Druhý deň rokovania

44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

22. júna 2005 o 9.08 hodine

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram pokračovanie 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Anton Danko.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1159).

Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby návrh zákona uviedol. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu zákona je zapracovať príslušné ustanovenie článku nariadenia Európskeho spoločenstva č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie č. 681/2001, ktorým sa usmerňuje implementácia uvedeného nariadenia.

Návrh zákona upravuje najmä práva a povinnosti organizácií sídliacich na území Slovenskej republiky pri ich registrácii upravenej osobitným predpisom, akreditáciu environmentálnych overovateľov a dozor nad činnosťou environmentálnych overovateľov, pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach environmentálneho manažérstva a auditu, zodpovednosť za porušovanie povinností ustanovených týmto zákonom osobitným predpisom.

V návrhu zákona sú zároveň premietnuté skúsenosti a požiadavky, ktoré vyplynuli z uplatňovania zákona č. 468/2002 Z. z. o systéme EMAS v praxi. Návrh zákona nepredpokladá ekonomický dopad na štátny rozpočet a má pozitívny vplyv na životné prostredie.

Verím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že podporíte návrh tohto zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody poslankyni Ivete Henzélyovej. Nech sa páči.

I. Henzélyová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1159) ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1177 z 24. mája 2005 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 7. septembra 2005 a gestorský výbor v lehote do 9. septembra.

Pán predseda, ďakujem, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1167).

Znovu prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászloá Miklósa, aby vládny návrh zákona uviedol.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vypracovanie predkladaného návrhu zákona vyplynulo z potreby zabezpečenia príslušnej smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia.

Účelom návrhu novely zákona je prebrať do slovenského právneho poriadku ustanovenie čl. 4 smernice a prílohy 2 uvedenej smernice. Návrh novely zákona sa predkladá do legislatívneho procesu aj vzhľadom na snahu Slovenskej republiky ratifikovať v roku 2005 Aarhuský dohovor, ktorého druhý pilier tvorí Smernica 2003/35/ES. Podľa čl. 6 smernice musia členského štáty Európskej únie uviesť do platnosti zákon a iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s uvedenou smernicou najneskôr do 25. júna 2005.

Predmetom návrhu zákona je predovšetkým zakotvenie pozície účastníka konania v integrovanom povoľovaní prevádzok pre zainteresovanú verejnosť rozlišovanú v troch formách. Návrhom zákona sa na jeho účely definuje aj súvisiaci pojem verejnosť. Požiadavka smernice zakotvená v dotknutej verejnosti práva na prístup k spravodlivosti sa takýmto legislatívnym riešením preberá v plnom rozsahu. Zainteresovaná verejnosť bude mať ako účastník konania právo na odvolanie aj právo žiadať, aby súd preskúmal zákon od právoplatného rozhodnutia vydaného v integrovanom povoľovaní a zákonnosť postupu správneho orgánu v takomto konaní.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, poslanci, verím, že podporíte aj tento návrh novely. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody poslankyni Libuši Martinčekovej. Pani poslankyňa, nech sa páči.

L. Martinčeková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1167) ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1178 z 24. mája 2005 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 7. septembra 2005 a gestorský výbor v lehote do 9. septembra 2005.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte rozpravu o tomto návrhu zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem aj ja, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Pán poslanec Cuper sa hlási. Do rozpravy, pán poslanec? Pán poslanec Cuper je ako jediný prihlásený do rozpravy. Nikto viac, končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja som iba chcel pánovi ministrovi povedať, že istý dánsky filozof Soren Kirkeggörd definuje verejnosť ako monštrózne nič. Ja len dúfam, že takáto definícia nie je aj v tom zákone o verejnosti, lebo potom tu bola ešte verejnosť proti násiliu a toto bude verejnosť na ochranu prírody, predpokladám. To je všetko, ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, budete sa musieť porátať s týmto obsažným diskusným príspevkom. (Smiech.) Končím rozpravu. Pán minister, nech a páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Áno, keďže sme v takej dobrej nálade, dovoľte mi sa k tomu vyjadriť. Áno, Kirkeggörd povedal takéto niečo, a skoro je to tak aj vo všeobecnosti, ale veľmi vážne vám musím povedať, že žiaľbohu alebo chvalabohu verejnosť je v Európskej únii definovaná tak, že to môže byť aj jeden človek, ktorý povie, že je verejnosť a je dotknutý a kým orgán nedokáže, že nie je dotknutý, tak je verejnosťou.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Aj tomu sme všetci porozumeli. (Reakcie z pléna.) Pani spravodajkyňa, chcete dodať niečo k tomuto? Vy nie. Dobre. Tak budeme pokračovať. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o krajine.

Návrh vlády ste dostali ako tlač č. 1081, spoločnú správu výborov máte ako tlač 1081a.

Návrh vlády odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky pán László Miklós.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Európsky dohovor o krajine je dohovorom Rady Európy a jeho účelom je celkové posilnenie významu krajiny, jej ochrany, manažmentu, plánovania a starostlivosti v celom rozhodovacom procese a tiež v oblasti medzinárodnej spolupráce a je v záujme Slovenskej republiky iniciatívne ho ratifikovať.

Európsky dohovor o krajine nadobudol platnosť 1. marca 2004. V súčasnosti zo 46 členských štátov Rady Európy ho k 29. 4. 2005 podpísalo 29 krajín, 17 ho ratifikovalo a v týchto krajinách aj nadobudol platnosť. Slovenská republika dohovor podpísala dňa 30. mája 2005 prostredníctvom veľvyslankyne Slovenskej republiky pri Rade Európy v Štrasburgu.

Dohovor je multilaterálnou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy a na jej vykonanie je potrebný zákon. Podľa č. 7 ods. 4 ústavy sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, verím, že podporíte aj vyslovenie súhlasu Národnej rady k Európskemu dohovoru o krajine. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Henzélyovej.

I. Henzélyová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o krajine (tlač 1081) informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a o stanoviskách gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe (tlač 1081a). Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 228 dňa 21. júna 2005.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o krajine pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1186 z 1. júna 2005 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne určil ako gestorský výbor na prerokovanie tohto návrhu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali materiál v určenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 355 zo 14. júna 2005 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 311 z 9. júna 2005 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Európskym dohovorom o krajine. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 225 zo 7. júna 2005 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po prvé, vysloviť súhlas s Európskym dohovorom o krajine a po druhé, zrušiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1211 z 21. septembra 2004 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o krajine.

Vážený pán predsedajúci, skončila som, ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne. Ústne kto sa hlási k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme teraz pokračovať bodom číslo 24 tlač 1151. Je to

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prístup Slovenskej republiky k "Protokolu o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum (CERN)".

Prosím ministra školstva pána Fronca, aby predmetný návrh odôvodnil.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo školstva ako odborný garant za spoluprácu s CERN-om predložilo na rokovanie vlády návrh na prístup Slovenskej republiky k Protokolu o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum. Návrh bol prerokovaný vo vláde 16. 3. 2005 a bol prijatý uznesením č. 200/2005. Na základe tohto ma vláda poverila odôvodniť tento návrh.

Protokol o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Vláda odporučila Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť podľa čl. 86 písm. d) ústavy o tom, že protokol má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy. Protokol je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky, ako aj v súlade s medzinárodnými právami Slovenskej republiky a je takisto v súlade s cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov. Ide o rozšírené uznanie medzinárodného postavenia tejto organizácie. Protokol bol prijatý podľa čl. 9 dohovoru CERN z 1. júla 1953, ktorý nadobudol účinnosť 29. septembra 1954 a bol zmenený a doplnený 17. januára roku 1971. Protokol je dôležitý pre organizáciu CERN na vykonávanie jej poslania a bol zaslaný prostredníctvom Stálej misie Slovenskej republiky v Ženeve na ministerstvo zahraničných vecí a postúpený na ministerstvo školstva s odporúčaním postupovať podľa čl. 23.

Chcel by som zdôrazniť, že k 19. decembru 2004 podpísalo protokol 12 členských štátov a podľa čl. 23 ods. 1 môže štát, zmluvná strana dohovoru o založení tejto Európskej organizácie pre atómový výskum k predmetnému protokolu v zmysle tohto článku pristúpiť. Slovenská republiky ako členský štát CERN-u, ktorý využíva viaceré programy aj vzhľadom na významný prínos tejto medzinárodnej organizácie pre Slovenskú republiky preto iniciuje prístup k procesu pristúpenia k protokolu.

Veľmi stručne. Protokol svojím štýlov a podstatou vlastne zodpovedá štandardu pre otázku postavenia udeľovaného medzinárodným organizáciám, je aj v súlade s dohodami hostiteľského štátu, t. j. so Švajčiarskom a Francúzskom a zodpovedá protokolu, ako majú niektoré iné organizácie, napríklad European Space Agency, teda Európska organizácia pre kozmický výskum. Tento súhlas sa týka okrem iného uznania medzinárodnej právnej subjektivity organizácie, vyňatia zo súdnej právomoci, daňových a colných dojednaní a výsad a imunít obmedzeného množstva zástupcov zmluvných strán protokolu, t. j. generálneho riaditeľa a niektorých ďalších v rozsahu potrebnom na nerušené fungovanie organizácie.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, chcem vás požiadať o podporu a schválenie tohto návrhu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

Pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prístup Slovenskej republiky k Protokolu o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum (CERN), tlač 1151, vo výboroch Národnej rady.

Tento návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prístup Slovenskej republiky k Protokolu o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum (CERN), tlač 1151, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 3. júna 2005 č. 1195 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady.

Súčasne výbor určil poslanca, konkrétne mňa, za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania vo výboroch. Určené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenej lehote a v prijatých uzneseniach zhodne odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas. Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktorý predkladaný návrh prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé, vysloviť súhlas s návrhom na prístup Slovenskej republiky k Protokolu o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum (CERN) a po druhé, rozhodnúť o tom, že protokol o výsadách a imunitách Európskej organizácie pre atómový výskum CERN je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tvorí prílohu tejto správy, ktorú máte, páni poslanci, na laviciach. Predmetná správa o výsledku prerokovania predkladaného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, teda v gestorskom výbore zo dňa 21. júna 2005 pod č. 404.

Ďakujem veľmi pekne a prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy nemám žiadne predložené. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy ústne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie).

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1176. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 1175.

Návrh zákona nám teraz prednesie pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, už druhýkrát predkladám návrh zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby, skrátene zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie. Účelom navrhovaného zákona je prešetriť privatizáciu a reštitúciu majetku štátnych podnikov, družstiev, rozpočtových a príspevkových organizácií, spoločenských organizácií a národných výborov na fyzické alebo právnické osoby po 1. januári 1990.

V úvode by som chcel zdôrazniť, že väčšina politických subjektov pred voľbami vždy má vo svojom programe prešetriť privatizáciu. Paradoxne, keď som tento návrh zákona predložil, tak žiadni koaliční poslanci to nepodporili. Zákon nesmeruje proti základným princípom privatizácie a reštitúcie, ale rieši prípady ich realizácie, keď sa tak stalo v konaní v rozpore so zákonnosťou. Jedným z nástrojom zahraničnoekonomického ovládania Slovenska po prevrate v roku 1989 bola netransparentná privatizácia majetku vo všeľudovom vlastníctve. Privatizoval sa na domáce, ale hlavne na zahraničné fyzické a právnické osoby. Všetci vieme, ako privatizácia prebiehala. Ja ju veľmi stručne pripomeniem.

Po roku 1989 sa vytvárali manažmenty podnikov na ich privatizáciu, pričom majetok štátnych podnikov a organizácií sa často preceňoval na nižšie hodnoty. Často sa vyraďoval a často aj postupne vykrádal. Vytváral sa takzvaný dubiózny majetok, o ktorý sa vedome znižovala hodnota podnikov pred privatizáciou. Výroba v takýchto podnikoch sa postupne zastavovala, výrobné podniky zanikali, niektoré sa zmenili na predajne alebo sklady zahraničného tovaru a následne sa privatizovali. Špekulantom sa za úplatky poskytovali nedobytné úvery v bankách najmä na privatizáciu. Zákony na reštitúciu a privatizáciu štátneho majetku sa schvaľovali postupne a cielene v prospech záujmových skupín a zahraničného kapitálu. Majetok sa prevádzal z vlastníctva štátu a iných právnických osôb nielen reštitúciou a privatizáciou, ale aj cez konkurzné konania a likvidáciu podnikov. Podľa zákona o malej privatizácii sa predával majetok špekulantom takzvanou holandskou dražbou, často hlboko pod cenu, niekedy aj mafiánskou formou, keď niektorí záujemcovia boli donútení z dražby odstúpiť.

Vytvoril sa Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond, ktorým sa zveril majetok štátu a majetok neznámych osôb, za ktorý nebol nikto dostatočne zodpovedný. Dochádzalo k obohacovaniu sa na privatizačných projektoch a znaleckých posudkoch v reštitúciách. Takticky sa menil spôsob privatizácie z kontrolovateľnej výberovým konaním na nekontrolovateľnú priamym predajom často cez politické strany. Vytvárali sa akciové spoločnosti s tým, že do podnikov vstúpil zahraničný kapitál často v nevýhodnom pomere pre štát. V mnohých prípadoch hodnota zahraničnej technológie ako akciový podiel zahraničného investora bola oveľa nižšia ako budovy a infraštruktúra privatizovaných podnikov.

Takto sa privatizovali niektoré podniky v neprospech štátu a v prospech zahraničného investora. Podniky, ktoré upadli do konkurzov, sa nekontrolovateľne likvidovali. Doklady o tom sú buď minimálne, alebo žiadne. Vytvorili a vytvárajú sa tiché spoločnosti, do ktorých vkladajú svoj kapitál novodobí zbohatlíci, politici a zahraniční investori a tí potom podnikajú, prípadne prepierajú aj špinavé peniaze.

Veľká privatizácia takzvaných strategických podnikov prešla do formy privatizovania spoločného majetku zahraničným investorom. Aj tu došlo k vážnemu podozreniu z korupcie, klientelizmu, uzavretia zmlúv v neprospech štátu a k výplate vysokých odmien zahraničným poradcom. Veľké rozdiely medzi účtovnou hodnotou sprivatizovaného majetku a jeho kúpnou cenou dokladá dokonca aj správa Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

Uvediem aspoň niektoré čísla zo správy. V roku 1994 účtovná hodnota sprivatizovaného majetku bola 21 miliárd korún a kúpna cena bola len 8 miliárd korún. Zisk niekoho bol 13 miliárd korún.

V roku 1995 účtovná hodnota sprivatizovaného majetku bola 37 miliárd korún a predal sa za 10 miliárd korún. Zisk pre niekoho bol 27 miliárd korún.

Účtovná hodnota sprivatizovaného majetku v roku 1996 bola 43 miliárd korún, kúpna cena 12 miliárd korún a zisk pre niekoho bol 31 miliárd korún.

V rokoch 1997, 1998 to podobne pokračovalo. Mnohé akcie Slovnaftu, VSŽ Košice, Nafty Gbely a ďalších podnikov boli predané za menej ako 30 percent účtovnej hodnoty.

Po roku 1998 sa začali privatizovať strategické podniky, čím sa oslabila ekonomická suverenita Slovenska, a tým aj jeho bezpečnosť. Slovensko sa dostalo takmer do úplnej ekonomickej závislosti od zahraničia, výsledkom čoho sú veľké ekonomické straty. Napríklad privatizáciou SPP, ktorý každoročne odovzdáva miliardy korún do štátneho rozpočtu, prichádzame o značné sumy a tak ďalej, myslím si, že všetci to poznáme.

V dôsledku zlých úverov v bankovom sektore sme prišli o viac ako 180 miliárd korún. Nikto nevie, kto to spôsobil, kto sa obohatil a ako boli vinníci potrestaní. Oddlžili sa banky a iné finančné ustanovizne z peňazí daňových poplatníkov od nedobytných úverov. Sporné pohľadávky z úverov sa predávali pod cenu zahraničným záujemcom alebo fiktívnym procesom zanikli na tento účel vytvorenou Konsolidačnou bankou.

Slovenské banky sa predávali do zahraničia často v nevýhodnom pomere pre Slovensko. Desiatky miliárd korún sa použili na ozdravenie bánk, ktoré boli potom lacno predané do zahraničia. Napríklad najväčšia slovenská komerčná banka Slovenská sporiteľňa bola predaná rakúskej spoločnosti za 18,4 miliardy korún. Aby ju bolo možné predať, predtým štát vynaložil takmer 40 miliárd korún na jej ozdravenie.

Rozmáha sa ďalej klientelizmus a korupcia v štátnej správe a samospráve. Predstavitelia miestnej štátnej správy, primátori, starostovia vzali vysoké pôžičky na budovanie miest a obcí, pričom často založili majetok miest a obcí. Výstavbu často realizujú a realizovali vlastnými alebo nastrčenými firmami.

Podporil sa rozklad poľnohospodárskych družstiev, následkom straty pôdnej základne mnohé družstvá zanikli. Majetok, ktorý nebol vrátený pôvodným vlastníkom, sa stal ľahkou korisťou špekulantov cez reštitučné konanie.

Realizovali sa aj protiprávne reštitúcie a vyplácanie náhrad za pozemky, ktoré ani podľa tejto legislatívy nebolo možné vydať a špekulanti reštituovali aj majetky, ktoré prepadli v prospech štátu v dôsledku neplnenia daní, prostredníctvom reštitučného konania si privlastnili aj takzvané odúmrte, t. j. majetky, ktoré nadobudol štát po osobách, ktoré nemali dedičov, ale aj iný majetok, ktorý bol vo vlastníctve neznámych osôb a starších osôb, u ktorých bol predpoklad, že sa nebudú môcť brániť.

Výsledkom netransparentného privatizačného a reštitučného procesu, pri ktorom sa mnohé fyzické a právnické osoby neprávom obohatili v neprospech štátu, sú veľké škody v hospodárstve Slovenska. Napríklad produkcia v poľnohospodárstve po roku 1989 klesala a v roku 2002 klesla na 58 percent produkcie z roku 1989.

Podobný je výsledok privatizácie a reštitúcie v stavebníctve, kde jeho produkcia po roku 1989 klesala a v roku 2002 klesla na 38 percent produkcie z roku 1989.

Straty privatizácie v priemysle od roku 1989 do roku 2004 v cenách 2004 sú okolo tritisíc miliárd korún.

Výsledkom netransparentného privatizačného a reštitučného procesu sú nízke reálne mzdy, ktoré sú nižšie, ako boli v roku 1989, nižšie dôchodky a musíme spoplatňovať školstvo a zdravotníctvo, aby mohlo fungovať.

Cieľom návrhu zákona je napraviť neprávosti privatizačného a reštitučného procesu po roku 1989. Teraz by som vás stručne oboznámil s návrhom zákona.

Návrh zákona ustanovuje postup orgánov verejnej moci pri zisťovaní spôsobu prevodu majetku vo vlastníctve štátu na iné právnické osoby, na iné fyzické alebo právnické osoby po roku 1989 a opatrenia voči tým osobám, ktoré ho nadobudli v konaní v rozpore so zákonnosťou.

Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých sa majetok fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá ho získala v rozpore so zákonnosťou, prevádza späť do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby. Popíšem aspoň tri základné pojmy z návrhu zákona.

V súčasnosti neexistuje centrálna podrobná evidencia ani kompletné štatistické údaje o prevedenom majetku pred a po 1. januári 1990. Neexistuje ani podrobná archívna dokumentácia spojená s jednotlivými prevodmi majetku po roku 1989. Taktiež často chýbajú údaje o tom, kto sa na týchto prevodoch zúčastnil ako vlastník alebo správca a kto bol za tieto prevody z titulu vtedajšej funkcie zodpovedný. Preto v návrhu zákona sa vytvára pri Ministerstve financií Slovenskej republiky zoznam. Tento zoznam bude nielen dôslednou pasportizáciou prevedeného majetku, ale aj právnym podkladom pre prípadné súdne konania, správne konania a trestnoprávne konania. Zoznam majetku bude napríklad obsahovať súpis majetku štátu a inej právnickej osoby, cenu majetku, meno vlastníka, názov správcu majetku a presne označené hnuteľné veci a nehnuteľné veci, ich majetkovú podstatu, ako aj iné majetkové práva, licenčné práva a duševné práva k nim v čase k 31. decembra 1989.

Zoznam bude obsahovať mená a funkcie štatutárnych osôb právnych subjektov, ktoré uskutočnili prevod majetku. Zoznam bude obsahovať právnu formu a právny titul prevodu vlastníctva a podmienky, za ktorých došlo k prevodu vlastníctva. Zoznam bude obsahovať osobu, na ktorú prešlo vlastníctvo majetku. Bude obsahovať cenu majetku s uvedením položiek, z ktorých sa skladal v čase prevodu vlastníctva. Zoznam bude obsahovať výšku, účel a druh úverov poskytnutých osobe, ktorá nadobudla majetok v súvislosti s prevodom vlastníctva a dátumy a sumy úhrad úverov. Zoznam bude obsahovať daňové nedoplatky, ktoré vznikli v súvislosti s jednotlivými prevodmi vlastníctva. Zoznam bude obsahovať nedobytné úvery aj iné nedobytné pohľadávky vzniknuté pred prevodom a po prevode vlastníctva k majetku a tak podobne.

Návrh zákona definuje konanie v rozpore so zákonnosťou. Uvediem niektoré príklady konania v rozpore so zákonnosťou. Keď majetok prešiel z vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby do vlastníctva súkromnej alebo právnickej osoby v dôsledku zmluvy uzavretej za nevýhodných podmienok v neprospech štátu alebo inej právnickej osoby, keď zmluvou o prevode vlastníctva sa uviedol do omylu zástupca štátu, keď sa neplnia podmienky zmluvy o prevode vlastníctva majetku, keď sa neuhradil úver banke alebo inej finančnej inštitúcii z dôvodu nedobytnosti úveru, ktorým bola zaplatená cena alebo časť ceny majetku, keď sa zmenili podmienky zmluvy o prevode vlastníctva v neprospech štátu. Napríklad, keď bola znížená cena prevedeného majetku o viac ako 10 percent, alebo doba splácania úveru sa posunula o viac ako päť rokov oproti pôvodnej zmluve. Keď zmluva o prevode vlastníctva bola uzavretá na základe vplyvu zneužitia právomoci verejného činiteľa alebo na základe úplatkárstva v neprospech štátu.

Návrh zákona vytvára fond spoločenského vlastníctva Národného majetku Slovenskej republiky, ktorému by mal byť zverený do držby a správy majetok štátu, ktorý bol získaný od osôb, ktoré ho nadobudli v konaní v rozpore so zákonnosťou.

Na záver by som dodal, že cieľom navrhovaného zákona je prešetriť privatizáciu a reštitúcie s ohľadom na dodržiavanie zákonnosti. Predložený zákon má taktiež prispieť k nastoleniu verejného poriadku, rovnosti pred zákonom a rovnosti šancí v podnikateľských aktivitách. Verím, že poslanci, ktorí na volebných mítingoch často zdôrazňovali, že sa budú zasadzovať o prešetrenie privatizácie, podporia môj návrh zákona. Verím, že poslanci, ktorým ide o to, aby na Slovensku vládla spravodlivosť, podporia môj návrh zákona.

Samozrejme, môže sa stať, že niektorí poslanci nepodporia môj návrh zákona. V tomto prípade hlasovaním vyjadria postoj, že ochraňujú ľudí, ktorí prišli k majetku počas privatizácie v konaní v rozpore so zákonnosťou, že títo poslanci sú vlastne predstavitelia týchto fyzických a právnických osôb v parlamente.

Panie poslankyne, páni poslanci, ja verím, že nezastupujete v Národnej rade Slovenskej republiky slovenských špekulantov, ktorí privatizovali náš a váš majetok v konaní v rozpore so zákonnosťou, ale zastupujete občanov, ktorí chcú prešetriť nezákonnú privatizáciu a reštitúcie.

Panie poslankyne, páni poslanci, verím, že vám ide o to, aby sa na Slovensku konečne mali lepšie poctiví a slušní ľudia ako podvodníci, a preto podporíte môj návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Janišovi. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne a kolegovia, z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie si vám dovolím podať v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Národnej rady Karola Ondriaša na vydanie zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby (tlač 1176).

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, po rozprave odporučím Národnej rade, aby nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Pán predsedajúci, to je všetko, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal. Ústne kto sa hlási k tomuto bodu programu? Ivanko Alexej. Nikto viac. Končím prihlášky do rozpravy k tomuto bodu.

Nech sa páči, pán poslanec Ivanko.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu kolegu poslanca Národnej rady Karola Ondriaša na vydanie zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby a ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník s názvom zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie.

Pozorne som si prečítal tento návrh. V úsilí o dosiahnutie potrebnej kvality návrhu zákona som nadobudol dojem, že pri jeho koncipovaní sa autor inšpiroval zásadou "všehochuti", tak ako píše Josef Čapek vo svojej knihe Dajme doňho zo všetkého trochu, čo kto má rád a bude to skvelé.

Ale pri tvorbe právnych predpisov nie je možné takto postupovať. Súlad právnych predpisov korešponduje s požiadavkou jednoty právneho poriadku. Nedostatkom jednoty právneho poriadku je aj dupľovanie obsahu právnej normy vo viacerých právnych predpisoch.

V právnom predpise musí byť vyriešený jeho vzťah k iným právnym predpisom a jeho vzťah k systému právneho poriadku ako celku a k jednotlivým jeho čiastkam. Bez rešpektovania týchto požiadaviek aj najväčšie úsilie o prijatie právneho predpisu je zbytočné. Len kvalitná, premyslená, včasná, overená, efektívna právna regulácia môže priniesť požadovaný výsledok, ktorý od neho my poslanci, ale aj celá spoločnosť očakávame.

Podľa § 1 návrhu zákona je účelom zákona náprava zákonnosti. Domnievam sa, že netreba naprávať to, čo bolo vykonané v súlade so zákonom, ale to, čo je v rozpore s ním, a teda to, čo je nezákonné.

Otázne je však, či budeme vždy prijímať zákon, ktorým budeme zisťovať, či sa postupovalo tak, ako ukladá iný zákon. Dalo by sa povedať, či budeme v budúcnosti prijímať zákon, ktorým budeme určovať, ako postupovať pri právnych úkonoch a iným zákonom povieme, ako budeme kontrolovať, či sa postupovalo podľa predchádzajúceho zákona.

Takýto postup mi pripadá schizofrenický a nezmyselný. Ak nie je konanie v súlade so zákonom, tak nemôžem hovoriť o zákonnosti nadobudnutia majetku, ale o jeho nezákonnosti. Už teraz podľa platného právneho poriadku je možné postihnúť všetko, čo bolo konané v rozpore so zákonom, a to či už napadnutie tohto majetku podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka napríklad ako bezdôvodné obohatenie, alebo podľa ustanovení Trestného zákona označované ako skutkovú podstatu trestného činu.

Už zákon o veľkej privatizácii, teda zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov umožňuje, aby generálny prokurátor dal podanie na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Ak teda ide o porušenie ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, tak prečo nepostupovať tak, ako to dovoľuje aj v súčasnosti platný zákon. Myslím si, že podstata toho, prečo sa navrhuje tento zákon, tkvie v tom, že chceme, aby konanie, ktoré v tom čase platné právo dovoľovalo a bolo v súlade s nim, chceme dodatočne spätne označiť za nezákonné. Spätné pôsobenie zákona v našom právnom poriadku nie je v zásade prípustné a je možné ho označiť ako rozporné s ústavnou zásadou právnej istoty, ktorú možno odvodiť od čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, že Slovenská republika je právny štát v súlade s doterajšou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Preto aj z tohto dôvodu nesúhlasím s navrhovaným zákonom. Už raz pri reštitúciách majetku bola prelomená zásada spätného pôsobenia zákona z dôvodov nápravy krívd spôsobených minulým režimom.

Navrhujete osobitné konanie o zisťovaní zákonnosti prevodu majetku oprávnených osôb na povinné osoby. Neviem, aký druh konania máte, pán kolega, na mysli, procesné, trestné alebo osobitný druh správneho konania, respektíve finančné? Ak ide o konanie pred súdom, tak ako to uvádzate v § 11, teda o civilné procesné konanie, tak táto úprava osobitného druhu civilného konania patrí do Občianskeho súdneho poriadku, pretože je potrebné subsumovať na konanie všetky zásady civilného procesu, ktoré sa majú v zákone použiť.

V samotnej úprave konania absentujú. To, čo som povedal, že v návrhu zákona nie je vyriešený vzťah k iným právnym predpisom, sa nielen v tomto prípade, ale aj v iných súvislostiach ukazuje ako vážny problém. Zákon nevyriešil svoj vzťah k Trestnému poriadku, v oprávnenosti konania finančnej polície, k Občianskemu súdnemu poriadku v súdnom konaní, exekučnému poriadku v exekučnom konaní. To sú všetko negatíva predloženého poslaneckého návrhu. Jednoducho bez vzájomnej súvislosti s týmito zákonmi sú v návrhu zákona upravené tieto postupy ako nepriame novely týchto zákonov, čo je neprípustné. Takýto postup zavádza chaos do nášho právneho poriadku a nie je možné ho ospravedlniť ani účelom, ktorý návrh zákona sleduje, pretože kvalitou zlý zákon sa nedá vyriešiť. Alebo asi áno?

Ak chceme budiť dojmy o nápravu veci, a nie o vyriešenie veci, aj tak sa dajú niekedy zbierať body. Som za úpravu, ale v súlade s právnym poriadkom a s kvalitným zákonom, ktorý nielen deklaruje svoj úmysel, ale ho aj vie právne vyriešiť.

Podotýkam, že tento návrh je neopraviteľný v druhom čítaní. Takýto hazard s dôverou občanov, myslím si, že je každému jasný, nie je možný. Ešte raz zdôrazním, že len kvalitná, premyslená, včasná, overená a efektívna právna regulácia môže priniesť požadovaný výsledok, ktorý od neho nielen my poslanci, ale aj celá spoločnosť očakáva.

Toľkoto, pán kolega, k vášmu návrhu. Ďakujem za pozornosť.