B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, ďalšími bodmi programu sú dve správy, a to správa o poľnohospodárstve a potravinárstve (tlač 1300) a správa o lesnom hospodárstve (tlač 1301). Navrhujem, aby sme rozpravu o týchto správach zlúčili s tým, že o uznesení ku každej z nich, samozrejme, budeme hlasovať osobitne.

Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.

Takže pristúpime k rokovaniu o týchto bodoch programu. Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve ste dostali ako tlač 1300 a správu o lesnom hospodárstve ako tlač 1301.

Prosím ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby tieto dve správy uviedol.

[Rokovanie o správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2005 (stav za rok 2004), tlač 1300, a o správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike (stav za rok 2004), tlač 1301.]

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, správa o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky 2005 sa predkladá ako vyhodnotenie roku 2004. Dovoľte, aby som to rozdelil na niektoré podčasti.

Z porovnania medziročných zmien v oblasti poľnohospodárstva na dosiahnutých základných národohospodárskych ukazovateľoch vyplýva, že v roku 2004 poľnohospodárstvo zvýšilo svoj podiel na hrubom domácom produkte zo 4,1 % na 4,7 %. Došlo k zvýšeniu hrubej poľnohospodárskej produkcie o 1,2 %. V roku 2004 bol dosiahnutý kladný hospodársky výsledok vo výške 1,6 mld. Sk, t. j. najlepší od roku 1990. Medziročne došlo k poklesu nákladov na hektár poľnohospodárskej pôdy o 12 %, pričom ziskové boli všetky formy podnikania.

Podľa výsledkov Štatistického úradu došlo v poľnohospodárstve k vyššiemu rastu priemernej nominálnej mzdy o 17,5 % v porovnaní s národným hospodárstvom, kde dosiahlo 10,2 %, a tým k zmierneniu mzdovej disparity zo 73,3 na 78,2 %. Ale aj k výraznejšiemu rastu produktivity práce meranej v HDP na zamestnanca o 15,6 %.

Rok 2004 bol z pohľadu slovenského poľnohospodárstva rokom prechodu k uplatňovaniu nástrojov spoločnej poľnohospodárskej politiky v Európskej únii. Všetky finančné prostriedky z národného rozpočtu i fondov Európskej únie smerujúce do poľnohospodárstva a potravinárstva administruje Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá začala svoju činnosť 1. 1. 2004. Celkový objem podpory do agropotravinárskeho sektora bez programu SAPARD a vrátane podpory všeobecných služieb medziročne vzrástol o 11 %.

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie boli vypracované niektoré závažné dokumenty, ktoré by som len heslovito spomenul: Plán rozvoja vidieka na obdobie rokov 2004 až 2006, Sektorový operačný program poľnohospodárstva a rozvoja vidieka na obdobie 2004 až 2006, ktoré má dve priority a sedem opatrení.

Potravinársky priemysel:

Potravinársky priemysel znížil svoj podiel na tvorbe HDP z 1,3 % na 0,9 %. Podniky potravinárskeho priemyslu podľa údajov a výkazov dosiahli zisk v objeme 1,5 mld. korún, čo medziročne predstavuje zvýšenie o cca 21 %. Aj pri tejto úrovni ziskovosti sa významná časť potravinárskych podnikov ocitla v strate, najmä priemysel mliekarenský, hydinársky a mäsový. Najväčšia úroveň kladného hospodárskeho výsledku bola dosiahnutá v podnikoch priemyslu cukrovarníckeho, konzervárenského, škrobárenského a liehovarníckeho.

Zahraničný obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami:

Obrat zahraničného obchodu sa v roku 2004 medziročne zvýšil o 23 %. Nárast obratu ovplyvnil zvýšenie vývozu o 42 % so súbežným 11-percentným nárastom hodnoty dovozu. V dôsledku vyššej dynamiky rastu vývozu v porovnaní s vyšším dovozom sa záporné saldo agropotravinárskeho obchodu medziročne výrazne znížilo o 40 %. Vo finančnom vyjadrení je to zlepšenie o 6 mld. korún.

* * *

Správa o stave v lesnom hospodárstve tiež analyzuje rok 2004.

Výmera Lesov Slovenskej republiky predstavuje 2 005 000 hektárov a dlhodobo sa zvyšuje. Od roku 1970 sa zvýšila takmer o 5 %. Štátne organizácie lesného hospodárstva obhospodarujú približne 60 % z výmery Lesov Slovenskej republiky. Ostatné lesy sú obhospodarované neštátnymi subjektmi.

V roku 2004 sa vyťažilo v lesoch Slovenskej republiky približne 7,3 mil. kubíkov dreva. Veľký vplyv na ťažbu dreva mal podiel náhodnej kalamitnej ťažby z vetrových kalamít, čo predstavovalo v roku 2004 objem 2,9 mil. kubíkov dreva, čo je skoro 40 % z celkovej ťažby.

Priemerne sa ročne obnoví v Slovenskej republike približne 14-tisíc hektárov lesa. Z toho umelá obnova v roku 2004 predstavovala takmer 9-tisíc hektárov. V posledných rokoch sa zvyšuje podiel prirodzenej obnovy, ktorá v roku 2004 dosiahla približne 36 % celkovej obnovy, čo sa priaznivo prejavuje na ekonomike v pestovnej činnosti.

Zdravotný stav Lesov Slovenskej republiky je v posledných rokoch stabilizovaný a výkyvy v jednotlivých rokoch sú spôsobené predovšetkým klimatickými zmenami, z ktorých najvýznamnejšie na lesy pôsobilo extrémne sucho v roku 2003 a veterná smršť v novembri 2004. Táto veterná smršť zasiahla územie s celkovou výmerou takmer 330-tisíc hektárov a najviac spôsobila škody v regiónoch Vysoké Tatry, Horehronie, Kysuce, Orava a Spiš.

Hospodársky výsledok medziročne výrazne stúpol o jednu 1 125 mil. korún. V roku 2004 predstavoval hodnotu 852 mil. korún. V roku 2003 však bol hospodársky výsledok významne ovplyvnený účtovnými operáciami štátnych organizácií lesného hospodárstva, ktoré s cieľom zreálniť ocenenie majetku a záväzkov vytvorili rezervy na hospodársku činnosť budúcich období, opravné položky k rizikovým pohľadávkam a ostatnému dubióznemu majetku a odpísali nedobytné pohľadávky a ďalší majetok v celkovej sume približne 673 mil. korún. Hospodársky výsledok v roku 2004 ovplyvnila predovšetkým vyššia ťažba a predaj dreva a zníženie tempa rastu mzdových i materiálnych nákladov.

Pre úplnosť ešte na záver uvádzam, že zelená správa 2005 bola prerokovaná a schválená vo vláde uznesením č. 671 zo 7. septembra a tiež bola prerokovaná vo výboroch Národnej rady, preto vás žiadam po jeho prerokovaní o schválenie.

Ďakujem. Skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Teraz žiadam pani poslankyňu Tkáčovú, aby podala správy o výsledkoch prerokovania týchto dokumentov vo výboroch Národnej rady. Môžete? Áno, k obidvom správam dať spoločné stanovisko o výsledku prerokovania vo výboroch a potom bude aj, samozrejme, spoločná rozprava.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ako poverený spravodajca gestorského výboru pre pôdohospodárstvo predkladám vám spoločné správy výborov, ktoré prerokovali správu o poľnohospodárstve a potravinárstve a správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike.

Tieto dve správy boli pridelené výborom pre financie, rozpočet a menu, pre životné prostredie a pre pôdohospodárstvo. A ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

Výbory sa správami zaoberali, vzali ich na vedomie a odporučili ich Národnej rade po rozprave vziať na vedomie s tým, že gestorský výbor pre pôdohospodárstvo v rámci svojho uznesenia prijal ešte dodatočné uznesenia pre ministra pôdohospodárstva, ministra financií a ministra hospodárstva, ktoré máte v spoločnej správe, ale ktoré nie sú súčasťou uznesení.

Uznesenia k obidvom správam sú prílohou k tlači 1300a a tlači 1301a. Po ukončení rozpravy potom budeme o týchto návrhoch hlasovať.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Dvaja páni poslanci, traja: pán poslanec Karlin, pán poslanec Maxon, pani poslankyňa Tkáčová. Pýtam sa, chcete vystúpiť, pani spravodajkyňa, na začiatok, hneď? Nie. Takže zachováme toto poradie. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Karlin, nech sa páči.

G. Karlin, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k odznenej správe. Na úvod by som chcel pripomenúť, že tzv. zelená správa, ktorú prerokúvame, niekedy vyvolávala bujnú diskusiu a mám taký dojem, že v poslednom čase naše poľnohospodárstvo a vôbec záujem oň sa dostáva na perifériu záujmu niektorých politikov, ale chcel by som upozorniť, aby sme nedovolili, aby sa dostalo na perifériu záujmu spoločnosti. Preto dovoľte, aby som sa vyjadril k niektorým otázkam k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve za rok 2004.

Vláda predložila rozpočet stavu poľnohospodárstva a potravinárstva za uplynulý rok bez toho, aby reagovala na prijaté opatrenia na ich plnenie, ako si to v roku 2004 pri prerokúvaní obdobného materiálu vytýčila. Taktiež osobitne nie je v správe uvedené vyhodnotenie plnenia uznesení, ktoré v tomto smere Národná rada k správe za rok 2004 prijala. V takomto postoji vlastne vláda, a tým aj rezortné ministerstvo neplnia poslanie, ktoré im ukladá zákon č. 473/2003 Z. z. Nie je preto sa čomu čudovať, keď pán minister financií a prostredníctvom vyhlásení pre verejnosť, čiastočne aj verejnosť, podceňujú poľnohospodárstvo a samotný pán minister pôdohospodárstva, ako aj strana, kam patrí, majú problémy naplniť pozície tohto rezortu v cieľoch a koncepčných zámeroch.

V tretej časti správy sa síce predkladá niekoľko opatrení, ale tieto nemajú ambíciu dosiahnuť participačnú pozíciu pôdohospodárstva Slovenskej republiky v konkurencii s inými štátmi v Európskej únii. Z celkovo navrhnutých 15 opatrení sú okrem jedného všetky navrhované na realizáciu v polovici roka 2006 až na koniec roka 2006. Ako treba bojovať za pôdohospodársku politiku, aby sa dosiahla výrazná zmena, našim politikom stále učebnicovo ukazujú hlavne štátnici Francúzska, Nemecka, Maďarska, Poľska, ale aj Českej republiky.

Správa, aj keď má značnú vypovedaciu schopnosť, neodpovedá na najzávažnejší fakt, ako naše pôdohospodárstvo konkurenčne stojí k 25 štátom Európskej únie alebo aspoň k 10 štátom, ktoré vstúpili do EÚ spoločne s nami. Dobre vieme, že táto pozícia sa nezlepšuje a že práve v jednotnom trhovom prostredí slovenskí výrobcovia ťahajú najmä v obchodnej politike za kratší koniec. Je evidentné, že okrem podpôr, ktoré pre naše poľnohospodárske podniky z Európskej únie znamenajú veľa, sa v roku 2004 zlepšili aj klimatické podmienky. No a v potravinárskom priemysle, najmä v odvetviach, ktoré sú najviac naviazané na domácich producentov, tieto faktory priniesli zhoršenie a úpadok. Myslím tu mliekarov, hydinárov, mäsiarov atď.

Zmena dotačnej politiky a jej väzba na fondy Európskej únie mali v minulom roku najväčšiu zásluhu na koncoročnej ziskovosti prvovýrobcov, ale aj na tom, že sa menej investovalo, znižovali najmä produkčné náklady a viacej zostalo financií na odmeny. Veď na konci roka podľa správy dostali poľnohospodári až 7,3 mld. korún, žiaľ, v prvej polovici roka to bolo len 2,4 mld. O tom, že v tomto smere mala svoj negatívny podiel aj Platobná agentúra, ktorá nemala včas akreditáciu, sa v správe nepíše. Aj napriek jej veľkej snahe sa nenaplnili predpoklady vyčerpania možných zdrojov na niektoré podpory, čo vlastne s tým, že sa zmenil celkový systém úhrady podpôr, ovplyvnilo investície, ale aj produkčné náklady, nemožno hodnotiť pozitívne.

Taktiež nie je možné hodnotiť pozitívne, že cenový vývoj v poľnohospodárstve sa nevyvíja ani zďaleka pozitívne. Vstupy sa neustále zvyšujú, intenzifikačné náklady, ktoré majú zabezpečovať rast produkcie, nestúpajú a podpory sú jediným faktom ziskovosti rezortu. Takýto vývoj nemôže do budúcnosti zmeniť postoj iných rezortov ani verejnosti k poľnohospodárom a bude vždy pôsobiť negatívne v celkovej pozičnej úlohe pôdohospodárstva k celkovému národnému hospodárstvu. Myslím, že cenovej politike a jej hlavným úlohám v trhovom hospodárstve sa v tejto etape v rezorte nevenuje dostatočná pozornosť, viacej sa prihliada na jej štatistické pozadie. Ak sa produktivita práce hodnotí počtom pracovníkov v prvovýrobe, ale aj v potravinárskom priemysle naďalej ubúdajú, tak jej prírastok, aj keď má stúpajúcu tendenciu, je len dielom prepočtov a nie skutočným odrazom jej objektívneho nárastu. Veď celkové výnosy a tržby klesajú. Cenová a obchodná politika kladie na lopatky ako prvovýrobcov, tak aj hlavné potravinárske odbory, preto jej dôsledkom sa bude potrebné v ďalších rokoch výraznejšie venovať. Opatrenia, ktoré sú v správe navrhnuté, však na tento vývoj nereagujú. Ak sa ceny, teda aj tržby z predaja výrobkov nestanú hlavným pokrývateľom nákladov, ale aj investícií a zvyšovania produktivity, tak nástroje dotačnej politiky v rokoch, keď bude potrebné uberať z ich masy v rámci spoločnej agrárnej politiky Európskej únie, nenahradia potrebnú konkurencieschopnosť našich poľnohospodárov a potravinárov.

Podívajme sa ešte na niektoré tendencie uvedené v správe:

1. Rozkolísanosť produkcie poľnohospodárskej výroby je potrebné znižovať. Ak sa to nedosiahne, budú neustále problémy s nadprodukciou alebo s jej nedostatkom.

2. Aj napriek zvýšenej podpore horským a podhorským oblastiam je práve v rozkolísanosti vysoká disparita v dôchodkoch podnikov.

3. Nárasty počtov obchodných spoločností a individuálnych hospodárstiev, je to jednorazová záležitosť alebo dlhodobejší trend. V dôsledku zmeny dotačnej politiky nezamestnaní sa presúvajú do poľnohospodárstva? - je tu zároveň aj otáznik.

4. Neustále sa prehlbujúci trend v investíciách, najmä strojového parku a zastaranosti techniky. Niektorí investujú veľa, niektorí málo, iní takmer nič.

5. Potravinárska produkcia neustále klesá a obchodné reťazce si naďalej robia s potravinármi či dodávateľmi, čo chcú. Obyvatelia kupujú menej hodnotné výrobky, dovozy výrobkov stúpajú a nemajú potrebnú kvalitu.

6. Môže nastať vysoký útlm niektorých výrob, najmä zvierat, v dôsledku chorôb a nemocí, proti ktorým niet ešte účinku, ale rezort v tomto smere podľa navrhovaných opatrení nie je dostatočne pripravený.

7. Cenové nožnice medzi cenami poľnohospodárskych výrobkov a cenami potrebných výrobných prostriedkov do poľnohospodárstva sa zase rozširujú. Zadlženosť podnikov neklesá a nepripravuje sa ani žiadne stabilizujúce opatrenie do potrebnej istoty hospodárenia na pôde cez poistné systémy. Pôda aj naďalej neumožňuje hypotekárnu úverovú politiku a na druhej strane prechod systému zdaňovania na obce mnohým spôsobil väčšiu zadlženosť už od tohto roku.

8. Poľnohospodárstvo má šancu pre budúcnosť uspieť ako výrazný producent obnoviteľných energetických zdrojov. V správe sa uvádza, že až 42 % zo všetkých obnoviteľných energetických zdrojov na Slovensku môže vytvoriť poľnohospodárstvo okrem zmienky, že je veľa prekážok, ako dosiahnuť, aby sa využili, a že treba pripraviť legislatívu, som v opatreniach nejakú vážnejšiu reakciu nenašiel.

Toľko k správe o poľnohospodárstve.

A dovoľte mi pár slov ešte k správe o lesnom hospodárstve.

Naše lesy postihuje takmer každý rok klimatická pohroma - veterná smršť, najväčšia bola vlani. Ak sa s tým majú lesníci vyrovnať, istotne potrebujú vyššiu štátnu pomoc, ako dostali v roku 2004. Tak ako sa pristupuje k lesom, čo je asi odrazom celého vzťahu vlády k pôdohospodárstvu, tak asi nedovolí pristupovať k svojmu bohatstvu žiadny európsky štát. Správa uvádza, že naše lesy sa rozrástli o 1 382 ha. Neuvádza sa, čím sa to tak stalo. Je však mnoho plôch, ktoré sa pri lesoch prestávajú obrábať, ich majitelia sa o ne nestarajú. V správe sa uvádza až 32-tisíc takýchto hektárov, preto by sa mali štátne orgány o ne zaujímať. Niekoľkokrát sa v správe uvádza, že sa naplnili plánované úlohy, ale koľko bol plán, to sa neuvádza. V správe o lesoch prijala tiež Národná rada vlani uznesenie. Jeho plnenie nie je, žiaľ, súčasťou správy.

Inak predložená správa je spracovaná dobre, čo môžem hodnotiť kladne, čo však treba v našom lesníctve vykonať aktuálne, to v opatreniach nenachádzam, azda pán minister to vysvetlí potom.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Maxon. Pripraví sa pani poslankyňa Tkáčová.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán minister pôdohospodárstva, dovoľte mi vyjadriť sa predovšetkým k správe o stave poľnohospodárstva za rok 2004.

Chcel by som teda na úvod odprezentovať, že budem mať jeden návrh na doplnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a to moje doplnenie bude znieť: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky právnu úpravu, ktorá jasne vymedzí postavenie podnikateľov v poľnohospodársko-potravinárskych podnikateľských subjektoch, ktorí prechádzajú pracovať do orgánov štátnej správy".

Možno vo svojom vystúpení aj veľmi stručne odôvodním tento môj návrh a súčasne treba skonštatovať, že je to návrh, požiadavka, s ktorou sa na nás obracia aj Slovenská poľnohospodársko-potravinárska komora, a ten návrh je aj v harmónii s tými udalosťami v agrárnom sektore, ktorých v ostatnom období sme svedkami.

Ale, dámy a páni, ak dovolíte niekoľko faktografických údajov, čo sa týka vývoja slovenského poľnohospodárstva za rok 2004. To hodnotiace obdobie je o to dôležitejšie, že šesť mesiacov sme boli súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie a tých šesť mesiacov už môže dávať istú predstavu, aj keď nie definitívny a jasný obraz, ako slovenské poľnohospodárstvo bude zvládať tie princípy spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.

Pán minister tu odprezentoval niektoré údaje, ktoré súvisia s vývojom produkčnej výkonnosti slovenského poľnohospodárstva. Dovoľte mi predsa len zdôrazniť ešte niekoľko faktov. Výkonnosť poľnohospodárstva meraná hrubou poľnohospodárskou produkciou v stálych cenách v roku 2000 sa v roku 2004 zvýšila nielen oproti predchádzajúcemu roku 2003, mimochodom o 8 %, ale aj v porovnaní k priemeru rokov 2000 až 2003. A tam to zvýšenie bolo až 9,3 %, a to predovšetkým pri výraznom náraste produkcie rastlinnej výroby, tá vzrástla približne o 30 %, alebo presne o 29,2 %, a súčasne však treba skonštatovať, že pri súčasnom poklese produkcie živočíšnej výroby o 7,7 %. Produkcia v porovnaní s priemerom posledných troch rokov vzrástla pri väčšine rastlinných výrobkov, napr. pri pšenici o 25 %, kukurici až 37 %, strukovinách až 42 %, okopaninách a cukrovej repe približne o 35 %, pri olejninách, hlavne pri repke, až o 53,5 %, pri slnečnici približne o 30 %.

Hlavnú zásluhu na zvýšení produkcie mal nárast predovšetkým hektárových úrod, to znamená, že významným spôsobom sa zvýšila aj intenzita a efektivita. Súčasne treba povedať, že oproti priemeru rokov 2000 až 2003 sa znížili hektárové úrody zemiakov, znížili sa približne o 4 %. A paradoxne sa potvrdzuje to, čo v tých ekonomických analýzach už dlhšie čítame, že ak okopaninu zemiaky radíme medzi tradičné plodiny pestované na Slovensku, tak sa ukazuje, že v tejto poľnohospodárskej komodite nebudeme v rámci Európskej únie konkurencieschopní ani z hľadiska hektárových úrod, ani z hľadiska dosahovanej ekonomiky.

Na druhej strane rok 2004 bol nepriaznivým rokom pre živočíšnu výrobu, v ktorej sa produkcia znížila, čo súviselo s poklesom počtov takmer všetkých druhov hospodárskych zvierat. Tento dôsledok už registrujeme aj v tomto roku, ten pokles hospodárskych zvierat okrem toho, že teda nominálne sa znížila produkcia živočíšnej výroby, súvisí predovšetkým aj s aktuálnymi problémami z hľadiska predaja a realizácie obilnín za primerané a slušné trhové ceny.

Dámy a páni, v roku 2004, tak už ako povedal pán minister, dosiahli podniky poľnohospodárskej výroby kladný hospodársky výsledok, ale treba zdôrazniť, že tento kladný hospodársky výsledok dosiahli v sume 151 mil. Sk. Prečo hovorím, že treba zdôrazniť? Pretože v porovnaní s očakávaným výsledkom, ktorý vyplynul zo simulácie dosahov spoločnej poľnohospodárskej politiky zo vstupu slovenského poľnohospodárstva do Európskej únie, je tento hospodársky výsledok naozaj zanedbateľný, pretože podľa tejto simulácie sme predpokladali, že v roku 2004 by mal byť dosiahnutý pozitívny hospodársky výsledok, to znamená zisk vo výške 2,9 mld. Sk.

Dosiahnutý zisk je výrazne nižší, dovoľte mi uviesť veľmi krátko niekoľko rozhodujúcich dôvodov, prečo to tak je.

- Predovšetkým ten dôvod je z dôsledku nižších cien trhovo najvýznamnejších komodít oproti predpokladom ovplyvnených najmä vyššou ponukou, čo v konečnom dôsledku pre spotrebiteľa môže byť výhodou.

- Druhý taký dôvod poklesu oproti predpokladanému hospodárskemu výsledku predstavuje už tu spomínaný pokles živočíšnej produkcie a, samozrejme, aj celkový pokles stavu hospodárskych zvierat.

- No a tretím dôvodom je nevyčerpanie celého objemu prostriedkov určených na podpory oproti modelovo simulovaným predpokladom priamych platieb a podpôr na rozvoj vidieka.

Ja som sa obzeral, že či je tu aj pán minister financií.

V súvislosti s tým, pán minister pôdohospodárstva a pán minister financií, by som chcel za všetkých tých, ktorí sa zaujímajú o poľnohospodárstvo, poďakovať za ten prístup, ktorý bol realizovaný, čo sa týka priamych platieb v roku 2004. Už sme tu v snemovni niekoľkokrát povedali, že napriek všetkým problémom, ktoré s tým súviseli, tak posledné balíky priamych platieb pre poľnohospodárov prišli na ich účty do 31. 12. 2004.

V súvislosti s tým, aká je v súčasnosti situácia s krížovými platbami, a v súvislosti aj s dobre sa vyvíjajúcim rozpočtovým hospodárením Slovenskej republiky v tomto roku kladiem, páni ministri, na vás otázku, či môžu poľnohospodári počítať s takýmto prístupom aj v roku 2005 napriek tomu, že sa situácia trošku skomplikovala v Bruseli? O takúto výnimku požiadala aj Česká republika a podľa mojich informácií im vyhovené nebolo, na druhej strane Maďarom a Poliakom táto žiadosť bola, pre Maďarov a Poliakov táto žiadosť bola vybavená kladne. Ja túto otázku kladiem predovšetkým vo väzbe na to, že my posledný taký kumulovaný hospodársky výsledok poľnohospodárov za tento rok máme za sedem mesiacov a za sedem mesiacov poľnohospodárska výroba dosiahla stratu 4,1 mld. Sk a v tomto období majú poľnohospodári naozaj veľmi vážne problémy predovšetkým s prevádzkovým kapitálom. A pokiaľ by sa zopakoval rok 2005, tak predpokladám, že by to významným spôsobom pomohlo tomuto sektoru a aj významným spôsobom by to agropodnikatelia ocenili. Je to teda moja otázka a súčasne aj prosba, aby sme postupovali tak ako v roku 2004.

Nebudem, dámy a páni, robiť rekapituláciu za tých šesť mesiacov, aké výšky podpôr boli podnikateľským subjektom poskytnuté. Možno využijem prítomnosť pána ministra financií a zdôrazním skutočnosť, že pridaná hodnota medziročne v tomto sektore vzrástla o 11,4 % a bola predovšetkým ovplyvnená rastom produkcie, ale súčasne rastom produkcie podľa mojich informácií, pán minister, asi vo výške 2 %, ale predovšetkým poklesom výrobnej spotreby, a to najmä v poľnohospodárskych družstvách. Ja sa vrátim potom k ďalšiemu ukazovateľu, v ktorom sa to odrazilo veľmi pozitívne.

Veľmi krátko, čo sa týka nosných odborov z hľadiska potravinárskeho sektora. Treba povedať, že rozhodujúce odvetvia potravinárskeho odvetvia, to znamená mliekarenstvo a mäsiarenský priemysel, boli v roku 2004 stratové. Na jednej strane bolo pozitívne, že práve v mliekarenskom odvetví sa úroveň straty medziročne znížila, myslím, zo 686 mil. v roku 2003 na 512 mil. straty. Negatívne však je predovšetkým to, že výroba mäsa vrátane hydiny zo zisku v roku 2003 prešla - ten zisk v roku 2003 bol 152 mil. Sk - v roku 2004 do straty vo výške asi 326 mil. Sk. Spôsobilo to teda predovšetkým výrazné prehĺbenie straty vo výrobe a konzervovaní hydiny a na tom sa podpísalo aj zníženie podielu cenovej úhrady vo vzťahu k nákladom na túto oblasť.

Ak teda veľmi stručne hodnotím potravinárske odvetvie, tak mi dovoľte skonštatovať, že výrazné medziročné zhoršenie hospodárskeho výsledku dosiahla aj výroba piva: zo 14 mil. Sk v roku 2003 na 239 mil. Sk v roku 2004. A teraz, pán minister, uvádzam z oficiálneho dokumentu ministerstva pôdohospodárstva a identifikujem dôvody.

Po prvé, spôsobil to pokles tržieb z predaja piva. Ten pokles tržieb predstavoval zhruba 6,9 %, teda 7 %. A ministerstvo pôdohospodárstva uvádza podľa môjho názoru objektívne, že to bolo spôsobené aj vplyvom zvýšenia spotrebiteľských cien, kde rozhodujúcu úlohu na zvýšení spotrebiteľskej ceny zohrala aj zvýšená spotrebná daň. Takže tá téma spotrebnej dane z piva, predpokladám, je stále aktuálna a mohla by byť o to aktuálnejšia, že rok 2006 bude rokom volebným. Takže mohli by sme sa týmto problémom zaoberať nielen ako politikum, ale mohli by sme sa zaoberať aj ako problémom tohto odvetvia. Nakoniec mám informácie, že pán minister financií má aj aktuálne hospodárske výsledky a že predsa len tá situácia sa tam veľmi mierne, ale predsa len trošilinku zlepšuje.

Z tých ekonomických vecí, ktoré sú podľa môjho názoru, dámy a páni, mimoriadne dôležité a zaujímavé, by som uviedol predovšetkým vývoj pozície poľnohospodárstva a potravinárstva na výkonnosti hospodárstva Slovenskej republiky. Je to téma, ktorá veľmi často rezonuje, a táto téma rezonuje predovšetkým vo vzťahu k objemu dotačných prostriedkov či už z národného rozpočtu, alebo z rozpočtu Európskej únie, ktoré do agrárneho sektoru ako také idú. Viete, že dnes tá suma sa približuje niekde k 20 mld. Sk, pričom viac ako polovica týchto prostriedkov je refundovaná z prostriedkov Európskej únie.

Ale pozícia slovenského poľnohospodárstva pri tvorbe hrubého domáceho produktu sa dlhodobo znižovala, ak hovorím, že sa dlhodobo znižovala, tak, dámy a páni, historicky kedysi v 70. rokoch sa dosahovala zhruba na úrovni 15 % hrubého domáceho produktu. V tom prelomovom alebo revolučnom, alebo akom roku, to nazvime, ten podiel poľnohospodárstva na HDP predstavoval niekde okolo 8 %. Táto tendencia potom mala klesajúci trend s medziročnými odchýlkami a približne v roku 2000 sa stabilizovala. Dámy a páni, v tomto období dosahuje úroveň 4,7 %. Teda v roku 2004 bol podiel slovenského poľnohospodárstva na celkovom hrubom domácom produkte blížiaci sa 5 %.

Je to teda aj medziročné zvýšenie oproti roku 2003, ale, dámy a páni, chcel by som teda zdôrazniť predovšetkým tú skutočnosť, že na základe istej korektnej analýzy Výskumného ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva my dnes bez akýchkoľvek problémov môžeme konštatovať, že slovenské poľnohospodárstvo, potravinárstvo, a ešte teda rozšírim, lesné hospodárstvo a vodné hospodárstvo sa na tvorbe hrubého domáceho produktu, transformované aj predovšetkým cez oblasť trhových služieb, podieľa na hrubom domácom produkte sumou približne 15 %. Tento údaj hovorím predovšetkým preto, že pri celom posudzovaní poľnohospodárstva vidieka a spracovateľského priemyslu by som chcel zdôrazniť, že 15 % hrubého domáceho produktu, to už je naozaj objem, ktorému treba venovať veľmi veľkú a veľmi vážnu pozornosť. O týchto veciach a o týchto súvislostiach budeme hovoriť, ale predovšetkým pri rokovaní o zákone o štátnom rozpočte na rok 2006.

Dámy a páni, v závere mi dovoľte ešte niekoľko konštatovaní, opäť veľmi dôležitých, a opäť využívam aj prítomnosť ministra financií, ako ja hodnotím vývoj pozície poľnohospodárstva a potravinárstva k štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky. Dámy a páni, podiel rozpočtových výdavkov pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo a celkových výdavkov štátneho rozpočtu mal klesajúcu tendenciu napriek nepatrnému zvýšeniu v rokoch 2003 až 2004. Zo 4,7 % v roku 2000 na 3,3 % v roku 2004. To sa dialo pri zohľadnení zvýhodnenia aj spotrebnej dane z motorovej nafty pre poľnohospodárstvo, potom je to 5,3 % v roku 2000 na 3,7 % v roku 2004. Pritom do rozpočtových výdavkov pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo za rok 2004 sú zarátané aj finančné prostriedky, ktoré sa mali, resp. ktoré sa refundovali z fondov Európskej únie vo výške 6,4 mld. Sk.

Dámy a páni, teraz to rozhodujúce a kľúčové, čo sa týka pohľadu na agrárny sektor z hľadiska niektorých liberálnych alebo neoliberálnych politikov. Podiel rozpočtových zdrojov pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo na výdavkoch štátneho rozpočtu v roku 2004 bol 3,29 %. Podiel rozpočtových zdrojov pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo na výdavkoch štátneho rozpočtu vrátane už spomínaného zvýhodnenia spotrebnej dane z nafty potom predstavoval sumu 3,68 %. Dámy a páni, veľmi dôležité porovnanie. Ak podiel výdavkov predstavoval niekde 3,3 % na výdavkoch štátneho rozpočtu, tak podiel odvedených daní z poľnohospodárstva a potravinárstva na príjmoch štátneho rozpočtu predstavoval sumu 3,5 %. Ak by som to mal teda hodnotiť úplne, by som povedal, alebo čiastočne nekorektne a mal by som sa pohybovať v tých absolútnych percentuálnych hodnoteniach, tak treba skonštatovať, že slovenské poľnohospodárstvo, naopak, do štátneho rozpočtu prispieva a nieže zo štátneho rozpočtu významnú sumu čerpá. Uvedomujem si však, že to, samozrejme, tak nie je, toto sú percentuálne čísla.

Dámy a páni, na záver ešte dva ukazovatele podľa môjho názoru veľmi dôležité za rok 2004. Asi o 10-tisíc pracovníkov v agrárnom sektore, alebo zamestnanosť v tomto sektore sa opäť v roku 2004 znížila približne o 10-tisíc pracovníkov, čo má, samozrejme, veľmi negatívne dosahy predovšetkým na agrárnu nezamestnanosť, pretože agrárna nezamestnanosť je fenomén, s ktorým sa najťažšie na trhu práce bojuje. Ale malo to, samozrejme, pozitívny vplyv na mimoriadne dôležitý a vážny ukazovateľ.

Vážené dámy a páni, v roku 2004 produktivita práce v poľnohospodárstve rástla štvornásobne rýchlejšie ako v ostatných odvetviach národného hospodárstva. Takže, pán minister - už tu nie je pán minister. Dámy a páni, to bolo niekoľko čísiel, ktoré naozaj odôvodňujú tú diskusiu o parametroch štátneho rozpočtu aj na rok 2006. Dámy a páni, celkom... (Reakcie z pléna.) Áno, máte pravdu. Už celkom na záver. Ja som hovoril dve čísla na záver a jedno konštatovanie.

Dámy a páni, na rozdiel od vás mňa tá agrárna politika zaujíma. A, pán kolega, na rozdiel od vás asi sa jej aj rozumiem a ja si nevyhradzujem právo, aby ste ma počúvali, ale vyhradzujem si právo, aby ste ma nevyrušovali. Takže buďte taký láskavý a nevyrušujte ma. Ak máte nejakú primeranú zábavu, ktorá by bola v súlade s vaším presvedčením, ako čerpať svoj poslanecký plat, tak sa venujte takým veciam. Dobre? Lebo už ste sa tu asi desať minút s pánom ministrom bavili, keď som vystupoval, a vy, ktorí nevystupujete, a vy, ktorí vystupujete a máte to všetko napísané zo straníckych centrál, tak vás to nevyrušuje, lebo vy to prečítate. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, pán poslanec, prosím vás, pokračujte v téme. (Reakcie z pléna.)

Prerušujem schôdzu na päť minút.

(Prerušenie rokovania na päť minút.)

(Pokračovanie v rokovaní.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

Prosím, pán poslanec Maxon, keby ste pokračovali vo svojom vystúpení v rozprave. Pripraví sa pani poslankyňa Tkáčová.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne.

Dámy a páni, ja som na záver chcel povedať jednu jedinú vec. Čokoľvek sa nám podarilo pozitívne vyriešiť v prospech poľnohospodárov, kdekoľvek sú problémy, tak jedna zásadná vec sa nám nepodarila. Jednoducho sa nám nepodarilo primerane zafixovať spoločenské postavenie ľudí, ktorí sa poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka venujú. Ja túto skutočnosť pripomínam predovšetkým preto, že čokoľvek sa na potravinovom trhu udeje, tak nikdy nie sú na vine obchodné reťazce, nikdy nie sú na vine masívni dovozcovia, ktorí k nám dovážajú potraviny, ale vždy sa tá diskusia prenesie, tá kritika prenesie významným spôsobom na plecia poľnohospodárov.

Ja rešpektujem to, že nemáme ešte všetky veci v poriadku ani v súvislosti s úpravou vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, a rešpektujem aj to, že nie všetky podnikateľské subjekty dostatočne erudovane a efektívne vstúpili do spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ale, dámy a páni, rozhodujúca časť slovenských poľnohospodárov významným spôsobom posilnila a v budúcnosti, dúfam, aj bude posilňovať konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva bez spoločenskej, a podotýkam, aj politickej podpory, tak ako je to vo všetkých krajinách Európskej únie, predovšetkým vo Francúzsku, Španielsku, teda v tých krajinách, ktoré majú vyšší podiel poľnohospodárskej produkcie na celkovom domácom hrubom produkte. V týchto veciach, dámy a páni, máme podľa môjho názoru isté rezervy. Z toho pohľadu si myslím, že aj ten rok 2006 by sa mal niesť o diskusii. Už budeme mať za sebou jeden aj pol roka členstva v Únii, už budeme mať za sebou relevantné výsledky, už budeme poznať tie skúsenosti, predovšetkým za tento rok negatívne, čo sa týka intervenčného nákupu, už budeme mať za sebou skúsenosti aj z hľadiska relevantného vývoja spotrebiteľských cien.

Vo väzbe na toto, čo som uviedol, tak bol by som veľmi rád, keby sme sa spoločne naozaj začiatkom budúceho roka, pretože v tomto roku to už s najväčšou pravdepodobnosťou nestihneme, veľmi vážne začali zaoberať problematikou obchodných reťazcov. Chcel by som vás informovať, možnože by to povedala aj pani kolegyňa z výboru, že pôdohospodársky výbor okamžite, keď sa vyskytli tie problémy v Českej republike, ešte neboli tie problémy na Slovensku, tak reagoval, vtedy ešte za účasti pána štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Radošovského, požiadali sme ministra pôdohospodárstva, samozrejme, že tie veci bude spracúvať Štátna veterinárna a potravinárska inšpekcia, aby nám predložili komplexnú analýzu. Ale už dnes sa ukazuje, že ten Čierny Peter je nepochybne v tých obchodných reťazcoch. Už dnes sa ukazuje, že sme dlžní legislatívu v tomto smere a musíme, dámy a páni, nájsť istý spoločenský konsenzus v tom, že nemôžu mať obchodné reťazce na úkor poľnohospodárskej prvovýroby a spracovateľov také dominantné postavenie aj za cenu, že tieto obchodné reťazce rozhodujúcim spôsobom pomáhajú ministrovi financií pri miere inflácie. Jednoducho vás chcem poprosiť, aby sme nad týmito vecami uvažovali. Ja predpokladám, že v januári ako členovia pôdohospodárskeho výboru predstúpime pred vás s konkrétnymi návrhmi.

Dámy a páni, ďakujem pekne za vašu pozornosť. Ja som veľmi pozorne strážil svoj čas a podľa toho, čo máme ešte dnes v Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať, tak myslím, že som tú štruktúru nenarušil. A nech mi je, prosím, odpustené, že stále považujem tento rezort za veľmi dôležitý a považujem za svoju politickú povinnosť o veciach, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom, hovoriť.

Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová, môžete pokračovať v rozprave. Nech sa páči ako posledná prihlásená k tomuto bodu programu.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, správa, ktorú máme v laviciach, je treťou v tomto volebnom období a myslím si, že sa veľmi nezmenila ani z formálnej, ani z obsahovej stránky. Niektoré čísla sa zlepšujú, niektoré sú tradične zlé.

Zásadné problémy, ktoré trápia roľníkov a rezort ako taký, a tak ako ich vidím ja, sú jednak:

- Po prvé stagnujúce, resp. až klesajúce ceny jednotlivých komodít za rastúcich cien vstupov.

- Ďalej je to napriek týmto skutočnostiam rastúca nadprodukcia, ktorú nevedia roľníci umiestniť na trhoch.

- Ďalej sú to chýbajúce prostriedky na investíciu, na obnovu strojového parku. A napríklad hrozivý je deficit živín v pôde, ktorý nedosahuje ani dve tretiny toho, čo by pôda mala obsahovať.

- A po štvrté, ako to už dnes bolo dvakrát povedané, je to ohrozenie výrobcov potravín skutočne čoraz agresívnejšou obchodnou politikou obchodných reťazcov a zrejme sa touto otázkou budeme musieť zaoberať. Aj keď ja som vždy v pléne vystupovala proti tomu, aby sa to dialo formou legislatívnych návrhov.

Aj keď toto obdobie, toto volebné obdobie je charakterizované reformami, poľnohospodárstvo zásadné reformy ešte iba čakajú. A to nielen na poliach, ale aj v hlavách samotných farmárov. Pred slovenských roľníkov musíme postaviť jasnú víziu ich ďalšej existencie doma, ale i v kontexte Európskej únie a globálnej svetovej ekonomiky.

Spoločná poľnohospodárska politika bola v Európe koncipovaná po 2. svetovej vojne a jej hlavným cieľom bolo zabezpečiť dostatok cenovo prístupných potravín pre jej obyvateľov. Na dosiahnutie tohto cieľa boli zadefinované jednotlivé politiky podpory výroby, spoločného trhu a ochrany tohto spoločného trhu. Ciele, ktoré mala spoločná poľnohospodárska politika takto stanovené, už boli dosiahnuté. Podporné politiky sa však menia iba veľmi ťažko, a to aj za nesúhlasu tých, ktorých sa týkajú. Všetci ste zaregistrovali zúrivý odpor francúzskych farmárov proti akýmkoľvek zmenám v spoločnej poľnohospodárskej politike, a pritom na financovanie poľnohospodárstva v Európe, Európskej únie, ide takmer polovica jeho rozpočtu.

