V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pani poslankyňu Beatu Brestenskú, aby podala informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 122 z 20. júna 2005 pridelil daný doplnený zoznam majetkovej účasti štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor o predmetnom materiáli rokoval na svojej 50. schôdzi 23. júna 2005 za účasti zástupcov ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a uznesením č. 611 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky doplniť zoznam majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie (tlač 1216) zobrať na vedomie. Správu výborov o výsledkoch prerokovania daného materiálu výbor uznesením č. 612 z 23. júna 2005 schválil. Súčasne poveril aj spravodajcu výboru predložiť Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu.
Na základe rokovania Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporúča Národnej rade doplnenie zoznamu majetkovej účasti štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie vziať na vedomie a prijať uznesenie, ktoré je prílohou správy.
Ďakujem, pán predseda.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa hlási niekto? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Ruch v sále.)
Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Minárik a kolegovia okolo vás, bude teraz hovoriť pán minister vnútra.
Budeme prerokúvať
správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004.
Správu ste dostali ako tlač 1119 a spoločnú správu výborov ako tlač 1119a.
Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby správu uviedol, a zároveň opäť vyzývam poslancov, aby bol pokoj v rokovacej sále, pretože naozaj vyhlásim prestávku a... (Ruch v sále.) Pán Bárdos a všetci ostatní okolo, poprosím, pán podpredseda vlády Csáky, keď vy budete hovoriť, tiež vám bude dobre, keď bude pokoj.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia, ktoré hľadalo spôsob, ako ďalej pokračovať v rokovaní 44. schôdze a prerušenej 45. schôdze. Žiaľ, nedošli sme k takému riešeniu, ktoré by dávalo šancu zajtra 44. a 45. schôdzu dokončiť, pretože nebola vôľa prijať istý návrh, aby sme zajtra ráno o 9.00 hod. hlasovali o prerokovaných bodoch programu. Preto dnes o 19.00 hod. preruším rokovanie schôdze, budeme zajtra pokračovať v rokovaní 44. schôdze a podľa času, keď skončí táto schôdza, by sme pokračovali v rokovaní prerušenej 45. schôdze možno až budúci týždeň. Toľko, panie poslankyne, páni poslanci.
Nech sa páči, pán minister Palko.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004 je zameraná nielen na hodnotenie účinnosti boja s jednotlivými druhmi trestnej činnosti, ale aj na úroveň vymožiteľnosti práva.
Dôraz kladie na hodnotenie odhaľovania a vyšetrovania ekonomickej a finančnej kriminality, organizovaného zločinu, ako aj na hodnotenie znižovania dopravnej nehodovosti, zabezpečenia ochrany verejného poriadku a budovania štátnej hranice schengenského typu. Venuje pozornosť aj úrovni dôveryhodnosti Policajného zboru a pocitu bezpečia občanov.
Jednotlivé časti správy sumarizujú realizované ťažiskové opatrenia a kroky rezortu na utlmenie jednotlivých druhov trestnej činnosti. V záverečnej časti správy sú vytýčené úlohy koncepčného charakteru na rok 2005.
Rokovania jednotlivých výborov Národnej rady, ktorým bola správa pridelená na prerokovanie, vyjadrili podporu riešeniam efektívneho a úspešného boja s kriminalitou. Napriek tomu mi dovoľte, aby som správu doplnil o pár myšlienok. V roku 2004 bol zaznamenaný mierny pokles evidovaných násilných trestných činov. Mierny nárast bol zaznamenaný v počte objasnených mravnostných trestných činov a objasnených trestných činov domáceho násilia. Zvýšil sa počet evidovaných majetkových trestných činov, ktoré tvoria viac ako polovicu všetkých evidovaných trestných činov. Výrazný nárast bol zaznamenaný pri objasnených ekonomických trestných činoch pri počte objasnených trestných činov korupcie a pri organizovaných formách nelegálnej migrácie a prevádzačstva. Za päť mesiacov tohto roku dochádza k poklesu dohromady evidovaných trestných činov, je tu pokles viac ako 2 500 trestných činov, čo je nový trend oproti predchádzajúcemu roku. Takýto vývoj zaznamenávame aj pri majetkovej kriminalite, kde bol zaznamenaný nezanedbateľný pokles počtu evidovaných trestných činov... (Ruch v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, keby bol naozaj pokoj v rokovacej sále. Nemôžeme to prerokovať, minister vnútra hovorí a tu sa všetci bavia, každý... Pán Minárik, váš minister hovorí, prosím vás pekne. (Reakcia z pléna.) Aj môj. Tak. Teraz je tu ticho, môžeme pokračovať.
V. Palko, minister vnútra SR: Pri násilnej kriminalite pokračuje trend poklesu na rozdiel od vývoja mravnostnej kriminality, ktorá kopíruje stav v roku 2004. Pri finančnej a ekonomickej kriminalite sa potvrdzuje trend rastu z predchádzajúcich rokov. Tento nárast je možno považovať za pozitívny trend hlavne z dôvodu vysokej latencie ekonomických trestných činov.
Vývoj následkov dopravnej nehodovosti v minulom roku je z dlhodobého hľadiska najlepším stavom v histórii Slovenskej republiky. Za päť mesiacov tohto roku môžeme konštatovať, že pokračuje ofenzíva Policajného zboru voči prejavom nedisciplinovanosti účastníkov cestnej premávky. Prejavilo sa to v poklese počtu usmrtených, ťažko zranených a ľahko zranených osôb.
Páchatelia trestných činov využívali a v budúcnosti budú ešte intenzívnejšie využívať sofistikované formy predovšetkým ekonomickej a finančnej kriminality. Naznačuje to vývoj počas tohto roku, za prvých päť mesiacov narástlo viac ako 1 400 trestných činov. Je však potešiteľné, že Policajný zbor adekvátne reaguje na takéto formy kriminality. Celkovo bolo objasnených a dodatočne objasnených o 1 100 ekonomických a finančných trestných činov viac ako v rovnakom období roku 2004.
V roku 2004 bola dominantným druhom kriminality majetková kriminalita. Tvorila takmer 59 % celkovej kriminality. Za päť mesiacov tohto roku došlo k nezanedbateľnému poklesu počtu majetkových trestných činov. Tvoria však dominantný druh celkovej kriminality. Predstavujú 52 % podielu na celkovej kriminalite. Aj napriek tomu, že nové trestnoprávne kódexy budú efektívnejšie riešiť majetkovú kriminalitu až v nasledujúcom roku, je možné konštatovať, že už prinajmenšom psychologicky ovplyvňujú páchateľov.
Čo sa týka organizovaného zločinu, zločinecké skupiny mali prepojenie nielen medzi sebou, ale aj so zahraničím, páchali násilnú majetkovú a ekonomickú kriminalitu s úzkym prepojením na legálne formy podnikania, pod ktorými kryli svoje nelegálne aktivity a zisky z nich. Tieto aktivity prebiehali prostredníctvom účelovo zakladaných firiem a prelievaním takto získaného kapitálu do legálnych foriem podnikania sa stalo sprievodným znakom ich činnosti. Trendy z hodnoteného obdobia 2004 pokračujú aj v tomto roku. Zvýšenú pozornosť venuje Policajný zbor rozkladným opatreniam organizovaných skupín a utlmovaniu ich aktivít. O účinnosti boja s organizovaným zločinom je verejnosť priebežne informovaná.
Čo sa týka medzinárodného terorizmu, vývojové tendencie v minulom roku naznačovali, že môže dôjsť k zneužitiu územia Slovenskej republiky na tranzit, materiálno-technickú podporu alebo na vytvorenie zázemia po spáchaní trestného činu terorizmu, resp. teroru medzinárodnými teroristickými organizáciami. Vo všeobecnosti je možné predpokladať, že územie Slovenskej republiky by sa nemalo stať v blízkej budúcnosti terčom teroristického útoku. Vylúčiť sa však nedá opakovanie takýchto aktivít, akým bol teroristický útok na našu diplomatickú misiu v Bagdade. Vylúčiť však nemožno ani aktivity na území Slovenskej republiky, najmä psychicky narušených osôb v bezvýchodiskových sociálnych situáciách, resp. osôb so záujmom o svoju medializáciu. Aktéri takéhoto kriminálneho konania by sa mohli usilovať vzbudiť dojem, že šlo o teroristický čin.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Policajný zbor na represívne formy práce nadväzoval celým radom preventívnych aktivít. Orientoval ich nielen na verejnosť, ale aj do vlastných radov. V spolupráci s rezortom školstva a organizáciami tretieho sektora sa venoval výchove a vzdelávaniu rizikových skupín občanov s dôrazom na mládež, na ženy, na drogovo závislé osoby a na seniorov, na čo využíva vlastné preventívne programy a projekty. V rámci technickej ochrany pred kriminalitou poskytoval poradenstvo a možnosť pripojenia na strediská centralizovanej ochrany. Policajný zbor preventívne pôsobenie do vlastných radov orientoval štandardne na stretnutia riadiacich pracovníkov s občanmi, na poskytovanie a sprístupňovanie informácií občanom v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám s cieľom vytvárať tlak občianskej verejnosti na kvalitu práce policajtov. Kládol veľký dôraz na dodržiavanie zákonnosti, ako aj plynulosti a kvality pri vybavovaní stránok, na prijímanie opatrení protikorupčného charakteru a na ich dôsledné plnenie. Na tieto preventívne kroky nadväzovali opatrenia v personálnej oblasti.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených faktov mi dovoľte konštatovať, že Policajnému zboru sa darilo prekonávať ťažkosti a pokračovať v nastúpenom trende v boji s kriminalitou. Na záver vás chcem ubezpečiť, že Policajný zbor sa aj v tomto roku bude usilovať zúročiť výsledky, ktoré dosiahol v boji s kriminalitou za rok 2004. Naďalej bude pokračovať v prehlbovaní medzinárodnej policajnej spolupráce, ktorá je základom úspešného boja s organizovaným zločinom. Považujem za samozrejmé, že Policajný zbor svoju činnosť v budúcnosti zameria aj na riešenie "menej" závažnej trestnej činnosti, s ktorou sa stretávajú občania a ktorá je mienkotvorným faktorom hodnotenia jeho práce.
Chcem vysloviť presvedčenie, že aj tento rok bude úspešný a že s podporou zákonodarného zboru a ostatných štátnych orgánov bude možné o rok konštatovať, že bezpečnostná situácia v Slovenskej republike je stabilizovaná a že naši občania majú ešte vyšší pocit bezpečia ako v súčasnosti.
Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz žiadam povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Ladislava Polku, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch. Pán poslanec, nech sa páči.
L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, stáva sa tradíciou, že s pánom ministrom Palkom sa stretávame v tejto osirotenej spoločnosti, takže dovoľte mi, aby som vás rýchlo a stručne oboznámil so správou výborov Národnej rady o výsledku prerokovania správy o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1961 z 9. mája tohto roku pridelil túto správu na prerokovanie výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva a národnosti, postavenie žien a výboru pre obranu a bezpečnosť. Zároveň tento posledný menovaný určil za gesčný výbor a uložil mu pripraviť správu o výsledku prerokovania.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola správa o bezpečnostnej situácii za rok 2004 pridelená, rozhodnutím predsedu Národnej rady vzali správu na vedomie a odporúčajú Národnej rade takisto ju vziať na vedomie. Iné výbory o správe nerokovali. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.
Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Ospravedlňujem sa, ale pán podpredseda Bugár mi dával ešte nejaké informácie. Písomne sa neprihlásil do rozpravy k tomuto bodu nikto. Ústne, pani poslankyňa Štrofová? Jediná. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa, váš mikrofón.
D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pokúsim sa veľmi rýchlo povedať to, čo mám v pláne.
Pán minister, dá sa vo vašom rezorte nájsť naozaj veľa chvályhodných vecí, ale tiež ešte aj veľa rezerv, o ktorých by sme mohli možno rozprávať. Ale v prvom rade by som sa rada venovala tomu najdôležitejšiemu. Vieme, že v poslednom čase sa u nás veľmi uplatnili a úspešne uplatnili, a nielen u nás, ale aj u našich susedov, akcie, ako je Jastrab a rôzni "sokolíci" a pod., takže si myslím, že tieto preventívne akcie svojím spôsobom majú viesť k tomu, aby sa zvýšila bezpečnosť na cestách a viac sa dodržiavali predpisy a aby sa niektorí šoféri začali správať slušnejšie. Je to zrejme zamerané, ako veľakrát bolo povedané, na práve tých arogantných šoférov v tých veľkých limuzínach. Ja by som trošku chcela zazlievať týmto veciam jednu takú časť... (Ruch v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Madej, pán Ďaďo, pán Hrdlička... Hovorí žena, tak buďte disciplinovaní a slušní.
D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci.
... a to je tá, že vlastne tento typ akcií by mal byť prevenciou a nie represiou. Ako je to v Čechách, Nemecku a v ďalších susediacich krajinách, ak chce polícia efektívne zapôsobiť na šoférov, vystupuje na cestách s označením "Polícia", a nie v nejakých kamuflovaných úkrytoch alebo v nejakých kamuflovaných autách s čiernymi sklami a radarmi vnútri. Čiže ja by som skôr chcela vidieť našich policajtov tak, aby vystupovali ako tí pozitívni muži zákona, ktorí chcú pomôcť prevencii na cestách a chcú pomôcť tomu, aby naozaj si tí šoféri všimli a uspôsobili jazdu a možno do budúcnosti aj sa správali na tých cestách lepšie.
Takže asi toľko a ďakujem, ak mi odpoviete v tejto veci, že ak náhodu do budúcna chcete tento typ akcií zmeniť a naozaj označiť našich policajtov, aby sa nemuseli sami za seba hanbiť. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, dovoľte krátko reagovať na vaše vystúpenie. Za slová uznania ďakujem. To uznanie patrí Policajnému zboru. Výhradu, ktorú ste spomenuli, toho typu, že policajti by mali pri dopravnobezpečnostných akciách zásadne vystupovať pod vlastnou značkou, pouvažujem o tom, s touto výhradou som sa prvýkrát stretol, len chcem podotknúť, že pri dopravnobezpečnostných akciách denne, nemyslím len pri tých celoslovenských typu Jastrab, ale krajských, okresných, denne sú nasadzované stovky policajtov, všetci sú, samozrejme, uniformovaní. Tam je jediná výnimka, to je osádka tých šiestich vozidiel, ktoré chodia po Slovensku a ktoré sa zameriavajú práve na tých najagresívnejšie jazdiacich šoférov na ťažkých autách. V okamihu, keď idú zasiahnuť, tak, samozrejme, už podľa zákona, presne podľa zákona o Policajnom zbore používajú označenie, to auto už je označené, oni sami potom sú v uniforme, čiže... Ale prosím, toto zvážim, porozmýšľam.
A to je tak všetko z mojej strany. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Polka, nech sa páči.
L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Mám tu pripravených 15 strán, by som povedal, veľmi kritických poznámok na prácu polície a aj na prácu v rezorte ministerstva vnútra. Len tak na margo veci prvá poznámka: je 30. 6. 2005 a prerokúvame správu za rok 2004. To nie je problém asi rezortu, ale problém organizácie práce vlády a parlamentu. Ešte k tomu, boli tu prerokované správy ombudsmana, generálneho prokurátora a tam sa priamo táto správa žiadala, nechápem, prečo nebola zaradená.
Pokiaľ ide o tie kritické poznámky, myslím si, že ste si mnohí prečítali stanovisko alebo polemický názor prof. Miroslava Kusého a potom následnú reakciu SME redaktora Javůrka, hovoria za všetko, pokiaľ ide o niektoré posledné zákroky polície. Tým, ktorí chcú viacej v tomto smere sa dopočuť, odporúčam, asi príde už do našich kín film V mene otca. Je to film o boji polície s organizáciou IRA z roku 1974 a mám vážne obavy, vyjadrujem vážne obavy, aby sa aj naša polícia nedostala do problémov, že by sa po 30 rokoch musel britský premiér ospravedlniť rodinným príslušníkom tých, ktorí prežili 15-ročné väzenie na základe vyfabrikovaných vypočúvaní aktérov týchto udalostí.
Polícia pracuje skutočne v ťažkých podmienkach, v zložitej situácii, keď si mnoho bláznov mýli naše cesty so svojimi nejakými terénnymi, alebo teda so skúšaním svojich pretekárskych schopností. Viete, to, čo tu povedala kolegyňa, no tak ťažko situáciu hodnotiť, či má byť policajt v uniforme, alebo nemá byť v uniforme, keď ide blázon na 800-, 900-kubíkovej motorke a je v trenírkach, v tielku, s holou hlavou. Chcel by som odporučiť príslušným funkcionárom trasu Pezinok - Pezinská Baba - Malacky, kde v piatok, sobotu, nedeľu tzv. darcovia krvi robia všetko možné pre to, aby sa čo najskôr zabili. Policajtov je tam málo. Akcie Jastrab sú jednorazové, sú účinné samozrejme, klobúk dolu, ale vyčerpávajú nesmierne policajtov a potom ten efekt v ďalšom týždni je takmer nulový.
Takže, dámy a páni, vzhľadom na túto málopočetnú, chcel by som vám dlho o tom rozprávať, ale nebudem vás s tým trápiť, tak mi dovoľte, aby som pri príležitosti 50. výročia narodenia ministra dopravy Pavla Prokopoviča svoju krátku anabázu ukončil.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme prerokúvať
správu o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004.
Správu vlády máte ako tlač 1173, spoločnú správu 1173a.
Správu vlády uvedie jej podpredseda Pál Csáky. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám predložil na vaše rokovanie správu o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii za rok 2004.
Od 1. mája 2004 sa Slovensko prostredníctvom účasti v pracovných skupinách, výboroch, radách ministrov zúčastňuje všetkých zasadnutí orgánov Európskej únie ako plnoprávny člen Európskej únie. O tom, akým spôsobom a akým rozsahom bolo toto naše právo podieľať sa na tvorbe legislatívy na úrovni EÚ uplatňované počas prvého roka nášho fungovania v Únii, prináša prehľad táto správa.
Vláda Slovenskej republiky predkladá správu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Základným momentom pri príprave rád ministrov Európskej únie, na ktorých sú schvaľované legislatívne a iné dokumenty Únie, je účasť zástupcov vecne príslušných rezortov na expertných rokovaniach členských štátov, účasť na zasadaní COREPER a príprava odborných materiálov pre ministrov na samotné rokovanie Rady.
Nariadenia a rozhodnutia sú všeobecne právne záväzné a priamo aplikovateľné na území každého členského štátu. Napriek tomu si v niektorých prípadoch vyžadujú určitú implementáciu, to znamená, je potrebné určiť orgán, ktorý bude mať nad ich realizáciu na národnej úrovni dohľad. Tým sa automaticky stáva rezort, ktorý sa zúčastňuje rokovania k danému právnemu návrhu na úrovni Európskej únie. Základ takého predkladaného dokumentu tvorí prehľad o činnosti ústredných orgánov štátnej správy, o vyvíjaných aktivitách na presadzovanie záujmov Slovenska na úrovni Európskej únie v oblasti tvorby legislatívy.
Predkladaný materiál poskytuje informácie pre Národnú radu Slovenskej republiky. Celkovo možno konštatovať, že Slovenská republika v zásade dobre zvládla vstup do účasti na rozhodovacích procesoch Európskej únie. K zlepšeniu vzájomnej koordinácie medzi vládou Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky a poslancami Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku prispeli osobitné zasadnutia ministerskej rady vlády pre záležitosti Európskej únie za účasti poslancov Výboru Národnej rady pre európske záležitosti a poslancov Slovenskej republiky v Európskom parlamente.
Kľúčové momenty, ktorým sa bude treba venovať do budúcnosti, sú, aby bol dosiahnutý ešte lepší výsledok zapojenia sa do legislatívnych procesov Európskej únie, najmä v otázkach určovania gestorstva od momentu a od prvého návrhu dokumentu k dispozícii v reálnej tlačenej forme.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som si dovolil požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s touto správou. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím povereného člena výboru pre európske záležitosti pána poslanca Ondriaša, aby podal správu o výsledku prerokovaného materiálu vo výboroch Národnej rady.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi oboznámiť vás so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 (tlač 1173).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti ako gestorský výbor k správe o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 (ďalej len "gestorský výbor") podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1198 z 3. júna 2005 túto spoločnú správu výborov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím pridelil správu o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za gestorský výbor.
Po druhé. Výbory rokovali o správe o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, výbor pre pôdohospodárstvo, ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre financie, rozpočet a menu, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky správu o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 zobrať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal platné uznesenie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 zobrať na vedomie.
Po tretie. Spoločná správa o výsledku prerokovania správy o účasti Slovenskej republiky na legislatívnom procese v Európskej únii v roku 2004 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 109 dňa 20. júna 2005.
Pán podpredseda, to je všetko, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pán poslanec sa hlási do rozpravy? Pán Maxon, nech sa páči. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celkom úvodom by som chcel skonštatovať, že Rada Európskej únie pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo považuje aj túto správu z formálnych a neformálnych rokovaní Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo v určitom smere za nedostatočnú a o problematike, ktorá sa týka Slovenskej republiky a je označená ako prioritná, rovnako za nedostatočnú.
Otázky, ktoré aj podľa tejto správy boli prerokované na jednotlivých zasadnutiach Rady a ktoré sú zo strany Slovenskej republiky považované za podstatné, sú miestami zmienené len veľmi povrchne, bez toho, aby bol uvedený napríklad názov návrhu legislatívneho aktu, ktorý bol prerokovaný alebo k akému záveru a na základe čoho sa dospelo k takému záveru, ako je uvedený. Takže táto správa, ktorú máme, je rozsahom veľmi bohatá, ale dovoľte mi povedať niečo aj o obsahu a to do istej miery aj vypovedá o kvalite tejto správy.
Dámy a páni, to, čo teraz chcem povedať, tak to je svedectvom toho, že si tu naozaj už z nás robíte "srandu". Alebo si robíte potom "srandu" zo Slovenskej republiky.
Pán podpredseda vlády, príloha č. 3 Priority jednotlivých ministerstiev z legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2005. K tým, samozrejme, prvým dvom prioritám, ktoré má Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, nemám absolútne žiadne výhrady a považujem ich za absolútne relevantné. Je to teda celá diskusia o spoločnom európskom trhu s cukrom, čo je nepochybne mimoriadne vážny agrárny problém celoeurópsky. Rovnako rozhodnutie Rady o strategickom smerovaní vidieckeho rozvoja na rozpočtované obdobie 2007 až 2013 považujem za veľmi dôležité pre Slovenskú republiku.
Ale, pán podpredseda vlády, prepáčte, aby medzi našimi prioritami bolo nariadenie Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 404/1993 o spoločnej organizácii trhu s banánmi, no tak to ako... Keď sme o tomto probléme hovorili na pôdohospodárskom výbore a žiadali sme vysvetlenie, prečo je to uvedené medzi prioritami Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, tak sme nedostali uspokojivé vysvetlenie, a to tam sedel štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva.
No a aby sa to tými banánmi nekončilo, tak ďalšou našou prioritou v legislatívnom a pracovnom programe Európskej komisie na rok 2005 je návrh nariadenia Rady o financovaní spoločnej rybárskej politiky. Ja, samozrejme, rešpektujem to, že v európskom priestore spoločná rybárska politika a nakoniec možno aj ten trh s banánmi môže mať istú mieru vážnosti, ale, ak si Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na čele s ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky po prerokovaní v Rade dá takúto prioritu, tak nech sa pán minister zoberie a nech do tej banánovej republiky ide robiť ministra pôdohospodárstva.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem len jednou vetou reagovať na pána poslanca. Samozrejme, táto pripomienka je relevantná. Pán poslanec, budem tlmočiť vaše slová pánovi ministrovi pôdohospodárstva. Ďakujem pekne, pán podpredseda.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Ondriaš? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať
správou o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky za rok 2004 (tlač 1156).
Správu vlády uvedie jej podpredseda Pál Csáky. Nech sa páči, pán podpredseda.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky schválila Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja dňa 10. októbra 2001 svojím uznesením č. 978/2001, v ktorom uložila jednotlivým ministerstvám, krajským úradom a okresným úradom rozpracovať zámery, priority a ciele Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja vo svojich strategických rozvojových a koncepčných dokumentoch.
Správa o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja za rok 2004 bola vypracovaná na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1989 z 3. apríla 2002. Predkladaný materiál vyhodnocuje úlohy, ktoré sa mali splniť v roku 2004, úlohy, ktoré sa mali čiastočne splniť aj v roku 2005, a tie úlohy, ktoré sa mali splniť od roku 2002, ale neboli splnené v stanovenom termíne. Tak ako to vyplýva z východísk Akčného plánu pre trvalo udržateľný rozvoj, aktuálny stav uplatňovania zásad trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky nie je vo všetkých detailoch uspokojivý.
Z vyhodnotenia úloh Národnej stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj vyplýva, že je potrebné aktualizovať existujúce úlohy stanovené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 978/2001. Z toho dôvodu jednotlivé ministerstvá vypracujú Akčné plány pre trvalo udržateľný rozvoj na obdobie 2005 až 2010.
Materiál bol koncipovaný v štruktúre uznesenia vlády na základe odporúčania Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že pri spracovaní Akčného plánu pre trvalo udržateľný rozvoj na roky 2005 až 2010 dôjde k aktualizácii úloh včlenených do Národnej stratégie, pri predložení správy o plnení úloh Národnej stratégie na rok 2004 bude Národná rada Slovenskej republiky požiadaná o zrušenie úlohy vyplývajúcej z bodu B uznesenia Národnej rady č. 1989.
Materiál, ktorý predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, bol odsúhlasený vládou, bol prerokovaný na Rade vlády pre trvalo udržateľný rozvoj a odporučený na schválenie plénom Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.) Prosím? Ježiš, ja som sa... Ospravedlňujem sa, to som uviedol bod programu, sú tri, pán podpredseda, ospravedlňujem sa. Áno, správne.
Prosím povereného člena výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Kötelesa. Správne, ďakujem pekne, pán poslanec. Výborne. Pozornosť. To bola skúška.
Prosím pána Kötelesa, aby podal informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Ďakujem pekne ešte raz.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte, aby som na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody predniesol na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní správy o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky za rok 2004.
Uvedenú správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1167 z 3. mája 2005 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetnú správu dňa 7. júna 2005 na svojej 53. schôdzi a uznesením č. 220 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o plnení úloh Národnej stratégie a trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky za rok 2004.
Ďakujem. Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Ďakujem. Už sa nepomýlim, lebo v tom hluku, čo tu robí to množstvo poslancov... (Smiech v sále.)
Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.
K. Ondriaš, poslanec: Pán predsedajúci, pán podpredseda, dámy a páni, mám len jednu krátku poznámku. Budem citovať zo správy, že "Komisia pre trvalo udržateľný rozvoj OSN schválila v roku 1996 v New Yorku ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja. Do súboru schválených indikátorov zaradila 130 ukazovateľov, z toho pre Slovensko je relevantných 125 ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja". Bohužiaľ, správa hodnotí všetko na Slovensku veľmi všeobecne, hovorí: "úloha sa splnila", "úloha sa plní", "úloha sa zrušila". Neprezentuje ani jeden ukazovateľ, a preto, bohužiaľ, my nemôžeme podporiť takúto správu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Končím možnosť podania prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme
správou o systémovom riešení negatívnych dôsledkov prechodu na nový dôchodkový systém v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v Slovenskej republike (dôchodky vyberané k 31. decembru 2003 a po uplatnení zákona od 1. januára 2004).
Správa je tlač 1204, spoločná správa výborov 1204a.
Prosím podpredsedu vlády Pála Csákyho, aby z poverenia vlády správu uviedol.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, predkladaný materiál, ktorý dňa 8. júna 2005 vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 457/2005, predkladám na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1579 z tohto roku, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie predmetnej správy.
Rozdiel vo výške dôchodkov priznaných za účinnosti zákona o sociálnom poistení a dôchodkov priznaných za účinnosti právnej úpravy sociálneho zabezpečenia vyplýva z toho, že dôchodkový systém platný do 31. decembra 2003 v porovnaní s novým dôchodkovým systémom založeným na postupne uplatňovanom princípe zásluhovosti dlhé roky nivelizoval priznávané dôchodky a mal demotivačný charakter.
Požiadavku na prepočet dôchodku a jeho výhodnejšiu úpravu podľa objektívnejšieho spôsobu nového výpočtu dôchodku predkladá najmä skupina poberateľov dôchodkov s nadpriemernou zásluhovosťou počas pracovnej aktivity, ktorá podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebola premietnutá v plnej miere do výšky ich priznaného dôchodku. S cieľom riešenia problému tzv. starodôchodcov a novodôchodcov boli prijaté opatrenia na postupné zmierňovanie rozdielov v sume dôchodkových dávok a navrhnuté ďalšie opatrenia na riešenie dôsledkov prechodu na nový dôchodkový systém, ktorými sa predkladaný materiál zaoberá.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, na rokovanie vlády sa predkladal bez rozporov a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá na základe uznesenia vlády, ktoré odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento materiál.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Júliusa Brocku, aby podal informáciu o výsledku prerokovania správy vo výbore.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som predniesol správu výboru pre sociálne veci a bývanie k tomuto vládnemu materiálu. Predseda ho pridelil na prerokovanie iba nášmu výboru a tento ho prerokoval a prijal k nemu uznesenie. Uznesenie, ktoré odporúča aj Národnej rade vziať tento materiál na vedomie. Máte ho pred sebou. Ja sa, pán podpredseda, hlásim do rozpravy ako prvý. Môžete otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil za... Takže poprosím, najskôr dostane prednosť za klub poslancov Jozef Burian a potom v rámci ústneho prihlásenia do rozpravy. Písomne ste neboli. (Reakcia z pléna.) Vždy máte prednosť? Vždy máte prednosť, naozaj?