu, že nie celkom sa objektívne hodnotí štruktúra konečnej spotreby domácností v roku 2005. Predovšetkým sa teda zdôrazňuje, a to bola aj diskusia u nás na pôdohospodárskom výbore, dosť sa teda zdôrazňuje rast reálnych príjmov a na základe toho sa teda zdôrazňuje, že tie parametre konečnej spotreby domácností sú také, aké sú. Ja osobne si myslím, že je to predovšetkým spôsobené rastom spotrebiteľských úverov. Tí, ktorí celkom s týmto mojím argumentom nesúhlasia, tak hovoria, že predsa úspory občanov sú stabilné a nemenia sa. A ja ešte raz zdôrazňujem, to sa netýka úspor občanov, lebo tí občania, ktorí mali nejaké úspory a sú v zlej ekonomickej situácii, tak už dávno úspory nemajú. Takže ten stav úspor podľa môjho názoru sa nemení preto, že sú to úspory občanov, ktorí nemusia siahnuť na tie zdroje, ktoré majú v komerčných bankách. A obávam sa teda, ale nemám teda dostatok relevantných informácií ani zo Štatistického úradu, že ten rast spotrebiteľských úverov bol pomerne veľký. A súčasne sa obávam, že budú s tým mať problémy. Nakoniec, sú informácie, že už ich aj majú komerčné banky, lebo je už teda pomerne dosť príkladov, že sa spotrebiteľský úver sanuje ďalším spotrebiteľským úverom. Netreba zdôrazniť, že potom tie parametre úrokových sadzieb a všetkých poplatkov, ktoré s tým súvisia, alebo tie parametre v neprospech toho čerpateľa spotrebiteľského úveru sú celkom iné. To sú, samozrejme, aj rôzne tie možnosti nákupov cez HomeCredit a podobné výhody.

Ak teda budem ale všeobecne ďalej pokračovať v hodnotení návrhu rozpočtu na rok 2006, tak naozaj nemienim ustúpiť od toho môjho názoru, že je prísne pravicový. A súčasne teda chcem zdôrazniť, že je aj protekcionistický v prospech niektorých rozpočtových kapitol. Prečo si myslím teda, že je pravicový? A na tú tému sme sa už s pánom ministrom bavili, lenže sme ju nedokončili. Nuž preto si myslím, že je pravicový, že absentuje to, čo je zakotvené v ústave, a to je sociálne trhové hospodárstvo, medzigeneračná solidarita a regionálna solidarita, napriek tomu, že sú tam zakotvené tie metódy prerozdeľovacieho procesu ľudí, ktorí majú daňové povinnosti v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.

Rozpočet v tej textovej časti veľmi ambiciózne konštatuje, že sa začína znižovať finančné bremeno budúcich generácií. Kladiem, pán minister, otázku alebo, po prvé, poznámku. Ak to tak aj je, tak ten rozpočet nerešpektuje finančné bremeno prenesené na občanov v súvislosti s prebiehajúcimi reformami. Takže ak finančné bremená majú byť proporcionálne rozdelené, tak by mali byť brané do úvahy finančné dopady súčasne prebiehajúcich reforiem na občanov, teda v projektovanom rozpočtovom roku 2006, a až druhoradé by malo byť to rozdeľovanie finančného bremena pre budúce generácie, i keď rovnako dôležité. Ale ak to teda tak je, tak treba sa pozrieť bližšie na vývoj verejného dlhu, lebo do toho finančného bremena budúcich generácií ide verejný dlh ako taký a tam ten vývoj v číslach nekorešponduje celkom s textom, verejný dlh v roku 2005 sa odhaduje teda na 525 mld. Sk, je to 36,7 % hrubého domáceho produktu, a v roku 2006 sa projektuje vo výške 588 mld. Sk a už je to 38,4 % z hrubého domáceho produktu. Veľmi takým hrubým prepočtom sa dá konštatovať, že celý schodok štátneho rozpočtu ide na vrub zvýšenia štátneho dlhu, predstavuje to teda čiastku asi 63 mld. Sk.

Považujem za korektné a správne, nakoniec aj pán poslanec Blajsko to zdôraznil, predpokladám, že bude o tom hovoriť aj kolega pán doc. Tkáč, pán minister, povedali ste to aj vy, že vážnym problémom rozpočtu alebo s možným dopadom na rozpočet, ale vážnym problémom verejných rozpočtov je Sociálna poisťovňa. Mali by sme si asi ešte v diskusii, ujasniť a vykvantifikovať, čo číselne znamená to riziko, lebo niektoré údaje hovoria o 40 mld., niektoré hovoria dokonca o 47 mld. Časť týchto prostriedkov by mala byť sanovaná prerozdelením zdrojov Sociálnej poisťovne, nechcem hovoriť teda o prerozdelení z nemocenského na dôchodkové a tak ďalej. Faktom však zostáva, že dôchodkový fond sociálneho poistenia je mimoriadne vážnym rizikom pre rok 2006.

