B. Bugár, podpredseda NR SR: Na základe dohody medzi pánom poslancom Mikušom a Brockom teraz vystúpi pán poslanec Brocka za klub KDH, pripraví sa pán poslanec Jozef Mikuš za klub SDKÚ. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, dámy a páni, keď som vchádzal po obede do rokovacej miestnosti, tak ma zastavila redaktorka jednej televízie a pýtala sa možno aj vás niektorých, prečo pri takom vážnom zákone je v sále tak málo poslancov. Tak som jej povedal, že to je asi tým, že to napätie, ktoré ona očakávala, tak už vyprchalo preto, lebo o návrhu rozpočtu na budúci rok vlastne paralelne rokujeme od septembra na rôznych úrovniach. Nielen na koaličnej úrovni ministrov, ministerských, v koaličnej rade, ale aj koalícia a opozícia nakoniec v diskusiách, ktoré organizovali aj médiá alebo teda či v televízii, rozhlase, alebo v novinách.
Štátny rozpočet je predsa len návrh zákona, ktorý je zákonom zákonov a je namieste sa tu v pléne k nemu vyjadriť. Je náročné vás udržať v pozornosti práve preto, že vystupuje veľa poslancov a viacerí sa možno budú opakovať. Preto ja by som neopakoval to, čo povedal pán minister, takisto by som nechcel hovoriť o všetkých problémoch, ktoré mi pri študovaní rozpočtu napadli a budem hovoriť skôr o iných charakteristikách rozpočtu najmä z pohľadu Kresťanskodemokratického hnutia alebo jeho priorít.
Aký je vlastne návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok? Čo všetko na tento rozpočet vplývalo? Je to, na jednej strane sa zhodneme, posledný rozpočet tejto vládnej koalície vo volebnom roku, je to rozpočet krajiny, ktorá je už plnoprávnym členom Európskej únie, je to rozpočet v krajine, kde sme nedávno prijali reformy fiškálnej decentralizácie, kde viac peňazí a na úkor štátu budú mať samosprávy, po daňovej reforme, kde viac peňazí po znížení daňového zaťaženia budú mať viac občania, po dôchodkovej reforme, ktorá je už aj s vyjadrením viacerých predrečníkov jedným z veľkých rizík, ale nielen budúcoročného, ale aj tých ďalších rozpočtov.
Rizikom, ktoré som spomenul ako prvé, sú voľby. Voľby nie sú len rizikom pre štátny rozpočet, voľby môžu byť aj rizikom pre celú krajinu, ale to je asi na dlhšie. Voľby totiž zvádzajú politikov, aby sa správali vo volebnom roku inak, aby svoju popularitu zvyšovali za cenu, ktorú zaplatia voliči a daňoví poplatníci. Myslím si, že z tohto pohľadu tento rozpočet, o ktorom rokujeme, je v porovnaní s tými volebnými alebo predvolebnými v predchádzajúcich obdobiach zásadne iný. Nie je taký rozhadzovačný, je viac hospodárnejší, zodpovednejší aj šetrnejší. Tento pohľad ale určite neuspokojí maximalistov, ale predpokladám, že takí v tejto sále nesedia. To sú tí, ktorí by očakávali od tejto reformnej pravicovej vlády viac, najmä v kontexte rýchleho a vysokého ekonomického rastu, čo nemusí byť vždy samozrejmosťou najmä teda v budúcich rokoch. Títo považujú návrh rozpočtu za málo ambiciózny a dokonca niektorí hovoria ministrovi alebo teda na adresu tých, ktorí ho budú obhajovať, že to je premárnená šanca. Ja si to nemyslím. Ale viac bude tých, ktorí sú sklamaní. A sklamaní sú preto, že tí, ktorí ho lepšie študovali a našli v ňom rôzne rezervy, alebo ako sme my vo výboroch hovorili vatu v rozpočte, je aj v tomto a tiež rezervy vo verejných výdavkoch, aby som povedal v istých deformáciách vo verejných výdavkoch. Takýchto poslancov je tu v sále viac a tí sú aj v koalícii, aj v opozícii. Títo sklamaní sú z istého zvyšovania verejných výdavkov, a to napríklad rýchlejšieho, ako je rast cenovej hladiny a málo pod úrovňou rýchleho ekonomického rastu. Inými slovami, keď sa nám dnes darí, nemali by sme sa zadlžovať.
Príkladom deformovania štruktúry verejných výdavkov je v tomto návrhu rozpočtu viacero. Aj keď sú najviditeľnejšie možno pri politických prioritách, tu sebakriticky túto oblasť obídem, lebo som bol tiež pri tom. Preto spomeniem skôr iné, napríklad nevhodné zasahovanie vlády do ekonomiky a do trhu, keď sa napríklad selektívne podporujú isté subjekty na trhu. Toto má viacero negatívnych dôsledkov. Keď jedných podporujeme, tak tí druhí sú znevýhodnení. To spôsobuje zvyšovanie cien, nákladov, neefektívne rozhodovanie, umelo sa niekomu znižujú náklady aj riziko podnikania. A ja si myslím, že toto nie je dobré pre spoločnosť, pre spoločné dobro, je to aj o dotáciách do prebytkového pôdohospodárstva, zvyšuje to ceny, znižuje to efektivitu v ňom, ja si ale uvedomujem, lebo môj predrečník hovoril trošku v inom duchu, že toto je problém nielen Slovenska, ale je to problém celej Európy, alebo by som povedal Európy verzus ostatný svet. Bez globálneho riešenia s ním nepohneme ani doma. Len by sme uvoľnili priestor iným poľnohospodárskym výrobcom dotovaným prebytkom a zlikvidovali by sme vlastnú poľnohospodársku výrobu. Ja si uvedomujem, že pôdohospodárstvo je v určitom zmysle nielen súčasť hospodárstva, ale je to aj oblasť sociálnej sféry. Ale prípadom deformácií, kde nie je problémom ani Európa a či celý svet, v prípade deformácií to je oblasť lákania, povedal by som "lákania zahraničných investorov". Ja si myslím, že sčasti to je už minulosť, lebo vymenili sa ministri, niečo je dedičstvo práve toho bývalého ministrovania a sám teraz neviem, či už sú tie čísla jasné, aké budú náklady napríklad na KIU v budúcom roku, keď vyjde najavo všetko, čo bolo obsahom tých dohôd a to, k čomu sa táto vládna koalícia zaviazala. Ja naozaj považujem za nedôstojné napríklad stavať desiatky rodinných domov pre zástupcov zahraničného investora, ja si myslím, že Slovensko je predsa dnes atraktívna krajina pre investorov aj za oveľa dôstojnejších podmienok. A verím, že sa do budúcnosti aj vďaka existencie istých pravidiel, ktoré už sú na svete, že sa podobné veci nebudú opakovať.
