B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, môžete vystúpiť so záverečným slovom.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja nemôžem reagovať na všetkých 70 príspevkov, ktoré tu odzneli počas dvoch dní diskusie, ale chcel by som aspoň na niečo.
A možno to bude znieť prekvapujúco, ale chcem povedať, že súhlasím s časťou vystúpenia pána poslanca Cupera prinajmenej v tom, že vysoká škola musí dať svojim absolventom pridanú hodnotu, a súhlasím aj s tým, že nie všetky vysoké školy toto robia,, a súhlasím aj s tým, že na to treba prostriedky. Samozrejme, okrem tých 10 miliárd alebo, ako sme počuli, 10,5 miliardy, ktoré idú do verejných vysokých škôl, treba tie prostriedky navýšiť. A otázka znie, kde tie prostriedky zobrať? Tie prostriedky existujú aspoň sčasti. Existujú totižto v externom štúdiu, ako všetci veľmi dobre vieme. Pretože dnes zo 150-tisíc študentov takmer 40-tisíc platí v externom štúdiu, a platia nemalé sumy, je to mimoriadne dobrý a lukratívny biznis. Z tohto biznisu vysoké školy a fakulty nevidia takmer vôbec nič okrem tých pár učiteľov, ktorí tam pracujú alebo učia cez sprostredkovateľské organizácie.
Zavedenie školného má odbúrať takéto poskytovanie vzdelávania, odstrániť tento obchod so vzdelávaním, ktorý sa často pohybuje legislatívne na hranici legislatívy podobne, ako to povedal aj pán poslanec Krajči, a nasmerovať tieto finančné toky na vysoké školy. A preto sa nemožno diviť, že mnohí, ktorí z tohto profitujú, nie sú za školné.
Pán poslanec Ševc žiada prostriedky od podnikateľov. To by skutočne bolo veľmi žiaduce, ale ja by som sa mimoriadne divil, keby boli ochotní podnikatelia investovať do nereformovaného školstva, pretože sa stačí opýtať veľkých zamestnávateľov, koľko prostriedkov investujú do preškoľovania časti čerstvých absolventov a ako kritizujú nekvalitné vzdelávanie na niektorých odboroch našich vysokých škôl. Ja som presvedčený o tom, že ak by sa kvalita vzdelávania zvýšila, nemuseli by sme dlho čakať aj na to, aby podnikatelia celkom iste podporili naše vysoké školy.
Ja súhlasím aj s pánom poslancom Čaplovičom a chcem povedať, že pokiaľ ide o odborné otázky, tak ako sa dosť často stretávame, naše názory sa stretávajú, ktorý hovorí, že na reformy treba peniaze. Ale ja hovorím, že jedna vec je objem prostriedkov a druhá vec je ich účelné a efektívne použitie. A to je aj otázka schopnosti manažmentov, tak ako to niekoľkokrát povedal v rozprave pán predseda Mečiar. Dnes neschopné manažmenty vysokých škôl sú horšie ako tsunami. Sú schopné priviesť vysokú školu veľmi rýchlo do finančného kolapsu. Pokiaľ by to bola súkromná organizácia, súkromný podnik, tak by dávno skrachovala. Dnes sa ale v podstate nič nedeje. A nedeje sa aj preto, že neexistuje istý vnútorný tlak. A práve školné je tým účinným nástrojom, ktoré v tomto smere môže pozitívne zasiahnuť. A tu chcem povedať aj na adresu študentov, že od roku 1990 sú študenti vo všetkých decíznych orgánoch vysokých škôl a fakúlt zastúpení zo všetkých akademických senátov. Ale ja nemám žiadnu informáciu o tom, že by sa za 15 rokov čoby len raz stalo, žeby na tlak študentov boli vymenené neschopné manažmenty fakúlt či vysokých škôl. A pán minister aj akreditačná komisia dobre vedia, že by sa takéto dali nájsť. A je to aj preto, že študenti dnes nie sú skutočne zainteresovaní na hospodárskom riadení školy. Práve školné a myslím si právo veta, o ktorom sme hovorili v piatok, však situáciu môžu výrazne zmeniť. Pretože študenti sa musia stať účastníkmi všetkých procesov a všetkých činností vysokej školy a musia byť pritom, keď sa bude budovať, alebo sa buduje nová architektúra európskeho vysokého školstva. Pretože na rozdiel od Lisabonskej stratégie bolonský proces bude do roku 2010 ukončený, a ak slovenské vysoké školstvo nebude súčasťou tohto priestoru, nebude v Európe znamenať vôbec nič.
