P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, poslanci, vítam vás na pokračujúcom rokovaní 50. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Budeme pokračovať v rokovaní bodom programu

interpelácie poslancov.

Chcem informovať poslancov, že ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti predložiť interpeláciu predsedovi Národnej rady písomne.

Panie poslankyne, páni poslanci, o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali pán poslanec Fico, pani poslankyňa Henzélyová a pán poslanec Husár.

Ďalej chcem informovať, že podľa včerajšieho výsledku novej tajnej voľby kandidátov na vymenovanie člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nebol zvolený žiaden z dvoch navrhnutých kandidátov. Odporúčam, aby sme druhé kolo, opakovanú tajnú voľbu uskutočnili po dohode na poslaneckom grémiu v termíne, na ktorom sa dohodneme. Preto chcem požiadať teraz členov poslaneckého grémia, aby sa potom, ako otvoríme bod interpelácie poslancov, dostavili na krátke rokovanie poslaneckého grémia.

Vítam na rokovaní o bode programu interpelácie poslancov pána predsedu vlády, ostatných členov vlády.

A zároveň vás informujem, že do tohto bodu programu som dostal tri písomné prihlášky, pána poslanca Čaploviča, pani poslankyne Tóthovej a pána poslanca Karola Ondriaša. Pani poslankyňa Tóthová mi odovzdala včera písomne...? (Odpoveď z pléna.) Áno.

Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Čaplovič v bode programu interpelácie poslancov. Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

Zároveň zvolávam rokovanie poslaneckého grémia.

Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia, predkladám štyri interpelácie.

Prvú interpeláciu mám na ministra školstva Slovenskej republiky Martina Fronca.

V zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady ho interpelujem vo veci vážnej situácie v súvislosti s vyučovaním etiky a náboženstva na Základnej škole v Kluknave, okrese Spišská Nová Ves.

Na Základnej škole v Kluknave sú v menšinovom postavení žiaci navštevujúci povinnú voliteľnú etiku v alternácii s vyučovaním povinne voliteľného predmetu náboženstvo. Ide konkrétne o 5 žiakov, ktorí sú nútení navštevovať etiku o 7.15 hodine, teda pred hlavným vyučovacím procesom, do ktorého patria aj povinné voliteľné predmety. Traja žiaci sú z Kluknavy a dvaja žiaci sú zo Štefanskej Huty a títo musia dochádzať ešte pred začatím hlavného vyučovacieho procesu. Zo Štefanskej Huty je veľmi problematické autobusové spojenie v tomto čase. Dieťa musí stávať veľmi skoro, aby stihlo hodinu pred vyučovaním, zahájením vyučovacieho procesu o 8.00 hodine, to znamená, o 7.15 hodine začína táto hodina mimo hlavného vyučovacieho procesu. Oproti iným žiakom to považujem za diskriminačné, najmä ak deti navštevujúce náboženstvo majú povinnú hodinu počas vyučovania v predpoludňajších hodinách. Počas tejto hodiny však žiaci navštevujúci náboženstvo sú na chodbe a to nepriaznivo vplýva na ich psychiku. Za neakceptovateľné považujem aj skutočnosť, že v tomto prípade na náboženstvo majú na škole až troch učiteľov, resp. katechétov a pre etiku nemajú ani jedného učiteľa. Súčasne tento stav vyvoláva nerovnosť príležitostí pre žiakov školy a možno aj skrytý nátlak v tom, aby všetci žiaci navštevovali náboženstvo.

Na uvedené skutočnosti som bol upozornený Jozefom Kamenickým, občanom Kluknavy. Menovaný ma už raz na danú skutočnosť, konkrétne pred rokom, upozornil. A na váš podnet, vážený pán minister, boli prijaté na škole opatrenia, aby nedochádzalo k uvedenej diskriminácii, za čo v podstate ďakujem. Ale napriek tomu v novom školskom roku v tejto tradícii táto škola pokračuje. Teraz sa to vrátilo do starých koľají. Vážený pán minister, verím, že podniknete kroky v zmysle zákona na odstránenie uvedenej skrivodlivosti na Základnej škole v Kluknave.

Druhá interpelácia je na ministra kultúry Slovenskej republiky Františka Tótha.

Tiež v zmysle § 129 rokovacieho poriadku interpelujem pána ministra, vo veci riešenia záchrany pamätnej izby zakladateľovi slovenského technického vysokého školstva prof. Ing. Jurajovi Hroncovi v Gočove, okrese Rožňava.

