Středa 7. prosince 2005

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Urbáni a pripraví sa pán poslanec Blajsko, ak ešte mu ostane čas. Takže, nech sa páči, pán poslanec Urbáni, máte slovo.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, pred tromi rokmi, keď sme začínali toto volebné obdobie, som mal vyhlásenie, že pre normálny chod zdravotníctva na Slovensku by bolo potrebných 110 miliárd. U mnohých ľudí to vzbudilo úsmev v tom čase a pán minister zdravotníctva, ktorý doteraz sa drží, povedal, že on nepotrebuje navyšovať rozpočet a že je schopný spraviť reformu zdravotníctva aj bez toho. Že peniaze v systéme chýbali, je dokázané tým, že aj cez oddlžovanie Veriteľa a cez zadlženosť jednotlivých nemocníc či pod správou štátu, alebo správou VÚC, alebo miestnych samospráv stále sa potápajú v dlhoch, to znamená, že ten môj predpoklad bol správny a dnes na chod zdravotníctva, normálny chod by bolo treba takých 120 až 130 miliárd a popritom nehovorím o zaplátaní starých dier.

Ďalšiu vec, ktorú som vtedy spomenul, bolo, že si neviem predstaviť, ako minister zdravotníctva pripravuje rozpočet vtedy za iných legislatívnych podmienok ešte, keď nemá centrálny elektronický systém, ktorý by pokrýval celé Slovensko, a nemá v reálnom čase čísla. Dnes naschvál pred týmto vystúpením som po prvýkrát za tri roky využil parlamentný inštitút, doteraz som si vystačil sám, ale skôr zo zvedavosti, aké čísla od nich dostanem. Dostal som čísla za zdravotníctvo do roku 2003. Z roku 2003 je veľmi ťažko sa vyjadrovať k číslam roku 2006, čiže znovu opakujem, bez toho, aby sme zaviedli centrálny elektronický systém v reálnom čase pre celé Slovensko v zdravotníctve, kde by sme každú korunu kontrolovali, kde by sme zaznamenávali všetky medicínske úkony, je veľmi ťažko zdravotníctvo riadiť a pri sume blížiacej sa k 100 miliardám ja si myslím, že by to bolo potrebné, a preto to znovu opakujem. Neviem, či ešte pán minister je v sále, ale napadol ma, keď som hovoril pred rokom o kapitolách, a daj sa mi svete, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 ministerstva zdravotníctva znovu tie kapitoly tu má, tak neviem, kto mal vtedy pravdu, len mu to chcem pripomenúť.

Takisto som kritizoval pri reformných zákonoch, ktoré bolo potrebné, aby prišli, musím to zopakovať, že sa tu vytvára Úrad pre dohľad, ktorého iniciálna investícia bola okolo 400 miliónov korún, a ja som ho pokladal za zbytočný, keby sme mali centrálny elektronický informačný systém. Pán minister vtedy sľuboval, že prevádzka tohto inštitútu bude stáť 150 miliónov ročne. Pri dnešnom rozpočte je to 330 miliónov. Tak buď nevieme, do čoho ideme, alebo nemáme dobrú kalkuláciu a nevieme predvídať. V ekonomike takisto treba predvídať.

Takisto reforma už mala byť dávno zabehnutá, a keby bola zabehnutá, tak by mali byť položky na najdrahšie činnosti zdravotníctva, a to sú lieky, ktorých je 30 percent z rozpočtu pre zdravotníctvo, a za ústavné zdravotnícke zariadenia, ktoré pohlcujú 45 percent rozpočtu pre zdravotníctvo, by dnes tie ceny mali byť znížené. Zníži sa síce počet predpísaných receptov o 5 miliónov spred piatich rokov, ale cena sa zvýšila o 7 miliárd, pardon, sa zvýšila cena a o 5 miliónov sa zvýšil počet receptov. Čiže to znamená, lieky, ako som už vtedy hovoril, nebudú lacnejšie a budú stále len drahšie, len treba vytvoriť mechanizmus, ako túto cenu kontrolovať, aby pacient dostal, čo potrebuje, a aby to bolo za prijateľnú cenu. Čiže tu si myslím, že sme nespravili ešte veľmi veľa.

Takisto, čo sa týka výdavkov na nemocnice, ak by tá reforma mala fungovať a mali by sme presúvať činnosť do ambulantnej sféry, do domáceho ošetrenia, tak by som dnes musel vidieť, že položky a výdavky na nemocničné zariadenia klesnú. Ony neklesli. Čiže manažovanie zdravotníctva ešte asi bude potrebovať nejaký čas na Slovensku, aby bolo správne.

Všetko hodiť na spoluúčasť pacienta nie je správne. Aj ja vo svojom programe som mal spoluúčasť, ale nie formou priamych platieb najchudobnejších a sociálne najslabších skupín. Predpokladal som, teraz to už môžem povedať na konci volebného obdobia, že tento systém sa bude realizovať cez zdravotné poisťovne, kde sa vytvorí niečo také ako podobné, by som prirovnal, k dôchodkovému systému, že tie poisťovne prídu s nejakým novým produktom pre občanov, kde si občan bude priplácať, ale práve ten občan, ktorý je zamestnaný, ktorý má dobrý príjem, ktorý je z lepšej sociálnej skupiny. A potom tá poisťovňa spravodlivo rozdelí peniaze pre tých, ktorí dnes, žiaľ, musia na zdravotnícke služby doplácať.