Ako poznamenal Peter Schutz v jednom svojom komentári, a teraz budem parafrázovať, jedna európska krava má na deň takú dotáciu, z akej žije miliarda ľudí na Zemi počas jedného mesiaca. Iste, je to príšerná predstava. Dotácie spôsobujú, že za potraviny platíme o 20 % viac, ako sú svetové ceny potravín. Dotácie berú v chudobných krajinách Afriky či východnej Ázie možnosť obživy miliónom malých roľníkov, ktorí nemajú šancu konkurovať dotovaným potravinám. A oni iné nevedia ani robiť. A ani nemôžu.

Dotácie spôsobujú, že na jednej časti Zeme sa hromadia potraviny, v druhej ľudia hladujú. A dotácie sú podľa môjho názoru aj na vine, že roľníci nedostanú zaplatené za svoju prácu reálnu cenu, ale závisia od dotácií, ktoré plnia skôr funkciu sociálnej podpory príjmu. Preto si už aj veľkí hráči vo WTO alebo OECD uvedomujú nutnosť znižovať agrodotácie a rušiť colné bariéry. USA trvajú až na 85-percentnom znížení ciel, Európska únia, zdá sa, bude súhlasiť so 60 %, naopak, Japonci rušenie colných bariér odmietajú. Ale čo dovtedy, kým sa veľkí hráči dohodnú?

Vidím tu dva zásadné smery, ktorými by sa slovenské poľnohospodárstvo mohlo do budúcna uberať. Vidím slovenského roľníka ako ekologického poľnohospodára a vidím slovenského roľníka ako energetického hospodára. Diverzifikácia poľnohospodárskej výroby je základnou podmienkou zlepšenia príjmovej situácie fariem. Podhorské oblasti Slovenska sú ideálne na to, aby tu vznikali ekologické farmy v kombinácii s agroturistickými destináciami. Správnym smerovaním štátnej politiky podpory dopytu po ekologických potravinách a dopytu po turistike môže štát posilniť veľmi účinne výrobcov. Aj keď vážnym argumentom proti ekologickým potravinám je výška ich cien a nízka kúpna sila obyvateľstva, prieskumy hovoria, že časť populácie je pripravená túto vyššiu cenu zaplatiť. Rakúsko, kde až 15 % fariem hospodári ekologicky, napríklad prijalo opatrenia, kde sa do školských jedální, do jedální v nemocniciach alebo sociálnych zariadení nakupujú práve tieto ekologické potraviny.

Zo strany štátu musia byť však zadefinované podmienky koexistencie medzi konvenčným poľnohospodárstvom, ekologickým poľnohospodárstvom a medzi tými roľníkmi hospodármi, ktorí sa rozhodnú pestovať geneticky modifikované plodiny. Myslím si, že je chyba, že ministerstvo pôdohospodárstva aj ministerstvo životného prostredia nepripravili, resp. neiniciovali širokú diskusiu práve o geneticky modifikovaných organizmoch. A to nielen medzi politikmi alebo odbornou verejnosťou, ale i medzi občanmi. A je to i chyba nás politikov, ktorí túto oblasť zatiaľ podceňujeme.

Preto som si dovolila pripraviť a pripravujem v spolupráci so švajčiarskym veľvyslanectvom pracovné stretnutie, na ktorom budú poslancom Národnej rady, ktorí teda o to prejavia záujem, sprostredkované poznatky z takejto diskusie vo Švajčiarsku, kde prebieha už dlhší čas a kde táto diskusia vyvrcholí referendom o ich používaní. Ja vás tam všetkých srdečne pozývam, keď budem mať presné informácie o mieste konania, budete informovaní.

Bez nejakého veľkého záujmu odznela v médiách správa o potrebe stavať ďalšie jadrové elektrárne na Slovensku. Takisto bez veľkej debaty berieme na vedomie, že ropa je čoraz drahšia. Môže sa stať, že ona bude ešte drahšia, že jej bude oveľa menej, ako budeme všetci potrebovať, pretože Čína i India idú prudko dopredu a ich potreba ropy stúpa. Katastrofické scenáre hovoria, že nie je ďaleko čas, keď sa o ropu nebude bojovať cenami, ale zbraňami. Ja to takto čierno nevidím, ale to neznamená, že máme spokojne vyčkávať, kým nastane jej akútny nedostatok.

Pritom príroda nám núka veľmi elegantné a environmentálne riešenie, ktoré je neutrálne voči bilancii uhlíka, nezvyšuje emisie skleníkových plynov, môže byť a je dodatočným zdrojom príjmu farmárov a takisto zdrojom zamestnanosti na vidieku. Hovorím o roľníkovi ako o energetickom hospodárovi. Príroda je kúzelník. Z rastlinnej hmoty, ktorá v procese fotosyntézy zakonzervuje slnečnú energiu, vieme vyrobiť teplo, vieme vyrobiť elektrinu, plyn aj pohonné hmoty a hoci sú to zatiaľ technológie nedokonalé a tieto energie sú ešte pridrahé, majú veľkú budúcnosť. Viete si predstaviť, že z obilnín mliečnej zrelosti vo fermentačnej veži vyrobíme plyn, ktorý cez plynovú turbínu vyrobí elektrinu? Na tomto plyne môžeme variť, týmto plynom môžeme kúriť a odpadovým teplom môžeme takisto vykurovať.

Preto je čas povedať tieto alternatívy občanom a pýtať sa ich, či v záujme trvalo udržateľného a kvalitného života nielen nás, ale aj generácií po nás, či chceme obetovať trošku nepohodlia a dať prednosť týmto ekologickým energiám, alebo chceme dávať viac dôrazu na atómovú a nukleárnu energiu, ktorá sa javí čistá a bezpečná, ale má svoje environmentálne riziká. To znamená ekologické hospodárstvo, energetické hospodárstvo, toto sú podľa mňa voľné miesta na poľnohospodárskej mape, kde sa môžu roľníci etablovať, a našou úlohou je jednak iniciovať celospoločenskú diskusiu o úlohe roľníkov, aby sa cez debaty o dotáciách nevytváral obraz roľníka ako príživníka. A ďalej pripraviť zákony, ktoré tomuto smerovaniu dajú aj jasné legislatívne rámce. V konečnom dôsledku všetci chceme, aby roľník dostal reálne zaplatené za svoju neľahkú a náročnú prácu.

Ďakujem za pozornosť.