Prof. Ing. Juraj Hronec, akademik a člen mnohých významných medzinárodných vedeckých spoločností a inštitúcií, matematik a pedagóg, zakladateľ slovenského technického vysokého školstva, sa narodil v roku 1881. A budúci rok si pripomenieme 125. výročie jeho narodenia. Dlhé roky bol predsedom Matice slovenskej, konkrétne v rokoch 1945 až 1954, t. j. až do jej zrušenia, zrušenia najmä jej spolkovej činnosti, a podľa vtedajšieho totalitného hodnotenia nositeľky nacionalistických a kresťanských tradícií. Bol predsedom Umeleckej a vedeckej rady Slovenského múzea, neskôr Slovenského národného múzea. Do dejín slovenskej vedy a kultúry, do dejín našej vzdelanosti sa trvalo zapísal ako spoluzakladateľ Slovenskej vysokej školy technickej, ďalej, Prírodovedeckej a Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, ďalej, Vysokej školy obchodnej v Bratislave, teraz už Ekonomickej univerzity, a Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach, ktorá sa neskôr presunula do Nitry. A je to dnešná Poľnohospodárska univerzita.

Vážený pán minister, prof. Ing. Juraj Hronec patrí medzi prvoradé slovenské, vedecké a kultúrne osobnosti. Jeho pamätná izba rok čo rok chátra, a to aj napriek úsiliu starostu obce a občanov tejto obce, resp. rozličných občianskych združení vedených snahou ju zachrániť. Napokon zástupcovia obce sa obrátili so žiadosťou, žiaľ, doteraz neúspešne, o grant z národného projektu "Obnovme si svoj dom" na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, konkrétne v tomto i v minulom roku. Požadovali, pretože obec dala do toho isté finančné zdroje, len 0,5 mil. Sk na dokončenie, resp. ukončenie rekonštrukcie tohto pamätného domu, ktorý sa viaže na významnú slovenskú osobnosť kultúry, školstva a vedy. Žiaľ, ich zdôvodnenie, argumentácia nebola akceptovaná.

Z uvedeného dôvodu vás, vážený pán minister, interpelujem vo veci hľadania možností poskytnutia finančných zdrojov pre záchranu spomínanej pamätnej izby zakladateľovi slovenského technického vysokého školstva, dlhoročnému predsedovi Matice slovenskej a kultúrnemu a rozhľadenému pedagógovi a matematikovi svetového mena tak, aby sme dokázali, že si ctíme osobnosti celoslovenského a svetového formátu a patríme ku kultúrnym národom štátu.

Tretia interpelácia je na ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Eduarda Kukana.

Tiež v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady ho interpelujem, vo veci ohrozenia rozhlasového vysielania pre Slovákov v Maďarsku, resp. slovenského národnostného vysielania prostredníctvom národnostných relácií maďarského verejnoprávneho rozhlasu.

Maďarský rozhlas konkrétne vysielanie národnostných relácií vrátane pre slovenskú menšinu uskutočňuje na východných normách ultrakrátkych vĺn (tzv. OIRT). Nie je to najlepšie riešenie, lebo starší ľudia vlastnia staršie prijímače so strednými vlnami. Napriek tomu sa to akceptuje a napokon, chvalabohu sa vysielalo doteraz. Maďarský rozhlas však vlastní tieto frekvencie už iba v tomto roku a vie sa o tom 10 rokov. To v konečnom dôsledku znamená, že slovenské vysielanie a všetky národnostné vysielania, tých je 13, čoskoro zostanú bez frekvencie. V tejto veci vystúpila aj Celoštátna slovenská samospráva, avšak v danej veci sa nič pozitívne nekoná. Dokonca Ján Fuzik ako predseda slovenskej samosprávy sa obrátil v danej veci na predsedu ORTT, Celoštátnej spoločnosti pre rozhlas a televíziu, ktorá disponuje frekvenciami. List podpísali všetci predsedovia menšinových samospráv. V tomto mesiaci sa mali stretnúť predstavitelia ORTT, vedenia verejnoprávneho rozhlasu a predsedovia menšinových samospráv. Žiaľ, nič sa doteraz nekonalo. Dokonca dočasný predseda, bývalý podpredseda rozhlasu János Hollós sa vraj vyslovil na zasadnutí vedenia rozhlasu, že posunie zdochnutého koňa pred ORTT. Ak chápal, že tým zdochnutým koňom sú národnostné relácie, tak chcel povedať, že nakoľko ORTT nemá frekvencie, aj tak si s tým problémom neporadí. Deje sa tak napriek tomu, že zákon jasne hovorí o tom, že maďarský verejnoprávny rozhlas v Budapešti je povinný zabezpečiť národnostné vysielanie, a to dokonca v rozsahu, v akom sa vysielalo v dobe zrodu zákona, teda pre slovenské vysielanie to znamená denne dve hodiny.

Vážený pán minister, interpelujem vás v danej veci preto, že pod vaším rezortom pracuje Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre problematiku národnostných menšín, konkrétne jej slovenská časť, ktorá sa zaoberá plnením dvojstrannej medzištátnej Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o dobrých susedských vzťahoch a spolupráci z roku 1995. Týka sa to aj zabezpečenia základných občianskych práv pre slovenskú národnostnú menšinu v Maďarsku a maďarskú národnostnú menšinu na Slovensku. Dokonca jeden z bodov, ktoré v minulosti predložila táto komisia, je aj problematika zabezpečenia slovenského vysielania v rámci národnostných relácií v maďarskom verejnoprávnom rozhlase. Táto požiadavka, podobne ako aj ďalšie, napr. pokiaľ ide o pamätnú tabuľu venovanú Jánovi Kollárovi v Budapešti, sa dlhodobo z druhej zmluvnej strany neplnia. A aj tak v súčasnosti je doslovne ohrozené vysielanie pre slovenskú národnostnú menšinu v Maďarsku. Kým Slovenská republika si napr. aj v tejto oblasti plní štandardne svoje povinnosti vo vysielaní prostredníctvom okruhu Patria v Slovenskom rozhlase, maďarská strana sa nespráva zodpovedne. Z uvedeného dôvodu vás, vážený pán minister, interpelujem a žiadam podniknúť kroky na zabezpečenie európskeho štandardu a plnenia medzištátnej zmluvy z roku 1995, konkrétne v oblasti národnostného vysielania v maďarskom verejnoprávnom rozhlase, pre slovenskú, t. j. príbuzenskú, národnostnú menšinu v Maďarskej republike. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V interpeláciách vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som interpelovala krátko pána ministra Kukana.

Pán minister, obraciam sa na vás s nasledujúcou vecou. Podľa zistení NKÚ, ako aj informácií v tlači, na zastupiteľských úradoch v Berlíne, Londýne a vo Viedni v rokoch 2000 až 2004 bolo viac služobných áut ako vôbec pracovníkov týchto orgánov. Je to zarážajúca informácia, keďže bola v tlači. A nenašla som dementi. Predpokladám, že je pravdivá. A preto vás žiadam, aby ste mi uviedli dôvody pre takúto situáciu. Zrejme akceptabilné dôvody pre takýto počet áut nebude možné poskytnúť. Preto by som vás žiadala, aby ste aj mi uviedli, kto je za takúto situáciu zodpovedný, a ako aj to, že kontrolné orgány si to počas takého dlhého obdobia nevšimli. Za odpoveď vám vopred ďakujem.

Ďalej interpelujem pána ministra kultúry.

Pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou ohľadne národnej kultúrnej pamiatky, a síce Pálffyho kaštieľa v Malackách. Tento objekt už je viac ako rok opustený. Nasťahovali sa tam asociálne živly, podľa informácií, ktoré mám, aj osoby drogovo závislé. A je to objekt, ktorý hrozí aj zvedavým deťom proste určitým aj nebezpečím poškodenia zdravia. Obyvatelia Malaciek už upozorňovali na tento neželateľný stav. Jednak sa obrátili na mesto Malacky, jednak na Bratislavský kraj, t. j. orgán štátnej správy Bratislavského kraja, pamiatkový úrad a, samozrejme, aj na vaše ministerstvo, t. j. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a, samozrejme, aj na terajšieho majiteľa objektu, Rehoľu menších bratov - Františkánov. Tento majiteľ nemá prostriedky na sprevádzkovanie a udržanie kaštieľa, ale podľa vyjadrenia provinciála rehole pána Juraja Mihályho nebráni sa rokovaniam s ministerstvom kultúry a vyjde na týchto rokovaniach vášmu ministerstvu v ústrety. Preto, vážený pán minister, vás žiadam, aby ste mi odpovedali v zákonom stanovenej lehote, ako budete riešiť situáciu Pálffyho kaštieľa v Malackách, pretože ide o kultúrnu pamiatku, takmer 400-ročný objekt, ktorý v súčasnosti vôbec nie je chránený. Vopred taktiež ďakujem za odpoveď.

Ďalšia moja interpelácia smeruje na pána ministra vnútra Vladimíra Palka tu neprítomného, ale určite dostane to písomne, keďže som to už písomne odovzdala.

Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci získania občianstva Slovenskej republiky pre Slovákov z Ukrajiny, ktorí sa presťahovali pred 10 rokmi z černobyľskej oblasti na Slovensko, zdôrazňujem, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 664/1991. Presídlené rodiny dostali od vlády prísľub, že do 5 rokov dostanú automaticky občianstvo Slovenskej republiky. Doteraz sa tak nestalo. A ich život v pôvodnej vlasti, teda v Slovenskej republike sa stal utrpením. Ich deti narodené už na Slovensku nemajú v rodnom liste zapísané štátne občianstvo. Väčšina zo 17 ukrajinských rodín žijúcich v okrese Veľký Krtíš má veľké problémy s hľadaním zamestnania, keďže nie sú štátni príslušníci. Po 10 rokoch existencie na Slovensku je pre ne získanie slovenského občianstva nemožnosťou.

Teraz poviem prečo. Dnes by mali zaplatiť za získanie občianstva nielen 25 USD na Ukrajine, ale na Slovensku aj poplatok 30 000 Sk, čo je pre štvorčlennú rodinu suma 120 000 korún. A túto sumu nie je v stave zaplatiť ani jedna z presídlených 17 rodín. Pripomínam, že rodiny, ktoré odišli po roku 1991 do Českej republiky za obdobných podmienok, dostali bez prieťahov, zdôrazňujem, bez prieťahov automaticky české štátne občianstvo.

Vážený pán minister, s plnou vážnosťou sa pýtam, dokedy bude trvať tento žalostný, takmer bezprávny stav slovenských rodín z Ukrajiny, ktoré vláda Slovenskej republiky pozvala žiť do ich pôvodnej vlasti, keď sľuby nesplnila a vystrčila ich na okraj spoločnosti. Pýtam sa vás, pán minister, aké konkrétne kroky môžete a ste ochotný urobiť vo svojej kompetencii, aby sa zlepšilo postavenie Slovákov presťahovaných po roku 1995 z Ukrajiny. Nemožno im vzhľadom na to, že boli pozvaní vládou, odpustiť poplatok 30 000 korún na jednu osobu? Vážený pán minister, verím, že dostanem konkrétnu, a nie vyhýbavú odpoveď.

Posledná interpelácia je opätovne na pána ministra kultúry a je trošku takého pikantnejšieho charakteru.

Vážený pán minister, 21. septembra v televízii JOJ v relácii Soňa Talkshow bola relácia s názvom Živím sa svojím telom. Hosťami bolo pár pornohercov, gigolov a striptér, ktorý aj striptíz predviedol. Nikto iný v relácii ako pozvaný hosť nevystupoval. Ja sa pýtam, táto relácia išla poobede, samozrejme, opakuje sa aj v doobedňajších hodinách, čo to má znamenať. Ja žasnem, že relácia Soňa Talkshow z množstva spoločenských problémov považuje akurát tento problém za aktuálny, hodný relácie a hodný toho, aby slovenská verejnosť sa zaoberala týmto problémom, teda problémom, ako sa živia pornoherci. Vážení, ja si myslím, že pornohercov netreba dávať na obrazovky, netreba z nich robiť celebrity. A osobne mám na to trošku tvrdší názor. Aj keď ich určitým spôsobom tolerujeme, mali by skôr komunikovať ako symbolicky cez kanále, ale nie cez kanále televízie. Vôbec, chcem poukázať na zaujímavý výber tejto relácie, pretože predtým bola plánovaná relácia týkajúca sa celibátu. Vážení, príslušníci cirkvi sa vyjadrili k tomu, a to negatívne. Aj keď si osobne v otázke celibátu myslím, že je to trošku neprirodzené, jednoznačne zastávam názor, že je to interná záležitosť katolíckej cirkvi a nemá čo verejná televízia, aj keď súkromná, tieto otázky rozpitvávať.

Vážený pán minister, svoju interpeláciu chcem doplniť informáciou, že na reláciu "Živím sa svojím telom" už dostala podnet, sťažnosť aj Rada pre vysielanie a retransmisiu v tom zmysle, že takto zameraná relácia nepatrí na obrazovku televízie, čo i súkromnej, v poobedňajších hodinách.

Vážený pán minister, očakávam vašu odpoveď, očakávam, že aj verejne sa k tomuto problému vyjadríte, pretože slovenská spoločnosť už kultúrou a kultúrnosťou je na bode, keď treba sa zaktivizovať. Vopred vám ďakujem za odpoveď.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Bude pokračovať pán poslanec Ondriáš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, členovia vlády, dámy a páni, mal som pripravené 2 interpelácie, ale som sa rozhodol, že poviem 3. Je to na základe interpelácií pani poslankyne Tóthovej, kde vlastne chcem pokračovať v jej interpelácii.

Takže prvá interpelácia je na ministra kultúry Františka Tótha.

Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku interpelujem ministra kultúry Františka Tótha.

Vážený pán minister, podľa môjho názoru niektoré televízne programy prezentované v súkromných televíziách a vo verejnoprávnej televízii majú veľmi nízku kultúrnu úroveň. Podľa môjho názoru mentálny rozsah a úroveň týchto programov je na úrovni mentálneho rozsahu zvierat, zaoberajúc sa len minimálnymi zvieracími inštinktmi a, prepáčte mi, že to musím tak povedať, je to len o jedení, pití, kakaní, cikaní, súložení. Je možné, že cieľom týchto televíznych programov je účelovo vychovávať slovenskú populáciu s takouto mentálnou úrovňou. (Hlasy z pléna.) Ja som sa dopredu ospravedlnil za to.

Posledný rok na zisťovanie mentálnej úrovne divákov televíznych programov, a tým aj populácie Slovenska sa používajú peoplemetre. Keď na rôznych televíznych kanáloch sa vysielajú paralelne televízne programy, ktoré majú rôznu kultúrnu, vedeckú alebo informačnú úroveň, peoplemetrami pomocou sledovanosti jednotlivých programov sa dá zistiť rozdelenie obyvateľov Slovenska podľa mentálnej úrovne.

Pán minister, interpelujem vás, aby ste vymenovali na vašom ministerstve odbornú komisiu, ktorá by na základe údajov z peoplemetrov mesačne vyhodnocovala mentálnu úroveň obyvateľov Slovenska a správu o zistených výsledkoch predkladala raz za rok Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem. To je koniec prvej interpelácie, ktorú som pôvodne ani nechcel predniesť.

Ďalšia interpelácia je tiež na ministra kultúry Františka Tótha.

Vážený pán minister, podľa mojich znalostí na Slovensku ešte stále jestvujú tzv. trezorové filmy, ktoré diváci doposiaľ nevideli. Uložené sú v archíve Slovenskej televízie, pričom ich tvorcovia sú často známe filmárske osobnosti. Uvediem z nich aspoň niektoré: celovečerný film Strecha úniku, nakrútený ešte v roku 1971 režisérom Stanislavom Párnickým, sfilmovanú inscenáciu režisérky Ľuby Veleckej Lúpež dejín, sedemdielny televízny seriál Fanatici, ktorý nakrútil režisér Ľubomír Vajdička, a ďalšie celovečerné a televízne filmy nakrútené spred a po roku 1989.

Pán minister interpelujem vás, prešetrite, či v archíve Slovenskej televízie jestvujú tzv. trezorové filmy. Ak jestvujú, predložte zoznam všetkých trezorových filmov a podniknite kroky k náprave. Ako orgán štátnej správy podajte príslušné trestné oznámenia na známu alebo neznámu osobu za porušenie zákonov Slovenskej republiky. To je koniec interpelácie.

A mám tretiu interpeláciu, ktorá je na ministra vnútra Vladimíra Palka.

Vážený pán minister, riaditeľ Ruskej federálnej tajnej služby povedal, aspoň tak som sa to dočítal z tlače, že v Bratislave sa v apríli 2005 stretli predstavitelia mimovládnych organizácií zo Slovenska a ďalších krajín, aby pripravovali prevrat v Bielorusku a zvrhnutie prezidenta Lukašenka a že majú na to 5 mil. dolárov.

Vážený pán minister, pretože všetci vieme, že zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénneho štátu je porušením medzinárodných zmlúv a Charty OSN, žiadam vás o prešetrenie, či sa v apríli 2005 v Bratislave stretli predstavitelia mimovládnych organizácií zo Slovenska a ďalších krajín, aby pripravovali prevrat v Bielorusku a zvrhnutie prezidenta Lukašenka, a či majú na to 5 mil. dolárov.

Vážený pán minister, pretože zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénneho štátu vykonávajú v súčasnosti často teroristické organizácie, žiadam vás o prešetrenie, či predstavitelia mimovládnych organizácií zo Slovenska a ďalších krajín, ktoré sa stretli v apríli v Bratislave, nepatria do teroristickej organizácie Al-Káida alebo iných medzinárodne činných teroristických organizácií.

Táto interpelácia je v súlade s vládnymi nariadeniami o boji proti terorizmu, kde sa musíme všetci snažiť, aby sa Slovensko nestalo základňou rôznych teroristických skupín. Nech nám takto rozumní a čestní ľudia pomáhajú.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal minister, člen vlády pán Palko. Nech sa páči, pán minister.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Aby nedošlo k omylu, nechcem teraz reagovať na vystúpenie pána poslanca Ondriaša. Pán poslanec Ondriaš dostane odpoveď v zákonnej lehote.

Chcem však sa vyjadriť k predchádzajúcej interpelácii pani poslankyne Kataríny Tóthovej. Viete, pani poslankyňa, že málokedy mám tú česť s vami súhlasiť, ale teda dneska je to inak. Nemám pripravené žiadne nejaké dlhšie vystúpenie, ale cítil som naozaj potrebu vyjadriť súhlas so všetkým, čo povedala pani poslankyňa Tóthová na adresu niektorých slovenských médií, najmä súkromných elektronických médií. Musím povedať, že z niektorých súkromných elektronických médií sa stala skutočná žumpa, ktorá doslova podrýva civilizačné základy Slovenska. A hovorím to aj ako minister vnútra, lebo istá časť pôsobenia týchto médií vytvára doslova kriminogénne prostredie. A súvisí to s nárastom alebo neklesaním kriminality. Preto chcem poďakovať pani poslankyni Tóthovej za jej vystúpenie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz sa pýtam, kto sa hlási ústne s interpeláciou? Prihlásený je pán poslanec Jaduš, pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Hopta. Končím možnosť ďalších prihlášok s interpeláciami.

S interpeláciami prvý vystúpi pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, podľa § 129 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Lászlóa Miklósa.

Vážený pán minister, hlavne po veternej kalamite vo Vysokých Tatrách sa naplno prejavili rozpory vo vzťahoch medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva ohľadom dodržiavania zákonnosti a legislatívy vo väzbe na ochranu prírody. Medializácia problémov medzi lesoochranármi a lesohospodármi, aktivity niektorých občianskych združení, problémy vo vlastníckych vzťahoch a vo využívaní vlastníckych práv, nie vždy jasné definovanie potrieb štátnej politiky v oblasti ochrany prírody a v oblasti hospodárskeho využitia lesa, praktické problémy s kompatibilitou v systéme legislatívy v oblasti životného prostredia, pôdohospodárstva, požiarnej ochrany a tak ďalej a tak ďalej, ale hlavne liknavý proces schvaľovania koncepcie ochrany prírody vládou Slovenskej republiky vyvoláva otázniky a zneisťuje odbornú aj laickú verejnosť.

Preto mi dovoľte aj položiť vám nasledujúce otázky. Uveďte hlavné dôvody, prečo neprešla Koncepcia ochrany prírody vo vláde Slovenskej republiky. Ako sa bude riešiť problematika chránených území lesov? Ako sa prejavia hlavné zásady ochrany prírody v chránených územiach lesov vo vzťahu k plánovanej transformácii Lesov Slovenskej republiky? Neprejavia sa negatívne uvedené akty na plnení záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii v legislatívnom procese a vo vzťahu k programom Európskej únie v oblasti ochrany životného prostredia a prírodného dedičstva?

Zároveň mi dovoľte, aby som podal interpeláciu na ministra pôdohospodárstva pána Zsolta Simona.

Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa na vás obrátil s touto interpeláciou, ku ktorej podnetom mi je petícia vlastníkov pôdy v katastrálnom území Zálesie v okrese Kežmarok, v ktorej sa na základe listov vlastníctva dožadujú uznania vlastníctva k pôde. Príčinou tejto petície je to, že podnikateľ na pôde, konateľ spoločnosti POLES, spol. s r. o., so sídlom v Spišskej Starej Vsi v obvode Kežmarok bez vedomia a súhlasu vlastníkov pôdy nechal previesť túto pôdu na Slovenský pozemkový fond ako pôdu neznámych vlastníkov. Podľa vyjadrenia vlastníkov vzápätí na to uzavrel so Slovenským pozemkovým fondom nájomný vzťah a na túto pôdu si nechal vyplácať dotácie cez Pôdohospodársku platobnú agentúru. Vlastníci pôdy však uzavreli nájomné zmluvy s iným podnikateľským subjektom, ktorý sa rovnako uchádza o vyrovnávací príspevok za znevýhodnené oblasti na rok 2005 a o priznanie priamych platieb. Ide o výmeru cirka 150 ha.

Vážený pán minister, prosím vás o dôkladné prešetrenie prípadu, vyvodenie dôsledkov v prípade, že došlo k porušeniu zákonnosti. A zároveň vás prosím o nápravu v prospech skutočných vlastníkov pôdy.

Na základe tohto prípadu si vám dovoľujem položiť nasledujúce otázky. Ako je možné, aby štátny orgán zaregistroval identifikovanú pôdu s jasnými vlastníckymi vzťahmi ako pôdu neznámych vlastníkov? Aký je mechanizmus kooperácie medzi orgánmi štátnej správy, Slovenským pozemkovým fondom, katastrálnym úradom, Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, ak sú takto flagrantne porušované vlastnícke práva? Sú vám známe podobné prípady manipulácie s pôdou, špekulácie s priamymi platbami a ako ste ich v minulosti riešili? A posledná otázka je: Aké opatrenia prijmete, aby k podobným udalostiam nedochádzalo? Ďakujem vám vopred za pozitívnu odpoveď.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, chcete reagovať na vystúpenie pána poslanca Jaduša? Nech sa páči. Bude hovoriť minister kultúry, člen vlády pán Tóth.

F. Tóth, minister kultúry SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážený premiér, vážení kolegovia, samozrejme, tá diskusia o verejnoprávnych médiách je, samozrejme, zaujímavá, ale chcel by som povedať jednu vec, že, samozrejme, tá sloboda a pluralita názorov, ktorú sme im dali, má aj svoje tienisté stránky. Ale tie tienisté stránky sú menej horšie ako cenzúra, ktorú by sme tu do toho chceli zaviesť. To znamená, cenzúra by bola určite horšia, ako keď strpíme niektoré veci, ktoré v tých médiách sú.

Ja, samozrejme, s tým takisto nesúhlasím. Takisto mám na to zlý názor, ale používam jednoduchú metódu, vypnem ten televízor, prepnem ho na iný kanál, zapnem si rozhlas, idem na iné kultúrne podujatie. Som sebavedomý a viem toto spraviť. Prosím vás pekne, pozeranie televízie nie je v našom štáte povinné. To znamená, nie je zákonom pre nikoho povinné pozerať stupídnu reláciu. Môže si to hocikto prepnúť na iný kanál. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. Vystúpi teraz pani poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení reprezentanti vlády Slovenskej republiky, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem pána ministra kultúry pána Františka Tótha.

Pán minister, ministerstvo kultúry ústami pracovníka Sekcie umenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pána Ing. arch. Martina Mašeka informovalo Radu dizajnu o zrušení Slovenského centra dizajnu ku konkrétnemu dátumu 31. 12. 2005. Rozhodnutie o zrušení našej jedinej rozpočtovej organizácie na podporu dizajnu sa deje bez zdôvodnenej odbornej analýzy činnosti a poslania Slovenského centra dizajnu a bez diskusie s odbornou verejnosťou.

V zmysle zriaďovacej listiny ministerstva kultúry ministerstvo kultúry zriadilo v roku 1991 Slovenské centrum dizajnu, tak ako je to štandardné v ostatných štátoch EÚ. Zriaďovacia listina obsahuje spektrum činností, špecifikuje fungovanie dizajnu ako kultúrnej hodnoty a súčasne aj ako nástroj na rast priemyslu, konkurencieschopnosti firiem a uplatnenie sa výrobkov týchto firiem na trhu. Slovenské centrum dizajnu pôsobí ako informačné centrum pre oblasť dizajnov v národnom aj medzinárodnom meradle. Je členom medzinárodnej organizácie Icograda a iných medzinárodných organizácií. Vykonáva činnosti špecializovanej odbornej knižnice a InfoBanky s počtom 17 419 registrovaných výpožičiek a 1 180 pravidelných užívateľov. Uskutočňuje propagačnú činnosť zameranú na dizajn vrátane výstavnej a vydavateľskej činnosti. Spomeniem aspoň celosvetovú výstavu plagátu Trienále plagátu Trnava, vydávanie časopisu Designum, ktorý pravidelne informuje aj o zaujímavých výsledkoch semestrálnych prác na školách s výučbou dizajnu, ale obsahuje aj kapitoly z dejín grafického dizajnu. Centrum organizuje súťaž Národná cena za dizajn a súťaže zamerané na riešenie dizajnérskych úloh. Zabezpečuje poradenskú a konzultačnú činnosť a hodnotiacu činnosť potrebnú v hospodárskom a kultúrnom živote Slovenskej republiky. Centrum vypracovalo návrhy koncepcií rozvoja priemyselného dizajnu. Spolupracuje s partnermi, s dizajnérskymi organizáciami v zahraničí a s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami. Podrobný popis činnosti za roky 2003 a 2004 a aktuality je možné si so záujmom prečítať na internetovej stránke www.scd.sk.

Som presvedčená, že zrušenie Slovenského centra dizajnu s počtom 12 výkonných zamestnancov je dôkazom neštandardného uvažovania, ktoré by mal štát Európskej únie ešte zvážiť. Všetky krajiny majú dizajn centrá ako nástroj reprezentácie vnútroštátnej aj medzinárodnej. Zrušenie Slovenského centra dizajnu a vyradenie dizajnu z kultúrnej politiky nie je v súlade s rozvojovými koncepciami Európskej únie a nášho štátu a vyčleňuje Slovensko z medzinárodných kontaktov a informačných sietí. Všetky negatívne dôsledky sa nedajú tak jednoducho postihnúť, preto verím, že pán minister si preverí rozumnosť tohto kroku a nevymení malú efektívnu rozpočtovú organizáciu za chiméru skrytú za osobnými ambíciami nejakých nesporne "talentovaných" jedincov. Ďakujem pekne, pán minister. Čakám na vašu kladnú odpoveď.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v interpeláciách. Vystúpi pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky interpeloval predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

Vážené dámy, vážení páni, svojho času vláda Slovenskej republiky presadila v tomto parlamente návrh zákona, ktorý rozhodol o tom, že nemocnice tzv. druhého typu prešli pod samosprávne kraje. Žiaľ, ukazuje sa, že to nebolo príliš šťastné rozhodnutie, pretože samosprávne kraje absolútne nezvládli situáciu, čo sa týka zdravotníctva čiže nemocníc druhého typu, a v poslednom období zrejme asi preto, že sa blížia voľby, prakticky vo všetkých samosprávnych krajoch prebieha odpredaj, resp. prenájom týchto nemocníc často za veľmi nevýhodných podmienok. Tak tomu je aj v Prešovskom samosprávnom kraji, kde prakticky už iba dve nemocnice ako celok zostali Prešovskému samosprávnemu kraju, a to svidnícka nemocnica a humenská nemocnica. A aj o tie má Prešovský samosprávny kraj prísť, pretože finančná skupina Penta má záujem o ich prenájom.

Ja by som sa chcel konkrétne spýtať predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, ako zabezpečí vláda Slovenskej republiky po odpredaji týchto nemocníc, resp. po odovzdaní týchto nemocníc za často nevýhodných podmienok do prenájmu, aby zdravotná starostlivosť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky bola zabezpečená na vysokej odbornej úrovni.

Konkrétne sa chcem spýtať na humenskú nemocnicu, pretože v poslednom období silnejú tlaky zo strany finančných žralokov, ale aj zo strany niektorých politických subjektov. A tu je veľmi veľká zhoda SDKÚ a Smeru, pretože kým SDKÚ priamo v humenskom mestskom zastupiteľstve ústami svojho predsedu poslaneckého klubu Jozefa Babiaka presadzuje, aby sme odovzdali humenskú nemocnicu Pente prakticky takmer zadarmo, tak, bohužiaľ, poslanci Smeru vo vyššom územnom celku už niekoľkokrát svojím hlasovaním dokázali, že nie sú zrejme príliš ľavicou stranou, pretože tieto návrhy podporili. Žiaľ, príliš negatívnu úlohou zohráva aj primátor mesta Humenného Vladimír Kostelník, ktorý namiesto toho, aby slúžil občanom svojho mesta, viac slúži záujmom určitých ekonomických a finančných skupín než občanom mesta. Čiže občania mesta Humenného majú oprávnené obavy, čo bude s humenskou nemocnicou, keď táto za veľmi nevýhodných podmienok prejde do prenájmu finančnej skupiny Penta. Mám aj obavy preto, že sa už ukázalo, že napr. kožné oddelenie, ktoré bolo v Humennom, už tam dnes nie je a musia napr. občania alebo pacienti tohto regiónu cestovať do ďalekého Prešova. A napr. z okresu Snina z obce Nová Sedlica je to často až 150 km. Čiže ukazuje sa, že bolo veľkou chybou, že štát sa zbavil týchto nemocníc, dal ich VÚC-kam, pretože tieto absolútne nezvládli situáciu a tohto bremena sa chcú zbaviť.

Ja sa pýtam, pán predseda vlády, ako zabezpečíte, aby zdravotná starostlivosť nielen v Humennom, ale aj vo všetkých regiónoch Slovenska bola zabezpečená na vysokej úrovni, aby občania nemuseli cestovať iba do krajských nemocníc, pretože ak tomu tak bude, tak prakticky sa vraciame niekde na začiatok obdobia po druhej svetovej vojne. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta bol posledný prihlásený k bodu programu interpelácie poslancov.

Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Panie poslankyne, páni poslanci, po dohode v poslaneckom grémiu odporúčam, aby sme opakovanú tajnú voľbu kandidátov na vymenovanie člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví uskutočnili na najbližšej, 51. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Je všeobecný súhlas s návrhom? (Odpovede z pléna.) Ďakujem pekne.

Týmto súhlasom sme prerokovali všetky body programu 50. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem členom vlády a prosím ich, aby aj na najbližšej schôdzi a na ďalších schôdzach Národnej rady až do skončenia volebného obdobia boli minimálne tak disciplinovaní, pri bode programu interpelácie poslancov ako boli dnes, aby sme nemuseli prerušovať rokovanie Národnej rady. Zvlášť vy, pán podpredseda vlády Csáky, ste boli včera poverený zastupovaním pána premiéra. A nemohli sme vašu prítomnosť v Národnej rade zabezpečiť. (Potlesk.) Takže v prvom rade tá výčitka ide na vás, ale, samozrejme, aj na všetkých ostatných pánov ministrov, ktorí tak ako vy, pán podpredseda, mali tu byť prítomní. Chcete vystúpiť k tomu alebo nie? (Smiech a odpoveď z pléna.)

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rokovanie 50. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky za skončené.

Ďakujem za účasť. Dovidenia.

(Rokovanie 50. schôdze NR SR sa skončilo o 9.54 hodine.)