V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom navrhovanej novely zákona o Horskej záchrannej službe je predovšetkým reagovať na poznatky získané z uplatňovania teraz platného zákona a skvalitniť záchrannú činnosť v horských oblastiach.
V tomto smere sa javí nevyhnutnou predovšetkým komplexná úprava problematiky získavania odbornej a zdravotnej spôsobilosti na výkon záchrannej činnosti v horách vrátane uznávania odbornej kvalifikácie občanov členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska na výkon tejto činnosti v Slovenskej republike.
V pôvodnom zákone sa tiež spresňujú niektoré riešenia. Napríklad práva a povinnosti prevádzkovateľov lyžiarskych tratí a vlekov sa upravujú v záujme zvýšenia bezpečnosti osôb na lyžiarskych tratiach a mechanizmus platby za náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti a pátraním po nezvestnej osobe sa zosúlaďuje s právnymi úpravami väčšiny alpských krajín.
Súčasťou návrhu zákona je taktiež priama novela zákona o integrovanom záchrannom systéme, kde sa Horská záchranná služba zaraďuje vzhľadom na význam svojej činnosti medzi základné zložky integrovaného záchranného systému. Predložená zákonná úprava nezakladá nové nároky na rozpočet sektora verejnej správy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam návrh zákona podporiť a rozhodnúť o jeho prerokovaní v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Miroslavovi Čížovi.
M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predseda výboru pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Horskej záchrannej službe. Dovoľte mi teda, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podal spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Chcem tiež zdôrazniť, že návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu nie je upravená a ani sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení či v čl. 81, ktorý upravuje oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je ani prioritou Partnerstva pre vstup.
Čo sa týka vlastného návrhu zákona, pán minister uviedol v podstate štyri základné okruhy, ale myslím si, že tie, ktoré skutočne budú zaujímať verejnosť a ktoré môžu byť istým problémom pri ich chápaní a vnímaní v našom parlamente, to je práve problém povinnosť hradiť Horskej službe náklady na záchrannú činnosť a tiež vykonanie nevyhnutnej zmeny v zákone o integrovanom záchrannom systéme zaradením Horskej služby medzi základné zložky integrovaného záchranného systému vzhľadom na predmet jej činnosti.
V súvislosti so zákonom sme už zaregistrovali istú mediálnu predprípravu, keď boli viaceré relácie tak vo verejnoprávnych, ako aj súkromnoprávnych médiách, osobitne aj v televíziách, kde sa snažíme občanov pripraviť na to, že budú musieť aj za službu, ktorou je záchrana života a zdravia v horách, platiť. Nič v zásade proti tomu. Problém je len ten, že v tomto volebnom období prebieha reforma daňového systému, v rámci ktorého dramaticky oznamujeme verejnosti, že znižujeme daňové zaťaženie, ale z krytých platieb, z krytých daní, z krytých poplatkov a iných sa objavuje čím ďalej, tým viac. Len na tejto schôdzi budeme prerokúvať návrh zákona o spoplatnení vysokoškolského štúdia a podobne. Stačí si tie náklady spočítať a dať ich do istých kontextov.
Takže, vážené dámy a páni, chcem povedať, že ak Horská služba, ktorá je skutočne nevyhnutná a potrebuje finančné prostriedky, treba povedať, že je to služba, ktorá sa poskytuje v súvislosti s tým, že prichádzajú návštevníci do hôr, do hotelov, kde nosia, povedzme si na rovinu peniaze a kde výrazne prispievajú aj z príjmov z turistického ruchu, tak minimálne, keď už potom, pán minister, možno by stálo za to zvážiť aj spoluúčasť tých, ktorí profitujú z tejto činnosti, keď už chceme teda týmto spôsobom rozmýšľať a neprofitovať iba z nešťastia. Tam ja mám jeden veľký problém, že máme predsa obrovské množstvo činností, z ktorých plynie zisk a z ktorých si viem predstaviť, že z toho zisku, z tej novovytvorenej hodnoty, že sa časť dá na správu verejných vecí, ale orientovať túto sféru do situácie, kde evidentne človek stráca už len tým, že spravidla je ohrozené jeho zdravie, možno jeho život a podobne a v tom smere teraz ešte nastupovať, aj keď, samozrejme, vždy sú tam isté drobné prvky aj istej spoluzodpovednosti toho občana a podobne, len mali by sme byť v tomto smere naozaj opatrní a zvažovať, z čoho má byť skutočne Horská služba platená, kto skutočne z nej profituje, kto potrebuje tie služby a vyváži to. Na druhej strane, ale mi dovoľte, aby som ako spravodajca povedal, že o týchto veciach je možné diskutovať v druhom čítaní, takže by som si dovolil odporučiť, aby sme tento vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.
Zároveň mi dovoľte, aby som v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 14. apríla 2005 č. 1104 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre verejnú správu a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre verejnú správu a odporúčam, aby výbory pre tento rok vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 15. júna 2005 s tým, že gestorský výbor by ho prerokoval do 17. júna 2005. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Do rozpravy písomne nemám žiadne prihlášky, ústne, prosím, sa hlási do rozpravy jeden poslanec.
Pán poslanec Krajči. Nech sa páči, pán poslanec.
G. Krajči, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predkladanému vládnemu návrhu zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe. Na úvod mi dovoľte povedať, že už pred pár rokmi, v roku 2002, keď bola schvaľovaná táto forma zákona, boli tu isté výhrady vo vzťahu k tomu, ako zákon bude fungovať priamo v teréne a ako vyrieši to, čo sme vlastne týmto zákonom chceli dosiahnuť, to znamená, aby sa Horská záchranná služba stala základným článkom integrovaného záchranného systému.
Dnes tieto systémy v podstate už fungujú, nastavuje sa model, ako by to malo byť vždy a ďalej lepšie. Musím však konštatovať, že aj pri tvorbe tohto zákona sa nezohľadnilo to, čo by snáď bolo potrebné, aby sa na zákone podieľala širšia verejnosť, hlavne tí, ktorých sa tento zákon týka, aby mohli odkonzultovať svoje názory a predovšetkým praktické skúsenosti, ktoré majú s vykonávaním tohto zákona od roku 2002.
Už pri schvaľovaní tohto zákona v roku 2002 sa predložili aj tu v parlamente isté výhrady, ktoré bolo potrebné snáď schváliť v pozmeňujúcich návrhoch a ktoré vylepšovali obsah tohto zákona. Žiaľbohu, nepodarilo sa tieto pozmeňujúce návrhy dostať do znenia zákona, a preto zákon prešiel v tej podobe, v akej sa nachádza dnes, čo po dvoch rokoch sa ukazuje ako skutočná chyba a potvrdila sa jeho nedokonalosť, na ktorú sme v podstate už vtedy upozorňovali.
Tak ako aj ten pôvodný zákon, aj táto novela sa opäť tvorí bez širšej diskusie s ostatnými zainteresovanými stranami iba na základe jednostranných informácií. Preto si myslím, že by bolo potrebné, aby ministerstvo vnútra ako predkladateľ vymenovalo komisiu alebo skupinu ľudí zloženú z viacerých odborníkov a zástupcov zainteresovaných strán, ktorá by na základe širšej diskusie pripravila text novely zákona, pretože tento text novely zákona, ktorý je dnes predložený v Národnej rade, má znovu množstvo nedostatkov nielen technických, ale predovšetkým obsahových z hľadiska jeho realizácie a radšej sa vyhnime týmto nedostatkom a snažme sa tieto problémy vychytať ešte predtým, než sa zákon dostane do Národnej rady Slovenskej republiky.
Predovšetkým ide o to, aby sa konzultoval tento zákon aj s tatranskou Horskou službou, s dobrovoľným zborom a najmä aj s tými, ktorých sa tento zákon bude bezprostredne dotýkať, keď ho schválime, a to je lanovky a vleky, a aby sa to konzultovalo aj so záujmovým Združením lanoviek a vlekov na Slovensku, ktorí dostávajú isté povinnosti v rámci tohto zákona, ktoré, samozrejme, budú musieť plniť, ale nikto sa ich nepýtal, ako sú na to pripravení a akým spôsobom postupovať. Preto v zmysle zákona č. 350/1995 Z. z. podľa § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, aby tento zákon bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nikto viac sa nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1092. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1108.
Prosím ministra obrany Slovenskej republiky pána Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol.
J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov vláda schválila na svojom rokovaní 6. apríla 2005. Účelom návrhu zákona je vytvoriť podmienky na zavedenie systému personálneho manažmentu profesionálnych vojakov do praxe a vytvoriť vhodné legislatívne prostredie pre plnú profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Realizáciou zákona sa má zabezpečiť transparentné a systémové doplňovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky vojenským personálom v určenom počte a kvalite s požadovanými schopnosťami a v požadovaných hodnostiach.
V návrhu zákona sa ustanovuje nový systém postupu v služobnej kariére spojený s rotáciou personálu založeného na služobnom hodnotení a konkurenčnom výbere na povýšenie, výcviku a vzdelávania v priebehu služobnej kariéry, nový systém ustanovovania a povyšovania a nový systém odmeňovania podľa dosiahnutej vojenskej hodnosti, ktorý umožní regrutáciu, udržiavanie a rotáciu vojenského personálu na pracovných pozíciách. Tento systém bude kompatibilný so systémami armád členských štátov NATO.
Realizácia úlohy profesionalizácie vojenského personálu súčasne vyžaduje zohľadniť nové požiadavky na profesionálnu službu, ktorá sa stáva stále viac časovo, fyzicky a psychicky náročnejšia a rizikovejšia a z tohto dôvodu je navrhovaný aj nový systém odmeňovania.
V posledných dňoch došlo v súvislosti s týmto návrhom zákona k medializácii problematiky súvisiacej s odmeňovaním leteckého personálu, a preto vás chcem informovať, že tieto problémy budú po vzájomnej dohode čoskoro vyriešené. O podrobnostiach vás budem informovať na rokovaní jednotlivých výborov, ktorým tento návrh zákona bude pridelený na prerokovanie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Patakymu.
J. Pataky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 363 z 3. mája 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1092).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. apríla 2005 č. 1108 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne, prosím, kto sa hlási? Ústne sa prihlásil pán poslanec Vážny, pán poslanec Šimko. Písomne? Tak má prednosť. Áno, ospravedlňujem sa, pán poslanec. Písomne sa hlási pán poslanec Šimko.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Ospravedlňujem sa vám.
I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Je to nakoniec jedno, ale poriadok musí byť. Hlavne, keď sú armádne veci, áno.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, milé dámy, ctení páni, vážený pán minister, máme pred sebou prvý návrh, ktorý má viesť k profesionalizácii našich ozbrojených síl. Tento politický cieľ patrí k ťažiskovým pilierom, na ktorých má stáť reforma ozbrojenej moci nášho štátu. Na rozdiel od väčšiny reformných krokov, ktoré spravidla v čase ich zavádzania bolia a robíme ich v presvedčení, že ich blahodarné účinky sa dostavia až v dlhšej časovej perspektíve, zánik všeobecnej povinnosti mladých mužov slúžiť vo vojsku je vcelku populárny. Je to však významný krok. Jeho súvislosť treba dobre premyslieť.
Viac ako tisíc rokov museli v tomto priestore muži, ak bolo treba tak i proti svojej vôli. dávať k dispozícií svoje sily, ba i riskovať životy vo vojsku. Bývalo to v záujme kadekoho a kadečoho. V modernom štáte je však toto do istej miery akousi naturálnou daňou, ktorej prostredníctvom sa potom občania môžu nádejať, že budú žiť v pokoji. Táto filozofia sa profesionalizáciou armády do istej miery končí. Nastupuje vlastne princíp žoldnierskeho vojska. Štát poníma i službu v ozbrojených silách vrátane ohrozenia života ako službu za mzdu. Už nie ako povinnosť voči našej spoločnej pospolitosti. Taký je dnes trend, vojenskí technokrati vravia, že len žoldnierske vojsko môže byť kvalitne vycvičené, dobre vyzbrojené a vystrojené. A majú svoju pravdu. Taká je dnes armáda Spojených štátov, Veľkej Británie a mnohých ďalších štátov, ktorých ozbrojené sily predstavujú technickú a vojenskú špičku. V Nemecku však napríklad diskutujú aj o pravde inej. O tom, že nie o všetkom rozhoduje technickovojenský aspekt. Že je tu aj otázka srdca, oduševnenie, ktoré pri obrane vlasti zohrávajú zásadnú úlohu. Preto sa napríklad v Spolkovej republike princípu všeobecnej služobnej povinnosti vzdávať nechcú. U nás táto diskusia neprebehla.
Sú však aj menej filozofické otázky a o tých ešte diskutovať môžeme a mali by sme. Čo sa vlastne stane, keď sa zruší povinnosť chlapcov rukovať? Ako sa zmení spôsobilosť krajiny čeliť tomu, čo nás môže ohroziť. Teraz nebudem hovoriť o našej schopnosti byť užitočný v zahraničných vojenských misiách. Áno, tomuto profesionalizácia výrazne prospeje, naši vojaci budú lepšie pripravení, lepšie vybavení a budeme sa môcť na túto činnosť oveľa lepšie pripraviť. To má svoj význam z hľadiska zahraničnopolitického postavenia Slovenska. Pre túto aktivitu našich ozbrojených síl je profesionalizácia jednoznačne krokom dopredu.
Ako je to však s obranou nášho územia? Tu treba vychádzať predovšetkým z pohľadu možných ohrození. Klasické ohrozenia sa v tejto chvíli nezdajú byť veľmi pravdepodobné. Okrem toho sme súčasťou najsilnejšej vojenskej spojeneckej aliancie sveta, ktorá členské štáty zaväzuje spoločne brániť ohrozenie územia ktoréhokoľvek z nich. Obdobné mechanizmy si vytvára aj Európska únia. Okrem toho tu ani nevidno nejaké rodiace sa napätie, ktorého povaha by azda mohla viesť k vojenskému riešeniu. Ale nezabudnime, že ani v roku 1932 si v Európe prakticky skoro nikto nemyslel, že by o sedem rokov mohla vypuknúť svetová vojna.
Preto je potrebné rozmýšľať i o tom, čo by sme si predsa len mali ponechať i z klasických vojenských profesií tak, aby, keby bolo treba, bolo možné v priebehu rádovo niekoľkých rokov organizovať i klasickú vojenskú obranu štátu. Nikto nechce, aby to bolo potrebné, ale nikto nechce ani požiar, a predsa máme hasičov.
Oveľa reálnejšie sú však hrozby, ktoré dnes nadobúdajú paramilitaristický charakter. Nie sú to klasické vojenské ohrozenia, ale sú podstatne významnejšie ako bežná kriminalita. Používajú stále ničivejšie útočné prostriedky. Vo svete sa už vyskytli aj prípady použitia zbraní hromadného ničenia. Jestvujú zločinecké a teroristické siete, ktoré operujú po celej planéte. Niektoré sledujú racionálne, iné aj vonkoncom iracionálne ciele. Udierajú bez varovania a často úplne nevyspytateľne. Sú krajiny, kde ľudia okrem štátu musia platiť dane aj organizovanému zločinu. Napokon, i u nás už poznáme inštitút výpalného. Čo iného to je? Ako čeliť tomuto nebezpečenstvu? Navyše ako mu čeliť systémovo? Dá sa očakávať, že jeho intenzita bude v globalizujúcom sa prostredí dnešného sveta rásť. Tu si do budúcnosti nevystačíme ani s klasickým vojskom, ale ani s bežnými policajnými silami. Z tohto pohľadu profesionalizácia armády azda zdanlivo nehrá významnú rolu.
Bolo by ale pri tejto príležitosti dobre sa poohliadnuť, ako to riešia krajiny, ktoré s organizovaným zločinom veľkých rozmerov majú dlhodobé skúsenosti. V Taliansku, v kolíske mafie, jestvuje špeciálna ozbrojená štruktúra karabinieri. Je začlenená do rezortu obrany, ale pri jej použití hrá významnú úlohu aj ministerstvo vnútra. Obdobne funguje i žandárska služba vo Francúzsku.
Krajným terorizmom dnes najviac ohrozené krajiny, ktoré majú plne profesionalizované ozbrojené sily, krajiny, ktoré vo vojenstve predstavujú vo svete absolútnu špičku sú USA a Veľká Británia. Práve tieto krajiny však zabezpečujú svoju ochranu pred paramilitaristickými, alebo ak chcete tak rozličnými asymetrickými ohrozeniami i prostredníctvom špeciálnych polovojenských i polopolicajných štruktúr.
V Spojených štátoch je to národná garda spadajúca do dispozície guvernérov, vo Veľkej Británii sú to vojská teritoriálnej obrany. V USA dokonca vytvorili na tieto účely osobitné megaministerstvo na ochranu domoviny. Toto sú ale reálne ohrozenia všade, aj na Slovensku. Po roku 1993 niekoľko rokov jestvovala u nás domobrana. To mal byť akýsi zárodok vojsk teritoriálnej obrany. Bola ešte pred mojím nástupom na ministerstvo zrušená. Jestvovala tiež úvaha o vytvorení dispozičných síl zo špeciálnych jednotiek spadajúcich dnes čiastočne pod ministerstvo obrany a čiastočne vnútra. I tieto úvahy podľa mojich informácií nepokračujú. Čakáme, kým nás niečo prekvapí. Na paramilitaristické ohrozenie je ale potrebné vytvoriť i primerané polovojenské jednotky, ktoré budú chrániť štát a jeho občanov.
Osobitnú skupinu ohrození tvoria prírodné a priemyselné katastrofy. Klimatológovia nás varujú, že ich intenzita a rôznorodosť sa bude skôr zvyšovať. Tu je síce najlepšie ohrozeniu predchádzať, ale nie vždy sa to dá, a preto je kľúčové aspoň minimalizovať dopady. Civilnú obranu, tak ako ju poznáme z minulosti, sme zmenili na civilnú ochranu a patrí do ministerstva vnútra. Sú to iste fundovaní pracovníci, ktorí v nej pracujú a zabezpečujú tú odbornú stránku ochrany, ale niekedy potrebujeme rýchlo veľa rúk. A tu vždy v minulosti pomáhala armáda.
Pamätám si na vysokú vodu v roku 2002. Jednu augustovú noc som ako vtedy minister vnútra jazdil po našom brehu Dunaja a ten zápas so živlom mám ešte v živej pamäti. Asi od 2.00 hodiny v noci prestala v Bratislave voda stúpať. Stačilo ešte šesť centimetrov a celý stred mesta by bol pod vodou. Hrozila evakuácia desaťtisícov ľudí, ako to bolo v Prahe. Hydrometeorológovia nám vtedy hovorili, že to asi nebude treba, že hladina už na vrchnom toku klesá, ale bolo to šesť centimetrov. To všetko by ale bolo inak, keby stovky alebo tisícky vojakov neboli pracovali ako včeličky, plnili a nosili vrecia, budovali obranné valy. Toto profesionálna armáda nebude.
Podobne je to pri zimných snehových kalamitách, víchriciach, veľkých lesných požiaroch. Sme napokon aj seizmicky nie celkom pokojné územie. Máme dve jadrové elektrárne, viacero významných chemických, kde nájdeme rýchlo veľa silných voľných rúk, ak nastane kritická situácia. Myslím si, že i toto sa dá riešiť osobitnou úpravou statusu záloh a ich mobilizácie pre takéto situácie. Všeobecná branná povinnosť by pre tieto prípady mala zostať. Toto sú asi najzásadnejšie otázky, ktoré treba vo chvíli prvého kroku vedúceho ku profesionalizácii ozbrojených síl domyslieť.
Aby sme o nich nezačali premýšľať vtedy, keď už bude neskoro. Súvisia s návrhom zákona, ale nie sú priamo o jeho znení. K tomu sa budem vyjadrovať až v druhom čítaní. Čo však chcem avizovať už dopredu, je, že týmto návrhom zákona sa niektoré zásadné nástroje personálnej politiky v budúcej profesionálnej armáde presúvajú spod jej civilného riadenia v rozhodujúcej miere do rúk vojakov. Toto nie je dobrý trend. V druhom čítaní bude treba vážne uvažovať, či toto skutočne chceme. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ivan Šimko bol jediný prihlásený písomne do rozpravy. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Vážny. Nikto viac? Končím možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy. Pán poslanec Vážny má slovo. Nech sa páči.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pred rokom sme všetci, respektíve väčšina z nás s uspokojením prijali naše začlenenie do Európskej únie a do štruktúr Severoatlantickej aliancie, ďalej len NATO. Výrazne sa zmenila bezpečnostná situácia z hľadiska vonkajšieho ohrozenia pre našu krajinu. Teda zmenili sa bezpečnostné riziká pre našu krajinu, z ktorých sa vychádzalo pri určovaní priorít pre naše ozbrojené sily. Naším začlenením do štruktúr NATO a Európskej únie čakajú ozbrojené sily nové úlohy. Nazdávam sa, že predkladaný návrh zákona predbieha udalosti. V novej situácii v Slovenskej republike a v koncepcii v legislatíve, ako aj v systémovej práci je potrebné najprv prispôsobiť dva nadradené legislatívne rámce, a to je zákon o obrane Slovenskej republiky a následne zákon o ozbrojených silách Slovenskej republiky, a až potom prikročiť k prijímaniu nového zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl, ktorý dnes prerokúvame.
Predkladaným zákonom o štátnej službe profesionálnych vojakov už riešime aj systemizáciu profesionálnych vojakov v nových podmienkach, ktoré zatiaľ nie sú definované, a v súčasnosti platnými zákonmi, ktoré sa považujú za zastarané, a s týmito zákonmi nekorešpondujú. Inak povedané, najprv v podobe zákona o obrane a v podobe zákona o ozbrojených silách musí vzniknúť spoločenská objednávka, koncepčné stanovisko, t. j., o akú armádu máme záujem, akú armádu potrebujeme a až potom by mal nasledovať zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, s ktorým budeme chcieť plniť úlohy dané týmito rámcovými zákonmi.
V predloženom návrhu zákona často chýba presnosť a konkrétnosť, čo sa nahradzuje splnomocňujúcim odkazom na ministra, ktorý ho upraví vo svojej kompetencii. Vzhľadom na to, že týmto zákonom po jeho prijatí bude pracovať dennodenne každý profesionálny vojak a v predkladanej podobe nedáva záruku jednotného pochopenia, navrhujem obsah zákona konzultovať predovšetkým s odborníkmi, s právnikmi, s profesionálnymi vojakmi. Profesionálni vojaci majú v tomto sťaženú pozíciu, lebo nemajú profesijné zväzy, nemajú odbory zo zákona, ako má napríklad komora lekárov, komora advokátov, ale aj tak je potrebné získať ich stanovisko, ich názor a poučiť sa v dobrom z ich skúseností.
Veľmi dobre vnímam negatíva vývoja v ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktoré sú chronicky známe, myslím si, že všetkým nám. Do armády vstupujú pomaly už len tí, ktorí nemajú kam ísť. Vojenského majetku sa ozbrojené sily Slovenskej republiky zbavujú podľa toho, aký záujem je o lukratívne nehnuteľnosti, respektíve o hnuteľný majetok, a nie podľa toho, čo je potrebné pre akcieschopnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Rôzne činnosti a práce, čo robili príslušníci ozbrojených síl, respektíve civilní zamestnanci, t. j. čo robili ozbrojené sily Slovenskej republiky, sa rušia a nezmyselne sa objednávajú za mnohonásobne vyššie ceny pre štátny rozpočet. Obstarávanie niektorých materiálov, prác a tovarov sa deje podľa toho, kto to má dodať, a nie podľa skutočných potrieb ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Vo verejnosti zle rezonovala nivelizácia v odmeňovaní, napríklad vojak pilot, ale aj vojak pyrotechnik má také isté statky, či už služobné, ako aj po služobné, ako archivár, ktorý celých 20 rokov vojenskej služby prežil v papučiach.
Chcem sa kriticky vyjadriť aj k bojaschopnosti ozbrojených síl Slovenskej republiky, k ich akcieschopnosti, ktorú týmto nekoncepčným zákonom ešte viac zvýrazníme. Nech skúsi, a odporúčam to najvyššiemu veliteľovi ozbrojených síl, prezidentovi Slovenskej republiky, ísť na nečakanú inšpekciu do hociktorého útvaru a zistí, aká je holá pravda.
Teraz pár slov k paragrafom. V úvodných ustanoveniach pojmy dikcie normy sú uvedené len obecne, čo umožňuje rôzne výklady a spôsoby značné problémy v praxi. § 10 systemizácia. Z ustanovenia a z výkladu k tomuto ustanoveniu vyplýva, že systemizácia bude obsahovať posty jednotlivých hodností zaradených v takzvanom vzostupnom systéme, pričom ich počet bude závislý od výšky finančných prostriedkov určených štátnym rozpočtom. Sekundárne to znamená, že početnosť ozbrojených síl bude závisieť od množstva finančných prostriedkov. Súčasný či budúci zákon o ozbrojených silách Slovenskej republiky vychádza, či mal by vychádzať z bezpečnostných rizík Slovenskej republiky, ako som už spomenul, a na základe analýzy bezpečnostných rizík, ktorá vzhľadom na naše členstvo v NATO a v EÚ je stabilná, t. j. na základe takejto analýzy krajiny by potom vznikla spoločenská objednávka na veľkosť našich ozbrojených síl. Rozhodne by sa nemalo vychádzať z výšky finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu každoročne, lebo by bola závislá od politickej štruktúry a v nepriamom rade ozbrojené sily by sa mali dostať do závislosti určitých politických kruhov, nehovoriac o tom, že takýto spôsob bude mať za následok každoročne pohybujúci sa počet príslušníkov ozbrojených síl a neistotu profesionálnych vojakov. To nie je dobrá cesta k dosahovaniu vysokej odbornosti našich profesionálov a k zvyšovaniu bojaschopnosti našich jednotiek.
Služobná disciplína § 117 a nasledujúce. Konštatuje sa o služobnej disciplíne, avšak chýbajú ustanovenia, procesné postupy a formy, ako napríklad obsah disciplinárneho konania pri ukladaní disciplinárnych opatrení.
V § 118, kde sú uvádzané základné práva profesionálnych vojakov, chýba právna ochrana profesionálneho vojaka pri plnení služobných úloh. Sme svedkami toho, ako napríklad USA chránia svojich vojakov, ktorí boli obvinení z rôznych deliktov pri vojnových operáciách.
Aj príslušníci našich ozbrojených síl pri výkone povolania, nasadení v rôznych operáciách, keď už tam boli vyslaní, by si tiež zaslúžili našu právnu ochranu, lebo na miesto boli vyslaní na základe rozhodnutia vlády a Národnej rady Slovenskej republiky, a teda pôsobia v mene štátu. V pôvodnom zákone takáto právna organizácia existuje.
V § 119 základné povinnosti profesionálneho vojaka sa uvádza byť pri výkone štátnej služby riadne ustrojený a dbať na náležitú úpravu svojho zovňajšku. Takýto detail patrí do interného predpisu ozbrojených síl, a nie do zákona. Nad takýmto detailom som sa smial ešte z čias mojej základnej vojenskej služby.
Odmeňovanie. Jediným a určujúcim prvkom platu sa stáva hodnostný plat. Príplatky, respektíve príspevky sa budú týkať len nepatrného percenta príslušníkov ozbrojených síl. Chýba diferenciácia. Ako som už spomenul predtým, napríklad kapitán, veliteľ roty, ktorý riadi niekoľko desiatok profesionálnych vojakov, zodpovedá za miliónové hodnoty techniky, manažuje a musí mať vysoko odborné vedomosti z danej problematiky, a kapitán telovýchovy riadi telesnú prípravu, zodpovedá za športoviská a športové podujatia. Títo dvaja majú rovnaký plat. V tomto prípade rotácia kádrov, o ktorej zákon uvažuje v rámci systemizácie, nebude fungovať, pretože chýba diferenčné hodnotenie ich vzájomnej odbornosti a napríklad chuť a ochota prebrať väčšiu zodpovednosť. Spoliehať sa len na to, ako sa uvádza v dôvodových správach, že profesionálny vojak nových ozbrojených síl bude motivovaný v službe štátu na základe svojej profesionálnej hrdosti a lojality k politickým predstaviteľom štátu a k ozbrojeným silám, je mylné. Každopádne chýba materiálová stránka motivačného faktora.
Celým duchom zákona sa prelína nepresnosť, nekonkrétnosť, unáhlenosť spracovania a hlavne jeho prílišné prispôsobenie sa iným krajinám, a nie slovenským špecifikám slovenských tradícií ozbrojených síl, samozrejme, pri zohľadnení pravidiel NATO, ktorej sme členmi.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky stoja štátny rozpočet nemalú sumu peňazí. A ruku na srdce, vážené kolegyne a kolegovia, koľkí z vás by s čistým svedomím povedali, že sú to zmysluplne, efektívne vynaložené prostriedky.
Ak sa chválime reformami, urobme ich aj tu, aby sme ozaj dosiahli pokrok, aby sme dosiahli bojaschopnosť slovenskej armády a efektívne vynaložili peniaze aj v tejto oblasti, ale takýmto zákonom si myslím, že to nebude.
Z uvedených dôvodov, vážené kolegyne a kolegovia, predkladám procedurálny návrh v zmysle zákona o rokovacom poriadku vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie s tým, aby bola najskôr stanovená koncepcia ozbrojených síl Slovenskej republiky, aby bola najskôr stanovená spoločenská objednávka Slovenskej republiky a následne v intenciách uvedených predpisov upravený zákon a takto upravený zákon predložený do Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.
J. Liška, minister obrany SR: Nebudem dlho zdržovať. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred chvíľkou som sa pána Vážneho spýtal, kto mu to napísal, takže povedal, že minimálne polovicu si nepísal sám, a to aj vidieť.
Koncepcia rozvoja ozbrojených síl je jasne daná a už dlho predtým, než som nastúpil na funkciu ministra obrany a od 1. 1. 2007 je schválené, že nebudú nastupovať vojaci do základnej služby. A tento zákon predpokladá, tak ako som uviedol na začiatku, že bude riešiť personálny manažment, aby sa ľahšie vykonával. Súhlasím s tým, že žiadny zákon nie je pripravený na sto percent a má určité chyby, o ktorých budeme, dúfam, vecne diskutovať v príslušných výboroch, kde budem ochotný načúvať a akúkoľvek nezrovnalosť a vylepšenie zákona prijmem s radosťou, to mi verte.
Druhá vec. I napriek tomu, že profesionálni vojaci, respektíve vojaci, príslušníci ozbrojených síl nemajú svoje odbory zo zákona, a to je v poriadku, tento zákon nebol robený unáhlene, pretože samotný Generálny štáb si stanovil komisiu, a tento zákon sa pripravoval viac ako rok a pol a boli tam zohľadnené pripomienky profesionálnych vojakov rádovo niekoľko desiatok až stoviek. Každý profesionálny vojak toto mal na internetovej stránke ministerstva obrany, samozrejme, kde sa o tom rokovalo. Viem, o čom hovorím. Ja som v tom rezorte.
Pán Vážny, verte mi, my sme všetko zohľadňovali, ale som ochotný načúvať ďalej, ale principiálne som za to, aby sme tento zákon prijali, lebo je nutné ho mať, nie vrátiť na prepracovanie, verte mi, že je pripravený s najlepším svedomím a vedomím tak civilnými pracovníkmi ministerstva, ako aj príslušníkmi Generálneho štábu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o registrácii odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín do obehu.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1093, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1110.
Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Lászloá Miklósa, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona uviedol.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004.
Cieľom vládneho návrhu zákona je v súlade s právnymi aktmi Európskej únie upraviť právo a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v oblasti registrácie a skúšania odrôd pestovaných rastlín, ako aj pri výrobe, uznávaní a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín do obehu. Navrhovaným zákonom sa vytvoria rovnaké podmienky na skúšanie a registráciu odrôd pestovaných rastlín, obchod s ich množiteľským materiálom a na vzájomné uznávanie osivárskych certifikátov, aké platia v ostatných členských štátoch Európskej únie.
Vládny návrh zákona nemá priamy dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov a nebude mať dopad na zamestnanosť ani na životné a podnikateľské prostredie.
Návrh zákona bol predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky 6. apríla 2005. Pripomienky vznesené na jej rokovaní sú v návrhu zákona rozpracované.
Vzhľadom na to, že prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne úplný súlad s právom Európskej únie, ako aj na potrebu jeho zavedenia do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a odporučenie na prerokovanie v Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť. Zsolt Simon, minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne Lackovi Miklósovi, nie Lászlóovi, ale Lackovi Miklósovi za prednesenie vládneho návrhu zákona. Pán minister, ďakujeme pekne a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Andrejovi Hajdukovi. Nech sa páči, pán poslanec.
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vidím, že dobre zastupujete svojho šéfa z pôdohospodárskeho ministerstva. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo svojím uznesením ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o registrácii odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín do obehu (tlač 1093).
V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej novely. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie. Prijatie zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich pre danú oblasť z prístupovej zmluvy, najmä aktu o podmienkach pristúpenia, a tiež uvedením povinností vyplývajúcich z určenia gestorstva smerníc.
Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 15. júna 2005 a gestorský výbor do 17. júna 2005.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.