Za deformáciu verejných výdavkov považujem ešte stále veľkú mieru spotreby verejných inštitúcií, lebo si myslím, že to je priestor nielen na znižovanie, ja si myslím, že dokonca je tu priestor na rušenie inštitúcií. Ja si ale uvedomujem, že to už bude obsahom skôr našich volebných programov ako obsahom volebného rozpočtu.
Ďalej vysoký podiel obligatórnych výdavkov, páni poslanci, to teraz som na vašu adresu prekvapený, nechcem vyčítať, ale som bol prekvapený, aká tu bola veľká obhajoba zadržiavania štrnásteho platu sudcom a prokurátorom. Prosím vás, veď rok má dvanásť mesiacov. Ani nebudem viac o tom hovoriť, ale naozaj považujem takéto benefity v našom systéme za niečo prekonané, a preto som prekvapený, že tu v sále sa nájde taká veľká skupina poslancov, ktorí takéto niečo obhajujú.
Za osobitnú sociálnu dávku pre solventných považujem štátnu prémiu v stavebnom sporení. Tú rovnako považujem v danej a dnešnej situácii už za prežitok. Prepáčte, mám tiež stavebné sporenie. Už nie sme takí bohatí, aby sme mohli takto plytvať. Aj v kontexte riešenia iných, alebo respektíve rušenia iných sociálnych dávok, ale naozaj chudobným považujem takú štedrú a vôbec existenciu štátnej prémie pri stavebnom sporení za luxus, ktorý by sme mohli premeniť na niečo iné. Podporujme mladú generáciu cez vzdelanie alebo dokonca aj cez mladomanželské pôžičky v kontexte aj nepriaznivého demografického vývoja, ktorý na Slovensku je. Považujem to v danej situácií za dávku z luxusu.
Za ďalšiu dávku z luxusu považujem rodičovský príspevok aj zamestnaným rodičom. Páni kolegovia, kolegyne, v takej istej výške ako zamestnanému rodičovi to nemá so solidaritou nič spoločné. Paradoxne dnes sme hlasovali napríklad za zvýšenie súdnych poplatkov pre všetkých, lebo niet peňazí v štátnom rozpočte na iné dôležitejšie veci. Keby nebolo deformácie v oblasti rodičovského príspevku, dnes sme vôbec nemuseli hlasovať alebo rokovať o zvyšovaní súdnych poplatkov.
Dámy a páni, tých rizík je tam ešte viac, ale tak ako pán predseda rozpočtového výboru tiež nechcel hovoriť o všetkých, aj ja som sa teda venoval len časti z nich. Tie riziká sú tu aj vonkajšie, aj vnútorné. Tých vonkajších, tie veľmi nemôžeme ovplyvniť a súvisia práve s tým naším plnoprávnym členstvom v Európskej únii alebo aj s tým globálnym svetom a s pohybmi na trhoch najmä v oblasti energií. Ale tie vnútorné, ktoré môžeme ovplyvniť, tie stále ešte máme v rukách.
Politický vývoj v krajine, to je jedno veľké riziko, ale to budeme riešiť asi v budúcom roku. Sociálna poisťovňa je vážny problém a jej hospodárenie a druhý pilier dôchodkovej reformy a demografický vývoj, s ktorým my budeme zápasiť ešte celé roky.
Dámy a páni, určite mohol byť tento návrh rozpočtu ešte zodpovednejší, ale zasa na druhej strane som realista a napriek povedanému vám chcem povedať, že klub KDH nebude pozmeňujúcimi návrhmi tento predložený návrh zákona o štátnom rozpočte meniť. A, samozrejme, podporíme ho. Ďakujem za vašu podporu, teda pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami dvaja. Pán poslanec Cuper a pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Cuper, nech sa páči.
J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Brocka, veľa z toho, čo ste povedali, sa dá akceptovať bez pripomienok, ale povedali ste jednu vec, s ktorou sa nedá súhlasiť. Po znížení daňového zaťaženia budú mať viacej aj občania. Musím vám povedať, že nebudú mať viacej občania. Ak spočítam, čo všetko len od septembra išlo hore napríklad v podobe účtov, ktoré dostávam ja do svojej domácnosti, ak pripočítam k tomu všetky ďalšie výdavky, ktoré ma ešte čakajú, napríklad nielen v domácnosti, ale aj v práci, tak rozhodne by som s touto tézou nesúhlasil.
Áno, na jednej strane dane sa znížili, a to je pravda, ale práve skutočnosť, že poplatky rôzneho charakteru enormne rastú a rastie, s nimi, samozrejme, tiež nejakým spôsobom aj cenová hladina. Takže s tým by som naozaj v nijakom prípade nemohol súhlasiť a už vonkoncom by som nemohol súhlasiť s tým, že trinásty a štrnásty plat je nejaká bohapustá demagógia, ktorá nikde vo svete neexistuje. Existuje a dostávajú ju zamestnanci rôznych firiem. Ak si na ne zarobia aj naši zamestnanci našej fakulty, aj tí ho dostávajú, aj trinásty, aj štrnásty plat. Bohapustou demagógiou by bolo, ak by boli priznávané subjektívne zo strany vedúceho prémie, ako to bolo za bývalého režimu, kde neboli nejaké objektívne kritériá. Štrnásty plat je objektívne kritérium pre všetkých rovnako, keď si... (Prerušenie časomierou.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Nebola som v tomto parlamente, keď sa prijímal zákon o štátnom rozpočte v minulom volebnom období a tesne pred voľbami. Ale, pán kolega, chcela by som sa vás jednu vec opýtať. Tvrdíte, že tento rozpočet je šetrnejší. Považujete za šetrnejší tento rozpočet, ak na výkon štátnej správy na úseku sociálnych vecí sme v roku 2005 potrebovali 3,4 miliardy, tohto roku potrebujeme 4,1 - 21-percentný nárast. Ktorý rozpočet by bol teda nešetrný? Koľko by museli narásť tie náklady na štátnu správu? Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka, môžete reagovať na faktické poznámky.
J. Brocka, poslanec: Veľmi stručne. Pán poslanec Cuper, veď ja sám som hovoril o istých nedostatkoch alebo rezervách z môjho pohľadu, čiže ja neobhajujem všetko, čo v tom návrhu je. Vy ste to rozšírili o svoj pohľad a zasa ste skončili pri štrnástych platoch. Pán Cuper, ja obhajujem dvanásť platov pre všetkých zamestnaných, aby tu boli také podmienky, aby každý slušne zarábajúci a zamestnaný človek dostal dvanásť svojich platov. Proste moja priorita nie je štrnásť platov, aspoň teda zatiaľ.