Ja súhlasím s pánom poslancom Čaplovičom aj s ďalšími v tom, že vzdelanie je strategická investícia. Ja hovorím, že to je strategická investícia pre obe strany, tak pre spoločnosť, ako aj pre absolventa. Ale dodávam, že len kvalitné vzdelanie je takouto strategickou investíciou. A ako vidíme za ostatné roky, kvalita nášho vysokého školstva, no, budem diplomatický a poviem, že nerástla. Pán poslanec ma potešil aj konštatovaním, že v súkromnom sektore sa absolventi nezadlžujú a majú nadpriemerné platy. Len treba zase dodať, že to je tá menšia časť, ktorá získala dobré a kvalitné vzdelanie, a to je tá komparatívna výhoda, ktorú poskytuje vysokoškolské vzdelanie schopnému človekovi. A keďže vieme, že 80 percent a možno aj viacej HDP produkujú súkromné firmy, tak je to potešujúce konštatovanie.
Iste možno o mnohých veciach polemizovať a prípadné chyby návrhu zákona v druhom čítaní odstrániť. Napríklad financovanie vysokých škôl, súkromných vysokých škôl, aby sa pohybovali v tom istom režime ako, povedzme, verejné vysoké školy, doktorandské štúdium.
Domnievam sa, že v rozprave uviedli viacerí rečníci argumenty v prospech zavedenia školného, hoci s tým viacerí politicky nesúhlasia. Dokonca odznelo, že za splnenia istých podmienok by bolo možné aj školné podporiť. A ja si myslím, že to je veľmi dobrý signál pri zamýšľaní sa nad cestami, ako zvýšiť kvalitu nášho vysokého školstva. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Tým som skončil. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1006).
Prosím ministra školstva Slovenskej republiky pána Martina Fronca, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo ministerstvo školstva na základe programového vyhlásenia vlády a uznesení vlády, tak ako je to uvedené v predkladacej správe tohto materiálu, a reaguje na zmeny vyplývajúce z účasti Slovenska v európskom výskumnom priestore.
Hneď v úvode svojho vystúpenia by som chcel zdôrazniť význam tohto návrhu o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre slovenskú vedu a výskum. Táto legislatívna norma je norma, ktorú je potrebné vidieť v širšom kontexte pripravovaných zmien v oblasti výskumu a vývoja nielen na Slovensku, ale aj v rámci celoeurópskej dimenzie.
Predložený návrh zákona rieši legislatívne zmeny, ktoré vyplývajú z trojročného pôsobenia alebo uplatňovania zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike v znení neskorších predpisov. Predmetom tohto zákona je naozaj vytvoriť efektívne fungujúci systém vzájomných väzieb a vzťahov medzi jednak orgánmi, ústrednými orgánmi štátnej správy v oblasti výskumu a medzi agentúrou na podporu výskumu a vývoja, ako aj ostatnými subjektmi, a to aj vymedzením ich základných práv a povinností. V tomto kontexte upravuje zákon podmienky poskytovania štátnej podpory, systém štátnych programov a informačné zabezpečenie, ako aj štruktúru právnických a fyzických osôb pôsobiacich vo výskume v súlade s takzvaným Frascatiho manuálom, ktorý vydala OECD.
Veda, výskum a inovácie sú nakoniec aj v samotnej Európskej únii významné, dostávajú sa do popredia a patria medzi kľúčové európske priority, nakoniec aj medzi hlavné priority už viackrát u nás zmienenej Lisabonskej stratégie. Jedným dychom však musím dodať, že súčasne ide o oblasť, v ktorej sa aj v rámci Európskej únie nedarí dosiahnuť dostatočný pokrok a práve sme reagovali na túto skutočnosť, pretože tento zákon má vytvoriť základný stavebný kameň na fungovanie podpory výskumu a vývoja. Jedným zo základných princípov je podpora naozaj tých najlepších a podpora takzvaných stredísk excelentnosti.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, nie je v rozpore s ostatnými zákonmi Slovenskej republiky ani s právom Európskej únie a inými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslancovi Ferdinandovi Devínskemu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch a takisto aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor ma poveril, aby som podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 3. februára tohto roku pridelila návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1006) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výboru pre pôdohospodárstvo. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte k dispozícii. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať tak, ako je to uvedené v spoločnej správe. Myslím si, že to nemusím čítať, je to tam jasne povedané.
Rád by som vás poprosil, ctené panie poslankyne a vážení páni poslanci, aby ste si v bode 39 slovo "druhej" opravili na slovo "tretej". Chyba vznikla pri prepisovaní.
Gestorský výbor na základe stanoviska výboru vyjadreného pod bodom 3 tejto správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Hlásim sa do nej ako prvý.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Do rozpravy sa okrem vás písomne prihlásil pán poslanec Ján Mikolaj. Ako prvý, samozrejme, vystúpite vy, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Mikolaj.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako to už odznelo, zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja (tlač 1006) je novým zákonom, ktorý sleduje lepšie a transparentnejšie využitie prostriedkov určených zo štátneho rozpočtu na podporu výskumu a vývoja.
V predchádzajúcej diskusii o študentských pôžičkách dosť často odznievalo, že výučba musí byť prepojená s výskumom, že musí byť kvalitná, že je nevyhnutné, aby vysoké školy dostávali viac prostriedkov aj na výskumné účely. Všade na svete sa to deje najmenej dvomi kanálmi. Prvým je štátny rozpočet prostredníctvom inštitucionálneho financovania a druhým sú grantové agentúry rôzneho typu, prostredníctvom ktorých sa vo voľnej súťaži dajú získať ďalšie prostriedky. Ak je v záujme krajiny podporiť výskum a vývoj na vysokých školách, ako toto už často odznievalo aj z radov opozície, potom rozpočet poskytuje nemalý podiel financovania práve inštitucionálnym spôsobom, pričom je, samozrejme, nevyhnutné určiť presné a prísne pravidlá, ako a na aký účel sa majú tieto prostriedky použiť.
Tento dlhší úvod o inštitucionálnom financovaní som si dovolil preto, lebo chcem hneď teraz zdôrazniť, že návrh zákona rieši podporu vedy, výskumu a vývoja...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím o väčší pokoj v rokovacej sále.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Teda návrh rieši podporu vedy, výskumu a vývoja len z prostriedkov štátneho rozpočtu, a nie z prostriedkov všetkých, ktoré sa do výskumu a vývoja investujú, a teda tu nejde o zdroje súkromné. To ale neznamená, že by súkromné subjekty vrátane podnikateľov boli vylúčené z uchádzania sa o financie na výskum a vývoj vo voľnej súťaži, ako sa to často mylne uvádza.
Práve naopak, každá právnická alebo fyzická osoba, teda ktokoľvek, hoci aj niekto z nás vrátane podnikateľských subjektov sa môže svojím vedeckým projektom uchádzať o štátnu podporu.
Návrh zákona je lepší ako pôvodný zákon č. 132/2002 Z. z. Je kompatibilnejší s európskym výskumným priestorom, zjednocuje pojmy, ale tiež integruje agentúru na podporu výskumu a vývoja do tohto zákona. Snaží sa prehĺbiť prvky súťaživosti a snaží sa zaviesť systém, ktorý by umožnil každému uchádzať sa o podporu výskumu a vývoja zo štátnych zdrojov, ak jeho projekt uspeje vo voľnej súťaži. V tomto sa snaží byť zákon veľmi progresívny.
Súčasne, ako som to už povedal pri inej príležitosti, je plne kompatibilný s európskymi trendmi, ktoré pokladajú práve podporu a rozvoj výskumu a vývoja za kľúčové pri budovaní spoločnosti a ekonomiky založenej na vzdelaní.
Predkladaný dokument je však výsledkom aj mnohých kompromisov, ktoré vniesli do návrhu aj niekoľko nedostatkov.
Pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe sa snažia odstrániť práve tieto nedostatky. Upravujú sa ustanovenia, ktoré obmedzovali voľnú súťaž, ba dokonca jej v niektorých chvíľach aj bránili. Riešia sa niektoré kompetenčné záležitosti i transparentnosť vo vzdelávaní a prostriedkov. Nemali by ste pri svojom rozhodovaní zabudnúť na to, že vo veľmi blízkej budúcnosti sa bude podľa tohto zákona rozdeľovať takmer miliarda Sk. Aj preto bolo potrebné riešiť istú bojazlivosť zákona, s akou sa pokúsil vyrovnať s objektivitou rozhodovania. Týka sa to najmä prítomnosti zahraničných odborníkov na rozhodovacích procesoch. Dnes ako členský štát Európskej únie, ktorý sa snaží o maximálnu transparentnosť svojich procesov, je prítomnosť nezávislých zahraničných odborníkov pri rozhodovaní o finančných prostriedkoch štátu esenciálna.
Pozmeňujúce návrhy zavádzajú aj špecifickú podporu mladých zamestnancov, najmä ich mobilít, a tiež odstraňujú duplicitu v zakladaní akýchsi ústavov. Odstraňujú totižto čl. III o výskumných ústavoch zakladaných vysokou školou, čo je model redundantný, pretože už aj dnes si vysoká škola môže vytvoriť ústav, aký si zmyslí a na aký má peniaze.
Niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré vznikli počas jeho prerokovania vo výboroch, sa však snažili zmeniť jeho celkovú a hlavnú filozofiu, ktorou je zavedenie voľnej súťaže o prostriedky na výskum a vývoj, na ktorej sa môžu zúčastniť všetci, ktorí majú dobrý nápad, a inštitucionálna podpora vysokých škôl a štátneho sektora, ktorým je Slovenská akadémia vied.
Realizácia týchto pozmeňujúcich návrhov by znamenala narušenie nielen filozofie návrhu zákona, ale aj likvidáciu inštitucionálnej podpory vedy a výskumu na vysokých školách a v Slovenskej akadémii vied, čo nepochybne nikto z nás nechce.
Som presvedčený, že predkladaný návrh zákona je dobrým návrhom a je v plnom súlade s európskymi trendmi štátnej podpory výskumu a vývoja, preto si vám dovoľujem odporučiť, aby ste ho podporili.
Ďakujem pekne, skončil som, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči, máte slovo.
