V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Mňa vo svojom vystúpení pán minister upútal ako keby ospravedlnením minulej vlády výrokom, že vláda bola v minulom volebnom období zavádzaná. Ja sa chcem spýtať: Ako môže byť zavádzaná vláda, ktorá investuje miliardy do projektu, ktorého dostavbu mala ako prioritu vo svojom vládnom programe? Ako sa môže nechať zavádzať vláda, ktorá má v rukách všetky kontrolné mechanizmy? Ako mohla dopustiť, že bola zavádzaná? A naviac, ako sa môže dnes k tomu hrdo hlásiť? Keď dnešná vláda je vlastne kontinuálna vláda s vládou minulou, ako môžeme dnes veriť, že vláda na konci volebného obdobia, ak sa zistí a budú odhalené chybné investovania do projektov, pokojne nezahlási, že my sme boli zavádzaní? (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon sa hlásil ešte s faktickou poznámkou.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, na základe vášho vystúpenia musím jednoznačne konštatovať a upozorniť vás, že vašou povinnosťou je obhajovať záujmy občanov tejto krajiny a sem patrí aj kultúrna obec a kultúra ako taká a nie záujmy privátneho investora. (Potlesk.)
Rovnako vo svojom vystúpení ste jasne zdokumentovali, že s vami sa dá dohodnúť len vtedy, ak je pravdou to, čo vy za pravdu vydávate. A pre mňa je absolútne absurdné, že vy ako minister hospodárstva a podpredseda vlády máte takúto mieru angažovanosti. Vy vlastne týmto postupom robíte deštrukciu právneho systému tejto krajiny vo vzťahu ku kompetenčnému zákonu. Ak táto krajina sa má riadiť na základe politických rozhodnutí, a nie na základe zákonov, ktoré upravuje zákon o ústredných orgánoch štátnej správy, tak je to katastrofa, ale tento postup je toho jednoznačne dôkazom.
A, vážený pán minister, ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, aby ste už konečne dali súhlas na to, aby mohol prehovoriť aj minister kultúry. Ak si myslíte, že minister kultúry nemá k tomu čo povedať, tak to je vaša politická zodpovednosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká, musím sa spýtať: Vy ste neboli prihlásená do faktických poznámok, keď som vtedy uzavrel prihlášky do faktických poznámok? (Odpoveď z pléna.) Máte slovo a uzatváram prihlášky s faktickými poznámkami. (Hlas z pléna.) Kto ešte? Ale mne doniesli vytlačené prihlášky do faktických poznámok technici. Tak, prosím, môžu ešte byť faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu vlády. (Reakcia z pléna.) No keď neboli zapísaní všetci, ktorí chceli vystúpiť vo faktických poznámkach, keď sa stala chyba, musia dostať šancu hovoriť vo faktických poznámkach aj ďalší. Pýtam sa vás, kolegyne poslankyne, poslanci, kto ešte chcel reagovať faktickými poznámkami, pán poslanec Maxon tam bol posledný. Nikto viac, prosím? Pani Podracká bude posledná, ktorá bude mať faktickú poznámku, a uzavrieme faktické poznámky k vystúpeniu pána ministra Ruska.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, keďže vystúpim aj v rozprave, poviem iba jednu poznámku. Vyčíslili ste, koľko bude stáť všetko dohromady s dostavbou, prevádzkou, dotáciami a neviem čo všetko dokopy. Mali by ste niekde na "marginese" vyčísliť aj, koľko stojí človek, päť litrov krvi, kosti, vlasy, koža. Pokiaľ neboli na transplantáciu odkúpené orgány, tak to nemusí byť nejaká zanedbateľná čiastka, ale summa summarum by to tak vychádzalo na 1 850 korún. Raz dávno som čítala článok prof. Barnarda, ktorý prvý transplantoval srdce, a povedal: "Rozrezal som neviem koľko tisíc sŕdc, ale dušu som tam nenašiel." Vy ste, pán minister, rozrezali slovenský trh, ale nenašli ste tam kultúru. Je to veľká škoda.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Reagovať na faktické poznámky bude pán minister.
Chcem len upozorniť, že v rámci reakcie na faktické poznámky sú dve minúty.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Hovoríte, pán poslanec Mečiar tu už nie je, ale poviem to, aké hanebné je to, hovoriť o peniazoch v kultúre a vôbec čo si dovoľujeme hovoriť o tom, že niekto má, potrebuje peniaze na to, aby financoval takúto krásnu činnosť. No dobre, a čo menej je hanebné hovoriť o peniazoch v zdravotníctve? A predsa nám zomierajú ľudia preto, lebo tie peniaze nemáme. Predsa nám zomierajú ľudia preto, lebo sa k nim nedostanú sanitky. A zas je to o peniazoch. Ten, kto hovorí o peniazoch, nie je nekultúrny barbar, len je realista a nehrá možno na tak populistické struny ako niektorí, ktorí to potrebujú poobrátiť do tejto polohy.
Keď hovoríme o investorovi, našiel sa investor, ale nebola tam ani zmienka o zmene projektu, tam bola ale dohoda o investorovi, nie o darcovi. To je naozaj jedna farizejská predstava, že sme celý problém vyriešili tým, že budeme hľadať podľa dohody z minulého roka investora, ktorý dá peniaze do pôvodného projektu? A to kto príde? Kto príde dať miliardu len tak, z ničoho nič? Keď takého máte, páni a dámy, prosím, doneste ho, budeme veľmi radi. Ak sme hovorili o investorovi, tak bolo jednoznačné, že ten projekt musí mať inú podobu, aby mohol tú investíciu vrátiť. Potom sme sa mali dohodnúť na darcovi a bolo by to iné.
Ak hovoríte o tom, aby sme dali ruky preč od Národného divadla, je to aj naša politická zodpovednosť, ktorú nesieme. Aj keď vám sa to nepáči, ale zasa si myslím na margo Smeru, že je možno lepšie, že my dávame alebo my máme ruky v divadle, ako keby ste ich vy mali v moci a na moci, pretože ak máte dnes situáciu, že ste v opozícii a máte ruky preč od moci, tak je to podľa mňa to najlepšie, čo sa pre Slovensko za uplynulé dva roky stalo.
