V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami dvaja páni, pani poslankyňa a pán poslanec, traja. Posledný pán Madej.

Slovo dostane teraz pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, to, čo sme si vypočuli od pána poslanca Miššíka, je vlastne úplne prepracovaný legislatívny návrh v sadzobníkovej časti. Ja nie som proti tomu, ale nemôžem nekonštatovať, že vlastne vládna koalícia si sama uvedomila, že to, čo bolo predložené, je absolútne neprijateľné, že to bol pokus riešiť a zaplniť dieru v štátnom rozpočte na úkor peňaženiek občanov.

Napriek tomu nechápem, prečo sa niektoré položky vôbec zvyšujú. Ja vystúpim a dám návrh na ponechanie niektorých položiek v takej sadzbe ako doteraz, zdôvodním prečo, lebo skutočne tam niet dôvod na zvýšenie. Je tu niekoľko dôvodov uvedených predkladateľom, ako zrýchlenie konania, menší nápad a podobne, ale ako čertovo kopýtko vytŕča jediný dôvod - nájsť peniaze do štátneho rozpočtu a to znovu uvrhnúť na plecia občanov. Pretože predovšetkým tí budú zákonom postihnutí.

Obrátiť sa na súd na ochranu svojich práv nie je prepychom, ale je ústavným právom občana. A s takými vysokými položkami, ako prišla vláda, znemožňuje realizáciu tohto ústavného práva - a to nie je dobré.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Pri prerokovaní tohto návrhu zákona - a súvisí to s tým, ako sa tento návrh, ktorý tu odznel, zrodil - som zažil dve skoro neuveriteľné veci.

Prvá bola, keď predkladateľ štátny tajomník odôvodnil a použil ako hlavný argument na zvýšenie všetkých súdnych poplatkov fakt, že ľudia sa budú aspoň menej súdiť.

Druhý. Výbor ako celok prejavil maximálnu snahu a pochopenie, že doterajšia úroveň súdnych poplatkov sa pri všeobecnom náraste nákladov a vstupov nedá udržať snahu o ich zreálnenie. S touto snahou sa výbor obrátil na ministerstvo spravodlivosti. Je až zarážajúce, že ministerstvo neprejavilo absolútne žiaden záujem ani snahu podieľať sa na vytvorení spoločného reálneho návrhu.

Pod týmto návrhom som podpísaný aj ja. Považujem ho za existenčné minimum na prijatie návrhu zákona a v prípade, že by nebol prijatý, nebudem ani uvažovať, a nielen ja, ale myslím žiaden právnik v tomto parlamente, o podpore pôvodného návrhu zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. No, pán poslanec Miššík, keď za predkladateľov hovoríte, že toto je dobrá, rozumná vec, tak tým nepriamo priznávate, keďže naozaj je ten pozmeňujúci návrh výrazne odlišný, že ministerstvo urobilo zásadné hlúposti, zásadné hlúposti, ktoré nemajú nič spoločné so zachovaním právneho štátu a dostupnosti spravodlivosti pre všetkých občanov.

No ale odporúčanie pre vás, keď robíte prácu legislatívcov na ministerstve financií a iných rezortoch, vypýtajte si aspoň polovicu odmien a platov týchto štátnych úradníkov, pretože je to ich povinnosť navrhovať kvalitné návrhy zákonov do parlamentu a, samozrejme, aj odmien pána ministra a štátnych tajomníkov, ktorí naozaj nekvalifikovane predkladajú tento návrh zákona v ústavnoprávnom výbore.

Ale chcem k samotnému pozmeňujúcemu návrhu povedať, že aj tak nie je akceptovateľné to zvýšenie súdnych poplatkov, ktoré navrhuje aj tento pozmeňujúci návrh. V tých zásadných veciach, kde ide o relatívne čísla, to znamená, kde ide o percentuálnu sadzbu z celkovej hodnoty sporu, tie musia zostať.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ja si myslím, že s dvoma predrečníkmi sa dá z veľkej časti súhlasiť, a ja oceňujem naozaj príspevok pána poslanca Husára, ktorý sa tiež podpísal pod tento pozmeňujúci návrh, a verím, že tento pozmeňujúci návrh bude podporený.

Trošku zareagujem viac na pána poslanca Madeja, lebo už dlhší čas si o to koleduje. Ja osobne si myslím, že my všetci poslanci sme tu hlavne preto, aby sme prijímali dobré zákony. Ja nikdy nebudem súhlasiť s takou axiómou, že čokoľvek sem príde od kohokoľvek, že nemám právo tento návrh zlepšiť. Preto sa našla skupina poslancov, ktorá tú ambíciu mala, ja som ich vymenoval, a pripravili podľa môjho názoru dobrý pozmeňujúci návrh, ktorý pomôže tomu, že sa pomôže aj justícii, aj pomôže občanom v tom, že nebudú zaťažovaní príliš vysokými súdnymi poplatkami.

No a čo sa týka pána poslanca Madeja, dovoľte teraz takú jednu osobnú reminiscenciu. Pán poslanec, treba chodiť na ústavnoprávny výbor a netreba sa tam baviť len politicky, ale aj odborne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pán poslanec Drgonec.

J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, môj najobľúbenejší muž v tomto parlamente doc. Fico končil svoje vystúpenie tým, že označil predložený vládny návrh zákona za antiľudový a protisociálny. Keď predseda jednej z opozičných strán vystúpi s takýmto prejavom, vzniká možnosť, že ide o vystúpenie, ktoré má politickú povahu. Preto pokladám za dôležité vyjadriť sa k veci z vecného stanoviska.

