P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Danko, Drgonec, Karlín a Tkáč, na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Mikuš, Paška, Brocka a pán poslanec Devínsky.

Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1036).

Návrh ste dostali ako tlač 1036, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom ako tlač 1040. Dávam slovo pánovi poslancovi Karolovi Ondriašovi, nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1036. Návrh novely zákona upravuje sadzbu dane z príjmov fyzických osôb. Návrh novely zákona navrhuje, aby sadzba dane do 1 milióna korún bola 19 % a sadzba dane od 1 milióna korún do 2 miliónov 25 % a sadzba dane nad príjem fyzických osôb 2 milióny korún ročne 35 %. Je to zo základu dane zníženého o daňovú stratu a o nezdaniteľné časti základu dane.

Odôvodnenie. Podľa článku 55 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Rovná daň z príjmu fyzických osôb 19 % na Slovensku nie je v súlade s týmto článkom ústavy. Sociálny pohľad na daň z príjmu fyzických osôb v krajinách Európskej únie a vo vyspelých krajinách sveta je vyjadrená progresívnymi daňovými sadzbami. Najvyššie sadzby dane z príjmu fyzických osôb v krajinách Európy a vo vyspelých štátoch sveta sa pohybujú okolo 30 až 50 % a majú progresívny trend. V krajinách Višegrádskej štvorky najvyššie sadzby dane z príjmu fyzických osôb sú nasledovné: Maďarsko 38 %, Poľsko 40 %, Česká republika 32 %. Z uvedeného vyplýva, že v krajinách s vysokou životnou úrovňou je sadzba dane z príjmu fyzických osôb progresívna a najvyššie sadzby dane pre najvyššie príjmové skupiny sú v mnohých prípadoch viac ako dvakrát vyššie ako rovná daň 19 % na Slovensku. Pravdepodobne výška sadzby dane fyzických osôb súvisí s celkovou životnou úrovňou. Preto prosím o podporu môjho návrhu novely zákona. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu. Dávam teraz slovo poverenému poslancovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Hurbanovi, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu pána poslanca Ondriaša.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda. Kolegyne a kolegovia, ctený predkladateľ, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady tento návrh posúdil a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že tento návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši problematiku spôsobom, tak ako je uvedená v návrhu zákona. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní, a zároveň odporúčam, aby v zmysle § 74 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku bol tento návrh zákona pridelený v druhom čítaní na prerokovanie okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň navrhujem za gestorský výbor výbor pre financie, rozpočet a menu a odporúčam, aby uvedené výbory tento návrh zákona prerokovali do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005. Skončil som, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu, pán poslanec Hopta, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený minister vlády Slovenskej republiky, vážené dámy a vážení páni, už niekoľko dní v médiách beží kampaň, že Komunistická strana Slovenska prichádza do parlamentu s prevratným zákonom, s takzvaným zákonom o milionárskej dani. Preto som sám bol veľmi zvedavý, čo tento zákon bude obsahovať, ako bude riešiť príjmy občanov, ktorí zarábajú veľa, a tých, ktorí zarábajú málo. Pravdu povediac, ak by bol jún budúceho roku a na návrhu zákona nebolo napísané meno podpredsedu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Karola Ondriaša, tak by som si myslel, že tento návrh zákona predložil minister financií Ivan Mikloš, pretože podľa tohto návrhu zákona naozaj nič prevratné sa v daňovej sústave Slovenskej republiky nestane. Chudobnejší nebudú bohatší a bohatí zase nebudú chudobnejší. Prečo to hovorím? A budem sa snažiť byť vecný. Predovšetkým si myslím, že zákon o milionárskej dani by nemal riešiť príjmy len nad jeden milión korún. Pozrite sa sem. Ja si osobne myslím, že ak chceme pomôcť naozaj sociálne slabším ľuďom, tak sme jednoducho tým sociálne slabším mali daň z 19 % znížiť nižšie, na 5 %, na 10 % a tým, čo zarábajú viac, mala byť daň zvýšená už aj pri ich príjmoch do milióna korún. Poviem to obrazne. Po prípadnom prijatí tohto zákona naďalej rovnakým číslom 19 % bude zdaňovaný príjem predavačky, upratovačky, učiteľky, zdravotnej sestry ako aj príjem predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, poslancov, čiže v podstate pán kolega Ondriaš pripravil zákon, ktorý, ako som povedal, absolútne neublíži tým, čo zarábajú dnes veľké peniaze, ale v skutočnosti ich príjem ešte nepresahuje jeden milión korún, pretože pri príjme jeden milión korún, ak to vydelíte dvanástimi, to vychádza zhruba 84 000 korún, tak ja osobne si myslím a som pevne presvedčený, že ak niekto zarobí 84 000 korún mesačne a niekto zarobí 10 000 korún, tak tá sadzba dane by mala byť iná u toho, kto zarobí 84 000, by mala byť vyššia, trebárs 25 %, 30 %, než u toho, čo zarobí menej. Ďalej tie prepočty, ktoré tu uviedol, zrejme to je aj podľa toho, že nasadená sadzba dane je vyššia, až nad 1 milión korún, sa ukazuje, že príjem pre štátny rozpočet pri takých závratných zmenách dosahuje v roku 2006 iba 90 miliónov korún, čiže podľa mňa je to zanedbateľná suma - 90 miliónov korún - pre štátny rozpočet. Preto ja by som kolegovi Ondriašovi navrhoval, aby stiahol z rokovania tento návrh zákona, a ak nie, tak aby pomocou pozmeňujúcich návrhov ho upresnil tak, aby aj tie príjmy, ktoré sú do 1 milióna korún, aby rozdelil, aby bolo vidieť, že tí čo zarábajú trebárs 600 000 korún a tí, čo zarábajú 120 000 korún, platia iné príjmy.

