Druhý deň rokovania
42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
11. mája 2005 o 9.06 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, členovia vlády Slovenskej republiky, vzácni hostia, dámy a páni, otváram druhý rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Anton Danko a Diana Štrofová. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec.
Podľa schváleného programu 42. schôdze Národnej rady teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o Ústave pre Európu.
Návrh ste dostali ako tlač 932. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 932a.
Poprosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o Ústave pre Európu odôvodnil a uviedol minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, dnes sa stretávame na pôde Národnej rady pri významnej príležitosti. Pri rozhodovaní o postoji Slovenskej republiky k Zmluve o Ústave pre Európu. Je to dôležité rozhodnutie. Treba ho prijať s plnou vážnosťou a zodpovednosťou.
Ústavnej zmluve bolo venovaných do dnešného dňa množstvo diskusií. Chcem preto len v stručnosti pripomenúť, že väčšina z vás tu prítomných - či už na úrovni európskej alebo národnej, v rovine odbornej a politickej - sa do týchto rozhovorov aktívne zapojila. Určite si spomeniete aj na rokovania v Konvente o budúcnosti Európskej únie alebo počas Medzivládnej konferencie, kde aj Slovenská republika ako plnoprávny člen veľkej rodiny európskych národov prispela k formovaniu obrazu tohto dokumentu.
Diskusia nebola jednoduchá. Jej výsledok je však vo väčšine akceptovaný a je považovaný za dobrý kompromis. Treba priznať, že nie všetky požiadavky Slovenska sme dokázali presadiť, ale rovnako tak to bolo aj v prípade ostatných 24 štátov. Na druhej strane musíme uznať, že naši takpovediac vyslanci zanechali v Ústavnej zmluve svoju pečať. Stopy, ktoré nik nemôže spochybniť. Konečný text zmluvy predstavuje dobrý a solídny, aj keď možno nie dokonalý priesečník názorov a predstáv všetkých členských štátov Európskej únie.
Slovenská republika privítala vypracovanie textu Ústavnej zmluvy, ktorý je ďalším krokom na ceste zjednotenia Európy. To, že Európska únia bude mať vlastnú ústavu, Ústavnú zmluvu, určite prispeje k naplneniu ideí jednotnej Európy.
Dovoľte mi teraz zmieniť sa o tom, čo bolo impulzom a cieľom reformy právneho základu Únie. Hnacím motorom iniciatívy bola rodiaca sa diskusia o budúcnosti Európskej únie. Tá sa rozprúdila v dôsledku masívneho prehlbovania európskej integrácie vrátane rozšírenia. Úniu však na začiatku nového milénia ťažili aj ďalšie hospodárske, bezpečnostné či zahraničnopolitické výzvy, s ktorými sa musela vysporiadať. Samotným cieľom reformy bolo vypracovať dokument, ktorý by dokázal posilniť demokraciu, transparentnosť a efektívnosť Európskej únie. Mal by občanom priblížiť európsky projekt a inštitúcie, zjednotiť rozhodovacie procesy a umožniť rozšírenej Únii zohrávať aktívnu úlohu v novom multipolárnom svete. Mimoriadne významným prvkom je potvrdenie trendu posilňovania národných parlamentov a Európskeho parlamentu. Aj to je dôkaz toho, že Únia nechce ísť cestou diktátu nadnárodných inštitúcií, ale cestou posilňovania demokratického rozhodovania.
Prínos Ústavnej zmluvy vidím predovšetkým v zjednodušení a zoštíhlení existujúcej širokej matérie základných zmlúv Európskej únie, v zreteľnom rozdelení kompetencií medzi Úniou a členskými štátmi, v zefektívnení rozhodovacích procesov, v inštitucionálnej reforme zachovávajúcej rovnováhu medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami a v odstraňovaní problému tzv. demokratického deficitu Únie. Som presvedčený, že na Slovensku je Ústavná zmluva v odborných kruhoch aj v laickej spoločnosti vnímaná ako potrebný a dobrý dokument, ako dôležitý nástroj pre rozšírenú Európu.
Demokracia si ctí pluralitu. Názory na aktuálne témy sú rôzne. Ani Ústavná zmluva nie je výnimkou. Každý občan má legitímny nárok na vyjadrenie svojich postojov. Podľa môjho názoru konštruktívna a kvalifikovaná kritika priamo prispela k dynamike diskusie o Ústavnej zmluve. Niekedy vznikajú informácie spochybňujúce potrebu schválenia Ústavnej zmluvy. Sú postavené na nekorektných argumentoch. Takéto problémy ťažia dnes viaceré staré alebo aj nové členské štáty.
Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v nasledujúcich minútach venoval niektorým z najfrekventovanejších argumentov odporcov zmluvy, ktoré - mierne povedané - nie sú vždy korektné.
Prvý, azda najčastejšie prezentovaný argument znie, že Európska únia sa stane štátom, superštátom či federáciou, jednotlivé členské štáty budú jej provinciami, ktoré postupne prídu o svoju suverenitu. Bolo by to tak iba vtedy, ak by všetky členské štáty Európskej únie v Ústavnej zmluve explicitne vyjadrili svoj záujem o to, aby zmluva bola považovaná za právny základ ich nového spoločného spolunažívania. No Ústavná zmluva je len prostriedkom, ktorého hlavným cieľom je celková kodifikácia nekompaktného práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie zloženého z viacerých dokumentov. V jej znení sa nenachádzajú konštitutívne prvky, ktoré by zmenili štátoprávny charakter Únie smerom k štátnemu zväzku. Naopak, zavádza prinajmenšom dva inštitúty, ktoré zdôrazňujú suverenitu členských štátov: možnosť vystúpenia z Únie a bezprostredné zaangažovanie národných parlamentov na rozhodovaní Európskej únie.
Zmluva potvrdzuje, že Európska únia je a zostane Úniou národných štátov, nie centralizovaným superštátom. Mottom Európskej únie je: "Zjednotení v rozmanitosti." Zmluva jasne definuje, že členské štáty delegujú právomoci Únii, a nie opačne. Takto možno oponovať ďalšiemu tvrdeniu, ktoré znie, že členské štáty budú môcť vykonávať len tie kompetencie, ktoré im budú ponechané v Ústavnej zmluve. Nie je to pravda. Štáty budú vykonávať právomoci, ktoré samy konsenzom na Úniu nepreniesli.
Tak ako v predchádzajúcej zmluve o Európskej únii, aj nová zmluva bola dohodnutá na úrovni vlád členských štátov. Po jej podpise koncom októbra minulého roka musí byť ratifikovaná každým členským štátom podľa jeho vnútroštátnych predpisov. To je podľa mňa znak suverenity. Brusel v nijakom prípade nemá dosah na vnútroštátne rozhodovanie o tejto záležitosti.
Zmluva o Ústave pre Európu uzákoňuje silnejšie postavenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov. V prípade Európskeho parlamentu je to predovšetkým vďaka jasnému priznaniu jeho postavenia. Rozhoduje totiž na rovnakej úrovni ako Rada. Procedúra spolupráce je povýšená na jedinú štandardnú legislatívnu procedúru. Pri posilnení postavenia národných parlamentov ide najmä o dôraz na včasnú a komplexnú informovanosť národných parlamentov o záležitostiach Európskej únie.
Ústavná zmluva tiež spresňuje využívanie konceptov subsidiarity a proporcionality. Tieto ohraničujú právomoc Únie a umožňujú národným parlamentom, aby v odôvodnených prípadoch vzniesli námietky proti prípadnému pokračovaniu kompetencií zo strany Únie alebo zastavili prijímanie nekvalitných legislatívnych aktov.
Ústavná zmluva takisto ponecháva možnosť veta v určitých citlivých oblastiach, ktorými sú dane, zahraničná politika a sčasti sociálna politika. Zmluva prináša v tomto smere viacero mechanizmov, od parlamentnej výhrady cez tzv. záchrannú brzdu až po možnosť nepripojenia sa.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že do praxe bude zavedený komplexný systém kontroly, aký pravdepodobne nemá obdobu v žiadnej inej medzinárodnej štruktúre. Ide o kontrolu na úrovni vlád doma a v Európskej rade, na úrovni národných parlamentov a Európskeho parlamentu a takisto ďalších orgánov Európskej únie.
Ďalšie argumenty, ktorými operujú oponenti Ústavnej zmluvy, sú tie, že Ústavná zmluva znižuje váhu hlasu menších členských štátov. Nie je to tak. Spoločne sme predsa bojovali za to, aby bol rozhodovací mechanizmus nastavený takým spôsobom, aby aj hlasy najmenšieho členského štátu mali adekvátny vplyv.
Medzi ďalšie tvrdenia, s ktorými treba polemizovať v záujme objektívnosti, je, že zmluva vytvára nový inštitút prezidenta analogického s hlavami národných štátov, že zavádza európske občianstvo nahradzujúce to národné, že zahraničná politika bude v rukách ministra zahraničných vecí Európskej únie, že sa vytvára spoločná armáda alebo oslabuje sociálna dimenzia.
Pre poriadok mi dovoľte uviesť:
- Ústavná zmluva nezakladá novú právnu subjektivitu, čl. I-6 Ústavnej zmluvy (Únia má právnu subjektivitu) je analogický s článkom 281 Zmluvy o Európskych spoločenstvách - verzia z 24. decembra 2002 (Spoločenstvá majú právnu subjektivitu). Zmluvu o Európskych spoločenstvách sme prijali pri vstupe do Európskej únie.
- Ústavná zmluva nekreuje post prezidenta alebo superprezidenta. Upravuje len pozíciu predsedu Európskej rady. V angličtine sa mu hovorí "president" a dáva mu rozsiahlejšie koordinačné právomoci (čl. I-22).
- Európske občianstvo nenahrádza, ale dopĺňa inštitút občianstva národného. Poskytuje možnosť obrátiť sa na orgány Európskej únie, či jednoduchšie požiadať o pomoc v krízových situáciách. Dikcia čl. I-10 Ústavnej zmluvy je rovnaká ako v čl. 17 zmluvy o Európskych spoločenstvách. Občanmi Európskej únie sme sa teda stali už pri vstupe do Únie, nie teraz.
- Zahraničná politika nebude v rukách ministra zahraničných vecí Európskej únie. Politické rozhodnutia budú naďalej prijímať ministri zahraničných vecí jednotlivých členských štátov. Ak sa dohodnú na spoločnom postupe k určitej téme, môžu ho prezentovať ako spoločnú pozíciu Európskej únie.
- Minister zahraničných vecí bude zodpovedný za výkon spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a vonkajších vzťahov. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika zostáva oblasťou medzivládnej, a nie nadnárodnej spolupráce. Znamená to, že hlavnú zodpovednosť za jej uskutočňovanie naďalej nesú členské štáty Európskej únie.
- Na základe Ústavnej zmluvy dôjde k sprehľadneniu zahraničných stykov Únie, pretože v poste ministra zahraničných vecí Európskej únie bude zlúčený Komisariát pre vonkajšie vzťahy s postom vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku.
- Nevznikne spoločná armáda. Každý štát sa individuálne rozhodne, či bude participovať na vojenských akciách Európskej únie. Formulácie obsiahnuté v Ústavnej zmluve vyhovujú aj neutrálnym členským štátom - Švédsku, Fínsku, Rakúsku.
- Zmluva posilní sociálnu dimenziu Európskej únie. Charta základných práv Európskej únie zaväzuje, aby bola celá legislatíva Únie v súlade s dohodnutým štandardom práv vrátane práv sociálnych. Je na každom z nás, aby sme si vytvorili svoj vlastný názor. Diskusia by však mala byť vecná a korektná. Pri pozornom čítaní zistíme, že Ústavná zmluva dáva členským štátom, teda aj Slovenskej republike, dostatok nástrojov na konštruktívny dialóg a na dobré postavenie v rámci Európskej únie.
Dovoľte iba niekoľko slov k ratifikácii Ústavnej zmluvy v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty Európskej únie z hľadiska medzinárodného práva verejného, ako aj vnútroštátneho považujú Ústavnú zmluvu za medzinárodnú zmluvu uzavretú medzi suverénnymi štátmi, ktorá nemení charakter Únie. To znamená, že na jej základe nevzniká nový štátny zväzok ani federácia. Predstavuje novú kvalitu, resp. novú podobu Európskej únie. Nezávislé právne analýzy tiež hovoria, že Ústavnou zmluvou dochádza k presunu niektorých kompetencií na úroveň Únie, pretože v určitých oblastiach je jednoducho pre všetkých výhodnejšie robiť veci spoločne. Ale súčasne neexistuje nijaká možnosť na presúvanie ďalších kompetencií z krajín na Úniu, prípadne na zmenu Ústavnej zmluvy, ktoré by národné parlamenty nemohli ovplyvniť.
Keďže Ústavnou zmluvou sa charakter Európskej únie nemení, len dolaďuje súčasný stav, takmer dve tretiny, teda 15 štátov Európskej únie sa rozhodli ratifikovať Zmluvu o Ústave pre Európu parlamentnou cestou. Ostatné krajiny zorganizujú referendum, keďže k takémuto kroku ich zaväzuje ich ústavný poriadok, tradícia a v niektorých prípadoch aj politická situácia v krajine.
Ústavnú zmluvu k dnešnému dňu ratifikovali Litva, Maďarsko, Slovinsko, Španielsko formou referenda, Taliansko a Grécko, čiže šesť krajín. Takisto belgický Senát schválil Ústavnú zmluvu. Čaká sa na vyjadrenie Dolnej komory parlamentu, regionálnych parlamentov a jazykových komunít. V priebehu mája sa bude o Ústavnej zmluve rokovať v Nemecku, a to už zajtra 12. mája Nemecký spolkový snem a 27. mája Spolková rada. A takisto na Cypre, v Rakúsku a vo Francúzsku.
Vláda na zasadnutí dňa 20. apríla 2005 schválila materiál Doplňujúca informácia pre Národnú radu Slovenskej republiky k Zmluve o Ústave pre Európu. Týmto rozhodnutím ešte raz potvrdila svoj predošlý názor, že Ústavná zmluva je medzinárodnou zmluvou, ktorú je vzhľadom na jej obsah potrebné považovať za prezidentskú medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, keďže zapadá do viacerých kategórií spomenutých v uvedenom článku. Súčasne je nutné vnímať ju ako medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Dochádza ňou k prenosu výkonu časti práv Slovenskej republiky na Európsku úniu. Na schválenie zmluvy podľa čl. 7 ods. 2 sa v zmysle čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
Vláda Slovenskej republiky ďalej navrhla, aby Národná rada Slovenskej republiky svojím rozhodnutím v zmysle čl. 86 písm. d) označila Ústavnú zmluvu za medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá viaceré práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zároveň je potrebné Ústavnú zmluvu považovať za medzinárodnú zmluvu o ľudských právach a základných slobodách.