Ústava Slovenskej republiky v čl. 1 ods. 1 určuje, že Slovenská republika je demokratický a právny štát. Asi všeobecne najznámejší postoj k právnemu štátu je postoj, ktorý prezentoval v priebehu roka 1989 Miloš Jakeš, generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Vo chvíli, keď bol náš štát označený za štát, ktorý nie je právny, sa v rozhovore zverejnenom v denníku Pravda čudoval nad tým, ako je možné, že o nás hovoria, že nie sme právny štát, keď schvaľujeme toľké zákony.

Právny štát nie je štát, v ktorom sa prijímajú zákony. Právny štát je štát, v ktorom sa zákony uplatňujú. Inštitúciou, cez ktorú sa v právnom štáte zákony uplatňujú, sú súdy a v tom je problém predloženého vládneho návrhu zákona. On skutočne výrazne redukuje dostupnosť, praktickú uplatniteľnosť práva na prístup k súdu. To znamená základného práva, ktoré predurčuje deľbu moci v každom štáte, a teda aj v našom štáte, a zabezpečuje alebo vylučuje, nakoľko sa základné práva a slobody priznané ústavou a všetky ostatné práva priznané právnym poriadkom stanú skutočnosťou alebo zostanú snom.

Predložený vládny návrh zákona zavádza poplatky za uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Jedným z hlavných výdobytkov tohto volebného obdobia malo byť schválenie zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym výkonom verejnej moci. Návrhom na zavedenie poplatkov za uplatnenie práve tohto základného práva sa veľmi vzďaľujeme od toho, čo malo byť výdobytkom.

Iný príklad: námietka zaujatosti sudcu. Do dnešného dňa nie je spoplatnená. Pri stave všeobecného súdnictva v tomto štáte je, žiaľ, veľmi často absolútne oprávneným uplatnením práva na rozhodnutie veci sudcom, ktorý je nestranný. Zrazu prechádzame na možnosť, alebo prichádzame s možnosťou, že uplatnenie tohto práva bude spoplatnené.

Tretí príklad: rozvody. Žijeme v spoločnosti, kde sa v posledných rokoch veľa a často hovorí o týraní žien. Toto je vlastne prvý praktický prínos k riešeniu problematiky týrania žien. Namiesto toho, aby mali možnosť domôcť sa rozvodu, budú platiť navrhnutý súdny poplatok vo výške 5 000 Sk. (Potlesk.)

Dúfam, že skutočne sa nestane predmetom vážneho rokovania tohto parlamentu návrh, tak ako je predložený, že sa dostaneme k rozumnému riešeniu, že ak sa zákon o súdnych poplatkoch schváli, tak sa schváli v tej podobe, ktorá tu zaznela ako pozmeňujúci návrh vo vystúpení kolegu Miššíka.

Neprišiel som sem len kvôli tomu, aby som sa vyjadril k tejto celej problematike, aj keď si myslím, že rozhodnutie ústavnoprávneho výboru vrátiť navrhovateľovi návrh na dopracovanie je rozhodnutie, ktoré je absolútne vážne, pretože v tomto prípade naozaj nejde dominantne o príjmy štátneho rozpočtu, ale dominantne ide o riešenie tých problémov, ktoré sú predmetom činnosti ústavnoprávneho výboru. Hovoríme naozaj o tom, či sa zachová existujúca hladina právnosti tohto štátu, alebo nie.

Ale teda okrem všeobecného vyjadrenia prichádzam sem aj s jedným pomerne stručným pozmeňujúcim návrhom. Podľa tohto návrhu za bod 3 vládneho návrhu sa vkladá bod alebo nový bod 4, podľa ktorého v § 4 ods. 2 písm. c) znie: "c) nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov".

Dovoľte mi vysvetliť, čo je podstata tohto návrhu. Podľa § 4 sú subjekty v tomto paragrafe uvedené oslobodené od súdneho poplatku. Vládny návrh výrazne rozširuje okruh všetkých osôb, ktoré sú oslobodené od súdneho poplatku, napriek tomu ponechal stranou v platnej právnej úprave § 4 ods. 2 písm. c), ktorý priznáva oslobodenie od súdneho poplatku niektorým typom organizácií, teda nadáciám a charitatívnym, humanitárnym a ekologickým organizáciám. Ja navrhujem rozšírenie okruhu týchto subjektov o združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov predovšetkým kvôli tomu, aby sa zabezpečilo prepojenie zákona o ochrane spotrebiteľov, tak ako sme ho novelizovali vlani, so zákonom o súdnych poplatkoch. Zákon o súdnych poplatkoch stojí v tejto konštrukcii, teda v § 4 ods. 2 písm. c) na predstave, že činnosti, ktoré sa vykonávajú vo verejnom záujme, verejnoprospešné činnosti, sú tie činnosti, za ktoré sa súdne poplatky neplatia. Z tohto hľadiska nie je zabezpečená rovnováha, s istou nadsádzkou by sme možno mohli hovoriť aj o diskriminácii spotrebiteľských združení. A to navrhujem vyriešiť tým, že okruh osôb sa rozšíri o typ organizácií združenia na ochranu spotrebiteľov.

Len technická, vysvetľujúca poznámka. Tu ide skôr o akt dobrej vôle ako o útok na štátny rozpočet. Súdne štatistiky nie sú natoľko presné, aby som mohol tvrdiť so 100-percentnou istotou, že inak to byť nemôže. Ale ako som si zisťoval, dosiaľ boli na Slovensku podaných dve takéto žaloby s tým, že jeden súdny poplatok predstavoval 3 000 Sk a druhý 500 Sk, čiže úspora 3 500 Sk, myslím si, je postrádateľná.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pripraví sa do rozpravy potom pán poslanec Číž.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Plne treba súhlasiť s tým, že v právnom štáte nejde o prijímanie zákonov, ale o ich aplikáciu. Slovenská republika už viackrát bola upozorňovaná na slabú vymožiteľnosť práva.