Ďalšia záležitosť, ktorá je tu zaujímavá, že táto sadzba dane sa nedotkne právnických osôb. My veľmi dobre vieme, že v podstate tí, čo zarábajú dnes veľké peniaze, tak väčšinou zarábajú cez právnické firmy a tá sadzba dane 19 % naďalej zostáva pre právnické firmy rovnaká. Ak by sme tam len zvýšili, 1 alebo 2 %, tak si myslím, že to by boli už miliardové príjmy do štátneho rozpočtu, na rozdiel od 90 miliónov, ktoré chceme získať od fyzických osôb. Čiže ak chce Karol Ondriaš, aby naozaj nepôsobilo to len populisticky, aby sme sa nevysmiali tým najchudobnejším a nezdaňovali ich naďalej tak ako predsedu vlády alebo ostatných ústavných činiteľov, pretože jediným ústavným činiteľom, ktorý by na základe tohto zákona bol postihnutý, bol by prezident Slovenskej republiky, lebo ten má príjem štyrikrát vyšší ako poslanec Národnej rady. Ostatných absolútne by sa to nedotýkalo. Čiže myslím si, že mali by sme začínať od seba, to je po prvé, a po druhé, už pri príjme nad 300 000 korún by som si dokázal predstaviť vyššiu sadzbu dane nehovoriac o príjme 500, 600 alebo 750 000 korún. Na druhej strane tí, čo zarábajú menej, si myslím, že by mali mať nižšie príjmy a nie 19-percentnú daň tak ako ostatní. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta bol prihlásený do rozpravy sám. Končím rozpravu. Nech sa páči, pán navrhovateľ...

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážení prítomní, ja nebudem komentovať hlúposti pána poslanca Hoptu, to by som sa ozaj znížil veľmi nízko, ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána poslanca Ondriaša, aby uviedol... Pardon! (Hlas v rokovacej sále.) Ja som rozpravu ukončil, vy dostanete faktickú poznámku, pán poslanec Hopta. Nech sa páči, ale neviem, na čo chcete reagovať. Nech sa páči.

I. Hopta, poslanec: Chcem povedať, že pán Ondriaš toľko hlúposti natáral, počnúc prostitútkami a neviem kým v tomto parlamente, že by mal vážiť svoje slová, pretože je hanbou celej Komunistickej strany Slovenska a vďaka jeho hlúpostiam, ktoré tára v parlamente, dnes Komunistická strana Slovenska nedosahuje ani 5 %. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš, poprosím vás, aby ste uviedli

zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov 222/2004 Z. z. (tlač 1070),

ktorý prerokúvame ako tlač 1070. Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie o pridelení návrhu výborom. Pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, pán minister!

K. Ondriaš, poslanec: ... zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Novela zákona upravuje sadzbu dane, pri liekoch na 6 % zo základu dane a pri zdravotníckych pomôckach je sadzba dane 10 % zo základu dane. Odôvodnenie: Od 1. 1. 2004 v Slovenskej republiky platí rovná daň z pridanej hodnoty 19 % zo základu dane. Táto daň a trhový princíp poskytovania zdravotníckej starostlivosti vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok má negatívny dopad na sociálne slabé vrstvy občanov, najmä dôchodcov, čo nie je v súlade s čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Preto navrhujem, aby ste podporili môj návrh novely zákona. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Poprosím teraz pána poslanca Murgaša, ktorého poveril výbor pre rozpočet, financie a menu, aby Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému návrhu poslanca Ondriaša na vydanie zmeny zákona o dani z pridanej hodnoty. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Murgaš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu pána poslanca Karola Ondriaša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 1070, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 71 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej, to znamená 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu o tomto bode programu. Keďže sa do rozpravy nehlási z prítomných pánov poslancov nik, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme skončili prerokúvanie, až na dva návrhy zákonov, ktorých predkladateľom je pán poslanec Šulaj, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, všetky návrhy prerokúvané v prvom čítaní.

Teraz pristúpime k prerokúvaniu návrhov zákonov v druhom čítaní. Najskôr vládnych zákonov a poprosím ako prvého pána ministra spravodlivosti Daniela Lipšica a podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 (tlač 991).

Návrh prerokúvame ako tlač 991. Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 991a. Pán podpredseda vlády, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o stručnú novelu zákona č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád ako aj domáceho odboja v rokoch 39 až 45. Predmetný zákon upravuje poskytovanie príspevkov osobám, ktoré sa zúčastnili odboja, ako aj pozostalým po týchto osobách. Na základe tohto zákona sa príspevok poskytoval osobám len vtedy, ak boli účastníkmi odboja najmenej dva mesiace. Takáto úprava je značne nespravodlivá, keďže neumožňovala odškodniť pozostalých po účastníkoch odboja, ktorí padli v odboji v prvých dvoch mesiacoch účasti v ňom. Obsahom predloženého návrhu novely je odstránenie tohto stavu, umožnenie ministrovi spravodlivosti preskúmať rozhodnutia, ktorými nebol priznaný príspevok a priznať príspevok pozostalým po osobách, ktoré padli počas ich účasti v odboji. Ide teda o ustanovenie možnosti, kvázi autoremedúry, keďže platný zákon túto možnosť neposkytuje.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že k návrhu zákona neboli uplatnené žiadne pozmeňujúce návrhy v rámci rokovania v druhom čítaní vo výboroch, dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu novely zákona v predloženom znení. Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pani poslankyňu Podrackú, aby z poverenia výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien informovala Národnú radu o stanovisku a odporúčaní výborov ako aj gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predniesla spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších predpisov, tlač 991a. Návrh zákona bol uznesením Národnej rady č. 1437 pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Oba výbory návrh v určenej lehote s tým, že ho odporúčali Národnej rady schváliť bez pripomienok. K návrhu nepredložili pripomienky ani poslanci podľa § 75 ods. 2.

Vychádzajúc z týchto stanovísk gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších predpisov schváliť. Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Hrdlička, Zubo. Končím možnosť ďalších prihlášok, nech sa páči, pán poslanec Hrdlička.

J. Hrdlička, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som využil to, že ministerstvo spravodlivosti predkladá novelu zákona č. 105 o odškodnení príslušníkov československých zahraničných alebo spojeneckých armád ako aj domáceho odboja a využil to v tom zmysle, aby sme sa pokúsili nejakým spôsobom spoločne urobiť isté zmeny, ktoré budú spravodlivejšie k prístupu voči odškodneným osobám. Preto predkladám doplňujúci návrh, ktorý v § 3, ktorý znie: v § 3 zmeniť znenie ods. 2 takto: Ods. 2: "Nárok treba uplatniť vo forme písomnej žiadosti na príslušnom orgáne podľa § 5 ods. 1 najneskôr do 31. decembra 2005, inak nárok na príspevok zaniká." Ďalej v § 4 zmeniť znenie ods. 5 takto: Ods. 5: "Oprávneným osobám uvedeným v § 2 ods. 2 patrí polovica príspevku, na ktorý by mal nárok druhý z manželov." V § 4 za odsek 5 vložiť nový ods. 6, ktorý znie: Ods. 6: "Ak manžel v boji padol, patrí druhému z manželov príspevok v sume 80 000 korún." V § 5 zmeniť znenie ods. 5 takto: "Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky posúdi predloženú žiadosť a ak je opodstatnená, prizná odškodnenie do šiestich mesiacov od určenia žiadosti. Písomné stanovisko doručí žiadateľovi do vlastných rúk." V § 5 zmeniť znenie ods. 7 takto: "Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vyplatí jednorazový finančný príspevok oprávneným osobám podľa § 2 ods. 1 a 2, ktoré si podali žiadosť do 31. marca 2004, najneskôr do 31. decembra 2005. Ostatným v lehote podľa § 5 ods. 5." V § 6 za ods. 4 vložiť ods. 5, ktorý znie: "O odstránení tvrdosti zákona rozhoduje minister spravodlivosti Slovenskej republiky z vlastného podnetu alebo podnetu žiadateľa do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia žiadateľovi." V § 6a vypustiť ods. 2 a v § 6b, paragraf 6b vypustiť.

Odôvodnenie. Vážené dámy a páni, ukazuje sa, že niektoré ustanovenia zákona č. 105/2002 sú príliš prísne pri určení termínov, dokedy mali byť písomné žiadosti na príslušnom orgáne uplatnené. Najprv to bolo do 30. júna 2003, neskôr do 31. marca 2004, potom nárok na príspevok zanikol. Závažným faktorom, ktorý je potrebné vziať do úvahy, je to, že občania, ktorí by mohli patriť medzi oprávnené osoby, "sú už vo vysokom veku", niektorí chorí, i s fyzickými i psychickými následkami z ťažkých podmienok, v ktorých bojovali, a z psychickej záťaže, v ktorej pod dojmami z vojnových útrap žili. Nie všetci sa včas dozvedeli o vydaní zákona, o jeho existencii. Nie všetci si v dostatočnej miere uvedomili obmedzenie doby, dokedy musia písomne uplatniť svoju žiadosť. Bolo pre nich zložité zabezpečiť si aj všetky požadované doklady, ktoré mali predložiť so žiadosťou. V niektorých prípadoch sú to osamelí ľudia a nemajú ani príbuzných, ktorí by im boli v danej veci nápomocní. Z uvedeného hľadiska by bolo ľudské a správne vyjsť v ústrety tým príslušníkom odboja, ktorí z rôznych dôvodov nestihli podať žiadosť o poskytnutie jednorazového príspevku, a predĺžiť termín ohraničujúci uplatnenie uvedeného nároku. Tiež je potrebné stanoviť 6 mesiacov od doručenia žiadosti do priznania odškodného, pretože doterajšia prax ukazuje, že niektorí žiadatelia sa ho už ani nemusia dožiť. Rozdelením odseku 5 v § 4 prestane dochádzať k nesprávnemu spájaniu hľadiska časového a hľadiska ujmy pri posudzovaní nároku osôb uvedených v § 2 ods. 2 .

Vážené dámy a páni, v týchto dňoch si celé Slovensko bude pripomínať 60. výročie oslobodenia našej vlasti a myslím si, že naozaj máme aj my a sme si, myslím, povinní a máme poslednú šancu týchto účastníkov odboja odškodniť. Preto mi dovoľte naozaj vás požiadať o podporu tohto doplňujúceho návrhu, požiadať samotného pán ministra spravodlivosti i požiadať vás a požiadať vás o to, aby ste to nebrali ako doplňujúci návrh nejakej opozičnej strany, ale naozaj aby sme sa pokúsili k tomuto nájsť vecný prístup. Ja vám za podporu, ktorú určite prejavíte k tomuto návrhu, veľmi pekne ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zubo ako posledný ústne prihlásený. Nech sa páči, máte slovo.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. V duchu, v ktorom hovoril pán Hrdlička predo mnou, dovoľte aj mne, aby som na základe známych skutočností predložil aj ja pozmeňujúci návrh k zákonu 105/2002 v nasledujúcim znení: Odporúčam, aby za § 2 bola vložená, nové ustanovenie § 2a, ktoré znie: Tento zákon sa vzťahuje aj na deti po účastníkoch národného boja za oslobodenie, ktoré sa narodili do 8. mája 1945 a žili v dobe aktívnej bojovej činnosti otca alebo matky, bližšia špecifikácia podľa § 2 zákona 105/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej sa bude uvádzať len zákon, a to, a) ak čo len jeden z rodičov v boji padol alebo bol poranený, b) na ostatné deti, ktorých rodičia účastníci národného boja za oslobodenie zomreli neskoršie a neuplatnili si nárok na jednotlivý finančný príspevok podľa platného zákona. Ďalej je to, v § 3 ods. 3 vložiť ods. 4, ktorý znie: "Oprávnené osoby podľa § 2a môžu predkladať so žiadosťou osvedčenie podľa § 8 zákona č. 255/1946 alebo iné úradné osvedčujúce doklady o úmrtí účastníkov odbojového hnutia." Ďalej v § 3 za ods. 4 vložiť ods. 5, ktorý znie: "Nárok žijúcich detí uvedených v § 2a treba uplatniť vo forme písomnej žiadosti na príslušnom orgáne podľa § 5 ods. 1 najneskôr do 31. 12. 2005. Inak nárok na finančný príspevok zaniká." Ďalej. Doterajší odsek č. 4 sa označuje ako ods. č. 6. V § 4 sa terajší ods. 5 vkladá, za ods. 5 sa vkladá nový ods. 6, ktorý znie: "Ak oprávnená osoba uvedená v § 2 ods. 1 zákona v súlade s ustanovením § 2, a) v národnom boji za oslobodenie padla alebo bola popravená, patrí deťom - sirotám finančný príspevok vo výške 80 000 Sk, ak zomreli obidvaja rodičia, patrí príspevok vo výške 120 000 Sk. B) ostatným deťom po neskôr zomretých účastníkov odbojového hnutia patrí polovica finančného príspevku pri splnení podmienok uvedených v § 4 zákona č. 105/2002 Z. z." Odôvodnenie. Navrhuje sa zaradiť medzi oprávnené osoby aj deti, teda účastníkov odboja, ak účastník v boji padol, respektíve bol popravený alebo zomrel na následky. Žijúce deti - siroty po účastníkoch odboja sú za súčasného právneho stavu diskreditované, a to najmä z týchto dôvodov: Pri porovnávaní obdobného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 462/2002 z 9. júla 2002 o poskytovaní jednorazového finančného príspevku politickým väzňom, u ktorých okrem oprávnenej osoby jeho smrťou prešiel tento návrh na príspevok nielen na vdovu, vdovca ale aj na ich ďalšie žijúce deti. 2., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 455/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 462/2002 Z. z. o poskytovaní jednorazového finančného príspevku politickým väzňom, priznáva finančný príspevok aj deťom, ak záväzná osoba zomrela. 3., odškodnenie sa poskytuje aj deťom podľa § 2 ods. 4 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných alebo zajateckých táborov. Vidíme teda, že ide o zrovnoprávnenie všetkých poškodených a účastníkov odboja. Okrem toho je zrejmé, že tieto deti, deti poškodených, po celý život pociťovali stratu živých rodičov. Žili v nepriaznivej sociálnej a finančnej situácii. Všetci títo účastníci teda právom si zaslúžia odškodnenie za utrpenie ich rodičov a za následky, s ktorými sa oni v neskorších rokoch museli vyrovnať. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Áno, nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi zaujať stanovisko k rozprave a k pozmeňujúcim návrhom, ktoré v rozprave zazneli. Ja sa snažím vnímať, že ide o dobrý zámer, ale asi nie je rozumné robiť pozmeňujúci návrh päť minút pred rokovaním v druhom čítaní, a som prekvapený, že vopred sa o tom nerokovalo vôbec, o takomto rozšírení, lebo ide o veľmi výrazné rozšírenie zákona. Po prvé, je veľmi sporná právna forma, pretože nárok na príspevok už uplynutím lehoty zanikol. A my teraz tú lehotu akoby obnovujeme. To je možné podľa mojej mienky urobiť v novom zákone. Ak si spomínate, v tomto období, keď parlament prijímal nové reštitučné zákony, tak to nerobil tak, že novelizoval ten starý a predĺžil lehotu, ale prijal nový reštitučný zákon, ktorý lehotu posunul. Lebo tá lehota už zanikla. Už zanikla. Čiže predlžovať ju potom, ako zanikne, je podľa mojej mienky legislatívne nesprávne. Možné je všetko, ale je to nesprávne. Proste vytvoríme v legislatíve veľký neporiadok, takpovediac. Ten problém, samozrejme, toho druhého pozmeňujúceho návrhu je však aj v tom, že výrazne rozširuje počet oprávnených osôb. Každé odškodnenie, ktoré je v zákone prijaté, je odškodnením len čiastočným, je to len čiastočné morálne odškodnenie. Nikdy neodškodníme všetkých a nikdy ich neodškodníme v adekvátnej výške. Určite si spomenú aj kolegovia poslanci z Komunistickej strany, že ten počet žiadateľov o odškodnenie výrazne prevýšil akékoľvek odhady. To boli desaťtisíce žiadostí. Ministerstvo spravodlivosti robilo maximum preto, aby čím skôr to odškodnenie vybavilo, pretože často išlo o ľudí, ktorí už sú vo vysokom veku. Stihli sme odškodnenie podľa tohto zákona vybaviť a teraz máme pred sebou ďalšie veľké odškodňovanie a to je podľa zákona o osobách, ktoré boli v koncentračných a zajateckých táboroch. Ak teraz znovu vytvoríme veľký počet žiadateľov, už nie priamych účastníkov, tí boli odškodnení, ale povieme, že aj na ďalších prechádza ich právo, tak odložíme z dôvodov čisto vecných a kapacitných, odložíme odškodňovanie ľudí, ktorí boli v koncentračných a zajateckých táboroch. Lebo je možné len nejaký počet žiadostí mesačne vybaviť. A to si myslím, že nie je v našom záujme. Čiže ja chápem ten motív, ten motív je určite správny, len podľa mojej mienky nie je realizovateľný, nie je realizovateľný a nie je realizovateľný ani v tomto okamihu, preto ma trochu mrzí, že s touto požiadavkou a návrhom poslanci neprišli skôr. Minimálne sme mohli diskutovať, akú formu zvoliť. Čiže v tomto okamihu si myslím, že by bolo nesprávne tieto pozmeňujúce návrhy schváliť a zrejme by ich schválenie znamenalo odloženie odškodnenia osôb, ktoré boli priamo v koncentračných a zajateckých táboroch, lebo všetko má svoju súvislosť, žiaľ, musím povedať. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko, nech sa páči, máte slovo.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mne osobne je veľmi sympatické to, čo predložil pán poslanec Zubo, aby sa rozšíril počet osôb aj o deti, teda o synov a dcéry. Vedie ma k tomuto aj to, že na výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien sme prišlo päť alebo šesť písomných žiadostí práve takýchto poškodených detí. Môžem tu spomenúť napríklad pani Irenu Plešivčákovú, ktorá takisto v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 ako dieťa nemala nárok na toto odškodnenie, a preto mi je sympatické to, čo predkladá pán poslanec Zubo, a bola by som za to, aby spravodlivosť bola plošnejšia a teda aj boli deti odškodnené tak, ako to bolo aj v prípade zákonov, ktoré sme odsúhlasili a schválili v minulom roku. Preto záleží aj na poslaneckej snemovni, či odsúhlasí takýto pozmeňujúci poslanecký návrh, a ak by k tomu došlo, pre mňa by to bolo osobným zadosťučinením a, samozrejme, bola by som za to. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať teraz druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou (tlač 976).

Spoločnú správu výborov máte v tlači 976a. Návrh odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic, nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Rada Európy 15. mája 2003 v Štrasburgu prijala a otvorila na podpis Dodatkový protokol k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii. Tento dodatkový protokol nadobudol platnosť 1. februára tohto roku. Slovenská republika už je zmluvnou stranou Trestnoprávneho dohovoru o korupcii z 27. januára 1994 ako aj iných medzinárodných zmlúv v tejto oblasti. Plne sa stotožňujeme s cieľom uvedeným v preambule dodatkového protokolu, ktorým je snaha zamedziť korupcii a aktívne proti nej bojovať. Účelom tohto protokolu je záväzok signatárskych štátov prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ktorých cieľom bude boj proti aktívnemu a pasívnemu úplatkárstvu domácich a zahraničných rozhodcov na rozhodcovských súdoch ako aj domácich a zahraničných porotcov. Ustanovenia a požiadavky protokolu sú plne v súlade so všeobecne záväznými zásadami európskeho a medzinárodného práva, so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z iných platných medzinárodných zmlúv alebo dohôd a so slovenským právnym poriadkom. Ratifikácia dodatkového protokolu nevyžaduje zo strany Slovenskej republiky zmenu ani doplnenie platného Trestného zákona a trestného poriadku. Trestné činy aktívnej a pasívnej korupcie sú dostatočne upravené v našich trestných kódexoch. Slovenská republika podpísala protokol 12. januára 2005 s výhradou ratifikácie. Za Slovenskú republiku bol protokol podpísaný našou veľvyslankyňou pri Rade Európy. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky dodatkový protokol pred ratifikáciou prezidentom republiky vyžaduje súhlas Národnej rady podľa čl. 86 písm. d) ústavy, keďže ide o takzvanú prezidentskú medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 4 ústavy, na ktorej vykonanie je potrebný zákon. Zo 46 štátov Rady Európy dodatkový protokol podpísalo 23 štátov vrátane Slovenskej republiky a päť štátov už dodatkový protokol aj ratifikovalo. Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Alexeja Ivanku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu, nech sa páči.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážení páni podpredsedovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou, tlač 976, vo výboroch Národnej rady. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1045 z 11. februára 2005 na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určil ústavnoprávny výbor. Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou pridelený, prerokovali tento v lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady 9. marca 2005 a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť 8. marca 2005. Odporúčali Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Dodatkového protokolu k Trestnoprávnemu dohovoru o korupcii Slovenskou republikou. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím predmetného Dodatkového protokolu vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady číslo 760 z 9. marca 2005.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z prítomných poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o vojnových hroboch (tlač 981).

Prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby návrh zákona odôvodnil.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, obsahom vládneho návrhu zákona o vojnových hroboch je predovšetkým ustanovenie práv a povinností obcí a miest pri zabezpečovaní starostlivosti o vojnové hroby v rámci výkonu samosprávy, úprava mechanizmu poskytovania finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na vojnové hroby, ďalej vymedzenie kompetencií orgánov štátnej správy na tomto úseku ako aj sankcií za porušenie zákonných povinností.

Nová zákonná úprava problematiky vojnových hrobov má v plnom rozsahu nahradiť teraz platný, avšak vnútorne vecne protirečivý a terminologicky nepresný zákon o vojnových hroboch, ktorý bol prijatý pred tromi rokmi. Predložený návrh zákona predpokladá vplyv na štátny rozpočet od roku 2006 z dôvodu zvýšenia finančného príspevku na jeden vojnový hrob s cieľom priblížiť sa aspoň čiastočne objektívnemu štandardu potrebných výdavkov na jedno hrobové miesto a tým splniť záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Potrebné finančné prostriedky sa zabezpečia v rámci vládou schváleného rozpočtu sektora verejnej správy na roky 2005 až 2007. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa utvoria lepšie podmienky zabezpečovania starostlivosti o vojnové hroby nielen na území Slovenskej republiky, ale aj o slovenské vojnové hroby v zahraničí. Návrhy vyplývajúce zo spoločnej správy výborov spresňujú niektoré ustanovenia návrhu zákona a preto k nim nemám výhrady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predložený návrh zákona podporiť. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Pavlovi Abrhanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o vojnových hroboch podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením č. 1439 z 19. januára 2005 pridelila vládny návrh zákona o vojnových hroboch na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o vojnových hroboch prerokovali výbory Národnej rady a odporúčali Národnej rade schváliť nasledovne: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, uznesenie č. 555 z 9. marca 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, uznesenie č. 275 z 8. marca 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, uznesenie č. 334 z 8. marca 2005. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 9. marca 2005 neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva celkovo päť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o vojnových hroboch vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o vojnových hroboch schváliť. Súčasne gestorský výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o vojnových hroboch vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu č. 280 z 15. marca 2005.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému vládnemu návrhu zákona.