S p r á v a
o 39. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
konanej 2. februára 2005 o 14.03 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby som mohol otvoriť rokovanie 39. schôdze Národnej rady. Prosím všetkých poslancov, ktorí sú prítomní v budove Národnej rady, avšak nie v rokovacej sále, aby tak čo možno najrýchlejšie urobili.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, aby ste sa prezentovali stlačením tlačidla na hlasovacom zariadení.
(Prezentácia.) 83 poslancov prítomných.
Národná rada je uznášaniaschopná.
Chcem vás informovať, že overovateľmi na 39. schôdzi budú poslanci Maroš Kondrót a Beáta Brestenská, ich náhradníkmi Milan Urbáni a Zoltán Horváth.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Bohumil Hanzel a Ľudmila Mušková. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán predseda výboru pre európske záležitosti Tibor Mikuš.
Schôdzu som zvolal podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Žiadosť na zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou, kde poslanci navrhujú na tejto schôdzi prerokovať
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi, poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.
Návrh máte ako tlač 1028.
Návrh som poslal bezodkladne na prerokovanie vláde Slovenskej republiky, aby zaujala stanovisko, a všetkým výborom Národnej rady s tým, že som poveril, aby gestorský výbor bol určený výbor pre sociálne veci a bývanie.
Teraz prosím povereného člena skupiny poslancov pána poslanca Igora Federiča, predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
I. Federič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, opätovne predkladáme návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Kaníkovi. Zároveň by som chcel požiadať všetkých vystupujúcich v tomto pléne, aby v rámci svojich príspevkov sa venovali podstate dnes prerokúvanej veci, a to dôvodom, ktoré viedli poslancov Národnej rady k zvolaniu tejto mimoriadnej schôdze. Poslanci Národnej rady majú voči členom vlády aj kontrolnú funkciu, ktorá vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. A je absolútne legitímne, ak si ju uplatňujú a, samozrejme, vyvodzujú dôsledky z konkrétnych zistení a skutočností. Takisto by som privítal, keby sám pán minister statočne reagoval na vecné argumenty, ktoré budem uvádzať a ktoré nás k vysloveniu nedôvery vedú, a nesnažil sa odpútavať pozornosť inými témami, ako tak robí v médiách, aby sa vyhol odpovediam na konkrétne fakty a skutočnosti.
Dôvodom na odvolanie ministra Kaníka sú skutočnosti, že či už ako podnikateľ alebo potvrdený kandidát na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo už aj priamo ako minister porušil neplatením odvodov v predpísanom termíne zákon o fonde zamestnanosti, zákon o Sociálnej poisťovni a zákon o zdravotnom poistení. (Ruch v sále.) Pán predsedajúci, prosil by som, keby bol kľud v sále.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči. Páni poslanci, prosím, aby sme navzájom rešpektovali jeden druhého a nevyrušovali pri vystúpení poslancov. Nech sa páči, pán predseda.
I. Federič, poslanec: Ďakujem. Samotné žiadosti o odpustenie penále sú dôkazom, že si svoje zákonné povinnosti neplnil. Tento problém mali aj mnohí podnikatelia, ale iba jeden z nich sa stal ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý musí byť v oblasti platenia odvodov vzorom, a nie, naopak, príkladom nedisciplinovanosti, porušovania zákona a využívania svojho postavenia vo svoj finančný prospech.
Je podozrenie, že na odpustenie penále zo strany Sociálnej poisťovne zo dňa 1. februára 2002 vo výške 263 408 korún malo vplyv aj povolebné postavenie pána ministra Kaníka, pretože jeho žiadosť bola doručená po termíne. A tento bol až po voľbách predĺžený. Navyše nebola v termíne splnená ani podmienka priloženia potvrdenia o uhradení trov exekútorovi. Pán minister teda nemôže v tomto prípade sa odvolávať na generálny pardon, keďže jeho kritériám v danom čase nevyhovel. Využil svoje postavenie ministra, ktoré mu vyplýva z postu predsedu Predstavenstva Národného úradu práce, ktoré za jeho prítomnosti rozhodlo aj o odpustení penále. A dnes znie nepresvedčivo výhovorka, že keby vedel, že sa rozhoduje o jeho firme, a to podotýkam, že firma pána Kaníka bola v zozname uvedená v prvom riadku na prvom mieste, že by bol žiadosť stiahol, pretože jeho manželka konateľka firmy požiadala o odpustenie penále aj v čase, keď už bol pán Kaník ministrom. Zrejme predlžoval taktiež svoj termín v rámci svojich povinností voči exekútorovi, ktorý tri roky nemohol vymôcť takmer celý dlh a napokon povinnosť zaplatiť 57 000 korún penále za firmu, ktorá doteraz prosperuje, je to hotel Grand, sa skončila rozhodnutím, že ide o nevymožiteľnú položku. Z pohľadu majetku pána ministra Kaníka, ako aj jeho ministerského platu je to výsmech voči všetkým občanom tejto republiky. (Potlesk.) Firma vedená jeho manželkou, ktorá ho nahradila na mieste konateľa, žiadala už v čase, keď bol pán Kaník ministrom, o odpustenie penále vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. A túto žiadosť stiahla až v decembri 2004, keď sa prevalili problémy okolo firiem jej manžela a brata. Tým nepriamo potvrdila, že sama chápe takúto žiadosť za minimálne ako problematickú, neetickú a spoliehali sa na to, že verejnosť sa o tomto kroku nedozvie.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aby som konštatoval nasledovné skutočnosti. Nezaplatenie odvodov v zákonom stanovených termínoch je porušenie zákona. Firmy pána Kaníka neplatili odvody načas, a to aj v čase, keď pán Kaník pôsobil vo funkcii ministra. Národný úrad práce 2. 12. 2003 odpustil penále vo výške 38 931 korún a 1 161 korún a Okresný úrad v Banskej Štiavnici v roku 2003 upustil od vymáhania pohľadávky vo výške 57 427 korún. Sociálna poisťovňa v roku 2002 dva dni pred nástupom do funkcie ministra odpustila penále vo výške 263 408 korún. A exekútor sa vzdal svojich trov vo výške 94 094 korún 8. 11., keď už pán minister bol tri týždne vo funkcii. A taktiež 27. 3. 2003 bola požiadaná Všeobecná zdravotná poisťovňa o odpustenie poplatkov z omeškania vo výške 114 938 korún a 8 137 korún.