Preto napríklad ja by som navyše, pán poslanec, to, čo ste vy povedali, teda tú aplikáciu, dala vymožiteľnosť práva a najmä návrhy, ktoré smerujú na súd, aby bol orgán verejnej správy zaviazaný vykonať a vydať určité rozhodnutie. Tieto návrhy by vôbec nemali byť spoplatnené. Pretože vlastne občan cez súd chce, aby verejná správa urobila to, čo má povinnosť kompetencie zo zákona. Veď predsa je na hlavu postavené, keď občan trpí tým, že určitý kompetentný orgán je nečinný, obráti sa na súd, aby vykonal, aby vydal rozhodnutie, že orgán kompetentný je povinný urobiť to, čo mu zo zákona prislúcha, a ešte má za to platiť. Tejto logike neviem porozumieť! A rozhodne som proti tomu.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž, nech sa páči.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi úvodom, aby som nezabudol zareagovať na vystúpenie tu prítomného predsedu ústavnoprávneho výboru pána Drgonca a jeho krédo o právnom štáte a podobne.

Pán predseda ústavnoprávneho výboru, mám jeden zásadný problém, a to s vaším právnym vedomím po tom, čo sa stalo v Kii, a potom, keď ste sa ako predseda ústavnoprávneho výboru, ktorý ste mali hájiť ako člen vládnej koalície, ktorý má plnú dôveru, mali hájiť záujem občanov, kde minimálne trištvrte roka platil protiprávny stav, kde som nezachytil jedno jediné vaše vystúpenie na túto tému, tak ste sa zo dňa na deň preobliekli za advokáta ukrivdených, keď pravdepodobne mohlo byť minimálne známe, ako sa zachová vláda, a vzápätí ste veľmi výrazne profitovali na cenách, ktoré štát doplácal. Takže chcem vám iba povedať jednu vec. V právnom štáte by ste nemohli byť predsedom ústavnoprávneho výboru a vaša legitimita je pre mňa minimálne spochybnená.

Ale dovoľte mi, samozrejme, k meritu veci.

Vážený pán podpredseda vlády a pán minister financií, predložený návrh zákona, ak ho mám charakterizovať, je cynický. Je cynický! Totiž z jediného dôvodu predovšetkým, a to toho, na ktorý zabudol aj súčasný pán predseda ústavnoprávneho výboru. Ak hovoríme o práve, ak hovoríme o právnom štáte, hovoríme zároveň aj o sociálnom štáte. V Nemecku, kde táto idea vznikla, je na tú tému nesmierne veľa rozhodnutí, mimochodom na tému, čo je to právny štát, som zaregistroval minimálne 24 rozhodnutí nemeckého Ústavného súdu, takže s tým Jakešom netreba nejakým spôsobom tu veľmi šibrinkovať, už to nikoho nezaujíma, a máme tu veľmi vážne konkrétne problémy, ktoré musíme riešiť.

Takže ak je štát právny a je zároveň aj sociálny, lebo tak sa aspoň minimálne v Nemecku tento právny štát vníma, v takom prípade je elementárna vec zabezpečiť rovný prístup všetkým občanom štátu k uplatneniu práva. Pritom, čo predložil pán minister, tak je to výsmech a hovoriť o protiľudovosti bolo mäkké, pán minister. Toto je návrh zákona, ktorý výrazne zvýhodňuje skupinu ľudí, pre ktorých nie je problém zaplatiť sumy nad 10-tisíc korún a tvorí to jednu desatinu z ich mesačného príjmu alebo viacej.

Je faktom, že v tejto súvislosti len završujete to, čo ste hovorili v súvislosti s daňovou reformou a s tým, že ako ste chceli vytvoriť tú nesmierne vami vychvaľovanú reformu, ktorá má byť pomaly ako svetovým vzorom, reformu daňového systému, kde ste vytvorili túto nádhernú polohu, že naozaj už neplatíme daň z dividend, teda tí, ktorí si privlastňujú nadprodukty mnohých a ktorí náhodne prišli k obrovským majetkom, tak tí už sa nemusia zúčastňovať na zabezpečovaní verejných potrieb. Ale tí nešťastníci ľudia, ktorí trpia najviac, o tom sa azda sporiť nebudeme, že tých 60 % ľudí v dolnej príjmovej hladine, že tí pravdepodobne na tej privatizácii a na ničom neprofitovali, a že teda už nie daň z dividend, už nie daň z prevodu nehnuteľností, nie daň z príjmu právnických osôb, kde Slovnaft a podobne nekompromisne vyťahujú 3-4 mld. korún z vrecák daňových poplatníkov každý štvrťrok, ako čítam, pán minister, a tým ste vynikajúco zabezpečili občanov. Pripúšťam, že Slovnaft dobre funguje, len kto z toho profituje? Občania Slovenskej republiky? Alebo toto je tá koncepcia, ktorá nás mala priviesť do toho, že sme sa mali stať, ja neviem, čím všetkým pod vaším vedením, kde pomaly sa chodí k nám celá Európa učiť, ako treba robiť ekonomiku, kde s takým nadšením urážate svojich politických protivníkov, nie tým, že by ste kritizovali ich činy, ale ich osobne dehonestujete.

Ale aj to teraz nie je dôležité. Dôležité je to, že vytvárame na Slovensku hrozný stav. Ten stav spočíva v tom, že súdne konanie opustilo 80 rokov platnú zásadu na Slovensku, a to zásadu materiálnej pravdy. Tá už nie je dôležitá, dôležité sú formálnoprávne pravidlá a vytvorenie takého typu súdneho sporu, že kde nie je povinnosťou súdu hľadať pravdu, ale povinnosťou súdu je vyhodnocovať, čo jednotlivé strany pred tým súdom povedú, povedia a na základe toho urobiť rozsudok. No za týchto okolností - čo je elementárnym dosahom takéhoto stavu? No, bez advokáta sa nedá viesť súdny spor.

Takže ak, pán minister, vy, je to nesmierne veľkorysé, odpustite mne, tragikomicky povedané, zábavné sumy, za ktoré mám platiť, vylučujete tých 60 % občanov z toho, aby mohli uplatniť svoje právo na súde. Pretože bez advokáta to nejde! Skúsme si pre priemerný spor relatívne veľmi jednoduchý, ktorý koná tri zasadnutia, koľko bude toho daňového poplatníka, teda toho nášho, koľko ho bude ten súdny spor stáť? (Reakcia z pléna.) Nič, keď vyhrá - presne tak. Len sme si povedali, že aspoň keby ten súd hľadal tú materiálnu pravdu, Peter, len on ju nehľadá. A keď nebude mať na toho advokáta, on nevyhrá, to znamená, tí ľudia nebudú chodiť na súdy, z čoho prirodzene a veľmi jednoducho sa dá vydedukovať, budú hľadať mimosúdne formy riešení. To znamená, budú rásť prejavy zúfalstva, prejavy agresivity týchto ľudí rôznym spôsobom, pretože tam, kde je to vyhranené porušenie povinnosti voči tomu človeku a nebudeme vedieť riešiť, tak skôr či neskôr sa také činy, ktoré si asi neželáme, nejakým spôsobom objavia.

Takže celý oblúk. Súd musí byť v polohe skúmať iba predvedené dôkazy, k tomu treba ešte zvýšiť veľmi dramatickým spôsobom súdne poplatky bez ohľadu na to, čo sa doteraz dialo, povedzme na dane, kde už konečne sú dane a už sa nič dramaticky nebude diať, vývoj je kontinuálny, ak bude čosi rásť, bude to v bezprostrednom odraze reálnej situácie, ktorá bude v podstate evolučná a podobne.

Čiže ja som veľmi smutný, že som sa dožil tohto, že prišiel do parlamentu takto cynický návrh zákona. Pán kolega Miššík, ja verím a ty vieš veľmi dobre, že mám vzťah k tomu, že verím, že sa v tebe pohlo svedomie a nechcel si to pustiť. Môj problém je ten, že v korektnom parlamente je potrebné takýto návrh predložiť vo výbore. Vo výbore sa ten návrh mohol schváliť, mohol prísť do parlamentu nie tak ako teraz, že máme dozajtra do deviatej, keď sa bude hlasovať s veľkou pravdepodobnosťou, vyhodnotiť tieto pozmeňujúce návrhy, keď sa všetci chystáme na rozpočet a na podobné veci. Takže trošičku beriem aj neskoršie pohnutie svedomia, ale predsa len, ak majú byť naozaj úprimní a tak vnímaní, potom treba načas a štandardnými parlamentnými spôsobmi.

Niektoré tie sadzby okomentovali moji predrečníci, naozaj ja toto chcem zdôrazniť, ako vymyslieť zvyšovanie poplatku za určenie otcovstva, za podanie voči zneužitiu, teda za nesprávne rozhodnutie, ktoré učiní štát, za prípadnú náhradu škody, tak to je naozaj cynické, ja si neviem predstaviť, kto to vôbec vymyslel. Pretože každému normálnemu človeku musí napadnúť, že toto nie je cesta, že keď už nič iné, aspoň rovný prístup k vzdelaniu a rovný prístup k súdu, to je elementárny predpoklad demokracie, pán minister. A keď na to takto konkrétne a dokonca sofistikovane pozrieme, lebo pravdepodobne viete veľmi dobre, čo robíte, pre mňa je to hrozné. A ak si občania nepomôžu sami v nasledujúcich voľbách, tak im nepomôže nikto.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami: pán poslanec Drgonec, Miššík, Madej. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Pán poslanec Drgonec ako prvý.

J. Drgonec, poslanec: Pán poslanec, dovoľte, aby som poďakoval za to, že na rozdiel od vášho pána predsedu nič nepredstierate. Pokiaľ ide o tú skutočnosť, že sa sem predložil pozmeňujúci návrh na poslednú chvíľu, dovolím si len pripomenúť ako precedens, že zákon o preukazovaní pôvodného majetku prešiel z tohto hľadiska celkom rovnakým schvaľovacím pokračovaním, keď asi 5 minút pred skončením rozpravy prišiel ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa neskôr stal celým zákonom.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ja budem veľmi stručný, lebo aj z tohto vystúpenia je zrejmé to, čo som hovoril v predchádzajúcej faktickej poznámke, že my sa snažíme odborne pracovať, a nie vnášať príliš politiky do vecí, ktoré sa dotýkajú ústavného práva a práva. Žiaľ, niekto si tu osobuje právo hovoriť o všetkom len z politickej roviny a stále len urážať, takže aspoň všetci vidia, kto je ten, kto uráža a kto je ten, kto reaguje absolútne asertívne.

