B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 51. schôdze Národnej rady Slovenskej. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 51. schôdze písomne požiadali poslanci a poslankyne: Angyalová, Cagala, Černá, Fico, Chovanec, Tibor Mikuš, Ondriaš, Pavelka, Rusko a Soboňa.

Budeme pokračovať prerušenou rozpravou v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene  doplnení niektorých zákonov (tlač 1276).

Pán minister a podpredseda vlády už je na svojom mieste. Pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. A ešte do rozpravy je ústne prihlásená pani poslankyňa Mária Sabolová, ktorej teraz udeľujem slovo. Nech sa páči. Jaj, pán poslanec, ešte ste nedokončili? Nech sa páči, samozrejme. Pán poslanec Šulaj a potom pani poslankyňa Sabolová.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som pokračoval v ďalších doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch týkajúcich sa dane z príjmu fyzických a právnických osôb. Zároveň by som chcel požiadať, aby o všetkých mojich pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložím v pléne, sa dalo hlasovať potom osobitne.

Pozmeňujúci návrh. Vypustiť z § 6 ods. 10 a nahradiť ho novým znením. Nové znenie § 6 ods. 10. "Ak daňovník neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 percent z úhrnu príjmov uvedených v ods. 1 a 2 okrem daňovníka, ktorý má z týchto príjmov len príjmy z vykonávania remeselných živností podľa osobitného predpisu," odvolávka na bod 33, "ktorý môže uplatniť výdavky vo výške 60 percent." Ak daňovník s príjmami podľa ods. 3 neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 percent z týchto príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, toto poistné a príspevky si daňovník môže uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach. Ďalej navrhujem doplniť v § 54 nový odsek. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2006.

Zdôvodnenie. Uvedeným pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje zvýšenie paušálnych výdavkov s cieľom podpory podnikateľských aktivít. Paušálne výdavky si budú môcť uplatniť aj platitelia dane z pridanej hodnoty.

Dovoľte mi, aby som podal ešte vysvetľujúce skutočnosti, ktoré súvisia s mojím druhým podaným pozmeňujúcim návrhom a bodom 3 v spoločnej správe, ktorú ste dostali k uvedenému zákonu o dani z príjmov fyzických osôb. Tak ako som to uvádzal včera, už v spoločnej správe je zvýšenie paušálnych výdavkov pre fyzické osoby z 25 percent na 40 percent a pri remeselných živnostiach na 60 percent. Uvedený návrh však umožňuje uplatniť tieto paušálne výdavky len u fyzických osôb, ktoré nevedú podvojné účtovníctvo a nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty alebo sa v prvom roku stali platiteľmi dane z pridanej hodnoty. V druhom roku a v ďalších rokoch platitelia dane z pridanej hodnoty nemôžu uplatňovať paušálne výdavky. Ja som pri tomto bode upozorňoval na tú skutočnosť, že v zmysle zákona o účtovníctve sme nedali povinnosť viesť platiteľom dane z pridanej hodnoty podvojné účtovníctvo.

Teda z uvedeného dôvodu odporúčam nášmu poslaneckému klubu, aby sme sa pri bode 3 spoločnej správy zdržali nie z toho dôvodu, že by sme boli protipodnikateľsky orientovaní, ale myslíme si, že naše návrhy sú komplexnejšie a sú lepšie.

V tom prvom návrhu okrem toho, že si môžu uplatniť aj platitelia dane z pridanej hodnoty v ďalších rokoch paušálne výdavky, je aj tá skutočnosť, že si môžu paušálne výdavky vo výške 80 percent uplatniť aj fyzické osoby, ktoré majú príjmy z poľnohospodárskej činnosti, príjmy z lesného a vodného hospodárstva.

Ak by náhodou tento pozmeňujúci návrh neprešiel, je tu pripravený tento druhý pozmeňujúci návrh, o ktorom som teraz hovoril, je v podstate totožný s bodom 3 spoločnej správy, avšak umožňuje uplatniť paušálne výdavky aj u platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí sú zaregistrovaní na túto daň aj v druhom, respektíve v ďalších rokoch platiteľstva dane z pridanej hodnoty.

Dovoľte mi, aby som vystúpil s ďalším doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom. K ustanoveniu § 20 ods. 9 písm. a) doplniť na konci nasledovný text. "Rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu," odvolávka na bod 149, "to neplatí u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva." K poznámke pod čiarou, bod 149, odvolávka je na zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zdôvodnenie. Vzhľadom na skutočnosť, že vstúpil do platnosti zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, podľa ktorého výsledky meraní budú definované, odovzdané a potvrdené štátnou správou až v apríli roku nasledujúceho po roku, keď došlo k skutočnému čerpaniu emisných kvót, budú musieť daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva v priebehu roka, v ktorom im boli emisné kvóty pridelené, respektíve nakúpené tvoriť v nákladoch rezervu na záväzok týkajúci sa vyprodukovaných emisií. Súčasné znenie zákona avšak túto rezervu ako zákonnú rezervu nepozná. Je žiaduce zosúladiť daňové výdavky s účtovnými v tomto prípade a umožniť tvorbu tejto rezervy na vyprodukované emisie ako daňovo uznanú rezervu v daňových nákladoch.

Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 19. Tu navrhujem vypustiť text v § 19 ods. 3 písm. k) bod 2. Nové znenie § 19 ods. 3 písm. k) bod 2. "Ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo pomernú časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu," odvolávka na bod 6. Ďalej vypustiť v § 25 ods. 5 písm. c). Následne odporúčam doplniť v § 54 nový odsek: "Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2006."

Zdôvodnenie. Vypustenie navýšenia vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku o časť dane z pridanej hodnoty, ktorú si platiteľ DPH nemôže odpočítať z titulu prepočtu koeficientom, vyplýva zo skutočnosti, že zákon o dani z pridanej hodnoty platný od 1. 5. 2004 veľmi presne definuje možnosť odpočítania DPH z prijatých zdaniteľných plnení podľa toho, na aké uskutočnené zdaniteľné plnenia budú použité.

Preto existuje predpoklad, že hodnota DPH, na ktorú platiteľ dane z pridanej hodnoty nebude mať nárok po prepočte koeficientom, bude taká malá, že sledovať ju ešte vo väzbe na hmotný a nehmotný majetok a následne upravovať vstupnú cenu tohto majetku je neprimerane náročné vo vzťahu k výslednému efektu pre štátny rozpočet. Je preto potrebné vrátiť sa k možnosti zahrnúť celú neuplatniteľnú časť DPH do daňových nákladov, tak ako tomu bolo predtým, a to v záujme zabezpečenia cieľa vlády zjednodušiť daňový systém, tak jeho uplatňovanie, ako aj jeho správu. Tu by som chcel upozorniť ešte na jednu dôležitú vec, že túto skutočnosť navrhujeme od 1. januára 2006, aby nevznikol problém metodiky uplatňovania koeficientu a jeho zúčtovania v roku 2005.

Ďalší doplňujúci a pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 5. Vypustiť text v § 5 ods. 7 písm. d). Nové znenie § 5 ods. 7 písm. d). Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako po d použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho predškolského, telovýchovného alebo športového vlastného alebo aj ním prenajatého zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby § 11 tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela). Zase upozorňujem na doplnenie v § 54 nový odsek. Tento bod nadobúda účinnosť od 1. januára 2006, to je aj v predchádzajúcom pozmeňujúcom návrhu, áno, ja som na to upozorňoval aj v pléne.

Zdôvodnenie. Podľa znenia príslušného ustanovenia zákona o dani z príjmov sú znevýhodnení zamestnávatelia, ktorí si nemôžu dovoliť investovať do výstavby, respektíve kúpy a prevádzkovania vlastných zariadení na účel uvedený v danom ustanovení, čím sú potom znevýhodnení aj jeho zamestnanci oproti zamestnancom bohatých zamestnávateľov.

Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa § 37 ods. 1 písm. a). Najskôr navrhujem vypustiť pôvodný text § 37 ods. 1 písm. a). Nové znenie § 37 ods. 1 písm. a): "Predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 5 vystavený oprávneným subjektom poskytujúcim služby podľa § 2 písm. u) a v) a vyhlásením o výške vlastného príjmu manžela (manželky)." Ďalej navrhujem doplniť v § 54 nový odsek: Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2006.

Zdôvodnenie. Ustanovenie zníži administratívne problémy pri posudzovaní dôveryhodnosti predložených dokladov za účelom predchádzania neoprávneného znižovania základu dane.

Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa § 17. Vypustiť text v § 17 ods. 17 a nahradiť ho novým textom. "Ak daňovník pred začatím zdaňovacieho obdobia doručí správcovi dane oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nerealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka do základu dane v období, v ktorom o nich účtuje, zahrnú sa tieto rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu," a tu je tá zmena, "alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe, alebo odpisu záväzku." V zdaňovacom období, v ktorom tento daňovník doručí správcovi dane oznámenie o ukončení nezahrnovania týchto kurzových rozdielov do základu dane, zahrnie do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Ďalej vypustiť text v § 52 ods. 37. Nové znenie § 52 ods. 37. "Kurzový rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanom pri ich vzniku a hodnotou po precenení v období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, respektíve platbe alebo odpisu záväzku, zahrnie sa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe, alebo k odpisu záväzku."

Zdôvodnenie. Uvedená úprava znamená spresnenie vyššie uvedených ustanovení, nakoľko podľa doterajšieho znenia by mohlo dôjsť k zahrnutiu nerealizovaných kurzových rozdielov v prípade odpísania pohľadávky v obdobiach, keď daňovník tento majetok, pohľadávku už neeviduje. Navrhujeme znenie upraviť, a to tak, aby aj v prípade zrealizovania odpisu pohľadávky došlo k zahrnutiu týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo okrem inkasa i k odpisu pohľadávky, respektíve okrem úhrady i k odpisu záväzku. Možnože niektorí sa pamätáte, myslím si, že to bolo ešte v zákone č. 366 platnom do roku 2004 sme mali aj v zákone o dani z príjmov uvedenú tú skutočnosť, že ak sa odpíše určitá pohľadávka, na ktorú nemal daňovník možnosť ju vymáhať súdnou cestou a ktorá bola po určitej dobe splatnosti, tak táto pohľadávka sa pomaly môže odpisovať aj do daňových výdavkov, zároveň na druhej strane sa takýto daňový záväzok má účtovať do daňových výnosov, to znamená, že daňovníci mali záujem riešiť si aj takýmto spôsobom nevysporiadané pohľadávky a záväzky vznikajúce z obchodného styku.

Ďalší doplňujúci a pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 17 ods. 12. Navrhujem vypustiť v § 17 ods. 12 text a nahradiť ho novým znením. "Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, alebo ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo pri postúpení pohľadávky hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je menovitá hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo jej postúpení za cenu vyššiu, ako je menovitá hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena."

Zdôvodnenie. Z ustanovenia § 17 ods. 12 sa vypúšťa písm. b), t. j. u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa nebudú časovo rozlišovať prijaté poskytnuté preddavky na dodávky tovarov, služby alebo iných plnení, na ktorých úhradu boli prijaté alebo poskytnuté. Toto ustanovenie sa ukázalo v praxi ako nesystémové, značne komplikované a uplatňovalo sa rôzne, boli nerovnané výklady k tomuto ustanoveniu. Znamená to, že by sa pri zaplatených a prijatých preddavkoch vychádzalo len z účtovníctva, tak ako tomu bolo do 31. decembra 2003. Toto ustanovenie sa v úvodnej vete a v písm. a) nemení, ale vzhľadom na to, že sa vypúšťa písm. b), odsek zostáva bez písmen. Jednoducho po slovensky povedané, keď sú prijaté preddavky v jednoduchom účtovníctve, ich fyzická osoba, podnikateľ musela zahrnúť do základu dane, aj keď bol veľký problém, ako ich má časovo rozlíšiť, pretože sa mohli týkať aj niektorých služieb, napríklad poistného alebo nájomného, a je otázka, kedy táto služba bola poskytnutá. Táto služba totiž môže prebiehať z jedného roku do druhého roku, a tak vznikajú veľké metodické problémy.

Posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa § 22. § 22 sa dopĺňa ods. 14, ktorý znie: "U daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok, z dôvodu úmrtia sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok," odvolávka na bod 1. "Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi." Aj tu chcem upozorniť na doplnenie v § 54 o nový odsek. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2006, a to z dôvodu jednotnej metodiky účtovania a zdaňovania počas celého kalendárneho roku.

Zdôvodnenie. Zákon špecificky nerieši a ani sa nedá aplikovať žiadne ustanovenie zákona, ako sa odpisuje obchodný majetok daňovníka, fyzická osoba, ktorý využíval takýto majetok na podnikanie v roku, keď zomrel. Nie je riešený ani ten prípad, keď po zomretom daňovníkovi pokračuje vo vykonávaní činnosti iný daňovník dedič. Toto nové ustanovenie práve preto špecificky rieši odpisovanie tohto majetku a nielen len u daňovníka, podnikateľa, ktorý zomrel, ale aj u toho daňovníka, ktorý pokračuje v činnosti po tomto zomretom daňovníkovi. Ak totiž ideme podľa platného zákona o daniach z príjmov, je možné odpisovať majetok, ktorý má daňovník vo svojom majetku k poslednému dňu účtovného a zdaňovacieho obdobia. Takto riešime metodický problém, ktorý sa v praxi často vyskytuje. Ďakujem za pozornosť, toto bol posledný pozmeňujúci návrh.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, chcem sa vyjadriť a podať jeden pozmeňujúci návrh z praxe. Napriek tomu, že prerokúvame zákon o dani z príjmu č. 599/2003 Z. z., spoločnou správou otvárame aj zákon o správe daní č. 511/1992 Zb. v čl. V. Z tohto dôvodu chcem poprosiť pána ministra, aby súhlasil aj s tým, že ideme nad rámec predkladaného návrhu, pretože aj spoločná správa otvára ďalšie zákony.

Ide len o jednu veľmi malú úpravu, ktorá pomôže pri vyjasnení termínov alebo lehôt pri vydávaní rozhodnutí v správnom konaní daňových subjektov. Prv poviem asi dôvody, ktoré ma k tomuto návrhu viedli. Sú to návrhy z praxe, kde pracovníci, ktorí majú dnes množstvo aj odvolacích podaní pri rozhodovaní v daňovom konaní, sa dostávajú do situácie, kde zákon č. 511 v § 30a hovorí, že správca dane je povinný rozhodnúť do 30 dní. Daňový subjekt podáva svoje odvolacie konanie na správcu dane, ten môže vo veci buď rozhodnúť, alebo odstúpi vec na odvolanie. Ak daňový úrad nerozhodne rýchlo a promptne, stáva sa, že plynie lehota 30 dní už na daňovom úrade, pokiaľ dôjde spis na daňové riaditeľstvo alebo jeho pracovisko, skracuje sa lehota rozhodovania. V tomto období vlastne pri vážnych a niekoľko miliónových odvolaniach sú pod veľmi jasným časovým stresom pracovníci. Navrhujem, aby pracoviskám alebo daňovému riaditeľstvu ako odvolaciemu orgánu plynula lehota vtedy, ak sa o skutočnosti dozvie, nie ak už niekde beží lehota a on ešte nevie, že bude v odvolacom konaní pokračovať.

Prednesiem tento môj návrh zákona, doplňujúci a pozmeňujúci návrh k zákonu č. 511. Za čl. IV vkladá sa nový čl. V. Článok V znie: Musím teraz odcitovať všetky novely, ktoré boli. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., č. 253/1993 Z. z., č. 254/1993 Z. z., č. 172/1994 Z. z., č. 187/1994 Z. z., č. 249/1994 Z. z., č. 367/1994 Z. z., č. 374/1994 Z. z., č. 58/1995 Z. z., č. 146/1995 Z. z.,, č. 304/1995 Z. z., č. 386/1996 Z. z., č. 12/1998 Z. z., č. 219/1999 Z. z., č. 367/1999 Z. z. , č. 240/2000 Z. z., č. 493/2001 Z. z., č. 215/2002 Z. z., č. 233/2002 Z. z. , č. 291/2002 Z. z., č. 526/2002 Z. z., č. 114/2003 Z. z., č. 609/2003 Z. z., č. 191/2004 Z. z., č. 215/2004 Z. z., č. 350/2004 Z. z., č. 444/2004 Z. z., č. 523/2004 Z. z., č. 679/2004 Z. z., č. 68/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Po prvé. V § 30a ods. 2 sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie: "Odvolací orgán je povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní od predloženia veci odvolaciemu orgánu."

Bod 2. V § 30a ods. 2 tretia veta znie: "V osobitne zložitých prípadoch je správca dane a odvolací orgán povinný tak urobiť do 60 dní."

Koniec, toto je pozmeňujúci návrh. Je tam jediný rozdiel, aby do 30 dní mohol rozhodovať odvolací orgán a len jedno slovo je vložené do bodu 2, doteraz bol správca daní vo výnimočných prípadoch, teda rozhodnúť do 60 dní, dnes dávame odvolaciemu orgánu v mimoriadne komplikovaných situáciách. To je pozmeňujúci návrh, možno snáď jedna jediná pripomienka ešte. Vidíte, že sumár zákonov je väčší ako celý pozmeňujúci návrh, preto by bolo dobré, aby sme vyhlásili úplné znenie, aby predseda Národnej rady vyhlásil úplné znenie tohto návrhu zákona, lebo nielenže nám to komplikuje pri predkladaní návrhov, ale myslím si, že to aj zjednodušuje ten systém pri práci daňovým úradom, zbytočne sa odvolávať na také množstvo noviel, ktoré za obdobie 13 rokov nebolo vyhlásené ako úplné znenie. Ďakujem veľmi pekne a prosím o podporu, je to praktická skúsenosť, ktorú som konzultovala aj s pracovníkmi ministerstva financií. Veľmi pekne ďakujem za podporu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete sa vyjadriť k rozprave.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k diskusii a k návrhom, ktoré boli predložené. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Šulajovi aj pani poslankyni Sabolovej za záujem o tento zákon aj za predloženie pozmeňujúcich návrhov. Z návrhov, ktoré predložil pán poslanec Šulaj, predložil ich 9, chcem podporiť 5 z týchto 9 pozmeňujúcich návrhov, ktoré naozaj upresňujú a lepšie riešia uvedenú problematiku, poviem aj ktoré, a 4 nie.

Prvý a druhý pozmeňujúci návrh odporúčam neschváliť a nepodporiť, týka sa toho, aby paušálne výdavky mohli využívať aj platcovia dane z pridanej hodnoty a pri prvom návrhu ešte aj špeciálnu sadzbu paušálnych výdavkov pre poľnohospodárske činnosti vo výške 80 percent. Chcem povedať, pán poslanec to zdôvodňoval tým, že predsa keď môžu mať paušálne výdavky aj tí, ktorí začnú byť platiteľmi dane z pridanej hodnoty len v priebehu roka, prečo nemôžu mať aj tí, ktorí platia celý rok. No, tí, ktorí začnú byť, tí sú preto, môžu používať paušálne výdavky, že my jednoducho nevieme dopredu, či niektorí z tých, ktorí nepoužívajú, nezačnú plniť kritériá povinného plnenia dane z pridanej hodnoty, čiže tam sa tomu nedá vyhnúť. Ale u tých, ktorí sú platcami dane z pridanej hodnoty by to išlo mimo zmyslu tohto mechanizmu. Tento mechanizmus paušálnych výdavkov zavádzame pre malých podnikateľov a živnostníkov preto a najmä preto, aby sme im zjednodušili podnikanie, aby nemuseli viesť účtovníctvo a evidenciu potrebnú, tak ako je potrebná na vedenie účtovníctva, ale aby mohli viesť len celkové príjmy a celkové výdavky. Čiže v tomto zmysle, ak podnikateľ vedie evidenciu na účely dane z pridanej hodnoty, nemá problém vykazovať skutočné výdavky, a teda platiť daň normálne, v normálnom režime. Takže preto by som veľmi prosil a žiadal, aby sme nerozširovali toto aj na platcov dane z pridanej hodnoty, pretože by to išlo nad rámec zmyslu inštitútu paušálnych výdavkov. Taktiež nemôžem podporiť ani tú špeciálnu výšku paušálnych výdavkov pre poľnohospodárske výroby, lesné, vodné hospodárstvo, jednoducho preto, že tým by sme zavádzali znovu ďalší precedens a znovu tlak na to, aby ďalšie skupiny činností mali špeciálne sadzby. Navyše si myslím, že v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, najmä vstupom do Európskej únie a čerpaním významného množstva prostriedkov sa výrazne zvýšila aj rentabilita, aj sa zlepšila ekonomická situácia týchto subjektov, takže nie je to potrebné a nevyhnutné.

Chcem podporiť tretí návrh pána poslanca Šulaja, t. j. k § 20 ods. 9 písm. a) doplniť text. Chcem podporiť návrh štvrtý, nové znenie § 19 ods. 3 písm. k) bod 2.

Neodporúčam podporiť návrh č. 5 nie preto, že by bol vecne problematický, ale je riešený v spoločnej správe už tento problém, ktorý gestorský výbor v tom bode navrhuje podporiť tento pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe. Odporúčam podporiť pozmeňujúci návrh č. 6 pána poslanca Šulaja, t. j. nové znenie § 37 ods. 1 písm. a). Podporiť odporúčam aj návrh č. 7, t. j. nové znenie § 17 ods. 17 a nové znenie § 52 ods. 37. Pozmeňujúci návrh č. 8 neodporúčam podporiť, a to z toho dôvodu, že je síce pravdou, že to, čo navrhol pán poslanec, by zjednodušilo ten text, ale ten text je, uznávam, že komplikovaný, ale on je dôležitý na zabránenie daňovým únikom. A posledný pozmeňujúci návrh č. 9 pána poslanca Šulaja odporúčam podporiť. Je to doplnenie § 22 ods. 14. Takže summa summarum, z tých 9 návrhov odporúčam 5 podporiť a 4 nie.

K návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Sabolová, chcem povedať, že vecne rozumiem tomu, o čo jej ide, a vecne ten problém tam vnímam, len tak, ako mi uviedli moji spolupracovníci, je problém v tom, že ten návrh, tak ako ho predniesla pani poslankyňa, nerieši ten problém, pretože lehoty pre odvolací orgán sú upravené v ods. 6 § 30a. Toto je návrh na zmenu ods. 2 § 30a. Čiže v tomto zmysle uvedená úprava nerieši lehotu, v ktorej má správca dane odstúpiť vec odvolaciemu orgánu. Čiže ten problém je potrebné riešiť, pani poslankyňa, ja ďakujem za upozornenie, ja sa na to opýtam, zistím a poviem vám to potom, mám takéto stanovisko, takže nepredpokladal som, že vám povedali niečo iné, ale zistím to a budem vás potom informovať. Dobre, ďakujem pekne. To je všetko. Jaj, a, samozrejme, zabudol som, pardon, pretože prvý prednášal pozmeňujúce návrhy pán spravodajca pán poslanec Horák, chcem podporiť jeho pozmeňujúce návrhy a zo spoločnej správy by som chcel podporiť všetky body okrem bodov 11, 30, 32 a 33. Teda aj niektoré tie, ktoré odporúča gestorský výbor neschváliť, ale napríklad bod č. 29. Čiže ešte raz, všetky okrem bodov 11, 30, 32 a 33. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem. Budeme pokračovať ešte ďalším zákonom, a to druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z. (tlač 1234).

Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby uviedol vládny návrh. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom novely tohto zákona je úplná harmonizácia so smernicou Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákona o členských štátoch týkajúcich sa reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov. Reklama tabakových výrobkov u nás je upravená zhodne ako v ostatných štátoch Európskej únie, avšak sponzorstvo výrobcov tabakových výrobkov nebolo v zákone doteraz upravené. S poukazom na znenie § 6 ods. 2 písm. e) zákona výrobcovia tabakových výrobkov a obchodníci v rámci podpory predaja rozdávali tabakové výrobky. Aby sa zabránilo aj takémuto obchádzaniu zákazu reklamy, predmetné ustanovenie sa upresňuje tak, že takéto konanie bude možné len pri obchodných rokovaniach súvisiacich s tabakovými výrobkami. S pozmeňujúcimi návrhmi a odporúčaniami gestorského Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, sa v mene predkladateľa stotožňujem. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Branislavovi Opaternému, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z. (tlač 1234) v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1785 z 21. septembra 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z. na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z. prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 13. októbra 2005 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 11. októbra 2005 a uznesením č. 656 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh zákona 19. októbra 2005 a uznesením č. 262 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá prerokoval návrh zákona 19. októbra 2005 a uznesením č. 432 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v prílohe uznesenia.

Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 3, 5, 7 a 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich a o bodoch 4 až 6 hlasovať s odporúčaním neschváliť ich. O bode 9 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť ho. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z. schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z. v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 689 z 25. októbra 2005. Súčasne ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Majdová. Končím možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s bodmi 4 a 6 spoločnej správy. Tieto dva body gestorský výbor odporučil neschváliť, pretože sme sa dohodli, že podám vylepšujúci pozmeňujúci návrh.

V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: Za § 6 ods. 1 sa vkladá nový ods. 2, ktorý znie: "Ustanovenie § 6 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje na tovary alebo služby, ktoré používajú podobnú ochrannú známku alebo rovnaký, alebo podobný názov ako tabakové výrobky, ak ich po a predaj alebo poskytovanie nesúvisí s predajom tabakových výrobkov; po b boli uvedené na trh pred prvým marcom 2006 a po c vyhotovenie, vyobrazenie alebo spôsob použitia ochrannej známky alebo názvu je jasne odlíšiteľný od ich vyhotovenia, vyobrazenia či spôsobu použitia na tabakových výrobkoch. Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3. Nasledujúce body sa prečísľujú. Predložený návrh zákona, respektíve dôvodom tohto pozmeňujúceho návrhu je to, že predložený návrh zákona neobsahuje ustanovenia, ktoré by zabezpečili právnu istotu pre výrobcov netabakového tovaru, ktorých zavedené značky kedysi súviseli so značkami tabakových výrobkov, ale teraz sú už zreteľne od týchto tabakových výrobkov odlíšené. V Českej republike je takáto úprava urobená napríklad v zákone č. 40/ 1995.

Dámy a páni, prosím vás, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Rusnák. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Len veľmi krátko by som chcela povedať, aby to bolo aj pre záznam a nepovažovala som to za vystúpenie v rozprave, aby pán minister, pretože sa týka toto všetko aj ministra financií, aby ten odsek 6 v zákone o správe daní si dal preveriť v § 30a, pretože nie je to celkom tak, ako mu dali pracovníci. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem vyjadriť podporu návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa. Preberali sme to aj vo výbore, takže vyslovujem podporu tomuto návrhu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Pán spravodajca, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1252).

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, túto novelizáciu si vyžiadala prax a zároveň to, že vznikli nové formy poskytovania služieb na trhových miestach, t. j. mimo stálych prevádzkarní, ako aj problémy aplikácie a výkladu niektorých ustanovení platného zákona pri výkone dozoru zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Obsahom návrhu zákona je doplnenie definície trhového miesta, ďalej doplnenie, že za trhové miesto sa nepovažuje verejné priestranstvo dočasne alebo trvalo prenajaté podnikateľovi, o ktoré si rozšíri svoju prevádzkareň a poskytuje tam rovnaké služby a za rovnakých podmienok ako v prevádzkarni. Najčastejšie pôjde o letné terasy či záhrady pri prevádzkarňach verejného stravovania. Podnikateľom sa so súhlasom obce umožňuje zriadiť stánok s trvalým stanovišťom aj na verejnom priestranstve mimo stáleho trhoviska.

S pozmeňujúcimi návrhmi a odporúčaniami gestorského výboru Národnej rady, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, sa v mene predkladateľa stotožňujem. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodárstvo, podnikanie, privatizáciu pánovi poslancovi Branislavovi Opaternému. Nech sa páči.

B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 1252) v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č.1786 z 21. septembra 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 1252) na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 13. októbra 2005 a neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 11. októbra 2005 a uznesením č. 657 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh zákona 18. októbra 2005 a uznesením č. 379 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval návrh zákona, pretože výbor nebol uznášaniaschopný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 7 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich a zároveň gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 679 z 25. októbra 2005. Súčasne ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.