Pátek 3. prosince 2004

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

M. Maxon, poslanec: Pán predseda výboru, pán poslanec Brocka, mňa zaujal ten záver vášho vystúpenia súvisiaci s princípom solidarity dôchodkového zabezpečenia a konštatovali ste, že by ste si vedeli predstaviť vyšší princíp solidarity. Pán poslanec, o akej solidarite hovoríte? Starobný dôchodok vymeraný k 31. 12. 2003 toho istého vysokoškolského profesora s tým istým príjmom, s tým istým počtom odpracovaných rokov je 7 000, starobný dôchodok toho istého alebo jemu podobného profesora s tým istým príjmom, s tým istým počtom odpracovaných rokov je 14 000. To je princíp solidarity? My sme celý čas argumentovali tým, že treba stanoviť isté prechodné obdobie, my nemôžeme takýmto spôsobom diferencovať občanov Slovenskej republiky na vyvolených a vyvolenejších. Náš bývalý kolega, poslanec Národnej rady Jozef Klein mal tú jedinú smolu, že si dal vymerať starobný dôchodok k 31. 12. 2003. Pokiaľ by mu starobný dôchodok vymerali 1. 1. 2004, tak jeho starobný dôchodok je o 10 000 korún vyšší. My sme namietali, musíme rešpektovať isté prechodné obdobie, istý plynulý prechod, aby sme takýmto spôsobom ekonomicky a sociálne poberateľov starobných dôchodkov nediferencovali. To nie je solidarita, to je genocída.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Brocka, chcete reagovať? Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega Maxon, nerozumeli sme sa, ale ja budem reagovať na ten váš príklad, ktorý ste spomenuli. Spomenuli ste pána Kleina, ktorému vyrubili sedemtisícový dôchodok a iný, ktorý išiel o mesiac, dostal, hovorili ste 14-tisícový dôchodok. Tak ja vám chcem povedať, že ten druhý, o ktorom ste hovorili, tak to bola pani Kleinová, to bola pani Kleinová, žena, ktorá odišla do dôchodku v tom istom veku ako pán Klein. Možno v 64. roku veku, ale keďže pani Kleinová, ktorá mala dve alebo tri deti, a mohla ísť do dôchodku v 54. roku svojho života, tak ona mala na rozdiel od pána Kleina vlastne odpracovaných 8 alebo 9 rokov naviac. A keďže za každý rok si môže dôchodca zvýšiť svoj dôchodok o 6 %, tak 9, 10 rokov krát 6 %, aby sa vám to lepšie počítalo, je 60 %. Takže žena, vysokoškolská učiteľka, ktorá 10 rokov vlastne nadsluhovala, vek, v ktorom mala právo odísť do dôchodku, tak má možno raz taký vysoký dôchodok, to máte pravdu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som vás informovať o tom, že... Pán poslanec Maxon, poprosil by som, keby som mohol ja teraz hovoriť. Chcel by som vás informovať o tom, že navrhujem, aby sme rokovali do 13.00 hodiny nepretržite a po 13.00 hodine by som vyhlásil prestávku na obed a po tejto prestávke by som prerušil 33. schôdzu Národnej rady. Je všeobecný súhlas s tým? (Hlasy v rokovacej sále.) Ďakujem pekne. Budeme pokračovať. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš za poslanecký klub SDKÚ. Nech sa páči, pán poslanec. Áno, ešte, pán poslanec Mikuš, ešte doplním komplexnú informáciu, že potom keď preruším, tak pokračujeme v rokovaní 33. schôdze v utorok ráno so začiatkom o 9.00 hodine. Ďakujem.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií. Ak začína byť Slovensko stotožňované s krajinou, ktorá sa stáva lídrom v ekonomických reformách medzi krajinami novej Európy, po dvoch rokoch od nástupu súčasnej vládnej koalície je možné na mieste konštatovať, že lídrom v krajine je zas ministerstvo financií. Zaujatie tejto pozície sa od neho čiastočne očakávalo, pretože na jeho čele stojí nielen minister rezortu, ale aj podpredseda vlády pre ekonomiku. Po dvoch rokoch od prevzatia rezortu Ivanom Miklošom je záhodno povšimnúť si, že práve z tohto ministerstva vychádzajú materiály, ktoré nesú moderný, vysoký štandard. Nesú pečať hospodárskej politiky, poznamenávajúcu viac ako je funkčné obdobie súčasnej vlády, horizontom je, dá sa povedať, už po nedávno schválenej slovenskej lisabonskej stratégii vývoj jednej generácie. Hoci viaceré hlboké reformy vznikali v dielňach iných rezortov, práve ministerstvo financií prebralo na seba rolu koordinátora. Kým spočiatku sa jeho rola striktne vnímala ako len postu strážcu verejných financií, neskôr sa k nej pridal postoj kvalifikovaného konzultanta či dokonca oponenta. Dnes je už v pozícii koordinátora. Penzijná reforma, reforma systému sociálneho zabezpečenia, zdravotníctvo, školstvo sú z dielne iných rezortov, ale vďaka získanej prirodzenej autorite sú pod vplyvom dôsledného monitoringu a akceptovania odborných pripomienok zo strany ministerstva financií. S ďalšími dôležitými reformami, najmä s daňovou reformou, reformou verejných financií či fiškálnou decentralizáciou prišlo ministerstvo samo. To len na úvod, aby som zdôraznil, že z takéhoto uhla sa treba pozerať aj na predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2008, ktorý teraz prerokúvame. Hoci dnes záväzne rokujeme iba o rozpočtoch na budúci rok, zároveň dostávame do rúk konkrétnu predstavu o tom, ako by mali verejné financie vyzerať aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Ministerstvo išlo s kožou na trh a uplietlo si na seba bič. Jeho predstava podporená aj úlohou celej vlády je konkrétna. Vidieť dopredu na tri roky nie je jednoduché ani pre manažéra v podniku a nieto pre manažéra celých verejných financií. Odvaha je však potrebná, dokonca by som povedal prepotrebná, pretože po 15 rokoch revolučných zmien a hlbokých reforiem je na mieste podujať sa na vypracovanie dlhodobejších výhľadov posudzujúcich vývoj štátu v ďalšej generácii. Za zodpovedný treba poznačovať prístup, ktorý v prvom rade sleduje vývoj deficitu, teda celkového rozdielu medzi príjmami a výdavkami verejného sektora. Sledujúc vývoj za posledné roky sa stalo už zažitým prístupom vnímať štátny rozpočet a popritom aj rozpočty ďalších inštitúcií verejného sektora ako prirodzene deficitné. Predstava o vyrovnanom či dokonca prebytkovom hospodárení sa však už prebúdza a začína prejavovať čoraz perspektívnejšia a nie veľmi vzdialená vízia. Kým v rodinných rozpočtoch či v podnikovej sfére považujeme podmienku prebytkového hospodárenia za