V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa, pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Brestenská, Majdová, pani poslankyňa Tóthová, aj vy ste sa tam hlásili. Chcete, či nechcete? Nie? Končím možnosť prihlášok, s faktickými poznámkami. Pán poslanec Mikloško ako prvý. Kľud, prosím, v rokovacej sále.
F. Mikloško, poslanec: Pani kolegynka, nepočúva ma. Pani kolegynka, viete, to je problém. Neberte moje slová v zlom, ale pán minister je taký ročník ako ja, štyridsaťsedmička. Nie každý má 25 rokov a je krásny, mladý ako vy, čiže ťažké je s tým zapálením. Vek neoklamete.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Brestenská...
B. Brestenská, poslankyňa: Viete, ja si myslím, že nie je to len v tom veku, ale ja by som dodala taký tretí dôvod, ktorý mne osobne stále prekáža, a neviem, je mi ľúto veľmi toho, že pán minister si mnohokrát neváži ľudí, ktorí, tiež svoje srdce dávajú do vzdelávania, a tých práve, spolupracovníka, k jedným patrím aj ja a dodnes, žiaľ, som nepočula od pána ministra, ani moji učitelia, s ktorými robíme, aj jeho učitelia, s ktorými robíme, že by poďakoval, že si váži prácu tých, ktorí robia aj navyše, a to je pre mňa tiež veľmi motív. Pána ministra som chcela tisíckrát poprosiť, na to školstvo, nemusí byť zapálený a vykrikovať, búchať do stola a byť emocionálny a podobne, ale musí naozaj dať najavo tým ľuďom, ktorých si váži a s ktorými chcel spolupracovať, aj keď sú iného politického trička, že sú jeho spojenci a ponúknutú ruku prijmú. Žiaľ, mne prekáža, že pán minister zatiaľ neocenil takýchto ľudí. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Majdová.
M. Majdová, poslankyňa: Pani poslankyňa Angyalová, je dosť zvláštne porovnávať sedenie u zubára v čase, keď problém už existuje, a dosť vážny problém, so služobnou cestou, ktorá sa odohráva v čase, alebo ktorá je naplánovaná v čase, keď žiadny problém neexistuje. Okrem toho, ak som dobre rozumela, z tých prípadov alebo z väčšiny tých prípadov, ktoré ste spomínali, boli tam ohrozené aj ľudské životy a zdravie a toto rozhodne nie je ten prípad.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky kolegyňa Angyalová...
E. Angyalová, poslankyňa: Tak najprv chcem pánovi Mikloškovi poďakovať za ten kompliment, pekný, a chcem vám však povedať, že asi by naozaj nebolo dobré porovnávať mňa s pánom ministrom, ale ja teraz vážne, úprimne. Keď sa pozerám na pána Palka, nech už porovnávam z vašej strany, alebo na pána Hrušovského, tak zďaleka viac dokáže zapáliť človeka ako pán Fronc. Vážne, pri všetkej úcte! (Potlesk. Ruch v rokovacej sále.)
No ale ak by som ešte predsa mohla zareagovať aj na tie ďalšie faktické, tak áno, máte pravdu, pani kolegyňa Majdová, že asi je rozdiel medzi sedením u zubára a tou cestou do Mexika. Akurát je jeden problém, že aj médiá to tak uvádzali, a verím tomu, že to naozaj tak je, že totižto pán minister nezareagoval dostatočne skoro a rýchlo, aby sa z tej cesty vrátil. No a... A to je asi všetko. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal pán minister Palko. Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážená pani poslankyňa, prosím vás, som 25 rokov šťastne ženatý, mám tri dospelé deti. Už dosť, už dosť. (Smiech.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme v rozprave alebo vystúpili v rozprave všetci, ktorí boli písomne prihlásení. Pýtam sa vás, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Tóthová, Hopta, Bielik, Lintner, Cuper, Madej, Majdová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Majdová je posledná a zároveň oznamujem, že pán predseda Národnej rady Hrušovský zvolal poslanecké grémium hneď teraz do rokovacej sály predsedu parlamentu. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Päť minút prestávku vyhlasujem, pretože nemôžete v takomto prostredí, pani poslankyňa, hovoriť. A výsledok, priebežný, poznáte, 3:3.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám oznámiť výsledok dohody z rokovania poslaneckého grémia. Po dohode všetkých predsedov poslaneckých klubov odporúčam, aby sme, ak dnešné rokovanie schôdze neskončí do 19. hodiny, pokračovali ďalej v rokovaní a 43. schôdzu dnes skončili. Poprosím teraz pani poslankyňu Tóthovú, poprosím pána poslanca Mikloška a pána poslanca Čaploviča, aby zaujali svoje miesta pre navrhovateľa a spravodajcu, a pani poslankyňu Tóthovú prosím ako prvú prihlásenú ústne do rozpravy, o vystúpenie, a pánov poslancov o pokoj v rokovacej sále a o vytvorenie dôstojného prostredia pre rokovanie Národnej rady.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení prítomní, dovoľte, aby som už vážne pokračovala v načatom probléme, pretože pre mňa ako pre vysokoškolskú učiteľku, ktorá dlhé roky strávila medzi študentmi a aj dnes sa s nimi stretáva a vníma ich stanoviská k ministrovi a vôbec k celému priebehu reforiem v školstve. Je to pre mňa vážna vec. Napriek tomu chcem povedať, že pani poslankyňa Angyalová, aj keď s humorom, ale predsa povedala jedno veľmi vážne rácio. Politik a ústavný činiteľ má byť len taký jedinec, ktorý nielen má vízie a plány, čo by i najlepšie - čo, žiaľ, nie je prípad pána ministra -, ale musí to byť jedinec, ktorý vie svoje vízie, plány a predstavy aj realizovať a presadiť do praxe. A v tom sa stotožňujem s názormi pani poslankyne Angyalovej.
Skôr však ako by som telegraficky uviedla základné príčiny a dôvody, pre ktoré nebudem súhlasiť s ďalším zotrvaním pána ministra v kresle. Uviedla by som niekoľko vlastných poznatkov. A to poznatkov k anomálii slovenskej politickej scény, ktorá sa v súvislosti s pôsobením pána ministra Fronca vykryštalizovala. Nedávnu obhajobu pána ministra Fronca zo strany KDH som považovala za samozrejmú, kolegiálnu, politickú reakciu. Ak odznela zo strany KDH hrozba odchodu z koalície v prípade, ak by pán minister bol odvolaný, považovala som to za určité bu-bu-bu, mračno, z ktorého nezaprší, ale nedávne vyhlásenie predsedu KDH, že Slovenská republika od svojho vzniku nemala takého dobrého ministra školstva, ako je pán minister Fronc, považujem za politickú nenormálnosť, za zaslepenosť a nehnevajte sa na mňa, aj za ignoráciu názorov občanov. Ešte nikdy od vzniku Slovenskej republiky nebolo toľko mladých ľudí v uliciach. Ešte nikdy tak jasne nevyslovili svoje požiadavky ako v prípadoch súvisiacich s krokmi pána ministra Fronca. Pán predseda KDH asi nečítal heslá, ktoré títo študenti niesli. Ak áno, potom je skutočne slovenská politická scéna nenormálna. KDH nemá schopnosť sebareflexie a je to určitý prejav arogancie moci v esenciálnom vyjadrení. Dokonca pripomienky a využitie ústavného práva poslanca navrhnúť vyjadrenie dôvery v parlamente viedlo aj zo strany predsedu KDH k porušeniu procesných ustanovení platných v súčasnom období.
Toľko k stručnému hodnoteniu situácie, ktorá nastala a ktorá v porovnaní s predchádzajúcim vystúpením pani poslankyne Angyalovej, ktorá len stručne, ale predsa uviedla príklady zo zahraničia, aké sú reakcie politikov na situácie, ktoré vzniknú v ich rezortoch, ešte vypuklejšie, myslím, dokumentujú tie konštatovania, ktoré som si dovolila tu načrtnúť.
Ak dovolíte, moje dôvody, prečo budem hlasovať za odvolanie, som zhrnula do štyroch krátkych bodov aj vzhľadom na to, že sú ešte ďalší prihlásení, aj vzhľadom na to, že v tejto snemovni už viacerí vystúpili s pádnymi dôvodmi na odvolanie pána ministra. Chcela by som upozorniť, že Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko už v októbri 2004 poukázala na problémy riadenia a neplnenia si zákonných povinností ministra školstva. Chcem len oživiť pamäť, bol to prípad Základnej školy v Malackách, ktorého interpelácia vyústila aj do návrhu, teda odpoveď na interpeláciu, s ktorou som nebola spokojná, vyústilo to aj do návrhu na vyslovenie dôvery, teda parlamentný prieskum, či minister má dôveru. Ak by bol normálny postup a ak by skutočne vládna koalícia nedržala kvôli zachovaniu pospolu a bol by pán minister odstúpil, poprípade bol odvolaný z kresla, myslím, že Kresťanskodemokratické hnutie by si ušetrilo tie problémy, a dovolím si povedať, aj tú hanbu, ktorá bola spôsobená poslednými udalosťami v súvislosti s maturitami. Po druhé, som veľmi znepokojená aj tým, že minister školstva ruší školy s vyučovacím jazykom slovenským a zriaďuje školy na tom istom mieste s vyučovacím jazykom maďarským, čo konečne už bolo aj predmetom interpelácie pána poslanca Mečiara. Pán minister nebol schopný uznať si vinu, keď bolo mu vytknuté, že nie samosprávy, ale ministerstvo je tým subjektom, ktorý je kompetentný v zmysle zákona rušiť tieto školy. Ja pripustím, že to, čo povedal pán predseda parlamentu, že pán minister má dobré srdce, že jeho dobré srdce bije pre niektoré otázky školstva, ale, žiaľ, musím uviesť, že asi je tu nedostatočná vnútorná morálka, keď namiesto uznania si pochybenia, myslím v poznatku právnej kompetencie, zvaľuje prípady na samosprávu.
Ďalej by som chcela poukázať, že pán minister nedostatočne asi ovláda platné právne predpisy, keď, čo som už vo faktickej poznámke naznačila, a že nerešpektuje platné právo. Podľa § 7 vyhlášky ministerstva školstva z roku 2004 externú časť maturitnej skúšky, ktorú tvorí písomný test, zadáva ministerstvo školstva. Nikde v zákone ani vo vyhláške sa neuvádza akákoľvek kompetencia Štátneho pedagogického ústavu, akú tento ústav mal pri súčasných maturitách. Ako je možné, pán minister, že vy si neplníte svoju kompetenciu zo zákona. Veď v právnom štáte ten, komu bola daná kompetencia, je nielen oprávnený, ale aj povinný ju vykonávať. Na základe čoho ste presunuli kompetenciu pri zadávaní a distribuovaní materiálov na písomnú formu maturitnej skúšky na Štátny pedagogický ústav? To mi je do dnešného dňa, pán minister, nejasné. Dokonca v prípade sťažnosti, tu ide o ďalší prípad, Prof. Ing. Vasila D. nebudem hovoriť meno, pretože ide prenos cez Slovenskú televíziu, čo bola moja posledná interpelácia, ste nedodržali lehoty, ktorú dáva platný právny predpis, odôvodnili ste s ľahkosťou, že vlastne novela, ktorá je v parlamente, už určuje dlhšiu lehotu, a nepriznali ste, že došlo k porušeniu platného práva. Totiž všetky inštitúcie sú povinné postupovať a dodržiavať lehoty, ktoré stanovuje platný právny predpis.
Posledná poznámka. Problémy s maturitami pod vaším riadením, pán minister, nemajú konca-kraja. Pred niekoľkými dňami, ešte to nebolo v tejto snemovni spomenuté, vznikol ďalší problém. Obchodná akadémia v Senici dostala namiesto angličtiny k maturitným skúškam len kazety, kde boli detské koledy v slovenčine a v maďarčine. Prosím vás pekne, ako je možné, že k maturite na obchodnú akadémiu sa doručia aj takéto kazety? Je pravda, že v médiách bola úvaha, že možno je to zámer, aby vás niekto kompromitoval. Ja sa však potom pýtam, aká je pozícia vo vašom rezorte, aké sú pomery vo vašom rezorte, keď si príslušní pracovníci dovolia takéto kroky na vašu kompromitáciu. Nie je to dôkaz aj vašej zlej riadiacej práce a neporiadkov v rezorte, ktorý vediete a za ktorý ste zodpovedný?
Na záver by som chcela prečítať veľmi krátky list, ktorý som dostala dnes ráno. Je podpísaný a ja prečítam len iniciálky vzhľadom na to, opakujem, že ide o priamy prenos. "Vážená pani poslankyňa, prosím vás v mene mojich žiakov, aby ste urobili, čo je vo vašich silách, a odvolali ministra Fronca z jeho postu ministra školstva. Zlu treba zabrániť v jeho zárodku, lebo potom môže byť neskoro. "Učiteľka angličtiny," prečítam len iniciálky, "B. J".
Vážené dámy, vážení páni, myslím, že v tejto snemovni bolo uvedené množstvo pripomienok k práci pána ministra školstva. Ja myslím, pán minister, že mali by ste skutočne zvážiť, či dobrovoľne neodstúpite, pretože kritika mladých ľudí nie je politická kritika, je to veľmi objektívna kritika. Hlasy, ktoré v tejto spoločnosti zaznievajú, sú početné, a názory a fakty uvedené v tejto snemovni nie sú zanedbateľné. Vzhľadom na uvedené budem hlasovať, pán minister, za vaše odvolanie, pretože, zopakujem to, čo som už viackrát povedala, vy nie riadite, vy "doriadite" ministerstvo školstva. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Bude pokračovať v rozprave pán poslanec Hopta, pripraví sa pán poslanec Bielik.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem na úvod povedať, že náš reprezentant nepremenil trestné striedanie, myslím, že to bol Pálffy, aj za to zodpovedný minister, lebo má na starosti šport, aspoň politicky. Ale teraz už vážne.
Vážené dámy, vážení páni, trošku odľahčenia, mohol by som o rezorte školstva a o výsledkoch našich reforiem povedať asi toľko, že v našom školstve je anarchia a bordel riadený priamo KDH. Dovolím si tieto slová, možno trošku silné slová, trošku aj ozrejmiť. Predovšetkým myslím si, že za rezort školstva ako taký zodpovedá minister, ale všetky zákony, ktoré boli predložené do tohto parlamentu, boli schválené vládou Slovenskej republiky, preto politickú zodpovednosť nenesie len on, ale nesie celá vláda Slovenskej republiky, pretože ona súhlasila s týmito zákonmi, poslanci vládnej koalície hlasovali za tieto zákony a trošku mi to pripadá zo strany niektorých koaličných poslancov za alibistické, keď vidia, že sú v rezorte školstva problémy, a sami hlasovali za tieto zákony, tak teraz pred skončením volebného obdobia dávajú ruky preč od zákonov, za ktoré sami hlasovali. Osobne si myslím, že už samotné zloženie vedenia ministerstva nebolo práve najšťastnejšie. Poviem asi prečo. Minister za Kresťanskodemokratické hnutie mal záujem predovšetkým presadzovať cirkevné školstvo, štátny tajomník za SMK mal záujem predovšetkým maďarské školy a pán Tóth ako reprezentant súkromného školstva presadzoval predovšetkým záujmy súkromných škôl. Akosi mi chýbal na tomto rezorte človek, ktorý by sa zaujímal aj o štátne školy. Keď sa trošku pozrieme na výsledky reforiem, ktoré sme realizovali od nástupu tejto vládnej koalície, tak musím povedať, že sú niektoré veci naozaj na zamyslenie. Predovšetkým chcem povedať, že prvý stupeň našej školskej sústavy, predškolské zariadenia sú v stave, na pokraji svojho zániku. My sme síce regionálne kompetencie preniesli na obce a mestá, ale, žiaľ, tieto riadia nielen predškolské zariadenia, ale aj základné školy a buďme úprimní, najmä na malých obciach, kde starostovia, česť výnimkám, mnohí nemajú ani vysokoškolské vzdelanie, riadia priamo tieto školské zariadenia a tieto školské zriadenia sú naozaj, naozaj v stave, ktoré by si zasluhovali našu väčšiu pozornosť. Pán minister, váš rezort školstva prijal vyhlášku, ktorá zvýšila počet detí napríklad predškolských zariadení do jednej triedy. Tým pádom ste sťažili prácu nielen učiteľkám materských škôl, ale de facto svojím spôsobom máte zásluhu aj na tom, v úvodzovkách, že mnohé predškolské zariadenia sa rušia v dôsledku toho, že tých počty detí môžu byť väčšie. A nemyslím si, že je to na osoh výchovno-vzdelávacej práce v týchto školských zariadeniach. Mnohí naši riaditelia základných, stredných škôl a predškolských zariadení sa zmenili na obehávačov súkromných podnikateľov so žiadosťami, aby im poskytli príspevky, na ktoré im nestačia financie z rezortu školstva. Naozaj, v mnohých našich školách je situácia katastrofálna a ja si nemyslím, že tieto veci bolo potrebné riešiť tak, ako sa riešili. Ja si myslím, že vážnou chybou rezortu školstva a celej tejto vládnej koalície bolo to, že preniesla kompetencie školstva zo štátu na mestá a obce a, žiaľ, u mnohých našich starostov a primátorov školstvo leží akosi na pokraji záujmu. Po druhé, pán minister, nebudem alebo poviem konkrétne, napríklad v jednom okrese Snina, obec Dlhé nad Cirochou, suverénne jediná štátna škola, ktorá bola v tejto veľkej obci, tak pod tlakom farára a pod tlakom ďalších predstaviteľov cirkvi sa zmenila na jedinú cirkevnú školu. Čiže ľudia, ktorí vyznávajú inú ideológiu, respektíve nesúhlasili s tým, museli pod tlakom cirkvi, pani poslankyňa Sabolová síce hovorí, že nevyznávajú inú ideológiu, no ale čo už, chudáci, mali robiť, keď farár zavelil, že kríže boli v triedach, pani poslankyňa, ešte vtedy, pani poslankyňa, keď nebola cirkevná škola, a nieže a čo, v ústave je, že školstvo by sa nemalo viazať na žiadnu ideológiu, čiže ja si myslím, že to bolo nesprávne, bolo to nesprávne, a ak na jednej strane hovoríte, že umožňujete aj ostatným občanom, aby mohli dať svoje deti ľubovolne, do ktorých škôl chcú, tak teraz ste donútili práve občanov napríklad z tejto obce, aby chodili deti do Sniny alebo do Humenného.
Alebo situácia na stredných školách. Situácia na stredných školách je taká, že do dnešného dňa na mnohých stredných školách si žiaci musia kupovať za 600 - 700 korún učebnice angličtiny, pretože 15 rokov od vašej "skvelej", v úvodzovkách, revolúcie ste nedokázali vydať učebnice a žiaci, žiaci si ich musia kupovať, aj keď štát by im to mal zabezpečovať. Pán minister, ak môžem byť úprimný, páčila sa mi vaša snaha zabrániť na niektorých vysokých školách, aby sa neplatilo už teraz, keď zákon to nedovoľuje, ale aj to bolo, svojím spôsobom išlo na zmar, a chcem povedať, že mnohé vysoké školy naďalej vyberajú poplatky od svojich študentov cez rozličné nastrčené firmy, a ste so svojim spôsobom za to politicky zodpovedným. Čiže ak hodnotíme celé regionálne školstvo, musím povedať, že tá reforma dopadla tak, že štát sa zbavil kompetencií a situácia naozaj nie je lepšia, než bola predtým, než boli v rukách štátu. Vysoké školy, mnohé z vysokých škôl nedosahujú potrebnú úroveň, mnohé vznikli tu doslova na zelenej lúke, ja viem, že mnohé vznikli ešte pred touto vládnou koalíciou, ale myslím si, že ste neurobili nič podstatné, aby ste túto situáciu zmenili. Čiže naozaj mám vážne výhrady k vašej práci, aj keď chcem otvorene povedať, že je to záležitosť celej vládnej koalície, záležitosť aj ostatných politických strán, ktoré majú svojich nominantov na tomto rezorte, preto budem hlasovať za vaše odvolanie, aj keď viem, že známe komunistické heslo: Proletári všetkých krajín..., ste dnes zmenili na: KDH, nedajte si svojho najlepšieho ministra! Čiže mám pochybnosti, či budete odvolaný, ale svojím hlasom sa budem snažiť k tomu prispieť. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško s faktickou poznámkou, končím možnosť ďalších faktických poznámok.
F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Hopta, ja keď som vás počúval, tak ja sa už vôbec nedivím, že vás vylúčili z komunistickej strany. To naozaj, to sa nedalo počúvať.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bielik bude pokračovať v rozprave, pripraví sa, pardon, ešte musí reagovať pán poslanec Hopta na vystúpenie pána poslanca Mikloška.
I. Hopta, poslanec: Pán Mikloško, máte zlé informácie, ja som vystúpil sám, ja si myslím, že vy smerujete k tomu, že vás vylúčia z KDH.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bielik. Pripraví sa pán poslanec Lintner.
J. Bielik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes prerokúvame návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Martinovi Froncovi poverenému riadením Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Konrád Lorenz, rakúsky antropológ a sociológ, sa stal známy svojím dôkazom, že skupinové správanie sa niektorých druhov zvierat, a pozoroval s mimoriadnou obľubou husi, ale tiež aj rybičky, má podobné a v niektorých prípadoch dokonca totožné črty so skupinovým správaním sa ľudí. Taktiež dokázal, že na toto skupinové správanie nemajú podstatný vplyv žiadne iné parametre, akými sú napríklad pohlavie, vzdelanie, prípadne profesia.
Immanuel Kant, nemecký filozof, o ktorom sa traduje, že celý život strávil na jednom mieste, sa stal napriek tomu autorom pojmu kategorický imperatív. Znamená to, že pravda je poznateľná a konanie v pravde je určené svedomím, ku ktorému nás vedie logický rozum. Svedomie ako prostriedok pri hľadaní pravdy je jedným z podstatných rysov, ktoré vedia eliminovať takzvané základné správanie sa skupiny tvorov, teda i ľudských bytostí, v hocijakých zoskupeniach. História poskytuje tisícky prípadov, pri ktorých pokiaľ bol tento atribút vedome či podvedome vytesnený z individuálneho alebo kolektívneho vedomia, znelo zborové: Ukrižuj!
Po tomto úvode si dovolím komentár k návrhu na odvolanie. Návrh na odvolanie je formulovaný v odôvodnení návrhu uznesenia. Žiaľ, hoci tento materiál splnil všetky formálne požiadavky na jeho predloženie, má niektoré atribúty, ktoré znižujú jeho hodnotu. A hodnota materiálu by mala byť predsa len relevantná k významu veci, okolnosti a udalosti. Pravdepodobne z prílišného chvatu a nedostatočnej spätnej kontroly sa v texte objavujú štylistické chyby, z ktorých niektoré spôsobujú priam nemožnosť interpretácie zámyslu autorov. Napríklad posledná veta tretieho odstavca doručeného materiálu na prvej strane znie: "Minister nedokáže prezentovať konkrétne reformné kroky, len o nich hovorí a často ich necháva v rétorickej, povrchnej podobe a ani ich nemôže prezentovať, pretože sú často zamerané na okázalú formu a nie na žiadúci." Chýba tu teda jasné zakončenie, k čomu sa má priradiť slovo žiadúci. Na túto vetu teda platí v podstate všetko to, čím sa chceli autori vysloviť ministrovi. V prípade uplatenia parafrázy, by teda platilo, že autori návrhu nedokážu prezentovať svoju myšlienku, len o nej hovoria a to v rétorickej, povrchnej podobe, nedokážu ju jasne prezentovať, keďže bola zameraná na okázalú formu a autori jej nedokázali dať výslednú podobu. Samotný text svojou úrovňou je, dovolím si vysloviť svoje posúdenie, pravdepodobne na nižšej úrovni ako spracovanie maturitných tém zo slovenského jazyka a obávam sa, že tento text by mal asi vážne problémy uspieť pri hodnotení maturitnou komisiou, samozrejme, v hypotetickom prípade určenia tohto útvaru medzi maturitné témy. Napríklad v prvom odstavci by mali byť jasne vyznačené dôvody na odvolanie. Autori vyznačili tučne tlačeným písmom myšlienku, že minister nesie politickú, ale aj vecnú a odbornú zodpovednosť za viaceré nedostatky. Dovolím si vysloviť názor, že spomínané viaceré nedostatky asi nie sú dôvodom na odvolanie ministra. Formulácia teda nezodpovedá významu materiálu. Nerád by som sa dostal do polohy rozboru celého textu. Dovolím si reflektovať len na ďalšie dva momenty. Prvým je vyjadrenie, druhá strana, posledný odstavec, v ktorom sa hovorí, že rozhodnutie ministra školstva opakovať testy pre všetkých študentov z matematiky v teste A poškodilo predovšetkým študentov, ale veľmi negatívne zapôsobilo na všetkých terajších, ba i budúcich maturantov na našich školách. Dovolím si navrhnúť predkladateľom, že majú vynikajúcu možnosť dokázať toto svoje tvrdenie prospektívnou neramdomizovanou štúdiou počas obdobia ďalších aspoň piatich rokov. V prípade dokázania tejto, tohto času takzvanej nulovej hypotézy by na Slovensku vznikla nepochybne jedinečná štúdia, ktorá by autorom zabezpečila svetový ohlas v odbornej tlači so sprievodnými možno stovkami, ak nie tisícami citácií v uznávaných odborných, prípadne aj v politických časopisoch. Druhým momentom je nadväzujúce tvrdenie, že rozhodnutiami pána ministra školstva boli trestaný nevinní, dokonale stresovaní študenti. Pravda je taká, že títo dokonale stresovaní študenti to zvládli bez stresu, mnohí vo forme "happeningu" ako prirodzenej študentskej reakcie. Neboli zaznamenané žiadne sťažnosti kvôli prípadnému i osobnému zlyhaniu. V tomto prípade asi študenti nepotrebujú lekársko-politickú diagnostiku, o ktorú, verím, ani nežiadali. Skôr sa dá hovoriť o mediálnom znásobení obrazu odozvy študentskej i laickej verejnosti, ba až vedomej deformácii reality v niektorých médiách. Dovolím si vysloviť sa aj k niektorým obsahovým aspektom. Autori návrhu ponúkajú tvrdenie, že minister sa venuje len niektorým oblastiam, predovšetkým vysokému školstvu a cirkevnému školstvu. Ako rodič detí, ktoré navštevovali základnú cirkevnú školu v Novom meste nad Váhom od jej založenia, ako člen rodičovskej rady, ako predseda Združenia svätého Petra Furiera, ktoré bolo založené v roku 1993 práve kvôli pomoci vzniknutej školy, s plnou vážnosťou konštatujem, že táto novodobá história pôsobenia cirkevných škôl bola zápasom o ich zrovnoprávnenie s postavením štátnych škôl. Nie je mi nič známe o prípadných protestoch štátnych škôl, ktoré by použili v argumentácii spomínaný princíp nerovnosti. Ak áno, nech prvé hodia kameňom. Autori tvrdia, že minister realizuje programovú likvidáciu materských škôl, ktorá sa má diať v dôsledku presunutia originálnych kompetencií, pôsobnosti na obce, čoho výsledkom je aj klesajúca zaškolenosť detí v predškolských zariadeniach. Podľa lokálnych skúseností sa prikláňam k názoru, že uvedený jav bude spôsobený prinajmenšom aj inými faktormi, predovšetkým poklesom pôrodnosti a klesajúcim počtom detí v predškolskom veku. Posledným momentom je navodzovanie situácie, že nie je dostatočne zabezpečené rozširovanie počítačovej gramotnosti. Pravdou však je, že vybavenosť škôl počítačmi, obrazne povedané, rástla každým rokom a v súčasnosti ju možno považovať za dostatočnú. Dámy a páni, Milan Rúfus vo svojej, pre mňa obsahovo najhodnotnejšej slovenskej básni Kontemplácia s podtitulom Ľuďom, ktorých mám rád, hovorí, že o múdrosť žeravú tvrdo sa zápasí. Tieto slová vyjadrujú zápas o hodnotu života, o hodnoty v živote, ktorých skutočné dosiahnutie a obsiahnutie bolo, je a bude zrejme podmienené len a len tvrdým zápasom. Minister Martin Fronc tento zápas podstúpil. Dovolím si vyjadriť presvedčenie, že v tomto zápase ho sprevádzal aj spomínaný kategorický imperatív. Svedectvo svedomia ako princíp je nepochybne viac ako jeden zápas. Tento zápas nás však núti vydať svedectvo o sebe samých. Verím, ako aj celý poslanecký klub Kresťanskodemokratickho hnutia, že tento zápas bude pre nás i pre pána ministra Fronca víťazný. Pán minister Fronc, bolo mi cťou vás poznať, bolo a je mi cťou sledovať vaše pôsobenie i tento váš zápas a bolo mi cťou zúčastniť sa na ňom aj týmto vystúpením.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper vystúpi v rozprave. (Smiech v rokovacej sále.) Ospravedlňujem sa, ale tak čo sa udialo, pán Lintner? (Hlas v rokovacej sále.) Aha, takže pán poslanec Cuper. (Hlas: Lintner, Lintner!) V rozprave bude pokračovať pán poslanec Lintner, pán Cuper vám odovzdal informáciu, ktorú ste určite všetci vedeli a čakali na ňu. Nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Lintner, poslanec: Ja budem v tomto vystúpení veľmi vecný, bez všelijakých sprievodných slov a budem dávať pánu ministrovi školstva nasledujúce otázky: Pán minister, kto pripravoval tézy školského zákona, ktoré ste prezentovali na tlačovej konferencii, keď kurikulárna rada stále nie je ustanovená, hoci personálny návrh už takmer dva roky existuje? Pán minister, na základe akých vyhodnotení ste zvýšili normatívy na žiaka o 8 % pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským? Hovorím, upozorňujem - gymnáziá -, aby to nikto nebral, že sa pýtam na základné školy. Pán minister, keď ste ustanovili vyšetrovaciu komisiu k priebehu maturitného testu z matematiky, prečo ste sa pri svojom rozhodovaní neopreli o jej výsledky, aby sme poznali jej výsledok skúmania? Prečo sme nepočuli vyjadrenie predsedu ústrednej maturitnej komisie? Pán minister, prečo ste nerešpektovali príslušné ustanovenie vyhlášky č. 510, ktoré konštatuje, že za priebeh maturity na konkrétnej škole zodpovedá predseda maturitnej komisie a riaditeľ školy? Napriek tomu, že napravili chybu ministerstva a pripravili maturity v korektnom priebehu, ste ich konanie nerešpektovali. Pán minister, na základe ktorého ustanovenia, vyhlášky či zákona ste zrušili vykonanie testov v úrovni A z matematiky a určili ste nový termín? Pán minister, prečo je v usmernení pre priebeh konania maturít konštatovanie, že skúška má byť zostavená z 25 tém, ale toto usmernenie sa odvoláva na ustanovenie vyhlášky, ktoré určuje 30 zadaní? Viete o tom, že sa maturuje na niektorých školách s dvadsiatimi piatimi a niekde s tridsiatimi otázkami? Sú to rovnaké podmienky, o ktorých ste hovorili?
K partnerom z KDH len malá poznámka. Snažil som sa, aby sa veci, ktoré sa diali na ministerstve školstva, "vykomunikovali". Mrzí ma tvrdohlavosť, ktorú prezentujete, preto odmietam tvrdenia, že náš postoj rozbíja koalíciu. Prosím, zvažujte dôvody, ktoré tu dnes odzneli. Majú objektívne racionálny základ. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Cupera. Pripraví sa pán poslanec Madej.
J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, priznám sa, bude sa mi ťažko hovoriť, keď tu sedí po pravici môj priateľ Fero Mikloško, ale len predsa mi nedá, aby som nepovedal aj ja pár slov k tomu, čo sa tu dnes deje a kvôli čomu sme sa tu zišli, to jest kvôli odvolávaniu pána ministra Fronca z postu ministra školstva.
Keď som sa kedysi pred takmer troma rokmi vrátil na právnickú fakultu, tak si ma zavolal môj dekan a povedal mi, že niektorí rodičia našich študentov, orientovaní skôr na KDH a SDKÚ, si neželajú, aby učiteľ vysokej školy obhajoval Ivana Lexu. Samozrejme, ja som povedal pánovi dekanovi, že advokátsky zákon mi nielenže umožňuje, ale priam ukladá povinnosť, ak sa na mňa niekto obráti, aby som obhajoval nevinného človeka, aby som mu poskytol túto službu, tak ako kňaz nesmie odoprieť poslednú útechu k tomu, kto trpí a odoberá sa na druhý svet. Ale, pán minister, pred troma dňami som bol prekvapený, keď som počul z úst tých ľudí, ktorí nám nevedeli prísť na meno, že mi povedali: "Predpokladáme, že pána ministra odvoláte." Situácia sa teda zmenila, aj na vysokej škole. Ja chápem, pán minister, že ste pravicovo orientovaný politik a ja chápem, že sa možno aj riadite filozofiou anglického sociológa Ralpha Darendorfa, teda lorda Ralpha Darendorfa, ktorý tvrdí, že univerzity je potrebné zreformovať. Začínam vysokým školstvom, lebo je mi najbližšie, pôsobím v ňom 30 rokov. Áno, univerzity je potrebné podľa Darendorfa reformovať v tom zmysle, že im je potrebné dať slobodu. Naše univerzity naozaj dostali po roku 89 slobodu. Mám však taký pocit, že tá sloboda bola daná nielen univerzitám, ale aj fakultám. Za obidvoch Dzurindových vlád, netvrdím, že ste to urobili vy, ale boli zbavené slobody rozhodovania fakulty. A ja si myslím, že zaznieva opätovne požiadavka, aby fakulty dostali opätovne slobodu. V tomto zmysle tá reforma míňa svoj cieľ.
Ďalej, samozrejme, je potrebné povedať aj to, že Darendorf hovorí, že naozaj nastáva doba, keď štát nie je schopný utiahnuť financovanie vysokého školstva a budú sa musieť podieľať aj študenti alebo lepšie povedané súkromné zdroje. Vy ste o nich tu už hovorili raz. Tie súkromné zdroje môžu spočívať v tom, že vysoké školy si nájdu bohatých sponzorov, súkromných bohatých donorov alebo že teda bude škola vyberať poplatky. V tomto zmysle vám vysokoškoláci, ale aj pracovníci vysokých škôl kladú za vinu to, že vami navrhnutý zákon alebo predložený zákon do parlamentu, ktorým sa tu ešte budeme zaoberať, a ja predpokladám, že neprejde, lebo nie je dobrý, ktorý zavádza takzvané študentské pôžičky, a tie kladie ako na roveň toho, že budú tou nevídanou reformou, ktorá naše vysoké školstvo posunie medzi 500 vyvolených svetových univerzít, aspoň jednu z nich. Nemyslím, že by to bolo to správne riešenie, najmä ak na druhej strane vysoké školy prídu o zdroje zo štátneho rozpočtu, ktoré sa budú, samozrejme, primerane krátiť. Ale jedinou filozofickou úvahou týchto kupeckých počtov je to, pán minister, že chcete zrovnoprávniť opätovne súkromné univerzity so štátnymi univerzitami. Lepšie povedané, chcete im dať dodatočné zdroje zo štátneho rozpočtu, lebo prostriedky zo štátneho rozpočtu sú vždy najistejšie. A, samozrejme, že tie prostriedky môžu dostať, ak sa nenavýšia v štátnom rozpočte a oni sa nenavýšia, aspoň percentuálne nie, len tým, že sa ukrátia existujúce vysoké školy, tak ako sa ukrátili existujúce univerzity, keď sa zriadila maďarská univerzita v Komárne.
Mimochodom, pán minister, nechápem, lebo keď idem peši hore schodiskom v prístavbe univerzitnej budovy, tak na dvoch poschodiach nepočujem iné ako maďarčinu a iba na ostatných dvoch poschodiach univerzitnej budovy počujem aj slovenčinu. Nechápem, načo ešte im bolo zriaďovať osobitnú univerzitu v Komárne, či až také veľké privilégiá je potrebné menšine dávať. Ale to už je na vašej úvahe.
Pre túto nezvládnutú reformu vysokého školstva, lebo naozaj ona nie je dobrou reformou, to netvrdím len ja, to tvrdí možno 99 % mojich kolegov na právnickej fakulte a myslím si, aj na Univerzite Komenského, si želajú, aby ste ministrom neboli. Ale je to zase možno vaša tvrdohlavosť, ktorá vás k tomu vedie, aby ste to za každú cenu presadili. Neberte nám teda túto možnosť, aby sme sa, samozrejme, vyjadrili aj týmto spôsobom. Nakoniec študenti vám sami dali najavo svojimi štrajkami, že nie sú s týmto stavom a s takouto podobou reformy uzrozumení. Samozrejme, že aj západné univerzity budú prechádzať reformou. Len pán minister, bolo si treba pozrieť aj vystúpenie Tonyho Blaira, ktorý povedal, že tento model, ktorý vy chcete tu presadiť už dnes, že v Anglicku chcú dosiahnuť až v roku 2100. Takže snažia sa zreformovať to vysoké školstvo trocha pomalšie. Možnože je to tým, keď som bol svojho času na jednom študijnom pobyte v Londýne, tak som sa rozprával s istým pánom, ktorý bol poverený reformou anglického politického systému, a povedal mi, či si viem predstaviť, čo pokladá za najväčší úspech svojho života v štrnásťročnom pôsobení v tomto úrade. A ja hovorím, že nie. On mi hovorí, no to, že sa mi nepodarilo zreformovať tento systém dvoch politických strán, lebo si myslím, že ho zreformuje sám život. A vidíte, dnes už v Anglicku sú v podstate tri politické strany. Nasilu jednoducho nič nejde. Ja netvrdím, že nie je potrebné zvyšovať podiel súkromných peňazí na vysokých školách, ale mám istú predstavu, ktorú som tu už pred štyrmi rokmi prezentoval. Nechcem zdržiavať pre krátkosť času, pretože sa blížime k hlasovaniu.
Pokiaľ ide o stredné školstvo, pán minister, ja som prešiel, aby som bol presný, osem gymnázií a učňovských stredných škôl na Slovensku od decembra. Môžem vám zodpovedne povedať, tak ako tu povedalo už množstvo mojich predrečníkov, nie je spokojnosť ani s reformou stredného školstva. Nie je spokojnosť najmä preto, ako som to počul aj na Obchodnej akadémii v Bardejove, pretože vaša reforma ich pripraví aj o tie chudobné zdroje, ktoré dostávali, alebo lepšie povedané o ich značnú časť. A tak ako proste im tie zdroje stačili aspoň na prežitie, teraz sa dostávajú do mínusových čísiel. To už nehovorím o tom, že tí žiaci si sťažovali, za akých ťažkých podmienok sa musia dostať do mesta Bardejova z odľahlejších dedín, kde sa zrušili autobusové spoje a kde sa teda jednoducho nepozerá na to, že nie sme ešte Francúzsko alebo Nemecko a že nie každý si môže dovoliť mať, nie každá rodina si môže dovoliť maž tri-štyri autá, aby mohla sama odviesť tie deti do školy alebo jednoducho im to auto poskytnúť. Takže, ale to sa netýka len vášho rezortu. To je rezort dopravy, tiež jeho bezhlavá takzvaná reforma, lebo tento názov sa mi strašne páči. Za komunizmu, keď sa zvyšovali ceny, tak nikdy sa nepovedalo, že sa ceny zvyšujú, ale že sa upravujú. Teraz keď sa niečo váľa na bedrá tých najchudobnejších, tak sa tomu hovorí moderne reforma. Ale jednoducho zreformovať sa všetko odrazu nedá. To už nehovorím o tej maturite. Pán minister, aj na vysokých školách sa robila reforma. Prechádzali sme na kreditný systém, ale férové na tej reforme bolo to, že sa nechali študenti, ktorí boli prijatí podľa starého systému na vysokú školu, nechali sa doštudovať podľa starého systému. Nenútili ich, aby v treťom, štvrtom alebo v druhom ročníka prechádzali na kreditný systém. Pretože to nie je férové, začať hrať zápas podľa jedných pravidiel a potom ho skončiť podľa pravidiel iných, desať minút pred koncom ich zmeniť. To vám vyčítali tiež študenti na tých stredných školách, na ktorých som bol. Ja neviem, naozaj neviem, prečo ste na tom tak tvrdohlavo nástojili, ja viem, že Ústavný súd povedal na tú sťažnosť, ktorú som na Ústavný súd poslal, že to nie je retroaktívne, ale ja na rozdiel od pána Mazáka si myslím, že toto vaše opatrenie bolo hlboko retroaktívne, pretože dnešné spoločenské pomery sa vzťahovali na spoločenské pomery, ktoré tu boli pre tých študentom pred troma rokmi jasné a zrozumiteľné. Ale budiž. Nepomohlo vám to, vidíte ako to v konečnom dôsledku skončilo, akou katastrofou, že študenti boli nútení ísť demonštrovať, do ulíc. Nebyť vašej tvrdohlavosti, možno by to bolo dopadlo aj trocha lepšie. Takže áno, zreformovať maturitné skúšky, ja nie som proti tomu, ale bolo ich treba začať reformovať pre tých študentov, ktorí nastupovali, a tí, ktorí študovali podľa starého modelu, bolo treba doštudovať. Ja nevidím, kde by sme sa takto museli ponáhľať. Naozaj, nebol absolútne nijaký dôvod sa v tomto smere ponáhľať. Tu ste si naozaj na príčine sám, pán minister. A to už nespomínam to, čo tu povedal pán Lintner. Áno, znova sa tu opakuje to, čo som už povedal, že vaše srdce bije trocha maďarskejšie ako možno slovensky. Pretože naozaj, slovenským školám na severe, a to majú pocit študenti aj učitelia, sa dáva menej, ako sa dáva na zmiešaných územiach. To nehovorím to tom, že ešte vypuklejšie sa to prejavuje v základnom školstve, pán minister. Tam tá situácia je naozaj neúnosná a práve ak bol nejaký dôvod, taký najpodstatnejší na vyslovovanie vám dôvery zo strany Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, tak to bolo práve tá reforma základného školstva, ktorá umožnila likvidáciu slovenského školstva na juhu a jeho značnú maďarizáciu, čo je nonsens, pán minister. Pretože už Parížska mierová konferencia sa tým zaoberala a povedala, že za prvú republiku bolo neuveriteľne a enormne pomaďarčené južné Slovensko, že etnickí Slováci v Maďarsku boli takisto maďarizovaní. A práve preto bola povolená jej výmena obyvateľstva. A práve preto ju aj spojenci schvaľovali. A práve preto boli aj Benešove dekréty. Situácia sa, žiaľ, opakuje, pán minister, nás to mrzí, naozaj nie sme zameraní protimaďarsky, ani nemáme záujem, aby sme tu nejakým spôsobom rozoštvávali obyvateľstvo na zmiešaných územiach. Každý má dostať to, čo mu patrí. Pán minister, zásada bola za prvej republiky taká. Lebo ministerstvo riadi základné školstvo a financuje, teda metodicky ho riadi a zodpovedá aj za jeho úroveň. A financuje ho štát. A každý, pán minister, a je to aj v Maďarsku aj vo Francúzsku a aj inde, každý štát dozerá na to, aby študenti a žiaci vedeli predovšetkým a zvládali štátny jazyk. Preto aj dáva štát peniaze. Mám taký pocit, pán minister, a často, občas, nie občas, ale dosť často sa s ním vo svoje pedagogickej praxi stretávam, že na južnom Slovensku je to naopak. Že čím ďalej sa tá situácia nezlepšuje, so znalosťou slovenského jazyka u absolventov maďarských stredných a základných škôl, naopak, zhoršuje sa. Za štátne peniaze, za peniaze slovenských daňových poplatníkov si vyrábame etnickú menšinu a pestujeme etnickú výlučnosť, čo nám vadí, pán minister. Pretože, áno, za prvej republiky ak chceli starostovia mať svoje školy v jazyku národnostných menšín, tak si za ne platili sami. Štát im prispieval iba vtedy, ak sa chceli učiť v jazyku štátnom. Tak je to aj v iných krajinách. Vaša reforma v tomto smere bola taká, že to umožňuje. Ja viem, budú naši kolegovia z maďarskej koalície protestovať, ale takisto oni protestovali proti tomu, keď pani ministerka Slavkovská zrušila dvojjazyčné vysvedčenia, lepšie povedané, ich nezaviedla. Takisto sa tu iskrilo v tomto parlamente a pociťovali to ako veľkú krivdu. Aj naši občania, ktorí nežijú na zmiešaných územiach, pociťujú ako veľkú krivdu to, že žiaci na národnostne zmiešaných územiach dostávajú viac ako žiaci na ostatnom Slovensku. A ešte k tomu dostávajú aj za to z Budapešti, že sa zapíšu do maďarskej školy. Čo je ešte ich ďalší bonus, ktorý žiak na severe Slovenska nedostane. A tie peniaze tiež idú zo slovenských zdrojov, pretože plynú napríklad zo Slovnaftu alebo u iných z Budapešti sprivatizovaných podnikov, čo tiež politici maďarskej koalície umožnili takýto stav.
Pán minister, práve preto bola ta moja poznámka, ktorá sa tak promptne objavila aj médiách, práve preto som jej venoval aj vo svojom vystúpení pozornosť, aby nedošlo k nejakým dezinterpretáciám.
Pán minister, všetko teda nasvedčuje tomu, že reformy sú potrebné. A my si myslíme, možno na rozdiel od nášho opozičného partnera Smeru, že sú, žiaľ, aj ťažko zrušiteľné. A práve preto ich dôsledky budú oveľa ťažšie. A práve preto za ich nie celkom dobre zvládnutie niekto musí niesť zodpovednosť. A tú zodpovednosť nesie minister. Takže nehnevajte sa, naozaj mne je pravicová politika sympatická, aj pravicové myslenie, ale budem hlasovať za vaše odvolanie. Ďakujem za pozornosť.