Rovnako si myslím, že pomerne vážnym rizikom, a, bohužiaľ, teda o tom sa tu ešte nehovorilo, je aj v rámci verejných financií aj oblasť zdravotného poistenia. Považujem za úplne absurdné až smiešne to, čo sa stalo približne pred mesiacom, keď minister zdravotníctva Rudolf Zajac vyzýval všetkých platiteľov, ktorí majú povinnosť platiť zdravotné poistenie, aby si svoje záväzky voči zdravotným poisťovniam plnili. No zabudol na takú maličkú drobnosť, že tento rok si vo výške 500 mil. Sk neplní svoje povinnosti štát. Takže ústavný činiteľ, vysokopostavený alebo teda najvyššie postavený predstaviteľ rezortu vyzýva sám seba, aby si plnil svoje povinnosti. To je schizofrénia, ale u pána ministra Zajaca na tie diagnózy schizofrénie sme zvyknutí. A nemyslím to teraz vôbec urážlivo, ale myslím to úplne vážne, pretože celý ten proces legislatívy, ktorý on presadzuje, trpí vysokou dávkou schizofrénie, nekorektnosti. A napr. aj tam vidím v celej tejto reforme vysokú mieru protekcionizmu voči finančným skupinám a vysokú mieru arogancie voči pacientom. Ešte raz ale zdôrazňujem, považujem aj systém zdravotného poistenia za riziko budúceho rozpočtu. Zaujímalo by ma, pán minister, do akej miery sa mieni štát vysporiadať s tým dlhom, ktorý v tomto období za poistencov, za ktorých má platiť štát, existuje.

Za taký vážnejší problém, a to je oblasť, o ktorej sa zatiaľ tiež nehovorilo, považujem financovanie dopravy. A mám na mysli teda predovšetkým výkony vo verejnom záujme, napriek tomu, že sa teda mnohé veci v tejto oblasti zmenili, naďalej v tejto oblasti existuje veľký deficit medzi objektívnymi potrebami, ktorými by boli sanované výkony vo verejnom záujme, v doprave, a reálne skutočnosti a reálne možnosti rozpočtu. Treba súčasne povedať, že rozhodujúca časť týchto nákladov sa preniesla na vyššie územné celky. Vyššie územné celky sú však integrálnou súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2006 a verejných rozpočtov na roky 2006 až 2008.

Myslím si, že nemusí byť ambíciou rozpočtu, ale mne osobne tam chýbajú v tej textovej časti možno nejaké zmienky o tom, čo so šedou ekonomikou. Nemám na mysli teraz čiernu, ale mám na mysli šedú ekonomiku. Aj tam sa teda odborníci rozchádzajú, jedna skupina hovorí, že je to 16 % z hrubého domáceho produktu, čo by bolo neuveriteľne vysoké číslo, niektorí ho teda uvádzajú vyššie. Ale vzhľadom na to, že rozpočet má celý súbor racionálneho využívania peňazí daňových poplatníkov hodnotiť, tak možnože by bolo dobre aj o tejto oblasti niečo povedať.

Moje procedurálne výhrady ešte k tomu, ako teda prebiehalo rokovanie. Veľmi dobre vieme, že výsledok tejto diskusie bol veľmi závislý od začiatku tejto schôdze. Nebudem už opakovať tie veci, že nepovažujem za korektné naozaj zvyšovať súdne poplatky, správne poplatky.

A o jednej oblasti sa napr. ešte nehovorilo. A je to teda oblasť stavebného sporenia, o tom sa hovorilo, ale nehovorilo sa napr. o hypotekárnych úveroch. Hovorím to preto, že to jedno s druhým súvisí. Nakoniec sme schválili kompromisný návrh dohody ministerstva financií a stavebných sporiteľní. Ja by som bol teda veľmi rád, keby sa nám včera bolo podarilo, by som povedal, neschváliť tento návrh a aby teda tie parametre stavebného sporenia boli na predchádzajúcej úrovni, aj z toho dôvodu, že je avizované zvyšovanie úrokových sadzieb hypoúverov, čo nakoniec, myslím si, je objektívna nevyhnutnosť. Na druhej strane si myslím, že to investovanie v oblasti stavebníctva, v oblasti bytovej výstavby a rekonštrukcie bytov sme boli povinní naďalej podporovať cez stavebné sporenie v tých parametroch, ako to bolo v predchádzajúcom období. A považujem za absolútne strategicky nerozumné, nebezpečné a neefektívne, že sa preskupuje významná časť prostriedkov rozpočtu na výstavbu nájomných bytov. Aj v tomto období sme svedkami, že pokiaľ teda táto výstavba sa prostredníctvom miest a obcí realizuje, čo môžeme považovať za dobré, narážame na ten finálny problém. Ak v nájomných bytoch sa vykalkuluje ekonomické nájomné, tak zistíme, že tí ľudia buďto po dvoch-troch mesiacoch z tých bytov odchádzajú, alebo sa stávajú neplatičmi, lebo to ekonomické nájomné má také parametre. A ak hovoríme, že tie nájomné byty majú slúžiť na mobilitu pracovnej sily a majú slúžiť pre mladé rodiny, tak je to nezmysel. Ja nechcem nikoho upodozrievať, pán minister, ale za preskupením finančných prostriedkov napr. zo stavebného sporenia do výstavby bytov prostredníctvom teda nájomných bytov nikto iný nie je, len tí, ktorí tie byty stavajú. Oni svoje prostriedky dostanú sčasti teda aj zo Štátneho fondu rozvoja bývania a sčasti, samozrejme, od obcí. Ale pokiaľ by ste komunikovali so starostami a primátormi, tak by ste vedeli, že v tomto období tam, kde majú nájomné byty, sa permanentne v uzneseniach zastupiteľstva objavujú uznesenia, že istý čas poskytnú finančnú výpomoc na platenie nájomného tej a tej osobe, aby, samozrejme, potom obec si záväzky voči Štátnemu fondu rozvoja bývania plnila, vlastne plní tie záväzky, ktoré by si mal plniť nájomník.

Ak som ale hovoril, že rozpočtovanie v tej teoretickej rovine, aj keď teda rozpočet je východiskový, praktický dokument, sa zlepšuje, chcel by som ešte povedať možno jednu vetu o tom, aký je vývoj v súčasnom období. Nemám ho na mysli z hľadiska vývoja príjmov a výdavkov a celkového schodku, tam objektívne treba povedať, že situácia je dobrá, ale stále sa nám alebo vám, pán minister, nepodarilo plynulo rozložiť čerpanie výdavkov príslušného rozpočtového roku. Za 60 dní tohto rozpočtového roku štátna kasa minie 100 mld. Sk. Ak si uvedomíme, že teda celkový objem výdavkov je niekde 300 mld., tak do tých 60 dní posledného roku sa naozaj akumuloval veľký objem prostriedkov z výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Je to teda problém dlhodobý alebo stály problém, ale ministerstvo financií by malo vyvíjať podstatne vyšší tlak na ostatné, teda rozpočtové kapitoly, aby to čerpanie prostriedkov bolo plynulé.

Dovoľte mi teraz povedať niekoľko slov o výdavkovej časti štátneho rozpočtu podľa jednotlivých rozpočtových kapitol. Celkom úvodom treba povedať, že ten výdavkový apetít vlády rastie. Pán minister to s najväčšou pravdepodobnosťou odôvodní tým, že rastie primerane, tak ako rastie hrubý domáci produkt. Ale keď si rozkúskujeme jednotlivé rozpočtové kapitoly, tak možno by sme našli konsenzus z hľadiska úspor.

Začnem možno takou citlivou kapitolou, kapitolou Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, priznávam, že nemám celkom prehľad v legislatíve týkajúcej sa odmeňovania ústavných činiteľov. Pokiaľ niekto je v tom doma a chcel by teda naformulovať pozmeňujúci návrh, aby sa platy ústavných činiteľov na rok 2006 zmrazili, tak veľmi rád ho v tom podporím a, samozrejme, sa pod tento návrh podpíšem. Nehovorím to z hľadiska populizmu, ale hovorím to, dámy a páni, aj preto, aby sme si uvedomili, že Národná rada Slovenskej republiky má 25-percentnú alebo 24-percentnú dôveryhodnosť, to znamená, že má 75-percentnú nedôveryhodnosť, z hľadiska verejných inštitúcií sme na poslednom mieste. Ja si dovolím tvrdiť, že sú objektívne dôvody na to. A aj ten apetít výdavkovej časti rozpočtovej kapitoly Národnej rady Slovenskej republiky podľa môjho názoru nie je celkom objektívny. A je to možno drobnosť, ale na tejto drobnosti sa pokúsim teda odprezentovať aj to, prečo si ja myslím, že sa za posledných 60 dní zo štátnej kasy minie 100 mld. Ešte raz podotýkam, že pri tejto diskusii je to drobnosť, ale, dámy a páni, asi ste si všimli, že na dverách alebo na všetkých dverách tejto budovy sa zrazu objavilo samo brano. Je to ten otvárací mechanizmus. Dokonca máme tento otvárací mechanizmu aj na dverách ubytovne. Keď som sa pýtal, či už naozaj nemáme na čo iné míňať peniaze, tak boli argumenty, že je to nejaký požiarny predpis, lebo tu je požiarny uzáver a takéto zariadenie tam musí byť. No áno, samozrejme, možnože ten predpis vydal nejaký úradník Európskej únie alebo možnože ten predpis vydal bratranec toho, čo to samo brano vyrába, samozrejme, údajne teda tú vyhlášku podpísal minister vnútra. Aký je stav? Minulo sa kopu peňazí, dvere sa zle otvárajú a polovička dverí na ubytovni predtým sa dala pekne ticho zavrieť, teraz trieska. Ja hovorím o tomto príklade preto, že bol som teda aj štátnym úradníkom a viem, že teda ku koncu roku sa naozaj často hľadajú ešte všelijaké hlúposti, ktoré treba nakúpiť, aby sa výdavky rozpočtovej kapitoly naplnili, a často potom aj to, čo sa nakúpi tým, ktorým to má slúžiť, naopak, strpčuje život.

Nebudem hovoriť o výdavkovej časti Slovenskej informačnej služby.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov o rozpočtovej kapitole ministerstva obrany. V tomto roku mala parametre 25,59 mld., na budúci rok sa projektuje 27,945 mld. Je tam teda nárast približne 2,3 mld. Sk. Pri tejto kapitole treba uviesť dve veci, veľmi vysoký nárast výhrad alebo teda nárast zistení Najvyššieho kontrolného úradu z hľadiska porušenia rozpočtovej disciplíny, veľké diskusie a veľké problémy pri verejnom obstarávaní a apetít tejto rozpočtovej kapitoly zvyšujeme o 2,3 mld. Sk, opäť teda drobnosť, ale podľa môjho názoru s veľkými morálnymi dôsledkami. Rozpočtová kapitola, ktorá bude mať bezmála 30 mld. Sk, je vedená človekom, ktorému vôbec neprekáža, že jeho podriadený v štátnom podniku, v ktorom sa prepúšťalo, v ktorom ľudia boli na 60-percentnú mzdu doma, za desať mesiacov zinkasoval 4,3 mil. korún. Z toho na veľký krik 2 mil. vrátil. Ide o Letecké opravovne v Trenčíne. Pre mňa je absolútne absurdné, ako postupoval minister obrany. Minister obrany skonštatoval, že nikoho nemôže potrestať, lebo nebol porušený zákon. Dámy a páni, zákonom číslo jeden aj pre ministra obrany by mala byť morálka. Ak manažér štátnej firmy, ktorá prepúšťa, ešte raz zopakujem, ktorej ľudia sú doma na 60-percentnú mzdu a ktorá nemá zákazky, zinkasuje 4,3 mil. korún za desať mesiacov, to je morálne faux pas, za ktoré by mal minister podľa môjho názoru možno aj rezignovať, nehovoriac o tom, že my ako Trenčania vieme, že tak ťažko pracoval, že v piatok o 11.00 hodine už hrával tenis, ale to na ministerstve obrany je zrejme asi v popise práce, aby si udržiavali svoju kondíciu. Možnože by bolo dobré, keď teda s takým apetítom rastie rozpočet ministerstva obrany, dať ľuďom ešte nejaké odmeny, aby sa s väčším kľudom mohli počas pracovnej doby venovať aktívnemu športovaniu v prospech svojho zdravia za peniaze daňových poplatníkov. Takže som presvedčený, že rozpočtová kapitola ministerstva obrany nemusí mať takéto parametre. A tak bol formulovaný aj môj pozmeňujúci návrh.

Pokiaľ sa týka rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra, krátka poznámka, nemám ambíciu spochybňovať jej parametre, ale krátka poznámka v tom, že my sme nedávno schválili hodnostné pre hasičov. A teraz, keď som diskutoval o rozpočtovej kapitole ministerstva vnútra s odborníkmi na túto tému, tak vlastne sa skonštatovalo, že síce sme schválili zákonom, aby mohli dostávať to funkčné alebo hodnostné 650 korún, ale súčasne minister vnútra skonštatoval, že nebude mať na to zdroje. Takže hodnostné 650, to nie je to, čo sme schválili včera, to sme schválili už predtým, síce budú dostávať, ale primerane tomu sa im budú krátiť odmeny. Takže ak existujú parametre alebo ak existuje systém, ktorý sa nazýva obligatórne dávky, tak pri rozpočtovaní sme na túto skutočnosť mali pamätať, že v tom procese došlo k zmene, a malo by sa to v tej rozpočtovej kapitole zohľadniť. Pán minister, možnože budete mať informácie a skonštatujete, že áno, je to v poriadku, ale ja mám informácie, že funkčný príplatok dostanú, ale primerane tomu budú mať krátené odmeny.