A ešte k tej poznámke, že ste nemali dostatok času. Pán poslanec Miro, tvoji kolegovia neboli na ústavnoprávnom výbore. Jeden z nich bol, ale nezúčastnil sa jedného hlasovania, lebo chcel znefunkčniť ústavnoprávny výbor. My sme sa po tomto zasadnutí dohodli, že s tým niečo urobíme a urobili sme tie kroky, ku ktorým ste boli všetci pozvaní. Dnes ráno sme sedeli v tej zostave, ktorú som už spomínal, urobil sa kus práce a osobne verím tomu, že je to naša psia povinnosť zlepšovať to, čo sa zlepšiť dá, preto sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí tento pozmeňujúci návrh podporia.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. Ešte chcete reagovať? Prepáčte, pán poslanec, pán Číž má právo reagovať na faktické poznámky.

M. Číž, poslanec: Veľmi krátko, pán kolega Drgonec. No áno, len ten návrh nebol cynický. Ja som hovoril o cynickosti tohto návrhu. Hovoril som o tom, že tento návrh bol schválený vo vláde a bol predložený do tohto parlamentu. A keďže bol schválený vo vláde a predložený do tohto parlamentu, tak predpokladám, keďže viem, že pán podpredseda vlády na základe toho, ako v poslednom čase vystupuje, že je tak strategicky silný, že je to súčasť nejakej stratégie.

Ja si vážim návrh pána kolegu Miššíka a mrzí ma, že si ma, Peter, nepochopil. Hovoril som o tom, že mal prísť trošku skôr, aby sa s ním dalo pracovať, ale nemám pocit, že by som ťa urážal a ani nikoho iného. Povedal som, áno, povedal som ostrejší názor, ale myslím si ho a stojím si za ním a hovoril som ho čestne do očí pánovi kolegovi Drgoncovi, ale to teraz nie je dôležité.

Dôležité je jednoducho to, že ten návrh je tu predložený a až teraz vo svojom vystúpení pár minút predo mnou v parlamente zaznel. A aj tak nevieme ešte posúdiť celkový rozsah a už nebudeme môcť názor na ten tvoj rozsah vyjadriť, pretože už nebude rozprava. V tom to bolo nekorektné a pevne verím, že keď si bol doteraz korektný, takže aj toto uznáš.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Vážené dámy, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister a podpredseda vlády, dovoľte, aby som povedal pár slov k predloženému návrhu zákona o súdnych poplatkoch.

Iste ma nebudete vy, pán minister, podozrievať, že som notoricky zo sociálnych dôvodov proti poplatkom, lebo v minulom roku, keď som po ôsmich rokoch vyhral súdny spor s pánom predsedom vlády, s vami, s pánom Čarnogurským, s pánom Šebejom a niektorými ďalšími, na otázku predsedu senátu, koľko si ja cením súdne trovy za tento spor, som odpovedal, že chcem mať hlavne pokoj od týchto ľudí.

Takže, samozrejme, mám indiferentný vzťah k súdnym poplatkom. Chápem aj to, čo povedal pán minister so svojím pionierskym zborom v dôvodovej správe k návrhu tohto zákona, že ustanovenia čl. 46 ústavy tohto štátu v spojitosti s čl. 7 ods. 4 a čl. 6 Dohovoru o základných právach a slobodách, musím povedať, že súhlasím s tým, áno, poplatky sa za súdne spory vyberať môžu a Európsky dohovor a ani ústava tohto štátu naozaj ich vyberanie nezakazuje. Ale tu tak pán podpredseda ústavnoprávneho výboru alebo aj niektorí iní rečníci nechápu, že tento zákon nie je o zavedení súdnych poplatkov, ale tento zákon je o enormnom zvýšení súdnych poplatkov. V niektorých častiach až trojnásobok alebo až päťnásobok pôvodnej sumy.

Nuž ja sa pýtam pána ministra financií, čo on urobil, ak Slovnaft zvýšil neprimerane ceny za pohonné látky? Samozrejme, uvalil dodatočný odvod Slovnaftu, aby odviedol nejakú časť z tých enormne vysokých cien za pohonné látky do štátneho rozpočtu. Ja sa pýtam, aký Protimonopolný úrad tu má pôsobiť, keď štát je monopolným poskytovateľom spravodlivosti. Áno, pán minister so svojím pionierskym zborom poradcov hneď v úvode hovorí o tom, citujem: "V nadväznosti na doterajšiu výšku poplatku účastníci nie sú ochotní využívať alternatívne spôsoby riešenia súdnych sporov, ako napríklad mediácia, mimosúdna dohoda a podobne. Z pohľadu analýzy zaťaženosti súdov možno sledovať nárast právnych neopodstatnených žalôb návrhov. Platí to aj pre návrhy na začatie konania o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo neoprávneným úradným postupom."

Ja sa teda pýtam, kto iný, pán Miššík, ak nie ústavnoprávny výbor má byť tým Protimonopolným úradom, a to bez ohľadu na to, že politika sa v danom prípade o odbornosti nedá oddeliť, kto iný má povedať, že toto je pre občana neúmerné? A nielen pre občana, ale aj iné subjekty, ktoré sa na súdoch budú domáhať spravodlivosti.

Áno, dá sa súhlasiť s tými, ktorí hovoria, že právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných a elementárnych práv, ktoré platia v právnom štáte. Ak teda máme byť demokratickým a právnym štátom, ako to hovorí čl. 1 tejto ústavy, tento štát má povinnosť uľahčovať a nie sťažovať občanom prístup k spravodlivosti. Mňa naozaj, už tu bolo spomínané mojím kolegom, ale ja som si túto tézu, že zvýšime poplatky, zrušíme niektoré súdy, a tým sa občania prestanú súdiť, počul niekoľkokrát. Pokladám to za veľmi zvrhlé a jednoducho neviem si dobre predstaviť, kto v súdnej moci môže takéto zvrhlé myšlienky hlásať, že odučíme občanov súdiť sa alebo dožadovať sa spravodlivosti.

Takže ja si myslím, že téza, na ktorej je postavená dôvodová správa a samotný zákon, neobstojí, lebo tu nikto nechce zrušiť súdne poplatky, tu každý z nás pledoval za to, aby boli primerane zvýšené. Ja som za to, aby boli zvýšené, trebárs o inflačnú hodnotu, ale nie enormným spôsobom, ako to v danom prípade navrhuje pán minister spravodlivosti.

A preto jednoducho ani Miššíkov návrh, ktorý je kozmetický, alebo chce urobiť kozmetické úpravy, aby sa nepovedalo, že neurobil nejaké opravy, ani pôvodný návrh nepodporím. Jednoducho si myslím, že ide riešiť problémy na úkor občanov.

Na jednej strane pán minister môže povedať, že daň sa nezvyšuje, ale na druhej strane sa zvýšia poplatky. Je síce pravda, že je rozdiel medzi poplatkami a daňou, ale pre bežného občana až taký veľký nie. Všetko ide na jeho vrub. Takže treba sa zamyslieť nad tým, či môžeme ísť takouto cestou, alebo nie.

Teraz, keďže vládna koalícia hovorí, že dobre, ak sa povie "a", musí sa povedať aj "b", kde teda nájsť tie úspory. Ja chcem obrátiť pozornosť tejto snemovne na až nekresťanské šafárenie pána ministra s peniazmi daňových poplatníkov v predchádzajúcom období, keď sme schvaľovali minuloročný štátny rozpočet, aj predminuloročný, keď sa ministerstvu spravodlivosti odklepli prostriedky na jednu akciu, ktorá sa nazývala mimoriadne súdnictvo, mimoriadna prokuratúra a mimoriadne vyšetrovacie orgány.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som navštívil Špeciálny súd alebo jeho budovu v Pezinku už niekoľkokrát, kde sídli Špeciálny súd a Špeciálna prokuratúra. Aj s mojimi kolegami sme si zakaždým museli položiť otázku: K čomu bolo potrebné vyhodiť 240 mil. na takúto megalomanskú budovu, ktorá jednoducho svojmu účelu slúžiť nikdy nebude, ak sa, samozrejme, za ďalšie zbytočne vyhodené milióny nezreparuje? Jednoducho v budove sa má súdiť alebo hľadať spravodlivosť s organizovaným zločinom. Ale ak si pozriete pojednávacie miestnosti, tak nie sú väčšie ako 6 x 5 metrov, kde sa vmestia akurát dvaja, traja obhajcovia, dvaja, traja obvinení, nejaký prokurátor a senát. Samozrejme, to už nehovorím o nejakej organizovanej skupine, ktorá zrejme predpokladá byť väčšou sama osebe, i keď rímskoprávna zásada hovorí: "tres faciunt collegium est", teda "už traja sú skupinou". Takže pojednávania s organizovaným zločinom sa potom vedú na iných súdoch.

Na úkor tejto budovy sa nereparovali iné súdy. Zoberme si ďalšiu možnú úsporu. Bez toho, že by som závidel sudcom Špeciálneho súdu alebo špeciálnym prokurátorom ich platy, pokladám to za štátnu korupciu sudcov a prokurátorov, ak jeden sudca dostane 40- alebo 50-tisíc plat a druhý 160. Samozrejme, môže tu byť argument, tento súdi organizovaný zločin alebo ten žaluje organizovaný zločin. Ale pravdupovediac každý sudca súdi najmä trestnoprávnych zločincov a, samozrejme, mal by byť teda rovnako honorovaný.

To už nehovorím o otázke, keď tu boli poslanci slovinského parlamentu a boli sme s nimi na Úrade špeciálneho prokurátora, tak po hodine a pol počúvania jeden z poslancov sa pýta pána špeciálneho prokurátora: "A načo je vám táto inštitúcia? My sme takúto inštitúciu mali, keď sme boli vo vojnovom stave so Srbskom. Potom sme zistili, že 10 rokov sa zneužíva na politické ciele, a preto sme ju zrušili." Ja sa pýtam, na čo sa využívajú tieto inštitúcie ako Úrad boja s organizovaným zločinom, na ktorý sme dali 300 mil., na čo slúži Špeciálna prokuratúra a Špeciálny súd, pre ktoré sme postavili budovu za 240 mil., to už, ak dobre počítam, je celá pol miliarda. Zvýšenie súdnych poplatkov sa počíta okolo 240 mil., že prinesie do štátneho rozpočtu.

Nebolo lepšie, pán minister, pýtam sa vás, ísť touto cestou úspor, ako opätovne zaťažovať občanov tohto štátu a odháňať ich od toho, aby sa domáhali spravodlivosti na súde? Mediačným a probačným úradníkom na Slovensku, pán minister spravodlivosti, neprítomný, žiaľbohu, ešte dlho a veľmi dlho nikto z občanov Slovenskej republiky dôverovať nebude. Každý bude mať radšej rozsudok ako rozhodnutie probačného alebo mediačného úradníka, ktoré určite by nebolo zadarmo, takisto by zaň bolo potrebné zaplatiť.

Všetko, a bez toho, že by som bol nejakým členom Sociálnej demokracie, všetko, pán minister, naozaj na bedrá občanov váľať nie je možné, pretože ak počítame vzrast cien, vzrast poplatkov za všetko a nárast príjmov, ktoré sa plánujú, jednoducho vzniká tu veľký nepomer a príliš otvorené nožnice už aj pre tých, ktorí zarábajú trocha viacej. Takže ja si myslím, že v danom prípade je lepšie ísť cestou úspor ako cestou takéhoto enormného nárastu súdnych poplatkov.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová a pripraví sa posledný do rozpravy pán poslanec Madej.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán generálny prokurátor, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som začala niektorými slovami, ktoré možno poslanci vládnej koalície budú považovať za politický úvod, ale ja ho považujem za veľmi potrebný uviesť pred mojím vystúpením.

Ja som vo svojej faktickej poznámke už povedala, že predložený legislatívny návrh o zvýšení súdnych poplatkov vôbec nepovažujem za to, že je tu cieľ zlepšiť výkon súdnictva. Podľa mňa je tu zásadný cieľ dostať viacej financií do štátnej pokladnice. Niekde sú tak enormne zvýšené, že to vôbec nemá logiku, prečo až taký vysoký súdny poplatok. Že tu sa sťažuje realizácia práva, ktoré je dané ústavou, zrejme predkladateľovi vôbec neprekáža. Neprekáža mu, že vlastne občan a veľká skupina, prevažná skupina občanov, ktorí sú vo finančnej tiesni, sa nebudú môcť obracať na súd o riešenia svojich záležitostí tam, kde majú právo, kde by si to právo chceli vydobyť. Že tento moment laxnosti skutočne u poslancov vládnej koalície existuje, presvedčila som sa pri schvaľovaní programu, kde som už štvrtýkrát navrhla, aby bolo prijaté uznesenie, teda do programu navrhla, aby vláda predložila správu o finančných dopadoch zvýšenia cien elektriny, plynu, vodného a stočného na skupinu dôchodcov a na skupinu mladých ľudí s viac než dvomi deťmi. Bolo úplne zarážajúce, ako unisono poslanci vládnej koalície tento môj návrh do programu nepodporili, teda dali najavo, že ich finančná situácia týchto skupín vôbec nezaujíma, hoci sú už signály, že bude absolútne riziková, že ich nezaujímajú mladé rodiny, hoci má v programe podporovanie populácie a mladých rodín a podobne.

Teda robím z toho sumár, že finančná situácia občanov je pre vládnu koalíciu absolútne nezaujímavá, a teda aj vysoké poplatky. Čo na tom, že ľudia si nebudú môcť zaplatiť tieto súdne poplatky? Spravodlivosť bude mať ten alebo domáhať sa možnosti spravodlivosti, kto je solventný. A že ústava v čl. 46 hovorí, citujem ústavu, "každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde", bude to len krásna deklarácia v ústave, ktorú sme prijali ešte pred vznikom Slovenskej republiky. Pretože nie každý sa bude môcť domáhať a nie na nezávislom súde, pretože spoplatnenie námietky predpojatosti vlastne nezabezpečuje, aby sa účastníci konania mohli domáhať nezávislého sudcu.

Nuž takýto je legislatívny návrh, ktorý tu máme, nemôžeme nič s ním spraviť, len ho prerokúvame, ak teda nebude stiahnutý, pretože už bol daný návrh na stiahnutie. Mám pozmeňujúci návrh podpísaný potrebným počtom poslancov, kde navrhujem položku 7c - návrh na začatie konania vo veciach podľa zákona č. 81 o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch, čiže túto položku ponechať na doterajšej sume 2 000 Sk, to znamená, že nesúhlasím so zvýšením 2 000 Sk na 10 000 Sk navrhovaných v predlohe. Pretože o čo ide v tejto položke? Predsa etika novinárstva a pravdivosť údajov uvedených v tlači je požiadavka v každom civilizovanom štáte. Ak dôjde k nepravdivým údajom, podľa zákona o tlači a hromadných informačných, o periodickej tlači a hromadných informačných prostriedkoch má každý právo obrátiť sa na súd, aby bola uskutočnená oprava, ak bola nepravda odpublikovaná a ak ju redakcia nechce dobrovoľne opraviť. Zvýšením poplatku na 10 000 Sk - prosím vás pekne, k čomu sa dopracujeme? Nuž, že bežný občan nebude mať financie, a teda musí uniesť, že nepravdy budú o ňom v tlači uvádzané, a budú môcť len solventní získať si dobrého advokáta, a tak už ako povedal pán poslanec Číž, zaplatiť si advokáta, pretože súdy prešli od skúmania objektívnej pravdy k posúdeniu predložených návrhov. A aj keď si niekto už tých 10 000 korún naškriabe, prepáčte za výraz, ale skutočne naškriabe nielen vo svojej peňaženke alebo aj v peňaženkách poprípade svojich blížnych, tak nebude mať ani na advokáta. A súd posúdi len argumenty, ktoré sú predložené.

Takže nesúhlasím s touto položkou. A aj tak dnes bulvárna tlač, ktorá je ochotná publikovať kvôli predaju čokoľvek, len aby to zaznelo, bude mať väčšiu istotu, že nebude musieť platiť za nepravdivé údaje, že si bude môcť kačice vymýšľať, a tým zvyšovať svoju publicitu aj o bežných ľuďoch, lebo tí poplatky na advokáta a 10 000 na začatie konania nemajú.

O tomto bode budem žiadať hlasovanie samostatne, pretože v návrhu pána poslanca Miššíka bolo uvedené zníženie poplatku, ale zníženie z 10 000 len na 5 000 korún, čo tiež považujem za nenáležité a mám pozmeňujúci návrh, aby ostal pôvodný poplatok 2 000 korún. Teda, pán spravodajca, prosím poznamenať, že o tomto bode žiadam osobitné hlasovanie v parlamente.

Ďalej mám pozmeňujúci návrh k položke 9, kde sa zvyšuje poplatok 2 000 korún na 5 000 korún v konaní o určenie rodičovstva a zapretie rodičovstva. Vážení, ak nie... I tu patrí aj konanie o určenie otcovstva. Vážení, ja som v tomto parlamente už viackrát povedala, že zákony treba robiť podľa systémovej znalosti právnych predpisov.

Pán predkladateľ, ak vy zvýšite poplatok z 2 000 korún, čo je už tiež pre niektoré matky, pretože obyčajne v menej solventných rodinách sa pritrafia detičky, kde sa naháňajú otcovia, zvýšite na 5 000 korún, tieto matky nebudú mať 5 000 korún na začatie konania, nebude určený otec a v systémovej súvislosti na náhradné výživné, ktoré platí štát, nebude mať partnera na vymáhanie regresom peňazí, ktoré zaplatí na výživu dieťaťa namiesto otca. Domysleli ste, pán predkladateľ, tieto systémové súvislosti? Že aj pri vašej veľkej snahe získať financie do rozpočtu takýmto zvýšením vlastne vy robíte bariéru na získanie financií do rozpočtu od otcov, ktorí si neplatia výživné? (Potlesk.) Pretože prevažne tieto matky sú prevažne z rodín a zo skupín sociálne slabších, tak nebudú súdne určovať otcov, dostanú náhradné výživné a vy nebudete mať regresom od koho vymáhať.

Teda môj legislatívny návrh je opätovne ponechať výživné 2 000 korún a nezvyšovať ho, teda nie výživné, ale návrh na určenie otcovstva v sume 2 000 korún.

Ďalej mám skutočne vážnu pochybnosť, či je vôbec možné a rozumné v položke 7a požadovať 5 000 korún na žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ja som tu nedala pozmeňujúci návrh, pretože som ho písala v poslednej chvíli a pán poslanec Drgonec sa touto otázkou zaoberal vo svojom vystúpení, predpokladala som, že dá pozmeňujúci návrh aj k tejto otázke. Nestalo sa tak, tak nie je tu pozmeňujúci návrh. Ale úplne považujem za neodôvodnené požadovať 5 000 korún od toho, kto sa obráti na súd so žalobou, že kompetentný orgán je nečinný. Nesprávny úradný postup je totiž v reči právnikov nečinnosť orgánov verejnej správy. A konať, rozhodnúť je povinnosť štátneho orgánu alebo, ak chcete, orgánu verejnej moci. A ja ako občan mám ešte platiť 5 000 korún za to, že nekoná a že som povinná ísť na súd, aby súd rozhodol a dal mu povinnosť plniť to, čo mu zo zákona prislúcha? Ja ako občan mám za to platiť až 5 000 korún? Vážení, toto azda nemyslíte vážne! Ešte by ste mali zaplatiť občanovi, že upozorní na to, že máte v štruktúre orgány, ktoré si neplnia svoju povinnosť a že nekonajú to, čo im vyplýva z kompetencie, a nie žiadať od občana 5 000 korún za to, aby dostal takéto rozhodnutie.

A posledná pripomienka. Stáva sa pre mňa veľkým otáznikom, ako je vôbec zabezpečená rovnosť postavenia občanov pri individuálnej rozhodovacej činnosti v oblasti verejnej správy. Pokiaľ rozhoduje samospráva v prenesenom výkone štátnej správy, odvolanie, na ktoré má občan opätovne z ústavy nárok, pokiaľ je prenesený výkon štátnej správy, vybavuje orgán štátnej správy a pri podaní odvolania neplatí žiadny poplatok. Rozhodovanie, ktoré ste preniesli do originálnej pôsobnosti samosprávy, má taktiež odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v individuálnej veci občana, ale odvolacím orgánom je súd. A pokiaľ tento občan podáva odvolanie, musí platiť 2 000 korún. Ja sa pýtam: Prečo je iná právna situácia občana pri rozhodovaní o jeho veci tým istým orgánom z hľadiska poplatkov, keď ide o rozhodovanie preneseného výkonu štátnej správy alebo originálnej pôsobnosti? Znamená pre budúcnosť, keď budeme presúvať do originálnej pôsobnosti orgánov verejnej správy väčší balík kompetencií, že budeme ako občania vo viacerých veciach, keď sa odvoláme, platiť 2 000 korún? Podľa predloženého návrhu to tak vyzerá. Ale mne sa to nepáči. Prechod rozhodovania do originálnej pôsobnosti predsa nemôže byť dôvodom na spoplatnenie u občana, keď predtým, pokiaľ to bolo v prenesenom výkone štátnej správy alebo vo výkone štátnej správy, neplatil nič.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, tvorba legislatívy je veľmi zložitá otázka. Legislatívu treba tvoriť pri znalosti systémových súvislostí a najmä aj v oblasti verejnej správy tam, kde sa prelína súdne rozhodovanie s rozhodovaním vo verejnej správe. Preto ja som, žiaľ, v tomto parlamente už toľkokrát vystúpila s tým, že navrhované ustanovenia treba domyslieť do praxe. Tento návrh nebol domyslený do praxe, a aj keď, tak s absolútnou necitnosťou na finančné podmienky právnických a fyzických osôb, t. j. predovšetkým na občanov.

Ďakujem za pozornosť.