A pokiaľ hovoríme o problematike riešenia problémov v Národnom divadle a v kultúre vôbec, aspoň tie problémy riešime a neutekáme s kabátom na hlave... (Prerušenie rečníka časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz o slovo požiadal navrhovateľ a predkladateľ pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: No veru dnes tu budeme dlho, ako to tak vyzerá. Ale viete, to máte tak, keď sa dvanásť rokov nehovorí o kultúre, tak raz to pretečie. A tak tu budeme aj mesiac, keď sa to páči niekomu, pánovi ministrovi hospodárstva, aby sme si vysvetlili isté veci.
Ja žasnem, pán minister, nad vašou rétorikou, teraz už nie, táto posledná vaša faktická poznámka, to už boli vaše stranícke problémy, to nebudem komentovať, ale ja žasnem na tým, čo ste povedali predtým, keď ste vstúpili do tohto dlhého vstupu, na ktorý bolo toľko faktických poznámok. Vašu rétoriku nemôžem pochopiť jednoducho aj z toho dôvodu, vy ste zabudli v akom čase ste práve. Veď my sme práve v čase, keď sa prijíma Ústava pre Európu, keď sa v rámci nej hovorí o kultúre, ktorá má byť všade podporovaná každým štátom preto, lebo identifikuje istý štát, národ, štátnosť, keď chcete, a my dnes hovoríme ústami pána ministra hospodárstva o tom, ako keby to bolo nejakou výsadou vlády alebo ako keby sme mali byť ako nesmierne vďační, ako táto vláda podporuje kultúru, že dá sto miliónov na toto alebo na toto. No tak väčšiu drzosť, dámy a páni, som v živote nepočul. (Potlesk.) Dámy a páni, toto predsa hovorí o istom pohľade, o istej filozofii, o tom, akí sme, o tom, ako sa chceme v rámci kultúry kultúrne správať, o tom, čo sú naše priority, a tom predsa to nie je kšeft. To nie je kšeft. My predsa hovoríme o istých hodnotách. V tejto chvíli hovoriť o tom, že ministerstvo hospodárstva sa chytilo iniciatívy preto, lebo ministerstvo kultúry na to nemalo, no tak jednoducho predsa to nie je dôvod akoby na zrušenie ministerstva kultúry, to je dôvod na posilnenie tých zložiek ministerstva kultúry, od ktorých čosi očakávame, a nie na takúto absolútnu netransparentnosť, výhovorky a zahmlievanie.
Viete, celkom na záver. Kultúra, vážený pán minister hospodárstva, nemôže byť maskotom nikoho pre nejaké súkromné aktivity, kultúra, vážený pán minister hospodárstva, nemôže, a národná kultúra už vôbec nie, byť maskotom pre žiadne súkromné kšefty. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Bódy, Ondriaš, Cuper, Hopta, Lintner, Husár. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.
Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ondriaš.
Upozorňujem však aj na to, že o chvíľu bude 12.00 hodín, keď preruším rokovanie.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja z tejto rozpravy mám pocit, že možno by bolo lepšie, keby prednášajúci v rozprave nestál za prednášajúcim pultom, ale sedel v kresle detektora lži a bola by tu zelená, červená, ktorá by rozhodovala, či je a či nie je pravda, čo povie. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bódy. Ospravedlňujem sa, pán poslanec, boli ste prvý prihlásený.
P. Bódy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán kolega Jarjabek, v dobrom vás chcem poprosiť a upozorniť, že pán minister kultúry sedí tu. Preto nevidím dôvod, prečo by ste hovorili s pánom ministrom hospodárstva o veciach, ktoré sa kultúry dotýkajú. Uvítal by som, keby sa táto rozprava ďalej uberala v duchu gestora Národného divadla. A tým je ministerstvo kultúry.
Čo sa týka predaja Národného divadla, pán minister Rusko v istej televíznej relácii odpovedal pánu Ficovi, že sa ponáhľali s Truthheimom. Pán Rusko sa ponáhľal svojho času rýchlosťou 235 km/h a dostal pokutu 2 000 eur. Je to dosť veľká suma, je to približne plat ministra. Aj tento raz keby sme mohli dať nejakú pokutu možno niekomu, tak by snáď tie reformy a zmluvy nepodpisoval tak rýchlo. Ďakujem za slovo. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je 12.00 hodín.
Prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Stretneme sa o 13.00 hodine v súlade s plánom rokovaní Národnej rady.
A teraz rokuje poslanecké grémium pod vedením pána predsedu parlamentu Hrušovského, kde bude dohoda medzi poslaneckými klubmi o spôsobe pokračovania v rokovaní mimoriadnej schôdze Národnej rady a následne o rokovaní riadnej schôdze Národnej rady.
Prajem vám dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)
(Po prerušení rokovania 35. schôdze NR SR sa začala 36. schôdza NR SR.)
(Po prerušení rokovania 36. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 35. schôdze NR SR.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, keby ste zaujali miesta v rokovacej miestnosti Národnej rady, budeme pokračovať v rokovaní v súlade so schváleným programom. Ešte raz vás prosím, kolegyne poslanci a poslankyne, zaujmite miesta, aby sme mohli pokračovať v rokovaní.
Prosím predkladateľa pána poslanca Jarjabka, aby zaujal miesto pre predkladateľov. Rovnako prosím aj spravodajcu pána Lintnera, aby zaujal svoje miesto. Meníte sa, predkladatelia? Pani poslankyňa Martináková, dobre. Ešte pána poslanca Lintnera prosíme o zaujatie miesta pre spravodajcu.
S faktickými poznámkami na predchádzajúce vystúpenie sa prihlásili ešte páni poslanci Cuper, Hopta, Lintner a Husár. Nevidím tu pána Cupera, ale ak je tu, žiadam ho, aby vyjadril sa. Nie je tu. Stráca poradie.
Pán poslanec Hopta. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Hoptovi.
Po faktických poznámkach budeme pokračovať v rozprave písomne prihlásených poslancov a poslankýň do rozpravy.
Nech sa páči, pán Hopta.
I. Hopta, poslanec: Pán podpredseda, je budem veľmi stručný. Ja chcem len doplniť slová pána Jarjabka snáď o to, že hovoríme tu naozaj o kultúre a pán minister kultúry mlčí, kým pán minister hospodárstva rozpráva. Je síce pravda, že aj pán Chmel je nominantom strany ANO, ale tu nejde o nejaký politický kongres strany ANO, takže mal by sa vyjadrovať predovšetkým on, resp. môžeme to brať do úvahy jedine vtedy, ak pán podpredseda vlády a minister hospodárstva sa stal zároveň hovorcom ministra kultúry. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner, nech sa páči.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel zareagovať len na takú jednu vetu pána poslanca Jarjabka, kde povedal: "V poriadku, ak teda sa tu hovorí, že ministerstvo kultúry nie je vybavené odborne, tak prijmime ďalších pracovníkov." Tak by som len chcel potom upozorniť na to, ako rozšafne pristupuje k verejným financiám, lebo ak tu máme rezort, ktorý je odborne vybavený... (Reakcia z pléna.) Nie, povedal: "Keď ministerstvo kultúry v súčasnosti nestačí, tak prijmime ďalších." Presne tak to doslova povedal. (Odpoveď z pléna.) Nie, veľmi dobre dávam pozor. To znamená, chcem len upozorniť na to, ako rozšafne by pán poslanec chcel, aby sa rozširovalo nejaké oddelenie na ministerstve kultúry, hoci odborne je vybavené ministerstvo hospodárstva. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Husár. Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Husárovi.
S. Husár, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Počúval som pozorne pána kolegu Jarjabka. A myslím, že nevidí celkom objektívne a správne postavu pán ministra Ruska. Pán minister Rusko je človek, ktorý vzbudí pozornosť každého. A určite ho nielen my politici, ale aj verejnosť sledujeme. A ja pri tomto sledovaní som sa dopracoval k tomu, že mňa vyliečil z niektorých naivít a vzbudil u mňa závisť. Vyliečil ma z prvej naivity, keď som sa mylne domnieval, že pilierom Dzurindovej vlády je podpredseda vlády Mikloš. Dnes už viem to, že je ním pán minister Rusko. A vzbudil u mňa závisť, závisť voči predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi. To je dar od Boha, mať za chrbtom takéhoto muža vo vláde, muža, ktorý sa vie k problémom postaviť rovno, energicky a rýchlo ich riešiť, to je naozaj šťastie a to treba závidieť. Ja by som chcel pána ministra vyzvať, aby sa nedal znechutiť ani rozpravou na tejto schôdzi, ale aby po doriešení problémov Národného divadla energicky pokračoval v riešení problémov poľnohospodárstva, v riešení problémov výkonnosti súdov na Slovensku, v riešení využitia nášho morského dna a ďalších a ďalších veľmi závažných problémov. Želám mu do tejto náročnej úlohy veľa zdravia a úspechov. (Potlesk.)
A len taká drobná faktická poznámka nakoniec. Ak by ešte niekto hovoril na Slovensku o Robertovi Ficovi, že je najväčší populista, ja budem brániť do... (Prerušenie rečníka časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím keby ste zapli mikrofón pánovi Cuperovi, ktorý sa medzitým vrátil do rokovacej miestnosti.
J. Cuper, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, sľubujem, že dnes mám predposlednú faktickú, aby som netrhol opätovne rekord. Ale nedá mi, aby som nereagoval na to, s akou bohorovnosťou pán minister tu rozpráva a redukuje celý problém Národného divadla a slovenskej kultúry do finančnej roviny.
Pán minister mal myslieť na to, že aj národná kultúra musí z niečoho žiť, vtedy, keď tak bohorovne rozdávali všetky strategické podniky zahraničným investorom, lebo ja si pamätám, že francúzsky ministerský predseda Raffarin vyhlásil, že Gaz de France, Eelectricité de France zostanú v štátnych rukách, lebo musia plniť národné a sociálne záujmy francúzskeho národa. Samozrejme, niet z čoho financovať kultúru, a to nielen národnú, ale aj regionálnu, pretože tými 19 % sa ten štátny rozpočet ako tak napĺňa, ale tie dodatočné zdroje mohli plynúť práve zo strategických podnikov, ktoré produkujú enormné zdroje a ktoré dnes tečú do Budapešti alebo do iných krajín, pán Rusko, na to ste mali myslieť, keď ste ich predávali, že občas nám budú chýbať peniaze aj na potrebné sociálne a kultúrne veci, a nie teraz rozprávať o tom národu, že niet z čoho financovať slovenskú kultúru. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper bol posledný s faktickou poznámkou.
Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, budem veľmi stručný, lebo si myslím, že to podstatné tu už bolo povedané. Ale predsa by som si dovolil k tomu niečo dodať.
Úvodom zdôrazňujem, že poslanci za KSS, členovia a sympatizanti KSS budú robiť všetko preto, aby Slovenské národné divadlo bolo dostavané zo štátnych zdrojov a patrilo občanom Slovenska, a nie zahraničným špekulantom. Nechceme jesť len hamburgery a tešiť sa len z hamburgerovej kultúry.
Je smutné, že v mene demokracie a slobody sme to dotiahli už tak ďaleko, že tu diskutujeme, ako zachrániť Slovenské národné divadlo pre Slovensko, aby ho nedostal zahraničný kapitál s dobrou províziou pre slovenskú šľachtu a slovenské bandy podvodníkov. Je to neuveriteľné a, opakujem, veľmi smutné. Po 15 rokoch budovania slobody, demokracie, budovania slovenského ekonomicky vyspelého moderného štátu, keď sme už dávno mali dobehnúť Rakúsko, keď naše reálne platy mali byť už dvojnásobné, nemáme už ani na dostavanie Slovenského národného divadla.
Vážená slovenská vláda, vážená slovenská šľachta, vážené slovenské bandy podvodníkov, nehanbíte sa za to, že ste tak hospodárili, že nie ste schopní za 15 rokov ani dostavať Národné divadlo?
Vláda vyhlásila, že nemôže dostavať a prevádzkovať Národné divadlo, lebo nie sú na to peniaze. Toto vyhlásenie je neuveriteľné. Za 15 rokov ste rozpredali alebo, ako vy hovoríte, sprivatizovali náš majetok za 500 mld. korún, z peňazí ste vytvorili slovenskú šľachtu, slovenských multimilionárov a, dovolím si povedať, aj slovenské bandy podvodníkov. To vám z 500 mld. korún nič neostalo? Bohužiaľ, zdá sa, že nie. Okrem týchto 500 mld. za 15 rokov ste si požičali zo zahraničia ďalších 600 mld. korún. Tým ste ešte viac posilnili postavenie slovenskej šľachty, slovenských multimilionárov. Už vám ani z týchto 600 mld. korún nič neostalo? V súčasnosti náš zahraničný dlh je okolo 18 mld. až 19 mld. dolárov a každý občan je zadlžený viac ako 100 000 korún. Som zvedavý, koľko divadiel budete musieť predať, aby ste tento dlh splatili. Mám dojem, že to ozaj okrem rozpredávania nášho spoločného majetku nič iné neviete. Ja tomu neverím. Predsa na Slovensku je veľa schopných ľudí. Je mi smutno, že asi čakáte ďalšie provízie alebo máte starosti s platením zahraničného dlhu, a tak ste si spomenuli aj na nedokončenú budovu Slovenského národného divadla. Ja sa vás pýtam: To už provízie z predaných bánk, poisťovní, strategických podnikov, ktoré zabezpečovali, že nadhodnota ostávala na Slovensku, a tým sa mohla lepšie financovať aj kultúra, vám nestačia? Ja sa obávam, že potichu sa tu začne predávať naša pôda, naše lesy, napr. predá sa Oravská priehrada alebo Gabčíkovo a je možné, že keď zistíte, že sa dá predať voda vo Váhu alebo v Orave, aj tú predáte. Dokonca si myslím, že veľmi výhodne by sa predali Roháče alebo Belianske Tatry. Je možné, že to pôjde týmto smerom a že z peňazí a z provízií zas vyžijeme na pár rokov. Opakujem, vláda vyhlásila, že nemôže dostavať a prevádzkovať Národné divadlo, lebo nie sú na to peniaze.
Ja teraz krátko zopakujem preambulu ku všetkým problémom na Slovensku a túto preambulu som použil asi desaťkrát a použijem ju aj teraz. Znížením produkcie poľnohospodárstva sme od roku 1990 stratili 808 mld. korún, to je v cenách septembra 2004. Len za tieto peniaze by sa dalo postaviť 200 národných divadiel. Znížením produkcie v stavebníctve sme za roky 1990 až 2003 stratili 1 619 mld. korún. Len za tieto peniaze by sa dalo postaviť ďalších 400 národných divadiel. To už nehovorím, koľko divadiel by sa dalo postaviť nezničením nášho priemyslu. Keby ste nepriniesli na Slovensko kultúru násilia, tak by nás škody spôsobené kriminalitou len v roku 2003 nestáli 60 mld. korún. Za tieto peniaze by sme mohli postaviť len v roku 2003 ďalších 15 národných divadiel. Keď ste nás predali alebo sprivatizovali vo veľkých percentách do zahraničia, tak musíme splácať náš celkový dlhový servis. Len v roku 2002 to bolo vo výške 3 mld. korún týždenne na drevo. Za tieto peniaze sme mohli v roku 2002 postaviť každý týždeň jedno národné divadlo.
Zmienim sa o posledných 6 rokoch a o stúpaní hrubého domáceho produktu na Slovensku. Hrubý domáci produkt v stálych cenách stúpol od roku 1997 do konca roka 2003 zo 100 % na 121 %, čo je kumulatívne zvýšenie produkcie hrubého domáceho produktu za tieto roky vo výške 840 mld. korún. Za toto obdobie sme navyše vyprodukovali v stálych cenách 840 mld. korún. Paradoxne reálne mzdy za toto obdobie sa nezvýšili, neodrazilo sa to ani na reálnych dôchodkoch, ani na sociálnom zabezpečení. Pravdepodobne len za uvedených posledných 6 rokov sa niekde stratilo na Slovensku alebo zo Slovenska naviac 840 mld. korún. Keby ste zistili, kde zmizli, tak len za tieto peniaze by sme postavili ďalších 210 národných divadiel.
Nebudem hovoriť o profite z bánk, poisťovní a tak ďalej, ale odhadujem, že keby sme stavali za toto všetko divadlá, tak každý okres by mal 5 národných divadiel.
Takže otázka je, prečo vláda nemá peniaze na dostavanie a prevádzku Národného divadla. Odpoveď je jednoduchá: Lebo máme takúto neschopnú vládu. Ďalšia otázka je, kde vziať peniaze na dokončenie a prevádzku Národného divadla. Odpoveď je taktiež jednoduchá: Nájdime schopnú vládu, ktorá by dala do poriadku poľnohospodárstvo tak, že by produkovalo o 60 mld. korún viac ročne, do poriadku stavebníctvo a tak ďalej a tak ďalej. Nebudem vás zdržiavať a myslím, že...