samozrejmú, verejné rozpočty neodôvodnene a ľahkovážne vnímame ako oblasť, kde nie je otázkou dňa prebytkovosť či deficitnosť, ale iba stupeň deficitnosti. Pritom odvolávajúc sa na rodinné či podnikové financie všetci vieme, že žiť z dlhu je nebezpečné a drahé. Tu by som sa chcel zastaviť a trochu oceniť aj iných, aj opozičných poslancov, ktorí deklarovali a deklarujú, že nechcú svojimi návrhmi, respektíve nechcú ani podporiť zvyšovanie deficitu verejných financií. Prístup ministerstva financií a vlády deklarovaný už pred dvomi rokmi v programovom vyhlásení je jednoznačný. Slovensko musí znižovať deficit verejného hospodárenia, pričom cieľom by malo byť vyrovnanie výdavkov z disponibilnými príjmami. Cestou pri tom nie je zvyšovanie príjmov formou vyššieho daňového zaťaženia, ale racionalizovanie výdavkov, ktoré nám ešte stále tečú pomedzi prsty, ako neefektívne štátne transfery. Na tento rok si vláda stanovila úlohu dostať deficit verejných financií pod úroveň 3,9 % hrubého domáceho produktu. Keďže doterajší vývoj je oproti predpokladaným priaznivejší, najmä čo sa týka daňových príjmov a všeobecného vzostupu ekonomiky, je veľmi pravdepodobné, že sa dostane ešte o nejakú desatinku percenta nižšie. Rýchlejšie, ako sa očakávalo, sa tak blížime k maastrichtskej hranici deficitu 3 % HDP, ktorý je dnes ťažko dosiahnuteľný aj pre najväčšie ekonomiky eurozóny, Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Vízia Slovenska pre najbližšie obdobie je jednoznačná: Dostať sa v priebehu troch rokov s celkovým deficitom verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu a v nasledujúcich troch rokoch sa pokúsiť o vyrovnaný stav rozpočtu verejných financií. Tento cieľ nie je samoúčelný. Viaceré úspešné vyvíjajúce sa krajiny sveta si overili, že pliagou pre spoločnosť je zvyšovanie jej schodkov. Naopak, zárukou zdravého vývoja je hospodáriť s vyrovnaným stavom či prebytkami. Jednoznačne nejde o jednoduchú úlohu. Pretože limitovanie výdavkov sa politicky ťažko zdôvodňuje, bariéry vyrastajú na rôznych úrovniach, počnúc samými ministerstvami. Výhodou Slovenska je, že má za sebou niekoľko veľmi ťažkých reformných rozhodnutí. Dôsledky týchto krokov už cítiť. Spolu s výdatným impulzom, ktorý vyvolal vstup krajiny do Európskej únie, dnes možno s uspokojením skonštatovať, že hospodársky rast je natoľko silný, aby pri sledovaní prvoradého makroekonomického cieľa zhmotneného v jedinom čísle odzrkadľujúcom vývoj deficitnosti celého verejného okruhu umožňoval nominálny i reálny medziročný rast výdavkov. To je znakom aj roka 2005, keď sa majú medziročne zvýšiť výdavky o vyše 6 %. Navrhovaný rast výdavkov je podporený reálnym rastom príjmov, ktoré jednoznačne potvrdzuje správnosť rozhodnutia vyvolať hlbokými reformami trvalý a udržateľný rast hospodárstva. Podľa výsledkov za prvé tri štvrťroky 2004 sa zvýšená ekonomická aktivita neprejavuje už len rastom príjmov obyvateľov, ale aj zvýšením domácej spotreby, ktorá pomaly, ale iste začína dominovať ako hlavná zložka rastu hospodárstva krajiny. Bolo by značne nezodpovedné, keby sa razantný rast príjmov verejných rozpočtov rozpustil v porovnateľnom plošnom rozhadzovaní verejných výdavkov. Keďže mapovanie a predvídanie príjmov verejných rozpočtov je už pomerne spoľahlivo zvládnuté, roky 2005 až 2007 by sa mali vyznačovať dôsledným sledovaním výdavkov. Nejde o to, aby sa výdavkové rozpočty krátili, veď hospodársky rast im umožní ďalej sa zvyšovať, ale o to, aby sa získané zdroje využívali efektívne. Spôsobom, ako to dosiahnuť, je dôsledné programové rozpočtovanie. To znamená, že úroveň výdavkov sa nebude odvíjať od veľkosti inštitúcie či jej požiadaviek, ale bude sa viazať na odôvodniteľné, zrozumiteľné a jasne sledované zámery. Práve tu väzí úloha na nasledujúce tri roky. Vláda, ale najmä parlament by sa mali zamerať na sledovanie efektívneho využívania výdavkov. V prípade plytvania by mali čo najskôr prijímať kroky vedúce k náprave. Predložený rozpočet verejnej správy na roky 2005 až 2007 s veľkou pravdepodobnosťou zabezpečí to, čo si stanovia predkladatelia. Citujem: "Prispeje významnou mierou k zdravému a dynamickému rastu Slovenskej ekonomiky, výrazne priblíži verejné financie k úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná a zároveň vytvorí podmienky na zavedenie eura na Slovensku najneskôr v roku 2009. Rozpočet celkovo zavádza lepší poriadok vo verejných financiách, čo je jedným z hlavných cieľov vlády, predložený materiál je postavený na pozitívnych makroekonomických predpokladoch, ktoré potvrdzujú zdravý stav Slovenskej ekonomiky. Vláda predpokladá v najbližších rokoch, v troch rokoch, dynamický rast ekonomiky na úrovni v priemere 5 %, infláciu na menej ako 3 % a rast zamestnanosti o 0,7 % ročne. Zároveň by mali dynamicky rásť reálne mzdy, ktoré sa v budúcom roku zvýšia o 3,1 % a základným rozdielom v minulosti je pritom fakt, že súčasný rýchly hospodársky rast je vyvážený, položený na zdravých základoch a je udržateľný, Prognózy ministerstva financií sú pritom v porovnaní s predpokladmi medzinárodných a domácich verejných a súkromných inštitúcii realistické, až mierne konzervatívne, teda presne také, aké by prognózy ministerstva financií mali byť". Koniec citátu. Potešiteľné je, že ministerstvo nezostalo iba pri zámere definovať vývoj v nasledujúcich troch rokoch. Pred týždňom zverejnilo stratégiu rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 a tu už ide nad rámec svojich povinností. Podujalo sa zostaviť pre Slovensko vlastnú Lisabonskú stratégiu. Východiskový dokument prijali lídri krajín vtedajšej európskej únie v roku 2000, ale dodnes sa pre zlyhávanie členských štátov nenapĺňa. Je príznačné, že do tichých vôd razantne vstupuje práve Slovensko, ktoré, odhliadnuc od salónnych deklarácií, životne pociťuje snahu a potrebu rozčeriť hladinu. V Európe oživíme dokument, môžeme oživiť dokument, ktorý bol doteraz iba platonickou deklaráciou. Slovensko má veľkú šancu stať sa motorom trvalého a udržateľného rastu, nielen v stredoeurópskom regióne, ale aj príkladom hodným nasledovania v celej Európskej únii.