Za najproblematickejšie nepovažujeme nespochybniteľné porušenie niekoľkých zákonov častým neplatením odvodov zo strany firiem pána ministra, ale najmä to, že využívaním, resp. zneužívaním svojho postavenia na rozdiel od bežných dlžníkov zabezpečil sebe finančný prospech v podobe odpúšťania dlžných súm v inštitúciách, ktoré buď priamo riadil, alebo sú v pôsobnosti jeho ministerstva. O tom svedčí aj odpustenie penále Sociálnou poisťovňou napriek tomu, že nespĺňal podmienky na odpustenie penále. Takéto opakované konanie ministra Kaníka je v zásade nezlučiteľné s pozíciou ministra, a podčiarkujem, ministra, ktorému spadá do jeho rezortu práve platenie odvodov. A taktiež zotrvanie ministra, ktorý takto konal, má mimoriadne vysoko škodlivý dosah na spoločnosť, pretože berie takto dôležitému orgánu, štátnemu orgánu dôveryhodnosť v očiach verejnosti a môže byť pre verejnosť aj podnetom pre nedisciplinovanosť a obchádzanie zákonov.
Vláda Slovenskej republiky a minister Kaník špeciálne by sa mali riadiť príkladom britského ministra vnútra Davida Blunketta, ktorý bol obvinený len z toho, že intervenoval vo veci urýchlenia získania trvalého pobytu vo Veľkej Británii osobe blízkej svojej priateľke. Tento minister britskej vlády, vplyvný člen Blairovho kabinetu, hoci takéto konanie vždy popieral, sám rezignoval na svoju funkciu. Keďže naša vládna koalícia k takejto politickej kultúre ešte nedospela, má opozícia povinnosť vyvíjať tlak na vládu a vyzývať všetkých poslancov, ktorí nechcú kryť takéto neprípustné konanie ministra, aby mu vyslovili nedôveru. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím teraz povereného člena výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Zoltána Horvátha, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie. Nech sa páči.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1028 z 27. januára 2005 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi, poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (tlač 1028), všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu na prerokovanie s termínom ihneď. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh skupiny poslancov prerokovali s termínom ihneď, ale neschválili uznesenie nasledovné výbory, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre zdravotníctvo, zahraničný výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre verejnú správu, ako i výbor pre obranu a bezpečnosť i výbor pre financie, rozpočet a menu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprerokoval návrh z dôvodu uznášaniaschopnosti výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 332 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi, poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pán predsedajúci, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že som dostal 6 písomných prihlášok do rozpravy, z toho dve za poslanecké kluby. Prihlásený je do rozpravy za poslanecký klub KSS pán poslanec Jozef Ševc, za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudovej strany pán poslanec Tibor Cabaj. A ďalej sú písomne prihlásení do rozpravy poslanci, poslankyne Martináková, Blanár, Tkáč a Tóthová.
Nech sa páči, pán poslanec Jozef Ševc.
Ešte predtým, prosím vás o chvíľu strpenia, pán poslanec, pán podpredseda vlády a minister financií chce Národnú radu informovať o stanovisku vlády k návrhu na odvolanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky na svojom dnešnom rokovaní sa zaoberala návrhom skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi a zaujala k tomuto návrhu nasledovné stanovisko.
Vláda Slovenskej republiky vníma dôvody uvádzané v návrhu poslancov ako politicky vykonštruované a účelové a predkladá k nim nasledovné vecné zdôvodnenie skutočností, ktoré sú predmetom uvedeného návrhu.
Vláda považuje za neštandardné odvolávanie člena vlády z dôvodov, ktoré už raz boli prednesené a boli vyvrátené. Súčasné dôvody, ktoré sa uvádzajú, sú preto vykonštruované a zavádzajúce.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny neporušil žiadny zákon. Všetky záväzky, ktoré mu vyplynuli a vznikli voči verejným inštitúciám, patria do obdobia, keď nepôsobil vo funkcii ministra, zároveň aj v tomto období boli všetky záväzky vyrovnané. Ľudovít Kaník mal všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni vyrovnané k júnu 2000, to znamená viac než dva roky pred parlamentnými voľbami. Sociálna poisťovňa pristúpila na konci roka 2001 k rozhodnutiu plošne odpustiť penále všetkým podnikateľským subjektom, ktoré majú uhradené všetky platby do poistných fondov, to znamená rok pred parlamentnými voľbami. Generálny pardon môže byť udelený len vtedy, ak má subjekt vyrovnané všetky záväzky voči Sociálnej poisťovni, iné dôvody zákon nepozná. A rovnako nie sú možné ani ďalšie iné subjektívne posúdenia o udelení či neudelení pardonu. Chcem zdôrazniť, že Ľudovít Kaník mal uhradené svoje záväzky ešte predtým, ako sa vôbec o tom, že bude generálny... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj. Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Chcem teda zdôrazniť, že Ľudovít Kaník mal všetky záväzky uhradené ešte predtým, ako Sociálna poisťovňa vôbec rozhodla, že nejaký generálny pardon bude udeľovať.
K totožnej situácii došlo aj v prípade Národného úradu práce, opäť boli všetky záväzky uhradené a k odpusteniu penále došlo v rámci plošného generálneho pardonu, ktorý sa týkal tisícok podnikateľských subjektov. To znamená, že nemohlo ísť o subjektívne rozhodovanie o odpúšťaní pre jednotlivé subjekty, ale o paušálne odpustenie pre tých, ktorí mali vyrovnanú istinu. Minister práce preto nemohol subjektívne ovplyvniť konanie Národného úradu práce, pretože to sa riadi vopred schválenými administratívnymi procedúrami.
Za nezmyselné vláda Slovenskej republiky považuje aj tretie obvinenie uvedené predkladateľmi návrhu. Pohľadávky Národného úradu práce boli totiž na návrh exekútora neprípustné ešte v roku 2001 a súd v máji 2002 exekúciu zrušil. Z toho je zrejmé, že úrad práce o ničom nerozhodoval a už vôbec neodpúšťal, len sa riadil rozsudkom nezávislého súdu. Následné kroky boli vykonané v súlade s právoplatným rozsudkom a neboli subjektívnymi rozhodnutiami inštitúcií či osôb, ako naznačujú dôvody uvedené v návrhu skupiny poslancov.
Uvedené skutočnosti sú objektívnym dôkazom, že vláda Slovenskej republiky nemôže súhlasiť s dôvodmi, ktoré uvádza predkladateľ, ako relevantnými argumentmi na vyslovenie nedôvery ministrovi práce. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ševcovi ako prvému prihlásenému písomne do rozpravy. Nech sa páči.
J. Ševc, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, v decembri sme sa vyjadrili k danej problematike, nebudem preto zvýrazňovať niečo nového, len chcem povedať, že predložený návrh sme podporili a budeme zaň hlasovať. Čo nás k tomu vedie? Dva dôvody, právny a morálny.
K tomu právnemu. Pán minister Kaník tvrdí, že žiaden zákon neporušil. Nechcem hovoriť, že bude tvrdenie proti tvrdeniu, toto stanovisko, ktoré predložil predkladateľ, ale podľa zákona neplatiť dane a odvody je neprípustné. A logika je taká, penále, po slovensky peňažný trest, je trest za neplnenie povinností daňovníka. To znamená, že firma ministra Kaníka porušila zákon. Nedeliteľnou súčasťou daňovníkovej zákonnej povinnosti je nielen výška, ale aj termín daňovníkovej povinnosti.
K tým morálnym. K najdôležitejším aspektom tohto správania sa a konania pána ministra Kaníka patrí aj jeho postoj k samotnej funkcii ministra. Keby na Slovensku v politike zostala aspoň štipka poctivosti a morality, pán Kaník namiesto nemiestneho odvádzania pozornosti od tejto kauzy by povedal "mea culpa, mea maxima culpa" a odišiel by z funkcie bez toho, aby sa tým musela zaoberať či vláda alebo Národná rada, tak ako sa to deje inde vo svete a na prvý pohľad zo zanedbateľných príčin. Pred istým časom kanadský minister obrany dovolil, aby sa jeho svokra zviezla vojenským lietadlom do Londýna, a skôr než sa vrátila, dobrovoľne, pod tlakom médií rezignoval zo svojej funkcie. V ostatnom čase sme boli svedkami ešte zdanlivo menšej kauzy, tu už spomínanej kauzy jedného ministra britskej vlády. Podobných prípadov by sme mohli uviesť veľa. Je to ľudské, hovorí sa, že človek na rozdiel od stroja sa mýli. Podstatné je, aby si to uvedomil a urobil z toho patričné závery pre seba.
Čo si o tomto všetkom myslieť? V súvislosti s touto kauzou sa v hlave rojí veľa ďalších otázok, ktoré s tým súvisia. Napr. kto si celé roky mohol dovoliť neplniť odvodové a daňové povinnosti? Veď je všeobecne známe, že sa tieto sumy vyšplhali na desiatky miliárd Sk. Svojho času vláda sľubovala, že sa budú pravidelne zverejňovať zoznamy neplatičov. Bolo by potrebné a veľmi zaujímavé, keby poisťovne uverejnili aj iné mená alebo vôbec prehľady odpusteného penále s čiastkami a s celkovou sumou.
Niekto by sa mohol opýtať, načo je užitočné toto divadlo, keď Kaníka aj tak neodvolajú. Som presvedčený, že aj neodvolanie v konečnom dôsledku bude mať tiež veľký význam. Poskytne našim občanom a celému svetu perfektný obraz o reálnej politickej situácii na Slovensku a o tom, nakoľko je už skorumpovaná moc a čo si môže dovoliť. Preto si myslím, vážené poslankyne, vážení poslanci, že je najvyšší čas, aby sme raz a navždy skoncovali s takouto praxou v Národnej rade, že ak niečo navrhne opozícia, je slepou povinnosťou koalície to kategoricky odmietnuť, resp. byť proti tomu. Bol by to prvý, veľmi dôležitý krok k novej politickej kultúre na Slovensku, ktorá by bola nielen v úzkom straníckom záujme politických štruktúr, ale predovšetkým v prospech občana a Slovenska. Pán minister Kaník, zamyslite sa. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Tibor Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predseda, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave k tlači 1028, to je návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi, poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Moje vystúpenie bude veľmi stručné a jednoducho povedané tak, aby nemuseli tí, ktorí budú informovať cez médiá, prekrúcať stanovisko poslaneckého klubu Ľudovej strany - HZDS, pretože mám taký dojem, že ak človek povie o niečo viacej, práve si vyberú to, čo im vyhovuje, aby to dostali do opačnej roviny.
Naše stanovisko je jednoznačné. Už pri poslednom hlasovaní o nedôvere ministrovi Kaníkovi sme zahlasovali za jeho nedôveru, pretože zlyhal po odbornej stránke. Máme podstatne rozdielny názor na reformu, ktorú zavádza v rámci Slovenskej republiky, kde jeho zásluhou spolu s poslancami vládnej väčšiny dochádza k ochudobňovaniu a zbedačovaniu mnohých občanov Slovenskej republiky.
Pán minister Kaník za obdobie zhruba 6 či 7 týždňov od posledného hlasovania o jeho nedôvere nepresvedčil náš poslanecký klub ničím, že by si vedel získať dôveru. Preto prehlasujem verejne náš poslanecký klub bude hlasovať za nedôveru ministrovi Kaníkovi, pretože okrem toho, že zlyhal odborne, zlyhal aj morálne, v normálne fungujúcej demokracii minister odíde a nečaká na to, kým ho parlament pošle do histórie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Rada by som doplnila pána poslanca Cabaja v tej časti, keď hovoril o médiách, ktoré nedávajú presné informácie. Nedávno médiá takisto v súvislosti s pánom ministrom Kaníkom informovali, že predseda HZDS pán poslanec Mečiar v Kyjeve vysvetľoval občanom, prečo klub HZDS nehlasoval za odvolanie ministra Kaníka. Je to hrubé skreslenie. Pravý opak bol pravdou. Všetci poslanci klubu HZDS hlasovali za odvolanie Kaníka. Toto sme preukázali agentúre SITA aj denníku Sme. A agentúra SITA už opravila túto informáciu, uviedla ju na pravú mieru a poslancom HZDS sa ospravedlnila za to, že uverejnila nepravdu. Teraz čakáme, že denník Sme túto nepravdu tiež opraví. A veríme, že v budúcnosti o postojoch poslancov HZDS bude tlač informovať pravdivo. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Martináková.
Z. Martináková, poslankyňa: Vážený pán predseda, pán predseda vlády, páni ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som na úvod svojho vystúpenia, v ktorom by som sa chcela venovať skôr vecným argumentom a hodnoteniu práce ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministra Kaníka, zopakovala svoj názor a svoje presvedčenie a názor Slobodného fóra, že ak sa v súvislosti s ktorýmkoľvek ministrom, a tým skôr s ministrom, ktorý je zodpovedný za Sociálnu poisťovňu a za stav jej financií, ktorý súvisí s odvodmi, objavia informácie okolo problémov okolo platenia odvodov, som presvedčená, že takýto minister by mal odstúpiť zo svojej funkcie. Myslím si, že parlament by sa nemal zaoberať súkromnými podnikateľskými aktivitami žiadneho z ministrov, táto pôda by mala byť venovaná naozaj politike, ktorá je pre verejnosť, veciam verejným.
A preto dovoľte po vyslovení tohto názoru, aby som sa vrátila k vecnej argumentácii, aby som uviedla v desiatich bodoch, aké máme výhrady k práci rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Naše hodnotenie je z pohľadu politickej strany, ktorá presadzovala, presadzuje a vždy bude presadzovať reformy, a to aj v dôchodkovom a sociálnom systéme, ktorý, tak ako káže slušná stredopravá politika, by mal byť adresný, spravodlivý a humánny. Hlavne z tohto pohľadu mi dovoľte niekoľko argumentov k tomu, čo dnes môžeme v rezorte práce, sociálnych vecí hodnotiť.
Musíme konštatovať, že sa pracuje už dlhodobo systémom pokus - omyl - oprava. Zákon o sociálnom poistení prežil desať novelizácii. Zákon o sociálnej pomoci zmenil podmienky poskytovania peňažného príspevku za opatrovanie. A veľmi prácnou poslaneckou iniciatívou sme museli tieto právne normy opravovať. Vytvára sa veľmi, veľmi nestabilné legislatívne prostredie, ktoré zneisťuje všetkých účastníkov sociálneho systému, pracovníkov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj tých, ktorí sú odkázaní na sociálny systém. Ľudia nevedia, na čo majú nárok, vedela by som vám hodiny rozprávať príbehy z poradní, ktorým sa venujem, o tom, že úrady vydávajú chybné rozhodnutia, o tom, že ľudia nevedia vo svojej ťažkej zložitej situácii si pomôcť, lebo sa nevedia orientovať v legislatíve a nenachádzajú miesto, v ktorom by dostali kvalifikovanú pomoc. Podmienky priznávania sociálnych dávok, priznajme si to všetci, sa menia príliš často. Vytvárajú veľmi zlé a zložité prostredie.
Často dostávame pri našich argumentáciách a pri schvaľovaniach zákonov rozporuplné informácie. Dovoľte mi citovať dôvodovú správu k vládnemu návrhu o starobnom dôchodkovom sporení, kde sa hovorí: "Zavedenie kapitalizačného piliera spôsobí v prvých dvoch rokoch po zavedení reformy v rokoch 2005 až 2006 len mierny deficit Sociálnej poisťovne. Jej hospodárenie však bude v ďalšom období vyrovnané a do deficitného hospodárenia sa dostane až okolo roku 2015." Podotýkam, že je to v súvislosti so zavádzaním dôchodkovej reformy. S týmto vedomím s týmto argumentom sme pracovali, tomuto argumentu sme verili, keď sme schvaľovali zákon. Rozpočet Sociálnej poisťovne na roky 2005 až 2008 hovorí: "Krytie deficitu z dôvodu zavedenia povinného kapitalizačného piliera je plánované v roku 2006 vo výške 2,8 mld., v roku 2007 vo výške 10,8 mld., v roku 2008 vo výške 11,9 mld." Treba povedať, že toto krytie sa deje použitím zdrojov získaných nadsadenými sadzbami poistného, najmä do nemocenského a poistenia v nezamestnanosti. Dovolím si povedať, že my už dlhšie tento stav kritizujeme a nemôžeme ho akceptovať, aby niektoré sadzby boli takto výrazne nadsadené.
Dotknem sa v bode 3 témy, o ktorej sa často diskutuje aj v médiách, a neraz sme ju rozoberali v sociálnom výbore, aká je u nás vlastne nezamestnanosť. V novembri 2006, keď sme sa začali zaoberať rozpočtom Sociálnej poisťovne, vykázalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pre bulletin Štatistického úradu mieru evidovanej nezamestnanosti 12,6 %. Vyvoláva to naozaj otázky v mnohých očiach aj v tvárach mnohých ľudí, ktorí sa tomu rozumejú. A dovolím si zopakovať svoju otázku, či niekto verí tomu, že na Slovensku je miera nezamestnanosti 12,6 %. Schválený rozpočet Sociálnej poisťovne však vychádza z úplne iného čísla, z priemernej miery evidovanej nezamestnanosti 14,4 %. Ide o predikciu Inštitútu finančnej politiky. Prečo sa tie čísla nezhodujú a akú teda vlastne máme na Slovensku nezamestnanosť, ja túto otázku budem klásť pri každej príležitosti, pretože si myslím, že keď nebudeme vedieť, s akými číslami pracujeme, nenájdeme účinné nástroje na riešenie nezamestnanosti.
To, čo nás už dlhšie obdobie najviac zaujíma, je problém sadzieb sociálneho poistenia. Tieto sadzby v sociálnom poistení sú nastavené nesprávne. Niektoré fondy Sociálnej poisťovne sú prebytkové. Je to fond nemocenského poistenia, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Niektoré fondy sú v deficite. Je to fond starobného poistenia a invalidného poistenia. Apelujeme už dlhší čas, že vo fondoch treba urobiť poriadok. Mimochodom, je to aj cesta, skutočne cesta, ak chceme znižovať odvody. Je nevyhnutné začať robiť poriadok vo fondoch Sociálnej poisťovne a nastaviť ich na reálne sadzby.
Máme výhrady aj k tomu, že stále nie je jasno a stále sa k tomu jasne nevyjadril ani minister práce pán Kaník, čo bude s nemocenským poistením, či ho budú vykonávať zdravotné poisťovne alebo Sociálna poisťovňa. A súvisí to s tým, čo som povedala pred chvíľou, že vo fondoch treba urobiť poriadok, inak sa nedostaneme ďalej v reformách, pretože odvody a ďalší postup súvisí s reformami a ak chceme v sociálnych reformách pokračovať, tak poriadok vo fondoch Sociálnej poisťovne je nevyhnutným predpokladom.
Minister Kaník ako svoju prioritu na tento rok označil znižovanie odvodov. Nedozvedeli sme sa však ani po mnohých televíznych diskusiách, kedy a ako sa majú odvody znižovať. A zopakujem, z ministerstva financií vyšiel názor alebo reakcia, že neexistuje priestor na znižovanie odvodov. Musíme konštatovať, že znižovanie odvodov zrejme naozaj nepatrí medzi priority súčasnej vlády. A opäť keď sa chceme pristaviť pri programovom vyhlásení vlády, tak by som chcela upozorniť, že znižovanie odvodového zaťaženia je jedným z pilierov reforiem. A je to veľmi dôležité. Zamestnávatelia sú podľa nás zbytočne zaťažovaní vysokými odvodmi do sociálneho poistenia, ktoré je jedno z najvyšších v rámci krajín OECD. Vlani sme navrhovali zákon na zníženie odvodov. Vládna koalícia ho zmietla zo stola. Je mi ľúto, že sa vtedy nerozvinula aspoň veľmi otvorená kvalifikovaná diskusia na tému znižovania odvodov. Navrhujeme podobný zákon aj teraz. Navrhneme ho na ďalšiu schôdzu parlamentu. A navrhujeme v ňom zníženie výdavkov na sociálne poistenie o 8 %. Je to podľa nás transparentný krok, naozaj skutočný krok na znižovanie odvodov pre podnikateľov na Slovensku, je to krok, ako zvýšiť počet pracovných miest, je to lepší krok ako preplácanie zahraničných investorov obrovskými investičnými stimulmi a daňovými úľavami a čakajú naň naši podnikatelia vo všetkých regiónoch Slovenska. Podľa prieskumov verejnej mienky, ktoré máme k dispozícii, si až niečo vyše 60 % ľudí myslí, že vládou realizované reformy slúžia len ekonomickej elite a neslúžia strednej vrstve. Toto by som chcela zdôrazniť. Neobjavuje sa v prieskumoch verejnej mienky argument, že reformy sú neúnosné pre sociálne slabé vrstvy, ale že neslúžia strednej vrstve. A nad tým by sa mali pravicové strany vážne zamyslieť. Slušná pravicová politika je o podpore strednej vrstvy. A ak si viac ako 60 % ľudí myslí, že takéto reformy nerobíme, tak niekde v tých reformách je chyba. (Potlesk.)
Ďalšia oblasť, pri ktorej sa chcem pristaviť, je problematika občanov so zdravotným postihnutím. Tu sme apelovali, a bolo to aj vo volebnom programe SDKÚ veľmi jasne vyjadrené, že budeme trvať na adresnosti a spravodlivosti v systéme kompenzácií pre ľudí so zdravotným postihnutím. "Cieľom ministerstva by malo byť zlepšenie kvality života týchto ľudí a adresnosť poskytovania sociálnych dávok." Takýto je citát z programového vyhlásenia vlády. Adresnosť sa však, bohužiaľ, začala znižovaním finančných prostriedkov v kapitole kompenzácií, a nie v kvalite posudzovania na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Posudkové komisie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sú tou inštitúciou, ktorá by mala zabezpečiť vyčistenie systému od tých, ktorí doň nepatria. A práve títo ľudia pracujú iba s formulármi vyplnenými od stola, a nie s konkrétnymi ľuďmi. Tu sa začala reforma z iného konca, ako sa začať mala.
V minulom roku sme podávali do parlamentu jeden návrh, ktorý riešil problém dôchodkového zabezpečenia osôb dlhodobo sa starajúcich o zdravotne ťažko postihnuté deti. Sme presvedčení, že zvýšenie príspevku za opatrovanie na 1 500 korún, ktorý sa nakoniec podarilo presadiť, tento problém nerieši. Je všeobecne známe, že opatrovanie ťažko postihnutého dieťaťa v rodine je pre štát lacnejšie, je vyčíslené, že stojí štát menej až o 200 000 korún ročne ako opatrovanie takéhoto dieťaťa v sociálnom zariadení. Stále neviem naštartovať cestu, aby sme podporili tie rodiny, ktoré sa o svoje ťažko postihnuté deti chcú starať doma. Ak si má matka vybrať medzi tým, či bude chodiť do práce a mať plat, a tým, či dostane sociálnu dávku, pričom nemá ešte ani zabezpečený dôchodok, tak čo si vyberie? Je to ťažká dilema. A tých, čo sa rozhodujú v prospech opatrovania svojho dieťaťa, ja považujem za hrdinov tejto doby, sú to hlavne matky, pretože sa púšťajú do neľahkej situácie. A som presvedčená, že z našej strany ide o obyčajný humánny krok - zabezpečiť týmto matkám dôchodkové zabezpečenie v novom dôchodkovom systéme. (Potlesk.)
Zaviedli sme aktivačné príspevky. Často sa hovorí, že konečne u nás ľudia pracujú, že sme tým do istej miery riešili nezamestnanosť. Chcela by som proti tomu veľmi zaprotestovať. Aktivačný príspevok je vlastne iba sociálna dávka rozdelená na dve časti. Jedna časť sa poskytuje v peňažnej dávke a jednu časť si musí dlhodobo nezamestnaný odpracovať. A stále tvrdíme a stále polemizujeme s tým, že tento systém je nespravodlivý, lebo aktivačný príspevok nedostáva každý, kto chce pracovať a kto sa chce do tohto systému zapojiť. Ak má byť naozaj aktivačný, mal by ho dostávať každý človek, ktorý chce nejakú časť tej svojej dávky odpracovať. A malo by sa to do toho systému zaviesť. Ale čo považujem za oveľa dôležitejšie, to je to, že aktivačný príspevok je len prvým schodíkom, aby sa pomohlo dlhodobo nezamestnanému človeku ťahať sa zo sociálnej núdze. Za aktivačnými príspevkami by mali nasledovať veľmi cielené rekvalifikačné programy, ktoré budú týmto ľuďom, ktorých sme zapojili aspoň sčasti do pracovného procesu, pomáhať hľadať naozaj trvalé pracovné miesto. A chýba mi v systéme toto ako pokračovanie zavedenia aktivačných príspevkov.
Ako desiaty bod som zhrnula už len známe fakty a nebudem ich tu opakovať, pretože ich zhrnul predkladateľ okolo problémov s platením odvodov a penále pána ministra Kaníka.
Takže na záver len dovoľte, aby som to ukončila tým, že naozaj si myslím, že by sme mali pestovať politickú kultúru vyspelých krajín. Ako krajina Európskej únie by sme mali vedieť, kedy sa do funkcií vchádza a kedy sa z funkcií odchádza. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Blanár ako ďalší písomne prihlásený do rozpravy.
J. Blanár, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, páni ministri, tušíme, ba dokonca vieme presne, ako bude prebiehať zrejme dnešná schôdza zo strany pána ministra Ľudovíta Kaníka a strany SDKÚ. Namiesto toho, aby vysvetlili vážne porušenia zákonov ministra a zneužitie jeho postavenia v osobný prospech, budú sypať jedno obvinenie za druhým na adresu poslancov Smeru s úmyslom ospravedlňovať hrubé prešľapy ministra Kaníka.
Pripomíname, že dnešná schôdza je o vyslovení nedôvery ministrovi z dôvodov, ktoré minister nikdy vierohodne nevyvrátil. Dnešná schôdza nie je o poslancoch či ústavných činiteľoch. Ale aby sme zachovali tento ústavný rámec mimoriadnej schôdze a zabránili jej zneužitiu zo strany ministra, v mene klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Smer predkladám nasledujúci návrh uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky žiada 1. predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby do 5 dní od prijatia tohto uznesenia ustanovil komisiu zloženú zo zástupcov všetkých klubov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky po jednom zástupcovi za každý klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, 2. komisia ustanovená podľa bodu 1 aby do 30 dní od prijatia tohto uznesenia predložila predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky po vykonaní prieskumu v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach a v archíve Národného úradu práce písomnú správu o všetkých záväzkoch v podobe nezaplatených odvodov, penále alebo poplatkov z omeškania, ktoré mali alebo majú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a členovia vlády Slovenskej republiky ako vlastníci alebo štatutárni zástupcovia obchodných spoločností alebo ako fyzické osoby vykonávajúce podnikateľskú alebo obdobnú činnosť (samostatne zárobkovo činná osoba, slobodné povolanie), v prípade spoluvlastníckeho podielu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky alebo člena vlády Slovenskej republiky v obchodnej spoločnosti bude správa vydaná iba v prípade, ak podiel je minimálne 50 %, 3. z predkladaného uznesenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky aby písomnú správu vypracovanú v súlade s bodom 2 sprístupnil verejnosti." (Potlesk.)
Myslíme si, že bude potom na každom parlamentnom subjekte, aké kroky prijme pri vyvodzovaní zodpovednosti voči ústavným činiteľom reprezentujúcim konkrétnu politickú stranu. Už teraz však môžeme v mene klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Smer vyhlásiť, že v prípade účasti tejto strany vo vládnej koalícii sa nebude opakovať situácia, aby na funkciu ministra či štátneho tajomníka bola v rezorte zodpovednom práve za odvodovú a daňovú politiku nominovaná osoba, ktorá mala alebo má za sebou podobnú históriu ako pán minister Kaník. (Potlesk.)
Vážené dámy, vážení páni, táto mimoriadna schôdza bola zvolaná, aby sme opäť postavili otázku, dokedy bude spoločnosť traumatizovaná zverejňovaním nových skutočností o konaní pána ministra Ľudovíta Kaníka, dokedy bude tolerovaný vo vláde minister, ktorý nie je synonymom prísneho dodržiavania zákonov a eticko-morálnej bezúhonnosti, ale naopak, práve výborným návodom pre všetkých, ako sa dá obchádzať zákonná povinnosť tak, aby nemuseli platiť. Ako potom môžeme chcieť, vážené dámy, vážení páni, predovšetkým z koalície, aby občania prijímali zákony ministerstva, ktorému pán minister Kaník šéfuje, ak on sám je priam exemplárnym prípadom, ako nedodržiavať zákony? Pán minister Kaník doteraz vierohodne nevyvrátil, prečo on ako minister neplatil načas odvody a prečo po ich zaplatení po termíne si žiadal o odpustenie penále za ich neplatenie, ba dokonca niektoré si za svojej asistencie odpustil, čo nemá obdoby. A to v hociktorom demokratickom štáte by automaticky znamenalo kreslo ministra. Ak sa nedokáže vzdať pán minister sám, mal by to bezodkladne urobiť predseda vlády, o to viac, keď ho do tejto funkcie nominovala práve táto strana, ktorú predstavuje pán predseda vlády.
Pikantné na tomto prípade je, že tam, kde pán minister mal dosah, tam si vyloboval odpustenie penále. Podávali on a jeho manželka žiadosti, upravovali žiadosti, využívali generálne pardony, lebo mal informácie z prvej ruky. Vážené dámy, vážení páni, to sa týka predovšetkým Sociálnej poisťovne, kde penále v sume 360 427 Sk mu bolo odpustené, to sa rovnako týka Národného úradu práce, kde mu bolo odpustené penále v súhrnnej výške 40 092 Sk a ďalších 57 427 Sk ako nevymožiteľná pohľadávka, ktorú schválil novodosadený riaditeľ Úradu práce v Banskej Štiavnici začiatkom roka 2003 práve pánom ministrom Kaníkom. Tu je jasný príklad toho, ako pán minister Kaník funkčnosť svojich praktík zavádzal aj na nižšie úrovne. Z tohto je zrejmé, že v tejto nečistej hre sú zapojení i ďalší. A my, vážené dámy a vážení páni, máme nielen možnosť, ale aj povinnosť vrátiť sa k dodržiavaniu pravidiel a v tomto prípade k dodržiavaniu zákonov.
Na záver by som chcel uviesť jednu ilustráciu nato, aby som ukázal, pre koho aké pravidlá platia. Uvediem príklad jednej pani. Nebudem ju menovať, ale je to skutočný príklad, ktorý viem dokladovať, budeme ju nazývať pani AZ, ktorá má 66 rokov a je ťažko zdravotne postihnutá. Mala nedoplatok na zdravotnom poistení vo výške 12 127 Sk. A vzniklo z toho titulu penále vo výške 39 975 Sk, pričom pohľadávka na nezaplatenom poistnom vznikla v čase jej nepriaznivého zdravotného stavu, keď nebola schopná chrániť svoje práva a právom chránené záujmy a bolo jej vyrubené uvedené penále. Napriek žiadosti o odpustenie penále bola vykonaná exekúcia na jej majetok pozostávajúci z 27 000 Sk v hotovosti, ktoré si ušetrila počas pobytu v domove dôchodcov, na rozdiel od pána podnikateľa, bývalého politického exponenta na ministerstve privatizácie, prezidenta Fondu národného majetku a súčasného ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému boli z titulu údajne nevymožiteľnej pohľadávky Národného úradu práce odpustené pohľadávky vo výške 57 427 Sk v roku 2003. Toto je jeden z tisícky prípadov v bežnej praxi, ktoré majú za sebou skutočný životný príbeh, a nie ten, ako uvádza podnikateľ pán minister Kaník, ktorého firma naďalej existuje a v pohode funguje. Avšak mnohým občanom to prinieslo pád na spoločenské dno, keď sú odkázaní mnohokrát na sociálne zabezpečenie, ktoré prechádza nesystémovými reformami ministra Kaníka, ktorému sa len takéto niečo, samozrejme, nikdy, nikdy nemôže stať.
Vážené dámy, vážení páni, zvážte, akým spôsobom budete hlasovať po tom všetkom, čo pán Kaník doteraz vo svojej funkcii urobil, a zároveň aj to, akým je príkladom pre tých, ktorí by mali dodržiavať zákon, tak ako by to malo byť v prípade každého ministra. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)