J. Mikolaj, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, od zákona o organizácii štátnej podpory som očakával, že vyrieši problémy, ktoré pri financovaní vedy a vývoja sú. Dovolím si povedať, že tak ako pri každej činnosti, tak aj pri vede a vývoji je nevyhnutné stanoviť kritériá, ktoré budú posudzovať výsledky vedy a jej efektívnosť. To však tento zákon, podľa môjho názoru, nerieši. Nie je predsa možné, aby pod heslom slobody či nezávislosti vedeckého bádania sa neefektívne míňali finančné prostriedky aj pri takom skromnom rozpočte, aký na vedu a výskum ide.
Problém s efektívnosťou je aj pri prostriedkoch, ktoré prideľujú agentúry pre vedu a výskum. V rámci systému prideľovania prostriedkov sa vykonávajú vstupné oponentúry, ale záverečné oponentúry sa už nevykonávajú. Takže to, aké výsledky sa dosiahli za štátom vynaložené prostriedky, v podstate nikto nekontroluje. Veľmi často sa dokonca stáva, že väčšina prostriedkov, ktorá sa spotrebovala na riešenie výskumných úloh, sa podstatne minula na cestovanie riešiteľov na mnohých medzinárodných konferenciách, a to je dokonca tam, kde nemajú vlastné vystúpenie či aspoň poster.
Prostriedkom na to, aby sa zvýšila hospodárnosť a efektívnosť výskumu a vedy, je jedine v súťaživosti a konkurencii. V tomto prípade však zákon zachováva hrobové ticho, a to najmä vo vzťahu k Akadémii vied a univerzít. Univerzity už navzájom medzi sebou akú takú súťaživosť majú, ale Slovenská akadémia vied nie. Podnikateľské subjekty z týchto peňazí sú vylúčené úplne.
Podľa môjho názoru, pán minister, ak nedostaneme do vzájomnej súťaže o prostriedky na základný výskum najmä medzi Slovenskou akadémiou vied a jednotlivými verejnými univerzitami, tak s výskumom sa dopredu nepohneme.
Ďalší závažný problém, ktorý tento návrh zákona opäť nerieši, je spolufinancovanie výskumu súkromným sektorom. Projekty PPP, takzvaný Public Private Partnership alebo spolufinancovanie či financovanie súkromným a verejným sektorom sa dnes pomaly uplatňujú už aj v zdravotníctve, samospráve, v doprave. Nie je teda najmenší dôvod, aby prostriedky, ktoré súkromný sektor má, v základnom výskume využívané neboli. Ale bez toho, aby sa urobili pravidlá, rámcový systém, tak to jednoducho nepôjde.
Ďalším problémom, ktorý taktiež nie je riešený, je alokácia prostriedkov inštitucionálneho výskumu, teda rozdeľovanie prostriedkov. Je príliš veľa inštitúcií, ktoré míňajú prostriedky samy na seba, na svoju prevádzku namiesto toho, aby sa riešili samotné výskumné problémy.
Ďalej si myslím, že v tomto zákone je príliš veľa rád, a to spôsobuje v podstate centralizáciu riadenia výskumu. Myslím si, že môžeme povedať, že platí aj tu, že tam, kde nie je systém, tak sa vytvorí komisia.
Mám niekoľko otázok k vlastnému zákonu. Najprv som si myslel, že to podám ako pozmeňujúce návrhy, ale vzhľadom na to, že ich bolo 28, tak som sa rozhodol, že to teda nepodám. Ale opýtam sa. Prečo sa rozdeľuje štátna vedná politika na dlhodobú a národnú? Dlhodobá nie je národná? Alebo národná znamená ročná, tak ako som to ja pochopil z toho zákona?
Po druhé, vláda vymenúva členov Rady vlády pre vedu a techniku. Ďalej vláda vymenúva členov predsedníctva agentúry a ďalej členov rád štátnych programov. Otázka je, prečo neurobiť systém, prečo neurobiť kľúč a nech si jednotlivé profesijné organizácie vymenujú týchto ľudí samy, bez zásahu vlády.
Ďalej pokiaľ ide o vyčíslenie jednotlivých odborov vied a techniky, tak už aj vzhľadom na to, pán minister, že ste zo žilinskej univerzity, ktorá bola vysoká škola dopravy a spojov, myslím si, že tam chýbajú dopravné odbory, pretože doprava je veda a je súčasťou technických, technologických a ekonomických vied.
Ďalej by som sa chcel opýtať, prečo sa tak koncentruje riadenie vedy z jednotlivých rezortov na ministerstvo školstva.
No, na záver, pán minister, by som vám chcel povedať, že za ten zákon sa hlasovať dá, aj keď nerieši to, čo som si predstavoval, že vyrieši základné otázky. Rieši len niektoré čiastkové problémy, ale dával som si veľký pozor, či poviete slovo reforma. Slovo reforma ste nepovedali, takže dúfam, že o žiadnej reforme sa ohľadom vedy a výskumu nehovorí. Je to len jeden čiastkový zákon. Vzhľadom na to, že máme rovnaké kravaty, tak teraz zahlasujem za ten zákon. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Pán poslanec Devínsky, ešte raz do rozpravy? Áno? Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov prichádza na rokovanie Národnej rady do druhého čítania.