Vážené kolegyne a kolegovia, SDKÚ pokladá ako prioritné deklarované návrhy a každoročné postupné znižovanie deficitu verejných financií a toto pokladáme aj prioritné pri prerokovaní rozpočtu, štátneho rozpočtu na rok 2005. Preto nepodporíme žiadne návrhy, ktoré by viedli k zvyšovaniu tohto deficitu a štátny rozpočet na budúci rok klub SDKÚ podporí. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pán poslanec Ondriaš. Pán poslanec Mikuš bol posledný prihlásený za kluby, teraz budeme postupne diskutovať v rozprave podľa písomne prihlásených, ako prvý písomne prihlásený bol pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, v Národnej rade Slovenskej republiky dnes počúvame a budeme ešte počúvať poslancov vystupujúcich k rozpočtu, že v tej či onej kapitole je málo peňazí a je potrebné pridať, aby sa ten či onen rezort mohol lepšie rozvíjať. Myslím si, že môžeme diskutovať, komu dať viac a komu menej, ale len z rovnakého balíka peňazí. Podstatnou otázkou je, prečo chýbajú peniaze na rozvoj skoro všetkých rezortov. A prečo sa tento jav opakuje už niekoľko rokov. Toto je základná otázka rozpočtu na rok 2005 a všetkých rozpočtov posledných rokov. Odpoveď na ňu je veľmi jednoduchá, a myslím si, že každý ju pozná. Ja odpoveď na túto otázku budem formulovať ako preambulu ku problému, tú istú preambulu je možné použiť k väčšine predkladaných vládnych zákonov Národnej rady Slovenskej republiky. Túto preambulu som použil už niekoľkokrát a budem ju opakovať dokola, lebo je to vizitka slovenských vlád po roku 1989 a hovorí o podstate problémov Slovenska.

