B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec? Nie. Pán minister bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Áno, nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Ja len veľmi krátko. Je to kompaktný pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Madej. Jediná otvorená otázka, ktorá zostala vlastne aj po tomto pozmeňujúcom návrhu, je ten tisícnásobok minimálnej mzdy, že prokurátor bude postihovať len ten majetok, ten majetkový rozdiel, ktorý presiahne tisícnásobok minimálnej mzdy, čiže ten rozdiel je teraz podľa platného stavu 6 500 000 korún. Problém je, že povedzme aj tá polovica, že aj 3 000 000 nelegálneho majetku by mala byť postihnutá, ale keď uvážime, že treba niekde spraviť nejakú hranicu, kde je súdny postih ešte efektívny, adekvátny, tak nezostáva nám nič iné, ako túto mieru akceptovať a uvidieť, ako sa to v praxi potom uplatní, keď to prijmeme. Ďakujem za slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vám oznámiť výsledok rokovania poslaneckého grémia. V poslaneckom grémiu došlo k dohode, že hlasovať sa bude až zajtra o 11.00 hodine a teraz pokračujeme v rokovaní druhými čítaniami. Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1100).
Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister je tu, takže už aj prichádza.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, mikrofón je váš len na chvíľočku.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zámerom návrhu zákona je plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady o sprostredkovaní poistenia.
Medzi najdôležitejšie ciele návrhu zákona patrí najmä zavedenie nových kategórií sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia pôsobiacich na slovenskom poistnom trhu. Zavádza sa inštitút registra sprostredkovateľov poistenia a zaistenia, ktorý umožňuje pôsobiť v iných členských štátoch, ako aj sprostredkovateľom poistenia a zaistenia z iných členských štátov pôsobiť na území Slovenskej republiky. Upravuje požiadavky na odbornú spôsobilosť sprostredkovateľov poistenia a zaistenia. Upravuje tiež podmienky dohľadu nad touto činnosťou, ktorý do konca tohto roka vykonáva Úrad pre finančný trh a od 1. januára 2006 prechádza vykonávanie dohľadu do pôsobnosti Národnej banky.
Ďakujem za pozornosť a žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní, ktoré máme pod tlačou 1100.
Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona, tak ako aj ostatné výbory Národnej rady: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Uvedené výbory prerokovali návrh zákona v stanovenom termíne a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre zdravotníctvo svojimi uzneseniami odporúčajú Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi predmetný vládny návrh. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máme v spoločnej správe, a je ich dokopy 16, s tým, že 14 odporúča gestorský výbor schváliť a 2 neschváliť.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Teraz otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Hlási sa sám pán spravodajca. Nikto viac sa nehlási, končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Pán spravodajca, máte slovo.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som informovať ctenú snemovňu, že v gestorskom výbore sa nám nepodarilo dotiahnuť niektoré veci tak, aby mohli byť zahrnuté v spoločnej správe, a preto si dovolím dať dva pozmeňujúce návrhy k predmetnému vládnemu návrhu.
Jeden sa týka technickolegislatívnych pripomienok a jeden sa týka upresnenia práce, respektíve zmlúv maklérov s poisťovňami a vyriešenie tohto problému. Tento návrh, ktorý je pod č. 2, vznikol v spolupráci výboru a ministerstva financií a asociácie maklérov. Konkrétne návrhy.
Pozmeňujúci návrh č. 1. V čl. I navrhujem vykonať zmeny. Po prvé, v § 1 ods. 2 písm. h) sa vypúšťajú slová "Európskej únie". Odôvodnenie: Účelom úpravy je rozšírenie výnimky z uplatnenia zákona podľa § 1 ods. 2 písm. h) aj na členské štáty európskeho hospodárskeho priestoru.
Po druhé, v § 10 ods. 5 sa slová "na celom území Európskej únie" nahrádzajú slovami "na území členských štátov". Odôvodnenie: Účelom úpravy je zosúladenie § 10 ods. 5 v znení § 1 ods. 2 písm. h).
Po tretie, v § 13 ods. 1 písm. d) sa na konci "čiarka" nahrádza "bodkočiarkou" a pripájajú sa tieto slová: "Ak navrhovateľa po podaní návrhu na zrušenie zápisu v registri požiadal výlučný sprostredkovateľ poistenia alebo podriadený sprostredkovateľ poistenia, alebo ak sa skončila platnosť zmluvy a navrhovateľ s výlučným sprostredkovateľom poistenia alebo podriadeným sprostredkovateľom poistenia neuzavrel novú zmluvu, je navrhovateľ povinný podať návrh na zrušenie zápisu týchto osôb v registri do 30. dňa odo dňa, po prvé, doručenia žiadosti výlučne od sprostredkovateľa poistenia a podriadeného sprostredkovateľa poistenia alebo, po druhé, skončenia platnosti zmluvy." Odôvodnenie: Účelom úpravy je doplnenie povinnosti navrhovateľa podať návrh na zrušenie zápisu výlučného sprostredkovateľa poistenia alebo podriadeného sprostredkovateľa poistenia, ak navrhovateľa o zrušenie zápisu v registri požiadali tieto osoby, alebo ak sa skončila platnosť zmluvy týchto osôb s navrhovateľom.
Po štvrté, v § 21 ods. 1 sa slová "činnosť poisťovacieho makléra alebo poisťovacieho agenta podľa doterajších predpisov" nahrádzajú slovami "sprostredkovanie poistenia v súlade s doterajšími predpismi". Odôvodnenie: Účelom úpravy je upresnenie prechodného ustanovenia vo vzťahu ku všetkým osobám, ktoré podľa doterajších predpisov vykonávali sprostredkovanie poistenia.
Po piate, v čl. II za doterajší bod 16 vložiť nový bod, ktorý znie: V § 63 ods. 2 sa slová "právnická osoba, ktorej bolo odňaté takéto povolenie" nahrádza slovom "úrad". Ďalšie body návrhu zákona bude treba náležite prečíslovať. Odôvodnenie: Úprava vyplynula z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 26 z 26. januára 2005 k návrhu opatrení na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku pod bodom 8.
Po šieste, za doterajší čl. IX sa vkladá čl. X, ktorý znie: "Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 95/1992 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 430/2003 Z. z. a zákonom č. 186/2004 Z. z., zákonom č. 580/2004 Z. z., zákonom č. 645/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z. a zákonom č. 7/2005 Z. z. a týmto zákonom." Odôvodnenie: Účelom úpravy je doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia pre predsedu Národnej rady na vyhlásenie úplného znenia zákona, nakoľko tento zákon má už šesť noviel. Doterajší čl. X sa označuje ako čl. XI.
A ten druhý pozmeňujúci návrh - v čl. I navrhujem vykonať tieto zmeny: V § 7 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: "Poisťovací maklér môže vykonať sprostredkovanie poistenia aj na základe zmluvy s jednou alebo viacerými poisťovňami. V tejto zmluve sa nesmie dohodnúť vykonávanie činnosti podľa § 2 písm. a) prvého bodu a druhého bodu na vykonávanie a vykonávanie činnosti podľa § 2 písm. a) tretieho bodu až šiesteho bodu, ak sú dohodnuté v zmluve s klientom." Odôvodnenie: Účelom je doplnenie možnosti pre poisťovacieho makléra vykonávať sprostredkovanie poistenia aj na základe zmluvy s poisťovňou. Tento spôsob vykonávania sprostredkovania poistenia poisťovacím maklérom sa na území Slovenskej republiky uplatňuje už viac rokov a neumožnenie pokračovania v tejto praxi by znamenalo vážne ohrozenie činnosti poisťovacích maklérov.
V čl. II po prvé, v bode 2 v § 2 ods. 1 za slovami s výlučným sprostredkovateľom poistenia sa slovo "a" nahrádza "čiarkou" a za slová "poisťovacím agentom" sa vkladajú slová "a poisťovacím maklérom". Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie: 1c § 7 zákona č., ktoré ešte nemá číslo/2005 Z. z. Odôvodnenie: Účelom je v nadväznosti na úpravu čl. I § 7 ods. 1 doplnenie poisťovacieho makléra medzi subjekty, s ktorými poisťovňa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 95 uzaviera zmluvu, ktorej obsahom je sprostredkovanie poistenia.
Po druhé, v § 2 ods. 1 sa doterajší odkaz 1c označí ako odkaz 1d, a po tretie, v bode 3 v § 2 ods. 2 sa novo označený odkaz 1d označuje ako odkaz 1e. Odôvodnenie: Ide o legislatívne úpravy v nadväznosti na bod 1, úprava v bode 3 súvisí s pozmeňujúcim návrhom č. 15 spoločnej správy výborov Národnej rady. To je všetko. Ďakujem pekne, pán podpredseda.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete na záver ešte slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1095).
Spoločnú správu máte ako 1095a.
Prosím teraz podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh novely zákona o dani z príjmov nadväzuje na programové vyhlásenie vlády a je v súlade s koncepciou daňovej reformy. Zákon o dani z príjmov je jedným z kľúčových zákonov v daňovom systéme, jeho novelizácia je vyvolaná reakciou na potrebné zmeny najmä v oblasti sociálneho systému.
V predloženom návrhu novely zákona o dani z príjmov je zapracované zvýšenie daňového bonusu na každé vyživované dieťa z mesačnej sumy 400 korún na 450 korún, t. j. v súčasnosti platná suma daňového bonusu sa zvyšuje zo 4 800 na 5 400 korún ročne.
Vzhľadom na účinnosť zákona od 1. septembra 2005 sa v tomto zákone osobitne rieši v prechodných ustanoveniach rok 2005, podľa ktorého si môže daňovník v roku 2005 uplatniť za stanovených podmienok daňový bonus na vyživované dieťa v sume 5 400 korún, a to za kalendárne mesiace január až august v sume 400 korún mesačne a za kalendárne mesiace september až december v sume 450 korún mesačne.
Tento návrh zákona zakladá zvýšený nárok na štátny rozpočet, avšak nebude mať dopad na deficit verejných financií, nakoľko pri tvorbe rozpočtu verejnej správy sa s navrhovanou zmenou už uvažovalo. Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancom Imrichovi Hamarčákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1588 z 10. mája 2005 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1095) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 630 zo 14. júna 2005 a odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 579 z 9. júna 2005. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, pretože z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 6 poslancov, za návrh nehlasoval nikto, 1 poslanec bol proti a 5 sa zdržali hlasovania.
Z uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy, sú ich dovedna štyri. Budem odporúčam, aby body 1 a 2 boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru hlasovať tak, že o bodoch 1 a 2 sa bude hlasovať osobitne a o bodoch 3 a 4 taktiež.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 638 z 20. júna 2005. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov, súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa zatiaľ nikto neprihlásil. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Fajnor. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán spravodajca Hamarčák a potom vystúpi pán poslanec Fajnor.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Napriek tomu, že som povďačný za ústretovosť ministerstva financií, pretože tento návrh som predkladal aj na rokovanie výboru a ministerstvo mi prisľúbilo spoluprácu v tom zmysle, že sa pripravuje ďalšia novela tohto zákona a že môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh bude zapracovaný v tejto novele. Napriek týmto skutočnostiam som si dovolil urýchliť tento proces, pretože zákon je otvorený a nie je dôvod čakať na ďalšiu novelu.
Prečítam pozmeňujúci návrh a potom zdôvodním, prečo tento návrh predkladám. Po prvé, v § 12 ods. 7 písm. c), ktorý momentálne znie: "Podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí" sa nahrádza textom "podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo obdobnej právnickej osoby v zahraničí určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní". Odôvodnenie k tomuto návrhu: Touto úpravou sa odstraňuje právna neistota pri interpretácii § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov pri posudzovaní pri zdanených položkách, ktoré môžu byť súčasťou vyplácaných dividend právnickým osobám. S cieľom predísť konfliktu so záväznou smernicou Európskej únie sa navrhuje táto zmena.
Po druhé, text v § 3 ods. 2 písm. c) "podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnávací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný po zdanení tichému spoločníkovi" sa nahrádza textom "podiel na zisku (dividenda) vyplácaný obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo obdobnej právnickej osoby v zahraničí určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, vyrovnávací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi". Odôvodnenie: Dôvody, ktoré sú uvedené v bode 1, ktorým sa rieši posudzovanie pri zdanených položkách, ktoré môžu byť súčasťou vyplácaných dividend právnickým osobám sa primerane uplatňuje aj na podiele zo zisku prijaté fyzickými osobami.
Po tretie, v § 5 ods. 2 za slová "alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti" vkladajú slová "s výnimkou príjmov podľa § 6 až § 8 za predpokladu, že dojednanie cien pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom zodpovedá princípu nezávislého vzťahu podľa § 17 ods. 5". Posledná veta zostala nezmenená. Odôvodnenie: Ide o legislatívne upresnenie toho, že nie každý príjem, ktorý zamestnanec môže ako nezávislá osoba zmluvne dohodnúť a dostať od svojho zamestnávateľa, sa považuje za príjem zo závislej činnosti.
Po štvrté, v § 17 ods. 5 sa vypúšťajú slová "zahraničnej" a "zahraničných" a pred poslednú vetu sa vkladá veta: "Rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi zahraničnými závislými osobami." Odôvodnenie: Ide o odstránenie nerovnakého princípu transferového oceňovania pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb a pri vzťahoch medzi tuzemskými nezávislými osobami.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, platné znenie zákona vyvoláva právnu neistotu v situáciách, keď v zisku, z ktorého sú dividendy a podiely na zisku vyplácané, je zahrnutý aj určitý druh príjmu, ktorý je v zmysle platnej legislatívy oslobodený od dane. Uvediem nasledovné príklady.
Po prvé, slovenská spoločnosť vlastní zariadenie, z ktorého prevádzky sú príjmy oslobodené od dane z príjmov v zmysle § 19 ods. 1 písm. d) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Spomenuté zariadenie bolo uvedené do prevádzky v roku napríklad 2003. Podľa prechodných ustanovení zákona o dani z príjmov § 52 ods. 2 sa oslobodenia, úľavy a iné zvýhodnenia uplatnené podľa doterajších predpisov uplatnia až do uplynutia doby, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenia vzťahujú. Spoločnosť je oprávnená využívať spomenuté oslobodenie od dane z príjmu po dobu piatich rokov počnúc rokom 2003.
Po druhé, zahraničná spoločnosť realizuje príjem z predaja akcií. V zmysle daňovej legislatívy platnej v štáte rezidencie tejto spoločnosti je príjem z predaja cenných papierov oslobodený od dane z príjmov.
Tretí príklad. Podľa smernice č. 90/435/EEC o spoločnom systéme zdanenia materských a dcérskych spoločností, takzvaný Parent - subsidiary directive, sú dividendy prijaté spoločnosťou jedného členského štátu Európskej únie od spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie oslobodené od dane z príjmov právnických osôb v štáte príjemcu a od zrážkovej dane v štáte vyplácajúcej spoločnosti. Slovenská spoločnosť ako tretia v poradí prijme dividendu od spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorej zisku sú zahrnuté aj prijaté dividendy oslobodené od dane.
V uvedených ilustratívnych príkladoch je v zisku spoločnosti určenom na rozdelenie spoločníkom - akcionárom, zahrnutý aj príjem oslobodený od dane z príjmov. Z formulácie podiel na zisku vyplácaný po zdanení uvedenej v platnom zákone o dani z príjmov nie je zrejmé, ako má príjemca dividendy v opísanej situácii postupovať.
Do úvahy v zásade prichádzajú tieto alternatívy daňového posudzovania prijatých dividend. Po prvé, predmetom dane je celá suma prijatých dividend, a to z toho dôvodu, že časť zisku nebola efektívne zdanená a nie je preto splnená podmienka, že sú vyplácané zo zisku po zdanení.
Po druhé, predmetom dane je časť prijatých dividend určená v pomere príjmu oslobodeného od dane k celkovému zisku pred zdanením.
A po tretie, predmetom dane nie je celá suma prijatých dividend, čo však pri doslovnom výklade môže byť posúdené ako porušenie § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov.
V prvých dvoch uvedených scenároch by si každý akcionár bol povinný zistiť, či vyplácajúca spoločnosť efektívne zdanila celý zisk, z ktorého sa dividenda vypláca. Pri dividendách prijatých od zahraničnej spoločnosti by si to vyžadovalo oboznámenie sa v mnohých prípadoch s pomerne komplikovaným daňovým systémom štátu, v ktorom má vyplácajúca spoločnosť sídlo.
Pri druhej alternatíve by akcionár bol navyše povinný požiadať vyplácajúcu spoločnosť aj o vyčíslenie príjmov oslobodených od dane z dôvodu kalkulácie pomeru, v akom by bol povinný zahrnúť prijaté dividendy do svojho základu dane. Obe tieto alternatívy interpretácie § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov by skomplikovali v konečnom dôsledku a podstatne obmedzili praktickú použiteľnosť tohto ustanovenia.
Predpokladá sa, že toto nebolo zámerom tvorcu zákona, naopak, deklarovaným zámerom bolo zjednodušenie systému zdanenia príjmov. Podľa materiálu Koncepcia daňovej reformy 2004 až 2006 a dôvodovej správy k zákonu o dani z príjmov má byť postavený na zásade jedného priameho zdanenia. V súlade s touto zásadou výsledok hospodárenia spoločnosti, ktorý je určený na rozdelenie spoločníkom - akcionárom, t. j. podľa legislatívy štátu vyplácajúcej spoločnosti je považovaný za výsledok hospodárenia, po zdanení by viac nemal byť predmetom zdanenia.
Dá sa predpokladať, že zámerom tvorcu zákona nebola formulácia podiel na zisku vyplácaný po zdanení negovať oslobodenie od dane z príjmov, ktoré boli daňovníkovi priznané zákonom č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov alebo legislatívou štátu, v ktorej je vyplácajúca spoločnosť daňovým rezidentom.
Okrem uvedeného je tiež potrebné upozorniť na § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov, ktorý sa uplatňuje aj na dividendy prijaté slovenskou spoločnosťou od dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ktorej zisk je sčasti alebo aj úplne tvorený dividendami oslobodenými od dane, tak ako som to už uviedol. Interpretácia citovaného ustanovenia podľa alternatívy jeden, respektíve dva by narušila systém zdanenia dividend uplatňovaný v rámci Európskej únie a predstavovala by porušenie spomenutej Parent - subsidiary directive. Táto problematika je riešená doplnením, respektíve zmenou § 12 ods. 7 písm. c), ktoré som uviedol. Dôvody uvedené v časti I sa vzťahujú aj na § 3 ods. 2 písm. c), ktorý sa týka fyzických osôb.
Pozmeňujúci návrh na doplnenie § 5 ods. 2 predstavuje legislatívne upresnenie toho, že nie každý príjem, ktorý zamestnanec poberá od svojho zamestnávateľa, sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Napríklad úrokové príjmy plynúce zamestnancovi na základe úveru poskytnutého zamestnávateľovi sa nepovažuje za príjem zo závislej činnosti, ak dohodnutá úroková sadzba a ostatné podmienky úveru dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom zodpovedajú tomu, na čom by sa dohodli nezávislé osoby v porovnateľnom obchodnom vzťahu.
Ďalším príkladom sú rôzne motivačné schémy, ktoré zamestnávateľ pri obvyklom plate ponúka svojim zamestnancom, napríklad opcie nákupu akcií zamestnávateľa. Príjmy plynúce zamestnancovi z takto nadobudnutých akcií, dividendy, príjmy z predaja akcií a podobne by sa nemali považovať za príjem zo závislej činnosti, ak ceny vo všetkých vzájomných vzťahoch, ktoré medzi zamestnancom a zamestnávateľom v rámci týchto schém vznikajú, sa nelíšia od cien, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných vzťahoch. Ak je dodržaný princíp nezávislého vzťahu, dividendové príjmy plynúce od zamestnávateľa v rámci týchto schém by sa mali posudzovať rovnako ako dividendy prijaté nezávislou osobou, ktorá nie je zamestnancom, t. j. mali by byť vylúčené z predmetu dane z príjmov.
Podľa platného znenia § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa princípy transferového oceňovania použijú iba pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb. Podľa dôvodovej správy zámerom pozmeňujúceho návrhu zákona o dani z príjmov bolo, aby sa tieto princípy použili aj vo vzťahoch medzi tuzemskými závislými osobami. Na dosiahnutie tohto zámeru je navrhnutá úprava § 17 ods. 5.
Na záver chcem podotknúť, že návrh je zlučiteľný s právom Európskej únie. Vychádza zo smernice č. 90/435/EEC o spoločnom systéme zdanenia materských a dcérskych spoločností, takzvaných Parent - subsidiary directive a nemal by mať žiadny vplyv na štátny rozpočet a nekladie ani nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo a vás, páni kolegovia, panie kolegyne, by som chcel požiadať o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov. Do rozpravy sa teraz prihlásil pán poslanec Fajnor ako druhý a posledný. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, chcem vás poprosiť o pokoj v rokovacej sále, pretože nepatrí sa mi to povedať, ale mal som pocit, že vystúpenie pána Hamarčáka skoro nikto nepočúval. Tak dám prestávku a vybavme si veci, ktoré máme, ale zachovajme parlamentu určitú hodnotu na to, aby vystúpenia boli nielen počúvané, ale aby mali aj zmysel. (Ruch v sále.)
Páni poslanci, môžem vás poprosiť, keby sme dali priestor na rokovanie v tejto sále, alebo ste zato, aby som dal prestávku? Nech sa páči, pán Fajnor.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov považujem za, žiaľ, čisto kozmetický, aj keď môže byť prezentovaný zo strany vládnej koalície ako dojemná starostlivosť a ústretové kroky vo zvyšovaní životnej úrovne rodín s deťmi a menej pozorní občania si môžu myslieť, že v sociálnej oblasti sa začína politika drobných úspešných krokov v prospech občana.
Chcem zdôrazniť, že celý systém zdaňovania a daňových bonusov je nespravodlivý a v podstate ho pozitívne nepocíti žiadna príjmová skupina. Nízkopríjmové rodiny nebudú mať taký daňový základ, aby si vôbec mohli daňový bonus uplatniť. Rodiny patriace do vyšších príjmových skupín majú dosť možností krátiť daňový základ pri zdaňovaní významnejších súm, navyše zvýšenie daňového bonusu o pár sto korún ročne sa stratí napríklad už len pri zaokrúhľovaní. Čo sa týka dopadu návrhu na stredné vrstvy, uvediem príklad.
Príjem obidvoch rodičov 120 000, inflácia prehnane optimistická, dajme tomu 4 percentá, ročná strata 4 800 korún, rozdiel medzi starým a novým bonusom 600 korún na dieťa. Takto si ja skutočne podporu štátu na vyživované dieťa nepredstavujem. Aj keď poznamenávam, že spojenie bonusu a inflácie nie je ekonomicky a fiškálne celkom v poriadku, ale umožňuje pripomenúť, že vláda dá omrvinku a zoberie celý bochník. Nemôžem súhlasiť s tým, že navrhovaných 50 Sk mesačne na jedno dieťa bude stimulom na hľadanie si zamestnania. Otázka je, či sa dá nájsť nejaké zamestnanie v chudobných regiónoch alebo stimulom na samozamestnanie pri súčasných nehoráznych povinných odvodoch.
Vážení prítomní, vážené kolegyne, kolegovia, hlavne z KDH poprosím, pretože v rámci desatora vedia, o čom rozprávam. V záujme občanov žijúcich z priemerného a nižšieho platu návrh na zvýšenie hodnoty daňového bonusu, samozrejme, podporím. Zároveň však zdôrazňujem, že ide o sypanie prachu do očí drvivej väčšine rodičov. Preto predkladám pozmeňujúci návrh na jeho skvalitnenie. Ak má táto snemovňa skutočný záujem robiť politiku pre občana, ja verím, že môj návrh všetci podporíte. Preto mi dovoľte, aby som odcitoval môj predkladaný pozmeňujúci návrh.
Podľa § 29 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1095). Navrhujem. V čl. I ods. 1 sumu 5 400 nahradiť sumou 6 000; v čl. I ods. 2 sumu 5 000 nahradiť sumou 5 400 a sumu 450 Sk mesačne nahradiť sumou 550 Sk mesačne.
Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že vy všetci, ktorí ste ma pozorne počúvali a ktorí určite máte sociálne cítenie, ma podporíte. Dovoľte mi, aby som originál pozmeňujúceho návrhu aj s 15 podpismi odovzdal spravodajcovi. Všetkým vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Tkáč. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Tkáčovi a poprosím, pán poslanec Banáš, keby ste pracovali tak, aby mohli všetci pracovať.
V. Tkáč, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som podporiť návrh, ktorý predložil pán poslanec Fajnor z viacerých dôvodov. Verím, pán podpredseda vlády a minister financií, že tie almužny, ktoré teraz budete postupne zapájať zrejme do legislatívneho procesu, neskončia ako to, čo ste predviedli pred voľbami 2002 a čo bol jeden z najväčších volebných a sociálnych podvodov v tejto krajine v histórii, keď ste 22 zákonmi rušili bez tripartity po roku 2002 po tom, čo ste prišli do vlády, väčšinu sociálnych opatrení, na ktoré vám ľudia naleteli, keď vám dávali hlasy pred voľbami 2002.
Preto akýkoľvek sociálny pokus tejto pravicovej vlády je minimálne podozrivý a pripomína tu "prupoviedku" o pastierovi, ktorý toľkokrát kričal, že ide vlk, až mu ľudia prestali veriť a vlk mu zožral ovce.
Chcem ešte v tejto súvislosti uviesť, prečo podporím tento návrh. Keď som čítal návrh o sociálnej situácii obyvateľstva podpísanú vaším kolegom a predsedom pobočky ministerstva financií ministrom práce Kaníkom, že táto správa by u mňa neprešla ani na porade vedenia ministerstva práce. Tam sa hovorí o tom, že ako, koľko, počet poberateľov dávok sociálnej pomoci, ako to klesá. Ja, keď idem cez Piešťany a vidím tam barlolamača, tak si tam predstavím vždy ministra Kaníka, len rozdiel je ten, že piešťanský barlolamač láme svoju barlu a Kaník berie barly cudzím.
V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že neexistuje komplexná rodinná politika zo strany súčasnej vlády a že aj podľa správy Rady Európy jedna tretina detí je v pásme chudoby. Preto plne podporujem návrh pána poslanca Fajnora a verím, že nová vláda mu ho nezoberie.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno. Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec Fajnor, chcem len povedať, že to, čo ste povedali v rozprave o tom daňovom bonuse, že si ho nízkopríjmové skupiny aj tak nemajú čo odpočítať, lebo že majú nízky daňový základ, svedčí len o tom, že neviete, čo daňový bonus je, s prepáčením, pretože daňový bonus je práve konštruovaný tak, aby aj tí, ktorí neplatia žiadnu daň, teda platia nulovú daň, dostali tento príspevok, tieto prostriedky od daňového úradu. Takže, samozrejme, kto má nulovú daň alebo tí, ktorí majú nižší daňový základ, ako je tá suma daňového bonusu, dostávajú peniaze vyplácané. Takže nie je to tak.
Čo sa týka toho vášho návrhu, chcem povedať, že ten návrh na schválenie vyššej sumy nie je krytý v štátnom rozpočte, a teda, ak by takýto návrh prešiel, musel by som tento návrh vládnej novely zákona o dani z príjmu stiahnuť, a teda chcem len upozorniť, že všetci, ktorí budú hlasovať o vyššom príspevku, teda o vašom pozmeňujúcom návrhu, môžu týmto spôsobiť, že daňový bonus nebude zvýšený vôbec. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1118), spoločná správa číslo 1118a.
Teraz prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zámerom návrhu zákona je plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskej únie o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov.
Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, patrí najmä zjednotenie doterajšieho kótovacieho prospektu a prospektu cenného papiera podľa jednotného formátu platného v celej Európskej únii, zjednodušenie administratívnych postupov schvaľovania projektov, zavedenie európskeho pasu pre emitentov, väčšia flexibilita pri zostavovaní prospektov a predĺženie platnosti prospektu zo súčasných šiestich mesiacov na dvanásť mesiacov. Súčasťou tohto návrhu je aj vyvolaná novelizácia zákona o burze cenných papierov, tiež novelizácia zákona o dlhopisoch a novelizácia Občianskeho zákonníka. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Minárikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou, pretože ma výbor poveril za spoločného spravodajcu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nasledujúcu spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to: výboru pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a ústavnoprávneho výboru. Všetkým týmto výborom bol tento návrh, ktorý máte ako tlač č. 1118, pridelený uznesením č. 1589 z 10. mája 2005.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne okrem ústavnoprávneho, ktorý tento návrh prerokoval až 20. júna 2005. Gestorský výbor do začatia svojho rokovania o tomto vládnom návrhu nedostal žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996.
V časti III tejto správy sa hovorí, ako rokovali tie výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený. Prerokovali to v čase od 9. do 20. júna 2005 a všetky výbory odporúčajú Národnej rade schváliť tento návrh s pozmeňujúcimi návrhmi.
Pozmeňujúce návrhy sú zosumarizované v časti IV pod bodmi 1 až 34 s tým, že budem odporúčať na základe uznesenia nášho výboru, aby sme o týchto bodoch hlasovali spoločne okrem bodu 21 s tým, aby sme tieto body schválili. Ak tieto body budú schválené, tak bod číslo 21, ktorý gestorský výbor navrhuje neschváliť, už sa hlasovať nebude, pretože je to vykryté bodom číslo 22.
Gestorský výbor na základe prerokovania vo výboroch a na základe diskusie vo výbore v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, o ktorých som hovoril v časti IV.
Zároveň ma svojím uznesením poveril za spoločného spravodajcu. Poveril ma predniesť túto spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Zároveň mi odporučil, aby som odporučil postúpiť do tretieho čítania ihneď po ukončení rozpravy a odhlasovaní návrhov v druhom čítaní.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.