B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na tieto dve vystúpenia sa hlásia viacerí. Pán podpredseda vlády a pán minister spravodlivosti Lipšic, nech sa páči. Potom pán minister Palko a pán riaditeľ SIS.

Nech sa páči, pán podpredseda.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne.

Musím povedať, že spolupráca výboru a ministerstva spravodlivosti bola korektná. Už menej korektné boli niektoré vyjadrenia pána poslanca Kaliňáka, ktorý povedal, že dosiaľ nikto metodiku nezjednocoval, až na to prišiel výbor. A to aj pán poslanec Kaliňák vie, že nie je pravda. Dokonca to konštatuje aj správa výboru. Totiž už minulý rok, koncom minulého roka som podpísal inštrukciu, ktorá zjednocuje vedenie súdnych registrov práve v oblasti ITP - 21. decembra. Výbor vznikol 9. februára 2005. Neviem, kde je teraz pán poslanec Kaliňák. (Reakcia poslanca.) Áno. Takže k tomu zjednocovaniu metodiky, že si to nikto nevšimol, až kým prišiel výbor, to nie je pravda.

Samozrejme, tá inštrukcia je od 1. januára účinná, teda v roku 2004 účinná nebola a metodika bola nejednotná, preto sa dohľadávali individuálne rozhodnutia, ale dohľadali sa dobre. Každý jeden návrh má zodpovedajúci súhlas alebo iné vybavenie súdom. To znamená, že štátne orgány, pokiaľ používali ITP, používali ich legálne a so súhlasom zákonného sudcu. A to je aj napriek nejednotnej metodike podľa mňa základné posolstvo. A samozrejme, že aj dobré posolstvo, ktoré inak potvrdzuje len tézu, ktorú ja dlhšie tvrdím, že sa zameriavame niekedy len na sprísňovanie legálneho odposluchu, ktorý slúži často na odhaľovanie najzávažnejších foriem kriminálnej aktivity, ktorý často umožňuje záchranu ľudských životov, ale mali by sme sa skôr sústreďovať na nelegálne odposluchy, lebo to je základný problém. A ja som rád, že štátne inštitúcie na to zákonom oprávnené vykonávajú aj podľa tejto správy odposluchy legálne so súhlasom zákonného sudcu.

Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána podpredsedu pán spravodajca, nech sa páči, s faktickou. A pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne. Zneužívam, že som tu ako spravodajca a predkladateľ správy. Musím potvrdiť, čo povedal minister Lipšic, že komunikácia s rezortmi, v prvom rade s ministerstvom spravodlivosti, osobne s ministrom či so štátnou tajomníčkou, alebo s riaditeľom príslušnej sekcie, ktorá má na starosti súdy, musím potvrdiť, že výbor vychádzal, ľudovo povedané, na jednotku, že všetko fungovalo tak, ako malo. Pán minister, ďakujem pekne pred snemovňou.

Treba však povedať, že rôzne nedostatky, ktoré sme našli a potom dohľadávali, vďaka vašej ochote v spolupráci justície s výborom sa vysvetlili všetky nejasné otázky. Ale treba povedať aj to, že sa vyjasnili až na tretí- či štvrtýkrát. A preto vítame a ja osobne chcem poslancom povedať aj to, že sme sa s ministrom dohodli na stretnutí takom neoficiálnom, možno na štyri alebo na osem očí, bol so mnou ešte tajomník výboru, pán minister mal riaditeľa sekcie, že zjednotíme, ešte viac zlepšíme metodiku, aby ani tie najmenšie pochybnosti nemohli mať či už poslanci, či už občania a aby sme mohli seriózne občanov informovať, v akom stave sa táto časť, ktorá je veľmi sledovaná občanmi, a to je zásah do súkromia odpočúvaním, ako sa to vyvíja.

Keď už som hovoril o ministerstve spravodlivosti, ešte takisto chcem povedať, že na všetkých rezortoch, či to bolo na vnútre, na obrane, na doprave alebo na financiách, sa nám venovali rovno ministri, príslušní štátni tajomníci a skupina všetkých kompetentných úradníkov, musím povedať, aj vrátane riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A rezorty mali snahu vytvoriť nám také podmienky, aby sme sa ku všetkých informáciám, ktoré sme požadovali, dostali.

Opakujem, tých pár nezrovnalostí, ktoré sú v správe spomenuté, zavinila neexistencia metodiky, ktorú spomenul predseda Kaliňák, ale v správe zároveň uvádzame, že už minister Lipšic začal pred účinnosťou výboru metodiku vytvárať a našli sme spoločné stanoviská k tomu, aby sa metodika znovu dostala do takej podoby, s akou výbor dnes začal pracovať.

Chcel by som ešte povedať jednu vec, že úloha nebola veľmi ľahká ani jednoduchá a skutočne, pokiaľ by rovno ministri netrvali na tom, aby sme veľmi intenzívne a dobre spolupracovali, ešte dodnes by možno správa nebola hotová. Ono to vždy tak býva, keď prídeme s niečím novým, prvýkrát si výbor túto funkciu a povinnosť splnil. A ja som presvedčený, že pri ďalších skúmaniach nášho výboru v jednotlivých rezortoch už nebudeme na ten druhý- alebo tretí-, alebo štvrtýkrát dohľadávať prostredníctvom súdov, či teda ten odposluch bol, alebo nebol legálny.

V úvode správy som zabudol povedať, čo ešte raz musím skonštatovať teraz na mikrofón Národnej rady, nenašli sme ani jeden nezákonný odposluch a z tohto pohľadu by mala byť verejnosť pokojná. Ale aj tá dôležitá vec, ktorú Robert Kaliňák spomínal, že treba metodiku dotiahnuť do konca a zosúladiť všetky rezorty, je tiež, myslím, dobrý počin k tomu, aby mohli občania pokojne spávať a nemali obavu, čo stále dnes majú, že sú nelegálne odpočúvaní.

Ďakujem za slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kaliňák ako posledný s faktickou.

R. Kaliňák, poslanec: Rád by som reagoval na pána ministra Lipšica. Väčšinu teda už povedal pán predseda Vavrík a potvrdzujem, že vo všetkých rezortoch tá komunikácia bola pružná. Napriek tomu doladenie tých čísel bola otázka naozaj troj- až štvornásobného stretnutia, pričom v úvode tie čísla nesedeli v zásadných percentách. V niektorých rezortoch až 50 %. To znamená, bolo to dané nie vhodnou komunikáciou medzi sudcami, medzi orgánmi, nič, čo by sme považovali za výnimočne zlé. Len keby to fungovalo, pán minister, tak by sme to nemuseli robiť na päťkrát. To je prvý moment.

A obávam sa, že keby výbor neprišiel - a o tom som presvedčený - a prišiel by napríklad o rok, tak tá situácia by bola rovnaká. Pretože mnohí aj predstavitelia súdov neboli presvedčení o tom, že niektoré konkrétne druhy odpočúvania, lebo už o tom sa teraz bavíme, o druhu odpočúvaní, sa majú zaraďovať pod to, čo kontroluje výbor a čo výbor nekontroluje. Počnúc bilingami cez priame odpočúvanie, cez priestor odpočúvania a podobne.

Čiže myslím si, že v tomto smere naozaj aj predseda, aj tajomník výboru odrobili naozaj veľmi veľa práce.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pán poslanec, ale veď sa počúvajme. Samozrejme, že to bolo, tie údaje boli nie kompatibilné, lebo to je správa za rok 2004, keď nebola jednotná metodika ani na súdoch. A ja som preto povedal, že v decembri 2004 s účinnosťou od 1. januára 2005 som podpisoval inštrukciu na základe iniciatívy pani štátnej tajomníčky Zlochovej, ktorá je platná až teraz. A výbor vznikol až vo februári. To hovorím stále.

Čiže nesúhlasím celkom s tým, že sa nikto do vzniku výboru zjednotením metodiky nezaoberal. Zaoberali sme sa my a od 1. januára už je platná. Ale nie spätne za rok 2004. Však ja si myslím, že si môžeme rozumieť, nie? (Reakcia poslanca.) No.

Takže len to som chcel stručne zareagovať. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister vnútra, nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ja som len chcel slušne odpovedať pánu poslancovi Kötelesovi, ktorý vzniesol otázku na možné alebo údajné odpočúvanie budovy maďarského konzulátu v Košiciach. Informácie o takomto možnom alebo údajnom odpočúvaní boli posunuté na Prezídium Policajného zboru a útvary Policajného zboru vytvárajú preverovanie. O výsledkoch budete, samozrejme, informovaný buď to cestou médií, alebo, keď budete mať záujem, cestou poslaneckého prieskumu, ako uznáte za vhodné.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

A ešte sa hlási o slovo riaditeľ Slovenskej informačnej služby - pán riaditeľ Pittner, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k správe.