Takže otázka je: Prečo je málo peňazí v rozpočte pre jednotlivé rezorty. Po prvé, po roku 1989 sa znížila produkcia v poľnohospodárstve, ročne strácame v poľnohospodárstve okolo 70 miliárd korún. Po druhé, prečo je málo peňazí v rozpočte pre jednotlivé rezorty: Po roku 1989 sa znížila produkcia v stavebníctve, ročne strácame v stavebníctve okolo 145 miliárd korún. Po tretie, ročne strácame v priemysle niekoľko stoviek miliárd korún. Po štvrté, podľa údajov policajného zboru škody spôsobené kriminalitou v roku 2003 boli 61 miliárd korún. Chcel by som poznamenať, že ešte v roku 1989 tieto škody boli 0,3 miliardy korún. Žiadna položka štátneho rozpočtu nedosahuje výšku škôd spôsobených v súčasnosti kriminalitou. Pre porovnanie, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky ma v rozpočte 45 miliárd korún. To by sa vláde rozpočtovalo do jednotlivých rezortov, keby mala k dispozícii peniaze, ktoré nás stojí kriminalita. Ihneď by mohla zdvojnásobiť rozpočet ministerstva školstva, kultúry, životného prostredia, SAV a ešte by stále ostali 4 miliardy slovenských korún pre vedecké, umelecké a športové krúžky pre deti.

Po piate, prečo je málo peňazí v rozpočte pre jednotlivé rezorty, podľa správ OSN, Human Development Report 2000 až 2004 splácanie totálneho dlhu Slovenska v zahraničnej mene Total Debt Servis, v bežných cenách ročne bolo nasledovné: V roku 1998 sme splácali dlh a úroky v zahraničnej mene - 1,5 miliárd korún týždenne, v roku 2000 táto splátka bola už 2,4 miliardy korún týždenne, v roku 2002 táto splátka bola 2,95 miliárd korún týždenne. Je to v bežných cenách. Totálna dlhová služba sa zdvojnásobila od roku 1999. Spolu len za týchto 5 rokov Slovensko zaplatilo totálny dlhový servis v hodnote 564 miliárd korún. Toto je suma, ktorá sa je porovnateľná s hodnotou sprivatizovaného majetku na Slovensku po roku 1989. Paradox je, len počas tohto päťročného splácania celkového dlhu v cudzej mene, v hodnote 564 miliárd korún, náš zahraničný dlh neklesol, ale stúpol z 9,9 miliardy US dolárov, ktorý sme tu mali v roku 1997, na 18,7 miliárd US dolárov, ktorý sme mali koncom júna 2004. Len za posledných 6,5 roka stúpol náš zahraničný dlh o 8,8 miliárd dolárov, čo pri kurze 32 korún, je 282 miliardy korún. Podľa tohto kurzu sme si požičiavali za posledných 2,5 roka 1,8 miliárd korún týždenne. O takúto sumu rástol náš zahraničný dlh týždenne.

Dôležitá otázka je, kde vziať peniaze na navýšenie rozpočtu. Ja by som chcel poradiť, že odpoveď na túto otázku je tiež jednoduchá, stačí dať do poriadku poľnohospodárstvo aby produkovalo ročne o 69 miliárd korún viac, ako produkovalo kedysi, alebo dať do poriadku stavebníctvo, aby opäť produkovalo 145 miliárd korún ročne, ako produkovalo kedysi, odstráňte kriminalitu a budeme mať o 60 miliárd korún ročne viac, po ďalšie, dajte do poriadku priemysel, vymôžte nedobytné bankové úvery, dajte do poriadku, aby sa platili dane, prešetrite privatizáciu, zariaďte, aby zisk bánk, poisťovní, podnikov, barov, hotelov neodchádzal často do zahraničia, ale ostával na Slovensku, odstráňte škody páchané kriminalitou. Týmto končím všeobecnú preambulu k rozpočtu a k väčšine vládnych návrhov zákonov.

V druhej poznámke by som sa sústredil, čo pokladám zo svojho odboru za dôležité, a chcel by som zdôrazniť potrebu zvýšiť financovanie vzdelania, vedy a techniky na Slovensku. Ja uvediem základný postoj vlády k tejto otázke. Vláda stále rozpráva o význame vedy a techniky pre rozvoj Slovenska a stále sa uznáša na jej podpore, ale ako ukazujú fakty rozvoja vedy a techniky, nie je financovaný tak, ako jej právom patrí.

Budem citovať z Programového vyhlásenia vlády týkajúceho sa vedy a techniky. "Vláda sa hlási k celosvetovému trendu, ktorý uznáva a posilňuje úlohu vedy a techniky ako primárneho zdroja a nástroja zvyšovania konkurencieschopnosti ekonomiky, zlepšovania sociálnej úrovne občanov a rozvoja poznatkovej základne". Koniec citátu. Nebudem opakovať ďalších sto vyhlásení, ktoré uviedla väčšina významných osobností na Slovensku a v Európskej únii. Sú veľmi podobné. Ale zacitujem vám známe motto Európskej únie: "Bez vzdelania a základného výskumu neexistuje rozvoj ekonomiky ani spoločnosti". Výsledkom všetkých týchto vyhlásení je, že od roku 1997 poklesol celkový podiel výdavkov z HDP na vedu a techniku z 1,13 % na 0,6 %.

Analýzy hovoria, že aby sa veda a technika stala strategickým nástrojom rozvoja krajiny, je potrebné, aby jej celkové financovanie bolo v rozmedzí 2 až 3 % HDP. Toto si už dávno uvedomili vo Švédsku, Fínsku, v Belgicku, v Holandsku a v ďalších krajinách. Kedy si to uvedomíme my? Neviem.

Úpadok vedy a techniky na Slovensku dokumentuje nielen nízka finančná podpora vedy a techniky posledných 10 rokov, ale aj výsledok tejto podpory. Napríklad pokles pracovníkov vedy a techniky. Počet pracovníkov vedy a výskumu posledných 15 rokov stále klesá. V roku 1987 ich počet bol 64 944, v roku 2002 už len 21 025. Kleslo to na 32 %. Tieto údaje dokladujú, že podľa názoru našich "odborníkov" Slovensko asi nepotrebuje pracovníkov vedy a techniky. Stačí, keď bude poskytovať vždy dostatok lacných pracovných síl do priemyselných parkov a ďalším zahraničným firmám operujúcim na Slovensku. Pán minister, myslím si, že máme na viac ako byť len lacná pracovná sila v priemyselných parkoch a v ďalších zahraničných podnikoch operujúcich na Slovensku. Čiže, môžeme byť takí dobrí vo vede, vo výskume, ako sú občania Švédska, Fínska, Nórska, Holandska, Belgicka. Preto podávam pozmeňujúci návrh, ktorý má podporiť vedu a techniku na Slovensku.

Predkladaný vládny návrh zákona navrhujem doplniť takto: Presunúť z kapitoly SIS 52 mil. Sk do kapitoly ministerstva školstva na zvýšenie prostriedkov pre program 06K01 úlohy výskumu a vývoja podporované agentúrou na podporu vedy a techniky. Môj návrh zdôvodňujem nasledovne: Krajina, ktorá nechce len lacno predávať pracovnú silu, musí výdatne prispievať k vedeckému, výskumnému a vývojovému napredovaniu. Ak teda chceme dohnať hospodársky náskok Európskej únie, musíme oveľa viac ako doteraz investovať do inovácie vedy a vzdelávania. Slovensko ako malá krajina nedisponujúca významnejšími prírodnými zdrojmi musí svoju prosperitu a tým aj spokojnosť občanov zakladať predovšetkým na rýchlom a efektívnom získavaní nových poznatkov a ich uplatnení v nových výrobkoch, technológiách a službách. Preto je potrebné zvýšiť financovanie školstva a vedy na Slovensku. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Maxon. Nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Ondriaš, chcel by som teda zdôrazniť, že ten váš pozmeňujúci návrh nepochybne nájde významnú podporu v poslaneckom klube Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko. Podporu moju určite. Napriek tomu si dovolím s niektorými vecami, ktoré ste prezentovali, nesúhlasiť, ale ešte raz by som chcel zdôrazniť, že vážim si teda, s akou zodpovednosťou vykonávate poslanecký mandát a predkladáte rôzne analýzy. So závermi tých analýz však v žiadnom prípade súhlasiť nemôžem. Ak všeobecne vydávate za veľmi veľký problém privatizáciu, nuž dovoľte mi teda politicky skonštatovať, že ten, kto spôsobil privatizáciu na Slovensku, paradoxne sa nazýva Komunistická strana Slovenska. Vy ste spôsobili privatizáciu a ak tá privatizácia bola nespravodlivá, tak vy máte na tom rozhodujúci podiel predovšetkým preto, ako ste sa medzi 48. a 90. rokom správali. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja ďakujem za podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Taktiež si myslím, že diskusia kto čo spôsobil, by bola veľmi široká a veľmi dlhá, keby sme diskutovali. Samozrejme, ja nehovorím, že sme bez viny. Ja vo svojich analýzach poviem, aké sú výsledky a potom z tejto analýzy hovorím môj názor. A vy z tých výsledkov možno vidíte aj niečo iné. Ja tam často tiež vidím niečo iné. Ja s vami čiastočne súhlasím, ale hovorím, že táto diskusia by bola široká a nie je na to času. Ja ďakujem za poznámku.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová bude pokračovať v rozprave. Nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení skalní kolegovia, kolegyne, pán minister, dovoľte, aby som vyjadrila aj ja svoj názor na pripravovaný a navrhovaný štátny rozpočet Slovenskej republiky.

Keď viacerí diskutéri tu sa vyjadrili, že táto účasť svedčí o tom, ako nás veľmi zaujíma ten štátny rozpočet, musím im dať zapravdu. Hoci tiež nepovažujem za najšťastnejšie, aby sa táto otázka prerokúvala v piatok, keď vieme, že každý už cíti koniec týždňa, a ak nemá náhodou v pláne vystúpiť, tak sa radšej zbalí a odchádza. Samozrejme, že nie je to správne. Verím, že nie všetci tí, ktorí odišli, súhlasia stopercentne s navrhovaným štátnym rozpočtom, ale keďže tu svoju mienku nevyjadria, pán minister, podpredseda vlády ju ani nebude vedieť. Ja som si to rozmyslela a chcem ju vyjadriť. Vopred vám ďakujem, že si ma vypočujete, napriek tomu, že si tu poniektorí budete myslieť alebo pýtať sa, kto za to je vinný. Pozrela som si okrem návrhu štátneho rozpočtu aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. Asi nielen mňa, ale viacerých možno zaujali dve také závažné upozornenia. Citujem. Jedno z nich znie: "Vzhľadom na nepriaznivý vývoj v oblasti daňových nedoplatkov je aktuálne dôsledné zabezpečenie finančnej disciplíny". Dodávam, daňové nedoplatky za rok 2004 predstavujú 87 miliárd 702 miliónov Sk, čo je z plánovaných celkových príjmov 34 %. A z plánovaných daňových príjmov vyše 37 %. Takže toto upozornenie Najvyššieho kontrolného úradu je skutočne aktuálne a žiada si vypočutie.

Po druhé. Citujem zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu: "Pre adresnejšie, transparentnejšie a efektívnejšie určenie užitia rozpočtových prostriedkov je nevyhnutné ďalej zdokonaľovať uplatňovanie metód programového rozpočtovania". Koniec citátu. Teda aby rozpočtovanie bolo zmysluplné, opodstatnené a vyhovujúce rozvoju hospodárstva. Za porušenie tejto zásady možno už teraz považovať fakty uvádzané v štátnom rozpočte týkajúce sa takmer 10-percentného nárastu verejného dlhu z 582 miliárd v roku 2004 na 632 miliárd v roku 2005 i plánovaný nárast nedaňových príjmov o 4 miliardy, čo je suma nie veľmi hodná povšimnutia, skôr úsmevná v porovnaní s rastom dlhu a verejných výdavkov. Tým chcem zdôrazniť, že rozpočet podobne ako vláda Slovenskej republiky neráta veľmi s tým, že sa budú zvyšovať nedaňové príjmy štátu. Základnou filozofiou tvorcov štátneho rozpočtu je prípadné nedostatky, nepokrytie alebo nedostatočné pokrytie vybraných kapitol vyrovnať v rámci rozpočtu, t. j. jeho výdavkovej časti a to možným presunom výdavkov jednotlivých položiek medzi rezortmi. Je všeobecne známe a citeľné poddimenzovanie výdavkovej časti ministerstva školstva. K úvahe o tomto tvrdení uvádzam: Počet študentov vysokých škôl v porovnaní s rokom 1990 sa zvýšil viac ako dvojnásobne. Počet učiteľov vzrástol o necelých 13 %. Podobne, približne, o 13 % narástli výdavky na vysoké školy. Toto stručné konštatovanie, myslím si, že nie je väčšine z nás neznáme. Dlhé roky, keby som chcela byť úprimná, poviem, že dlhé roky ešte aj pred 89. rokom školstvo sa nachádza kdesi na chvoste štátneho rozpočtu. Veľmi by nás potešilo, keby konečne sa stalo vzdelávanie a výchova jednou z priorít tohto štátu a aby sa k nemu tak patrične správal i štátny rozpočet.

Oproti tomu stále viditeľnejšie sú anomálie rastu výdavkov na cirkvi a náboženské spoločnosti. Nechcem rozoberať spornú zmluvu alebo otáznu zmluvu Slovenskej republiky so Svätou stolicou, lebo bola schválená. Ani servilne a doslovne zakomponovaný text tejto zmluvy do dohody Slovenskej republiky s registrovanými cirkvami a spoločnosťami. Chcem len poukázať na niektoré skutočnosti uvedené v štatistickej ročenke a potom v nadväznosti s tým na štátny rozpočet.

V roku 1989 bolo na Slovensku 1 263 kňazov. V roku 2002 sa uvádza 2 169 kňazov plus 2 080 katechétov, t. j. o 906 kňazov viac plus katechéti. V roku 1989 však bolo krstených 55 255 detí a v roku 2002 - 37 678 detí. Nejde o to, že sa znížila pôrodnosť, ale vznikol úbytok obradov, teda práce duchovných. Tých krstov bolo o 17 577 menej. Sobášov bolo o 7 793 menej za to obdobie, to isté. Cirkevných pohrebov bolo menej iba o 769. Cirkevných obradov sa vykonalo teda spolu o 26 139 menej, pričom počet kňazov vzrástol o 906, plus pribudlo 2080 katechétov, hoci ešte nebola povinne voliteľná výučba náboženstva od prvého ročníka základnej školy. Tieto údaje sú do roku 2002, lebo zatiaľ ešte novšie štatistické ročenky neboli prístupné. Myslím si, že nárast počtu cirkevných pracovníkov bol a je vzhľadom na klesajúci trend náboženských obradov neúmerný ako i nárast platov, ktorý teraz v priemere sa plánuje navýšiť, alebo už sa tak stalo, o 3 000 korún na jedného kňaza, čo je 12 747 000 korún mesačne. Navrhujem preto zvážiť možnosť presunu nárastu výdavkov štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva kultúry položka cirkvi a náboženské spoločnosti do kapitoly ministerstva školstva platy a mzdy učiteľov. Prosím, aby pri posudzovaní alebo pri reakciách na moje vystúpenie boli brané do úvahy vecné dôvody, ktoré som tu uviedla, vzhľadom na počty pracovníkov a počty pracovných úkonov. Taktiež si dovolím dať do pozornosti aktualizovanie návrhov cirkevných predstaviteľov z počiatku takzvaného demokratizačného procesu, kedy dosť rezolútne žiadali odluku cirkvi od štátu, a to nie iba z dôvodu úspor výdavkov štátneho rozpočtu. Už v jednom predchádzajúcom vystúpení som povedala, že by bolo dobré, keby sme zosúladili túto otázku s riešením niektorých európskych štátov. Chcem len informovať alebo poznamenať, že prvý štát, kde tak urobili, bolo Francúzsko v roku 1781 po Francúzskej revolúcii, a že v Spojených štátoch amerických oddelili cirkev od štátu už na konci 18. storočia. Ide o to, že cirkev je stará, veľmi dobre organizovaná spoločnosť. Myslíme si, že by nemala problémy s tým ako zabezpečiť svoje jestvovanie. A určite by bol aj veľmi dobrý skutok, keby sa tieto ušetrené štátne peniaze venovali na vzdelávanie všetkých, nielen veriacich občanov tohto štátu. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon s procedurálnym návrhom? Nech sa páči, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Maxonovi.

M. Maxon, poslanec: Pán podpredseda Národnej rady, napriek tomu, že vy ste už avizovali, že by sme mali končiť o 13. hodine, ja sa obávam, že o 13. hodine tu už nebude ani predkladateľ a spravodajca, a navrhujem, aby sme rokovanie v tejto chvíli prerušili. Je všeobecný súhlas?

V. Veteška, podpredseda NR SR: V prvom rade, budeme pokračovať v súlade s rokovacím poriadkom. Teraz vystúpi pani Sabolová, ale predtým budem reagovať na to, že rozprával som aj s pani poslankyňou Podrackou, ktorá by ešte mohla vystúpiť, a to by po faktickej poznámke pani Sabolovej a po vystúpení, 5 až 7-minútovom vystúpení pani Podrackej by sme zavŕšili dnešné rokovanie, pretože potom pán poslanec Blajsko má dlhšie vystúpenie. Tak po vystúpení pani poslankyne Podrackej by som prerušil na dnes rokovanie Národnej rady. Zapnite teraz mikrofón pani poslankyni Sabolovej, prosím.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela len veľmi krátko zareagovať a nedá sa len vecne reagovať na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, pretože vy účelovo vyťahujete túto jednu položku zo štátneho rozpočtu a počítate veci nepočítateľné, pretože práca duchovných nie je len práca krstiť, ktorá sa dá merať nejakým numerickým číslom, a keby ste možno lepšie sledovali aj to, čo sa deje, a prečo vláda odporúčala v nariadení zvýšiť platy duchovných, je to, že od roku 97 nebola valorizácia platov a mnohí z nich, ktorí skončili vysoké školy, a po odpočítaní daňových a odvodových povinností nemajú ani minimálnu mzdu. Čiže treba skutočne vidieť skutočnosť tak, ako je, vidieť dôvody navýšenia, vidieť dôvody ľudí, ktorí pracujú vo verejnom záujme a mali by mať aj primerané ohodnotenie za svoje vysokoškolské vzdelanie a prácu, ktorú vykonávajú na duchovnej obrode tejto spoločnosti, ktorá skutočne trpí na hodnoty. A nejde to len o to, či máme pokrstených toľko, či sme pochovali toľko ľudí, ale skutočne to, čo robia aj v tom výchovno-vzdelávacom procese. Takže musím reagovať tak a bola by som veľmi nerada, keby ani vy a ani Komunistická strana Slovenska, možno ani iné politické strany účelovo nevyťahovali túto problematiku z rozpočtu, že ide o nejaký nenormálny veľký objem finančných prostriedkov pre túto skupinu ľudí.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz ako posledná v rozprave dnes vystúpi... Pardon. S reakciou pani poslankyňa Bollová. Ale ste sa neprihlásili, musíte sa prihlásiť, pani Bollová, ale v poriadku, máte slovo. Zapnite mikrofón pani poslankyni Bollovej.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Už tam kdesi som napísaná, ale ospravedlňujem sa. Pani Sabolová, veľmi ma mrzí, že hovoríte o tom, že to, čo som tu povedala, som vytiahla účelovo. Nie je to pravda. Ja veľmi dobre viem, netreba ma až tak podceňovať, že práca duchovných sa neskladá len z toho, že krstia, sobášia a pochovávajú. Ale ja si myslím, že aj vy viete, že práca učiteľov sa tiež nedá podobne merať, že tak podobne sa nedá merať trebárs práca psychológov, lekárov, terapeutov rôznych, ktorí nielen operujú, ale liečia aj dušu a tak ďalej. Nechcem poukazovať na to, že kňazi a všetci duchovní vlastne nežijú výlučne iba zo mzdy, pretože predpokladám, že Svätá stolica prispieva na prácu cirkvi, takže neberte, prosím, moje vystúpenie ako účelové. Ja som len chcela poukázať na to, že v niektorej časti našej spoločnosti akoby produktivita práce padá, ale mzda za túto vykonanú prácu stúpa a naopak. Medzi kňazmi nikdy som nepočula teraz za tých 15 rokov, že by niekto bol nezamestnaný. To je snáď jediná vrstva spoločnosti, kde zamestnanosť rastie v porovnaní trebárs s učiteľmi. X učiteľov muselo odísť zo škôl, robia všelijakých zásobovačov a neviem čo všetko možné, odišli do zahraničia, pretože nemajú čo robiť, ale to sa v cirkvi nestáva. Prosím, aby ste ešte raz oddelili náš názor na cirkev a veriacich a náš názor na cirkevný klérus a všetko materiálne, čo s tým súvisí. Prosím, aby ste to pochopili takto. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, poslanci. Pravdaže aj mňa znepokojujú mnohé legislatívne riešenia súčasnej reformnej politiky vlády, o ktorých veľmi obšírne hovorili moji predrečníci, ale najmä ma znepokojujú akési duchovné veci, ktoré sú nad tými mešcami a peniazmi, a ktoré som obsiahla do svojich dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a je tu stav občianskej nevedomosti v oblasti práva či kultúry. Takto by sa to dalo nejako filozoficky zastrešiť. Ide mi o to, čomu hovoríme nedostatočné právne, historické a kultúrne vedomie, či priam kultúrne a právne bezvedomie. Tieto pozmeňujúce návrhy sa práve týkajú na jednej strane akejsi nápravy kultúrneho vedomia a ten druhý nápravy právneho vedomia v spojitosti s kanceláriou verejného ochrancu práv.

Takže najprv ten prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005, tlač 867, sa týka zvýšenia príspevku na záchranu slovenských lokalít zapísaných na listine svetového dedičstva UNESCO. Navrhujem v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu navýšiť prostriedky pre štyri takéto lokality svetového dedičstva UNESCA a to pre mesto Banskú Štiavnicu do výšky alebo na výšku 15 miliónov Sk, mesto Bardejov, navýšiť na výšku rovnako 15 miliónov korún, pre mesto Spišské Podhradie do výšky 4 miliónov korún a pre mesto Ružomberok tiež do výšky 4 miliónov korún. Odôvodnenie tohto návrhu je nasledovné: Slovenská republika je signatárom medzinárodného dohovoru o svetom kultúrnom a prírodnom dedičstve, ktoré sa rozhodla svetová civilizácia pod záštitou UNESCO ochraňovať ako duchovné vlastníctvo svetovej civilizácie. Lokality svetového dedičstva na Slovensku majú v rámci histórie vývoja svetovej civilizácie mimoriadny kultúrny význam a v zmysle podpísaného dohovoru prijala Slovenská republika záväzok tieto lokality ochraňovať a udržiavať v dobrom stavebno-technickom a estetickom stave. Významnými formálnymi krokmi v tomto smere okrem podpísania Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bolo i prijatie zákonov č. 100/2002 Z. z. a č. 176/2002 Z. z. o ochrane a rozvoji miest Banská Štiavnica a Bardejov. Vzhľadom na to, že údržba, opravy a udržiavanie uvedených lokalít si vyžadujú nadštandartné výdavky zo strany miestnych samospráv a tieto majú iba štandardné príjmy ako všetky iné mestá, je nutné, aby sme ako seriózny partner plnili svoje záväzky voči svetovej kultúrnej verejnosti, ktoré sme dobrovoľne prijali. Aj keď navrhovaná zmena rozpočtu rieši iba malú časť problémov lokalít svetového dedičstva, určite by prispela k zlepšeniu stavu uvedených lokalít a signalizovala by kultúrnej verejnosti minimálne seriózny prístup k plneniu našich záväzkov. Navrhované príspevky na záchranu lokalít svetového dedičstva UNESCO navrhujem presunúť z kapitoly všeobecnej pokladničnej správy. Pokiaľ by sa požadované prostriedky nepodarilo nájsť v kapitole všeobecnej pokladničnej správy, je možné uvažovať aj o presune prostriedkov z ministerstva vnútra Slovenskej republiky v celkovej výške 15 miliónov korún, ktoré boli plánované na investície do azylového domu so zvýšenou "ostrahou". Po vypustení potreby takéhoto azylového domu zo zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle, ktorý sme schválili včera, by tieto prostriedky boli presunu hodné a možno by sa mohli aj takýmto spôsobom kultúrne využiť.

Druhý môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týka kapitoly kancelárie verejného ochrancu práv. Všetci vieme, čo táto kancelária robí, ako sa pokúša o nápravu právneho vedomia, akým spôsobom komunikuje s občanmi a v istej malej dávke i jej finančné prostriedky pre budúci rok sú nedostačujúce. Môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh v súvislosti s kanceláriou verejného ochrancu práv je nasledujúceho znenia: V prílohe č. 2 k návrhu rozpočtu verejnej správy, výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005, sa mení takto: V kapitole kancelária verejného ochrancu práv v stĺpci výdavky celkom sa suma 32 480 nahrádza sumou 34 000. V stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie sa suma 32 480 nahrádza sumou 34 000. V stĺpci z toho, 610 - mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, sa suma 14 421 nahrádza sumou 15 000. V kapitole všeobecná pokladničná správa v stĺpci výdavky celkom sa suma 24 480 921 nahrádza sumou 24 479 401. V stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie sa suma 24 480 921 nahrádza sumou 24 479 401 Sk, pričom to je myslené, samozrejme, v tisícoch. Odôvodnenie tohto návrhu je nasledovné: Navrhované navýšenie pokryje výdavky kancelárie verejného ochrancu práv na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania na rok 2005 v súlade so zákonom č. 551/2003 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a schváleným unesením č. 198 z 19. mája 2004 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý súhlasil s návrhom systemizácie služobného úradu kancelárie verejného ochrancu práv, na ktoré je potrebných 579 000 korún. Zostávajúca suma pokryje nevyhnutné náklady spojené s prevádzkou kancelárie verejného ochrancu práv. To je všetko, ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, je presne 13.00 hodín, prerušujem rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Oznamujem vám, že pokračovať budeme v utorok o 9.00 hodine a ako prvý vystúpi pán poslanec Blajsko. Ešte prosím, aby som dodržal rokovací poriadok, hodláte vystúpiť s faktickou poznámkou, pán poslanec Ševc? Zapnite mikrofón. Áno, zapnite mikrofón pánovi Ševcovi.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, ja nechcem zdržiavať, len chcem podporiť návrh pani poslankyne Podrackej. Je logický, ľudia, čo sa týka ochrancu, verejného, ľudských práv, ľudia hľadajú východisko v ich neradostnej situácií a obracajú sa všadiaľ, kde môžu, a ochranca verejných práv je tou inštitúciou a má aj svoj sociálny rozmer tento návrh, takže ho podporujem. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak a teraz prerušujem rokovanie 33. schôdze Národnej rady do utorka do 9.00 hodiny. Ďakujem a prajem vám príjemný víkend.

(Prerušenie rokovania o 13.04 hodine.)

 


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP