P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu, páni poslanci. Nikto z prítomných poslancov sa do rozpravy nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Abrhanovi za uvedenie návrhu zákona o štátnom občianstve a poprosím vás, pán minister, aby ste predniesli stanovisko vlády k
vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1046).
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, cieľom predloženej novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách je pozitívne ovplyvniť vývoj dopravno-bezpečnostnej situácie na území Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa navrhuje rozšíriť okruh dôvodov na zadržanie vodičského preukazu, konkrétne v prípade prekročenia rýchlosti jazdy, prejazdu cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané a predchádzania v mieste, kde je to zakázané.
Porušovanie pravidiel cestnej premávky upravujúcich správanie sa vodičov motorových vozidiel v týchto dopravných situáciách má spravidla za následok vznik dopravných nehôd s vážnymi následkami na živote a zdraví. Navrhuje sa tiež vyslovene ustanoviť zákaz viesť motorové vozidlo odo dňa zadržania vodičského preukazu, až kým vodičský preukaz nebude vrátený, alebo nebude vydaný nový vodičský preukaz.
S cieľom zabezpečenia prísnejšieho postihu nedisciplinovaných vodičov motorových vozidiel, ktorí sa opakovane dopúšťajú porušovania pravidiel cestnej premávky, sa navrhuje ustanoviť oprávnenie rozhodnúť o vykonaní skúšky z odbornej spôsobilosti pre týchto vodičov.
Návrh zákona ďalej zakotvuje povinnosť používať prvky pasívnej bezpečnosti niektorým účastníkom cestnej premávky, predovšetkým deťom pohybujúcim sa na kolieskových korčuliach a na bicykli, ktoré patria k najzraniteľnejšej skupine účastníkov cestnej premávky.
Predložený návrh obsahuje aj nové obmedzenia týkajúce sa prihlasovaní vozidiel do evidencie, ak boli na vozidle neoprávnene pozmenené identifikačné znaky. Ak sú identifikátory motorových vozidiel zmenené, podľa návrhu nemožno žiadať o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel, nemožno tejto žiadosti vyhovieť, prípadne takéto vozidlo nesmie byť zaevidované.
V súvislosti s pripravovanou novelizáciou priestupkového zákona súvisiacou s rekodifikáciou Trestného zákona sa navrhuje presun niektorých skutkových podstát priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z osobitnej časti priestupkového zákona do zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Navrhovaná novelizácia zákona o obecnej polícii súvisí so zmenou zákona o premávke na pozemných komunikáciách, kde sa bližšie vymedzuje okruh priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré môže obec prejednávať v blokovom konaní.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Ladányiho, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o premávke na pozemných komunikáciách. Nech sa páči.
L. Ladányi, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 343 z 8. marca 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1046).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. februára 2005 č. 1063 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 4. mája 2005 a gestorský výbor do 6. mája 2005.
Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Prihlášky nie sú. Končím rozpravu. Pardon, prepáč, pani poslankyňa, musí to ísť, technici..., vraj to nefunguje, dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Mitrík a pani poslankyňa Sárközy.
Pán poslanec Mitrík.
K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol malú úvahu k predkladanej novele zákona. V poslednom čase sa veľmi medializuje vo všetkých elektronických médiách pripravovaná novela zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, dá sa povedať, že z dielne ministerstva vnútra. Táto snaha je prezentovaná úsilím ministerstva vnútra reagovať na značný nárast priestupkov na úseku dopravy, na nerešpektovanie ustanovení spomínaného zákona v doterajšom znení a aj na agresivitu a aroganciu vodičov. Pritom sa poukazuje aj na konkrétne výsledky z celoštátnej dopravnej akcie Jastrab. Nezabúda sa pritom pripomenúť, že je to len reakcia na súčasný stav a je to v podstate spoločenská objednávka a priblíženie sa k zákonným normám susedných krajín v oblasti dopravy.
Poukazuje sa na pripravený návrh, na základe ktorého sa s účinnosťou od 1. marca zvýšia pokuty v blokovom konaní za niektoré priestupky. Zvýši sa tiež oprávnenie príslušníkov Policajného zboru pri zadržaní vodičského oprávnenia. Skúške z odbornej spôsobilosti je povinný podrobiť sa aj ten, kto sa v období po sebe nasledujúcich dvanástich mesiacov dopustí piatich a viacerých porušení pravidiel cestnej premávky alebo spácha dva a viac trestných činov v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky, alebo spôsobí dve a viac dopravných nehôd. Každý orgán oprávnený prejednávať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je povinný bezodkladne zaslať do evidencie vodičov údaje o osobe páchateľa priestupku a o spáchanom priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke.
Chcem však pripomenúť, že v tejto dôvodovej správe a v tomto zákone nie je ani jedna zmienka o tom, že pripravovanou novelou sa obmedzujú právomoci obecných a mestských polícií týkajúcich sa objasňovania a prejednávania dopravných priestupkov. Pritom na základe mojich znalostí existuje takisto spoločenská objednávka na objasňovanie priestupkov prekročenia stanovenej rýchlosti napríklad značkou B27a - najvyššia povolená rýchlosť. Je to problém takmer vo všetkých mestách a obciach Slovenskej republiky.
V doterajšom ustanovení v § 3 ods. 1 písm. f) zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov sa umožňovalo obecnej polícii ukladať blokové pokuty tiež za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z miestnej úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami.
V pripravovanej novele je táto právomoc obecných polícií obmedzovaná na možnosť ukladať blokové pokuty len za priestupky proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky podľa § 122 ods. 1 písm. g) a p) spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami.
V súčasnosti v platnej právnej norme majú príslušníci obecných polícií právomoc objasňovať všetky priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z miestnej úpravy cestnej premávky.
Preto sa chcem opýtať aj pána ministra, nechápem, prečo sa chce znížiť právomoc obecných polícií oproti súčasnému stavu, keď dovolím si tvrdiť, že v súčasnej dobe aj napriek pozitívnym aktivitám vrátane akcie Jastrab dopravná polícia nie je schopná kontrolovať pravidelne dodržiavanie ustanovení zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Už vôbec nemôžeme hovoriť o denných kontrolách a o kontrolách na miestnych komunikáciách, ktorých sú správcami obce. Na jednej strane štát v mnohých prípadoch odovzdáva svoje kompetencie do rúk samosprávy, na druhej strane jej zároveň tie právomoci odoberá. Za miestne komunikácie sú zodpovedné obce, ale priestupky na nich spôsobené vodičmi motorových vozidiel nemôže riešiť.
Ak má ministerstvo vnútra naozaj úprimnú snahu riešiť problém dopravných priestupkov, potom to tak nemôže byť na základe pripravovanej novely. Obe sa boria s problémom prekračovania povolenej rýchlosti ustanovenej dopravnou značkou, ktorú som už spomínal, no dopravná polícia buď to nerieši, alebo rieši len sporadicky. Treba však konštatovať však, že v mnohých prípadoch z objektívnych príčin.
Som presvedčený, že za posledné roky spolupráca mestských a obecných polícií s Policajným zborom sa výrazne zlepšila. Treba povedať aj tú skutočnosť, že v mestských a obecných políciách pracuje vyše 2 200 policajtov. Spoločenská objednávka platí aj pre mestské a obecné polície, preto si myslím, že nie je celkom spravodlivé a nie je mi ani celkom jasné, prečo má dôjsť k obmedzeniu, ktoré platí od roku 1999, ktorú prijal tento parlament, a ani v zdôvodnení mi nie je celkom jasné, v ktorom sa píše, že článok III sa vypúšťa z dôvodu toho, že sa upresňuje pôsobnosť obecných polícií vo vzťahu k prejednávaniu priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v blokovom konaní.
Verím, pán minister, že sa nájde východisko a že ešte bude čas v druhom čítaní predebatovať túto problematiku a nájsť všeobecné prijateľné východisko tak, aby odhaľovanie priestupkov bolo čo najjasnejšie, najtransparentnejšie, ale aj vybavovanie priestupkov, s ktorými má určite aj štátna polícia, Policajný zbor dosť problémov, že bude rovnomerne rozdelené tak, aby sme jednoducho vychádzali v ústrety spoločenskej objednávke a našim občanom. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, pán minister, ja viem, že prvé čítanie je všeobecná rozprava, ale dovoľte mi vyjadriť sa krátko k predkladanému návrhu zákona.
Vy ste vo svojej dôvodovej správe uviedli, že cieľom návrhu je pozitívne ovplyvnenie vývoja dopravno-bezpečnostnej situácie na území Slovenskej republiky, a k tomu by som sa chcela vyjadriť. Ja by som vás poprosila, keby to bolo možné a keby ste s tým súhlasili, aby vaši právnici do druhého čítania pre výbor pre zdravotníctvo, a potom to zdôvodním, pripravili novelu, ktorá by sa týkala § 54, a ja si myslím, že by to mohlo ísť za bod 2, preto to hovorím, aby bolo dostatok času na to, aby sa to pripravilo, a v tom zmysle, že podobne ako tento návrh novely uvádza povinnosť nosiť ochrannú prilbu pri pohybe na kolieskových korčuliach, ja by som to rozšírila na povinnosť nosiť ochrannú prilbu pre cyklistov do 12 rokov. Možno, že sa to bude zdať, že je to šikanovanie, ale počúvala som vyjadrenie traumatológov z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, ktorí hovorili, že ročne zomiera 280 až 300 detí práve pre poranenia hlavy, a keby bola povinnosť nosiť ochrannú prilbu pre cyklistov, tieto deti by mohli byť zachránené. Aby to bolo dobre pochopené hlavne zo strany našich voličov, nie je to proti niekomu, nie je to šikanovanie, ale je to na ochranu našich detí. A my sme v okolitých krajinách a mám taký dojem, že aj v Európskej únii jediná krajina, ktorá to nemá zakotvené v zákone. Takisto veľkej väčšine dopravných nehôd by sa dalo predísť, keby bola povinnosť používania detských sedačiek v aute. A preto som povedala, že by to mal prerokovať výbor pre zdravotníctvo, pretože jeho členovia sa môžu vyjadriť k tomu, že od koľkého roku, alebo či stačí prilba, alebo či by to bolo treba rozšíriť ešte ďalej.
A len teoreticky. Do budúcnosti by som bola rada, keby sme dali hlavy dohromady a porozmýšľali aj nad tým, že by bola takisto povinnosť používania aj detských sedadiel v osobných autách. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná v rozprave k tomuto bodu programu. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči, máte slovo.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, najprv k vystúpeniu pána poslanca Mitríka. Úplne chápem záujem poslancov, ktorí zastávali významnú funkciu v komunálnej politike, že sa starajú o právomoci obecných polícií. Pán poslanec Mitrík už aj navrhol riešenie z tých rozporov, ktoré spomenul, áno, sme v prvom čítaní, bude čas v druhom čítaní vo výbore alebo potom tu v pléne, aby sa našlo nejaké riešenie. Ja sa tomu naozaj nebránim, pokiaľ len to by malo byť na prekážku schválenia zákona, tak sa určite dohodneme. A napokon, keď sa už ten policajný štát rozrastá do takej miery, že treba iniciatívy na stop policajnému štátu, tak nech nie som jediný, ktorý nesie za ten policajný štát zodpovednosť, ale nech aj tí primátori majú svoj podiel viny na tom. Takže si myslím, že sa určite dohodneme.
Čo sa týka návrhu pani poslankyne Sárközy, tak sa do zákona už dostal pozmeňujúci návrh, ktorý navrhlo ministerstvo zdravotníctva, ktorý hovoril o potrebe povinnosti nosiť chrániče na zápästiach, na kolenách aj prilby u tých, ktorí jazdia na kolieskových korčuliach. Ak by bolo ministerstvo zdravotníctva navrhlo aj povinnosť nosiť prilby aj u detí, keď jazdia na bicykli, tak ja by som sa tomu nebránil. Ani teraz sa tomu nebránim, ja si myslím, že nebude problém poslancov, aby nejaký pozmeňujúci návrh spracovali a prípadne, keby to konzultovali s ministerstvom zdravotníctva, s pánom ministrom Zajacom, ja by som, samozrejme, podporil taký návrh. Nemám s tým žiadny problém. Takže toľko. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu Trestného zákona.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1061. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1072.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky schválila dňa 21. 4. 2004 návrh Trestného zákona, ktorý bol predložený na rokovanie Národnej rady. Spolu s vládnym návrhom Trestného poriadku, ktorý bol schválený vo vláde v máji 2004, išlo o výsledok práce komisie pre rekodifikáciu trestného práva, ktorej začiatok činnosti sa datuje v polovici roku 1999.
V záujme schválenia oboch vládnych návrhoch zákonov ešte na februárovej schôdzi som sa spolu s kolegami z rekodifikačnej komisie zúčastnil v období niekoľkých mesiacov na mnohých rokovaniach výborov, ale aj na neformálnych rokovaniach.
Napriek snahám o to, aby boli návrhy nových trestných kódexov schválené v takom znení, aby vytvárali dostatočné legislatívne predpoklady na účinný boj s kriminalitou, počas prerokovania vládneho návrhu Trestného zákona v Národnej rade boli schválené v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy, ktoré by tento boj značne oslabili, a to najmä vo vzťahu k organizovaným formám zločinu. Preto som na základe § 95 zákona o rokovacom poriadku zobral 8. februára vládny návrh Trestného zákona späť.
Spomeniem dve základné výhrady, ktoré ma k môjmu postupu viedli. Po prvé, bol schválený pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by bola trestná príprava iba v prípade obzvlášť závažného zločinu, t. j. trestného činu s dolnou hranicou trestnej sadzby aspoň osem rokov. To by malo za následok, že trestné stíhanie sa bude môcť začať až vtedy, keď dôjde k pokusu trestného činu aj v prípade takých trestných činov, ako je lúpež, hrubý nátlak, vydieračský únos, znásilnenie, sexuálne násilie, výroba detskej pornografie, obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo, nedovolené obchodovanie so zbraňami a tak ďalej. Pritom taká úprava by bola v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými sme viazaní. Napríklad príprava musí byť trestná podľa Dohovoru o potlačovaní financovania terorizmu Druhého protokolu k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych dohôd, Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ako aj Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.
Druhý problém bol, že bola schválená definícia zločineckej skupiny v znení rozpornom s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, keďže neobsahovala korupčné trestné činy.
Tretím problémom, o ktorom už bolo diskutované, je, že by podpora zločineckej a teroristickej skupiny nebola trestným činom. Opäť by išlo o rozpor s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.
Diskusie, ktoré boli v parlamente, že je to možné riešiť cez účastníctvo, vyplývali zrejme z neznalosti konceptu účastníctva v Trestnom zákone. Účastníctvo je možné len do dokonania trestného činu. Po ňom už nie, myslím si, že to bolo vysvetlené aj trestnými právnikmi veľmi jasne.
Z vládneho návrhu zákona bola taktiež vypustená trestná zodpovednosť právnických osôb, pričom povinnosť zakotviť v právnom poriadku zodpovednosť právnických osôb za vymedzené trestné činy, ako sú vymedzené v jednotlivých rámcových rozhodnutiach, sa týka oblasti terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. U nás právnické osoby zodpovednosť za tieto delikty nenesú, Slovensko v tomto neplní záväzky, ktoré máme vo vzťahu k Európskym spoločenstvám.
Vláda sa stotožnila 23. 2. s novým návrhom Trestného zákona, v ktorom boli tieto štyri základné výhrady upravené tak, aby bol návrh zákona v súlade s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Na rokovanie Národnej rady je teda predložený návrh Trestného zákona so zapracovaním pozmeňujúcich návrhov uplatnených na rokovaní Národnej rady, ktoré podľa komisie pre rekodifikáciu trestného práva ministerstva spravodlivosti a vlády nenarušil celkovú koncepciu nových trestných kódexov a legislatívne predpoklady na účinný boj proti kriminalite. Pre lepšiu prehľadnosť je v prílohe pripojený aj text návrhu zákona s vyznačením jednotlivých zmien oproti vládnemu návrhu Trestného zákona, ktorý som pred viac ako mesiacom vzal späť z rokovania Národnej rady.
Spomeniem telegraficky základné zmeny, ku ktorým dochádza oproti v súčasnosti platnému Trestnému zákonu. Jednak prichádza ku kategorizácii trestných činov na prečiny a zločiny. Zároveň sa mení v prípade zločinov materiálne ponímanie trestného činu na ponímanie výlučne formálne. Upravujú sa nové druhy sankcií, najmä alternatívne tresty, ako je trest povinnej práce, domáce väzenie a detencia, ako aj nová forma odkladu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, takzvaný probačný dohľad. V prípade mladistvých sa upravuje aj nový inštitút takzvaného podmienečného upustenia od potrestania. Tieto nové druhy sankcií sú výrazom depenalizácie v prípadoch menej závažných trestných činov. V súlade s legislatívnym zámerom trestnej rekodifikácie dochádza k zníženiu vekovej hranice trestnej zodpovednosti fyzických osôb z 15 na 14 rokov.
V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z práva EÚ sa zavádza trestná zodpovednosť právnických osôb, ale len na presne určené trestné činy, kde sme povinní zodpovednosť právnických osôb zaviesť. Ide o oblasť terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami.
Z čiastkových zmien by som upriamil vašu pozornosť najmä na rozšírenie zákonných podmienok pre možnosť širšieho uplatňovania ustanovení o nutnej obrane, ako aj nový inštitút, ktorý vylučuje trestnosť, ktorým je oprávnené použitie zbrane vo vlastnom obydlí ako výraz ochrany ústavou garantovaného základného práva nedotknuteľnosti obydlia.
Novo sa vymedzuje účel trestu, do popredia sa dostáva ochrana spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti a zároveň je výslovne vyjadrená zásada morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou za spáchaný trestný čin.
Väčší dôraz by sa mal klásť na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, keďže zákon upravuje presný postup súdu v otázke výmery trestu pri ich zohľadnení. Cieľom je objektivizovať výšku trestu za konkrétny trestný čin. Zákon upravuje už iba jeden výnimočný trest - trest odňatia slobody na doživotie. Páchateľovi bude možné uložiť bez splnenia osobitných podmienok na uloženie výnimočného trestu trest odňatia slobody až na dvadsaťpäť rokov, ak to zákon v osobitnej časti umožní. Ide o výraz sprísnenia postihovania závažnej trestnej činnosti ako protiklad depenalizácie ohľadom menej závažných trestných činov, ktorú som spomínal v prípade nových druhov sankcií.
V súvislosti so zmenou systematiky osobitnej časti Trestného zákona a najmä so zmenou na formálne ponímanie trestného činu dávam tiež do popredia precíznejšie formulovanie jednotlivých skutkových podstát trestných činov. Napríklad oproti súčasnej úprave trestných činov vraždy a ublíženia na zdraví vládny návrh Trestného zákona upravuje ako osobitné trestné činy aj úkladnú vraždu, zabite a usmrtenie.
Vzhľadom na už spomenuté diskusie ohľadom trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny sa v zákone definuje činnosť a podpora pre zločineckú a teroristickú skupinu tak, ako bola definovaná doposiaľ aj v právnej doktríne a nikdy v nej nevyvolávala žiadne problémy.
Ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, zaujmite miesto, prosím, pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Miroslavovi Abelovskému. Nech sa páči.
M. Abelovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor uznesením z 9. marca 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu Trestného zákona (tlač 1061). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Vládny návrh Trestného zákona sa predkladá podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003 a 2004 po tom, čo minister spravodlivosti na základe § 95 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku zobral dňa 8. 2. 2005 vládny návrh Trestného zákona späť.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody podľa zákona o tripartite.
Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona nemá priamy dopad na verejné financie a zamestnanosť, je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky, nemá priamy vplyv na životné prostredie a nemá priamy vplyv na podnikateľské prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti ustanovené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučiť uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1072 z 28. februára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru a Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu spravodajských služieb a Vojenského spravodajstva.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. 5. 2005 a v gestorskom výbore do 6. mája 2005.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán spravodajca pán Abelovský, môžete zároveň ako písomne prihlásený vystúpiť v rozprave. Potom otvorím možnosť prihlášok ústne do rozpravy.
M. Abelovský, poslanec: Pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci de iure je rozprava o Trestnom zákone v prvom čítaní, čiže mali by sme sa zamerať na tie otázky, ktoré prislúchajú prvému čítaniu, ale de facto je tu určitá história tohto zákona, by som povedal, nie celkom nedávna, a nedá mi, aby sme na ňu nenadviazali, pretože všetci ju ešte máme v čerstvej pamäti a len konštatujem, že prvé čítanie o tomto vládnom návrhu zákona sa prerokovalo v máji minulého roku a odvtedy prakticky uplynulo skoro desať mesiacov.
Pán minister vo svojom vystúpení povedal, že predkladá Národnej rade návrh Trestného zákona, ktorý v podstate reflektuje tie zmeny, ktoré boli dosiahnuté, musím povedať, v nespočetných rokovaniach, ktoré sa jednak uskutočnili v ústavnoprávnom výbore, ale aj oddelene vo všelijakých komisiách a subkomisiách na ministerstve, znova v ústavnoprávnom výbore za prítomnosti alebo bez prítomnosti rekodifikačnej komisie a podobne.
Len konštatujem, že oproti vládnemu návrhu zákona, ktorý bol v prvom čítaní v máji 2004, tento predložený návrh Trestného zákona obsahuje 230 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Niektoré sú objektívne vynútené zmenou legislatívy, ktorá nadväzuje na Trestný zákon, ako sú novoprijaté zákony napríklad o znalcoch a tlmočníkoch, o sudcoch a podobne, no niektoré sú výsledkom rokovaní, o ktorých som hovoril a ktoré zamestnávali ústavnoprávny výbor prakticky celé minulé obdobie.
Už pri prvom čítaní v máji 2004 som ako jediný z poslancov v Národnej rade vystúpil k tejto právnej norme a konštatoval som, že takto predložený Trestný zákon, najmä čo sa týka sankcií, ktoré obsahuje v jednotlivých skutkových podstatách trestného činu, zaraďuje tento Trestný zákon k jedným z najprísnejších trestných kódexov v strednej, ale dovolím si povedať aj v kontinentálnej Európe.
Je pravda, že pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi niektoré trestné sadzby z Trestného zákona boli zmiernené a počítam, že ešte v priebehu druhého čítania minimálne bude čas na to, aby niektoré skutkové podstaty trestného činu dostali akýsi európsky charakter, aby trestná sankcia ako dôsledok spáchania trestného činu nebola dominantným prvkom pri schvaľovaní tejto právnej normy.
Všeobecne je možné povedať, a to snáď každý právnik, ktorý sa zaoberá trestným právom, vie, že sprísňovanie trestnej represie k ničomu nevedie. Z histórie štátov vyplýva, či už to boli štáty demokratické, alebo štáty, kde vládla diktatúra, sprísnenie trestnej sadzby nikdy neviedlo ani nebude viesť k zníženiu trestnej činnosti. Je to akási kriminologická abeceda. Predpokladám, že je známa aj predkladateľovi. Nakoniec aj sám predkladateľ teraz, pokiaľ uvádzal návrh zákona, zdôraznil, že dominuje práve trestná sankcia, teda donútenie a zabránenie páchania páchateľov trestnej činnosti dominuje nad prevenciou, prípadne nad tým, aby boli a Trestný zákon obsahoval inštitúty, ktoré by iným spôsobom odrádzali občanov od páchania trestnej činnosti.
Pán minister ako predkladateľ tu hovoril o dvoch prípadoch, ktoré ho z jeho rozhodnutia viedli k tomu, aby túto normu vzal späť, keďže pozmeňujúcimi návrhmi Národná rada v hlasovaní ich schválila. Jedna z nich bola posunutie alebo obmedzenie prípravy na spáchanie trestných činov, tak ako bol schválený pozmeňujúci návrh, ktorý som pripravil v druhom čítaní s tým, že takáto zmena je preň neprípustná.
Chcem len konštatovať, že medzitým, ako vláda rokovala o tomto návrhu vládneho návrhu zákona a bol predložený znova do Národnej rady, som si zabezpečil podklady o tom, akým spôsobom príprava na trestný čin bola v minulosti orgánmi činnými v trestnom konaní stíhaná.
Z podkladov, ktoré som dostal z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, vyplýva, že v roku 2001, 2002 a 2003 nikto z občanov Slovenskej republiky nebol za takúto prípravu trestného činu obvinený. To znamená, keď nebol obvinený, nemohol byť ani odsúdený. Osemdesiatjeden, respektíve osemdesiatšesť páchateľov bolo odsúdených za prípravu na trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona, ale tá by bola trestná aj podľa zmeneného a doplňujúceho návrhu, teda ako obzvlášť závažného trestného činu. Čiže trestnosť prípravy trestného činu vraždy by zostala zachovaná.
Jediným kritériom preto, aby prostriedkami trestného práva boli chránené spoločenské vzťahy, je, že tieto sa v masovom meradle v spoločnosti vyskytujú. Ak sa nevyskytujú, nevidím žiaden dôvod na to, aby boli prostriedkami trestného práva chránené. Z minimálne tejto krátkej histórie, ktorú viem doložiť rozborom z Generálnej prokuratúry, vyplýva, že nie je potrebné, aby takéto spoločenské vzťahy boli zakotvené v Trestnom zákone a dokonca mali vyvolať búrku v poslaneckej snemovni.
O trestnom čine podpory a založenia a zosnovania zločineckej skupiny hovoriť nebudem, pretože svoj postoj som vyjadril v rozprave v druhom čítaní, a vzhľadom na to, že od roku 1999, respektíve roku 2002, keď bola táto skutková podstata trestného činu upravená, nikto nebol za tento trestný čin odsúdený, hoci podľa tvrdenia ministerstva spravodlivosti bolo dvanásť alebo štrnásť občanov obžalovaných z tohto trestného činu, neodôvodňuje podľa mňa opodstatnenosť znovu zaradenia tejto skutkovej podstaty trestného činu do existujúceho trestného kódexu.
Už pri prvom čítaní v roku 2004 som z tohto miesta povedal, že Slovensko potrebuje nový Trestný zákon a trestné kódexy. Nemôžeme sa riadiť normami, ktoré poznamenala prakticky niekoľko desaťnásobná novelizácia, ktorá úplne zneprehľadňuje už uplatňovanie a používanie tejto právnej normy. Myslím si však, že musíme prijať skutočne právnu normu, a Trestný zákon k nej určite patrí, ktorá bude zodpovedať právnym tradíciám stredoeurópskeho regiónu, v ktorom sa nachádzame, a bude zodpovedať kritériám, ktoré na takúto právnu normu vyžaduje 21. storočie. Na podobu predloženého Trestného zákona zrejme bude mať rozhodujúci vplyv druhé čítanie a potom aj prednesené pozmeňujúce návrhy. Preto si myslím, že v rámci prvého čítania to, čo som uviedol, postačí pre vaše rozhodnutie k tomu, ako máte hlasovať za tento alebo prípadne proti tomu zákonu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abelovský bol ako jediný prihlásený písomne do rozpravy. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvá pani poslankyňa Tóthová. Nikto viac sa neprihlásil do rozpravy. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pani poslankyňa, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, pravdepodobne tento legislatívny návrh bude mať širšiu diskusiu v druhom čítaní, pretože už o tomto kódexe sme si všeobecné otázky v predchádzajúcom prerokúvaní uviedli, vysvetlili, prípadne si otupili svoje niektoré vzájomné názory. Podľa mňa však ešte stále ostáva niečo, čo si bude treba vyjasniť skôr, ako v druhom čítaní pôjdeme do jednotlivých výborov a budeme sa zaoberať paragrafovaným znením.
Predovšetkým by som chcela povedať, že som rada, že sa vydefinoval pojem podpora zločineckej a teroristickej skupiny, čím vlastne pán minister uznal, že naozaj pripomienky, ktoré dávala predovšetkým opozícia a aj časť vládnej koalície, boli opodstatnené. Jeho úvahy, respektíve pred chvíľou uvedená myšlienka, že príslušné skutkové podstaty trestných činov, ktoré sme uvádzali, môžu suplovať príslušnú otázku, čiže určitá podpora môže byť trestne postihnuteľná, bola pravdou, pretože osobne si myslím, že nič nie je nebezpečnejšie v Trestnom zákone ako ustanovenie, ktoré priamo nie je vydefinované a pod ktoré sa môže pod vplyvom aj určitých tlakov subsumovať niečo, čo tam nepatrí. Trestný zákon je vážna vec, a preto pojmy, ktoré sa tam používajú, musia byť definované a nemožno uvádzať pojmy, ktoré by mohli byť v praxi vágne. Trestný zákon, respektíve všetky zákony nie sú beletriou. Tam každý pojem musí mať svoj obsah.
Ďalej by som chcela uviesť, že zrejme v druhom čítaní bude pozornosť venovaná aj trestnému činu hanobenia, pretože ide o dôležitú otázku vrátane hanobenia pre politické názory.
Ďalej by som sa chcela stručne zmieniť o otázke trestnej zodpovednosti právnických osôb. S touto otázkou sa naša tlač viackrát zaoberala, a najmä Hospodárske noviny jasne z centra advokátskej poradne signalizovali, a ja som tiež toho názoru a tiež som v tomto denníku vyjadrila svoj názor, že vôbec nie je pravda, že Európska únia od nás požaduje, opakujem, požaduje zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. Ja som si pozrela aj články, ktoré pán minister uviedol, že v právnickej literatúre podporujú trestnú zodpovednosť právnických osôb, konečne sme osobne o tom diskutovali. Ja som si ich podrobne preštudovala a z tohto miesta môžem povedať, že nejde o podporu trestnej zodpovednosti právnických osôb. Je na štáte, aby si zodpovednosť právnických osôb upravil sám. Tam prichádza do úvahy, kde rozvoj správneho práva, jeho zodpovednostných štruktúr, respektíve právna úprava individuálnej rozhodovacej činnosti nie je dostatočne právne reglementovaná a potom, samozrejme, je možná voľba riešenia týchto otázok cez trestnú zodpovednosť v trestnom práve.
Pre náš právny systém naďalej zrejme budeme viacerí zastávať stanovisko aj v prípade zúženého okruhu týchto právnických osôb, že je to možné riešiť aj v administratívnom, t. j. správnom práve.
Posledná otázka, ku ktorej by som sa chcela zmieniť, je otázka sexuálneho zneužívania osôb mladších ako 14 rokov. Patrím medzi tých poslancov, ktorí sa stotožňujú so znížením trestnej zodpovednosti na 14 rokov. To by som chcela podčiarknuť. Sledovanie porušovania, respektíve sledovanie zvýšeného nárastu brutality mladistvých i zvýšeným podielom na spáchaných trestných činoch dávajú plne spoločenskú akceptáciu na to, aby táto trestná zodpovednosť bola znížená.
Nesúhlasím však s tým, čo pán minister uvádzal, že je samozrejmý sprievodný znak, že treba znížiť sexuálne zneužívanie, teda hranicu v trestnosti pohlavného života týchto detí. Používam pojem detí, pretože Dohovor o právach dieťaťa, ku ktorému pristúpil náš štát, je jednoznačne v terminológii nasmerovaný tak, že osoby do 18 rokov sú považované za deti. Myslím si, že zníženie hranice povoleného sexu, to znamená spoločnosťou akceptovaného sexu, nič nemá spoločného v súvislosti so znížením trestnej zodpovednosti. Pán minister to zdôvodňoval tým, že vlastne treba riešiť, respektíve akoby sme riešili, dovolím si citovať, "konsenzuálny pohlavný styk týchto osôb". Nuž ja som si dala prácu a navštívila som viacerých odborníkov trestného práva, a to nielen na vysokých školách v Bratislave, a s počudovaním vlastne nevedeli pochopiť, o čo tu ide. Ani ja to nechápem. Totiž nemá to žiadnu nutnú nadväznosť, keď ja znižujem trestnú zodpovednosť, aby som znížila aj spoločenskú hladinu akceptácie pohlavného styku.
V Českej republike rozmýšľajú znížiť trestnú zodpovednosť osôb pre niektoré obzvlášť brutálne uskutočnené trestné činy na 12 rokov. Pán minister, podľa vašej logiky by sme museli teda, znovu to idem citovať, "pre konsenzuálny pohlavný styk" znížiť hranicu na 12 rokov. Krútite hlavou, ale z toho jasne vyplýva, že niet nadväznosti medzi trestnou hranicou, trestnou zodpovednosťou a povoleným pohlavným stykom. Vôbec nemôžem ako žena, matka, babka súhlasiť s tým, aby bolo povolené beztrestne zvádzať 14-ročné dievčatá na pohlavný styk. Ja si myslím, že 15 rokov je hranica, na ktorú si zvykla táto spoločnosť a ktorá morálke a našim zvyklostiam plne vyhovuje. Som veľmi prekvapená, pán minister, že vy ako kresťan, ctiac si Božie prikázania, znižujete túto hranicu. Kresťania, ktorí hovoria o morálke, by nemali podľa môjho názoru znižovať túto hranicu trestnosti. Poznám viacero 14-ročných dievčat, ktoré skutočne nemôžu byť objektom výzvy starších na pohlavný styk, prípadne aj z výzvy rovesníka. Nič nepokazíte, a ani tento parlament nepokazí, keď ponecháme 15-ročnú hranicu. Je síce pravda, že niektorí psychológovia, mám tu aj citáciu, nejaká pani doktorka psychologička Caisová argumentuje, že sú na to podmienky, len by som bola veľmi rada, keby tlač publikovala aj názory toho veľkého počtu psychológov, ktorí s takýmto znížením nesúhlasia.
Ja si myslím, že niekoľko poznámok, ktoré som uviedla, by mali byť ešte predmetom aj diskusie, pretože o otázke naposledy spomínanej sa vôbec nediskutovalo pri prvom predložení na rokovanie parlamentu, až neskôr sa začalo o tomto diskutovať a viacero nesúhlasných stanovísk sa prezentovalo. Preto si myslím, že tento legislatívny návrh sa dostane do druhého čítania, kde budeme o jednotlivých otázkach diskutovať podrobnejšie, a mám dojem, že ešte bude o čom diskutovať a hlavne bude treba diskutovať. Ďakujem za pozornosť.