Ešte poslednú vetu by som mal, nedá mi, aby som sa trošku nespýtal patriotov našej kultúry. Chcel by som sa vás spýtať, kde ste boli, keď sa lacno predával náš priemysel do zahraničia, z ktorého sa financovala kultúra, kde ste boli, keď sa predávali naše strategické podniky do zahraničia, z ktorých sa financovala aj kultúra, či už sa neplače nad rozliatym mliekom, ktoré aj niektorí pomáhali rozlievať. Som zvedavý, či dospejeme do doby, že vláda bude ozaj predávať našu pôdu, naše lesy a naše hory a koľko ľudí sa zobudí, či ich bude viac, ako keď ide o Národné divadlo. Ja len dúfam, že sa toho nedožijem a že tak ďaleko so slobodou a demokraciou to nedotiahneme.
Záverom zdôrazňujem, že poslanci za KSS, členovia a sympatizanti KSS budú robiť všetko preto, aby Slovenské národné divadlo bolo dostavané zo štátnych zdrojov a patrilo občanom Slovenska. Takto za socializmu si dali úlohu komunisti a ja dúfam, že my ju dotiahneme do konca. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Hopta, pani poslankyňa Henzélyová. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.
Zapnite mikrofón pánovi Hoptovi.
I. Hopta, poslanec: Ja by som chcel doplniť poslanca Ondriaša v tom, že ak na jednej strane štát nemá peniaze na dostavbu Slovenského národného divadla, tak na druhej strane ten istý štát nadeľuje mnohým štátnym vedúcim zamestnancom nehorázne platy, riaditelia niektorých štátnych podnikov, resp. tam, kde má štát väčšinu, poberajú 100- až 150-tisícové platy, sú medzi nimi napr. aj zástupcovia umeleckej obce alebo niektorí, dokonca, ako slečna Hrycová ako šéfka jedného divadla, si sami navrhujú odmeny vo výške 300 000 korún. Chcem podotknúť, že v zdôvodnení na túto odmenu sa uvádza, že na internete sa objavil názor, že divadlo zahralo nejakú hru dobre. Nadeľujú si teda také odmeny tam, kde nezamestnaní dostanú 300 000 korún za 15 rokov podpory, keď sú ako nezamestnaní. Čiže chcem povedať, že ak sme pätnásť rokov nedokázali vybudovať divadlo, tak naozaj svedčí to o tom, že vláda nie je schopná realizovať svoje úlohy a naozaj vážne by mala zvážiť, či zostane vládou Slovenskej republiky a bude ochraňovať oprávnené záujmy občanov Slovenskej republiky alebo podá demisiu.
Ja si myslím, že bolo tu už dnes dosť veľa povedané ohľadom dostavby Národného divadla, ale ak chceme s tým niečo robiť, tak bude potrebné v budúcnosti zmeniť aj našu legislatívu v tom ponímaní, že rozhodnutia Národnej rady alebo uznesenia Národnej rady budú pre vládu Slovenskej republiky záväzné a bude sa musieť nimi riadiť. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Henzélyová.
I. Henzélyová, poslankyňa: Ďakujem. Ja mám na kolegu len jednu jedinú krátku otázku: Prečo novostavbu nedostavala vaša banda komunistických podvodníkov, pretože ak vy označujete súčasnú vládu týmto názvom, no veľmi ľahko vám to odpingpongujem. Je to neúctivé a ak nemáte argumenty, utiekate sa k takýmto vyjadreniam. A je mi to ľúto. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Reagovať na faktické poznámky bude pán Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som odpovedal len pani Henzélyovej. Nedostavali sme Slovenské národné divadlo, lebo najprv sme postavili Slovnaft na zelenej lúke, Východoslovenské železiarne na zelenej lúke a teraz vám budem hodinu menovať podniky ťažkého strojárstva, ktoré sa postavili na zelenej lúke. Všetkých podnikov za pätnásť rokov bolo 256, postavili sme 38 nemocníc na zelenej lúke, asi 26 škôl, škôlok. Ani nebudem ďalej hovoriť, hovoril by som do večera. A ešte raz, nedopoviem vám to, postavte Národné divadlo a poviem, že aha, už nám siahate po členky a možno aj po kolená, a potom sa môžeme o tom rozprávať. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Mikolaj, pripraví sa pán poslanec Fajnor.
J. Mikolaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, výstavba novej budovy Slovenského národného divadla je problém, s ktorým si nevie poradiť už niekoľko vlád po sebe. Teraz, keď sa už zdá, že by sa budova konečne mohla dostavať, prišla vláda s riešením, ktoré vyrazilo dych snáď celému národu. Nikto nepredpokladal, že z budovy Národného divadla sa stane centrum obchodu či biznisu a kultúra sa dostane na samotný okraj záujmu. Nie je ani správne deliť názory na to, či výstavba Slovenského národného divadla je o národnom cítení či národnej hrdosti Slovákov alebo o cene výstavby či prevádzky budovy. Je to o národnej hrdosti aj o ekonomike súčasne. Ekonomika však musí byť navrhnutá tak, aby všetci investori mali výnosy zo svojich aktív, a to v pomere k množstvu aktív, tak ako je to v každom finančnom projekte. Samozrejme, výnosy môžu byť aj vo forme znížených prevádzkových nákladov. Avšak v predloženom projekte takmer celé výnosy má iba jeden akcionár, zhodou okolností ten najmenší. Taký model je priveľmi jednoduchý, zo systémového hľadiska absolútne nepoznaný a vláda si s ním veľa roboty nedala.
Súhlasím s tým, že prevádzkový model je nevyhnutné vypracovať už teraz, a nie až po dokončení budovy, súhlasím tiež s tým, že prevádzkový model môže ovplyvniť aj štruktúru investorov, ale nesúhlasím s tým, že vláda nevie zohnať peniaze. Však si len zoberme štátny rozpočet a to, ako sa napĺňal. Pán minister hospodárstva, je tu, zdvihol telefón, obvolal svojich ľudí v štátnych monopoloch a okamžite boli 2 mld. na svete, čím zas zosmiešnil ministra financií. Som presvedčený, že keby pán minister zdvihol telefón ešte raz, aj bez zvýšeného hlasu by tých 800 mil. vyzbieral. A ak by ich náhodou nevyzbieral, je otázka, prečo sa tieto peniaze nezahrnuli do štátneho rozpočtu, keď sa oproti minulému roku na výdavky dalo viac o 10 mld. Sk. Veď len na Železnice Slovenskej republiky sa pridalo oproti minulému roku 1,5 mld. Sk, čo je nárast o 33 %, pričom ekonomicky oprávnené náklady tvoria nárast maximálne 8 %, čo je okolo 550 mil. korún, nehovoriac o tom, že schválená reforma Železníc hovorila o znižovaní nákladov vo verejnom záujme. Tak sa pýtam, čo to bolo za reformu a prečo na jednej strane išla miliarda tam, kde ju netreba, a na druhej strane sa povie, že štát nie je schopný zohnať 800 mil. Sk na dostavbu Národného divadla. Pýtam sa, kde je tu logika.
V navrhnutom modeli je však aj viacero ďalších pozoruhodných vecí, je to napr. nadobudnutie 49 % akcií za 1-miliónový akcionársky vstup, čo je 0,03 % z podielu štátu. Za to dostane akcionár 49 %. Nie je vôbec uvedené, koľko bude spoločnosť Truthheim vlastniť po navýšení základného imania na výšku 800 mil. Sk, ďalej, prečo sa akcionárske práva prenášajú na ministerstvo hospodárstvo a neostanú na ministerstve kultúry. Veď ako sa uvádza v memorande, pre zachovanie kultúrneho dedičstva bude pomer hlasovacích práv v akciovej spoločnosti Divadlo 51 % pre ministerstvo hospodárstva a 49 % pre súkromného podnikateľa Truthheim. Pýtam sa: To bude ministerstvo hospodárstva zabezpečovať zachovanie kultúrneho dedičstva? Ďalej, zastúpenie v dozornej rade má byť 1: 1. Kde sú práva väčšinového vlastníka? Ďalej, štát sa zaväzuje, že si bude prenajímať divadelné priestory, ale musí tak urobiť minimálne v objeme 50 mil. až 80 mil. Sk. Ak to neurobí, tak sa hrať divadlo nebude. Ďalej, štát sa zaväzuje, že za čiastkovú kompenzáciu bude považovať 10 až 25 % hodnoty rozostavanej nehnuteľnosti, čo je 300 mil. až 750 mil. Sk. To všetko je napísané v memorande. Nebudem však celý model dopodrobna rozoberať, pretože verím, že sa nebude uskutočňovať. I keď sám na komisie neverím, pretože tam, kde nie je systém, nastupuje komisia, cez to všetko dúfam, že táto komisia, ktorá sa zriadila, model zavrhne.
Vážený pán minister, teraz myslím na pána ministra hospodárstva, nie je všetko o modeli kúpa, predaj, provízia. Myslím tým províziu oficiálnu zdanenú. Vo vašich nástrojoch sa táto provízia volá poradca. Investičné projekty majú svoje zákonitosti, ktorými sa uskutočňujú. Tie ste však nepoužili. Ja osobne ani nedávam vinu vám za predložený finančný model, lebo ten je vlastný vášmu rozmýšľaniu a je založený na biznise. Nechápem však, prečo ministerstvo kultúry nevypracovalo a nepredložilo vlastný model dostavby a prevádzky, v ktorom by bolo definované, koľko pôjde na kultúru, koľko pôjde na podnikateľské zámery a koľko musí doplatiť štát, povedzme, vo verejnom záujme. Tým, že takýto model vypracovaný nie je, sa zdá, že ten model, čo predložil pán minister hospodárstva, je jediný možný. A to nie je pravda. Zabezpečenie prostriedkov na výstavbu teda zo strany štátu nemôže byť problém.
Pokiaľ ide o druhú časť prístupu k Národnému divadlu, a to otázku národného povedomia, tak si dovolím tvrdiť, že to je na Slovensku snáď niekde úplne v suteréne, pretože neverím, keby podobný problém bol, povedzme, v Maďarsku alebo v Poľsku, alebo v Čechách, že by takýto problém sa mohol takýmto biznis projektom, biznis plánom riešiť. Naopak, som presvedčený, že keby národné povedomie na Slovensku bolo podstatne silnejšie, ako je, tak ani predseda maďarskej vlády by si nedovolil to, čo si dovolil, ani reakcie Strany maďarskej koalície by neboli také, aké sú, myslím, teraz trošku odbočím, ohľadom autonómie. A aj reakcia vlády na to prvý týždeň nebola žiadna. A poviem to otvorene, keby nebolo pána Slotu, tak možno doteraz by na to nebola reakcia na Slovensku žiadna. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Sú tu faktické poznámky, prvý je pán Hopta, druhý je pán Lintner. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.
Prosím, pán Hopta má slovo.
I. Hopta, poslanec: Ja by som chcel pána poslanca Mikolaja doplniť a doporučiť pánovi Ruskovi, kde má hľadať peniaze na dostavbu Národného divadla. Myslím si, že by sme sa mali, po prvé, zamyslieť, či 200-miliónová návšteva v Slovenskej republike Putina a Busha tomu prispeje, mali by sme, po druhé, stiahnuť vojakov z Iraku a Afganistanu, ušetrili by sme ďalšie stovky miliónov korún, po ďalšie, prijať zákon, že aj cirkev bude platiť dane tak ako podnikatelia a všetci slušní občania, po ďalšie, zaviesť milionársku daň, kto zarába milióny musí platiť predsa väčšiu daň, po ďalšie, zaviesť daň z luxusu, zavedieme daň za prepych, po ďalšie, zjednodušiť štátnu správu, zjednodušiť samosprávu, ktorej byrokracia je tak veľká a stojí nás toľko peňazí, že peniaze by sa určite našli aj na divadlo, a po ďalšie, správať sa ako zvrchovaný samostatný štát, pre tie krajiny, ktoré zaviedli voči nám víza a vyberajú od nás stodolárové poplatky pri ceste do zahraničia, napr. Spojené štáty americké, a ešte nemáte istotu, že to vízum dostanete, zaviesť aj my víza. Čiže ja si myslím, že je tu dostatok finančných prostriedkov, len treba ich nájsť. Tie peniaze musia ísť pre ľudí, musia ísť do nadstavby, lebo tá sa nedokáže financovať, a nie na zvyšovanie príjmov určitej skupiny, ktorá tu vládne od roku 1989. Ja si myslím, že ak by sme nerozpredali strategické podniky po roku 1989, bolo by dostatok finančných prostriedkov.
Mňa mrzí len to, že aj herci alebo časť umeleckej obce, ktorá je za dostavbu, nenašla podporu aj u tej časti, ktorá nejako mlčí a nepridala sa k nej. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lintner.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja by som reagoval na jednu vetu, ktorú ste spomenuli v súvislosti s touto stavbou: "Kultúra sa dostala na samotný okraj záujmov." Ja som nepočul povedať nikoho vetu, ani od vlády, ani teda od potenciálneho investora: "Nebudete môcť tu hrať." Počul som len povedať vetu: "Povedzte, koľko predstavení tu chcete hrať." Tak nerozumiem, prečo sa dostala na okraj záujmu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Mikolaj chce reagovať na faktické poznámky.
J. Mikolaj, poslanec: Už len jednu vetu. Ja som hovoril o tom finančnom modeli. V rámci toho finančného modelu je tých 50 mil. až 80 mil. korún daných ako nevyhnutná podmienka na to, aby kultúra tam vôbec mohla existovať. Čiže ak nebude tých 50 mil. až 80 mil. korún zo strany štátneho rozpočtu, tak kultúra tam nebude. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Fajnor a pripraví sa pani poslankyňa Bollová.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia, úvodom by som si dovolil jednu kratučkú poznámočku k našej sympatickej kolegyni Henzélyovej. Ja s Karolom Ondriašom sme neboli nomenklatúrne kádre, ale poznám nomenklatúrny káder, predsedu celozávodného výboru SZM v Slovenskej televízii pána Ruska, ktorý dneska riadi túto vládu, takže je to dobrá adresa. Prosím vás pekne, opýtajte sa ho, prečo sme to Národné divadlo nedostavali.
A teraz vás prosím, poďme späť k problému. Podľa môjho názoru problém novostavby Národného divadla vôbec nie je problémom odborným, ako sa prezentuje, podľa mňa ide výlučne o problém politický. Výstavba Národného divadla od svojho začiatku v roku 1984 sa realizovala odborne a technicky na veľmi vysokej úrovni. Projekt stavby vychádzal z prognóz počtu obyvateľov, rozvoja kultúry a bol v odborných kruhoch považovaný za kvalitný a stavba postupovala v súlade s plánom. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov sa konštatoval tak vysoký stupeň rozostavanosti stavby, že prípadná zmena účelu stavby by nebola rentabilná.
Po prevrate v roku 1989 za 15 rokov ani jedna vláda výstavbe nevenovala adekvátnu pozornosť a neprijala žiadne systémové opatrenia na ďalší postup, ani jedna vláda neprijala kroky na plné saturovanie stavby z verejných zdrojov. Čas výstavby sa z dôvodu trvalého nedostatku finančných prostriedkov predlžoval, čo nakoniec predražilo stavbu až na súčasnú úroveň. Takže to, čo tu teraz riešime, je problém politický, keď doterajšie vlády nezvládli výkon svojho mandátu v plnom rozsahu.
Obdobne po roku 1989 nastal otvorený ďalší problém ako dostavba Národného divadla, ktorým je dnes nedokončená stavba nemocnice na Rázsochách, vážené kolegyne, kolegovia. Počúvali sme do roku 1989, aký je tu nedostatok lôžok. A dnes zrazu je ich prebytok, štát sa zbavuje lukratívnych zdravotníckych objektov v centre Bratislavy, potreby občanov sa nezohľadňujú. Zdravie občanov tu nie je podstatné, ide len o jedno kritérium, o zisk.
Vráťme sa ale späť k Národnému divadlu. Súčasná vláda okolo novostavby Národného divadla ukázala skutočné záujmy tejto vlády. Vláda na presadzovanie svojich zámerov v záujme zisku nie je schopná správať sa ku kultúre ako k nevyhnutnej súčasti existencie a rozvoja národa. Ako inak nazvať to, že pri schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 vláda prijala uznesenie, ktoré malo zabezpečiť odpredaj rozostavanej budovy novostavby SND? Následne svoj postoj akože vylepšila o alternatívu vloženia novostavby SND do spoločného podniku štátu a súkromných investorov tak, aby jeho dostavba a prevádzka si vyžadovala minimálne nároky na verejné financie. Včera to pán podpredseda vlády a minister hospodárstva dokonca zaklincoval tým na spoločnom výbore, že nebude problém platiť prenájom štátu za tieto priestory. Ďakujem pekne za takú politiku, odovzdať budovu, ktorá bola vlastníctvom štátu, a ešte platiť za prenájom divadla. Takýto socializmus v ekonomike by nebola vymyslela ani bývalá Plánovacia komisia. Včera som vo výbore povedal, že považujem tento krok za krok na likvidáciu slovenskej kultúry opierajúc sa o vyjadrenie podpredsedu vlády a ministra financií, ktorý vyhlásil, že ministerstvo kultúry by malo byť zrušené.
Treba si položiť otázku, o čo vlastne ide, keď sa vládna koalícia takmer pred dokončením stavby rozhýbala, dokonca tak rýchlo, že nerešpektuje zákonom stanovené kompetencie. Na jednej strane sa argumentuje problémom financovania výstavby a prevádzky, na druhej strane počúvam vyjadrenia podpredsedu vlády a ministra hospodárstva, že vlastne problém ani nie je výstavba, ale skôr prevádzka.
Ako ďalší faktor je tu súkromný investor s tak silným záujmom o stavbu, že včera prezentoval zmenu ponuky svojho plánu. Navyše je ochotný čakať do konca marca a zatiaľ rozpracováva ďalšie detaily svojho projektu. Z toho vyplývajú dve veci. V prípade memoranda so súkromným investorom vláda nezabezpečila optimálne podmienky z hľadiska štátu, ako sa nám snaží prezentovať, a ďalej, poznanie, že spoločný podnik štátu a súkromného investora je pre súkromného investora natoľko zaujímavý, že je ochotný znášať ďalšie náklady. Ide tu o veľa, ide o biznis.
Uvediem jeden príklad. Investori, ktorí chodia na Slovensko, vidia, že je tu skutočne dobrý Klondike. Ako príklad uvádzam Slovenské telekomunikácie, ktorých predajná cena bola znížená, pretože v zmluve bolo dohodnuté, že nový majiteľ, podnik, ktorého majorita prešla do rúk nemeckého štátu, preinvestuje 1 mld., t. j. zhruba 40 mld. Sk. Dodnes sa tak nestalo a už prebehli informácie o odpredaji podielu štátu vo výške 49 %. Vážené kolegyne, kolegovia: Kto je zodpovedný za týchto 40 mld.? Kto je zodpovedný za kurzovú stratu pri predaji SPP? Kto zadlžil Slovensko na úroveň 19 mld. USD, pričom v roku 1993 tento dlh predstavoval 2,9 mld. USD? Len Dzurindova vláda sa chváli, že sprivatizovala majetok za viac ako 350 mld. Sk. Hovoril som o zodpovednosti, áno, zodpovedná je vláda. Koľko národných divadiel, nemocníc, bytov by sme postavili za tieto prostriedky, nech si vládna koalícia to dá za domácu úlohu. Je mi ale ľúto, že vláda uráža slovenský národ a parlament, keď v porovnaní s týmito prostriedkami sa tu bavíme o niekoľkých sto miliónoch korún. Súhlasím s vyjadrením jedného z predkladateľov návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze kolegu Čaploviča, že v prípade novostavby SND ide o skrytý predaj.
Naše stanovisko je jasné. Poslanci Komunistickej strany Slovenska odmietajú akékoľvek skryté záujmy v tejto oblasti. Lokalizácia novostavby Národného divadla je v zóne, ktorá sa stáva perspektívnou a investične veľmi lukratívnou. Vlastne už pri začatí výstavby sa vychádzalo z urbanistického hľadiska zohľadňujúceho rozvoj tejto zóny a jej premenu na nové nielen obchodné, ale aj spoločensko-kultúrne centrum mesta na prestížnej úrovni. Zo strany vlády je verejnosť vystavená silnému tlaku o výhodnosti a jedinečnosti navrhovaného memoranda, ako je ideálne riešenie, riziká žiadne, iba výhody.
Memoranda sa už nechcem tu dotýkať, viacerí ste ho spomenuli. V každom prípade ale nemôžem súhlasiť s prijatým postupom vlády ani s obsahom a podmienkami v tomto memorande. Memorandum nie je výhodné pre štát, naopak, je pre štát veľmi nevýhodné. Nemôžem akceptovať vládou odsúhlasené podmienky účasti štátu, kompenzácie, prednostné právo na výplatu zisku a tak ďalej. Argumenty podpredsedu vlády a ministra hospodárstva o možnosti štátu v budúcnosti odkúpiť podiel druhej strany iba zvyšujú pochybnosti o jeho výhodnosti pre štát a o jeho prínose pre kultúru. Ďalšie dva koaličné návrhy sú rovnako neprijateľné. A mám obavy, že komisia nakoniec bude niektorým, žiaľ, iba na smiech.
Vláda prijala riešenie, ktorého východiskom je neschopnosť štátu financovať stavbu, resp. jej prevádzku. Ale súčasne počúvame, ako vláda úspešne realizuje ekonomickú reformu, ako sa zlepšujú makroekonomické ukazovatele, rastie hrubý domáci produkt, akým hospodárskym tigrom je už dnes naša republika a aká priaznivá prognóza v rozvoji hospodárstva nás čaká. V takýchto priaznivých hospodárskych podmienkach by štát nemal mať problém s financovaním Národného divadla. Ak by s tým predsa problém mal, potom mám ďalší návrh, kde získať potrebné prostriedky. Je to v samotnej vládnej koalícii. Totižto najdrahším orgánom, ktorý žerie najviac prevádzkových prostriedkov, je, žiaľ, vláda Slovenskej republiky.
Vyzývam vládu, aby pri riešení dostavby Národného divadla sa riadila záujmami štátu a jeho občanov, nie záujmami politických, resp. iných účelových zoskupení. Je potrebné s plnou vážnosťou sa zaoberať argumentmi umeleckej obce, najlepšie poznajú podmienky, v ktorých realizujú a v ktorých chcú realizovať kultúru.
Žiaľ, minister kultúry neprejavil vo veci zásadný a nekompromisný postoj. Som veľmi sklamaný zo včerajšieho vystúpenia pána ministra na spoločnom zasadnutí výborov, kde prezentoval svoje stanovisko. Raz v živote mi jeden múdry človek povedal, že máme šesťdesiatročných mladíkov a tridsaťročných starcov. U pána ministra jeho vek zodpovedá jeho vitalite, neplní ani jedno z predchádzajúcich kritérií, avšak musím konštatovať, že keby opustil kreslo ministra kultúry, ako to bolo medializované, nebolo by to stratou pre slovenskú kultúru.
Vážené kolegyne, kolegovia, na základe môjho krátkeho vystúpenia chcem povedať svoje stanovisko, že budem hlasovať za predložený návrh uznesenia.
Záverom dovoľte vyjadriť mi úctu všetkým občanom, umeleckej obci, pracovníkom všetkých odvetví ekonomiky, študentom a ďalším, ktorým osud slovenskej kultúry a nášho národa nie je ľahostajný a ktorí podporujú principiálne stanovisko dobudovania Národného divadla ako najvyššieho kultúrneho stánku slovenského národa. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)