K pani poslankyni Navrátilovej. No, ja sám som zasa hovoril, ja neviem, nevymenoval som všetky oblasti, v ktorých, alebo respektíve hovoril som sám o oblastiach, v ktorých tento rozpočet nie je práve šetrný, naopak, má rezervy a viac rozhadzuje. Súhlasím s vami, veď diskutujeme o tom rozpočte, čiže teším sa na váš príspevok.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi za klub SDKÚ pán poslanec Jozef Mikuš a pripraví sa potom pán poslanec Tibor Cabaj.
J. Mikuš, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že tu už bolo aj dosť povedané, a vzhľadom na to, že aj nejaký veľký záujem kolegov nie je, pokúsim sa hovoriť o tom, o čom veľmi povedané nebolo a trošku skrátiť svoj príspevok.
Všetkých ekonomických pozorovateľov minulý mesiac príjemne prekvapila správa, že slovenské hospodárstvo si v treťom štvrťroku roka 2006 prilepšilo o vyše 6 percent. Takýto vysoký rast neočakávali konzervatívne inštitúcie, akými sú dnes Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ale ani optimistickejší ekonomickí analytici. Slovensku sa v stredoeurópskom regióne darí najviac, o tom niet pochýb. Hoci po vstupe do Európskej únie silno rastú aj ekonomiky Česka a Poľska, naša krajina má pred nimi v dynamike stále väčší náskok. Hoci napríklad za Českom historicky ešte zaostávame, dobiehanie najvyspelejších európskych štátov je u nás rýchlejšie, ale aj bude rýchlejšie. Pritom nejde iba o naše domáce prepočty, ale napríklad aj o očakávania takých renomovaných inštitúcií, ako je Organizácia pre hospodársku, spoluprácu a rozvoj.
Kritici radi používajú argument, že hoci je rast hospodárstva strmý, na životnej úrovni Slovákov sa to prejavuje málo. Tu už siahnem do východísk verejných rozpočtov na nasledujúce tri roky, o ktorých v týchto dňoch diskutujeme. Ministerstvo financií postupovalo v zmysle metodiky výhľadu vývoja verejných financií na trojročné obdobie už vlani, teda v čase vysokého tempa zásadných reforiem. Vtedy predpokladalo, že rast reálnych príjmov občanov bude v nasledujúcom období sledovať úroveň 3 percent. V tomto roku sa odhady zvýšili skoro o jeden percentuálny bod, inými slovami povedané, za obdobie rokov 2005 až 2008 sa reálne príjmy obyvateľov Slovenska zvýšia o takmer jednu pätinu. O niečo nižším tempom budú stúpať aj reálne dôchodky nepracujúcich občanov. Toto sú už pre občanov naozaj reálne dôsledky, za ktorými stoja v prvom rade hlboké reformy. Neúnavní kritici môžu povedať, že podobne sa vyvíjajú aj ostatné štáty, ktoré vlani vstúpili do Európskej únie. Odpoveď je áno aj nie.
Hospodársky rast zaznamenali všetci nováčikovia. Slovenská dynamika sa však dá porovnávať skôr s bujnejúcimi ekonomikami pobaltských štátov ako s pomaly silnejúcim hospodárstvom najvyspelejšieho postsocialistického Slovinska. A pritom netreba zabúdať na skutočnosť, z akej základne vychádzali v bývalom sovietskom Pobaltí a kde bolo Slovensko. Rovnako si treba spomenúť na minulosť z druhej polovice deväťdesiatych rokov. Dnes sa zdal vlaňajší vstup Slovenska do Európskej únie samozrejmosťou, ale spomeňme si, v akej situácii stála krajina v roku 1998. Dobehnúť ostatných kandidátov sa podarilo len vďaka tvrdým reformám nasledujúcich po predchádzajúcom umelo vyvolanom hospodárskom raste. Nechýbalo veľa a Slovensko mohlo ostať v pozícii dnešného Rumunska alebo Bulharska. A opäť sme pri reformách. Nebudem sa už vracať do minulého storočia, lebo pre mnohých je to príliš vzdialená minulosť. Nemôžem však nespomenúť, že prvým krokom novej vlády v roku 1998 bolo stabilizovať verejné financie, riešiť bujnejúce dlhy znásobované rekordnými úrokovými sadzbami, upokojiť kurz slovenskej koruny, vykonať poriadok v umelo nízkych udržiavaných regulovaných cenách. Dnes akoby veľmi vzdialená minulosť. Už vtedy sa začal presadzovať jasný smer dať do poriadku verejné financie, štátny rozpočet ako ich najdôležitejšiu súčasť nevynímajúc. Zámer sa sčasti podarilo napĺňať v rokoch 1999 až 2002, naplno v období po posledných parlamentných voľbách.
Dnes stojíme pred verejným rozpočtom na posledný rok tohto funkčného obdobia. S uspokojením môžeme konštatovať, že si môžeme klásť reálne ciele, ktoré v nasledujúcom roku, dvoch umožnia splniť podmienky na prijatie eura ako oficiálnej meny v tomto štáte. Keby bol niekto pred štyrmi rokmi predpovedal, že spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky budeme práve my prvými vážnymi adeptmi na prijatie eura, pokladali by ho za nezmyselného optimistu. Dnes je to realita. Slovensko koncom novembra vstúpilo do európskeho mechanizmu výmenných kurzov ERM II, krajina má reálny predpoklad prijať novú menu na začiatku roka 2009. Čo stojí za vzrastom sebavedomia, odvahy, čo je príčinou nepochybného úspechu? Jednoznačne vykonané hlboké reformy, verejné financie nevynímajúc, ešte lepšie povedané hlboké reformy bez podstatného negatívneho vplyvu na verejné financie. Veď vykonať zásadnú zmenu daňového systému spojenú s prudkým poklesom sadzieb bez výpadku daňových príjmov štátu bolo zdanlivo riešenie dvoch protichodných úloh. Naoko naozaj protichodných.
Práve radikálna zmena daňového systému je dobrým príkladom toho, ako sa majú uskutočňovať zásadné reformy. Cieľom bolo zjednodušiť systém, nájsť v ňom rezervy, podnietiť ekonomickú aktivitu. To všetko sa podarilo. Na Slovensku sú nižšie dane z príjmu právnických i fyzických osôb, hospodárstvo rastie, zvyšujú sa reálne príjmy občanov, stúpajú aj príjmy štátneho rozpočtu. Rok 2006 bude potvrdením doterajšieho pozitívneho trendu. Stúpať bude výkonnosť slovenského hospodárstva, príjmy i výdavky štátneho rozpočtu. Nebudem hovoriť o absolútnych číslach, moji predrečníci už niečo povedali, samozrejme, i predkladateľ minister financií a podpredseda vlády. Sústredím sa skôr na pomerné ukazovatele, tie sú dôležitejšie.
Rast hospodárstva má podľa ministerstva financií dosiahnuť 5,4 percenta, už dnes však možno očakávať, že bude vyšší. Konzervatívna organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj predpovedá rast väčší o 0,2 percenta. Ja osobne by som sa nedivil, keby sme sa dostali až k šiestim.
Príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe majú byť budúci rok vyššie oproti tomuto roku o viac ako 3 percentá. Rast výdavkov pritom medziročne neprekročí tie 3 percentá a už troje porovnanie týchto dvoch čísiel nenechá nikoho na pochybách, že predkladateľ návrhu zákona nepočítal s klasickým volebným rokom. Práve vo volebných rokoch býva zvykom, že vlády presadzujú prijatie veľkorysých rozpočtov, aby si vládni politici na účet štátu pripravili vhodné východisko na blížiace sa hlasovanie občanov. V prípade vlády Mikuláša Dzurindu populistický volebný rozpočtový rok nenájdeme. Môže zato principiálny postoj a trojročné rozpočtovanie, ktoré by sa už ďalej do budúcnosti malo používať automaticky. Je veľká pravdepodobnosť, že takto by sme sa vyhli doteraz zaužívaným volebným rozpočtovým výkyvom bez ohľadu na to, akí politici budú vládnuť.
Za osobitné povšimnutie stoja výdavky štátneho rozpočtu na budúci rok. Ako som už spomenul, na hotovostnom princípe budú rásť nižším ako 3-percentným tempom. Tento rast je približne rovnaký ako očakávaná miera inflácie. To znamená, že reálne budú stagnovať. Keďže vďaka niekoľkoročnej zodpovednej fiškálnej politike sa darí postupovať, postupne znižovať náklady na štátny dlh, po ich odpočítaní zaznamenáme vyšší rast výdavkov v ostatných kapitolách, a to o necelých 5 percent. Znamená to, že štátny rozpočet okrem dlhovej služby zaznamená budúci rok reálne zvýšenie výdavkov viac ako 2 percentá. Uvedený rast výdavkov považujem za triezvy a dostatočný, keďže naďalej budú zaostávať za rastom hrubého domáceho produktu, spôsobí to, že budeme pokračovať v tendencii znižovania miery prerozdeľovania zdrojov.
V období rýchleho hospodárskeho rastu tak vláda vytláča štát z pozície silného prerozdeľovača vyprodukovaných peňazí a prírastok zdroju využíva na znižovanie stratového hospodárenia štátu. Prístup vlády je o to cennejší, že zahŕňa aj rizikový volebný rok 2006. Keby sa dalo porovnávať s minulosťou, možno očakávať rozšafnejšie konanie. Výsledkom bude, že miera prerozdeľovania verejných peňazí klesne zo 44 percent v roku 2002, teraz porovnávam rok 2002 a 2006, na 39,5 percenta v roku 2006, a toto považujem za obzvlášť dôležité. Skúsenosti z minulosti nás učia, že štát má napriek silným kontrolným mechanizmom nízku schopnosť efektívneho prerozdeľovania zdrojov. Najlepšie ich rozdeľujú tí, čo ich priamo vyprodukujú, a preto je správne, ak miera prerozdeľovania sa zníži.
Vláda sa v posledných rokoch cielene snaží definovať oblasti hodné štátnej podpory a stanoviť rozsah vynakladania prostriedkov. Tak sa stalo, že úplne ustúpila v udeľovaní štátnych záruk na projekty súkromných i štátnych firiem.
V súlade s celoeurópskym prístupom pomoc pokračuje v plošnej podpore malých a stredných podnikov. V oblasti veľkých investičných projektov vláda doteraz postupovala cestou udeľovania nevratných investičných stimulov. Dnes z tejto cesty podobne, ako to bolo v prípade štátnych záruk, postupne odbočuje, pretože kvalita podnikateľského prostredia sa zlepšila a firmy si už dokážu poradiť aj samy.
Zástancovia takzvaného sociálneho štátu radi napádajú pravicovo orientované vlády, že občanom nedožičia sociálne transfery. Štát bude míňať na krytie sociálnych potrieb obyvateľstva približne každú siedmu korunu z rozpočtu. Keď sa k rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny pripočíta rezort zdravotníctva, v perspektíve troch rokov možno očakávať, že na sociálnu a zdravotnú starostlivosť obyvateľstva bude smerovať každá štvrtá koruna zo štátneho rozpočtu. Povedané inými slovami, štvrtina vyzbieraných prostriedkov z daní a iných štátnych príjmov sa použije na platby, kde panuje najhlbšia sociálna solidarita, teda, kde je výška dávok nezávislá od výšky príjmov poberateľa.
V ďalšej oblasti, kde zohráva veľkú úlohu sociálna solidarita v školstve, budú v budúcom a nasledujúcich dvoch rokoch výdavky rásť nadpriemerne. To jednoznačne súvisí s dlhodobým zameraním na budovanie znalostnej ekonomiky. Z uvedených skutočností vyplýva, že štátny rozpočet na budúci rok a výhľad na nasledujúce dva roky určite nesmerujú proti občanovi. Opak je pravdou. Vláda bude štedrejšia, pretože pri zachovaní sumárne rovnakej podpory sa bude počet poberateľov vďaka redukovaniu nezamestnanosti znižovať. Prístup spočíva v tom, že vláda v súčasnom zložení má zámer, aby sociálne dávky sledovali vývoj reálnych príjmov pracujúcich, lebo tu vidí povinnosť postarať sa o odkázaných občanov.
Presadzovanie pravicového modelu v podmienkach Slovenskej republiky nie je nič iné ako zodpovedné riadenie štátu, spravodlivosť, efektívne hospodárenie a s tým spojená starostlivosť o sociálne odkázaných občanov.
Vláda berie zodpovednosť aj za budúce generácie, myslí na ich sociálne postavenie, pretože míňa iba to, čo ekonomika naozaj utiahne.
Kým v roku 2002 bol deficit verejných financií na úrovni 5,7 percenta hrubého domáceho produktu, v budúcom roku má klesnúť pod 3 percentá HDP. Isteže, keby to bolo možné, zodpovedná vláda by mala okamžite začať hospodáriť s vyrovnaným či dokonca prebytkovým rozpočtom. Príklady zo sveta nám ukazujú, že je to dosiahnuteľné a udržateľné. Musím vám dopovedať, že napokon aj vláda si túto otázku položila a s poľutovaním konštatuje, že ešte aj v budúcom roku budú výdavky prevyšovať príjmy a štát bude naďalej pracovať s deficitom verejných financií. Dôležité však je, že ten z roka na rok klesá.
Rozpočet na rok 2006 a výhľad na budúce dva roky má v sebe ambíciu, aby do konca desaťročia dosiahol verejný sektor na Slovensku vyrovnané hospodárenie. Táto cesta je naplniteľná avšak pod podmienkou zodpovedného prístupu. Svojím spôsobom máme šťastie, že máme pred sebou vidinu eura. To nás núti čo najskôr splniť a potom udržať tvrdé Maastrichtské kritériá. Hovorím o šťastí preto, lebo každý politik, ktorý bude v parlamente a vo vláde po budúcoročných parlamentných voľbách, bude musieť brať do úvahy spomenuté konvergenčné kritériá. Najviditeľnejším kritériom je práve udržateľná hranica deficitu verejných financií na úrovni 3 percentá z HDP, z nej sa však odvíja všetko ďalšie, či ide o stabilitu kurzu, prijateľnú hladinu úrokových mier či inflácie. Naša politická strana nepotrebuje Maastrichtské kritériá, lebo máme ešte smelšie ciele. Vítame ich, ale nielen ako podmienky na prijatie eura, ale aj ako vhodný rámec limitujúci schvaľovanie verejných rozpočtov nasledujúcich rokov.
Na záver sa zmienim ešte o jednej dôležitej reforme, ktorá sa bytostne dotýka verejných financií, o ktorej hovoril aj môj predrečník. Ide o fiškálnu decentralizáciu. Dnes môžeme povedať, že štátny rozpočet ako jediný prostriedok na prerozdeľovanie vybraných daní, ciel a iných príjmov štátu je už minulosťou. Časť právomocí na hospodárenie s verejnými zdrojmi prešla na dediny, mestá, samosprávne kraje. Tento proces nebol jednoduchý, nový systém sme si ešte stále naplno neosvojili. V každom prípade zvolená forma prináša samosprávam osoh. Nielen v tom, že môžu na zverenom území využívať svoje kompetencie, ale rovnako tým, že ich hlavný zdroj príjmov je dostatočný a perspektívny. Výnosy dane z príjmov fyzických osôb sa tento rok presunuli na samosprávu a tie na tom budú s príjmami ešte lepšie, ako sa očakávalo. Tento rok získajú z prerozdelenia vyše 33 miliárd Sk, čo je oproti pôvodným prepočtom o 2 miliardy viac. V nasledujúcom období by príjmy samospráv z centrálnych daní mali rásť tempom približne 10 percent ročne. Očakáva sa, že predstavitelia samospráv dokážu s prostriedkami nakladať lepšie ako centrálna vláda, lebo bližšie poznajú problémy kraja či obce. Takisto sa očakáva, že tieto zdroje budú pod prísnejšou kontrolou, takže keď hovoríme o štátnom rozpočte, verejných rozpočtoch, musíme spomenúť aj túto nezanedbateľnú oblasť, ktorá bola v minulosti súčasťou štátneho rozpočtu.
Presun kompetencií s ich financovaním bližšie ku konkrétnym príjemcom výdavkov dobre dokresľuje prístup tejto vlády k verejným financiám. Ak sa štát na rôznych úrovniach rozhodne, že ponesie starostlivosť o vyčlenené verejné statky, musí hľadať čo najspravodlivejší a najefektívnejší spôsob.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2006 nesie všetky znaky zodpovedného prístupu. Preto ho podporujem, ako aj celý klub SDKÚ, a očakávam, že bude plénom Národnej rady schválený. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj a pripraví sa pán poslanec Ďaďo. Nech sa páči, máte slovo.
T. Cabaj, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa zapojil do rozpravy pri prerokovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006, respektíve výhľady na roky 2007 a 2008.
V rámci výboru pre pôdohospodárstvo sme sa touto otázkou zaoberali, aj keď medializovaný výstup bol, že vraj poslanci nemali záujem na túto tému diskutovať, že vraj bola veľmi krátka rozprava. Áno, čo sa týka výboru pre pôdohospodárstvo, dňa 30. minulého mesiaca skutočne bola krátka rozprava, to z jednoduchého dôvodu. 29. sa uskutočnilo zasadnutie výboru pre pôdohospodárstvo spolu so Slovenskou poľnohospodárskou komorou, ďalšími stavovskými organizáciami, ktoré pôsobia na úseku pôdohospodárstva a potravinárstva a v nebývalom zložení, takmer 100-percentnom zložení výbor mal možnosť si vypočuť všetky argumenty, prečo otázka pôdohospodárstva je zo strany vlády zanedbávaná, pretože už pôvodný návrh, ktorý hovoril o priamych platbách 42,9 percenta, bol v podstate výsmechom, že vôbec takto to išlo do vlády. Aj keď vláda akože upravila na 54 percent priamych platieb, nič to nerieši situáciu.
Dovoľte mi preto, aby som sa v niektorých myšlienkach dotkol tejto problematiky, prečo sa vláda k poľnohospodárom správa tak macošsky, ako sa správa, a prečo nehľadá riešenie, tak ako napríklad sme mali možnosť výbor pre pôdohospodárstvo navštíviť Českú republiku práve v mesiaci októbri, keď sa riešila otázka priamych platieb v českej vláde, kde česká vláda našla spôsob, ako dorovnať platby v zmysle schválených percent do výšky 65 percent, respektíve konkrétne u nich 63 percent priamych platieb, a to našli spôsob, ako im vypomôcť jednak ešte v tomto prebiehajúcom roku, pretože vláda, česká vláda mala vzťah k českým poľnohospodárom a mala snahu týmto poľnohospodárom pomôcť. Mal som možnosť sa stretnúť na spoločnom zasadnutí predsedov pôdohospodárskych výborov desiatich pristupujúcich krajín v Budapešti a musím povedať, že tak trochu po prvýkrát som pocítil, že na tomto stretnutí som sa cítil ako chudobný príbuzný. Bohužiaľ, že to musím tak otvorene povedať, pretože mali sme možnosť si vypočuť názory predsedov pôdohospodárskych výborov novej desiatky, ktorí vstúpili do Európskej únie, o situácii, akým spôsobom jednotlivé vlády v týchto krajinách hľadajú riešenie, ako pomôcť svojim poľnohospodárom. Bohužiaľ, realita je taká, aká je, v parlamente máme návrh, ktorý máme, ktorý hovorí o 54 percentách priamych platieb.
Možno ste mali možno zaregistrovať, že dnes pred parlamentom sa uskutočnilo na jednej strane možno protestné, na druhej strane ja hovorím skôr podporné zhromaždenie poľnohospodárov z celého Slovenska, ktorí prišli vyjadriť svoje oprávnené požiadavky, pretože neuspeli vo vláde, nebola snaha hľadať riešenie vo vláde, prijali vyhlásenie a výzvu pre poslancov Národnej rady, kde sa uchádzajú o podporu, aby táto Národná rada sa zachovala k poľnohospodárom tak, akoby sa nesprávala, že títo poľnohospodári k nám nepatria, že poľnohospodári sú tí, ktorí zabezpečujú dennodenný chlieb na stoly aj nás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi preto, aby som vás najskôr oboznámil s vyhlásením, ktoré dnes na tomto zhromaždení prijali, hovorím, či už to bude niekto volať protestné, niekto bude hovoriť podporné. Ja sa prikláňam skôr k tomu názoru, že to bolo teda podporné zhromaždenie na podporu oprávnených požiadaviek poľnohospodárov Slovenskej republiky vo vzťahu k poslancom Národnej rady.
"Vyhlásenie účastníkov zhromaždenia na podporu požiadaviek Rady poľnohospodárskych samospráv Slovenskej republiky konaného v Bratislave dňa 7. 12. 2005. My účastníci zhromaždenia pred sídlom Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave na podporu požiadaviek Rady poľnohospodárskych samospráv Slovenskej republiky vyzývame poslancov zákonodarného zboru i ďalších politikov, aby využili všetky možnosti na zabezpečenie konkurenčnej schopnosti slovenského agrárneho sektora. Vyhlasujeme, že sa nebojíme konkurencie na spoločnom európskom trhu, ale nerovnocenných podmienok, v ktorých sa nachádzame už v tomto roku, pretože naše priame platby zaostali o 3 až 6 percent za krajinami Visegrádskej štvorky. Táto disparita by sa ešte výraznejšia prehĺbila po prijatí vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 obsahujúceho priame platby iba vo výške 54 percent prepočítacieho štandardu tradičných členských krajín v Európskej únie. Poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vyzývame k zodpovednosti pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2006, ktorý bude rozhodujúci z hľadiska ďalšieho rozvoja slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v podmienkach aplikácie spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.
Napriek existencii programov predvstupovej i povstupovej pomoci všetky okolité nové členské krajiny zvyšujú objemy výdavkov na priame platby v poľnohospodárstve, pretože si uvedomujú ich význam pri vytváraní rovnocennejšieho podnikateľského prostredia pre svojich podnikateľov na pôde, a preto trvalo udržateľný rozvoj vidieka.
Vládny návrh slovenského rozpočtu však napriek tomu ponecháva pre budúci rok výšku priamych platieb na úrovni o 9-percentuálnych bodov nižšie ako v Českej republike a o 11- percentuálnych bodov nižšie ako v Poľsku a Maďarsku.
Obraciame sa preto na členov zákonodarného zboru, aby opätovne prehodnotil svoje prístupy k poľnohospodársko-potravinárskemu komplexu a hľadali možnosti zabezpečenia dostatočných finančných rámcov pre jeho stabilizáciu a rozvoj. Výdavky budúcoročnej rozpočtovej kapitoly rezortu pôdohospodárstva, pred ktorým stoja mimoriadne náročné úlohy z hľadiska realizácie príslušných nariadení Európskej únie, ktorých plnenie vytvára predpoklady na výrobu kvalitných a zdravotne bezchybných potravín, žiadame zvýšiť o čiastku 1 miliarda 540 miliónov Sk, o ktorú by mali vzrásť zdroje na priame platby, aby dosiahli úroveň 65 percent štandardu pôvodných členov Európskej únie, ktorú umožňuje zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Pripomíname, že zastupujeme členskú základňu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností Slovenskej republiky, Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska, Zväzu roľníkov a agropodnikateľov Slovenska a Združenia agropodnikateľov Slovenska. Dúfame, že predstavitelia zákonodarnej moci nebudú brať na ľahkú váhu požiadavky poľnohospodárov a svojím zodpovedným konaním nedopustia, aby sa v dôsledku nedostatočnej národnej podpory zhoršovala pozícia nášho agrárneho sektora predstavujúceho kľúčovú súčasť vidieckej ekonomiky.
Nebojíme sa práce, nedokážeme však čarovať a dlhodobo preklenovať v rozdielnych podporách okolitých krajín. Uchádzame sa o takú istú solidaritu, akú nedávno žiadali v Budapešti predstavitelia vlád Visegrádskej štvorky, kde pripomenuli, že princíp solidarity by aj v budúcnosti mal zostať jedným zo základných pilierov Európskej únie. Nechceme nič viac, len aby sme mali rovnakú štartovaciu čiaru ako naši kolegovia z okolitých krajín. Zároveň vyzývame na vecnú diskusiu všetkých, ktorí opovrhujú našou prácou, spochybňujú výšku dotačnej podpory poľnohospodárstva a vidieka a nazývajú nás darmožráčmi či požieračmi štátnych peňazí.
Účastníci zhromaždenia na podporu požiadaviek v dnešný deň v Bratislave pri Národnej rade." (Potlesk.)
Vážené kolegyne, kolegovia, dám spravodajcovi toto vyhlásenie takisto, aby ste ho mohli dostať všetci na priame oboznámenie sa s tým. (Hlasy v sále.) Ďakujem pekne. Samozrejme, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte, aby som išiel do niektorých konkrétnych vecí, čo sa týka návrhu rozpočtu.
Mám pripravených šesť pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte, aj keď niektoré sú v alternatívnom ponímaní, budem o nich hovoriť. A keďže rokovací poriadok ukladá povinnosť oboznámiť Národnú radu s týmito návrhmi, je mojou povinnosťou potom tieto návrhy predniesť v rozprave, samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku k návrhom sú príslušné podpisy, minimálne 15 poslancov Národnej rady tak, aby Národná rada sa mohla týmito pozmeňujúcimi návrhmi zaoberať. Nie je to len samoúčelné, a tak ako poznám pána ministra, aby nemohol hovoriť o nekompetentnosti a podobných návrhoch, pretože on to má tak vo zvyku vo vzťahu k poslancom, sú návrhy, ktoré hľadajú riešenie a ktoré sa pokúšame nájsť, pretože vyzerá to tak, že vláda nebola ochotná nájsť toto riešenie, ako pokračovať ďalej v poľnohospodárskej politike, preto aj možno niektoré návrhy sa mu nemusia páčiť, ale to už je problematika Národnej rady Slovenskej republiky, pretože či sa niekomu páči, vláda síce návrh predkladá, ale rozpočet a zodpovednosť za rozpočet potom nesie Národná rada so všetkými dôsledkami, pretože nebýva často hovorené o tom, že sa prijíma zákon, zákon pre najbližší rok a zákon o štátnom rozpočte je skutočne takýmto zákonom, zákonom pre budúci rok.
Dovoľte mi ale, aby som sa dotkol jednej problematiky, pretože v rámci výboru pre pôdohospodárstvo som predkladal návrh, ktorý by riešil otázku dorovnania priamych platieb v rámci rozpočtu Slovenskej republiky, a keďže zákon o štátnom rozpočte okrem svojej odbornej pôsobnosti je zákon aj politický, treba povedať, že práve poslanci vládnej koalície návrh nepodporili a stalo sa, že gestorský výbor sa v tomto ponímaní neprihlásil k oprávneným požiadavkám poľnohospodárov. Z toho dôvodu využívam práva ako poslanec a tieto pozmeňujúce návrhy predkladám do Národnej rady.
Ten prvý pozmeňujúci návrh je v nasledujúcom znení. "V rozpočte kapitoly Ministerstva poľnohospodárstva sa suma priame platby 7 miliárd 562 miliónov Sk nahrádza sumou 9 miliárd 101 miliónov 690 tisíc korún." V súvislosti s týmto zároveň navrhujem zvýšenie o 1 miliardu 539 miliónov 690 tisíc korún. O túto sumu zvýšiť celkové výdavky rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z pôvodne navrhovaných 21 miliárd 341 miliónov 615 tisíc korún na 22 miliárd 881 miliónov 305 tisíc korún. Navrhované zvýšenie navrhujem vykryť z prostriedkov rozpočtovaných vo všeobecnej pokladničnej správe. Uvedeným návrhom by sa zabezpečilo plnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 25. apríla 2003 k petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska na podporu ich požiadaviek na programové zameranie a vykonanie štátnej agrárnej politiky, podľa ktorého priame platby majú v roku 2006 dosiahnuť 65 percent úrovne krajín Európskej pätnástky. To je prvý návrh.
Druhý v prípade, že teda by sa neakceptoval tento, je druhý návrh, ktorý hovorí: "V rozpočtovej kapitole Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa suma priame platby," pán minister, môžete si iba poznačiť, suma zostáva tá istá, len musím ho prečítať celý "7 miliárd 562 miliónov Sk" nahrádza sa sumou "9 miliárd 101 miliónov 690 tisíc Sk". V súvislosti s tým o navrhované zvýšenie 1 miliarda 539 miliónov 690 tisíc Sk zvýšiť celkové výdavky rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z navrhovaných 21 miliárd 341 miliónov 615 tisíc Sk na 22 miliárd 881 miliónov 305 tisíc Sk. Toto navrhované zvýšenie vykryť z prostriedkov rozpočtovaných rezerv vlády Slovenskej republiky. Ten rozdiel medzi tým prvým je len teda spôsob, z čoho presun urobiť, pretože zákon o rozpočtových pravidlách ukladá aj povinnosť, ak dochádza k zmene, treba vykonať aj operáciu, kde teda táto zmena by sa uskutočnila.
Tretí návrh je obdobný. Takisto v rozpočtovej kapitole Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa suma priame platby "7 miliárd 562 miliónov Sk" nahrádza sumou "9 miliárd 101 miliónov 690 tisíc Sk". V súvislosti s tým o navrhované zvýšenie 1 miliarda 539 miliónov 690 tisíc Sk zvýšiť celkové výdavky rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z navrhovaných 21 miliárd 341 miliónov 615 tisíc korún na 22 miliárd 881 miliónov 305 tisíc korún.
V nadväznosti na vykonané úpravy upraviť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 (tlač 1304) takto:
Po prvé. K § 1 ods. 1 suma "330 miliárd 139 miliónov 428 tisíc Sk" nahradiť sumou "331 miliárd 669 miliónov 180 tisíc Sk". Tí, ktorí sledujete, len chcem pripomenúť, je to navýšenie schodku štátneho rozpočtu.
Po druhé. V § 1 ods. 2 suma "61 miliárd 968 miliónov 100 tisíc" korún nahradiť sumou "63 miliárd 507 miliónov 790 tisíc Sk". To isté zdôvodnenie ako pri predchádzajúcich dvoch návrhoch. To znamená dorovnanie priamych platieb krajín Európskej pätnástky na úroveň 65 percent. Tým, ktorí nejako veľmi ste toto nesledovali, treba povedať, aj tých odsúhlasených 65 percent je 65 percent úrovne starých krajín Európskej únie. Takže nie je nejaký rozšafný a neviem aký vďačný, ale iba do 65 percent úrovne doterajšej pätnástky v Európskej únii. Všetky tri návrhy dávam pánu spravodajcovi aj s odôvodnením, aj s podpismi.
Chcem vás upozorniť, vážené kolegyne, kolegovia, na uznesenie č. 273, a to je uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 25. apríla roku 2003. Toto uznesenie Národná rada prijala k petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska na podporu ich požiadaviek na programové zameranie a vykonávanie štátnej agrárnej politiky (tlač 217).
Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní petície poľnohospodárov a potravinárov Slovenska na podporu ich požiadaviek na programové zameranie a vykonávanie štátnej agrárnej politiky po a berie na vedomie petíciu poľnohospodárov a potravinárov Slovenska na podporu ich požiadaviek na programové zameranie a vykonávanie štátnej agrárnej politiky, po b žiada vládu Slovenskej republiky:
Po prvé. V štátnych rozpočtoch Slovenskej republiky na roky 2004 až 2006 dodržať objem doplatku priamych platieb pre poľnohospodárov Slovenskej republiky do výšky 55, 60 a 65 percent úrovne súčasných členských krajín Európskej únie. Nebudem vás ďalej zaťažovať ďalšími, pretože sme prijali niekoľko ďalších uznesení, ale úmyselne hovorím o tomto uznesení č. 273, lebo aj tie pozmeňujúce návrhy vlastne korešpondujú s týmto uznesením Národnej rady, ktoré prijala Národná rada 25. apríla 2003. Ak sa pozrieme na tento dátum, ktorý je z 25. apríla 2003, treba povedať, že vládna koalícia vtedy mala určite ešte väčšinu v tomto parlamente a napriek tejto skutočnosti toto uznesenie vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky sa prijalo. Nechcem ani diskriminovať, ani niečo podobné robiť v tomto parlamente, ale zrejme, ak budeme poznať výsledok, ako poslanci zareagujú pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré reagujú vlastne na naše uznesenie, asi im bude potrebné pripomenúť, že za toto uznesenie nás poslancov Národnej rady hlasovali a ja neviem, čo zmenilo teraz ich postoj k tomuto stanovisku Národnej rady.