Ak teda ale hovorím o niektorých rozpočtových kapitolách, tak by som chcel povedať, pán minister, že vysoká miera solidarity voči vašej osobe neexistuje, lebo nechali vás tu v snemovni samého. A myslím si, že je úplne korektné a normálne, aby sa viacerí členovia vlády zúčastňovali diskusie o štátnom rozpočte. Možno... (Reakcia z pléna.) Áno, máte pravdu, aj poslanci, to som už kritizoval, ale minimálne by možno bolo slušné, keby si členovia vlády pozreli zoznam prihlásených. A už podľa zoznamu prihlásených sa dá predpokladať, čo bude obsahom vystúpenia. A myslím si, že aj vy by ste sa cítili príjemnejšie, keby niekoľko členov vlády vás prišlo podporiť.

Pozitívne hodnotím výdavkovú stránku ministerstva školstva. Bolo to tu už skonštatované, že je dobré, že ideme mať ambíciu po milimetri postupovať k poznatkovej ekonomike. Treba však povedať, že naozaj to bude po milimetri, lebo aj napriek tomu, že táto rozpočtová kapitola bola zvýšená o 4,17 mld. Sk, budeme sa teda k tým európskym parametrom a svetovým parametrom blížiť veľmi dlho, blížiť veľmi dlho preto, že na regionálne školstvo ide čiastka, pokiaľ teda mám dobré údaje, 46 mld. Sk. Potom by to predstavovalo, hovorím o regionálnom školstve, 3 % z hrubého domáceho produktu. Európske parametre hovoria, že na túto oblasť sa vynakladá približne 6 % hrubého domáceho produktu. Pokiaľ sa týka vysokého školstva, tam tie parametre výdavkov sú asi 13 mld. Sk. Predstavuje to 0,75 % hrubého domáceho produktu, vyspelá Európa, vyspelý svet 1,3 % hrubého domáceho produktu vynakladá na tieto oblasti, ale, vďakabohu, nárast, ale tá naša ambícia dosiahnuť tie parametre poznatkovej ekonomiky v krátkom čase asi bude veľmi ťažko naplniteľná.

Už som hovoril o rozpočtovej kapitole ministerstva zdravotníctva. Nebudem teda tú oblasť rozoberať, ale dovoľte mi ešte zabŕdnuť, ak to mám tak povedať, do dvoch vecí, tejto oblasti sa dotkol predseda Najvyššieho kontrolného úradu a tejto oblasti sa dotkol aj, pokiaľ si dobre pamätám, pán poslanec Ševc. A ide o prílohu č. 4 zákona o štátnom rozpočte. A tam sa teda dozvedáme niekoľko naozaj zaujímavých údajov. Hovorím to preto, že pán predseda NKÚ konštatoval, že je v tejto oblasti pomerne veľa formalizmu. A pán poslanec Ševc aj niektoré citoval. Dovoľte teda aj mne na niektoré upozorniť. Ten formalizmus spočíva v tom, že v tej príslušnej tabuľke už sú teda príslušné programy a kódy programu, na ktoré finančné prostriedky majú byť vynaložené. Ja nepovažujem za správne napr. v prípade Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky výdavky za kapitolu - Zákonodarná a kontrolná činnosť parlamentu - 838,385 mil. Sk. Je to projektované ako program, ale myslím si, že by teda tie čiastky mali byť rozdelené naozaj podľa toho, čoho sa konkrétne týkajú. Nemyslím si, že je aj celkom správne, pokiaľ sa týka výdavkov Úradu vlády Slovenskej republiky v programe Tvorba a implementácia politík, zámere dosiahnuť plnoprávne členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a jej fungovanie v podmienkach vnútorného trhu.

No, pán minister, to sú také všeobecné formulácie, že to by sa mohlo napísať v každej rozpočtovej kapitole. Ale niekde naozaj máme také akože pikošky, pán minister. Skrátim ten komentár, tie bežné veci alebo také bežné výhrady, kde mám, to vynechám. Vzhľadom na to, že v tom teda listujem teraz, tak treba objektívne povedať napr., že pokiaľ ide o rozpočtovú kapitolu ministerstva školstva a rozpočtovú kapitolu ministerstva vnútra, tam tie programy majú naozaj veľmi kvalitne spracované. A aby som nezabudol, týka sa to aj rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti, pán minister mi nahovára, ešte aj ministerstva financií. Tam naozaj je vidieť, že ak teda tieto prostriedky rozpočtová kapitola dostáva, tak berie na seba záväzok, napr. ministerstvo spravodlivosti, že takto a takto budeme skracovať doby súdnych konaní a a tak ďalej a tak ďalej.

Ale taká pikoška, pán minister financií, v rozpočtovej kapitole ministerstva zdravotníctva, kóde programu 07A Zdravotná starostlivosť, zámere: vysoká kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti, čiastka 23,638 639 mld. Sk. Pán minister, viete, aká je to čiastka? Je to čiastka, ktorú ministerstvo zdravotníctva zo zákona platí za poistencov štátu. Veď je to absurdné a výsmech, že si tu minister napíše, že zámer je vysoká kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A nie je to nič iné, len obligatórna zákonná povinnosť ministerstva zdravotníctva realizovať transfer týchto prostriedkov do zdravotných poisťovní. (Potlesk.) Takže to sú naozaj také veci, ktoré pri kvalitnom rozpočtovaní už by sa naozaj nemali vyskytovať. Ja viem, že teda ministerstvo financií malo k tomuto pripomienky, ale jednoducho tým predkladateľom takéto veci nemalo zobrať.

Už sa pokúsim teda zrýchliť celý ten proces, ale napriek tomu teda, že budem hovoriť ešte o rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva v súlade teda s tými mojimi pozmeňujúcimi návrhmi, kritická poznámka. Stále hovorím o tej prílohe č. 4 Tvorba, regulácia a implementácia politík. To sú teda prostriedky, ktoré ministerstvo pôdohospodárstva ako ústredný orgán štátnej správy má na svoju činnosť. Dámy a páni, ministerstvo pôdohospodárstva má vybraný cieľ v rámci čerpania peňazí daňových poplatníkov v roku 2006 zabezpečiť, aby 100 % úloh ministerstva pôdohospodárstva bolo splnených včasným a úplným spôsobom podľa Plánu práce vlády Slovenskej republiky a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Nuž to je taký formalizmus, že väčší formalizmus už ani nemôže byť, lebo čo iné má ústredný orgán štátnej správy robiť, ako na 100 % plniť úlohy, ktoré si vytýči, a skoro na 1 000 % plniť úlohy, ktoré mu dá vláda. Takže minister pôdohospodárstva si dá program, že bude plniť uznesenia vlády, a ešte teda si vyčlení čiastku, takýto objem prostriedkov. Napriek tomu, dámy a páni, treba skonštatovať, že ten princíp programového rozpočtovania a prideľovania jednotlivých kódov programu má pozitívny trend, ale veľmi pekne by som chcel poprosiť, aby v budúcnosti tieto nedostatky, na ktoré som upozornil, boli odstránené, lebo to v konečnom dôsledku potom znehodnocuje prácu tých, ktorí si s tým skutočne dali námahu a rozpočtovali to tak, ako bol zámer.

Chcel by som povedať, že v každom prípade teda budem podporovať tie pozmeňujúce návrhy týkajúce sa Matice slovenskej.

Rovnako teda je v spoločnej správe aj pozmeňujúci návrh na navýšenie prostriedkov Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Možno by bolo potrebné ešte pouvažovať, je tam teda návrh v spoločnej správe, aby sa kapitálové výdavky zvýšili o 50 mil. Sk. Možno by stálo ešte za to pri tejto rozpočtovej kapitole naozaj pouvažovať, čo s bežnými výdavkami, lebo naozaj máme ako členovia výboru informácie, že tento úrad je naozaj mimoriadne natenko aj v bežných výdavkoch. A možnože teda nejaké čiastočné zvýšenie by prospelo celej koncepcii usporiadania pozemkového vlastníctva.

Zabudol som, dámy a páni, jednu možno dôležitú, možno menej dôležitú informáciu, pán minister financií, ten môj pozmeňujúci návrh, ktorý ide na vrub zvýšenia výdavkov aj na vrub schodku štátneho rozpočtu a má parameter 1,5 mld. Sk v prospech rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Za predpokladu, že by ho Národná rada Slovenskej republiky schválila, tak beriem na seba záväzok, že návrh zákona rozpočtu na rok 2006 ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky podporím.

Veľmi krátko niekoľko slov o rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva. Dámy a páni, veľa vecí bolo povedaných aj pri Zelenej správe. Niekoľko teda skutočností uviedol aj môj kolega pán poslanec Tibor Cabaj. Rovnako tu platí pravidlo, že pokiaľ by teda jeho pozmeňujúce návrhy prešli, ktoré tú problematiku riešia podobným spôsobom, ako ja navrhujem, tak potom, samozrejme, na mojich pozmeňujúcich návrhoch trvať nebudem.

Chcel by som teda o rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva povedať niekoľko zásadných vecí. Naozaj máme ambíciu alebo niektorí majú ambíciu ju hodnotiť prosto aritmeticky a konštatujú, prosím vás pekne, čo by tí poľnohospodári chceli, však je medziročný nárast 9,1 % rozpočtovej kapitoly, ako teda sa budeme pozerať do očí iným správcom kapitol. Po prvé, vláda Slovenskej republiky zobrala na seba záväzok a záväzky by sa mali plniť. Už som to povedal, že zobrali sme na seba celý súbor záväzkov, zobrali sme na seba súbor záväzkov, ktoré smerujú do Európskej únie, zobrali sme na seba súbor záväzkov, ktoré smerujú do NATO. Všetky tieto záväzky, naše externé záväzky aj z hľadiska nášho rozpočtovania, pán minister, plníme. Bolo by slušné a korektné alebo v slušnej spoločnosti má platiť pravidlo, že ak plníme záväzky voči svojim vonkajším partnerom, tak by sme mali plniť aj záväzky voči Slovenskej republike a záväzky voči občanom Slovenskej republiky. A predseda vlády pri podpise Prístupovej zmluvy jednoznačne takýto záväzok dal a ten záväzok znie, že objem priamych platieb na rok 2006 by mal predstavovať čiastku 65 %. Súčasne, dámy a páni, treba spomenúť ale ešte štruktúru tých priamych platieb. O 15 % sa znižujú prostriedky do rozvoja vidieka a presúvajú sa do kategórie priamych platieb. V metodike Európskej únie je to možné, Slovenská republika to využila v plnom rozsahu. Treba súčasne skonštatovať, že na budúci rok už to, chvalabohu, nebude možné, ale už inak budú projektované peniaze na rozvoj vidieka. Ak teda ale hovorím o presune 15 %, tak treba povedať, že je to niekde 700 mil. Sk. Takže aj s týmito prostriedkami potom priame platby predstavujú niekde 53,9 alebo 54 %. A, pán minister, ja naozaj tu chcem zdôrazniť tie ekonomické parametre poľnohospodárskeho odvetvia.

Zareagujem na to, čo povedal pán minister pôdohospodárstva včera, že už v roku 2004 toto odvetvie dosiahlo zisk, očakáva sa, že bude zisk aj v roku 2005. Treba ale povedať, že podľa všetkých prepočtov, ktoré boli koncom minulého roku k dispozícii, tak agrárny sektor mal dosiahnuť zisk približne 2,9 mld. Sk, reálna skutočnosť bola 151 mil., čo je podľa môjho názoru vzhľadom na počet subjektov hospodáriacich v tejto oblasti smiešne. Na druhej strane treba skonštatovať, že spracovateľský priemysel bol vo veľkom degrese a až na niektoré výnimky tak bol vo veľmi vážnych ekonomických problémoch. Len poľnohospodárstvo ako také, samozrejme, musí smerovať k tomu, aby dosahovalo pozitívny hospodársky výsledok. Pán minister, pokiaľ sa týka úspory nákladov, pokiaľ sa týka zvyšovania produktivity práce, pokiaľ sa týka pridanej hodnoty, tak vo všetkých týchto základných parametroch je poľnohospodárstvo za posledné dva roky na tom podstatne lepšie, ako je priemer národného hospodárstva, ale z toho je absolútne zrejmé, že sa naozaj reálne spravili štrukturálne zmeny, že sa naozaj reálne išlo veľmi hlboko do neefektívnych nákladov a že dnes už ten priestor sedliaci jednoducho nemajú. (Potlesk.) Ja som už zdôvodnil tie moje pozmeňujúce návrhy, pán minister, Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a predpokladám, že nerobili ste žiadnu revíziu programového vyhlásenia vlády, a dovoľte mi z neho odcitovať: "Vláda bude podporovať zvyšovanie efektívnosti, konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva v súčinnosti s udržateľným rozvojom vidieka a rozvojom ľudských aktivít. Podporíme intenzívnu ekonomickú poľnohospodársku výrobu." Ak vláda Slovenskej republiky chce tieto základné východiskové konštatovania programového vyhlásenia naplniť, myslím si, že, pán minister, nič jej neostáva, len hľadať spôsob, ako naozaj naplniť ten 65-percentný podiel úrovne priamych platieb pôvodných krajín európskej pätnástky.

Pán minister, nie sme tu na to, aby sme, neviem, či je to správny výraz, používali komplimenty alebo niečo podobné, skôr teda väčšinou ideme v tom verbálnom súboji do kritiky. Dovoľte mi teraz, pán minister, aby naozaj so všetkou vážnosťou som sa vás opýtal, čo vás viedlo k tomu, že ste vychádzali z úrovne 42 %. Veľmi dobre viete, že to nemalo ekonomický fundament, že to nebolo v súlade s tou tézou konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva, ktorú chcete presadzovať. A podľa môjho názoru nebolo to slušné kvôli tomuto stavu, nebolo to slušné ani kvôli tomu, pán minister, že vy predsa poznáte tie makroekonomické parametre a viete teda, či sa to niekomu páči alebo nepáči, že podiel poľnohospodárstva na ekonomickej výkonnosti Slovenskej republiky vyjadrený aj hrubým domácim produktom rastie. Ja teraz nejdem špekulovať, či to je dobre alebo nie alebo či tie ostatné odvetvia národného hospodárstva by sa mali vyvíjať dynamickejšie, ale je to reálny fakt a reálna skutočnosť za ostatné dva roky.

A také konštatovanie. Všeobecne sa snaží aj premiér vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda prezentovať síce na môj vkus veľmi opatrne, ešte raz opakujem, na môj vkus veľmi opatrne, že v rámci rozpočtu Európskej únie musí existovať istý princíp solidarity. Chcel by som teda veľmi pekne požiadať, ak má platiť pravidlo, a podľa môjho názoru má platiť, aj v európskej dvadsaťpäťke, že ten princíp pri rozpočte solidarity aj solidarity voči menej rozvinutým krajinám musí fungovať, tak musí platiť princíp solidarity aj v národnom rozpočte. A ten princíp solidarity v oblasti rozpočtovej kapitoly má dva parametre. Ak naplníme tie hodnoty, ktoré majú Poliaci, Maďari a tak ďalej, tak splníme dve základné kritériá solidárnosti, sme solidárni voči občanom ergo daňovým poplatníkom Slovenskej republiky z hľadiska cenovej stability potravín, dokonca veľmi dobre vieme, že za ostatné obdobie je zhruba 4-percentný pokles, sme solidárni alebo rovnako solidárni s odvetvím poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ako je vyspelá Európa. Ak teda tento princíp solidarity má platiť, tak on je efektívny a funguje len vtedy, keď má rovnaké alebo približne rovnaké parametre ako ostatný európsky svet.

A celkom na záver. Pán minister, zahájme diskusiu, celkom vážne zahájme diskusiu o tom, že bude Slovenská republika aktívne pôsobiť, aby sa menili princípy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby ten európsky protekcionizmus, ktorý funguje v Európskej únii voči poľnohospodárstvu, sme postupne likvidovali. Na druhej strane ale musíme, pán minister, jasne a zrozumiteľne vedieť, čo sa stane s európskym poľnohospodárstvom verzus poľnohospodárstvo americké. Svetoví ekonómovia liberálne založení nám prezentujú, aké je americké poľnohospodárstvo výkonné, ako je schopné pracovať bez dotácií. Tí, ktorí sa hlbšie tejto problematike venujú, veľmi dobre vedia, že americké poľnohospodárstvo je podporované možno ako žiadne iné odvetvie v trhovej ekonomike, ale je podporované skrytými mechanizmami. Tá Európska únia je korektná aspoň v tom, že to robí otvorene, že to robí transparentne, že to robí prostredníctvom Spoločnej poľnohospodárskej politiky, na ktorej sme sa dohodli a ktorej parametre sme sa zaviazali plniť.

Takže, pán minister, možno v budúcnosti by bolo prospešné, keby ste mali možnosť alebo sme mali možnosť spoločne viac sa baviť o problematike agrárneho sektora. Ja nepochybujem o tom, že tých informácií máte dosť, ale niekedy počuť ten agrárny stav a vidieť, ako sa to poľnohospodárstvo vyvíja, je omnoho prospešnejšie, ako vychádzať len zo štatistických údajov.

Takže veľmi pekne chcem ctenú snemovňu poprosiť, aby podporila niektorý z návrhov, ktoré predložil pán poslanec a predseda výboru Tibor Cabaj, eventuálne niektorý z návrhov, ktoré som predložil ja.

Ešte raz teda konštatujem, aj keď vo väzbe k tým ostatným veciam s veľmi ťažkým srdcom, ak ten pozmeňujúci návrh 1, to je ten návrh s dopadom 1,5 mld. snemovňa podporí, som pripravený podporiť návrh rozpočtu na rok 2006.

Dámy a páni, ďakujem za vašu zhovievavosť, ďakujem za vašu trpezlivosť, ďakujem pekne, že som mohol povedať niekoľko názorov o štátnom rozpočte na rok 2006, a ešte raz vás prosím o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)