Pri prerokovaní v prvom čítaní prešiel tento návrh skoro úplne bez povšimnutia vedeckou akademickou komunitou. Vyjadrenia kompetentných reprezentačných orgánov vysokých škôl formulovali svoje výhrady k zákonu. No, kompetentní z ministerstva školstva, ktorí predkladali návrh do vlády, zdá sa, nemali ani oči, ani uši.
Prvú verziu zákona pripravovali pracovníci ministerstva školstva ešte v roku 2004. Táto verzia bola prepracovaná vybranými odborníkmi, ktorí pozmenili reformný duch zákona na konzervačný, vo všeobecnosti kopírujúci súčasný stav organizácií štátnej podpory výskumu rozvoja. Ak si niekto prečíta stanovisko Slovenskej rektorskej konferencie k návrhu zákona o vede a technike z roku 2004, zistí, že Slovenská rektorská konferencia vyslovila plnú podporu návrhu zákona a odporučila ho do ďalšieho legislatívneho konania, ale navrhla zvážiť šesť zásadných pripomienok. Z týchto pripomienok nová prepracovaná verzia návrhu zákona rešpektovala len jednu pripomienku.
Návrh zákona, ktorý sme dostali na prerokovanie, nebol pripomienkovaný na gremiálnej porade pána ministra. Kompetentní pracovníci z ministerstva nepoznali jeho znenie, ani keď išiel na schválenie do vlády. Tak to spomenul štátny tajomník ministerstva školstva pán Tóth. Povedal to v televíznom vysielaní TA3 a povedal, že nemohol svoje pripomienky k návrhu zákona predložiť. Neučinili tak ani kompetentné orgány akademickej obce.
Slovenská rektorská konferencia na svojom zasadnutí minulý týždeň konštatovala vo svojom vyhlásení nutnosť zmien, ktoré by sa mali odsúhlasiť dnes pri druhom čítaní.
Na zasadnutí gestorského výboru pre školstvo, kultúru a šport bola odsúhlasená, lebo bola predložená aj samotným pánom profesorom, pozmeňujúce návrhy a celý rad pripomienok k návrhu zákona ho vylepšujú. Tento jav však jasne hovorí, že druhá verzia návrhu zákona predložená do vlády nemala vykonzultovanú predstavu v akademickej obci a nevyjadrovali sa k nej ani pracovníci sekcie Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prečo o tomto hovorím na začiatku môjho vystúpenia. Už v druhom prípade predkladania návrhu zákona z dielne ministerstva školstva sa návrhy veľmi dôležitých zákonov pre univerzity a Slovenskú akadémiu vied predkladajú netransparentným netradičným spôsobom.
Je namieste otázka pre pána ministra školstva, načo má úradníkov na ministerstve, ktorým nedôveruje a prípravou zákona poveruje ľudí z iných prostredí, míňa tak peniaze daňových poplatníkov a vlastným ministerským odborníkom nedá možnosť ani k predkladaným návrhom sa vyjadriť. Je to, mala by som sa spýtať, či je to už boj koaličných strán pred voľbami.
Vysoké školy sú veľmi pesimisticky rozladené z toho, že na pôde vysokých škôl je čoraz menej priestoru a príležitosti pre vedeckú tvorivú prácu. Pritom boli to práve vysoké školy, ktoré svojho času predstavovali silnú vedeckovýskumnú bázu a výstupy z mnohých programov boli rozhodujúce pre mnohé výrobné odvetvia.
Kľukaté sú cesty slovenskej vedy, výskumu a inovácií. Treba si uvedomiť, že ak stratíme schopnosť tvorivo uvažovať, hľadať nové originálne riešenia, schopnosť nielen rozvíjať vedu, ale schopnosť uskutočňovať transfer technológií, nemáme šance presadiť sa v spoločnom vysokoškolskom ani vo vedeckom európskom priestore.
Vedecký potenciál máme silný. Mnohé výstupy z vedeckých a výskumných pracovísk sú využiteľné doma a aj v zahraničí. Preto je na škodu slovenskej ekonomiky, že potrebu vedy vláda Slovenskej republiky len deklaruje, a pritom postupne redukuje vedecké pracoviská nielen na vysokých školách, ale aj v odborných ústavoch. Štatistické údaje sú alarmujúce. Počty pracovníkov na vysokých školách sa znížili o jednu tretinu. Únik tvorivých mozgov teda ďalej pokračuje. Nielen výroba, ale výskum a veda sú v žalostnom stave. Chýba nám stratégia podpory, rozvoja vedy a techniky, zákon o vysokých školách nie celkom jasne upravuje aj postavenie vysokoškolskej vedy. Akademická obec očakávala, že sa návrh zákona väčším dôrazom bude venovať hlavne týmto otázkam. Diskusia, ktorá sporadicky prebieha v masovokomunikačných prostriedkoch okolo týchto ustanovení, je mimoriadne emotívna. Považujem to za pochopiteľné, lebo vysokoškolská veda bojuje vo viacerých vedných odboroch o prežitie. Je redukcia rozpočtových nákladov i pracovníkov fakulty musia presúvať, aby teda mal kto vôbec učiť. Technické a prístrojové vybavenie na viacerých pracoviskách neumožňuje zabezpečiť ani najzákladnejšie podmienky na vedeckú prácu. Výrazne sa obmedzil nákup vedeckej literatúry. Toto všetko sa dá nahradiť prácou síce na medzinárodných projektoch a využívať techniku a knižnice zahraničných partnerov, hrozí nám však omnoho horšie - strata talentovaného vedecko-technického dorastu. Ten, kto umožňuje tento stav, je príliš krátkozraký, pretože únik najlepších študentov a hlavne doktorandov do zahraničia prinesie stonásobne väčšie škody, než sú na prvý pohľad viditeľné. Ide totiž v prvom rade o hrubú chybu v koncepčnom myslení, ktorá sa bude naprávať celé desiatky rokov a pripraví nás nielen o tímy vysokokvalifikovaných vedcov a dlhodobo budovanú štruktúru základného výskumu, ale aj o veľa peňazí, ktoré teraz usporíme. Krajina, ktorá nechce len lacno predávať pracovnú silu, musí výdatne prispievať k vedeckému, výskumnému a vývojovému napredovaniu, aby zostala na európskej špičke. Ak si chceme posilniť pozície v Európe, musíme investovať do svojho vedecko-technického vzostupu oveľa, oveľa viac ako doteraz.
Napriek všetkým výhradám vítam tento návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, verím, že poslanci podporia zmeny, ktoré boli schválené pri prerokovaní zákona vo výbore pre školstvo, vylepšujú tento návrh. Mrzí ma, že návrh zákona nie je odvážnejší a reformnejší, ako už povedal aj môj predrečník. Tento zákon sa určite zaradí medzi tie zákony, ktoré bude potrebné po voľbách opäť novelizovať. Ale za Ľudovú stranu - HZDS chcem povedať, že my tento návrh zákona podporíme.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, chcela by som jednu poznámku nadväzujúc na vystúpenie pani poslankyne Muškovej. Spomínala zapojenie vysokých škôl do výskumu. Žiaľ, skutočne sú veľmi slabo, dokonca v § 25 Rada štátneho programu je formulovaná tak, že pod bodom A sa do tejto rady vôbec nemusia dostať vedeckí pracovníci z vysokých škôl, pretože môžu byť z akadémie, poprípade zo zahraničia. To je prvá poznámka.
A druhá poznámka, ktorá je medzi úpravou tohto zákona a zákona, ktorý sme pred chvíľou prerokúvali, je otázka spoplatnenia doktorandského štúdia. Predsa doktorandské štúdium musím sčasti považovať aj ako vedeckú prípravu. Takže si myslím, že by nemalo byť spoplatnené a mala by sa dať väčšia možnosť doktorandom zapojiť sa do vedeckej prípravy, čo by prípadne malo dostať väčší odraz aj v tomto zákone. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková. Pripraví sa pán poslanec Devínsky.
E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh k § 18 ods. 4. V § 18 ods. 4 sa slovo "doručenia" nahrádza slovom "predloženia". Ide len o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 57 spoločnej správy, v ktorom sa upravilo znenie § 18 ods. 2 písm. j).
Návrh teda bude znieť nasledovne: "Poskytovateľ zverejní rozhodnutie o žiadostiach podľa ods. 2 písm. k) najneskôr do šiestich mesiacov od najneskoršieho dátumu predloženia žiadosti podľa ods. 2 písm. j)."
My sme obdobnú úpravu robili v bode 57 spoločnej správy, preto treba upraviť aj tento odsek príslušného § 18.
Dovoľte mi ešte povedať jednu technickú poznámku. Pravdepodobne pri rozmnožení tohto návrhu došlo k preklepu. Takže v zdôvodnení ide ešte raz o § 18 ods. 2 písm. j), nie ods. 1. Súčasne vás chcem upozorniť, že v spoločnej správe pod bodom 69 by mal byť iný odkaz, iné zdôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti nie na štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. To platilo v našom výbore, ale ide o štyridsiaty piaty bod spoločnej správy. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Devínsky, nech sa páči, máte slovo.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja budem teraz veľmi stručný, pretože moje vystúpenie súvisí s bodom 81 spoločnej správy, ktorý vypúšťa zakladanie ústavou, a predpokladám, že prejde, pretože ho podporili tri výbory. Potom sa týmto zákonom už bude novelizovať len jeden zákon, a tým sa musí zmeniť aj názov tohto zákona, ktorý prerokúvame. Predkladám teda pozmeňujúci návrh. Názov zákona bude znieť: Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave krátko? Nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Len veľmi krátko chcem povedať, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré zazneli teraz, sú v poriadku a podporujem ich. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1063).
Prosím teraz ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhuje poskytovať rodičovský príspevok ako štátnu sociálnu dávku v jednotnej výške 4 110 korún mesačne.
Navrhovaná zmena vytvára priestor na slobodné rozhodnutie rodiča, či sa bude starať o dieťa do veku do troch rokov osobne, alebo si vyberie fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá poskytne dieťaťu najkvalitnejšiu starostlivosť v čase, keď vykonáva zárobkovú činnosť a nestráca tak úzky kontakt s trhom práce.
Z tohto dôvodu sa novo navrhuje vymedzenie riadnej starostlivosti ako jednej z podmienok nároku na rodičovský príspevok. Štát však aj naďalej bude podporovať rodičov, ktorí sa rozhodnú ostať doma a starať sa o svoje dieťa osobne, a to platením poistného na zdravotné poistenie, dôchodkové poistenie a starobné dôchodkové sporenie v celkovej sume cirka 2 640 korún mesačne. Zároveň sa navrhuje vypustiť možnosť poskytovania jednorazového rodičovského príspevku druhému rodičovi.
V prípade súčasného nároku na rodičovský príspevok a nároku na materské sa navrhuje prednostné poskytovanie materského ako dávky nemocenského poistenia. Vzhľadom na to, že v niektorých prípadoch výška materského môže byť nižšia ako rodičovský príspevok, navrhuje sa poskytovať rodičovský príspevok aj popri poberaní materského ako doplnok materského do sumy rodičovského príspevku. Týmto riešením sa odstráni nerovnosť finančného zabezpečenia rodičov v čase starostlivosti o dieťa do troch, respektíve šiestich rokov veku a podporia sa predovšetkým nízkopríjmové rodiny.
V súvislosti s navrhovanými zmenami poskytovania rodičovského príspevku sa navrhujú zmeny zákona o sociálnom poistení, ktorými sa zabezpečí poskytovanie nemocenského, ošetrovného a dávky v nezamestnanosti poistencom, ktorí počas poberania rodičovského príspevku nevykonávajú zárobkovú činnosť, zachovanie v súčasnosti platného právneho stavu. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Júliusovi Brockovi.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, výbor pre sociálne veci a bývanie ma určil ako spoločného spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona, keďže napriek tomu, že som spravodajca, mám vážne výhrady voči tomuto vládnemu návrhu zákona a chcem s nimi vystúpiť v rozprave. Pán predsedajúci, poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu a prvý sa hlásim do rozpravy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý sa hlási pán spravodajca. Potom mám písomnú prihlášku pani poslankyne Tkáčovej. Takže, nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
J. Brocka, poslanec: Vážení kolegovia, určite viete veľmi dobre, že životná úroveň v rodine a v rodinách závisí v zásade od dvoch vecí - od počtu príjmov v rodine, to znamená, či je jeden, dva alebo žiaden, a takisto aj od počtu nezaopatrených detí. Všeobecne platí, že čím je menej príjmov v rodine, alebo čím je viac detí nezaopatrených v rodine, tak tým je životná úroveň rodiny nižšia. To boli také všeobecné dôvody, prečo vôbec rodičovský príspevok v tej podobe, ako v našej legislatíve je, vznikol. Ako adresná dávka rodičovi, ktorý nemá príjem, lebo sa stará o dieťa a je istým spôsobom v nevýhode voči tomu rodičovi, ktorý teda má príjem zo zamestnania, alebo ak v tej rodine sú i dva príjmy zo zamestnania. Taká rodina a taký rodič, ktorý sa celodenne stará o dieťa, nakoniec vykonáva istú prospešnú činnosť pre spoločnosť napríklad aj v dôchodkovom systéme, tak ako je nastavený prvý pilier, tak vlastne tento stojí na rodinách s deťmi.
Zákon jasne dnes hovorí, že rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečenie osobnej starostlivosti a riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku alebo do šesť rokov veku dieťaťa, ktoré má zdravotné postihnutie. Toto nie je dávka pre dieťa, ale pre rodiča, je to výraz určitej solidarity štátu.
V daňovej reforme, v dôchodkovej či v zdravotnej som sa usiloval v priebehu predchádzajúcich mesiacov presadiť veci, ktoré by mohli pomôcť rodinám s deťmi. Musím povedať, že je mi ľúto, že to bolo aj proti vôli ministra či sociálnych vecí, alebo financií, ale je to tak. Dnes daňový bonus alebo to, že štát platí za rodiča do šesť rokov veku dieťaťa, ak sa stará oňho celodenne, a že štát platí poistné na jeho dôchodkové poistenie alebo úľava vo výške jednej osminy zamestnanému rodičovi, to sú návrhy, ktoré sú v týchto zákonoch, a ja som veľmi rád, lebo je to aj keď nie vždy priama, ale nepriama pomoc rodinám.
Na rozdiel od pána ministra si nemyslím, že rodič, ktorý zostane pri dieťati to troch rokov, je paušálne zvýhodnený pred rodičom pracujúcim. Pán minister, je to právne naopak. Veď práve aj preto vznikol ten rodičovský príspevok, aby kompenzoval tým rodičom, ktorí sa na čas zrieknu postupov vo svojej kariére aj vyššieho príjmu do rodiny.
Ako to je dnes s rodičovským príspevkom? 4 110 korún dnes poberá takmer 121-tisíc rodičov, sú to prevažne matky. Je aj v redukovanej podobe vo výške 1 300 korún, ak je rodič zamestnaný a tento príspevok dostáva necelých 7 950 rodičov. Je to len zlomok z tej veľkej skupiny rodičov, ktorí sa o dieťa starajú celodenne.
Pán minister navrhuje, aby všetci dostávali od štátu rovnakú podporu. Tak ako tých 121-tisíc, aby aj tých dnes možno necelých 8-tisíc. Tento návrh je na prvý pohľad páčivý, ale na druhý je nespravodlivý. Nielen preto, že sme ešte nedávno, a to boli návrhy, ktoré sme akceptovali, pretože štátny rozpočet na inú sociálnu politiku nemá, že sme stovky miliónov korún šetrili práve na rodinách s deťmi. Dnes pán minister možno na úkor tej väčšej skupiny, možno tých 120-tisícov navrhuje pridať len tej veľmi úzkej skupine, lebo rodičovský príspevok vo výške 4 110 korún sa ani o korunu nezvýši. Neviem, ale to určite nebol úmysel ani predkladateľa, aby sme takto podporovali čiernu prácu, ale zákon proti čiernej práci sme schválili na predchádzajúcej schôdzi. Čiže ak sa žena, ktorá je evidovaná na úrade práce, takto bude starať o jedno, dve deti a tie mamičky jej potom ten rodičovský príspevok dajú, tak je to čo? Ja si myslím, pán minister, že toto sme nechceli.
Kto využije možnosť zamestnať sa a zároveň dostávať túto podporu od štátu okrem tých 7 950 rodičov. Dnes je na Slovensku 400-tisícová nezamestnanosť a podľa mojich informácií, aj keď to nemajú povinnosť nahlasovať zamestnávatelia, ale na úradoch práce je 14-tisíc voľných pracovných miest. To znamená, že na jedno voľné miesto je 30 uchádzačov nezamestnaných, a to sú určite aj mladí a bezdetní, a viem si dosť ťažko predstaviť, ako s nimi budú súťažiť práve tie matky, ktoré sa starajú o deti a sú na podpore rodičovským príspevkom pri dieťati do troch rokov. Určite sú také osoby, ktoré sa majú kam vrátiť. A ja verím, že v Bratislave aj na západnom Slovensku je takých miest možno dosť a mnohé rodiny by to potešilo, ale zdá sa mi, že čím ďalej na východ, najmä v Košiciach, kde je tých uchádzačov o jedno miesto skoro 50, tak, samozrejme, tam tá podpora bude skôr ilúziou.
Tá podpora rodinám s deťmi by nemala byť na úkor tých, čo to potrebujú, lebo tí, ktorí chcú byť pri deťoch a ktorí sa o ne zodpovedne starajú, tak si myslím, že podpora zo strany štátu by mohla byť aj väčšia.
Pán minister, sú to viacdetné rodiny. Mohol by som upriamiť vašu pozornosť aj na iný problém, a to sú deti z rozvrátených rodín, kde dnes z rozhodnutia správnych orgánov, len podľa mojej informácie v troch krajoch, dnes asi 300 čaká na umiestnenie do detského domova. Možno by stálo za úvahu, a ja takýto návrh budem predkladať, ak by prešiel tento návrh do druhého čítania, že práve taký rodič, aj náhradný, ktorý si zoberie do pestúnskej starostlivosti aj dieťa staršie ako 3 roky, možno 10-, 15-ročné, tak by si zaslúžil rovnakú podporu zo strany štátu, lebo robí službu pre spoločnosť a pre všetkých.
Pán minister, tento návrh, ak by sme ho schválili, vnáša istý zmätok do nášho sociálneho systému, pretože zmiešava poistný nemocenský systém so štátnou sociálnou podporou. A aj tú robí neadresnou. A som presvedčený, že len prehlbuje rozdiely medzi rodinami a zväčšuje chudobu v rodinách s deťmi, kde sa druhý rodič alebo obaja rodičia nemôžu zamestnať. Ja si myslím, že správna sociálna rodinná politika musí byť spravodlivá a adresná. Tento návrh taký nie je. Bude to možno skôr výsmechom tým rodičom a ženám, ktorí sú pri dieťati a starajú sa oňho.
Návrh zákona nie je dobrý, je nespravodlivý, a preto je nepotrebný a ja preto nebudem hlasovať za to, aby sme ho postúpili do druhého čítania. Návrh zákona ani nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády o podpore štátu rodinám s deťmi, naopak, je snahou skôr odpútať rodiča od dieťaťa, a tým je proti rodine. Je to našťastie iba iniciatívny návrh, ale na nešťastie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďakujem za vašu pozornosť.