B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prosím poverenú členku ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch. Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pá podpredseda, vážený pán generálny prokurátor, panie poslankyne, páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004, ktorú máte ako tlač 1099, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1106 z 19. apríla 2005 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorsky výbor.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 5. mája 2005 č. 795 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 3. mája 2005 č. 319 odporučili Národnej rade správu schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením z 3. mája 2005 č. 287 odporučil správu vziať na vedomie a požiadať vládu Slovenskej republiky zvýšiť počty systemizovaných miest prokurátorov o 3 a štátnych zamestnancov prokuratúry o 2 na každej prokuratúre Slovenskej republiky v systemizácii na rok 2006.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie z dôvodu, že výbor nebol uznášaniaschopný.

Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004 vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004 schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2004 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 19. mája 2005 pod č. 806.

Skončila som, prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Husár, nech sa páči.

S. Husár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, dokonca tri, vážení kolegovia, vážený pán generálny prokurátor, chcel som k tejto správe povedať toho veľa, ale, bohužiaľ, nie je komu a podstatnú časť z toho, k čomu speje moje vystúpenie, povedal pán generálny prokurátor pravdepodobne lepšie, ako by som to dokázal ja. Napriek tomu si dovolím tlmočiť, že ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor pri prerokovaní tejto správy vyslovil pánovi generálnemu prokurátorovi uznanie za prácu prokurátora, a teraz nehovorím o generálnom prokurátorovi, ale o prokuratúre ako celku. Odviedla predovšetkým za veľmi relatívne krátke obdobie hladké zvládnutie problémov, ktoré súvisia s tzv. optimalizáciou súdnictva na Slovensku a mnohými a mnohými ďalšími vecami, ktoré pán generálny prokurátor spomínal. Dovolím si poznamenať, že pravdepodobne, keby tu možnosť mali mnohí občania Slovenskej republiky, toto uznanie a aj poďakovanie by tlmočili aj oni.

Z dôvodov, ktoré uviedol pán generálny prokurátor, ktoré považujem za výsostne objektívne a predovšetkým z dôvodov, že už niekoľko rokov veľmi systematicky je Generálna prokuratúra v svojich oprávnených nárokoch naozaj odtláčaná do pozadia, niet, vážené kolegyne a kolegovia, inej cesty, ako požiadať o pomoc a podporu plénum Národnej rady. A myslím si, že každý poslanec, ktorý si prečítal správu, túto podporu dlho zvažovať nebude.

Dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zohľadniť pri príprave štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2006 pre kapitolu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zvýšenie počtu systemizovaných miest prokurátorov a štátnych zamestnancov prokuratúry o 10 % a tomu zodpovedajúce mzdové prostriedky."

Odôvodnenie, myslím, vážené kolegyne, kolegovia, robiť netreba, pretože všetci ste boli pri prerokovaní prijatých nových trestných kódexov a všetci ste si určite pozorne vypočuli správu pána generálneho prokurátora. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Madej. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som sa pripojiť k predrečníkovi a podporiť návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Husár.

Dnes z predmetnej správy, ktorú prerokúva Národná rada, prišli najzávažnejšie informácie asi tie, že v roku 2000 napadlo na prokuratúry v Slovenskej republike vyše 90 000 vecí, v roku 2004 napadlo na prokuratúry v Slovenskej republike 139 384 vecí. Ide teda o nárast nápadu za posledných 5 rokov, nárast oproti roku 2000 o 54 %. Z toho vyplýva zaťaženie ľudí, otázka celkového personálneho obsadenia. Myslím si, že aj vzhľadom na to, že už 15 rokov nedošlo na prokuratúre k navýšeniu funkčných miest prokurátorov na okresných a krajských prokuratúrach, je potrebné reagovať na rast kriminality, ktorý na Slovensku je, a stále kriminalita sa zvyšuje, a ďalej je potrebné určite reagovať aj na novoprijaté trestné kódexy, ktoré Národná rada tento a minulý týždeň prijala. Ja tiež preto prosím o podporu tohto uznesenia. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Polka. Nech sa páči.

L. Polka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, myslím, že by sme sa mohli pomaly oslovovať už aj po mene. A chcel by som poprosiť pán Cupera, keby sa presunul do radu opozície, aby bolo rovnovážne zastúpenie koalície a opozície, pretože sú tu niekoľkí... (Reakcie z pléna.) Mýliš ma. Chcel som totižto poprosiť vážených zostávajúcich niekoľko členov koalície, keby tlmočili pozdrav tuto hlavne členom tých dvoch neprítomných radov, význam pojmu optimalizácia, ktorý sme tu niekedy schválili. Som rád, že pán generálny prokurátor tento problém načal, otvoril a potvrdil, pretože to, čo sa tu volalo vznešene optimalizácia, je výsmech práce stoviek, možno tisícke sudcov, ktorí dnes sedia na zrušených súdoch, konkrétne na súde v Malackách, kde predseda, skutočne chudák nevie, čo je, pretože občania k nemu chodia, súd funguje ako detašované pracovisko a budúce archívne pracovisko. Ale, viete, niekomu v Rohožníku vysvetľovať, že súd, ktorý stojí v novej modernizovanej budove za niekoľko desiatok miliónov v Malackách, už nie je súdom v Malackách, ale súdom v Bratislave IV, ale koná sa súd potom v budove v Malackách, ale nie na Okresnom súde v Malackách, ale na štvorke. Myslím si, že Záhorčania to zvládnu. Ale myslia si svoje o nás, predovšetkým o nás, lebo my sme boli tí finalisti, ktorí dobehli do cieľa beh, ktorý odštartoval pán minister. No, viete, ono je to ťažké vysvetľovať, vy máte mítingy také, by som povedal, jednofarebné. Ja chodím na také viacfarebné mítingy a tam sa to veľmi ťažko vysvetľuje "nie my, to oni". V roku 1999 sme tiež kričali to "nie my, to oni" alebo bolo počuť "to nie my, to oni". A dnes je to fifti-fifti. Pokiaľ ide o obžalovaných, ešte vedieme my, bývalí, na body, ale myslím si, že sa to o chvíľu dorovná.

Plne podporujem návrh uznesenia, ktorý tu odznel a ktorý sa objavil aj v správe, pokiaľ ide o zvýšenie počtu prokurátorov. Ja priznávam istý taký vnútorný vzťah k prokuratúre, pretože som bol štipendistom Generálnej prokuratúry, pôsobil som krátko v orgánoch vojenskej prokuratúry. Takže nie je div, že človek ich veľmi pozorne počúva a sleduje aj ich potreby. Predo mnou povedali predrečníci, že niekoľko rokov sa nezvýšili stavy, počty, a pritom sa prokuratúra dnes pre mnohých ľudí stáva spoločne s Kanceláriou prezidenta a s Kanceláriou ombudsmana takým posledným útočišťom, kde hľadajú nápravu pred spôsobmi a správaním sa mocenských štruktúr, ktoré v tomto štáte vládnu.

Pri prerokovaní správy o Slovenskej informačnej službe sme narazili na jeden vážny problém. Niekoľko stoviek príslušníkov SIS snorí, pátra a zisťuje, píše, odovzdáva správy. A mám taký pocit, že nielenže ich hádžu do koša, ale sa z nich aj smejú funkcionári, rezorty, ktoré dokonca sú zo zákona povinné s nimi kooperovať na podnety z oblasti verejného obstarávania. U nás sa tomu hovorilo medzi študentmi, že dávajú cesnakový salám, myslím, to sa asi pamätáš. No je skutočne neuveriteľné, aby jeden štátny orgán upozornil druhý, že tam sa pácha trestná činnosť alebo sú podmienky na páchanie trestnej činnosti, alebo sa ignoruje zákon, postupuje sa extra legem a ministerstvo sa usmieva a hovorí o tom, že zákon nebol porušený. Akurát desiatky a stovky miliónov sa valia do rozličných stavieb z pomedzia alebo z pohraničia, ako chcete, konkrétne z Kysúc, kde sa vybudovalo niekoľko mohutných, impozantných stavieb nie socializmu, ale raného kapitalizmu alebo raného slovakizmu v čase, keď sa obidva štáty usilovali o vstup do Európskej únie. A to, samozrejme, išlo smerom až po Čunovo, či čo to tu je dolu v týchto končinách, ktoré stále ešte celkom dobre nepoznám. Keď sme vybudovali tieto opevnenia, tak sme vstúpili do Európskej únie. A čuduj sa svete, nevieme teraz, čo s tým robiť. Je nám to málo, tak ideme budovať nové opevnenia takmer za 2 mld. korún na ukrajinskú hranicu, nie som odborník na túto problematiku, ale pri Juščenkovom tempe Ukrajina bude stáť na prahu Európskej únie a v NATO behom niekoľkých rokov, už pre nič iného, len kvôli veľkému susedovi a kvôli veľkému trhu. Ale to je vcelku logické. Čo sa potom stane s tými 2 mld., tými vybudovanými opevneniami, pozorovateľňami, ubytovňami, bytmi a tankami, a neviem, čo všetko sa tam má nakupovať za tie 2 mld., to je záhadou. A nikto vám na to nechce odpovedať. Ale v rámci verejného obstarávania tento rezort napriek upozorneniam zo SIS, z prokuratúry, z Úradu verejného obstarávania zadá priamym zadaním objednávku na 320 mil. Úrad ju zruší a opakovane ju s tou istou firmou, za tých istých podmienok obnovia. No tak, dámy a páni, v akom štáte to žijeme? Ja skutočne chcem oceniť prácu orgánov predovšetkým vojenskej prokuratúry, keď sme narazili na problém nelegálneho odposluchu, ako razantne do toho vstúpili aj za cenu osobných, by som povedal, príkorí, zosmiešňovania či už zo strany médií alebo zo strany niektorých štruktúr, ktoré sú povinné zo zákona, a to dvakrát zdôrazňujem, s nimi spolupracovať.

Ešte jedna taká poznámka, napr. otázka poslaneckých prieskumov. Viete, mne je už trápne a smiešne zúčastňovať sa poslaneckých prieskumov, na ktorých prijmeme záver a odpoveďou nám je stanovisko hovorkyne, ktorá povie, že to nie je tak, ako tam nejakí poslanci čosi zistili, že to je úplne ináč.

Ak nezačne Národná rada využívať svoje páky v podobe Generálnej prokuratúry, v podobe NKÚ, v podobe ďalších inštitúcií, ktoré tu majú oprávnenie konať, tak radšej na to zabudnime a seďme tu alebo sa začnime venovať voľbám. V tejto súvislosti skutočne si zasluhuje obdiv nemecký kancelár, ktorý po tvrdej porážke a po takej situácii, ako sa vyvinula v Nemeckej spolkovej republike avizuje predčasné voľby. Toto a toto v tých správach signalizuje skutočne potrebu asi predčasných volieb, lebo ináč to asi nebude možné.

Je v príprave zákon o Slovenskej informačnej službe a môžem vopred sľúbiť, že budeme robiť všetko preto, aby sme dostali zákonnú povinnosť, aby sa orgány, ktoré získajú podnet zo Slovenskej informačnej služby, tým podnetom zaoberali a vyvodili z neho príslušné závery či už v podobe trestného oznámenia alebo v podobe nejakej sebareflexie, ako je napr. tu neznámy pojem odstúpenie ministra, ktorého úradníci spôsobia kiks. V Indii padne vlak a minister odstúpi. Tu skrachuje reforma a minister sa usmieva "no a čo". Nerozumiem tomu, priznám sa.

Hovorilo sa tomu všeobecný dozor. Chcel by som apelovať na pána generálneho prokurátora, neviem, či už nie som pojmom niekde v inom čase, aby sa tento pojem vžil, aby ste sa opäť vy stali pánmi situácie. Niekedy v sedemdesiatych rokoch som ako učiteľ z Vysokej školy ZNB bývalej prišiel z nejakých dôvodov na Obvodné oddelenie Verejnej bezpečnosti v Turčianskych Tepliciach. Našiel som tam asi 21 príslušníkov v úplnom strese, v hrôze, v panike a stála služba ma varovala, aby som radšej niekde zmizol, lebo že je tam prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine. Je, samozrejme, vecou aj osobného postoja k prístupu prokurátorov k tejto svojej práci, pretože dostal som niekoľko ako advokát pozoruhodných uznesení orgánov prokuratúry, už sme s pánom generálnym prokurátorom na tú tému debatovali, treba skutočne ísť novou metódou získavania kádrov, osôb, tak aby práca na prokuratúre bola cťou a poslaním prokurátora, nie zamestnaním, ktoré si vybaví za 8 či koľko hodín pracovnej doby, a ide po svojom.

Chcel by som vysoko oceniť register trestov. Možno ste viacerí mali osobnú skúsenosť, prijali sme zákony, že pomaly aj na vybavenie občianskeho preukazu potrebujete register trestov, dokonca odpis z registra trestov. Tak v takej primeranej úcte k úradu a s takou časovou rezervou som sa tam doplazil. Bol som vybavený so žiadosťou o odpis, ktorú som si tam vyplnil, asi za 5 minút. Priznám sa, že som nestihol ani dokončiť debatu s náhodne známym, ktorého som tam stretol. Porovnajte to so situáciou na Kopčianskej, vážení páni Bratislavčania, na Dopravnom inšpektoráte, kde ľudia v podmienkach ako, nechcem to porovnávať s nejakými inštitúciami z druhej svetovej vojny, proste v hrozných stoja s vyplazenými jazykmi a čakajú, kedy ich ctihodný úradníček vybaví, ako stoja ľudia na pasy s 5-ročnými deťmi, pretože sme prijali zase v návale paneurópanstva povinnosť pre 5-ročné deti, ktoré sa musia prísť odfotografovať a potom si musia prísť prevziať pas 5-ročné deti. Pýtal som sa, ako sa ony podpisujú, a povedal mi jeden redaktor, ktorý tu stojí na chodbe, že troma krížikmi, pretože ako sa podpisuje 5-ročné dieťa, je mi záhada. Takže skúste tí, ktorí budete mať záujem hovoriť o situácii v niektorých rezortoch, ako to funguje na registri trestov. Pán generálny prokurátor, poďakujte im za robotu.

Takže na záver. Chcel by som ešte raz oceniť prácu orgánov prokuratúry, popriať im veľa úspechov a ubezpečiť, že podporíme uznesenie, ktoré tu navrhli pán poslanec Husár a pán poslanec Madej. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán generálny prokurátor, chcem zareagovať na predrečníka pána Polku asi tak. Neviem, či je toto pôda a vhodný čas na to, aby si hovoril, pán kolega, o prestížnom postavení prokuratúry v minulom zriadení. Napriek tomu chcem vyjadriť podporu tomu a súhlas s tým, čo si povedal, a taktiež podporiť názor, že mnohé peniaze, milióny, ktoré dnes sa venujú činnostiam nezmyselným, ak by som mohla, tak by som určite presunula, aspoň časť z nich, na prokuratúru. A preto, aj keď tu náš klub nie je, ja som tu ako patrón, vyslovím podporu návrhu uznesenia, ktoré sa tuná prečítalo. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

D. Trnka, generálny prokurátor SR: Ja len krátko. Chcel by som sa vám poďakovať všetkým dvadsiatim siedmim, ktorí vlastne svojou prítomnosťou a diskusiou ste dali najavo, že vás nezaujímajú len jednotlivé veci, čo sa týka pikošiek vo forme Majského alebo blízko pána poslanca Mečiara alebo jednotlivých káuz, ktoré sú len mediálnym, nejakým spôsobom dávané vám do povedomia. Táto správa je činnosť za celú prokuratúru a za celý rok a postihuje to naozaj celý záber činností prokuratúry. Takže som rád, že aspoň vy ste to tuná so mnou vydržali.

Na margo registra trestov. Register trestov dnes spĺňa v Slovenskej republike vysoký európsky štandard. A v rámci možného prepojenia celoeurópskeho registra trestov, kde v Európskej únii sa takéto niečo navrhuje, nie je vylúčené, že práve centrom by sa mala stať Bratislava ako hlavný nositeľ. Máme tendenciu vylepšovať aj priestory, ktoré sú tam na Kvetnej ulici. Takže v najbližšom období prebehne rekonštrukcia tejto budovy. Takže pre občana to bude ešte kvalitnejšie vybavenie. Ale upozorňujem na jednu vec, my naozaj dávame odpisy registra trestov v takých nezmyselných žiadostiach pre zamestnancov, pre podnikateľov a pod., že budem musieť prísť s návrhom na novelizáciu niektorých zákonov, ale, bohužiaľ, ich je strašne veľa. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave. Nie. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je

správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2004 (tlač 1052).

Prosím teraz predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Jána Jasovského, aby správu uviedol. Nech sa páči.

J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, úvodné slovo mám pripravené pomerne obsiahle, ale vzhľadom na to, že si ctím a vážim môjho priateľa pána guvernéra Národnej banky, ktorý tiež si tu odsedel nejaký deň a chcel by ešte dnes vystúpiť, skúsim povedať len veľmi stručne niekoľko vecí.

Správu ste dostali, dámy a páni, do svojich poštových priečinkov. Mohli ste si ju preštudovať, mohli ste sa na ňu pozrieť. Súčasťou tejto správy sú ešte aj ďalšie časti o výsledkoch kontroly za rok 2004, ktoré sú zverejnené na internete. Správu pre rok 2004 prednesenú v roku 2005 sme urobili trošku stručnejšiu, tak aby sme neminuli hory papiera na veci, ktoré nie vždy každý číta.

Správa je členená, tak ako ju máte možnosť si pozrieť v oblasti príjmov, v oblasti výdavkov štátneho rozpočtu. A osobitné zameranie v tejto správe je na zdroje, ktoré prichádzali z Európskych spoločenstiev. Je to nová kapitola, nová súčasť kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, a preto sme jej venovali osobitnú pozornosť.

Treba povedať, že celý Plán kontrolnej činnosti vychádzal z Koncepcie činnosti Najvyššieho kontrolného úradu na roky 2003 až 2005 a, samozrejme, dotýkal sa Európskych vykonávacích smerníc pre kontrolné štandardy INTOSAI v nadväznosti, samozrejme, na vstup Slovenskej republiky do Európskych spoločenstiev ako takých.

Výsledky kontrolných činností sú využívané a budú využívané pri vypracúvaní stanovísk NKÚ k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky. A budú, samozrejme, použité pri vypracovaní stanoviska NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006.

Najvyšší kontrolný úrad vykonal 83 kontrolných akcií v roku 2004, z toho bolo zameraných 7 na kontrolu hospodárenia s prostriedkami Európskych spoločenstiev, 8 na príjmovú časť z rozpočtu a 68 na výdavkovú časť rozpočtu ako takého.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, kontrolou správy majetku štátu v pôsobnosti colných orgánov sme zistili mnohé nedostatky v evidencii zaisteného, zhabaného a prepadnutého tovaru v prospech štátu. Samozrejme, s Colným riaditeľstvom sme všetky tieto veci prerokovali v záveroch jednotlivých kontrol.

Vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu najväčšie nedostatky boli zisťované v dodržiavaní rozpočtovej disciplíny v správe majetku štátu a, samozrejme, ako vždy vo verejnom obstarávaní a vo vedení účtovníctva. Tak aj najvyšší počet porušení zákonov bol v oblasti zákona o účtovníctve, o rozpočtových pravidlách, v zákone o verejnej službe, v Zákonníku práce a už v spomínanom verejnom obstarávaní. Pri kontrolách výkonnosti, to znamená v kontrole hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti používania rozpočtových prostriedkov, boli zistené mnohé konania, ktorých výsledkom bolo nehospodárne a neefektívne použitie rozpočtových prostriedkov. Je zrejmé, že výsledky jednotlivých kontrolných akcií v závislosti od zákona o slobodnom prístupe k informáciám sú uvedené na internetovej stránke Najvyššieho kontrolného úradu.

Protokoly prerokovávame vždy so štatutárnymi zástupcami kontrolovaných subjektov a takisto prijímané sú aj opatrenia na odstraňovanie zistených nedostatkov. Treba, aby som snáď povedal, že NKÚ oznamuje výsledky a problémy a najmä teda zisťuje nedostatky aj orgánu tomu, ktorý koná v mene štátu. Na základe medzinárodných štandardov vypracoval NKÚ aj tzv. odporúčania na riešenie zistených nedostatkov. V roku 2004 ich bolo celkom 19. Správy o kontrolných akciách sú predkladané výboru pre financie, rozpočet a menu a výborom, do pôsobnosti ktorých príslušné kontrolné akcie patria.

Mohol by som hovoriť mnoho o porušení rozpočtových disciplín, o viazaní prostriedkov v súčinnosti s ministerstvom financií. Tu je snáď problém, ktorý by som rád poznamenal, že asi bude musieť dôjsť k mobilizácii určitých zákonov, pretože žiadna osobná zodpovednosť vo väzbe na viazanie zdrojov neexistuje. To znamená, neexistuje ani žiadna osobná zodpovednosť. A obyčajne v závere roka sú viazané prostriedky uvoľňované, tak aby rozpočet mohol byť čerpaný. A to znamená, že výsledky kontrolných akcií sú potom určitým spôsobom dehonestované.

Spomínal som, aké stanoviská a závery vypracováva Najvyšší kontrolný úrad. Mohol by som hovoriť, samozrejme, ďaleko viacej k tomuto problému. Snáď len poznamenám, že Najvyšší kontrolný úrad vydáva ešte vyhlásenia a certifikáty, ktoré sa dotýkajú pomoci zo zdrojov Európskej únie. Takisto ako v minulom roku, len pre zaujímavosť, aj v tomto roku bude Najvyšší kontrolný úrad vyberať audítora pre Národnú banku Slovenskej republiky. Práve v tomto období tento proces prebieha.

V rámci súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní bolo predĺžených 11 prípadov podozrenia zo spáchania trestnej činnosti. Pre rok 2005 sme našli s pánom generálnym prokurátorom iný mechanizmus, akým spôsobom sa staviame k takýmto zisteniam. Niekedy inokedy možno môžem na túto tému hovoriť aj viacej.

Oblasť medzinárodných aktivít je, samozrejme, oblasťou tiež veľmi dôležitou, o ktorej by som mohol hovoriť dlho. Snáď len pre vašu informáciu, minulý týždeň som sa stretol s prezidentom tzv. EUROSAI, čo je organizácia zlučujúca kontrolné inštitúcie Európy. Som celkom potešený, že slovenský Najvyšší kontrolný úrad dostal ponuku kandidovať do Predsedníctva EUROSAI, kde je 8 stálych členov. Bol by som osobne rád, keby na kongrese, ktorý začne v Bonne v nedeľu tento týždeň, sa Slovensko stalo členom Predsedníctva EUROSAI. Myslím si, že by to malo značný aj taký trošku zviditeľňujúci účinok.

Možno ešte niekoľko slov, dámy a páni. Úrad, do ktorého som nastúpil pred asi 109 dňami, je úradom, ktorý je značne rutinným, a je veľká snaha jeho súčasného vedenia zmeniť organizačnú štruktúru, vytvoriť pružnejšiu organizačnú štruktúru, vytvoriť iný systém odmeňovania, čo, samozrejme, v závislosti od zákona o štátnej službe je nie celkom jednoduché. Ale bude veľkou snahou vedenia odmeňovať kontrolórov za pravdivosť, úplnosť, preukázateľnosť kontrolných zistení a za závery kontrol, ktoré vykonávajú. Bude snaha vytvoriť takú pružnú štruktúru, aby kontrolné skupiny boli vytvárané od prípadu k prípadu, aby dochádzalo k nejakému náhodnému výberu kontrolórov, ktorí sa budú zúčastňovať akcií. A, samozrejme, počet vykonaných akcií bude tiež určitým stimulom a podmienkou pre odmeňovanie, to znamená, bude nižšia základná zložka a vyššia, tá pohnútková zložka.

Chcel by som, vzhľadom na to, že vystupujem na pôde Národnej rady, poznamenať, že ponúkam Národnej rade Slovenskej republiky ako orgán, ktorý podlieha Národnej rade, možnosť súčinnosti Najvyššieho kontrolného úradu pri vykonávaní poslaneckých prieskumov poslancov. Pracovníci NKÚ, ktorí sa môžu zúčastniť týchto prieskumov, môžu dodať punc odbornosti. Zároveň ponúkam všetkým predsedom výborov, aby predložili Najvyššiemu kontrolnému úradu a prerokovali s ním, samozrejme, budem to ochotný robiť ja tu na pôde Národnej rady, podnety pre Plán kontrolnej činnosti pre rok 2006. A ponúkam poslancom Národnej rady, aby sa zúčastňovali záverov kontrolných akcií, myslím si, že by sme dosiahli vzájomné, ďaleko väčšie prepojenie, než je to dnes.

Vystupoval som na sneme ZMOS minulý týždeň, hovoril som o probléme kontroly samospráv, hovoril som o tom, že síce je pravdou, že samosprávy a mestá a obce majú možnosť vytvárania vnútorných kontrolórov, ale treba, aby ste vedeli, že je ich v rámci miest a obcí celkovo len 10 %. Takže systém vnútornej kontroly nie je bohvieaký a zdroje, ktoré tečú týmto smerom, sa rátajú v stovkách miliárd korún a štát na ne nemá dnes dosah.

Iste ste mali na pôde Národnej rady debatu a diskusiu na tému, akou je kontrola politických strán. Poviem len jeden príklad. Český Ústavný súd zamietol možnosť kontroly politických strán vzhľadom na negáciu zákona o slobodnom združovaní sa občanov. To je tiež na debatu, ktorú by sme museli viesť dlhšie, a nie dnes o 18.45 hodine, keď ešte budem rád, keď vystúpi pán guvernér.

Chcem len poznamenať, že štruktúra Najvyššieho kontrolného úradu bude zrejme po 1. 7. menená na horizontálnu štruktúru a bude sa počet sekcií meniť. Budem veľmi rád, ak Najvyšší kontrolný úrad sa podarí dostať do pozície poradného orgánu, orgánu audítorského, orgánu, ktorý bude mať iné kompetencie a inú najmä autoritu v rámci Slovenska.

Bol by som celkom rád, keby sme tak ako napr. v Portugalsku, kde je tiež kontrolný orgán, predkladali so správou o vykonaní kontroly zároveň aj faktúru. Má to vážny vplyv potom na vykonávanie kontrol.

Už len veľmi na poslednú chvíľu poviem, že sme absolvovali mnohé stretnutia, mnoho návštev sme dostali na Najvyšší kontrolný úrad. A treba, aby som povedal, že žiadna zbytočná pracovná cesta nebola vykonaná.

Pán guvernér, budem rád, keď budeš mať miesto na vystúpenie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prosím teraz predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, nech sa páči, ešte zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Zatiaľ rokujeme o vašom bode.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, táto správa bola predložená a prerokovaná vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, vo výbore pre pôdohospodárstvo a vo výbore pre verejnú správu. Všetky výbory prijali platné uznesenie a všetky výbory ju zobrali na vedomie. Gestorský výbor okrem toho svojho uznesenia navrhol aj návrh uznesenia Národnej rady, v ktorom navrhujeme zobrať túto správu na vedomie. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov ústne, nakoľko nemám písomné prihlášky do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať ďalším bodom, a to

správou o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2004 (tlač 1078).

Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Ivana Šramka, aby správu uviedol.

I. Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne za slovo, že som sa teda dostal ešte k slovu. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte mi, aby som v súlade so zákonom o Národnej banke predložil správu o výsledku hospodárenia za rok 2004.

Cieľom správy bolo zhodnotiť výsledky hospodárenia za rok 2004 a prezentovať správu nezávislého audítora.

Pre operatívne riadenie menovej politiky používala centrálna banka v roku 2004 predovšetkým obchody na voľnom trhu. Priemerná denná sterilizačná pozícia voči bankovému sektoru dosiahla 226 mld. Sk. Centrálna banka vykázala v roku 2004 stratu v objeme 36,3 mld. korún, náklady dosiahli výšku 68,1 mld. korún a výnosy dosiahli výšku 31,8 mld. korún. Hlavným dôvodom vykázanej straty bolo posilňovanie slovenskej koruny voči euru a voči USD pri súčasnom náraste devízových aktív. Kurzové straty dosiahli celkovú hodnotu 29,8 mld. a boli v porovnaní s minulým rokom vyššie o 30 %. Koruna posilnila voči euru o 5,7 %, pričom v roku 2003 iba o 1,3 %. Sterilizácia nadmernej likvidity sa premietala v nákladoch na výkon menovej politiky v objeme 11 mld. korún. Úroky z vkladov ministerstva financií, Štátnej pokladnice, štátnych fondov boli vykázané vo výške 4,2 mld. korún. Na svoju prevádzku centrálna banka použila prostriedky v hodnote 1,96 mld., predstavujú celkom len 2,9 % z celkových nákladov.

A chcem upozorniť na skutočnosť, že v uplynulom roku sme v Národnej banke efektívne vynakladali prostriedky na prevádzku, boli znížené oproti prostriedkom, ktoré boli použité v roku 2003 napriek tomu, že bola priemerná inflácia 7,5 % a zvýšená DPH. Národná banka podriaďuje hlavnému cieľu všetky svoje aktivity aj za cenu vytváranej straty. Takisto je to v okolitých krajinách aj v Európskej centrálnej banke.

Na záver by som si teda dovolil vzhľadom na to, že som v časovom strese, prezentovať poslednú časť môjho príspevku. A to je, že teda výsledok Národnej banky overuje určený audítor Najvyšším kontrolným úradom. Bola to spoločnosť PricewaterhouseCoopers, ktorá pôsobí v centrálnej banke už druhé účtovné obdobie. Audítor vydal k účtovnej uzávierke centrálnej banky za rok 2004 správu s nepodmieneným názorom bez výhrad.

Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu môjho stručného zhodnotenia výsledkov centrálnej banky v roku 2004 a doloženej správy nezávislého audítora zobrala Národná rada na vedomie výsledky hospodárenia, tak ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli. Zároveň si dovolím upozorniť, že detailnú správu sme dali plne k dispozícii. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prosím znovu pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán guvernér, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, uvedenú správu prerokovali výbory Národnej rady, a to: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo. A všetky výbory správu zobrali na vedomie. Aj gestorský výbor prijal platné uznesenie a okrem tohto uznesenia aj navrhuje gestorský výbor aj uznesenie Národnej rady, v ktorom berieme na vedomie túto správu a vyčíslime výnosy, náklady a hospodársky výsledok za predchádzajúci rok, dosiahnutý v Národnej banke. Ďakujem pekne, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že je prihlásený pán poslanec Ondriaš písomne. Pán poslanec, 5 minút vám bude stačiť? Nech sa páči, samozrejme, máte možnosť vystúpiť. Chcem vás ale upozorniť, že o 19.00 hodine končíme.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený guvernér Národnej banky Slovenska, vážené kolegyne, kolegovia, mám pár poznámok k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2004, je to tlač 1078.

Prvá poznámka. Zo správ Národnej banky Slovenska za roky 2002, 2003 a 2004 vyplýva, že v roku 2002 Národná banka Slovenska vykazovala stratu 25 mld., v roku 2003 to bolo 31 mld. a v roku 2004 to bolo 37 mld.

V správe sa vždy hovorí, že hlavným výsledkom boli kurzové straty. Čo viem, tak za tieto roky väčšina komerčných bánk na Slovensku bola zisková.

Tretia poznámka. Za rok 2002 bola strata 24,8 mld. a už v správe za rok 2003 sa píše, že Národná banka Slovenska zmenila účtovné metódy a namiesto straty 24,8 mld. korún Národná banka Slovenska vlastne dosiahla v roku 2002 zisk 15,9 mld. korún. Tuná mám pocit, že ozaj, nie som odborník na bankovníctvo, v podstate keby som bol odborník na čarodejníctvo, tak by som to možno pochopil, ako je možné zmenou účtovnej metódy prísť k výsledku, ktorý sa líši o 40,7 mld. korún od pôvodného výsledku.

Štvrtá poznámka. V správach Národnej banky Slovenska za posledné 3 roky sa píše, že strata Národnej banky Slovenska bude krytá z budúcich ziskov Národnej banky Slovenska a z ostatných zdrojov. Ostáva mi len veriť, že Národná banka Slovenska bude v budúcnosti aj zisková.

Piata poznámka. Neviem, ako je možné, že Národná banka vykazuje také veľké straty, keď väčšina komerčných bánk za toto obdobie vykazuje zisky. Ja si uvedomujem, že hlavnou úlohou Národnej banky Slovenska je stabilita meny, a nie tvorba zisku. Ale aj napriek tomu rád by som vedel, či náhodou k týmto stratám neprispela aj možná neodbornosť pracovníkov Národnej banky Slovenska, pretože predpokladám, že keď vo finančných a kurzových operáciách medzi bankami jedna banka má stratu, druhá banka musí mať zisk. Jednoducho rád by som vedel odpoveď na otázku: Sú v komerčných bankách lepší odborníci ako v Národnej banke Slovenska?

Posledná poznámka. Predložená správa Národnej banky Slovenska za rok 2004 uvádza, že prevádzkové náklady Národnej banky Slovenska boli 2 mld. korún. Ťažko povedať, či je to veľa alebo málo, ale ako pracovník Slovenskej akadémie vied konštatujem, že ročné prevádzkové náklady Národnej banky Slovenska boli 1,4-krát vyššie ako celý ročný rozpočet Slovenskej akadémie vied, ktorá má viac ako 3 000 zamestnancov a na svoju činnosť potrebuje veľmi drahé vedecké prístroje, drahé chemikálie a výkonné počítačové vybavenie. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Šulaj ako jediný sa hlási. Pán poslanec, ale 3 minúty máte, potom končím rokovanie. Takže, nech sa páči, máte slovo. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

I. Šulaj, poslanec: Budem sa snažiť byť stručný, o miliardách sa vždy hovorí o desať sedem.

Bolo už spomínané v správe pána guvernéra Národnej banky Slovenska, ako dopadla Národná banka v rámci hospodárenia, je tam mínusové vlastné imanie, mínus 54 mld. korún. Zase na druhej strane súhlasím s výrokom, ktorý je uvedený v správe o hospodárení, že úlohou Národnej banky nie je vykonávať podnikateľské aktivity, ale skôr udržiavať cenovú stabilitu a menovú stabilitu. Z tohto hľadiska sa môžem na túto stratu pozerať ako na stratu, ktorá plnila tieto dve základné úlohy.

Problém skôr vidím v tom, že uvedená strata za rok 2004, podobne ako za predchádzajúce roky, zostala neuhradená, pričom sa predpokladá, že bude krytá z budúcich ziskov a z ostatných zdrojov. Je tu namieste otázka: Kedy a z akých zdrojov to bude? Následne je tu namieste otázka, či raz táto skutočnosť bude alebo nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Ak zoberieme do úvahy tú skutočnosť, že na udržanie cenovej a menovej stability je potrebné mať k dispozícii ekonomické nástroje, t. j. dostatok majetku Národnej banky Slovenska, tak musíme konštatovať, že každou stratou sa vlastné imanie znižuje, čím sa znižuje aj potenciálna miera zasahovania Národnej banky Slovenska do ekonomiky tohto štátu v záujme udržania stabilného ekonomického vývoja.

Mohol by som hovoriť o kurzových stratách, bolo to tu už spomenuté. Na druhej strane spomínali sme tu už aj v predchádzajúcich rokoch, prečo v podstate taká pozícia je voči doláru a prečo sa rezervy, ktoré má Národná banka v takom objeme, museli držať voči doláru.

Hovorilo sa aj o sterilizácii nadmernej likvidity bankového sektora, ktorá, myslím, spôsobila tiež stratu okolo 11 mld. korún.

Možnože jedna z tých pripomienok, ktorú by som mal, je úverová angažovanosť voči malým a stredným podnikateľom. Nie je podľa môjho názoru na dobrej úrovni. V súčasnom období objem úverov pre živnostníkov Slovenskej republiky predstavuje okolo 1 % z HDP, pričom zase malé a stredné podnikanie je tým hybným stimulom ekonomiky, ktorý rieši aj jeden zo závažných sociálno-ekonomických problémov, a to je nezamestnanosť.

Možnože ešte k úrokovej politike bánk. Veľmi sa mi páčilo vyjadrenie, len tak v rýchlosti, guvernéra Národnej banky v roku 2004, keď boli robené určité opatrenia zo strany Národnej banky, aby tá úroková sadzba bola určitým spôsobom nižšia, že i napriek tomu, že Národná banka robila určité kroky, tieto skutočnosti sa neprejavili v reálnej politike obchodných bánk. Možnože je tu otázka, ako postupovať ďalej a čo sa s tým bude robiť.

Asi toľko v stručnosti. Viem, že doba je už napätá, je 19.00 hodín. Nechcem vás zdržiavať ďalej. Koniec koncov, blíži sa futbal, takže miliardy musia počkať.