Zároveň chcem ale požiadať aj pána spravodajcu, ak by Národná rada nebola ochotná akceptovať pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplývajú v zmysle nášho uznesenia, ktoré sme prijali 25. apríla 2003, to znamená, niektorý z tých troch návrhov, ktoré riešia toto naše uznesenie, tak potom, aby sme v záverečnom hlasovaní pri zákone o štátnom rozpočte sa minimálne slušne zachovali k tomu, keďže vláda nerešpektovala toto uznesenie Národnej rady a nechcú ho rešpektovať niektorí poslanci Národnej rady, a to znamená, budem rešpektovať, že ak rozhodne väčšina, tak ako rozhodne, minimálne slušnosť je, aby sa Národná rada vyrovnala s tým tak, že potom zruší svoje vlastné uznesenie, ktorým zaviazala vládu, pretože koketuje s vládou a pokračuje v tom, čo vláda vlastne robila a nerešpektuje toto svoje uznesenie Národnej rady. Takže navrhujem potom, aby uznesenie č. 273 v bode B odsek 1 Národná rada potom zrušila. To je ďalší návrh, ale to už je do návrhu potom k uzneseniam, ktoré by boli k rozpočtu. Samozrejme, ja nechcem všetkých poslancov zaťažovať a riešiť problematiku poľnohospodárstva, z čoho a prečo tieto oprávnené požiadavky vyplývajú, aj keď bolo by veľa o čom hovoriť, z čoho to vyplýva. Napriek tomu, čo som už hovoril pánu ministrovi, že nerád by som bol, aby to posúval do tej roviny, že nie sme kompetentní, aj keď si myslím, že Národná rada je tá, ktorá, alebo vláda je tá, ktorá sa odvíja od dôvery v parlamente a nie je šťastné niekedy také vyjadrenie vo vzťahu k parlamentu, lebo či sa to niekomu vo vláde páči, alebo nie, najskôr je Národná rada až potom vláda.
Takže bol by som rád, aby sme spoločne hľadali nejaké riešenie ako ďalej a v záujme toho, pretože mám záujem, aby sa hľadali prijateľnejšie kroky a hovoril som, ak nie je ochota podporiť niektorý z týchto troch návrhov, ktoré by riešili zmysel nášho uznesenia, dorovnanie do výšky 65 percent priamych platieb, predkladám ďalší návrh, v ktorom by Národná rada k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2006 vykonala nasledovné úpravy.
V rozpočte kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa suma priame platby "7 miliárd 562 miliónov Sk" nahrádza sumou "8 miliárd 261 miliónov 354 tisíc korún". V súvislosti s tým o navrhované zvýšenie 699 miliónov 534 tisíc korún zvýšiť celkové výdavky rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z navrhovaných 21 miliárd 341 miliónov 615 tisíc Sk na 22 miliárd 40 miliónov 696 tisíc Sk. Prvá alternatíva. Navrhované zvýšenie vykryť z prostriedkov rozpočtovaných vo všeobecnej pokladničnej správe. Odôvodňujem to. Týmto návrhom sa zvýši objem priamych platieb z navrhovaných 54 percent úrovne krajín Európskej pätnástky na 59 percent tejto úrovne, je to v podstate to navýšenie, ktoré prebieha aj v ostatných krajinách, ak sa dotýkam iba tohto najbližšieho roku. Takže to je tá alternatíva druhá.
V prípade, že by tento návrh nebol, je tu taký istý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2006. V rozpočtovej kapitole Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa suma priame platby "7 miliárd 562 miliónov Sk" nahrádza sumou "8 miliárd 261 miliónov 354 tisíc Sk". V súvislosti s tým o navrhované zvýšenie 699 miliónov 534 tisíc Sk zvýšiť celkové výdavky rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva z navrhovaných 21 miliárd 341 miliónov 615 tisíc Sk na 22 miliárd 40 miliónov 696 tisíc Sk. Toto navrhované zvýšenie vykryť z prostriedkov rozpočtovaných v rezerve vlády. Je to ten istý pozmeňujúci návrh, len hľadá sa teda riešenie, z čoho sa vykryje.
Tretia alternatíva tohto návrhu je: V rozpočtovej kapitole Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa suma priame platby "7 miliárd 562 miliónov Sk" nahrádza sumou "8 miliárd 261 miliónov 354 tisíc Sk". V súvislosti s tým o navrhované zvýšenie 699 miliónov 534 tisíc Sk zvýšiť celkové výdavky rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z navrhovaných 21 miliárd 341 miliónov 615 tisíc Sk na 22 miliárd 40 miliónov 696 tisíc Sk. V nadväznosti na vykonané úpravy upraviť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2006 (tlač 1304) nasledovne:
Po prvé. K § 1 ods. 1 suma "330 miliárd 139 miliónov 428 tisíc Sk" nahradiť sumou "330 miliárd 838 miliónov 782 tisíc Sk". Len poznámka. Je to navýšenie schodku rozpočtu o túto sumu. A k § 1 ods. 1, ods. 2 sumu "61 miliárd 968 miliónov 100 tisíc" Sk nahradiť sumou "62 miliárd 667 miliónov 454 tisíc Sk". Takisto odôvodnenie je také isté ako v predchádzajúcich dvoch návrhoch. Zvýši sa objem priamych platieb z navrhovaných 54 percent úrovne v krajinách Európskej pätnástky na 59 percent tejto úrovne.
Takže sú tu v podstate dva pozmeňujúce návrhy. Jeden na dorovnanie priamych platieb v zmysle nášho uznesenia z roku 2003 na 65 percent a tie dva návrhy sú teda spôsoby úhrady potom, respektíve presunov medzi jednotlivými kapitolami a zároveň ten druhý návrh je do výšky 59 percent krajín Európskej pätnástky.
Chcem vás, vážené kolegyne a kolegovia, požiadať o podporu, aby sme hľadali riešenie nielen preto, že máme petíciu od poľnohospodárov, aby sme túto otázku riešili, keďže to nebola ochotná riešiť vláda Slovenskej republiky, ale zároveň, aby sme aj zodpovedne k tejto oblasti pristúpili a hľadali riešenie tak, aby poľnohospodárstvo bolo ako sektor, ktorý si zaslúži našu podporu, našu starostlivosť, aby sme sa nesprávali k našim poľnohospodárom, tak ako sa správajú niektorí iní, ktorí nesedia v tomto parlamente. Ďakujem pekne za podporu. (Potlesk.)