L. Pittner, riaditeľ Slovenskej informačnej služby: Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, samozrejme, že sme boli otrasení tým, čo Markíza priniesla v Paľbe, pretože i napriek tomu, že sa to údajne malo udiať v roku 1999 alebo 2000, bolo to niečo, čo nám naozaj zdvihlo žlč. Môžem konštatovať, že podľa svedectiev zatiaľ neformálnych, pretože vec vyšetruje polícia a ja som vyhlásil, že zbavím mlčanlivosti všetkých tých, ktorí v tej relácii boli spomenutí, a budú teda vypovedať pod zákonom.

Nič takéto, žiadne odpočúvacie zariadenie sa neinštalovalo. Na druhej strane aj maďarské služby, maďarské inštitúcie vydali vyhlásenie, ale aj tunajší konzul, že nič také sa nenašlo. Napriek tomu som však toho názoru, že je správne, že minister vnútra posunul celú vec polícii a my budeme s políciou spolupracovať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán riaditeľ bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánom ministrom, aj pánovi riaditeľovi.

Teraz budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

zákone z 23. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1367).

Dávam slovo určenej spravodajkyni z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslankyni Libuši Martinčekovej. Nech sa páči.

L. Martinčeková, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní zákona z 23. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1367), informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto vrátenému zákonu a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe, uvedenej ako tlač 1367a. Máte ju pred sebou.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vrátenom zákone (tlač 1367a) bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 265 dňa 25. októbra 2005.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1386 z 18. októbra 2005 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali vrátený zákon v stanovenej lehote. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o uvedenom vrátenom zákone nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.

K vrátenému zákonu určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali tieto stanoviská:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 898 z 24. októbra 2005 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vrátený zákon s pripomienkou. V čl. IV sa vypúšťa 4. bod. Doterajší 5. bod sa označuje ako 4. bod.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 264 z 11. októbra 2005 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený vrátený zákon s týmito zmenami:

1. V čl. I v bode 34 v nadpise § 29a sa slová "od 1. decembra 2005" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2006" a v § 29a sa slová "pred 1. decembrom 2005" nahrádzajú slovami "pred 1. januárom 2006".

2. V čl. V sa slová "1. decembra 2005" nahrádzajú slovami "1. januára 2006".

Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky hlasovať takto: samostatne o bodoch 2 a 3 s odporúčaním schváliť; samostatne o bode 1 s odporúčaním neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vrátenému zákonu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 23. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1367), schváliť.

Pán podpredseda, skončila som. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto vrátenému zákonu prezidentskou kanceláriou? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme hlasovať o 17.00 hodine.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1219. Spoločnú správu máte ako tlač 1219a.

Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom predloženia návrhu novely zákona o Národnej banke je úprava pôsobnosti Národnej banky v súvislosti s jej výkonom integrovaného dohľadu nad celým finančným trhom Slovenskej republiky a tiež reakcia na poznatky aplikačnej praxe.

Prechodom výkonu dohľadu nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska od 1. januára 2006 sa rozšíri pôsobnosť tejto inštitúcie, pretože od začiatku roku 2006 sa súčasne stane nezávislým orgánom dohľadu nad celým finančným trhom Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti sa navrhuje doplniť základné ustanovenia zákona o základné úlohy Národnej banky pri výkone dohľadu finančného trhu. Súčasne s rozšírením pôsobnosti Národnej banky je potrebné novým úlohám prispôsobiť tiež jej orgány, organizáciu a činnosť. Z dôvodu širšieho zastúpenia odborníkov z oblasti dohľadu nad kapitálovým trhom, poisťovníctvom a dôchodkovým sporením sa navrhuje úprava ustanovení týkajúcich sa kreovania bankovej rady a rozšírenie jej pôsobnosti o určovanie zásad dohľadu finančného trhu, organizáciu ich výkonu a rozhodovaní o zásadných opatreniach Národnej banky v oblasti dohľadu, regulácie, výšky ročných príspevkov, subjektov finančného trhu dohliadaných Národnou bankou a schvaľovanie návrhov dohôd o vzájomnej spolupráci v súčinnosti a poskytovaní informácií a podkladov medzi Národnou bankou a zahraničnými orgánmi dohľadu v oblasti finančného trhu alebo medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike, ktoré vykonávajú dohľad alebo dozor podľa osobitných zákonov. Súčasťou zákona je aj článok, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhované zmeny súvisia so zmenami v zákone o Národnej banke Slovenska a zvýraznia charakter zákona o dohľade ako osobitného zákona k zákonu o Národnej banke.

Návrh zákona bol predložený na medzirezortné konanie, predkladá sa, vláda ho schválila 14. júna.

Ďakujem za pozornosť a žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1779 z 21. septembra 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne okrem výboru pre verejnú správu.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska žiadne stanoviská od poslancov v súlade s naším rokovacím poriadkom.

K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:

1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, prijali uznesenie - výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

2. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s naším rokovacím poriadkom, keď z celkového počtu 11 poslancov prítomných bolo 10 a za návrh hlasovali iba 5 poslanci, nikto nebol proti a 5 sa zdržali hlasovania.

3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval vládny návrh zákona, pretože výbor nebol uznášaniaschopný podľa príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku.

Pod bodom IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výboroch Národnej rady, ktoré prerokovali tento vládny návrh zákona, s tým, že je spoločne 10 bodov a o týchto 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch potom budeme hlasovať jedným hlasovaním.

Gestorský výbor v súlade s naším rokovacím poriadkom odporúča potom Národnej rade Slovenskej republiky schváliť túto novelu zákona o Národnej banke Slovenska s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Prvý sa prihlásil pán spravodajca, pán poslanec Farkas. Nikto viac. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojom vystúpení by som sa chcel obmedziť na otvorenie dvoch tém, ktoré sa dotýkajú prerokovanej problematiky.

Tá prvá téma sa dotýka legislatívnej techniky predloženého vládneho návrhu zákona a chcel by som navrhnúť pozmeňujúci návrh, ktorý rieši túto problematiku s tým, že predložený vládny návrh zákona navrhuje už také riešenie, ktoré je zakotvené v našom právnom systéme v inom zákone, a preto nie je potrebné upraviť v zákone túto problematiku, osobitne aj v tomto zákone, a preto navrhujem vypustiť tieto ustanovenia. Konkrétne ide potom o čl. III, bod 1 a bod 2. Táto problematika je už riešená v zákone č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia.

Bod č. 3 toho môjho pozmeňujúceho alebo nášho pozmeňujúceho návrhu skupiny poslancov sa dotýka potom určitej poznámky pod čiarou, že bude potrebné tento spomínaný zákon potom zakotviť aj v poznámkach. Ale tá druhá problematika, o ktorej sa chcem vyjadriť, sa dotýka už všeobecnosti obsahu celého vládneho návrhu novely zákona.

Predovšetkým sa chcem vyjadriť už k téme, ku ktorej sa vyjadril aj pán podpredseda vlády a minister financií, a týka sa bankovej rady. V súčasnosti Banková rada Národnej banky Slovenska má osem členov a v súčasnosti z tých ôsmich členov jeden je guvernér, dvaja viceguvernéri, dvaja vrchní riaditelia Národnej banky Slovenska a ďalší traja členovia, ktorých odsúhlasí, alebo volí vláda na základe kandidatúry guvernéra.

Toto status quo, ktoré tu platí, teraz meníme touto novelou zákona výrazným spôsobom. Po prvé, ideme zvýšiť počet členov bankovej rady z osem na jedenásť členov. Pán minister financií sa vyjadril, že prakticky Národná banka bude mať na starosti aj celkový dohľad nad finančným trhom, a tým je potrebné aj nejaké organizačné zmeny robiť v štruktúre Národnej banky Slovenska. To viem aj pochopiť. Možno jedine môžeme diskutovať o tom, či treba o troch členov zvýšiť počet členov bankovej rady, alebo či by nestačil iba jeden člen, ale nevadí, v poriadku, to mi nerobí problém, viem sa stotožniť s týmto návrhom a ani nebudem chcieť navrhnúť iné znenie. Bolo to bezpečne prediskutované viackrát tak na úrovni ministerstva financií, ako aj na odbornej úrovni v spolupráci so zástupcami Národnej banky Slovenska. Len sa obávam toho, aby sa z bankovej rady nestal diskusný klub, keď bude takáto široká škála možností vyjadrenia sa k vždy aktuálnym otázkam našej menovej politiky.

Druhá zmena, ktorá je zakotvená vo vzťahu k bankovej rade, sa dotýka prakticky už niektorých obmedzení, ktoré sme tu mali v platnosti. Takéto obmedzenia majú tradíciu v našom právnom systéme, veď vo vzťahu k iným funkciám, voleným funkciám alebo vymenúvaným funkciám takáto prax je bežná v našej legislatíve a teraz ideme rušiť túto prax. Predovšetkým ide o to, že doteraz platí taký stav, že každý člen bankovej rady mohol byť člen tej bankovej rady dvakrát po sebe v nasledujúcich volebných obdobiach. A teraz neviem prečo, možno dostaneme na to odpoveď, ideme rušiť toto obmedzenie a ideme tam zaviesť taký stav, že budú môcť členovia bankovej rady bez obmedzenia vykonávať svoju činnosť v rade Národnej banky Slovenska.

Ja si myslím, že takýto stav nie je dobrý, a keď treba, môžem aj argumentovať ináč, veď na Slovensku je štandardom obmedzenie počtu funkčných období a opakované vymenovanie do verejných funkcií. Veď samotná Ústava Slovenskej republiky zakotvuje takúto možnosť, keď vychádzame z toho, že prezident Slovenskej republiky má takéto obmedzenie alebo členovia Súdnej rady majú priamo tiež v ústave zakotvené takéto obmedzenie, alebo predseda a podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu majú takéto obmedzenie, ba dokonca ešte prísnejšie obmedzenie majú sudcovia Ústavného súdu, ktorí môžu iba jedno volebné obdobie alebo funkčné obdobie pôsobiť vo svojich funkciách.

Ale keď nebudeme hovoriť iba o ústave a keď budeme sledovať, že ďalšie zákony aké obmedzenia nám zakotvia, tak ďalšie jasné príklady tu vám môžem vymenovať, keď takáto prax je zabezpečená aj vo vzťahu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie alebo členov Rady Slovenskej televízie, generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu, členov Slovenského rozhlasu alebo členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, riaditeľa Národného bezpečného úradu, predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky alebo predsedu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, alebo predsedu Úradu na ochranu osobných údajov, alebo predsedu na podporu Úradu pre verejné obstarávanie, teda predsedu a podpredsedov Úradu pre verejné obstarávanie, alebo generálneho prokurátora, alebo členov Eximbanky. Teda tým som chcel iba naznačiť alebo potvrdzovať tie slová, o ktorých som už hovoril, že takáto prax má tradíciu v našom právnom systéme.

A tretia zmena, ktorá sa dotýka zloženia bankovej rady, sa dotýka toho problému, že podľa súčasného stavu z tých ôsmich členov bankovej rady sú dvaja členovia tzv. vrchní riaditelia Národnej banky Slovenska, vrchní riaditelia tých základných dvoch úsekov. No aj tu nejdem dávať žiadny pozmeňujúci návrh. Mám pochopenie, lebo možno tým, že takéto obmedzenie ostane v platnosti, možno stratíme niektorých dobrých odborníkov, ktorí sú na čele tých dvoch úsekov Národnej banky, ale nemôžu vykonávať svoju činnosť možno vychádzajúc aj z toho, lebo boli členovia bankovej rady, teda mám pochopenie aj pre túto oblasť, práve preto nejdem dávať žiadny pozmeňujúci návrh vo vzťahu k tejto otázke.

Takže teraz vám idem predložiť tie pozmeňujúce návrhy, ako som už o nich hovoril, vychádzajúc z nášho rokovacieho poriadku, že musím ich prečítať, tak ich prečítam, síce som ich zdôvodňoval, ako sa mi podarilo.

K čl. I bod 16:

V čl. III v bode 16 sa znenie navrhovanej novely tretej vety upravuje takto: "Tá istá osoba môže byť vymenovaná za člena bankovej rady opätovne, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia." Teda chcem navrhnúť alebo skupina poslancov navrhuje súčasný stav a podľa nášho hodnotenia ten súčasný stav, aj vychádzajúc z toho, čo som povedal, že je zakotvený aj v iných zákonoch na území Slovenskej republiky, je plne odôvodnený stav a stojíme za tým.

Druhý návrh sa dotýka čl. III bod 1.

V čl. III sa vypúšťa bod 1, ako som už o tom hovoril, táto problematika je už riešená v zákone o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, nie je potrebné to zakotviť do tejto novely zákona o Národnej banke. A takisto to isté platí aj vo vzťahu k môjmu tretiemu pozmeňujúcemu návrhu.

V čl. III sa znenie bodu 2 upravuje takto:

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 1) sa za slová "zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov" vkladajú slová "zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov".

V čl. III je potrebné toto upraviť, vychádzajúc z toho, že táto právna norma bola prijatá a vypadla z návrhu. A taktiež je potrebné doplniť v bode 1 "zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov". Navrhovanou úpravou sa teda odstraňuje legislatívna nezrovnalosť.

Ďakujem pekne, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete vystúpiť? Nech sa páči, pán minister.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno. Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k pozmeňujúcim návrhom, ktoré predniesol pán predseda výboru, pán poslanec Farkas.

Chcem plne podporiť zmeny, resp. vypustenie bodu 1 a 2 v čl. III, čiže ten druhý a tretí, a k prvému chcem povedať, že je to naozaj na zváženie. Tie argumenty, ktoré hovoril pán poslanec Farkas, myslím, že sú pravdivé a sú relevantné, ale myslím si, že pre také komplexné videnie treba povedať, že existujú aj argumenty v prospech toho riešenia, aby nebolo obmedzené funkčné obdobie členov bankovej rady.

Je to riešené rôzne v rôznych krajinách. Faktom je, že z krajín európskej dvadsaťpäťky väčšina krajín alebo väčšia časť krajín nemá obmedzené členstvo, ale je faktom, že sú krajiny, ktoré majú obmedzené, doteraz sme tak mali aj my. Možno by stálo za zváženie, niekedy totižto, ja by som spomenul jeden argument, ktorý považujem za dosť dôležitý, a to je ten, že môžu vyrásť, a ja si myslím, že aj vyrástli ľudia a teraz nemám na mysli tie najvyššie pozície guvernéra, viceguvernérov, ktoré sú trochu aj také verejné a politické, ale tie ďalšie úrovne, najmä vrchní riaditelia tých úsekov, u ktorých to obmedzenie, že nemôžu vykonávať túto pozíciu viac ako dve funkčné obdobia, pretože nemôžu, lebo potom by nemohli byť členovia bankovej rady, je možno na škodu, keďže možno stratíme ľudí pre túto činnosť, ktorí sú naozaj profesionálmi a ktorí práve aj fungovaním v týchto pozíciách sa stali špičkovými.

Ale opakujem, existujú tie argumenty, ktoré hovoril pán poslanec, nechcem spochybňovať a ani nemôžem spochybniť, pretože sú pravdivé, takže je na zvážení Národnej rady. Ja by som možno za optimálne považoval riešenie, ktoré však už teraz nevieme z procedurálneho hľadiska tu ani dať, že by sme obmedzili alebo nechali obmedzenie na dve funkčné obdobia pre guvernéra a viceguvernérov a nedávali ich pre ďalších členov bankovej rady, ale keďže taký návrh nepadol, tak o ňom nebude možné ani hlasovať, tak, samozrejme, nechám na zváženie Národnej rade, k akej alternatíve sa prikloní. To rozšírenie na jedenásť členov v bankovej rade o tých troch, myslím, že má opodstatnenie aj preto, že tam sú viaceré činnosti, tam je poisťovníctvo, kapitálové, dôchodkové sporenie, ale návrh na zmenu tu daný nebol.

Takže toľko. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Veď prakticky iba z tohto hľadiska chcem aj ja reagovať pár slovami na názor pána ministra.

Áno, existuje rôzna prax v rámci krajín aj Európskej únie, ale väčšinou v týchto krajinách to funkčné obdobie je obmedzené. Samozrejme, existuje aj jasný bod alebo jasný signál napr. v Taliansku, kde je doživotne zvolený guvernér Národnej banky, ale ja si myslím, že nechceme takýto stav na Slovensku.

Na strane druhej pán minister hovoril o tom, aby sme nebrzdili rôznych týchto vysokokvalifikovaných odborníkov, aby nemohli robiť svoju činnosť v bankovej rade, a spomínal vrchných riaditeľov, preto som sa vyjadril aj ja v takom zmysle slova, že tam nejdeme obmedziť ich činnosť a vždy bude záležať na tom, či guvernér ich navrhne, alebo nenavrhne do bankovej rady, a o tom vždy bude rozhodovať vláda a takéto obmedzenie vo vzťahu k tým vrchným riaditeľom nebude v platnosti. A pokiaľ ide o ten počet, tam som na to neútočil, mám maximálne pochopenie a potom vás žiadam o podporu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 1279 a spoločná správa 1279a).

Prosím podpredsedu vlády a ministra financií pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu návrhu zákona, bola potreba realizácie harmonogramu dosiahnutia minimálneho daňového zaťaženia cigariet a upresnenia niektorých ustanovení zákona vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe, a to najmä doplnenie definície ostatného tabaku, upresnenie definície denaturovaných tabakových výrobkov, upresnenie definície užívateľského podniku, upresnenie podmienok na registráciu prevádzkovateľov daňových skladov, doplnenie povinnosti zaslať kópiu prvého dielu sprievodného dokumentu správcovi dane dodávateľa pred začatím prepravy a upresnenie definície oprávneného príjemcu.

Návrh zákona bude mať z dôvodu úpravy sadzieb spotrebnej dane z cigariet vplyv na príjmovú časť štátneho rozpočtu, ale nebude mať vplyv na výdavkovú časť ani na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby uviedol a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážení páni členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vystupujem ako spravodajca gestorského výboru, aby som informoval Národnú radu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106 o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1279 v druhom čítaní.

Národná rada svojím uznesením z 21. septembra pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov štyrom výborom Národnej rady okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

Menované výbory prijali k predmetnému vládnemu návrhu zákona tieto odporúčania: všetky štyri... A, pardon, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo odporúčajú schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, keďže návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Spoločná správa obsahuje 32 bodov, sú to pozmeňujúce návrhy, z ktorých gestorský výbor 3 odporúča neschváliť a 29 schváliť. Chcel by som ešte povedať v úvodnom vystúpení, že body 31 a 32 spoločnej správy gestorský výbor odporúča neschváliť z technických dôvodov, pretože je tam zle formulovaný § 51 a vo výbore bolo dohodnuté, že tieto dva body budú nahradené jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý potom prednesiem v rozprave.

To je všetko. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Šulaj, pán spravodajca Mikuš. Pán spravodajca Mikuš vystúpi ako prvý. Pán Šulaj po spravodajcovi.

Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Tak ako som...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

J. Mikuš, poslanec: Ako som v úvodnom slove povedal, za výbor chcem predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne je návrhom miesto bodov 31, 32, zlepšený návrh bodov 31 a 32 zo spoločnej správy.

Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov sú podané pozmeňujúce návrhy.

Po prvé, k názvu návrhu zákona: "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."

Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že sa vkladá nový čl. III, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, je potrebné upraviť názov zákona.

Po druhé, nový článok. Za čl. II vložiť čl. III, ktorý znie: Čl. III - Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z., v znení zákona č. 556/2004 Z. z. a zákona č. 632/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 6 ods. 1 znie:

"(1) Sadzba dane sa ustanovuje takto:

a) základná sadzba dane 28 300 Sk/hl a

b) znížená sadzba dane o 14 150 Sk/hl."

Odôvodnenie: Sadzby spotrebnej dane z liehu je potrebné upraviť z týchto dôvodov. Výška sadzby spotrebnej dane z liehu sa od zavedenia spotrebných daní do daňového systému v roku 1993 upravovala len 3-krát, v roku 1993, 1994 a 2000, pričom v súčasnosti platná sadzba spotrebnej dane z liehu, ktorá je 25 000 Sk/hl, sa neupravovala od roku 2000. Sadzba spotrebnej dane z liehu v Slovenskej republike je najnižšia spomedzi štátov V 4 a Rakúska, štátov susediacich so SR, a to aj napriek tomu, že prevyšuje minimálnu sadzbu spotrebnej dane z liehu ustanovenú v smernici Rady č. 92/84/EHS o zbližovaní sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje (550 EUR/hl, t. j. 22 038,50 Sk/hl).

Európska komisia v súčasnosti pripravuje na základe záverov z rokovania ECOFIN uskutočneného dňa 12. apríla 2005 v Luxemburgu návrh smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady č. 92/84/EHS o zbližovaní sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje, v ktorej sa predpokladá zvýšenie minimálnych sadzieb dane z alkoholu a alkoholických nápojov o cca 24 až 29 % a ktorú bude Slovenská republika povinná transponovať do národnej legislatívy. Postupnou úpravou sadzby spotrebnej dane z liehu sa zmierni dosah jednorazového zvýšenia na smernicou navrhovanú úroveň.

Pri súčasnej sadzbe spotrebnej dane z liehu daňové zaťaženie na spotrebiteľské balenie liehu s objemom 0,7 l a objemovou koncentráciou 40 % predstavuje 70 Sk, po navrhovanom zvýšení sadzby spotrebnej dane z liehu bude daňové zaťaženie pre rovnaké spotrebiteľské balenie liehu s rovnakou objemovou koncentráciou liehu predstavovať cca 79 Sk. Navrhovanou úpravou je možné očakávať za predpokladu nezmenenej spotreby liehu oproti roku 2005 zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2006 o cca 580 mil. korún.

2. V § 51 ods. 44 prvá veta znie: "Spotrebiteľské balenie označené kontrolnou páskou podľa doterajších predpisov možno predávať najneskôr do 30. júna 2006."

Poznámka pod čiarou k odkazu 49a) znie: "49a) Zákon č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 123/1997 Z. z. o označovaní spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou páskou."

Odôvodnenie: Uvedenou úpravou sa umožňuje, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má v rámci podnikania v držbe spotrebiteľské balenie liehu označené kontrolnou páskou, mohla takto označené spotrebiteľské balenie liehu dopredať do 30. júna 2006.

3. V § 51d sa slovo "2005" nahrádza slovom "2006".

Odôvodnenie: Podľa platného zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti neboli povinné k žiadosti o vydanie poukazu na odber liehu oslobodené od spotrebnej dane podľa § 11 zákona o spotrebnej dani z liehu priložiť doklad potvrdzujúci, že zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nemá nedoplatky na povinných odvodoch do sociálneho a zdravotného poistenia. Vzhľadom na to, že väčšina zdravotníckych zariadení ústavnej starostlivosti, ktoré sú oprávnené nakupovať lieh oslobodený od spotrebnej dane a sú zaregistrované ako užívateľské podniky podľa § 11 zákona o spotrebnej dani z liehu, nespĺňa podmienku uvedenú v § 11 ods. 4 písm. e) citovaného zákona, navrhuje sa predĺžiť tento termín do 31. decembra 2006. V opačnom prípade budú nútené od 1. januára 2006 nakupovať tie zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti, ktoré nespĺňajú podmienku § 11 ods. 4 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu, lieh so spotrebnou daňou.

4. Za § 51d sa vkladá § 51e, ktorý vrátane nadpisu znie:

"§ 51e

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2006

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má v rámci podnikania v držbe preukázateľne zdanený lieh v spotrebiteľskom balení označenom kontrolnou páskou v súlade s osobitným predpisom v znení účinnom k 30. aprílu 2004 (ďalej len "spotrebiteľské balenie označené kontrolnou páskou"), je povinná najneskôr do 31. januára 2006 oznámiť colnému úradu počet spotrebiteľských balení označených kontrolnou páskou, ktoré má v držbe k 31. decembru 2005, a to v členení podľa objemu spotrebiteľského balenia a objemovej koncentrácie liehu v spotrebiteľskom balení."

Odôvodnenie: Vzhľadom na uvedené v bode 2 sa navrhujú upraviť podmienky týkajúce sa dopredaja spotrebiteľského balenia liehu označeného kontrolnou páskou do 30. júna 2006. Na základe uvedeného je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má v rámci podnikania v držbe preukázateľne zdanené spotrebiteľské balenie liehu označené kontrolnou páskou, povinná najneskôr do 31. januára 2006 oznámiť colnému úradu počet spotrebiteľských balení liehu označených kontrolnou páskou.

Doterajší čl. III sa označuje ako čl. IV.

Ďakujem pekne.