Zdravotné poisťovne neprišli s ničím, len sa transformovali na akciové spoločnosti, ich výdavky nie sú menšie, čo robia, dostanú peniaze a ich rozdeľujú. Ja v tejto podobe zdravotné poisťovne pokladám za absolútne zbytočné a tie peniaze viem iným systémom spravodlivejšie rozdeliť a za lacnejšie ako 2,3 miliardy na ich správny fond ročne, ktorý nie je ani tak garantovaný, pretože ako akciové spoločnosti neviem, či tam nedôjde aj k nejakému navýšeniu na vlastnú prevádzku. To nám ukáže čas o rok, o dva.

Že toto sú veci, ktoré treba brať do úvahy, že z toho balíka, ktorý tu je, by sa nemala ani jedna koruna zbytočne mrhať a mala by byť použitá pre občana, pre pacienta na zdravotnícke služby. Žiaľ, strašne veľa úniku je ešte na iné činnosti, ktoré priamo nesúvisia so zdravotnou činnosťou a ani sa jej nedotýkajú a nezlepšujú zdravotný stav obyvateľstva.

Jedinou cestou, ako sa dajú zvýšiť príjmy do zdravotníctva, je legálna cesta systému, ktorý máme cez fondy. Samozrejme, ak za svojich povinných za 3 miliardy 080 miliónov obyvateľov štát platí len 633 korún, čo je 23 miliárd do roka zaokrúhlene, a náklady sú trikrát také, tak potom tie 2 milióny a pri tej nezamestnanosti, ktorá stále ešte je, nestačia.

Čiže pozitívne vítam, že vláda sa na jar začala zaoberať rozdielom regiónov a teraz na jeseň aj tým, ako zlepšiť zamestnanosť na Slovensku a vidím ju jedine jednou cestou, a to je podpora malého a stredného podnikania aj veľkopodnikania. Nemám nič proti podpore zahraničných investorov. Ale začnime už trošku intenzívnejšie podporovať domácich podnikateľov, i keď teraz sú náznaky, že na jedno pracovné miesto môže dostať náš podnikateľ do 80-tisíc, ale v porovnaní so zahraničným investorom to je zlomok, a preto by som odporúčal, aby v budúcnosti vláda pracovala na tom, nech to bude ktorákoľvek, aby tieto dva obchodné subjekty boli v parite, aby sa poskytovala rovnaká suma na vytvorenie pracovného miesta a ja som si istý, ak poskytneme aj slovenským podnikateľom slušný príjem, sumu a nejaké insentíva, ktoré im pomôžu zvýšiť zamestnanosť, že bude z toho veľký efekt. Čiže chcem veriť, že to takto do budúcnosti bude.

Ak dovolíte, ešte by som pár slov povedal k Matici slovenskej, ktorá tu je 130 rokov, a myslím si, že nikto nepochybuje o dôležitosť jej vzniku a aj jej existencie dodnes. Je otázkou, či by obsahovo a kvalitatívne tiež nemalo dôjsť aj k niektorým zmenám, a preto, že dostala veľmi nízku sumu v rozpočte na budúci rok pre svoju činnosť, dovolím si podať pozmeňujúci návrh v mene 16 poslancov nášho poslaneckého klubu, kde navrhujem, aby sa výdavky v položke 08S010B podpora aktivít Matice slovenskej zvýšili o 5,5 miliardy Sk, to je zo sumy 17 miliónov (reakcie z pléna), čo som povedal, pardon, miliónov, pardon, pardon, to by sme si založili novú republiku pomaly. Ale oni by sa nenahnevali, ale myslím si, že to nie. Ja sa ospravedlňujem. Zo sumy 17 miliónov Sk na sumu 22,5 milióna Sk. Zároveň navrhujeme, aby tento výdavok vo výške 5,5 milióna Sk bol riešený v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry na rok 2006 nasledovne. Znížiť o uvedenú sumu výdavky v programe 08T Tvorba a implementácia politík.

Odôvodnenie. Matica slovenská na základe serióznych analýz potrebuje v roku 2006 na zabezpečenie svojich úloh uložených štátom príspevok minimálne v tejto výške 22,5 milióna. To je minimalistická požiadavka na plnenie úloh Matice slovenskej aspoň na najzákladnejšej úrovni. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie rastie potreba zachovania národnej identity Slovákov. Preto si Matica slovenská zaslúži nielen morálne uznanie, ale aj z hľadiska jej aktuálnych potrieb jej prislúcha aj vyčlenenie primeraných finančných zdrojov. Uvedený pozmeňujúci návrh nezvyšuje deficit verejných financií ani deficit štátneho rozpočtu.

Dámy a páni, pán podpredseda vlády, ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blajsko a pripraví sa pán poslanec Maxon.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, svoje vystúpenie som si pripravil teda k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 z hľadiska sociálnych aspektov. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 vychádza z rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 schváleného vládou v októbri 2004 a z konvergenčného programu Slovenskej republiky na roky 2004 až 2010 z novembra 2004.

Podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy je návrh rozpočtu zostavený na obdobie rokov 2006 až 2008, čím má charakter strednodobého nástroja finančnej politiky štátu. Obsahuje štátny rozpočet rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy, ako je Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, obce, vyššie územné celky, štátne fondy, Fond národného majetku, Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou a podobne. Vo väzbe na zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje zákon o štátnom rozpočte na rok 2006 a berie na vedomie návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008.

Návrh rozpočtu verejnej správy na tieto roky je postavený na týchto predpokladoch. Dynamickom raste hospodárstva v priemere ročne o 5,7 percenta, na miere inflácie menej ako 2,2 percenta ročne a na raste zamestnanosti ročne v rozpätí od 0,8 percenta do 0,9 percenta. Ďalej zlepšením životnej úrovne obyvateľstva vplyvom dynamického rastu hospodárskeho, mám na mysli rast reálnych miezd v roku 2006 o viac ako 4 percentá, nárast dôchodkov o 4, 4 percenta. Znižovaním deficitu verejných financií na úroveň 3 percent hrubého domáceho produktu v súlade s Maastrichtskými kritériami v roku 2006 deficit verejných financií sa predpokladá na úrovni 2,9 percenta hrubého domáceho produktu, čo je pokles oproti roku 2005 o 0,5 percenta. V pripravenosti Slovenskej republiky na zavedenie eura v roku 2009 a špeciálnom režime posudzovania nákladov dôchodkovej reformy vo vzťahu k deficitu verejných financií. Totižto v roku 2006 sa deficit zo zavedenia sporiaceho systému v sociálnom poistení nezapočítava do deficitu verejných financií, od roku 2007 sa deficit verejnej správy vykazuje vrátane deficitu druhého piliera dôchodkovej reformy, pričom sa pripúšťa z tohto titulu aj vyšší deficit verejnej správy ako 3 percentá hrubého domáceho produktu za predpokladu udržania klesajúceho trendu deficitu.

S konštatovaním, že čoraz väčšiu úlohu kvality verejných financií zohrávajú jednotlivé rozpočtové kapitoly, teda v zásade možno aj súhlasiť. Kriticky však vidíme nedostatky v programovom rozpočtovaní, najmä pokiaľ ide o stanovenie jednoznačných cieľov a merateľných ukazovateľov, ktoré by umožňovali hodnotenie prínosov a efektov vynakladania verejných zdrojov vrátane medzinárodných porovnaní. Efektívnosť verejných výdavkov je znižovaná úrovňou rozpočtového hospodárenia, ktoré sa prejavuje predovšetkým v oblasti verejného obstarávania.

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov návrh rozpočtu na roky 2006 až 2008 sa zostavoval relatívne v stabilnejšom legislatívnom prostredí. Treba však poznamenať, že určité zmeny najmä v sociálnom poistení, ale aj v sociálnej sfére možno očakávať v súvislosti s dolaďovaním reforiem.

Pokiaľ sa hodnotí stabilita rozpočtu na roky 2006 až 2008, treba poukázať na to, že najväčšou neistotou najmä pre roky 2007 a 2008 by bolo neschválenie základného rámca Európskeho rozpočtu, takzvanej finančnej perspektívy na roky 2007 až 2008. Rizikom pre vývoj verejných financií v nasledujúcich troch rokoch je najmä hospodárenie Sociálnej poisťovne. Významnou uznávanou pre rozpočet Sociálnej poisťovne, ako aj pre vývoj verejných financií je odhad záujmu občanov o vstup do druhého piliera dôchodkového systému. Rozhodovanie o účasti má byť ukončené do konca júna 2006.

V základných makroekonomických ukazovateľoch pôsobiacich na životnú úroveň a sociálnu situáciu obyvateľov sa predpokladá vývoj v budúcom roku rast HDP 5,4 percenta, priemerná ročná miera inflácie 2,5 percenta, rast produktivity práce 3,7 percenta, rast zamestnanosti 0,9 percenta a priemerná miera evidovanej nezamestnanosti 11,6 percenta. Vývoj makroekonomických ukazovateľov predpokladaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 je vnímaný výborom pre makroekonomické prognózovanie ako realistický. Rast ekonomiky má byť sprevádzaný rastom štrukturálnej zamestnanosti, ktorý súvisí s tvorbou nových miest v rámci prílevu priamych zahraničných investícií.

Vzhľadom na alokáciu zahraničných investícií treba počítať s tým, že k výraznejšiemu rastu zamestnanosti na základe tvorby nových pracovných miest nedôjde v regiónoch postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti, ako je Prešovský, Košický a Banskobystrický región. Očakávame, že tvorbu pracovných miest, a tým vývoj zamestnanosti v zaostalých regiónoch môžu pozitívne ovplyvniť efektívne uplatnenie nových princípov poskytovania investičných stimulov zahraničných investorov, s ktorými sa zaoberala vláda Slovenskej republiky.

S tvorbou pracovných miest súvisí priamo mobilita pracovnej sily. Vzhľadom na to, že sa nesplnili očakávania viazané v oblasti aktívnej politiky trhu práce, príspevok na sťahovanie sa za prácou ukázal sa ako neúčelný a neefektívny nástroj minimálne využívaný uchádzačmi o zamestnanie a došlo k zrušeniu tohto nástroja, treba súhlasiť a podporiť zavedenie príspevku na dopravu za prácou, ktorý môže ovplyvniť nepriaznivú situáciu na trhu práce v regiónoch postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti s vysokou koncentráciou sociálne odkázaných občanov.

Poznamenávame, že na tvorbu a potrebu teda hodnotenia účinnosti nástroja aktívnej politiky trhu práce z hľadiska ich vplyvu na situáciu na trhu práce, ale aj efektívnosti vo vynakladaní verejných zdrojom sme poukazovali viackrát i v minulosti a táto úloha je aktuálna i v súčasnosti, i keď sa novelizoval zákon o službách v zamestnanosti.

Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v rokoch 2006 až 2008 sa prognózuje ako dvojciferná, viac ako 11 percent, s miernym postupným medziročným znižovaním. Považujeme za potrebné uviesť, že celková miera nezamestnanosti podľa výberu zisťovania pracovných síl blížiaca sa viac k realite na trhu práce dosiahne vyššie hodnoty o 2 až 3 body. Na trhu práce budú pôsobiť viaceré faktory ovplyvňujúce mieru nezamestnanosti, ktorými sú nástup silnejších populačných ročníkov na trh práce, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, vzdelanostná úroveň uchádzačov o zamestnanie, štruktúra uchádzačov o zamestnanie s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných.

Pokiaľ sa hodnotia priority rezortov, pozitívne hodnotíme, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky do svojich priorít v súčasnosti zaradilo riešenie nezamestnanosti a starostlivosť o rodinu. Nazdávame sa, že pomerne veľký priestor na uplatňovanie aktívnej politiky trhu práce a zvýšenie zamestnanosti sa vytvára v rozpočtovej kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vyčlenením prostriedkov na tento účel v sume 3,5 miliardy korún, z čoho prevažnú časť tvoria prostriedky z rozpočtu Európskej únie - Európskeho sociálneho fondu v sume 2,4 miliardy Sk.

Aktívna politika trhu práce má byť zameraná na financovanie aktívnych nástrojov a opatrení trhu práce prostredníctvom národných projektov, pilotných projektov a účelovo zameraných projektov. Treba dať do pozornosti, že v rámci národných projektov aktívnej politiky trhu práce v sume 1,4 miliardy Sk, čo prevažná väčšina prostriedkov, a to 747 miliónov Sk, čo tvorí asi viac ako 52 percent prostriedkov na národné projekty smeruje na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov významných zahraničných investorov, ako je PSA Peugeot Citroen, KIA, Hyundai a tak ďalej.

V parametroch priamo ovplyvňujúcich životnú úroveň sa predpokladá takýto vývoj. Reálny rast miezd v roku 2006 sa predpokladá na úrovni navýšenia 3,9 percenta, reálny rast dôchodkov 4,5 percenta a reálny rast spotreby domácností 4,5 percenta. Podľa toho, ako mám súčasné informácie, verím, že je to splniteľné, už aj dnes. Myslím si, že sú najnovšie údaje dosť prekvapujúce v tejto oblasti.

Z prognózy parametrov vyplýva, že udržateľný rast ekonomiky vytvorí vcelku podmienky na stabilný rast životnej úrovne charakterizovanej reálnym rastom miezd a rastom reálnych dôchodkov, ako aj rastom spotreby domácností. Z ekonomického hľadiska treba poznamenať, že rast reálnych miezd je primeraný rastu produktivity práce a vývoju inflácie a nespôsobuje inflačné tlaky. Pri ukazovateľoch reálneho rastu miezd a reálneho rastu dôchodkov a ich podmienenosť vývoja inflácie uvádzame, že rizikovým faktorom pri inflácii môže byť vývoj ceny ropy a zemného plynu, ktorý ovplyvní v skutočnosti aj mieru inflácie. Pri tendencii reálneho rastu dôchodkov pokladáme za potrebné uviesť, že napriek prognózovanému rastu reálnych dôchodkov budú zaostávať reálne dôchodky oproti východiskovému roku 1989 stále o viac ako 20 percent.

V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 sa predpokladajú celkové príjmy 268 miliárd 171,3 milióna korún, celkové výdavky 330 miliárd 139,4 miliardy a schodok 61 miliárd 968,1 milióna korún. Príjmy štátneho rozpočtu rastú oproti roku 2005 o 4,3 percenta. Pre ďalšie roky sa predpokladajú celkové príjmy štátneho rozpočtu v roku 2007 v sume 312,9 miliardy korún s medziročným rastom od 16,7 percenta a v roku 2008 v sume o 323,7 miliardy s medziročným rastom o 3,5 percenta. Celkové výdavky štátneho rozpočtu rastú oproti roku 2005 o 3,5 percenta, v roku 2007 sa počíta s celkovými výdavkami s medziročným rastom o 7 percent a v roku 2008 s medziročným rastom o 2 percentá.

Na výdavkoch štátneho rozpočtu sa podieľajú prostriedky z rozpočtu Európskej únie v roku 2006 sumou 27,9 miliardy, čo je 8,4 percenta z výdavkov. V roku 2007 sumou 55,2 miliardy, čo je 17,6 percenta z výdavkov a v roku 2008 sumou 49,3 miliardy Sk, čo je 15,2 percenta z výdavkov. Pre výdavkovú oblasť štátneho rozpočtu je charakteristický výraznejší rast bežných výdavkov a v roku 2006 medziročne o 5,2 percenta, v roku 2007 o 9,3 percenta a v roku 2008 o 4,8 percenta medziročne a klesajúci trend rastu kapitálových výdavkov. Z hľadiska štátneho rozpočtu i občana treba dať do pozornosti vývoj daňových príjmov, tieto sa rozpočtujú v roku 2006 v sume 211,2 miliardy s rastom oproti roku 2005 o 4,6 percenta. V roku 2007 v sume 230,1 miliardy s medziročným rastom 8,9 percenta a v roku 2008 v sume 245,7 miliardy Sk s medziročným rastom o 66,8 percenta.

Výnos dane z príjmu fyzických osôb bude ovplyvnený zvýšením daňového bonusu na nezaopatrené dieťa, čo sme schválili a od 1. 1. 2006 zo 450 korún na 540 Sk mesačne. Zvýšenie daňového bonusu predstavuje zníženie výnosu dane z príjmov fyzických osôb v sume viac ako 1,3 percenta korún ročne. Pokiaľ sa hodnotia riešenia v prospech rodín s deťmi formou daňových a odvodových bonusov komplexnejšie, treba dať do pozornosti, že popri zvýšení daňového bonusu na nezaopatrené dieťa o 90 korún mesačne sa súčasne navrhuje od 1. 1. 2006 zrušenie odvodového bonusu, zníženie sadzby poistného na starobné poistenie o 0,5 percenta pre poistenca na nezaopatrené dieťa. Zrušením odvodového bonusu sa zvyšujú príjmy sociálneho poistenia na poistnom na starobné poistenie zhruba o 1,4 miliardy Sk. Zníženie výnosu dane z príjmov fyzických osôb je v okruhu verejných financií kompenzované vyššími príjmami Sociálnej poisťovne, takže v súhrne negatívne neovplyvňujú deficit verejnej správy.

Pri rozpočtovaní mzdových výdavkov sa vychádzalo z priemernej mzdy v sektore verejnej správy v roku 2005 v sume 17 235 Sk, čo mierne prevyšuje priemernú mzdu zamestnancov v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorá je 17 107 Sk. Priemerné mzdy zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu vzrastú v roku 2006 oproti roku 2005 o 7,4 percenta, z toho platy pedagogických zamestnancov o 8,2 percenta, ústavných činiteľov o 8,1 percenta a ostatných zamestnancov o 5,5 percenta s výnimkou profesionálnych vojakov, u ktorých sa hodnostné platy nevalorizujú. Predpokladá sa valorizácia platov pre prevažnú časť zamestnancov od 1. 7. 2004 o 6 percent, o 5 percent od 1. 7. 2007 a od 1. 7. 2008. Finančné prostriedky na valorizáciu a zvýšenie platov vrátane poistenia sa rozpočtujú v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy v roku 2006 v sume 1 miliarda 716 miliónov, v roku 2007 2 miliardy 623 miliónov a v roku 2008 2 miliardy 797 miliónov Sk.

Valorizácia platov zamestnancov Ministerstva obrany Slovenskej republiky a zamestnancov regionálneho školstva v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky sa rozpočtuje v príslušných rozpočtových kapitolách. V návrhu rozpočtu verejnej správy sa konštatuje, že v roku 2006 sa znižuje počet zamestnancov organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitol bez regionálneho školstva o 830 zamestnancov. K zvýšeniu počtu zamestnancov došlo v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o 337 osôb a Generálnej prokuratúry o 75 osôb v súvislosti s novými právnymi úpravami.

V kategórii výdavkov na tovary a služby sa premieta vcelku štandardný rast výdavkov vzhľadom na očakávanú mieru inflácie v roku 2006 o dve percentá. Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2006 až 2008 obsahuje súhrn štátneho rozpočtu a návrhov rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy v súlade s jednotnou metodikou používanou v Európskej únii ESA 95.

Návrhy rozpočtov obcí a vyšších územných celkov na roky 2006 až 2008 nadväzujú na rok 2005, ktorý je prvým krokom realizácie fiškálnej decentralizácie. Príjmy obcí sa predpokladajú v roku 2006 v sume 84 miliárd 250 miliónov korún s rastom oproti roku 2005 o 9,5 percenta. Ďalším rokom sa počíta s príjmami v sume 82 miliárd 742,5 milióna a v roku 2008 87 miliárd 206,1 milióna korún. Transfery zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí zabezpečujúce financovanie preneseného výkonu štátnej správy a niektoré ďalšie úlohy spojené s regionálnym rozvojom a ochranou životného prostredia, ako aj špeciálne a individuálne potreby obcí predstavujú v roku 2006 23 miliárd 659,5 milióna korún. V roku 2006 z celkových transferov 23 miliárd 659,5 milióna korún pripadá na bežné transfery 18 miliárd 233,5 milióna korún na kapitálové transfery, z toho 5 miliárd 426 miliónov korún. V rámci transferov sa počíta s dotáciami z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v sume 819,1 milióna korún na zabezpečenie stravy pre deti v hmotnej núdzi, na výkon osobitného príjemcu na školské potreby a štipendiá pre deti v hmotnej núdzi. V porovnaní s rokom 2005 dochádza k výraznejšiemu rastu uvedených dotácií, takmer dvojnásobne v súvislosti s navrhovanými zmenami, ktorými sa rozširuje okruh detí, na ktoré sa môžu poskytovať dotácie na stravu, školské potreby a štipendiá.

V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa rozpočtujú dotácie do rozpočtov obcí v sume 1 miliarda 400 miliónov 004 tisíc korún, z čoho tvoria dotácie na individuálnu potrebu obcí 81 miliónov, dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok 55,3 milióna Sk. Je to takmer identická suma ako v roku 2005. Dotácie na financovanie služieb vo výške 596,9 milióna Sk a dotácie na spolufinancovanie projektov v súvislosti s ochranou životného prostredia, mám na mysli budovanie ČOV a kanalizácií v rámci predvstupového fondu ISPA v sume 667,2 milióna Sk.

Celkové výdavky obcí sa predpokladajú v roku 2006 v sume 80 miliárd 850 miliónov korún s rastom oproti roku 2005 až o 7,6 percenta. V roku 2007 a 2008 ide takisto o nárastové čísla. Pri zachovaní štruktúry výdavkov na úrovni skutočnosti za roky 2004 sa uvažuje s výdavkami na sociálne zabezpečenie v roku 2006 v sume 3 miliardy 905,5 milióna Sk, v roku 2007 v sume 4 miliardy 281,5 milióna Sk a v roku 2008 4 miliardy 676,1 milióna Sk. V návrhu rozpočtu obcí umožňuje medziročné rasty výdavkov na sociálne zabezpečenie vyššie ako 10 percent.

Vyššie územné celky a príjmy teda vyšších územných celkov sa uvažujú v roku 2006 v sume 25 miliárd 167,8 milióna korún s rastom oproti roku 2005 o 15,7 percenta. Transfery zo štátneho rozpočtu predstavujú v roku 2006 sumu 11 miliárd 562,8 milióna s rastom oproti roku 2005 o 9,8 percenta. Transfery zo štátneho rozpočtu na rok 2006 sú zahrnuté nasledovne: z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v celkovej sume 22,9 milióna korún, v tom je 17 miliónov korún na financovanie detských rekreácií a 5,9 milióna krytie úverov Rozvojovej banky Rady Európy v súvislosti s realizáciou projektu Transformácia existujúcich zariadení sociálnych služieb. Z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy v sume 8,8 milióna korún na spolufinancovanie projektu Transformácia existujúcich zariadení sociálnych služieb.

Výdavky vyšších územných celkov sa predpokladajú v sume 25 miliárd 017 miliónov korún s rastom oproti roku 2005 o 15 percent. Vo väzbe na štruktúru výdavkov v schválených rozpočtoch vyšších územných celkov na rok 2006 sa počíta s celkovými výdavkami na sociálne zabezpečenie v roku 2006 v sume 5 miliárd 160 miliónov Sk s medziročným rastom 13,8 percenta. Uvažuje sa s vyššou dynamikou rastu výdavkov na sociálne zabezpečenie, než je predpokladaná miera inflácie. Pri tejto príležitosti ale mi dovoľte uviesť ešte jeden údaj. Spomínal som ho pri bonuse. Zvýšenie daňového bonusu na nezaopatrené dieťa od 1. 1. 2006 zo 450 korún na 540 korún mesačne, čo je zvýšenie bonusu o 90 korún mesačne na nezaopatrené dieťa znižuje výnos dane z príjmov fyzických osôb podľa návrhu rozpočtu verejnej správy v sume takmer o 1,3 miliardy Sk.

Začul som značnú kritiku z vyšších územných celkov v tejto oblasti, že ich to postihne. Ja som si urobil prepočet, vychádza to v tejto oblasti asi 306 miliónov Sk. Hľadal som rôzne riešenia, ako riešiť tento problém. Nepodarilo sa mi ho vymyslieť, lebo chcel som byť ozaj zodpovedný a nechcel som navyšovať ani schodok. Keďže máme schválený zákon o fiškálnej decentralizácii, ten jasne deklaruje percentné prerozdelenie. Určitú možnosť riešenia problému tohto výpadku príjmov v rozpočtoch vyšších územných celkov v súvislosti so zvýšením daňového bonusu na nezaopatrené dieťa vidíme vo vytvorení rezervy z kapitoly Výpadku daňových príjmov vyplývajúcich zo zvýšenia tohto daňového bonusu v tejto sume 306 milióna Sk, že by sa urobila rezerva v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy, ako to bolo v roku 2005, myslím si, že bola vo výške 220 miliónov Sk. Neviem, aká je tam situácia, preto som si ani nedovolil urobiť pozmeňujúci návrh v tejto oblasti. Nie som ekonóm a dávam to len do pozornosti ako určitý problém.

Chcem povedať, prečo sa zaoberám týmto problémom. Vy, pán minister, si pamätáte, v roku 2004 sme tu už zabojovali trochu, možno aj trošku proti vašej vôli, ale nakoniec sa súhlas našiel v Národnej rade, vybojovali sme pre vyššie územné celky prerozdelenie asi 350 miliónov korún, ale vtedy ešte rok 2004 nebol problém, lebo tie peniaze sa ozaj efektívne využili účelovo na rozvoj sociálnych služieb, lebo tam chýbali tie peniaze. V roku 2005 už to je problém, lebo prerozdelením a zákonom o fiškálnej decentralizácii neboli tieto prostriedky viazané, samozrejme, a prioritu rozpočtov jednotlivých VÚC si zastupiteľstvo zvolí podľa svojho rozhodnutia. A chýbajúce peniaze, ja neviem, v doprave a v iných sektoroch, kompenzoval aj týmito zdrojmi podľa môjho názoru, lebo tie peniaze stále v tejto výške tam nejako chýbajú. Presne ide o sumu asi 350 miliónov korún, to je rozpočet, to je objem peňazí na celú Slovenskú republiku, na osem vyšších územných celkov.

Dovoľte mi takisto zareagovať na jednu oblasť kapitoly Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy schváleného vládou. Vo výdavkovej oblasti sa počíta s vplyvmi legislatívnych opatrení v sociálnej pomoci v príspevkoch na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, náhradnej rodinnej starostlivosti a podpore rodín, ktoré majú platiť od 1. 1. 2006. Treba poznamenať, že dosah legislatívnych opatrení sa zabezpečuje pri dennom raste celkových výdavkov kapitoly na rok 2006 oproti roku 2005 rastom o 1,6 percenta. Na základe aj tejto skutočnosti možno usudzovať, že dobrú základňu pri zvyšovaní dávok v hmotnej núdzi vytvorili rozpočty kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2004 a 2005 a nadväzne výsledky rozpočtového hospodárenia, v ktorých sa dosiahli značné úspory najmä v dávkach hmotnej núdzi oproti schválenému rozpočtu.

Po druhé. Rozpočtová kapitola Ministerstva práce tvorí jednu z najvýznamnejších kapitol štátneho rozpočtu tak svojimi bezprostrednými väzbami na občana, programovým zameraním výdavkov, absolútnym objemom výdavkov i rozsahom prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. Výdavky kapitoly ministerstva práce na rok 2006 tvoria až 14,8 percenta z celkových výdavkov štátneho rozpočtu. V rozpočte na rok 2005 boli vyššie rozpočtované zdroje, tvorilo to až 15,1 percenta. Prostriedky z rozpočtu Európskej únie tvoria 8,6 percenta z celkového objemu prostriedkov z rozpočtu Európskej únie predpokladaných v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006. V rozpočte na tento rok 2005 to bola čiastka 8,3 percenta. Rozsahom výdavkov si kapitola Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny naďalej udržuje postavenie najväčšej rozpočtovej kapitoly v štátnom rozpočte. Výdavky tejto kapitoly ministerstva práce na rok 2006 sú alokované v programovej štruktúre s niektorými podstatnejšími zmenami oproti roku 2006. Program sociálnej inklúzie bol rozšírený o program starostlivosti o ohrozené deti, ako aj program nesystémové dávky sociálneho poistenia v roku 2005 začlenením do programu sociálne poistenie.

Štátom platené poistné na sociálne poistenie za osoby sa zabezpečuje cez starostlivosť o deti, na rozdiel od roku 2005, keď bol súčasťou programu Sociálnej poisťovne je zahrnuté do programu sociálnej inklúzie do výdavkov na podporu rodín. Úpravy programovej štruktúry výdavkov vnímame pozitívne, najmä pokiaľ ide o výdavky na starostlivosť o ohrozené deti predovšetkým z hľadiska zdôrazňovania programovej priority, ako aj zabezpečenia prehľadnosti a transparentnosti výdavkov. Očakáva sa, že v hodnoteniach rozpočtového hospodárenia vrátane záverečného účtu kapitoly sa nájde primeraný priestor na hodnotenie dosiahnutých záverov a cieľov stanovených pri jednotlivých programoch.

Na pomoc v hmotnej núdzi sa rozpočtuje 8 miliárd 806,7 milióna korún, čo je v porovnaní s rozpočtom na rok 2005 menej o 834 miliónov korún. Predpokladá sa, že dávku v hmotnej núdzi a príspevok k dávke bude poberať priemerne 182-tisíc osôb. Neviem prečo, ja mám posledné údaje o poberateľoch nižšie číslo asi o 12-tisíc ľudí v súčasnosti, čiže zvyšuje sa počet osôb, ale znižuje sa celkovo číslo v peniazoch. Nato som neprišiel, prečo je to takto uvádzané.

V porovnaní s rozpočtom na rok 2005 objem výdavkov v hmotnej núdzi klesá o 8,7 percenta, pritom sa v rámci zníženého objemu výdavkov premietajú vplyvy legislatívnych úprav platné od 1. 11. 2005, respektíve ktoré majú platiť od 1. 1. 2006 vrátane valorizácie dávok a príspevkov. V dotáciách v oblasti pomoci v hmotnej núdzi sa premietajú navrhované zmeny, ktorými sa rozširuje okruh detí, na ktoré sa môžu poskytovať dotácie na stravné, školské potreby a štipendiá, ako som už uviedol.

Na podporu rodiny sa rozpočtujú prostriedky v sume až 21 miliárd 620,6 milióna korún. V porovnaní s rozpočtom na rok 2005 to bolo iba 15 miliárd 935 miliónov korún. V súhrne ide o zvýšenie prostriedkov o 5 miliárd 685,6 milióna korún. Ide o zvýšenie o 35,7 percenta. V súvislosti s výrazným rastom prostriedkov na podporu rodiny treba objektívne povedať, že výdavky na podporu rodiny podľa programovej štruktúry na rok 2006 nie sú celkom porovnateľné s rozpočtovými výdavkami na podporu rodiny v roku 2005. Z prostriedkov na podporu rodiny rozpočtovaných na rok 2006 je zahrnutý presun štátom plateného poistného za osoby zabezpečujúce starostlivosť o deti v rozsahu 4 miliardy 918,3 milióna korún, kým v roku 2005 štátom platené poistné bolo mimo prostriedkov na podporu rodiny. Po vylúčení vplyvu presunu štátom plateného poistného rastú prostriedky na podporu rodiny oproti roku 2005 o 4,8 percenta pri priemernej miere inflácie o 2,5 percenta.

V objeme výdavkov sa premieta predovšetkým presun štátom plateného poistného na osoby starajúce sa o dieťa, ako aj dosah legislatívnych úprav, valorizácia výdavku na dieťa, rodičovského príspevku, zjednotenie podmienok a výšky rodičovského príspevku, zvýšenie príspevku na dvojčatá a tak ďalej. Štátom platené poistné sa v porovnaní s rozpočtom na rok 2005 znižuje o sumu 117,1 milióna Sk.

Po šieste. Na kompenzáciu sociálnych dôchodkov ťažkého zdravotného postihnutia sa vyčleňuje 5 miliárd 793,1 milióna Sk, čo je v porovnaní s tohtoročným rozpočtom mierne zvýšenie o 80 miliónov Sk. V návrhu rozpočtu kapitoly sa konštatuje, že počet poberateľov peňažných príspevkov sa ešte neustálil, preto je odhadovanie vývoja zložité. V návrhu rozpočtu sa odráža predovšetkým dosah noviel zákona o sociálnej pomoci možno z príspevku na kúpu druhého invalidného vozíka, zvýšenie príspevku na prepravu, úpravu podmienok poskytovania príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, úpravu podmienok posudzovanej invalidity.

Po siedme. Na nesystémové dávky sociálneho poistenia sa v roku 2006 vyčleňuje 1 miliarda 196 miliónov Sk, čo je v porovnaní s rozpočtom na rok 2005 menej o 428 miliónov Sk. Je to pokles vo výške 26,4 percenta. Značný pokles výdavkov sa zdôvodňuje vyplácaním dávok priznaných pred 1. 1. 2004, ktoré v skutočnosti len dobiehajú a každoročne klesajú.

Po ôsme. Pokiaľ bližšie analyzujeme vývoj výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi na podporu rodiny a na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ako aj na štátom platené poistné a nesystémové dávky sociálneho poistenia, treba konštatovať, že zníženie celkových výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi na nesystémové dávky sociálneho poistenia, ako aj na štátom platené poistné oproti rozpočtu na rok 2005 značne prevyšuje požiadavky na zvýšenie výdavkov v tejto oblasti v porovnaní s rokom 2005. Kým v návrhu rozpočtu na rok 2006 došlo k absolútnemu zníženiu uvedených výdavkov oproti roku 2005 o takmer 1,4 miliardy Sk, z toho v pomoci hmotnej núdzi 0,8 miliardy Sk, v nesystémových dávkach sociálneho poistenia 0,4 miliardy, štátom hradenom poistnom o 0,1 miliardy Sk. Na zvýšenie výdavkov oproti rozpočtu na rok 2005 boli potrebné prostriedky v rozsahu zhruba 0,85 miliardy. Ide o podporu rodiny a príspevkov na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Aj z uvedenej štruktúry a analýzy možnosti kapitoly Ministerstva práce vyplýva, že v rozpočte na rok 2005 sa vytvárajú podmienky na priaznivejšie riešenie niektorých legislatívnych úprav a vieme, ktoré nás čakajú, najmä vo vzťahu občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

Po deviate. Na program starostlivosti o ohrozené deti sa rozpočtuje 1 miliarda 723 miliónov Sk, z toho na náhradnú rodinnú starostlivosť 305,1 milióna Sk, ústavnú starostlivosť v štátnych detských domovoch 1 miliardy 271,9 milióna Sk, ústavnú starostlivosť v neštátnych zariadeniach, detských domovoch 150 miliónov korún a  prevenciu a sanáciu mimovládnych organizácií 50 miliónov korún. Vo vzťahu k detským domovom z hľadiska personálneho zabezpečenia ich činnosti treba uviesť, že v návrhu rozpočtu na rok 2006 sa v porovnaní s rokom 2005 zvyšuje počet zamestnancov v štátnych detských domovoch o 207 zamestnancov. Vplyvom delimitácie internátov v internátnych špeciálnych školách z rezortu školstva zriadenie nových detských domovov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ak dovolíte, chcem vás upozorniť, že ešte jedna minúta a vzhľadom na určité protokolárne povinnosti o siedmej budem musieť skončiť, takže asi zajtra ráno budete pokračovať, ale nech sa páči, ešte tú minútu.

A. Blajsko, poslanec: Pokiaľ sa uvádza zvýšenie počtu zamestnancov o 207, treba dať do pozornosti, že v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008, strana 30, sa uvádza, že počet zamestnancov štátnych detských domovov sa zvýšil v roku 2005 o 337 zamestnancov. Žiadalo by sa bližšie vysvetliť zvýšenie počtu zamestnancov. Tu chcem podotknúť jednu problematiku. Zúčastnil som sa na konferencii detských domovov, ktoré organizoval Úsmev ako dar, v pondelok, je mi ľúto, súhlasím so všetkým, čo je tu navrhnuté a podporujem to všetkými desiatimi, ale zabúda sa na to, že máme dvojkoľajné riadenie v systéme, že detské domovy patria pod správu štátu a že služby, kde sú také isté deti, len sú s hendikepom a tiež súd nariadil ústavnú starostlivosť, tie sú pod VÚC a tam chýbajú peniaze. Ja to hovorím verejne, aby proste som bol chápaný.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP