B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vavrík. Trošku neskoro, ale nech sa páči, pán poslanec Husár, ako jediný máte slovo.
S. Husár, poslanec: Osobne podporujem a súhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána predseda nášho ústavnoprávneho výboru, ale pri jeho vystúpení a pri hrozbe sankciou pre Slovensko mi tak napadlo, čo sa ísť tak opýtať do Nemecka a ďalších dlhoročných členov Európskej únie a poradiť sa, ako to zariadiť, aby sme tie sankcie neplatili, tak ako ani oni doteraz.
B. Bugár, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpi pán poslanec Vavrík a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne. Nech sa páči, pán poslanec.
R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi stručný úvod k pozmeňujúcim návrhom, ktoré chcem podať. Moje pozmeňujúce návrhy sa budú týkať oblasti trestných činov, porušovania listového tajomstva, prepravovaných správ, ale aj odpočúvania, mám na mysli najmä priestorového odpočúvania, a takisto porušovanie tajomstva súkromných dokumentov, ktoré občania majú uložené dnes doma alebo v súkromní a ktorých ochranu dnešný Trestný zákon nerieši. Z praxe vieme, že ak niekomu odcudzia dokumenty, tak sa vyčísli škoda - škoda papiera a nie vecná škoda dokumentov. Preto chcem navrhnúť v pozmeňujúcom návrhu úplne inú dikciu zákonných ustanovení o porušovaní tajomstva prepravovaných správ na jednej strane. Po druhé porušovanie tajomstva listín a iných dokumentov. A napokon po tretie to, čo už som avizoval, aby priestorové odpočúvanie bolo kvalifikované ako trestný čin.
Teraz konkrétne, ako by som si to predstavoval a aké by bolo znenie, alebo aké je znenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
V prvom rade navrhujem, aby boli vypustené § 205 a 206 a nahradené novými § 205, 206 a 207, ktoré by zneli takto:
"§ 205 Porušovanie tajomstva prepravovaných správ
(1) Kto úmyselne poruší tajomstvo
a) u zavretého listu alebo inej písomnosti, pri poskytovaní poštovej služby alebo prepravovaní inou dopravnou službou alebo dopravným zariadením,
b) textové, hlasové, zvukové alebo obrazové správy posielané prostredníctvom verejnej komunikačnej siete a priraditeľné k identifikovanému účastníkovi alebo užívateľovi, ktorý správu prijíma, alebo
c) neverejného prenosu počítačových dát do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci, vrátane elektromagnetického vyžarovania z počítačového systému prenášajúceho takéto počítačové dáta,
bude potrestaný odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti.
(2) Rovnako bude potrestaný, kto s úmyslom spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech
a) prezradí tajomstvo, o ktorom sa dozvedel z písomností, telegramu, telefonického hovoru alebo neverejného prenosu počítačových dát, ktoré neboli určené jemu,
b) takéto tajomstvo využije.
(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo zákazom činnosti bude páchateľ potrestaný, ak
a) spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen organizovanej skupiny,
b) spôsobí takým činom značnú škodu alebo
c) spácha taký čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného značný prospech.
(4) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom bude páchateľ potrestaný, ak
a) spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako úradná osoba,
b) spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo
c) spácha taký čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu.
(5) Zamestnanec prevádzkovateľa poštových služieb, telekomunikačných služieb alebo počítačového systému alebo ktokoľvek iný vykonávajúci komunikačné činnosti, ktorý
a) spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2,
b) inému úmyselne umožní spáchať takýto čin alebo
c) pozmení alebo sfalšuje písomnosť obsiahnutú v poštovej zásielke alebo dopravenú dopravným zariadením alebo správu podanú verejným prenosom počítačových dát, telefonicky, telegraficky alebo iným podobným spôsobom,
bude potrestaný odňatím slobody na jeden rok až päť rokov, peňažným trestom alebo zákazom činnosti.
(6) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov bude páchateľ potrestaný, ak
a) spôsobí činom v odseku 5 škodu veľkého rozsahu alebo
b) spácha takýto čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu."
Toľko k novonavrhovanému § 205.
Pristúpim k § 206. Ten by mal nadpis:
"§ 206 Porušenie tajomstva listín a iných dokumentov uchovávaných v súkromí
(1) Kto neoprávnene poruší tajomstvo listiny alebo inej písomnosti, fotografie, filmu alebo iného záznamu, počítačových dát alebo iného dokumentu uchovávaného v súkromí niekoho tým, že ich zverejní, sprístupní tretej osobe alebo ich iným spôsobom použije, bude potrestaný odňatím slobody až na jeden rok, prepadnutím veci alebo zákazom činnosti.
(2) Odňatím slobody až na dva roky, prepadnutím veci alebo zákazom činnosti bude páchateľ potrestaný, ak spácha čin uvedený v odseku 1 s úmyslom získať pre seba alebo pre niekoho majetkový alebo iný prospech, spôsobiť niekomu škodu alebo inému vážnu ujmu alebo ohroziť jeho spoločenskú vážnosť.
(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo peňažným trestom bude páchateľ potrestaný, ak
a) spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b) spácha takýto čin ako úradná osoba,
c) spácha takýto čin voči niekomu pre jeho skutočnú alebo domnelú rasu, príslušnosť k etnickej skupine, národnosť, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie, vyznanie alebo preto, že je skutočne alebo domnelo bez vyznania,
d) spôsobí takýmto činom značnú škodu alebo
e) spácha takýto čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného značný prospech.
(4) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov bude páchateľ potrestaný, ak
a) spôsobí činom v odseku 1 škodu veľkého rozsahu alebo
b) spácha takýto čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu."
No a napokon avizovaný tretí paragraf, ktorý chcem doplniť namiesto tých dvoch, ktoré sú tam teraz, a išlo by o § 207 s nadpisom:
"§ 207 Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy"
V úvodzovkách - to je ten priestorový odposluch.
"(1) Kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam prístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije, bude potrestaný odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody až na tri roky bude páchateľ potrestaný, ak
a) spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b) spácha takýto čin voči inému pre jeho skutočnú alebo domnelú rasu, príslušnosť k etnickej skupine, národnosť, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie, vyznanie alebo preto, že je skutočne alebo domnelo bez vyznania,
c) spôsobí takýmto činom značnú škodu alebo
d) spácha taký čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného značný prospech.
(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov bude páchateľ potrestaný, ak
a) spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako verejný činiteľ,
b) spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo
c) spácha taký čin s úmyslom získať pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu."
Paragraf 207 a nasledujúce paragrafy by sa následne prečíslovali.
Dovoľte mi krátke zdôvodnenie k takto predneseným trom paragrafom Trestného zákona. Najprv k § 205:
Trestný čin porušovania tajomstva prepravovaných správ - to je ten, ktorý navrhujem v § 205 uviesť - je doplnený v súvislosti so spracovaním Smernice Európskeho parlamentu a Rady Európy zo dňa 12. júla 2002 č. 2002/50/ES a ďalej v súvislosti s rozvojom počítačových sietí, predovšetkým o postih porušenia tajomstva pri neverejnom prenose počítačových dát, ktoré ako širší pojem zahŕňajú počítačové informácie, a ďalej o nové okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby vo vzťahu k spôsobenej škode a úmysle získať prospech.
Odôvodnenie k § 206, to je porušenie tajomstva listín a iných dokumentov uchovávaných v súkromní: Tu navrhujeme doplniť ochranu, ktorú zaisťuje porušovanie tajomstva dopravovaných správ aj na ostatné listiny a dokumenty uchovávané v súkromí, pretože čl. 13 Listiny základných práv a slobôd sa výslovne vzťahuje na tieto písomnosti a záznamy. Toto ustanovenie sa týka ako písomnosti osobnej povahy, tak aj písomnosti profesijnej povahy, čo je v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý nikdy nepripustil možnosť, že by čl. 8 Dohody o ochrane ľudských práv a slobôd (publikované v čiastke č. 209/1992 Zb.) bol neaplikovateľný z tohto dôvodu, že by korešpondencia mala profesijnú povahu.
No a napokon odôvodnenie k § 207:
Obdobne je to aj pri trestnom čine porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, ktorý nadväzuje na čl. 7 a najmä na čl. 10 Listiny základných práv a slobôd z hľadiska ochrany súkromia, ktoré potom vykonávajú aj ustanovenia § 12 a § 13 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie nesmeruje proti podávaniu informácií zo strany novinárov, lebo ide len o neoprávnené zachytenie a sprístupnenie alebo iné použitie neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy.
Toľko z môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem všetkých za pozornosť.
To je všetko, pán predsedajúci, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca s faktickou pán poslanec Jaduš ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec, máte slovo.
J. Jaduš, poslanec: So všetkým súhlasím, čo povedal pán Vavrík, len sa chcem opýtať, či by nebolo vhodné povahu prenášaných dát zovšeobecniť, pretože nepoznáme len elektromagnetické prenosy, ale existujú aj iné procesy prenosu dát v počítačových sieťach. Nehovorím len o internete. Ale my nepoznáme dáta len prenášané elektromagnetickou formou, ale napr. aj optickou. A to znamená, že kto sa napojí na optickú sieť, už sa nedopúšťa toho trestného činu? Čiže tam rozmýšľam, či by nebolo treba to zovšeobecniť a... (Reakcie z pléna.) Dobre. Ďakujem veľmi pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Sedem poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Horák ako prvý.
V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu trestného zákona (tlač 656).
1. Za § 251 vložiť novú skutkovú podstatu "§ 251a Predĺženie
(1) Kto si privodí predĺženie tým, že
a) uskutočňuje výdavky hrubo neprimerane jeho majetkovým pomerom,
b) spravuje svoj majetok spôsobom, ktorý nezodpovedá zákonom mu uloženým alebo zmluvne prevzatým povinnostiam alebo je s nimi v hrubom nepomere,
c) užíva poskytnutý úver v rozpore alebo v hrubom nepomere s jeho účelom,
d) poskytuje zo svojho majetku pôžičky alebo úvery iným osobám, hoci sú v hrubom nepomere k jeho majetkovým pomerom,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
(2) Rovnako bude potrestaný aj ten, kto hoci vie, že je v predĺžení, prijme nový záväzok alebo zriadi záložné právo."
Odôvodnenie: V danom prípade by šlo o zavedenie doplňujúcej skutkovej podstaty do znenia Trestného zákona, logicky doplňujúcej tzv. úpadkové delikty o ďalší trestný čin predĺženia. Účelom zapracovania navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu predĺženia do textu nového Trestného zákona je poskytnúť trestnoprávnu ochranu pred potenciálnym nebezpečenstvom vyplývajúcim zo stavu predĺženia dlžníka, v ktorom hrozí, že bude zmarené uspokojenie pohľadávok veriteľov. Navrhovaná skutková podstata zohľadňuje vývojové tendencie trestnoprávnych úprav v danej oblasti v iných európskych právnych poriadkoch, napr. v Českej republike.
2. Za § 246 vložiť písmeno, novú skutkovú podstatu "§ 246a Poškodenie práv spoločníka
(1) Kto ako člen štatutárneho orgánu právnickej osoby v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody poruší zákonom ustanovený zákaz konkurencie, tak sa potresce odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
(2) Kto ako člen štatutárneho orgánu právnickej osoby poruší zákonom mu ustanovenú povinnosť informovať spoločníka o majetkových pomeroch tejto právnickej osoby, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov."
Odôvodnenie: Účelom zavedenia navrhovanej skutkovej podstaty do znenia nového Trestného zákona je zabezpečiť trestnoprávnu ochranu jednému z kľúčových majetkových práv spoločníka právnickej osoby, ktoré patrí v praxi k najviac potieraným zo strany členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností, a to vynútiteľným hájením oprávnených hospodárskych práv a záujmov spoločníkov voči protiprávnym konaniam zo strany členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností. Sankcionovanie takýchto protiprávnych javov výlučne normami obchodného práva sa ukázalo v praxi ako nedostačujúce vzhľadom na pretrvávajúcu neefektívnosť.
3. V § 86 vložiť nové písm. c), ktoré znie: "c) nevyplatenie mzdy a odstupného, ak splatná mzda, odstupné a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené do konca vyšetrovania, najneskôr však do 60 dní od vznesenia obvinenia."
Doterajšie písmená c) a d) sa označia ako písmená d) a e).
Odôvodnenie: Aj v tomto prípade pôjde o uplatnenie zásady premietnutej rovnako v ďalších ustanoveniach Trestného zákona upravujúcich osobitné podmienky účinnej ľútosti pri skutkových podstatách, pri ktorých hoc aj dodatočné splnenie zákonnej povinnosti páchateľom je pre spoločnosť dôležitejšie ako samotné potrestanie páchateľa.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som sa chcel vyjadriť k jednému ustanoveniu Trestného zákona, ktoré pripravil predkladateľ a ktoré vypadlo z pôvodného návrhu na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, pretože na ústavnoprávnom výbore bol trestný čin založenia a zosnovania zločineckej a teroristickej skupiny pozmeňujúcim návrhom č. 203 vypustený, preto podávam tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa dotýkajú tohto trestného činu. Podotýkam, že v rozprave už k obdobnému názoru dospel aj pán poslanec Miklušičák, ktorý predložil obdobný pozmeňujúci návrh a, samozrejme, ja tento môj predložím taktiež a budeme potom rokovať o tom, ktoré znenie z týchto dvoch navrhovaných znení by sme spoločne potom podporili.
Znenie môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k vládnemu návrhu Trestného zákona:
1. § 138 ods. 3 znie: "(3) Zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať za účelom priameho alebo nepriameho získania finančnej výhody alebo inej materiálnej výhody jeden alebo viac zločinov, za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej šesť rokov alebo trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 242."
Odôvodnenie: Navrhovaná definícia zločineckej skupiny je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyjadrenými v Dohovore Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ratifikovanom Slovenskou republikou a uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 621/2003 Z. z.
2. § 305 znie: "§ 305 Založenie a zosnovanie zločineckej a teroristickej skupiny
(1) Kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2) Kto založí alebo zosnuje teroristickú skupinu, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov."
Odôvodnenie: Navrhovaný trestný čin založenia a zosnovania zločineckej a teroristickej skupiny je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyjadrenými v Dohovore Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ratifikovanom Slovenskou republikou a uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 621/2003 Z. z.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Predtým ešte faktická poznámka - pán poslanec Abelovský.
M. Abelovský, poslanec: Ešte keby sa pán kolega Vavrík vyjadril, ako žiada hlasovať o tých svojich pozmeňujúcich návrhoch. (Reakcia poslanca.) Spolu. Dobre, ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, máte slovo.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som v mene podpísaných poslancov predložila jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa Dohovoru práv dieťaťa. Tak ako je v odôvodnení pozmeňujúceho návrhu napísané, Slovensku ako zmluvnej strane vyplývajú z dohovoru záväzky, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života dieťaťa. Náš návrh sa týka časti sexuálneho zneužívania, sexuálneho vykorisťovania či manipulácie dieťaťa.
V § 380 ods. 2 písm. c) navrhujeme doplniť znenie a ten paragraf by mal vyzerať tak, teda prečítam písm. c): "c) verejne, najmä tlačou, filmom, rozhlasom a televíziou."
Tento paragraf sa týka rozširovania detskej pornografie, my v ňom konkretizujeme možnosti rozširovania detskej pornografie, ktoré sú najľahšie azda cez médiá elektronické či printové. My sme už dnes svedkami veľkého porušovania platného Trestného zákona médiami, ktoré nielen v noci, ale už aj cez deň vysielajú filmy, upútavky na filmy, vysielajú relácie, ktoré nie sú nielen v súlade s dobrými mravmi, ale zakladajú skutočnosti na trestné stíhanie. Členovia Rady pre retransmisiu stále častejšie riešia podnety od občanov. Je dobré, že už samotní občania vyjadrujú nespokojnosť a nespoliehajú sa iba na odhalenie a nezákonnosti v médiách radou, pretože Rada pre retransmisiu, bohužiaľ, nemá kapacity na usledovanie všetkých priestupkov proti porušovaniu práv dieťaťa. Azda v budúcnosti by sme mali uvažovať najmä o finančnom zvýšení rozpočtu tejto rady, aby mohla v plnom rozsahu plniť úlohu vyplývajúcu jej zo zákona. Nakoniec správu tejto rady budeme mať na rokovaní pléna a môžeme sa aj vyjadriť o týchto problémoch bližšie.
Porušovanie zákona médiami, aj printovými, dosahuje nevídané rozmery. Na tento fakt poukazujú nielen rodičia, ale predovšetkým pedagógovia, ktorí upozorňujú na negatívne vplývanie na deti týmito mediálnymi prostriedkami nielen v spomínanej oblasti, kde dávame pozmeňujúci návrh, ale aj v oblasti násilia. Oceňujem, pán minister, zvýšenie trestov v časti sexuálneho zneužívania detí a dúfam, že aj v oblasti násilia v blízkej budúcnosti nájdeme riešenie, aby naše deti neboli médiami, ale aj počítačovými hrami navádzané na páchanie násilných trestných činov.
Tento návrh znižuje trestnoprávnu zodpovednosť detí, teda návrh zákona, ale ja si nemyslím, že toto je cesta riešenia problému páchania trestných činov deťmi. Cestou je prevencia a našou povinnosťou, povinnosťou vlády a parlamentu, je prijímanie zákonov, ktoré v čo najvyššej miere chránia naše deti pred takýmto manipulovaním, pred vsúvaním a pred zmenou správania sa detí vôbec. Nielen preto máme tieto zákony prijímať, že to ukladá Dohovor o právach dieťaťa, ale predovšetkým preto, že to tak káže zdravý rozum. Ak tak neurobíme, tak sa to neoplatí, lebo sa to v zlom vráti celej spoločnosti. A preto dúfam, pán minister, že budeme v krátkom čase aj problém násilia riešiť v zákonoch a že tento parlament, nebude dlho trvať, prijme aj niečo proti násiliu v médiách.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Podracká ako jediná. Nech sa páči, máte slovo.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Súhlasím s pozmeňujúcim návrhom kolegyne Muškovej. Hovoríme predsa o paragrafe týkajúcom sa detskej pornografie. Ak si uvedomíme, že viac ako 50 % reklám, ktoré bežne sú v médiách, tak v nich figurujú deti, čo je v poriadku. Stávajú sa vďačnou reklamnou návnadou, pretože rodičov otravujú až dovtedy, kým im tovar, ktorý propaguje iné dieťa, nekúpia. Dieťa ako subjekt, ktorý je stredom sveta dospelých, ich záujmu, starostlivosti či lásky, nerozlišuje takmer v nijakej miere posun smerujúci k nahote, ktorá je už pornografiou a psychickou manipuláciou. Tu sú skutočne na vine dospelí, pretože to, čo by malo zostať v 13. komnate sexuálnej poruchy či zvrátenosti, medializáciou nadobúda podobu, ktorú by som nazvala mediálnym exhibicionizmom, ktorý tým, že je na verejnosti, ako keby bol tolerovaný, ako keby bol prijímaný.
Preto považujem za potrebné podčiarknuť toto v zákone v spomínanom písm. c), pretože pre dieťa je aj zlo v istej chvíli, najmä v puberte, v začínajúcej puberte, príťažlivé, dieťa nechápe zvrátenú potrebu pedofila poškvrniť nepoškvrnené, sprzniť niečo panenské a stáva sa ľahkou korisťou mediálnej manipulácie, ktorá vždy má nežiaduci vplyv na celkový psychický rozvoj dieťaťa. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Abelovský. Nech sa páči, máte slovo.
M. Abelovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ako spoločný spravodajca, samozrejme, vystúpim ešte aj na záver rozpravy, chcem však reagovať veľmi stručne na doterajší priebeh rozpravy a vysloviť skepsu v tom, že ak bude takto pokračovať rozprava, obávam sa, že žiadny nový Trestný zákon v tomto parlamente neprijmeme.
Vidím, že naivne som sa domnieval, že keď sme skončili rokovanie v ústavnoprávnom výbore aj ako výbore gestorskom, že sme minimálne ustálili rozsah, ktorý je potrebný na prijatie nového Trestného zákona, ale vidím, že som sa mýlil, že tu prakticky pribúdajú ako huby po daždi ďalšie veľmi závažné pozmeňujúce návrhy, ktoré neodzneli na tých mnohých, zdôrazňujem, na tých mnohých diskusiách, ktoré sme mali v ústavnoprávnom výbore a kde sme si akosi predsavzali, že ak nebudú prijaté počas tohto funkčného obdobia žiadne zákony a budú prijaté tieto dva základné kódexy, urobili sme pre náš právny poriadok veľmi veľký kus práce.
Niektoré pozmeňujúce návrhy, samozrejme, chápem, ktoré boli podané, pretože je veľmi ťažko predvídať hlasovanie o niektorých pozmeňujúcich návrhoch, a musia byť akosi v zálohe aj také, ktoré potom ak neprejdú, nastúpia na ich miesto. Ale nechápem, aby po 10-ročnej príprave rekodifikácie trestného práva tu odzneli také pozmeňujúce návrhy, aké boli prednesené. Žiaľ, musím povedať a mám vážne podozrenie, že aj zo strany predkladateľa.
Ale chcel by som hovoriť o tom, čo azda pán minister vystúpil a diskutovali tu už aj predo mnou iní poslanci - otázka právnických osôb. Nemyslím si, že je to otázka, ktorá bude vyriešená tak alebo onak, nejakým spôsobom zásadne zmení Trestný zákon. Nie je to alfa a omega Trestného zákona, aj keď si myslím, že vedel by som si zadefinovať svoj postoj k tomu, tak ako to urobili niektorí iní poslanci, že ak to neprejde, nebudem hlasovať za zákon ako celok.
V prvom rade som prekvapený, že niektorí diskutujúci poslanci vo svojom ústnom vystúpení odmietli tento inštitút, ale pokojne podpíšu pozmeňujúci návrh, ktorý je presne opačný.
Prečo ja nesúhlasím so zavedením právnických osôb? Je to z toho dôvodu, že to vyplýva z konštrukcií nášho trestného práva, ktoré je tu platné od nepamäti a jeho základ je v konštrukcii zodpovednosti páchateľa za zavinenie trestného činu, to znamená či už konania úmyselného, alebo z nedbanlivosti. Právnická osoba je fikcia, ktorá vstúpila ešte v rímskom práve do právneho poriadku ako určitá náhrada z dôvodu zodpovednosti fyzických osôb, prípadne majetkovej účasti na právnickej osobe ako takej. Najstaršou právnickou osobou je štát. Ja sa pýtam: Prečo by potom štát nemal figurovať? Pretože z histórie minimálne sú poznatky, že štát priviedol nielen fyzické a právnické osoby, ale celé národy do nešťastia. Ak teda máme byť dôslední, potom určite by takouto zodpovednou osobou mohol byť aj štát. Je to veľmi ťažké si predstaviť, ako pre mňa je veľmi ťažké si predstaviť na lavici obžalovaných právnickú osobu.
Ak teda bude prijaté, prijmeme zároveň rozhodnutie, ktoré podľa trestného práva podľa mňa je absolútne neprípustné, a to zodpovednosť subjektu obžalovaného a potom aj odsúdeného za výsledok. Za výsledok konania, ktoré nebude pokryté žiadnym ani úmyselným, ani nedbanlivostným zavinením.
Je to aj viacej dôvodov, prečo som proti takémuto zneniu. O jedných hovorili tu, čo skutočne si myslím, že ide o dvojité potrestanie jednak tých, ktorí sú zodpovední za chod právnickej osoby, t. j. najmä štatutárov, ale niekedy aj vlastníkov tej právnickej osoby. Samozrejme, dosah na zamestnancov, ale napríklad aj na veriteľov, ktorí v dobrom úmysle vstúpili do právnych zväzkov s touto právnickou osobou. Ako oni k tomu prídu, že v dobrej viere vstúpili a táto právnická osoba bude vyhlásená, bez toho, aby si mohli akýmkoľvek spôsobom uspokojiť svoju pohľadávku, bude takáto právnická osoba zrušená prostredníctvom trestného práva.
Takže to sú moje hlavné argumenty, ktoré ja vidím a neľpel by som až tak na tom, či my vyhovieme smerniciam, ktoré sú a ktoré vyplývajú z európskeho, teda z prístupových rokovaní s Európskou úniou. Nakoniec náš neďaleký sused Rakúsko, a to je akýsi jeden z hlavných argumentov - nešťastie v Kaprune, takého ustanovenie nemal. Na čom ja ako právnik s 34-ročnou praxou nevidím nič zvláštne, pretože sa stáva, že nie je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť ani voči fyzickej osobe. Prečo by nebolo možné vyvodiť takýto istý výsledok v podobe oslobodzujúceho rozsudku voči osobe právnickej?
Pokiaľ vzniká prepadnutie majetku, tu vidno úplne jasne snahu predkladateľa na mieru únosnú sprísniť sankcie. Je to jedna z najprísnejších sankcií strata majetku, teda prepadnutie majetku, má sa na mysli celého majetku alebo jej veľkej časti pri prakticky zmenenom dôkaznom bremene. To je pre mňa ako pre právnika neprípustné. Za to nikdy nemôžem zahlasovať, pretože to je znova také niečo podobné ako pri právnických osobách. To znamená zodpovednosť za výsledok.
No a tretia výčitka, ak by som teda postupoval podľa chronológie pána ministra, je založenie a zosnovanie zločineckej a teroristickej skupiny. O tom odznela v našom výbore, myslím, dosť rozsiahla diskusia a ja som svoje výhrady povedal. Považujem za absolútne neprípustné pre aplikáciu tohto ustanovenia, ktoré bolo zavedené novelou do nášho Trestného zákona v roku 1999, aby za také dlhé časové obdobie nebol nikto z páchateľov odsúdený, aby sa toto ustanovenie zneužívalo na to, že sú, samozrejme, po vznesení obvinenia povolené ITP a obyčajne podozriví sú vzatí do väzby.
Odznel tu pred chvíľou pozmeňujúci návrh, ktorý je možné za určitých okolností akceptovať a práve preto som hlasoval aj v ústavnoprávnom výbore za to, aby toto ustanovenie, ktoré je teraz platné, bolo z nášho Trestného zákona, teda aj z predloženého vládneho návrhu vypustené.
Takže ešte sa vrátim azda jednou vetou k tomu, ak chceme schváliť novelu, teda rekodifikovaný Trestný zákon, upustime od týchto ďalších a ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vnášajú už aj tak dosť veľký chaos, ktorý tu je pri prijímaní tejto normy, o to viac, že viaceré vystúpenia kolegov mali odznieť v prvom čítaní ohľadne tejto normy, pretože, ak sa dobre pamätám, v prvom čítaní som v diskusii, v rozprave k tejto právnej norme vystúpil jedine ja.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Drgonec ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.
J. Drgonec, poslanec: Skôr vysvetľujúca poznámka pre prítomných neprávnikov. Zo slov doktora Abelovského mohlo vznikať zdanie, že zavinenie je predpokladom zodpovednosti v trestnom práve a len v trestnom práve. V skutočnosti je celkom bežné vyžadovať požiadavku zavinenia v súkromnoprávnych vzťahoch, teda vo vzťahoch upravených Občianskym zákonníkom a radom iných zákonov. A nikto sa na báze súkromného práva nečuduje, že právnické osoby znášajú zodpovednosť a že znášajú zodpovednosť aj pod podmienkou zavinenia.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Polka.
L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení a vzácni kolegovia poctivo, čestne načúvajúci argumentom za i proti, dovoľte mi niekoľko poznámok a chcel by som ubezpečiť pána spravodajcu, že netrvám ani nebudem predkladať žiadne pozmeňujúce návrhy, pretože si vážim prácu ústavnoprávneho výboru a ďalších kolegov, ktorí pripravili množstvo pozmeňujúcich návrhov, a rovnako si vážim aj prácu komisie a tímu ľudí, ktorý pripravil veľmi, by som povedal, až historicky významnú normu, ktorá by mala možno, a dúfajme, aspoň na nejakých ďalších 30-40 rokov ovplyvňovať trestnú politiku štátu, ktorého máme česť sa podieľať na normotvorbe.
Ale ide o - kolegovia, história vám to nezabudne a dúfajte, že ani pán minister na to nezabudne pri najbližšom odmeňovaní - ide však o normu, ktorá je základnou represívnou normou a ktorá by mala vyjadrovať trestnú politiku štátu z hľadiska jeho dlhodobých aspektov. Žijeme v zvláštnej dobe, žijeme v dobe, keď sú ľudia podozriví z terorizmu, unášaní alebo odnášaní dokonca z kontinentu na kontinent, zo štátu do štátu, keď sa bežnou praxou vyšetrovacích orgánov stávajú brutálne, agresívne, tvrdé výsluchy hraničiace až s poškodzovaním zdravia, dokonca i života. Sme svedkami, keď niektoré zákroky aj trebárs slovenskej polície pod kuratelou alebo vykonávané tzv. kukláčmi sú na úrovni zákonnosti, na hranici únosnosti a nie vždy som presvedčený, že sú potrebné. Štát niekedy ako keby sa chcel brániť metódami a formami, ktoré sú typické pre terorizmus, pre zločincov, a takýto štát by sa skutočne veľmi rýchlo dostal do problému. Budeme o tom hovoriť ešte aj v súvislosti s Trestným poriadkom, samozrejme, ale treba to spomenúť aj pri Trestnom zákone.
Doterajšie naše úsilie bolo prezentované a hlavne mediálny tlak bol vyvíjaný na zvyšovanie trestných sadzieb. Dámy a páni, úspešnosť tejto doterajšej koncepcie je charakterizovaná štatistikami o celkovej kriminalite za rok 2004. Celkom napadlo na Slovensku 131 244 trestných činov, čo je o 19 287 viac ako v uplynulom roku, pričom bolo objasnených 51 635 trestných činov, čo je o 48 menej a výsledný efekt je 39,3 % objasnenosti. Dámy a páni, nechcem porovnávať s rokmi minulého režimu, keď objasnenosť pod 90 % znamenala okamžitý "vyhadzov" alebo preloženie príslušného okresného náčelníka, ale chcem len poukázať na objasnenosť, ktorá bola v Slovenskej republike, už v Slovenskej republike, na hranici 50 %, čo sa považovalo za také kritérium primerané úspešnosti. Svedčí to o tom, ten nárast kriminality svedčí o tom, že ani drakonické trestné sadzby nie sú a nevplývajú na znižovanie trestnej činnosti. Naopak, prikláňam sa k argumentom, ktoré uvádzal pán poslanec Fico, že v mnohých oblastiach sme zanedbali vývoj predovšetkým v oblasti prevencie a predovšetkým v istých sociálnych aspektoch trestnej politiky.
Návrh Trestného zákona zavádza do slovenskej právnej úpravy inštitúty, ktoré nemajú v jej histórii oporu. Jedným z inštitútov je trestná zodpovednosť právnických osôb. Nemôžem s navrhovaným inštitútom súhlasiť, tak ako je navrhovaný, pretože zodpovednosť za konanie právnickej osoby majú štatutárne orgány, a to prostredníctvom zodpovednostných ustanovení Obchodného zákonníka, a pritom je možné dostatočne postihovať konanie štatutárnych orgánov. Sme presvedčení, že správnym riešením je riešenie zodpovednosti prostredníctvom Obchodného zákonníka. Navrhované riešenie zakladá možnosť stíhania dvoch osôb za jedno konanie, pretože fyzická osoba, ak koná za právnickú osobu a dopustila sa trestného činu, je to zároveň trestný čin právnickej, tak aj fyzickej osoby. Už z druhu trestov, ktoré tu figurujú v návrhu, je zrejmé alebo je skôr úsmevné, akým postihom by bol trest zrušenia právnickej osoby napríklad v prípade nebankových subjektov. Myslím, že aj tí, čo sú v base, teda vo väzbe by sa nad tým pousmiali.
Dovoľte niektoré príklady. Spomínal som to dvojité potrestanie za jedno konanie. Ďalej pri trestnom čine obmedzovania slobody vyznania. Doteraz bol trestný čin obmedzovania slobody vyznania v § 236 Trestného zákona upravený tak, že sa ho dopustil "ten, kto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy zdržuje iného bez oprávnenia od takejto účasti". V návrhu sa vypustilo slovo "bez oprávnenia". Podľa takéhoto návrhu sa zamestnávateľ dopusti trestného činu obmedzovania slobody vyznania, aj keď nepustí zamestnanca na povedzme na náboženskú púť v čase pracovného času zamestnanca. Z dôvodu narušenia plnenia úloh zamestnanca mu zamestnávateľ nedá voľno a upozorní ho, že ak nenastúpi na pracovnú zmenu, tak ho prepustí. Keďže toto upozornenie môže byť kvalifikované ako hrozba inej ťažkej ujmy, tak zamestnávateľ naplní skutkovú podstatu konkrétneho trestného činu.
Návrh na podvodný úpadok bez konkrétneho úmyslu poškodiť iného alebo obohatiť seba alebo iného považuje sa za trestný čin. Aj keď ide o úmyselný čin, je potrebné doplniť špecifický úmysel. Nesmie byť kriminalizovaný neúspech podnikania.
Podobne pri zavinenom úpadku. Trestný čin zavinenia úpadku spácha ten, kto spôsobí úpadok právnickej osoby a vo väčšom rozsahu zmarí uspokojenie jej veriteľa. Podnikateľská činnosť je vykonávaná v konkurenčnom trhovom prostredí. A nie je možné vopred s istotou určiť, či daný obchod nakoniec nebude stratový. Preto zámer trestnoprávne postihnúť investovanie do stratového obchodu bez zodpovedajúceho finančného krytia je kriminalizáciou podnikania.
Takisto by som mohol pokračovať v niektorých ďalších príkladoch, ktorými by sme sa asi dostali mimo filozofie tohto zákona. Dámy a páni, vo vedomí záväzkov, ktoré Slovenská republika prijala v oblasti trestnej zodpovednosti právnických osôb, a to najmä prijatím Druhého protokolu k Európskemu dohovoru o finančných záujmoch Európskych spoločenstiev z 19. 6. 1997, ktorým zaväzuje členské štáty zaviesť zodpovednosť právnických osôb za korupciu, podvod a pranie špinavých peňazí, ďalej Trestnoprávny dohovor o korupcii prijatý Výborom Rady ministrov v Štrasburgu 4. 11. 1998, ktorý sme podpísali 27. 1. 1999 a zaviazali sme sa prijať nevyhnutné opatrenia na to, aby mohli byť aj právnické osoby zodpovedné za trestné činy úplatkárstva, nepriamej korupcie a prania špinavých peňazí. Som presvedčený, že prijatí týchto dokumentov Slovenská republika prejavila a v podstate aj z hľadiska našej ústavy rešpektuje tieto ustanovenia a je možné postupom času vyvodzovať zodpovednosť.
Ale keď sme hovorili o Kaprune, dámy a páni, ťažko posúdiť z mediálnych informácií, či tu bola naplnená zodpovednosť právnickej osoby, či vyšetrovatelia neboli schopní - to, čo povedal pán kolega Abelovský - ustanoviť individuálnu zodpovednosť konkrétnej osoby. Niekto tam tie farby navláčil, niekto spôsobil, že sa manipulovalo s horľavinami, niekto asi bol trestne zodpovedný. Ale stáva sa a často sa stáva, ak sme hovorili o 131-tisíc trestných činoch za uplynulý rok, z ktorých bolo 50 na 1 000 objasnených, tak sa to stávalo viac než v 50 percentách prípadov, dokonca v 60 percentách prípadov, že musíme skloniť hlavu pred tým, že niekto, bohužiaľ, "bol schopnejší" zakryť svoju trestnú činnosť.
Dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok k jednej z podmienok trestnej zodpovednosti, a to k veku. Áno, deti páchajú trestnú činnosť, ale položme si otázku, či ony sú skutočne tými zodpovednými za túto trestnú činnosť.
Chýba mi tu odpoveď na otázku: Čo s rodičmi, ktorí "prechlastajú" nielen zarobené peniaze, ale aj sociálne dávky určené priamo deťom? Čo s rodičmi, ktorí priamo navádzajú na trestnú činnosť a školia na trestnú činnosť svoje vlastné deti?
Čo so starostami, primátormi a obecnými či mestskými zastupiteľstvami, ktoré predali ihriská, športové štadióny pre hypermarkety a supermarkety, v ktorých teraz s odporom pozeráme, ako deti kradnú?
Čo s riaditeľmi a učiteľmi, riaditeľmi škôl a učiteľmi, ktorí v zúfalom boji o svoje platy pozabudli na deti? Pozrite sa v Petržalke na zavreté školy, na zavreté telocvične, zavreté plavárne. Sú pod kľúčom, zamknuté na desať zámkov.
Čo s občianskymi združeniami, ktoré vyvíjajú pravidelnú bohumilú zberateľskú činnosť, organizovaných zbierok na čokoľvek a deťom sa venujú akurát na Vianoce, hlavne pred televíznymi kamerami?
Čo s verejnoprávnymi inštitúciami, ktoré spomínala pani profesorka Tóthová, ktoré už chrlia filmy so zabijakmi aj v podobe bábok?
Čím sme nahradili deťom Pioniersku organizáciu, ktorá údajne bola ovládaná a manipulovaná komunistami? - keď som sa v tejto organizácii naučil esperanto, hrať na harmonike, chodili sme na turistické výlety, robili sme tisíce, tisíce akcií, samozrejme, pod vedením učiteľov, ktorí sa o tieto organizácie starali. Nevidel som tam komunistov ani sme tam žiadnu komunistickú ideológiu nepreberali, možnože to bolo niekde zďaleka, ale žeby to na mne zanechalo nejaké veľké stopy, neviem.
Ale hľadám odpoveď na to, čo teraz? Kto pôsobí na tých školách? Pred oknami mám nový chrám. Tento kostol postavený určite za veľké peniaze je zamknutý na sto západov s výnimkou nedele od 8.00 do 11.30 hod., keď tam prebieha svätá omša. Ináč sa tam nedostanete, ani keby ste neviem ako chceli s niekým tam komunikovať. Neviem prečo?
Čo robia tisíce policajtov, ktoré za môjho pôsobenia na Vysokej škole ZNB chodili medzi deti a mládež a vyvíjali tzv. preventívno-výchovnú prácu. S nemým úžasom som pozoroval jednu hovorkyňu Krajského riaditeľstva v Bratislave, ktorá hovorila, že uplatňujú holandský projekt, asi 5 policajti chodia medzi deti a hovoria s nimi o dopravnej výchove, o trestnej činnosti a tak ďalej. Holandský projekt sme museli prijať na Slovensko, to, čo tu bolo pravidlom, a to, čo sa tu bežne používalo!
Čo s tými zavretými deťmi, už sme s pánom ministrom na tú tému diskutovali, dáva záruky toho, že sa budú školiť, vychovávať, dokončia školu. Chýba mi tu kontinuita s pracovnoprávnymi vzťahmi, s ďalšími vecami. Predstavte si chlapca, ktorý ja neviem niečo ukradne alebo sa niekde pobije a spácha ozaj aj závažný trestný čin, ktorý pôjde do výkonu trestu v 14. roku veku a potom bude chodiť po svete s vysvedčením z nápravno-výchovného ústavu Sučany alebo Nitra, alebo ktorý. No neviem.
Myslím, treba vyvodzovať trestnú zodpovednosť voči mnohým iným, nie voči tým deťom a pozrieť sa na to, akým spôsobom by sme sa dostali do istej roviny, aby sme týmto deťom pripravili krajšiu budúcnosť, aby sme naplnili tú tézu o tom, že je to držiteľka nášho rána.
Dámy a páni, skutočne by som ešte raz chcel oceniť prácu ľudí, ktorí či už pod názvom komisia alebo pod egidou ministerstva spravodlivosti vykonali veľký kus práce. Priznám sa, trošku mi chýbala vedeckejšia alebo exaktnejšia diskusia k tejto veľmi zložitej problematike. Možnože sa niektorí zľakli tvrdých argumentov alebo tvrdení pána ministra, ktorý zahriakol advokátsku komoru, že vyvíja agresívnu loby. Pán minister, ale kto iný, keď nie advokáti majú v tejto oblasti mať svoj názor a pevne za týmto názorom stáť?! Vďaka im za to, že tento názor uplatnili.
Ďakujem pekne za pozornosť.