Uvedené odporúčanie vlády Slovenskej republiky je analogické s postupom Národnej rady Slovenskej republiky pri schvaľovaní Zmluvy o pristúpení, keď Národná rada Slovenskej republiky Zmluvu o pristúpení označila za zmluvu podľa čl. 7 ods. 2 a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Privítal som preto text spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o Ústave pre Európu, ktorý sa stotožnil s odporúčaním vlády Slovenskej republiky. Chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na kvalifikovanej diskusii o Ústavnej zmluve na pôde výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, obraciam sa na vás s presvedčením, že na základe všetkých dostupných faktov správne a kvalifikovane rozhodnete o Zmluve o Ústave pre Európu a potvrdíte ambíciu Slovenska patriť do skupiny progresívnych štátov Únie. Týmto prevezmete na svoje plecia spoluzodpovednosť za úspešné pokračovanie projektu európskej integrácie.
Pán predseda, ďakujem, skončil som. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu, predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Jána Drgonca, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem za slovo. Dámy a páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o Ústave pre Európu (ďalej len "gestorský výbor") podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. novembra 2004 č. 962 spoločnú správu výborov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným rozhodnutím pridelil návrh predmetnej zmluvy na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Výbory rokovali o návrhu zmluvy v určenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 515 z 9. marca 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 304 z 8. marca 2005, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo uznesením č. 205 z 15. marca 2005, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 167 z 18. marca 2005, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 334 z 8. marca 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 193 z 22. februára 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 288 z 8. marca 2005, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením č. 66 zo 7. marca 2005 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vysloviť so Zmluvou o Ústave pre Európu súhlas a rozhodnúť, že je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonmi.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o predmetnom návrhu dvakrát. 12. apríla 2005 uznesením č. 763 prerušil rokovanie a žiadal vládu, aby navrhla spôsob, akým sa dosiahne vnútroštátna záväznosť zmluvy. Z rozpravy vyplynuli ďalšie závažné otázky najmä k spôsobu hlasovania vzťahu Zmluvy o Ústave pre Európu, ak bude prijatá, a Ústavy Slovenskej republiky. Na schôdzi 27. apríla 2005 výbor pokračoval v rokovaní. Zaoberal sa pritom aj doplňujúcou informáciou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z 20. apríla 2005. Uznesením vlády Slovenskej republiky z 20. apríla č. 289 vláda odporučila Národnej rade okrem iného postupovať podľa čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Výsledkom rokovania bol návrh uznesenia, v ktorom Ústavnoprávny výbor odporúčal Národnej rade vysloviť súhlas s navrhovaným dokumentom podľa príslušných ustanovení ústavy, teda čl. 86 písm. d) a čl. 7 ods. 2, rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zákonodarnému orgánu odporučil hlasovať podľa čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je na prijatie návrhu potrebný aspoň súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Ústavnoprávny výbor návrh uznesenia neschválil, pretože potrebný súhlas nezískal.
Ďalšie výbory - Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu 9. marca 2005, Výbor Národnej rady pre verejnú správu 8. marca 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie 8. marca 2005 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť 8. marca 2005 - neprijali uznesenie, pretože navrhnutý text nezískal súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
Ako gestorsky rokoval ústavnoprávny výbor 5. mája 2005. Na základe stanovísk výborov a stanovísk poslancov v gestorskom výbore odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
A. vyslovuje súhlas so Zmluvou o Ústave pre Európu,
B. rozhodla, že Zmluva o Ústave pre Európu je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 2 v spojení s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluvy má prednosť pred zákonmi."
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o Ústave pre Európu vrátane uznesenia Národnej rady bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 5. mája č. 796.
Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu a chcem vás informovať o tom, koľkí sa prihlásili ústne do rozpravy. Teda písomne do rozpravy za kluby pán poslanec Paška, potom pán poslanec Ševc, pán poslanec Bárdos, pán poslanec Kubovič, pán poslanec Heriban, pán poslanec Mečiar a pán poslanec Minárik. A okrem toho ešte tu mám písomné prihlášky siedmich pánov poslancov: pán poslanec Ondriaš, Žiak, Opaterný, Ivan Šimko, Tibor Mikuš, Miroslav Maxon a František Mikloško.
Ako prvý vystúpi v rozprave predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ctené dámy a páni, vždy som podporoval naše členstvo v Európskej únii, ktorá ponúka Slovensku a jej občanom lepšiu budúcnosť. Preto budem hlasovať proti predloženej Zmluve o Ústave pre Európu. Vedú ma k tomu tri hlavné dôvody: nedostatok demokracie, nedostatok kresťanstva a nedostatok úprimnosti.
Dovoľte mi, aby som vysvetlil, prečo podľa mňa nedostatok demokracie ohrozuje Európu. Uvediem jeden príklad z nášho parlamentu. Ako všetci viete, dnes sa nevyjadrujeme k návrhu predloženej zmluvy prvýkrát. Na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sme už prijali 23. septembra 2003 uznesenie, kde sme zhrnuli naše hlavné výhrady a očakávania voči Ústave pre Európu. Predpokladám, že ste si pred dnešným hlasovaním porovnali predložený text Zmluvy o Ústave s týmto uznesením. Ak ste to niektorí neurobili, dovolím si pripomenúť body, ktoré sme považovali a naďalej považujeme za kľúčové.
1. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 503 podporila úsilie vlády Slovenskej republiky o zmenu názvu dokumentu na Ústavná zmluva Európskej únie. Názov je Zmluva o Ústave pre Európu. Tento bod prijatý nebol.
2. Národná rada podporila úsilie vlády o zahrnutie zmienky o kresťanstve do preambuly Ústavnej zmluvy. Tento bod tiež prijatý nebol.
3. Národná rada podporila úsilie vlády o zachovanie princípu jedna krajina - jeden komisár v Európskej komisii. Podľa predloženej Zmluvy o Ústave budú mať od roku 2014 vlastného komisára len dve tretiny krajín. Tento bod splnený nebol.
4. Národná rada podporila úsilie vlády smerujúce k ďalším úpravám, ktoré sú v oprávnenom záujme Slovenskej republiky a spoločenstva. Tento bod z pohľadu Slovenskej republiky nebol splnený, podrobnejšie sa k nemu vyjadrím neskôr.
5. Národná rada ďalej svojím uznesením žiadala vládu Slovenskej republiky, aby presadzovala zmenu navrhovaného mechanizmu hlasovania kvalifikovanou väčšinou smerom k zachovaniu doterajšej váhy menších štátov. Ani tento bod sa nepodarilo naplniť. Menšie štáty, medzi nimi aj Slovenská republika, budú po nadobudnutí platnosti Zmluvy o Ústave oslabené na úkor väčších štátov.
6. Národná rada tiež žiadala vládu, aby presadzovala neoslabovanie princípu jednomyseľnosti pri politikách Únie a jeho zachovanie s vymenovaním osobitných oblastí. Tento bod vo všeobecnosti splnený nebol. Princíp jednomyseľnosti v Zmluve o Ústave bol na viacerých miestach zmenený na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Navyše sa do Zmluvy o Ústave dostal nástroj, ktorý umožňuje zmenu z jednomyseľného rozhodovania na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou, a to bez zmeny zmluvy a ratifikačného procesu. Ide o ďalší bod, ktorý nie je v zmluve zohľadnený.
7. A napokon, Národná rada žiadala vládu Slovenskej republiky, aby presadzovala princíp rotujúceho predsedníctva Európskej rady jednotlivými členskými krajinami Únie. Výsledok je, že Európska rada bude mať voleného predsedu na dva aj pol roka s možnosťou opätovného zvolenia. Rotujúce predsedníctvo bolo zamietnuté. Ani tento bod nebol naplnený.
Ak to zhrniem, zo siedmich našich explicitných požiadaviek, ktoré sme považovali a považujeme za kľúčové pre ochranu záujmov Slovenskej republiky a našich občanov, nebola splnená ani jedna.
Dovoľte mi preto položiť otázku: Prečo máme podporiť predloženú Zmluvu o Ústave pre Európu, keď v nej nie je splnená ani jedna požiadavka tohto ústavodarného orgánu?
Neporadilo sa nám v žiadnom bode ovplyvniť znenie predloženej zmluvy. Dovoľte mi predvídať, že rovnaký nulový vplyv bude mať táto snemovňa aj po jej schválení na väčšinu ďalších rozhodnutí, ktoré budú prijímať európske orgány v Bruseli.
Trúfam si to tvrdiť na základe preštudovania predloženého textu z pohľadu národných parlamentov. Ide najmä o dva protokoly, ktoré sú súčasťou zmluvy a riešia postavenie národných parlamentov a nimi vykonávanú kontrolu zásady subsidiarity. Asi ste si už tieto protokoly preštudovali, pretože sa nás poslancov osobne dotýkajú. Ak áno, verím, že mi dáte za pravdu, ak skonštatujem, že jedinou kladnou stránkou týchto protokolov je skutočnosť, že národné parlamenty sa prvýkrát výslovne zahŕňajú do legislatívneho procesu. Všetko ostatné je však formalita.
Preto asi rovnako ako ja neviete pochopiť, prečo niekto tvrdí, že sa úloha národných parlamentov v tejto zmluve posilňuje. Vie ten niekto, kto toto tvrdí, že sa nebudeme vyjadrovať k vecnému obsahu navrhnutého predpisu? Že budeme môcť posudzovať len dodržanie zásady subsidiarity? Vie, že budeme mať na sformulovanie a schválenie stanoviska iba šesť týždňov? Že Komisia sa bude musieť zaoberať našimi výhradami, len ak ich predložíme spolu s tretinou všetkých ostatných parlamentov? A napokon, že Komisia bude mať povinnosť námietku posúdiť, ale nebude ju musieť akceptovať?
Tento bezzubý nástroj je odpoveď autorov zmluvy na požiadavku zapojenia národných parlamentov do legislatívneho procesu Únie, aby sa Únia priblížila k občanom.
Predložený návrh sa dá podľa mňa zhrnúť do jednoduchého odkazu európskych inštitúcií národným parlamentom: Povedzte nám, čo si o nami pripravovanom návrhu zákona myslíte, a ak sa nájde tretina z vás, ktorá si bude myslieť to isté, bude sa vašou námietkou zaoberať. Potom sa rozhodneme, či niečo zmeníme. Je však možné, že nezmeníme nič.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, Kresťanskodemokratické hnutie vždy upozorňovalo na to, že v Európskej únii prijímajú legislatívne pravidlá so silou zákona členovia výkonnej moci, a nie zákonodarnej. Napriek tomu, že sme si boli vedomí tohto nedostatku, podporovali sme náš vstup do Európskej únie. Nikto z nás totiž nespochybnil a nespochybňuje prenos rozhodovania na národnú, európsku úroveň s cieľom vytvoriť spoločný vnútorný trh. Prínos tohto procesu naďalej uznávame. Stále sme presvedčení, že prenos časti suverenity a oslabenie národných parlamentov sa vyrovnal príležitostiam, ktoré priniesol občanom voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Avšak postupné, čoraz väčšie expandovanie rozhodovania orgánov Európskej únie do takmer všetkých oblastí života, ktorého sme svedkami aj v tejto zmluve, vzbudzuje naše vážne výhrady k netransparentnosti a nedostatku legitimity prijímaných rozhodnutí.
Z tohto pohľadu sa mi ako výsmech do očí občanov javí argument, že demokracia v Európe sa posilní tým, že sa dáva občanom možnosť iniciovať vytvorenie právneho aktu. Podmienkou je, že pôjde o milión ľudí, ktorí zastupujú významný počet štátov. V zmluve je toto ustanovenie v článku s názvom Participatívna demokracia. Musím povedať, že so značným údivom už dlhší čas zaznamenávam rôzne prívlastky, ktoré sa dávajú demokracii kvôli jej nedostatku v rozhodovaní európskych inštitúcií. Naposledy ma minulý týždeň prekvapilo a zároveň vystrašilo vyjadrenie premiéra jednej členskej krajiny, že sa nad tým netreba príliš zamýšľať, lebo v Európe vraj budujeme "novú formu demokracie".
Asi som málo dynamický politik, ale všetky definície demokracie, ktoré som doteraz poznal, hovorili, že rozhodnutia, ktoré zaväzujú občanov k povinnostiam, majú byť prijímané zástupcami, ktorých si zvolili v pravidelných a riadnych voľbách. Uvedomujem si, že Európska únia má svoje špecifiká a v obmedzenej miere som ich ochotný tolerovať. Avšak smer, ktorým vykročila zmluva, je pre mňa neprijateľný.
Návrh Zmluvy o Ústave opäť zužuje oblasti, v ktorých bude môcť Národná rada prijímať slovenské zákony. Navyše sa mení vo viacerých oblastiach jednomyseľné hlasovanie v Rade ministrov na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Tu v tejto snemovni sa nám podarilo nedávno prijať ústavný zákon, vďaka ktorému máme možnosť dávať našim ministrom záväzné stanoviská, ktoré majú presadzovať pri rokovaní a hlasovaní v Bruseli. Aký má však význam naše záväzné stanovisko, keď bude minister v ďalších rozhodovaniach prehlasovaný kvalifikovanou väčšinou?
Nedostatok demokracie predstavuje problém, ktorý Zmluva o Ústave pre Európu nevyriešila. Ďalej posilňuje centralizované rozhodovanie v Bruseli bez skutočného vplyvu národných parlamentov. Posilnenie právomocí Európskeho parlamentu nebudem hodnotiť, pretože z pohľadu občanov neprinesie takmer žiadnu zmenu.
Ak to zhrniem, ctené kolegyne a kolegovia, táto zmluva pre nás znamená, že z Bratislavy do Bruselu bude ešte ďalej ako doteraz a z Bruselu do Bratislavy bude oveľa bližšie. To pre mňa predstavuje jedno z najväčších sklamaní predloženého návrhu.
Asi je namieste otázka: Prečo sa s týmto vývojom ostatné parlamenty zmierili? Moja odpoveď je jednoduchá: Staré krajiny si už zvykli a nové sa ešte nestihli spamätať.
Osobne však predpokladám, že ďalšie oslabenie suverenity členských krajín touto zmluvou sa v najbližších rokoch stane nielen dôvodom ďalšej straty záujmu občanov o Úniu, ale zároveň vyvolá ich hnev voči vlastným parlamentom, ktoré nebudú vedieť reagovať na ich požiadavky. To môže viesť k vnútropolitickým problémom, ktorých vážnosť dnes nedoceňujeme. Aj tu bude nanešťastie platiť, že pochopíme, o čo sme prišli, až keď to stratíme.
Panie poslankyne, páni poslanci, som kresťanský demokrat. Kým nedostatok demokracie považujem pre Európu za ohrozujúci, nedostatok kresťanstva považujem pre Európu za zničujúci. Ak zúžim svoje stanovisko na predloženú zmluvu, musím v prvom rade vyjadriť moje sklamanie, že napriek snahe vlády Slovenskej republiky a jej podpore Národnou radou sa v preambule nenašlo miesto pre kresťanstvo.
Asi sa pýtate, prečo sme považovali a naďalej považujeme za také dôležité prihlásenie sa ku kresťansko-judaistickému dedičstvu Európy? Nuž preto, že si myslíme, že európskou sa nemôže nazývať ústava, ktorá nepovažuje vlastnú civilizáciu, vlastnú kultúru, vlastné hodnoty a dejiny za hodné úcty a rešpektu, ba dokonca ich nepovažuje za hodné ani symbolickej zmienky.
Kresťanstvo predstavuje spolu s rímskoprávnou tradíciou základ európskeho právneho myslenia a našej civilizácie. Človek nemusí byť v prísnom zmysle veriaci či aktívny príslušník cirkvi, aby pochopil dôležitosť tohto základu a aby voči nemu cítil aj rešpekt.
Európske spoločenstvá zakladali po konci druhej svetovej vojny kresťanskí demokrati, ktorí zachraňovali Európu, ktorá opustila svoju kultúru: Adenauer, de Gasperi a de Gaulle. Európu nazývali kresťanským kontinentom a jej integráciu kresťanským projektom.
Dnes je všetko inak. Veriaci kresťan, ktorý odpovie na otázku podľa svojho svedomia, nemá miesto v Európskej komisii. Veriaci kresťania dnes musia bojovať za právo slobodne kázať svoju vieru. Pre časť populácie dnešnej Európy je kresťanstvo a s ním prirodzený morálny zákon, ktorý bráni, synonymom nenávisti, diskriminácie a neznášanlivosti.
Je pre mňa veľkým sklamaním, že sa v znení preambuly presadil postoj Európanov, ktorí nevedia znášať samých seba, pohľad na vlastné dejiny a na vlastnú kultúru. Európska humanistická federácia, nech už je to čokoľvek, protestovala dokonca proti deklaratórnemu článku zmluvy, podľa ktorého Únia rešpektuje osobitný prínos cirkví a náboženských spoločností a udržiava s nimi otvorený, transparentný a permanentný dialóg. Toto združenie namietalo, že takéto postavenie cirkví nie je nevyhnutné, je nedemokratické a nie je v najlepšom záujme občanov Európskej únie. Ozvali sa dokonca aj hlasy, ktoré na základe tohto článku vyjadrili svoje obavy z náboženského vplyvu, ktorý by mohol ovplyvniť rozhodovanie európskych inštitúcií o interrupciách, dobrovoľnej eutanázii, rozvodoch, biomedicínskom výskume na embryách a ľudských kmeňových bunkách, rovnosti medzi mužmi a ženami, partnerstvami osôb rovnakého pohlavia a o antikoncepcii.
Mňa osobne nevyrušuje ani tak ich ideologický postoj ako predstava, že počítajú s tým, že o týchto otázkach bude rozhodovať Európska únia. Rád by som to považoval za ich túžbu, ktorá sa nikdy nenaplní, ale obávam sa, že ide o smer, ktorým budú Úniu ďalej tlačiť. Pritom je zarážajúce, ako si ešte stále neuvedomujeme, že Európa tak popiera samu seba a samu seba tým aj ohrozuje.
Mojou treťou výhradou voči tejto Zmluve o Ústave je nedostatok úprimnosti. Pôvodné zadanie Medzivládnej konferencie pre Konvent bolo, aby sa vytvoril dokument, ktorý priblíži Úniu občanom a ktorý bude kratší a zrozumiteľnejší ako systém základných zmlúv s ich zmenami.
Keď som prechádzal cez 448 článkov zmluvy rozpísanej takmer na 500 stranách vydania, ktoré máme k dispozícii, rozmýšľal som, ako budú túto ústavu čítať občania, ktorí nie sú odborníci na európske právo. Prvý cieľ priblíženia k občanom sa podľa mňa nepodarilo naplniť vôbec. Uznávam, že druhý cieľ, ktorým mala byť konsolidácia textu, sa podarilo naplniť čiastočne. Nebudeme môcť síce nosiť túto ústavu vo vrecku, ale aspoň ide len o jednu knihu, avšak neprehľadnejšie sa už ani napísať nedala.
Tu je moja prvá výhrada voči úprimnosti. Nikto si nemôže byť istý tým, čo je v tejto zmluve napísané.
Moja druhá výhrada voči nedostatku úprimnosti smeruje k odôvodneniu, s ktorým sa nám táto zmluva predkladá. Prečo nám tvrdia, že jej schválenie je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho dobrého fungovania Európskej únie? Ako je teda možné, že Únia funguje aj na základe zmluvy z Nice? Ako je možné, že úradníci naďalej pracujú, Rada a Komisia chŕlia nové opatrenia, Európsky parlament zasadá a Súdny dvor rozhoduje? Prečo je zrazu zmluva pre život Únie nevyhnutná?
Nechcem a nikdy som nechcel zľahčovať akékoľvek rozumné argumenty v prospech prijatia Zmluvy o Ústave. Odmietam, panie poslankyne a páni poslanci, však citové vydieranie v podobe obvinení z protieurópanstva alebo ohrozovania mieru v Európe voči každému, kto kladie túto legitímnu otázku.
Ďalší nedostatok úprimnosti zmluvy vidím v hre na schovávačku. Je to už štát alebo to ešte nie je štát? To je téma, ktorá podľa mňa ponižuje všetkých účastníkov diskusie. Hovoríme o vlajke, občianstve, ústave, novej subjektivite Únie, predsedovi Európskej rady, ktorý bude vystupovať ako prezident, o ministrovi zahraničných vecí, o generálnom prokurátorovi, hovoríme o nariadeniach, ktoré sa budú volať európske zákony, hovoríme o jasne zadefinovanej prednosti európskeho práva pred národnými právnymi poriadkami, hovoríme o tom, že Únia bude môcť byť členom medzinárodných organizácií, a pritom sa tvárime, že kačka nie je kačka. Je mi jasné, že túto hru budeme hrať aj ďalej.
Neúprimnosť mi prekáža tiež v tom, že nikto z podporovateľov zmluvy otvorene nepovie, že Únia sa prijatím tohto dokumentu ďalej centralizuje a smeruje k postupnej federalizácii. Nikto nehovorí o tom, ako bude vyzerať Európska únia v budúcnosti. Rútime sa vpred, ale nevieme kam. A mnohí to ani nechcú vedieť.
Rovnakú neúprimnosť cítim v ustanoveniach, ktorých obsah vytvára pre inštitúcie Európskej únie zadné dvierka na rozširovanie ich vplyvu bez potrebnej zmeny Zmluvy o Ústave. Ide napríklad o ustanovenie o flexibilite alebo systém vykonávania spoločných právomocí.
Neúprimnosť je aj v prvýkrát zadefinovanej prednosti európskeho práva pred právom členských štátov. Odôvodňuje sa tým, že odráža súčasný stav vytvorený judikatúrou Európskeho súdneho dvora. To je čiastočne pravda, až na to, že doteraz toto nepísané pravidlo prednosti platilo len na prvý pilier. Teraz, keď sa piliere rušia, tak sa aj táto prednosť rozširuje.
Zdá sa mi nečestné, keď sa autori zmluvy tvária, že princíp prednosti nemá nejasnosti. Stojíme predsa pred zásadnou otázkou, či má - teraz už aj podľa zmluvy - právo Európskej únie prednosť pred ústavami členských štátov Únie.
Dámy a páni, čo si vy o tom myslíte? Majú európske pravidlá prijaté Radou ministrov v Bruseli prednosť pre Ústavou Slovenskej republiky? Takáto otázka už v niekoľkých členských krajinách zaznela a vyjadril sa k nej Európsky súdny dvor. Samozrejme, v prospech práva Európskej únie.
Zmluva v tejto citlivej otázke však nedala jasnú odpoveď. Zámerne ponechala doterajší nejasný stav, v ktorom ústavné súdy opatrne lavírujú, aby neprišli do konfliktu s existujúcimi judikátmi. Ustanovenie zmluvy, ktoré prednosť zadefinovalo, čaká aj v tejto už vopred rozhodnutej otázke na svoj judikát Súdneho dvora v Luxemburgu.
Mohol by som ešte dlho pokračovať, ale dôvody, ktoré som doteraz uviedol, pre mňa znamenajú, že nemôžem podporiť takýto vážny dokument bez toho, aby v ňom boli jasne stanovené hranice pre nové pokušenia z rozširovania moci a vplyvu európskych inštitúcií.
Už len na doplnenie uvediem ustanovenie zmluvy, podľa ktorého inštitúcie Európskej únie majú pri výkone svojich právomocí navzájom v plnej miere spolupracovať. Ako povedal jeden americký komentátor na adresu tohto ustanovenia, v demokratickom ústavnom systéme nie sú práva občanov chránené na základe spolupráce inštitúcií, ale na základe ich vzájomnej kontroly.
Panie poslankyne, páni poslanci, dnes budem hlasovať proti navrhnutej Zmluve o Ústave pre Európu. Vedie ma k tomu jej nedostatok demokracie, nedostatok kresťanstva a nedostatok úprimnosti.
Možno sa ma teraz chcete spýtať, akú navrhujem alternatívu. Odpoveď je veľmi jednoduchá: Neschváliť predloženú zmluvu a pokračovať v živote v Európskej únii tak, ako je to dnes.
Nerobím si ilúzie, že moje argumenty zmenili vaše odhodlanie hlasovať za predloženú zmluvu. Napriek tomu som považoval za svoju povinnosť hovoriť o tomto dokumente aj inak, ako je dnes moderné. Hlasovať proti nie je jednoduchšia cesta a neponúka ani ľahšiu budúcnosť, ale som presvedčený, že predstavuje lepšiu budúcnosť, slobodnejšiu pre všetkých občanov Európy, pre jednotlivé členské štáty, aj pre Slovensko a našich občanov, v mene ktorých dnes rozhodujeme.
Nemali sme odvahu opýtať sa na ich názor. Napriek tomu, že dnes hlasujeme o konci slovenskej zvrchovanosti, ako sme ju poznali za posledných 12 rokov. Bojím sa, aby toto rozhodnutie neotriaslo nielen Slovenskom, ale aj budúcnosťou celej Európy. Modlím sa, aby sa nám aj napriek tomuto hlasovaniu podarilo zachovať tradície našej západnej kresťanskej civilizácie pre ďalšie generácie.
Dámy a páni, nech nám v našom dnešnom rozhodovaní Pán Boh pomáha.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)