Čtvrtek 17. března 2005

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1013).

Dávam slovo pánovi poslancovi Robertovi Kaliňákovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

Ešte predtým, pán poslanec, keby ste, pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium na 15.45 hod. Takže vyzývam členov poslaneckého grémia, aby sa zúčastnili na tomto rokovaní o 15.45 hod.

Nech sa páči, pán poslanec.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, opäť sa stretávame pri prerokúvaní zákona, ktorý by sme vo všeobecnosti mohli nazvať zbraňovou amnestiou. Budem už veľmi stručný.

So zákonom ste sa už mali možnosť oboznámiť aj v rámci druhého čítania v jednotlivých výboroch. V rámci tohto zákona prišlo niekoľko pozmeňujúcich návrhov zo strany Ministerstva vnútra SR, ako aj Legislatívnej rady vlády. Stihli sme väčšinu z týchto návrhov zapracovať do spoločnej správy, takže sme sa pokúsili reflektovať na všetky návrhy, ktoré súviseli s akýmsi logistickým posunom lehôt na to, aby sa vedel Policajný zbor s prípadným počtom zbraní v dostatočne dlhej lehote vysporiadať. Myslím, že tento zákon Slovenská republika potrebuje hlavne preto, že počet nelegálnych zbraní na našom čiernom trhu pomerne rastie a toto je pomerne jednoduchá šanca bez akejkoľvek náročnosti na štátny rozpočet dosiahnuť, aby štát získal opätovne kontrolu nad týmito zbraňami. Jednak znížil a zúžil ten priestor na obchodovanie s nelegálnymi zbraňami a tým zároveň zvýšil bezpečnosť občanov.

Preto vás žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo poslancovi Jozefovi Bučekovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

J. Buček, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovaniu návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1013). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorsky výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1473 z 3. februára 2005 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1013), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokoval, súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť návrh zákona prerokoval, súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s touto pripomienkou. V článku I bod 1 v navrhovanom § 72a odsek znie: "Ten, kto odovzdal zbraň podľa odseku 1, môže podať žiadosť o jej zaevidovanie, ak touto zbraňou nebol podľa odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku útvaru ministerstva špecializovaného na znaleckú činnosť spáchaný trestný čin. Žiadosť možno podať do dvoch mesiacov od podpísaného oznámenia, že zbraňou nebol spáchaný trestný čin, ktoré zašle policajný útvar. Policajný útvar zaeviduje zbraň, ak sú splnené podmienky podľa § 37, s tým, že sa nepožaduje predloženie potvrdeného nákupného povolenia alebo potvrdeného zbrojného sprievodného listu a preukázanie spôsobu zákonného nadobudnutia zbrane. Ak osoba o zaevidovanie zbrane nepožiada v ustanovenej lehote, zbraň pripadne do vlastníctva štátu a spravuje ju ministerstvo."

Poznámka pod čiarou k odkazu 40 znie: "Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a o zmene o doplnení niektorých zákonov."

Navrhuje sa upraviť, aby sa plynutie dvojmesačnej lehoty počítalo nie odo dňa odovzdania zbrane do úschovy, ale od písomného oznámenia, že podľa odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku útvaru ministerstva špecializovaného na znaleckú činnosť zbraňou nebol spáchaný trestný čin, ktoré zašle policajný útvar. Oddelenie balistiky odboru kriminalistickej identifikácie Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru nemá kapacity, ktoré by umožnili v lehote dvoch mesiacov vykonať kriminalisticko-expertízne skúmanie pri všetkých odovzdaných zbraniach pri predkladanom počte zbraní, ktoré sa na základe navrhovaného zákona predpokladá odovzdať do úschovy. V Čechách bolo odovzdaných 4 192 zbraní.

Navrhované znenie má za cieľ aj vzájomne previazať navrhované ustanovenie § 72a s § 37 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje zaevidovanie zbrane.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcom návrhu hlasovať takto: o bode 1 hlasovať a ten schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1013), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 346 na jeho 52. schôdzi.

Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, spomínal som v úvodnom slove navrhovateľa, že zákon sa snaží reflektovať na všetky pripomienky, ktoré boli v jednotlivých rezortoch, ako aj na Úrade vlády pripomienkované, aby zákon naozaj postihoval také všeobecné pravidlá, ktoré majú platiť. Z tohto vyplynul aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý dnes predkladám. Ide čisto o technické a terminologické zosúladenie tohto zákona s Trestným zákonom, kde v § 72a v ods. 1 nahrádzame slovo "prechováva" slovom "drží" a slovo "polície" nahrádzame slovami "Policajného zboru". To je celý pozmeňujúci návrh.

Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť v rozprave? Podporujete pozmeňujúci návrh, áno, samozrejme. Pán spravodajca? Tiež nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A teraz pristúpime k rokovaniu, a to k druhému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 999).

Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. V roku 2003 sme zriadili Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, ale vznikli viaceré vecné a obsahové problémy, ktoré bránia, aby si tento súd plnil tie funkcie, ktoré od neho očakával zákonodarca.

Preto som pripravil novelizáciu Trestného poriadku, ktorá má vyriešiť problém s vecami, ktoré už prišli či už na Úrad špeciálnej prokuratúry, alebo na samotný Špeciálny súd, aby sme tieto inštitúcie odbremenili a dali možnosť venovať sa predovšetkým tým prípadom, kde trestné stíhanie bolo začaté až po 1. septembri 2004. Rovnako v tomto návrhu prichádzam s dočasným pridelením sudcu na Špeciálny súd a s ďalšími drobnými ustanoveniami, ktoré zlepšujú existujúci právny stav.

Ide o jednoduchú novelizáciu Trestného poriadku, preto prosím pánov poslancov a panie poslankyne v záujme sfunkčniť tieto významné inštitúcie boja proti najzávažnejším trestným činom, aby návrh zákona podporili. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrh v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

V. Ondrejka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. januára 2005 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokoval 9. marca 2005. Neprijal platné uznesenie, pretože predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Uznesením č. 761 gestorský výbor poveril spravodajcu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a predkladal návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediná pani poslankyňa Majdová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku predkladám pozmeňujúci návrh k predmetnému zákonu. Tento pozmeňujúci návrh obsahuje celkovo päť bodov.

Bod prvý znie. V čl. I body 1 a 2 znejú: V § 25 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

"(2) Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Špeciálny súd, iným súdom toho istého druhu a stupňa je Krajský súd v Banskej Bystrici.

(3) Ak súdom uvedeným v odseku 1 je vyšší vojenský súd, iným súdom toho istého druhu a stupňa je krajský súd určený najvyšším súdom."

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.

V § 26a sa za slová "telekomunikačných činností" vkladajú slová "podľa § 88 ods. 2 , 4 alebo 10, príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 88d ods. 4".

Druhý bod tohto pozmeňujúceho návrhu znie. Čl. I sa dopĺňa bodmi 3 a 4, ktoré znejú: V § 175 písm. g) sa slová "Národnej rady Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu" nahrádzajú slovami "Národnej rady Slovenskej republiky, Súdnej rady Slovenskej republiky, Ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu".

Za § 454a sa vkladajú nové paragrafy 454aa a § 454ab, ktoré znejú:

"§ 454aa

(1) Vo veci, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pred 1. septembrom 2004 a pôvodne v nej vykonával dozor podľa § 174 prokurátor okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry, vojenskej obvodnej prokuratúry alebo vyššej vojenskej prokuratúry a ktorá bola postúpená Úradu špeciálnej prokuratúry z dôvodu § 454a, je príslušný na konanie od nadobudnutia účinnosti tohto zákona prokurátor okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry, vojenskej obvodnej prokuratúry alebo vyššej vojenskej prokuratúry, ktorý bol príslušným v danej veci pred 1. septembrom 2004, ak do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebola podaná obžaloba. Súdne konanie a úkony v prípravnom konaní vykoná v takom prípade okresný súd, krajský súd, vojenský obvodný súd alebo vyšší vojenský súd, ktorý bol príslušný na konanie pred 1. septembrom 2004. To neplatí, ak o príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry rozhodne generálny prokurátor podľa osobitného predpisu; v takom prípade súdne konanie a úkony v prípravnom konaní vykoná Špeciálny súd.

(2) Vo veci, v ktorej bola pôvodne podaná obžaloba na okresný súd, krajský súd, vojenský obvodný súd alebo vyšší vojenský súd a ktorá bola postúpená Špeciálnemu súdu z dôvodu § 454a, vykoná konanie okresný vojenský súd, krajský súd, vojenský obvodový súd alebo vyšší vojenský súd, ktorý bol príslušný na konanie pred 1. septembrom 2004, ak Špeciálny súd v danej veci nenariadil do nadobudnutia účinnosti tohto zákona hlavné pojednávanie."

"§ 454ab

Ak právomoc Špeciálneho súdu vykonáva Krajský súd v Banskej Bystrici podľa osobitného predpisu vo veciach, v ktorých bolo nariadené hlavné pojednávanie, dokončí konanie Krajský súd v Banskej Bystrici; ustanovenie § 222 ods. 1 o postúpení veci sa v takom prípade medzi Krajským súdom v Banskej Bystrici a Špeciálnym súdom nepoužije."

Poznámka pod čiarou k odkazom 12 a 13 znejú:

"12) § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o súdoch a prokuratúre.

13) § 91 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

Tretí bod tohto pozmeňujúceho návrhu. V čl. II body 1 až 5 znejú: V § 12 ods. 4 znie:

"(4) Dočasné pridelenie sudcu nesmie presahovať jeden rok v období troch rokov a ak ide o člena trestnoprávneho grémia alebo trestnoprávneho kolégia alebo ak sa také grémium alebo kolégium nezriadilo, sudcu, ktorý by bol jeho členom dva roky v období troch rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. To neplatí, ak ide o sudcu, ktorý je dočasne pridelený na Špeciálny súd; v tomto prípade nesmie dočasné pridelenie presahovať obdobie piatich rokov."

Poznámky pod čiarou k odkazom 5aa a 5ab znejú:

"5aa) § 15 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5ab) § 17 ods. 1 a § 21 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z."

V § 69 ods. 2 sa slovo "dvojnásobku" nahrádza slovom "šesťnásobku".

V § 72 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špeciálny súd, ktorému patrí funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2."

V § 72 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špeciálny súd."

V § 150a ods. 1 sa na konci pripájajú slová "alebo 4" a § 150a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

"(4) Rovnako ako v odseku 3 sa postupuje v prípade sudcu Špeciálneho súdu, ktorý zo závažných osobných alebo rodinných dôvodov požiada o preloženie na súd, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred jeho preložením na Špeciálny súd, a ak ide o sudcu, ktorý bol pridelený na Špeciálny súd dňom vymenovania na súd určený podľa odseku 1."

Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: Čl. III - Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z. a zákona č. 609/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 98a sa slovo "dvojnásobku" nahrádza slovom "šesťnásobku".

V § 103 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "To neplatí pri dočasnom pridelení prokurátora na Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorému patrí funkčný príplatok podľa § 98a."

V § 103 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "To neplatí pri dočasnom pridelení prokurátora na Úrad špeciálnej prokuratúry."

Doterajší čl. III sa označuje ako čl. IV.

A posledný, 5. bod môjho pozmeňujúceho návrhu. Novooznačený čl. IV (doterajší čl. III) znie: Čl. IV: "Tento zákon nadobúda účinnosť 15. apríla 2005."

Odôvodnenie k jednotlivým bodom:

K bodu 1. V prípade, ak by boli vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania všetci sudcovia Špeciálneho súdu, treba definovať súd, ktorému Najvyšší súd prikáže vec na prejednanie. Rovnako sa navrhuje upraviť prípad, ak by boli vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania všetci sudcovia vyššieho vojenského súdu. Touto úpravou sa vytvárajú zákonné podmienky na postup na delegovanie veci na prejednanie a rozhodnutie inému súdu v týchto dvoch prípadoch. Zároveň sa spresňuje znenie úkonov uvedených v § 26a, keďže súdy rozdielne aplikovali toto ustanovenie.

Odôvodnenie k bodu 2. Na základe žiadosti predsedu Európskeho parlamentu sa v zákone upravuje určenie orgánu, ktorý je oprávnený predložiť žiadosť o zbavenie imunity predsedovi Európskeho parlamentu v prípadoch, keď Európsky parlament rozhoduje o zbavení imunity svojho poslanca.

Nový § 454aa rieši situáciu upravenú v pôvodnom poslaneckom návrhu zákona prostredníctvom nového ustanovenia, keďže nie je možné vstupovať do už účinného prechodného ustanovenia.

Podľa nového § 454aa ods. 1 vo veci, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pred 1. septembrom 2004 (pred začatím pôsobenia Úradu špeciálnej prokuratúry) a v ktorej vykonával pôvodne dozor nad zachovávaním zákonnosti podľa § 174 Trestného poriadku prokurátor okresnej, krajskej alebo vojenskej prokuratúry, pričom vec bola postúpená Úradu špeciálnej prokuratúry z dôvodu uvedeného v § 454a, bude vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti i v prípravnom konaní pôvodne príslušná okresná, krajská, resp. vojenská prokuratúra.

Podľa nového § 454aa ods. 2 vo veci, ktorá bola postúpená Špeciálnemu súdu z dôvodu uvedeného v § 454a, hoci bola pôvodne podaná obžaloba na okresný súd, krajský súd, vojenský obvodový súd alebo vyšší vojenský súd, vykoná konanie pôvodne príslušný okresný súd, krajský súd, vojenský obvodový súd alebo vyšší vojenský súd, ak Špeciálny súd nenariadil do nadobudnutia účinnosti nového zákona hlavné pojednávanie.

Novým § 454ab sa zabezpečuje, aby v prípade, keď Špeciálny súd začne vykonávať svoju činnosť, nemuseli byť veci, v ktorých už konaná Krajský súd v Banskej Bystrici ako substitučný súd, postúpené späť na Špeciálny súd, ale aby tieto rozpojednávané veci dokončil Krajský súd v Banskej Bystrici. Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že v mnohých prípadoch ide o skupinové veci, ak by mali byť tieto veci kedykoľvek do vynesenia rozhodnutia postúpené Špeciálnemu súdu, museli by byť prejednávané znova, čo by malo za následok vznik zbytočných a veľkých prieťahov v konaní.

Odôvodnenie k bodu 3. Novým spôsobom sa navrhuje upraviť dĺžku trvania lehoty pre dočasné pridelenie sudcu. Osobitne sa upravuje lehota vo vzťahu k sudcom pôsobiacim na trestných úsekoch, keďže podľa Trestného poriadku v prípade zmeny zostavenia senátu po odročení hlavného pojednávania musí byť hlavné pojednávanie vykonané znovu. Z tohto dôvodu sa doteraz upravená lehota jedného roka v období troch rokov javí ako absolútne nedostatočná. Krátkosť tejto lehoty vyvstáva do popredia najmä v skupinových veciach, kde je viacero obžalovaných a kde je veľký predpoklad dlhšieho trvania súdneho konania. Ešte viac je pritom táto nedostatočnosť zjavná vo vzťahu k veciam, ktoré sú v pôsobnosti Špeciálneho súdu, preto je v jeho prípade lehota pre dočasné pridelenie navrhnutá osobitne.

Navrhuje sa v § 69 ods. 2 zvýšiť funkčný príplatok sudcom pôsobiacim na Špeciálnom súde a sudcom Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam Špeciálneho súdu, a to z dvojnásobku na šesťnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Uvedené je odôvodnené veľkým rizikom vykonávania úkonov a rozhodovania vo veciach v právomoci Špeciálneho súdu. Ide o najťažšie a najväčšie trestné kauzy. V súčasnosti upravené platové zvýhodnenie oproti iným sudcom (dvojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR) sa ukázalo ako nedostatočným a o pôsobenie na Špeciálnom súde je minimálny záujem. Uvedené súvisí nielen so spomínaným veľkým rizikom spojeným s rozhodovaním o najťažších zločinoch, ale aj s tým spojeným psychickým a fyzickým vypätím a tlakom. Zároveň sa z týchto dôvodov umožňuje jeho vyplácanie aj sudcovi dočasne pridelenému na Špeciálny súd (úprava § 72). Pritom aj takýto sudca musí mať previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň utajenia "Prísne tajné" podľa § 11 ods. 3.

Navrhuje sa v § 150 ods. 4 doplniť možnosť pre sudcu Špeciálneho súdu, aby bol zo závažných osobných alebo rodinných dôvodov preložený na súd, na ktorom pôsobil pred jeho preložením na Špeciálny súd, ak ide o sudcu, ktorý bol pridelený na Špeciálny súd dňom vymenovania, preloží sa na súd takto určený pri vymenovaní. Uvedené sa navrhuje z dôvodov veľkého psychického a fyzického vypätia, ktorému je sudca vystavený pri rozhodovaní o trestných kauzách na Špeciálnom súde, keďže rozhoduje o najzávažnejších trestných činoch.

Odôvodnenie k bodu 4. Z rovnakých dôvodov ako v prípade sudcov Špeciálneho súdu sa navrhuje zvýšiť funkčný príplatok prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, a to z dvojnásobku na šesťnásobok priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Zároveň sa umožňuje jeho vyplácanie aj prokurátorovi dočasne pridelenému na Úrad špeciálnej prokuratúry. Pritom aj takýto prokurátor musí mať previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň utajenia "Prísne tajné" podľa § 9 ods. 1.

Odôvodnenie k poslednému bodu 5 je veľmi jednoduché. V tomto bode sa navrhuje účinnosť zákona určiť konkrétnym dátumom.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán predseda, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje

správa o dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce (tlač 1020).

Správu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Prosím, pán podpredseda, aby ste sa ujali slova. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1210 z roku 2004 a poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na rokovanie Národnej rady správu o dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce.

Výstavba 3. a 4. bloku tejto elektrárne bola zahájená v roku 1981, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov bola v roku 1993 pozastavená a realizovali sa iba konzervačné a ochranné práce. Rozostavanosť blokov podľa pôvodnej dokumentácie vo finančnom vyjadrení 19,9 mld. korún, z toho úroky z úverov a bankové poplatky predstavujú 8,8 mld. korún. Na základe postupu odstavovania energetických zariadení, ako aj predpokladanej výstavby nových blokov je možné očakávať, že najkritickejším obdobím v zásobovaní elektrickou energiou budú roky 2009 a 2010. V tomto období budú vyradené klasické tepelné elektrárne, ktoré nespĺňajú podmienky ochrany životného prostredia, a bude tiež odstavená Jadrová elektráreň V 1 Jaslovské Bohunice. Pripravované nové kapacity nepokryjú tento výpadok vo výkonoch. Uvedenie 3. a 4. bloku elektrárne Mochovce do trvalej prevádzky sa dá zabezpečiť najskôr v rokoch 2011 a 2012.

V roku 2005 v rámci prípravnej etapy by sa mali vykonať práce, ktoré zabezpečia pokračovanie výstavby týchto dvoch blokov. Na realizáciu týchto prác je potrebných 960 mil. korún. Pri dostavbe týchto blokov je možné uvažovať o piatich scenároch, z ktorých štyri nie sú reálne, pretože uvažujú s účasťou štátu. Z týchto scenárov, ktoré sú podrobne popísané v tretej časti predmetnej správy, je reálny scenár č. 5, podľa ktorého by dostavba bola realizovaná prostredníctvom vytvorenia Special Purpose Vehicle, teda špeciálnej inštitúcie, kde by Slovenské elektrárne mali majetkový podiel vo výške súčasnej rozostavanosti 3. a 4. bloku. Zvyšný podiel by pochádzal od strategického investora. Prostriedky na financovanie by boli poskytnuté bankami a finančnými inštitúciami, pričom predpokladaná životnosť týchto blokov je 40 rokov s možnosťou jej predĺženia. Na porovnanie uvádzam, že životnosť paroplynovej elektrárne je 25 rokov.

Návratnosť prostriedkov vynaložených na dostavbu vo výške 42,5 mld. korún sa pohybuje okolo 13 rokov. Realizáciou tohto projektu by malo byť vytvorených v regióne okolo 1 500 pracovných miest. Dostavba 3. a 4. bloku Mochovce je síce ekonomicky náročná, avšak vychádzajúc z ekonomických analýz je možné konštatovať, že dostavba týchto blokov predstavuje také významné ekonomické i ekologické prínosy, pre ktoré sa oplatí usilovať o ich dokončenie a uvedenie do prevádzky. Aj keď by mala byť dostavba 3. a 4. bloku realizovaná, táto ešte nezabezpečí vyrovnanú bilanciu elektrických výkonov v budúcom období. Preto bude potrebné realizovať tiež rozvoj obnoviteľných zdrojov, ako i predpokladanú rekonštrukciu niektorých klasických elektrární.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Alojza Přidala, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

A. Přidal, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som za gestorský výbor, ktorým je Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady k tejto predmetnej správe.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1034 z 3. februára 2005 pridelil správu o dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce na prerokovanie vo výboroch do 10. marca a v gestorskom výbore do 11. marca 2005, a to týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory predmetnú správu neprerokovali a poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bola pridelená, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnej správe.

Správu o dostavbe 3. a 4. bloku prerokovali výbory, ktorým bola pridelená, tak, že výbor pre financie, rozpočet a menu ju prerokoval a 9. marca 2005 uznesením č. 559 odporučil vziať ju v Národnej rade na vedomie, obdobne spravil aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a to uznesením č. 521. Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval správu 22. februára, neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade správu o dostavbe 3. a 4. bloku zobrať na vedomie a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy.

Prosím, pán spravodajca (pozn.: správne má byť podpredseda), aby ste otvorili rozpravu, do ktorej sa hlásim.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, pán spravodajca, otváram rozpravu, to je absolútne v poriadku, otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa ešte okrem vás niekto hlási do rozpravy. Okrem pána Ondriaša, ktorý je tiež prihlásený. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Takže najprv pán spravodajca a potom pán Ondriaš.

A. Přidal, poslanec: Ospravedlňujem sa vám, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: To je absolútne v poriadku. Nech sa páči.

A. Přidal, poslanec: Musím povedať, že som si celkom so záujmom prečítal túto správu o dostavbe 3. a 4. bloku a povedané rečou mojich dcér, tá správa je o ničom, ale v žiadnom prípade nie je to chyba predkladateľa, ten len reagoval na uznesenie Národnej rady č. 1210 z 10. septembra, v ktorom Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky, aby podnikla všetky kroky na zabezpečenie dostavby s optimálnym využitím celej národnej dodávateľskej infraštruktúry pre oblasť energetiky. Išlo o vylamovanie otvorených dverí, o neznalosť, ale skôr o populizmus zo strany predkladateľa návrhu tohto uznesenia, pretože ako sa na str. 3 hore v tejto správe píše, ministerstvo hospodárstva ako vykonávateľ akcionárskych práv rozhodlo o dostavbe 3. a 4. bloku a súčasne schválilo návrh prípravných krokov a postupov dostavby a oznámilo to SE, a. s., listom už 20. augusta, teda 3 týždne pred úlohou, ktorú vláde dala Národná rada Slovenskej republiky. Ministerstvo tú úlohu splnilo, resp. spravilo všetko, čo mohlo, ak nie viac, ako mohlo, ale keďže tu nie je pán minister, tak o tom nebudem.

Odpoveď na druhú časť uznesenia Národnej rady, tá odpoveď je veľmi správne uvedená v štyroch riadkoch na str. 13 tohto predkladaného materiálu a každému, kto len trochu pozná hlavné zásady politiky Európskej únie, ktorými sú voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl, kapitálu v rámci slobodného trhu, a kto vie, že u nás je platný zákon o verejnom obstarávaní, musí mu byť jasné, že nie je možné žiadne optimálne využitie, alebo inými slovami, preferovanie slovenských dodávateľských organizácií. Dodávať bude len ten, kto, ak sa elektrárne nesprivatizujú, obstojí vo verejnom obstarávaní, a teda bude najlepší v plnení kritérií vypísaných súťaží, alebo ak sa elektrárne sprivatizujú, dodávateľ bude ten, koho si vyberú SE, resp. strategický investor.

Podľa mňa nie je úplne isté, či sprivatizované SE budú musieť obstarávať tovary a služby a práce podľa zákona o verejnom obstarávaní, alebo nie, a keď nie, tak im určite nikto nebude rozkazovať, koho si majú na dodávky vybrať. Ako však poznám slovenskú dodávateľskú energetickú základňu, v prípade dostavby, myslím, že má reálne predpoklady byť úspešná a vie sa presadiť umom, kvalitou i cenou a nepotrebuje žiadny protekcionalizmus, teda aspoň väčšina potenciálnych dodávateľských firiem.

Kapitolu 3.1. predkladanej správy Návrh modelu financovania dostavby 3. a 4. bloku JE Mochovce z pohľadu riešenia jej financovania beriem ako cvičenie z ekonómie, ktoré predstavuje síce päť variantov financovania, ale hneď od začiatku je jasné, že reálny je len jeden. Som presvedčený, že predkladateľ, a teda minister spravil všetko, čo od vlády Národná rada požadovala, a splnil to tým, že ministerstvo si splnilo svoje úlohy v súvislosti s privatizáciou, aj keď ministra za to jeden náš pán kolega žaluje. Ja by som túto správu považoval úplne za dostatočnú, keby neobsahovala nič len polstranovú kapitolu 3.3. a to je 14 riadkov - stav dostavby JE Mochovce a privatizácie SE, a. s.

V závere chcem povedať, že keď osobne podporujem dostavbu MO 3, 4, mnohí experti si myslia, že Mochovce 3, 4 budú dostavané, ale treba povedať, že sú aj iné názory. O tom, či to bude dostavané alebo nebude, ak bude realizovaná kúpno-predajná zmluva s Enelom, ani ja, ani minister, ani vláda, ani Národná rada nemá na túto dostavbu dosah. Záleží len na výsledku štúdie realizovateľnosti dostavby, ktorú má povinnosť Enel vypracovať, a na tom, ako sa sprivatizované SE rozhodnú. Je však dobré, že ministerstvo túto povinnosť vypracovania štúdie realizovateľnosti dostavby do zmluvy o kúpe a predaji 66-percentného podielu akcií zakomponovalo. Je tiež dobré, že predávajúci a kupujúci sa dohodli na spoločnom odsúhlasení 5-ročného strategického plánu investícií do dodatočných kapacít, a je dobré, že nepodpísanie plánu strategických investícií je dôvodom odstúpenia od zmluvy.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, máte slovo.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, mám len krátku pripomienku, skôr otázku k správe o dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce, je to tlač 1020.

Úvodom by som chcel povedať, že dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce má stáť 42,5 mld. korún. Ja by som sa dotkol jednej dôležitej otázky, prečo vláda nemala a nemá peniaze na dostavbu Jadrovej elektrárne Mochovce za posledných 10 rokov. Keď podľa pána ministra všetko ide dobre, keď hrubá domáca produkcia na Slovensku v stálych cenách je už okolo 30 % vyššia ako pred rokom 1990, vtedy, keď neboli problémy s financovaním stavby jadrovej elektrárne. Takže prečo nie sú peniaze na dostavbu Jadrovej elektrárne Mochovce? Odpoveď na túto otázku by som formuloval ako preambulu problému dostavby Mochoviec, a ja sa ospravedlňujem, ale túto preambulu používam stále, lebo je základom k problémom našej ekonomiky a je základom k všetkým vládnym návrhom a vyhláseniam správ, ktoré dostávame od vlády. Preto sa ju budem snažiť skrátiť.

Takže opakujem, dostavba 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce má stáť 42,5 mld. korún. Za 15 rokov sa rozpredal náš majetok za 500 mld. korún. Z týchto peňazí neostalo 42,5 mld. korún na dostavbu jadrovej elektrárne.

Po druhé. Za posledných 15 rokov sme si požičali ďalších okolo 550 mld. korún. Ani z týchto peňazí sa nenašlo 42,5 mld. na dostavbu Mochoviec. Keby sme mali tieto peniaze, tak z nich by sa dalo dostavať 26 jadrových elektrární typu Mochovce. Keď si zoberiem zníženie produkcie poľnohospodárstva, tak za roky 1990 až 2003 sme stratili 800 mld. korún, čo je v cenách september 2004, za tieto peniaze by sme dostavali ďalších 19 jadrových elektrární Mochovce. Znížením produkcie v stavebníctve sme stratili okolo 1 600 mld. Sk za posledných 14 rokov, za tieto peniaze by sa dostavalo ďalších 38 jadrových elektrární. V súčasnosti kriminalita nás stojí alebo stála v roku 2003 60 mld. korún. Len za tieto peniaze by bolo možné dostavať Jadrovú elektráreň Mochovce a ešte by nám ostalo 17,5 mld. korún na provízie a všetci zainteresovaní by boli spokojní. Ďalšie straty máme z privatizovaných bánk, poisťovní, priemyselných podnikov, služieb do zahraničia, kde strácame zisky a nadhodnotu, ktorá tu ešte pred 15 rokmi bola.

Pripomeniem aspoň niektoré zázraky slovenskej privatizácie: Hrubá domáca produkcia v stálych cenách stúpla od roku 1997 do konca roku 2004 zo 100 % na 126 %, čo je kumulatívne zvýšenie produkcie hrubého domáceho produktu za tieto roky, okolo 900 mld. korún. Paradoxne reálne mzdy za toto obdobie sa nezvýšili, nezvýšili sa ani reálne dôchodky, ani sociálne zabezpečenie. Pravdepodobne len za uvedených posledných 7 rokov sa niekde stratilo na Slovensku okolo 900 mld. korún. Keby sme ich mali, tak dostaviame ďalších 21 jadrových elektrární Mochovce.

Druhý výsledok zázraku privatizácie podľa správy OSN. Splátky totálneho dlhu Slovenska v zahraničnej mene Total debt service v bežných cenách bolo nasledovné:

- v roku 1998 79 mld. korún,

- v roku 1999 73 mld. korún,

- v roku 2000 126 mld. korún,

- v roku 2001 129 mld. korún,

- v roku 2002 157 mld. korún.

Za tieto peniaze za posledných 5 rokov by sme mohli dostavať ďalších 13 jadrových elektrární typu Mochovce.

Samozrejme, dôležitá otázka je: Kde vziať peniaze na dostavbu Mochoviec? Myslím si, že je to už aj tak po termíne, ale odpoveď je taktiež veľmi jednoduchá. Keby sa dalo do poriadku poľnohospodárstvo, aby opäť produkovalo o 69 mld. korún ročne viac, ako kedysi, keby sa dalo do poriadku stavebníctvo, aby opäť produkovalo o 145 mld. korún viac, ako kedysi atď., keby sa vymohli nedobytné bankové úvery, keby sa prešetrila privatizácia, keby zisky z bánk, podnikov, služieb neodchádzali nevieme kde, keby sa odstránili škody páchané kriminalitou, tak by bolo dosť peňazí nielen na dokončenie Mochoviec, ale aj postavenie niekoľkých jadrových elektrární.

Ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP