B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadal pán poslanec Vlastimil Ondrejka. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní najprv so správami o lesnom hospodárstve a o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2004 (stav za rok 2003), budeme rokovať až do 11.00 hodiny a o 11.00 hodine potom pristúpime k jednotlivým hlasovaniam, samozrejme, najprv k tomu, čo včera navrhla pani poslankyňa Tóthová.

Takže pristúpime k rokovaniu o

správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2004 (stav za rok 2003),

ktorú máte pod tlačou 852, a o

správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2004 (stav za rok 2003),

ktorú máte pod tlačou 853.

Navrhujem, aby sme rozpravu o uvedených správach zlúčili s tým, že o uznesení ku každej z nich, samozrejme, budeme hlasovať osobitne. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom. Ďakujem pekne.

Takže pristúpime k rokovaniu.

Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby obidve správy vlády uviedol. Nech sa páči.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni poslanci, správou o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2003, ktorá sa predkladá v roku 2004 na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, je to tzv. Zelená správa, sa predkladá na rokovanie analýza a hodnotenie výsledkov lesného hospodárenia v roku 2003. Zároveň uvádza predpokladané plnenie zámerov z roku 2004 a naznačuje výhľadné tendencie plnenia niektorých ukazovateľov pre rok 2005.

Výmera lesov na Slovensku predstavuje 2,004 ha a jej vývoj má rastúcu tendenciu. Od roku 1970 sa zvýšila takmer o 5 %. Štátne organizácie lesného hospodárstva obhospodarujú 62 % výmery lesov. Ostatné lesy Slovenska obhospodarujú neštátne subjekty. Z dôvodu narastajúcich požiadaviek na zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov podiel hospodárskych lesov v porovnaní so stavom v minulosti dlhodobo klesá. V porovnaní s rokom 1970 sa ich výmera znížila o takmer 11 %.

V lesoch Slovenskej republiky sa ťaží približne 6 mil. kubíkov drevnej hmoty. Ťažba dreva v roku 2003 v dôsledku veľkého rozsahu náhodných ťažieb prekročila plánovanú ročnú ťažbu a bolo vyťažených 6,6 mil. kubíkov dreva. Náhodné ťažby prevažne z veterných kalamít predstavovali v roku 2003 objem 2,6 mil. kubíkov dreva, čo je 39 % z celkovej ťažby. Plánovaný objem ťažby ihličnatých drevín bol 2,7 mil. kubíkov dreva, skutočná ťažba však bola vyššia takmer o 30 % a vyťažených bolo 3,5 mil. kubíkov dreva. Listnatého dreva bolo vyťaženého 3,1 mil. kubíkov a plán bol splnený na 90 %. V priemere sa ročne obnoví na Slovensku približne 14 000 ha lesa, z toho umelou obnovou takmer 10 000 ha. V posledných rokoch sa zvyšuje podiel prirodzenej obnovy. V roku 2003 dosiahla takmer 30 % z celkovej obnovy, čo sa priaznivo prejavuje v ekonomike pestovateľskej činnosti.

Zdravotný stav lesov Slovenskej republiky je v posledných rokoch stabilizovaný a výkyvy v jednotlivých rokoch sú spôsobené predovšetkým klimatickými zmenami, z ktorých najvýraznejšie na lesy pôsobilo extrémne sucho v roku 2003.

Podiel odvetvia lesného hospodárstva tvorí približne 0,5 % z hrubého domáceho produktu, podiel investícií v roku 2003 predstavoval 0,17 % z celkového objemu investícií v hospodárstve Slovenskej republiky.

V minulom roku pracovalo v lesnom hospodárstve približne 18 000 zamestnancov, čo predstavuje len 0,83 % z celkového počtu zamestnancov Slovenskej republiky.

Zo Zelenej správy 2004 vyplýva, že je nevyhnutné ďalej postupovať podľa Strednodobej koncepcie politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006 a konkrétne rozpracovať stanovené úlohy v spolupráci s ostatnými zainteresovanými rezortmi s dôrazom na ich naplnenie.

Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky v roku 2004 od roku 1993, je to v poradí už 12. správa, ktorú rezort pôdohospodárstva každoročne predkladá v Národnej rade.

Správa hodnotí vývoj a stav poľnohospodárstva a potravinárstva za rok 2003, pričom reaguje na niektoré skutočnosti známe k termínu jún 2004, návrhy zákonov, úlohy súvisiace so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a ďalšie.

V Zelenej správe možno nájsť aj zhodnotenie a ukončenie príprav na vstup do Európskej únie, využívanie programov PHARE a SAPARD a prípravu Sektorového operačného programu a Plánu rozvoja vidieka. K uvedenému dodávam, že v porovnaní s tým, čo sa dokumentuje v správe, má Slovenská republika Komisiou Európskych spoločenstiev rozhodnutím č. 2791 oficiálne schválený Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka pre roky 2004 až 2006. Komisiou Európskych spoločenstiev, rozhodnutím z 27. augusta 2004, bol schválený aj Plán rozvoja poľnohospodárstva Slovenskej republiky na roky 2004 až 2006.

Na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky i vlastných rezortných zistení v správe sú analyzované a hodnotíme výrobné ekonomické a rozvojové výsledky za rok 2003 v porovnaní s rokom 2002.

Výsledky analýzy dlhodobejšej vývojovej tendencie v poľnohospodárskej výrobe ukazujú, že aj napriek tomu, že v transformačnom a ekonomicko-konsolidačnom procese bol v niektorých ukazovateľoch zaznamenaný pozitívny vývoj, pretrvávajú aj negatívne dôsledky predchádzajúceho vývoja siahajúce až po rok 1990. Poľnohospodárstvo si v roku 2003 mierne zlepšilo svoju pozíciu na ekonomickej výkonnosti hospodárstva meranej hrubým domácim produktom zo 4,49 % na 4,55 %, pokračujúcim poklesom zamestnanosti v poľnohospodárstve z 5,23 % na 4,75 % a aj podielu na celkovej zamestnanosti s pozitívnym vplyvom na rast produktivity práce. Došlo tiež k prehĺbeniu mzdovej disparity zo 73,7 % na 71,8 % medzi poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom. Subjekty hospodáriace v poľnohospodárskej prvovýrobe dosiahli v roku 2003 stratu 2,376 mld. korún. Z podnikateľských subjektov boli právnické osoby stratové a fyzické osoby udržali zisk s nepatrným medziročným zvýšením zo 111 mil. na 113 mil. Uvedený vývoj hospodárskeho výsledku bol v rozhodujúcej miere ovplyvnený medziročným roztvorením cenových nožníc medzi vstupmi do poľnohospodárstva a poľnohospodárskymi výrobkami.

Podniky potravinárskeho priemyslu s počtom pracovníkov 20 a viac okrem podnikov s výrobou kŕmnych zmesí, balenia čaju, kávy a spracovania tabaku zvýšili v roku 2003 svoj podiel na makroekonomickej výkonnosti slovenskej ekonomiky meranej hrubým domácim produktom z 1,54 % na 1,38 % pri zanedbateľnom znížení podielu na celkovej zamestnanosti a prehĺbení mzdovej disparity, zvýšili účasť na tvorbe hrubého fixného kapitálu z 3,2 % na 3,8 %. Pozitívnym javom bol medziročný nárast investovania o 18 %, čo sa členilo v pomere 29 % na budovy a stavby a 59 % na stroje, prístroje a zariadenia. Hodnotené subjekty potravinárskeho priemyslu ukončili v roku 2003 hospodárenie so ziskom 1,250 mld. korún. Z celkového počtu prevažovali ziskové subjekty 68,1 %, ktoré vytvorili zisk 3 mld. korún a vykompenzovali stratu v ostatnej časti výrobnej sféry.

V oblasti legislatívy bolo v roku 2003 a do polovice mája 2004 prijatých 15 zákonov a 163 všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré gestorovalo ministerstvo pôdohospodárstva. Medzi najvýznamnejšie zákony patril zákon č. 473/2003 Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre a o podpore podnikania v poľnohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Najviac všeobecne záväzných právnych predpisov bolo prijatých z oblasti veterinárnej a rastlinno-lekárskej starostlivosti. Prijaté právne normy sa týkali prevažne harmonizácie s legislatívou Európskej únie.

Na základe poznatkov z doterajšieho vývoja na zabezpečenie zámerov Strednodobej koncepcie pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006 navrhujeme pre rok 2005 zabezpečenie 20 opatrení, ktoré sú obsiahnuté v časti III správy a v ich súhrne. Sú štruktúrované do jednotlivých oblastí od legislatívy až po opatrenia súvisiace so vstupom do Európskej únie. V súlade s uznesením vlády č. 771 z roku 2004 prijatým k správe o poľnohospodárstve budú uvedené opatrenia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky do 30. 12. 2004 rozpracované, termínovo konkretizované a zadané na plnenie. Informácia o prínosoch plnenia týchto úloh bude predložená na prerokovanie vo vláde v termíne do 31. januára 2006. Vážený pán predsedajúci, skončil som, ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Prosím teraz predsedu výboru pre pôdohospodárstvo poslanca Miroslava Maxona, aby podal správu o výsledku prerokovania týchto dvoch správ v jednotlivých výboroch. Pán predseda, nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu pod tlačou 852a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledkoch prerokovania správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2004 (stav za rok 2003).

Príslušnú správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 873 zo 7. septembra 2004 výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predkladajú túto spoločnú správu. Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Všetky výbory, ktorým bola uvedená správa pridelená, ju prerokovali v určenej lehote.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správu uznesením č. 491 vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.

Výbor Národnej rady pre životné prostredie 7. októbra vzal na vedomie túto správu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky túto správu vziať na vedomie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo správu uznesením č. 258 zo 6. októbra vzal na vedomie s tým, že žiada ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky 1. doplniť správu o aktuálny hospodársky výsledok k 30. 9. 2004, 2. predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo informáciu o súčasnom stave prác na transformácii Lesov Slovenskej republiky, š. p. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.

Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republiky 2004 (stav za rok 2003), teda spoločnú správu pod tlačou 853a pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 7. septembra výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré túto správu predkladajú. Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Všetky výbory, ktorým bola uvedená správa pridelená, ju prerokovali v určenej lehote.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 490 z 18. októbra vzal na vedomie túto správu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať túto správu na vedomie.

Rovnako postupoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie uznesením č. 159.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo správu uznesením č. 257 zo 6. októbra vzal na vedomie a žiada ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky 1. doplniť správu o aktuálny hospodársky výsledok k 30. 9. 2004, 2. predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave poľnohospodárstva za obdobie od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie vo väzbe na Spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie, 3. predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo zhodnotenie pozície rezortu poľnohospodárstva pri tvorbe hrubého domáceho produktu a pozíciu rezortu poľnohospodárstva k štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, 4. predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo vyhodnotenie efektívnosti poskytnutých dotácií, 5. predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo informáciu o postupe Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky pri kompenzácii škôd vzniknutých pri záplavách na východnom Slovensku v lete tohto roka. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo odporučil Národnej rade vziať túto správu na vedomie vrátane tých úloh, ktoré som vám teraz predniesol.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prílohou spoločnej správy pod tlačou 852a a spoločnej správy pod tlačou 853a sú aj návrhy na uznesenie. Ďakujem pekne, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram teda rozpravu o týchto dvoch bodoch programu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán spravodajca a pán poslanec Mikuš. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo a potom... (Reakcia z pléna.). Alebo faktickú poznámku chcete mať? (Hlasy v sále.) To znamená, že ako jediný sa hlási do rozpravy pán poslanec Maxon, ako spravodajca. Nemôžeš reagovať faktickou poznámkou teraz. Takže, pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v úvode čiastočne venoval správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2004 (stavom za rok 2003).

Treba skonštatovať, že správa je spracovaná štandardným spôsobom a má primerané kvalitatívne parametre. Tak ako aj pán minister už spomínal, správa sa vyhotovuje už 12. alebo 13. rok a tie kvalitatívne parametre týchto správ sú na veľmi vysokej úrovni. A kto má záujem, tak naozaj si dokáže z tejto správy spraviť taký, by som povedal, analytický obraz o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike.

Z tej správy je ešte pozitívna aj jedna vec, že sa stupňuje iniciatíva na to, aby sa objektivizovali stavy zásob drevnej hmoty v slovenských lesoch. Mám na mysli teda stavy zásob na koreni, pretože je to teda problém a oblasť, o ktorej sa v odborných kruhoch veľmi intenzívne diskutuje. A čo sa väčšinou štatisticky vykazuje aj v inventarizácii lesného hospodárstva ako takého a špecificky teda z hľadiska lesného hospodárstva v oblasti, ktoré obhospodaruje štátny podnik, tak to sú tie odborné názory, že medzi tým, čo sa vykazuje, medzi teda tou hmotou, ktorá na koreni je v štátnych lesoch, a skutočnosťou je asi 30-percentný rozdiel. Tí neprajníci hovoria, že keby sa ročne 30 % zo slovenských lesov ukradlo, že to nikomu nebude chýbať. Ale chcel by som teda zdôrazniť, že aj z tejto správy je cítiť istú ambíciu objektivizovať tento stav zásob.

Z čoho ja teda nemám osobitnú radosť, to je konštatovanie v Zelenej správe o lesnom hospodárstve, že definitívne sa podarilo dosiahnuť stav, aby lesné hospodárstvo nemuselo dostávať ani korunu dotácie zo štátneho rozpočtu. Nemyslím si, že to je vec, ktorou by sme sa mali osobitne chváliť, pretože v rámci lesných hospodárskych plánov, v rámci obnovy lesa všetky rozvinuté krajiny Európy buď to poskytujú ľuďom, ktorí hospodária v lesoch, teda priame dotácie, alebo významným spôsobom zvýhodňujú ich hospodárenie prostredníctvom daňových povinností. Jedna taká problematická záležitosť vzniká v súvislosti s lesnými hospodárskymi plánmi. Vo väzbe na to aj náš výbor bol požiadaný o vykonanie poslaneckého prieskumu. Len pre vašu informáciu poviem, lesný hospodársky plán je dokument, na základe ktorého príslušný majiteľ lesa v tom lese má povinnosť hospodáriť, to znamená, že štát mu určuje spôsob, ako bude v tom lese hospodáriť, aký podiel drevín tam bude mať, aká bude prebierka a tak ďalej. A vzniká teda potom z toho taký záver, že keď štát ukladá povinnosti tomu hospodárovi v lese, tak ten lesný hospodársky plán by mal ten štát si objednať aj zaplatiť. Vzniká v tomto roku istý problém. Náš výbor a nakoniec aj plénum Národnej rady Slovenskej republiky odsúhlasili na tento rok 75 mil. korún na lesné hospodárske plány, potom sa rozpočtovými opatreniami ešte táto čiastka menila. Takže ona je v prospech teda Lesoprojektu Zvolen, vyššia ako 75 mil. Sk. Ale tá metodika realizácie lesných hospodárskych plánov sa v tomto roku menila a tí vlastníci lesov sa veľmi ťažko tej metodike, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva teraz navrhuje, vedia prispôsobiť. Ale myslím si, že to je technická záležitosť, ktorú bez nejakých vážnejších problémov ministerstvo pôdohospodárstva dokáže vyriešiť. Takže nebudem sa ďalej tomuto problému venovať.

Dovoľte mi, aby som sa ale venoval problému, ktorý nie je pre nás celkom ľahostajný, mám na mysli teraz členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Už som teda spomínal, aké požiadavky má výbor pre pôdohospodárstvo na predkladateľa správy, na ministra pôdohospodárstva. V istej analógii sme do toho uznesenia navrhli vec, ktorá sa ale už niekoľkokrát opakuje. Chcel by som vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, informovať, že výbor pre pôdohospodárstvo v marci tohto roku riadnym uznesením požiadal ministra pôdohospodárstva, aby predložil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky koncepciu transformácie Lesov Slovenskej republiky, š. p. Niekoľkokrát sme predloženie tohto dokumentu urgovali a musíme skonštatovať, že do dnešného dňa výbor žiadne podklady súvisiace s transformáciou Štátnych lesov Slovenskej republiky nedostal. Teda celý proces transformácie nielen ja, ale aj výbor považujeme za mimoriadne vážne národohospodárske rozhodnutie. A ak som teda niekoľkokrát v minulosti konštatoval, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo má pomerne dobrú spoluprácu s ministerstvom pôdohospodárstva, tak tuná musím skonštatovať, že ministerstvo pôdohospodárstva výbor absolútne odignorovalo. A to je aj dôvod, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prečo sa ako členovia pôdohospodárskeho výboru obraciame na vás s požiadavkou, aby ten návrh na uznesenie, ktorý máte v spoločnej správe, bol doplnený o nasledovné znenie.

Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky A. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky projekt transformácie Lesov Slovenskej republiky, š. p., B. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky legislatívny zámer osobitného zákona, ktorým sa zriadi štátna akciová spoločnosť Lesy Slovenskej republiky, C. do prerokovania a schválenia tohto uvedeného zákona okamžite zastaviť prebiehajúci proces transformácie a reštrukturalizácie Lesov Slovenskej republiky, š. p."

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo väzbe na tento návrh Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo by som vás chcel informovať, že, možnože je to úmysel, možnože je to náhoda, včera nám bola z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky doručená doplnená petícia občanov Slovenskej republiky sobranského, michalovského a trebišovského regiónu. A tá petícia má približne 50 hárkov, nahrubo povedané, je tam asi 1 400 alebo 1 500 občanov podpísaných s jednou jedinou požiadavkou, aby v Štátnych lesoch sídlo riaditeľstva bolo zachované v Sobranciach. Napriek tomu teda, že tá petícia neobsahuje tie všetky náležitosti, tak ako obsahovať má, náš výbor sa touto petíciou bude zaoberať. Nebudeme sa touto petíciou zaoberať z toho formálneho hľadiska, či spĺňa alebo nespĺňa náležitosti, jednoducho budeme rešpektovať tú skutočnosť, že je tam 1 400 podpisov alebo možno o niečo viac, ale budeme sa teda tejto petícii venovať predovšetkým z toho vecného hľadiska.

Chcel by som povedať ale, že to nie je jediná iniciatíva občanov alebo odborníkov Slovenskej republiky. Pomerne intenzívna korešpondencia je, pokiaľ sa týka Lesného závodu Kriváň, ktorý má byť v rámci reštrukturalizácie tiež zmenený. Len teda by som chcel pripomenúť, že Lesný závod Kriváň funguje od roku 1920. Vždy to bol závod, ktorý dosahoval pomerne slušné ekonomické výsledky. Neviem naozaj dôvod, prečo by sa teda sídlo Lesného závodu Kriváň malo presunúť z istých dôvodov, ktoré nie sú zdôvodnené, niekde ďalej na juh. Rovnako môžeme hovoriť o Lesnom závode Topoľčianky. Ale, dámy a páni, nebudem sa teda tomuto problému venovať už z toho vecného hľadiska.

Ale chcel by som teda predovšetkým poslancov kolegov z vládnej koalície upozorniť na jednu absolútne kľúčovú vec. Transformácia Lesov Slovenskej republiky sa stala teda aj politickým problémom. Máme informáciu, že teda je komisia, ktorá už nejaký čas diskutuje a hľadá politickú dohodu alebo spôsob, ako tú transformáciu uskutočniť.

Dámy a páni, ja by som teda chcel zdôrazniť, že ja sa čudujem predsedovi vlády Slovenskej republiky, že vôbec teda existuje na túto tému diskusia, a to takým spôsobom, ako je aj na verejnosti a nakoniec aj v odborných kruhoch prezentovaná. A čudujem sa tomu predovšetkým preto, že predseda vlády Slovenskej republiky má bezprostrednú povinnosť, aby zabezpečoval plnenie programového vyhlásenia vlády. A ak sa ktorýkoľvek člen vlády Slovenskej republiky odkloní od plnenia programového vyhlásenia vlády, tak je absolútne logické, že predseda vlády zasiahne a príslušný minister musí teda dokumenty predložiť tak, ako to ukladá programové vyhlásenie vlády.

A teraz mi dovoľte, aby som vám povedal konkrétne, o čo ide. V programovom vyhlásení vlády, pokiaľ ide o lesné hospodárstvo, je uvedené: "Vláda vypracuje a realizuje projekt transformácie štátnych podnikov lesného hospodárstva v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva na štátnu akciovú spoločnosť založenú podľa osobitného zákona." Myslím si, že tí, ktorí spracovávali toto programové vyhlásenie, presne vedeli, prečo je to v programovom vyhlásení vlády uvedené takýmto spôsobom. A som presvedčený, že akékoľvek vybočenie z tejto dikcie môže spôsobiť veľmi vážne problémy v lesnom hospodárstve. Dámy a páni, ak by Lesy Slovenskej republiky mali byť založené ako akciová spoločnosť podľa Obchodného zákonníka, tak je to prvý krok, ktorý môže evokovať a v konečnom dôsledku aj spôsobiť veľmi vážne riziká. Ak by sme ale vypustili to riziko možnej ambície privatizácie, tak tie lesy musia byť zriadené osobitným zákonom aj predovšetkým preto, že Obchodný zákonník pozná akciové spoločnosti, ktorých principiálnym cieľom je len zisk. Ale predsa Lesy Slovenskej republiky plnia významným spôsobom aj inú funkciu. Takže, vážené dámy a páni, preto sme teda aj navrhli vo výbore také uznesenie, o priazeň ktorého sa u vás uchádzame. Jednoducho nechceme nič viac, nič menej, len v tejto oblasti aby ministerstvo pôdohospodárstva plnilo programové vyhlásenie vlády a v súlade s týmto programovým vyhlásením vlády postupovalo. Je, dámy a páni, myslím si, aj pre vás a všeobecne teda pre celú spoločnosť absolútne neakceptovateľné, aby v priebehu štyroch, piatich, šiestich alebo ôsmich mesiacov reálne prebehla transformácia Lesov Slovenskej republiky a potom sa niekedy koncom budúceho roku u nás na stoloch objavil osobitný zákon, podľa ktorého by mali byť lesy zriadené. Takže aj v tomto prípade platí, že najskôr je vajce a až potom je sliepka. Takže myslím si, že by sme sa jednoznačne mali zhodnúť na tom, aby bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona. Po prerokovaní a schválení tohto zákona môže ten proces, pokiaľ, samozrejme, dospejeme k politickej dohode, pokračovať. Nechcem hovoriť, samozrejme, o tých ďalších veciach, ktoré s touto oblasťou súvisia.

Dámy a páni, chcel by som sa vyjadriť ešte niekoľkými vetami aj k Zelenej správe za potravinárstvo. Vážený pán minister, ja taký optimista z hľadiska stavu slovenského poľnohospodárstva, ako vy ste ho prezentovali za rok 2003, naozaj nie som. Myslím si, že absolútne kľúčové je to, že slovenský agrárny sektor dosiahol stratu 2,4 mld. Sk. A je to teda mimoriadne veľký výpadok. A treba povedať, že do dnešného dňa sa poľnohospodári s týmto výpadkom nedokázali vysporiadať.

Nebudem teda sa zmieňovať o tej analytickej časti, považujem ale za slušné a korektné povedať, že aj táto správa je spracovaná veľmi kvalitne. Dlhodobo už ju spracováva Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. A keď sme diskutovali vo výbore pre pôdohospodárstvo o tejto správe, tak sme sa snažili s Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva naformulovať jednu úlohu. Nakoniec si myslím, že sa nám to podarilo. A je to teda premietnuté aj v návrhu na uznesenie. A dohodli sme sa s Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, že v čo možno najkratšom čase nám predloží, aké je vlastne saldo poľnohospodárstva voči štátnemu rozpočtu a voči verejným rozpočtom, pretože odborníci z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva nám naznačili, ale my sme sa dohodli, že chceme jasné štatistické údaje, že to saldo je aktívne, že poľnohospodárstvo zo štátneho rozpočtu nedostáva viac, ako štátnemu rozpočtu dáva. Nebudem teda sa o tom ďalej zmieňovať, len vás chcem teda informovať, že takúto správu by sme mali dostať. Keď tú správu budeme mať k dispozícii, tak si dovolím vás tým obťažovať, pretože to považujeme za mimoriadne dôležitú a vážnu vec, lebo často a donekonečna sa opakuje tvrdenie, že čo ešte by tí poľnohospodári chceli, a predovšetkým sa teda zdôrazňuje, že to saldo je v neprospech štátneho rozpočtu.

Dámy a páni, ešte pokiaľ sa týka aj toho pozitívneho hodnotenia pána ministra, že vzrástol podiel hrubého domáceho produktu slovenského poľnohospodárstva na celkovom teda objeme HDP, ja osobne si myslím, že to nie je celkom dobrý ukazovateľ. Ak teda v agrárnom odvetví významným spôsobom rastie teda podiel hrubého domáceho produktu, ja si skôr teda myslím, že je to znak toho, že ten hrubý domáci produkt v tých ostatných odvetviach, kde by mal rásť podstatne dynamickejšie, zaostáva, lebo je všeobecne známe, že podiel hrubého domáceho produktu v najvyspelejších krajinách za oblasť poľnohospodárstva je veľmi nízky a medziročne klesá. V súvislosti teda ale s tým podielom 4,35 % slovenského poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte treba skonštatovať, že slovenské poľnohospodárstvo aj v roku 2003 bolo odvetvím, kde absolútne najrýchlejšie a najdynamickejšie rástla produktivita práce. Ak pán minister konštatoval, že z poľnohospodárstva aj v roku 2003 odišiel istý počet pracovníkov, tak treba povedať konkrétne, že odišlo 16 000 ľudí v priebehu roku z tohto sektora a už teda ten náš podiel zamestnaných osôb v agrárnom sektore je na úrovni tých, by som povedal, rozvinutých agrárnych krajín. Už som sa zmienil o tom, že teda najväčší problém je ten hospodársky výsledok za rok 2003, keď sektor dosiahol stratu 2,376 mld. Sk. Tá strata bola predovšetkým dosiahnutá radikálnym znížením nákupných cien. Tí z vás, ktorí to sledujete, tak viete, že už sa teda čiastočne v tomto roku tá oblasť nákupných cien zotavuje.

A chcel by som ešte zdôrazniť jednu vec. V čom je teda nevýhoda slovenského poľnohospodára oproti poľnohospodárovi Európskej únie? Nebudem hovoriť o tom podiele priamych platieb, kde po tých našich prepočtoch, kde sa teda rozchádzam ja s prepočtami ministerstva pôdohospodárstva, nám to vychádza, že ten podiel je zhruba 39 %, že ak sme teda hovorili o tom, že priame platby v tomto roku boli 52,5 % alebo že dosiahnu možno hranicu 54 % aj s presunom zdrojov z rozvoja vidieka, tak tie moje prepočty mi vychádzajú zhruba na 39,9 %, aj vo väzbe na metodiku výpočtu priemerných úrod. Ale napr. dovolil som si odpočítať tam aj z objemu priamych platieb jednu položku, ktorá v Európskej únii nikde nie je, a je to daň z pôdy. Ani jeden farmár Európskej únie neplatí daň z pôdy. To bol aj dôvod, prečo sme niekoľkokrát navrhovali, aby táto daň bola zrušená, lebo ju považujeme za nesystémovú z hľadiska koncepcie prebiehajúcej daňovej reformy. Ja už som to, dámy a páni, niekoľkokrát povedal. To je presne tak, ako keby sme prišli do Volkswagena a povedali, že: "Tento sústruh alebo túto striekaciu linku vám zdaňujeme 10 percentami." Veľmi dobre viete, že opak je pravdou, že prostredníctvom podpisov je to nákladová položka, to znamená, že ten hospodársky výsledok istým spôsobom koriguje alebo vylepšuje. Jediní, ktorí majú takpovediac základný výrobný prostriedok zdanený, sú poľnohospodári.

Bolo by možno zaujímavé ešte hovoriť o mnohých ďalších číslach, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva, ale dovoľte mi trošku prehupnúť sa do aktuálnych problémov. Opäť som pripravený sa odvolať na mnohé teda intervencie na výbor pre pôdohospodárstvo.

My považujeme súčasný stav predovšetkým v poľnohospodárskej prvovýrobe za mimoriadne zložitý, vážny. A z hľadiska absencie disponibilných zdrojov na zabezpečenie prevádzky konštatujeme, že taký vážny stav v poľnohospodárskej prvovýrobe ešte nebol. Súvisí to, samozrejme, so zmenou metodiky, že z princípu ex ante prechádzame na metodiku ex post. Napriek tomu teda, že sa zásadným spôsobom mení metodika, tak sme opäť vo výbore niekoľkokrát upozorňovali na to, že naozaj je potrebné všetky práce robiť tak, aby slovenskí poľnohospodári mohli dostať zálohové platby. V istom období teda aj sa zdalo, že to poskytnutie zálohových platieb bude reálne. No dnes som ja už veľmi veľký skeptik.

A pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť ešte jednu vec. Okrem toho teda, že možno aj Národná rada Slovenskej republiky z hľadiska legislatívneho procesu má na tom istý podiel viny, naozaj zákon o Pôdohospodárskej platobnej agentúre bol schválený nie o päť minút dvanásť, ale päť minút po dvanástej hodine. Aj keď sme teda v tom úvode neboli celkom spokojní s tým, ako sa inštitucionálne a z hľadiska administratívnych kapacít rozvíja táto platobná agentúra, tak v tejto chvíli musíme skonštatovať, že sa na nej naozaj spravil obrovský kus práce. A je potrebné ľuďom, ktorí na tomto úseku na ministerstve pôdohospodárstva, resp. teda v Pôdohospodárskej platobnej agentúre pracujú, poďakovať. Jedno, jedna oblasť je ale vykonať strašne veľa práce a druhé je, či tá práca má svoje efekty a či funguje. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto čase už všetci poľnohospodári očakávali, že bude rozbehnutý a bude fungovať intervenčný nákup. Nič v tejto oblasti ešte nie je známe. Významným spôsobom to sťažuje situáciu, predovšetkým ekonomickú situáciu, poľnohospodárom. A v tomto období sa diskutuje dosť o tom, aj za predpokladu, že by boli splnené všetky iné podmienky, či Pôdohospodárska platobná agentúra je schopná realizovať tie zálohové platby. Ja osobne si myslím, že je to pomerne administratívne náročná oblasť. A som presvedčený, že Pôdohospodárska platobná agentúra aj vzhľadom na hardvér, aj vzhľadom na softvér by mala byť a je schopná tieto zálohové platby realizovať. Len sa mi zdá ako keby nebola nejaká osobitná vôľa dosiahnuť ten stav, aby tie zálohové platby boli vyplatené. Ja vás nechcem zdržiavať tým, že existuje taký pojem špecifikácie a nezrovnalosti, to znamená, že výmera pôdy na žiadostiach celkom nesúhlasí, že tie krížové kontroly ešte neprebehli, a nechcem, samozrejme, ani na nič nekalého nahovárať, ale my sme mali dosť intenzívnu diskusiu s českými partnermi, ktorí boli na návšteve na Slovensku, na túto tému a oni tiež hovorili, že nemáme všetky veci v poriadku, ale jednoznačne, jednoznačne zálohové platby vyplatíme.

Dámy a páni, dovoľte mi sa zmieniť možno ešte o niektorých takých osobitných problémoch. Ak som vo vzťahu k Zelenej správe o lesnom hospodárstve, žiaľ, teda musel konštatovať, že v tej jednej oblasti a predovšetkým v tej požiadavke, aby bola predložená výboru koncepcia transformácie Štátnych lesov, neboli sme úspešní, žiaľ, musím teda konštatovať, že ministerstvo pôdohospodárstva, resp. teda priamo pán minister odignoroval to naše uznesenie, čo, si myslím, naozaj nebolo správne. A možnože keby sme dlhšie boli o tej koncepcii diskutovali, tak dnes z hľadiska transformácie sme ďalej.

Ale, dámy a páni, náš výbor má ešte jednu nie celkom dobrú skúsenosť. Výbor sa asi 8 mesiacov alebo 9 mesiacov zaoberá jedným problémom a je to likvidácia odpadov živočíšneho pôvodu. Výbor prijal k tejto problematike niekoľko uznesení a v auguste tohto roku nám ministerstvo pôdohospodárstva predložilo Analýzu súčasného stavu veterinárnej asanácie na Slovensku a jej financovanie. Dámy a páni, o čo nám teda v tej požiadavke išlo, ja vám to veľmi stručne vysvetlím. A ten materiál sa nazýva, ktorý nám ministerstvo pôdohospodárstva predložilo, Analýza súčasného stavu veterinárnej asanácie na Slovensku a jej financovanie. O financovaní tejto oblasti v tom dokumente nie je skoro nič. Ten problém, prečo sme sa touto oblasťou začali zaoberať, spočíva v jednom jedinom. Jedna firma pôsobiaca v tejto oblasti na Slovensku v priebehu 4 rokov alebo 4,5 roka dostala zo štátneho rozpočtu 500 mil. Sk. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa pol roka snaží o to, aby nám úradníci ministerstva pôdohospodárstva zdôvodnili prečo to bolo, na základe čoho to bolo. Konečne teda zhruba asi pre 14 dňami sme dostali prísľub, že, áno, už nám poskytnú aj ekonomický rozbor v tejto oblasti. Ja si uvedomujem, že je to mimoriadne citlivá záležitosť z hľadiska protinákazového prostredia a z hľadiska bezpečného prostredia z hľadiska obchodovania s komoditami živočíšneho pôvodu. Ale do tejto oblasti už Slovenská republika naozaj investovala nemalé prostriedky. Ja celú tú genézu poznám. Podporný fond dal do kafilérie na východnom Slovensku veľké prostriedky, no asi 56 mil. Sk. Podotýkam, že to bolo v rokoch 1998 až 2002. Napriek tomu, že tá kafiléria takýto objem prostriedkov dostala, tak do roka skončila v konkurze a z tých peňazí, ktoré tam ten fond dal, dnes, samozrejme, nič nie je a návratnosť je nulová. Ten proces, ktorý nakoniec do tej kafilérie, ktorú ja spomínam, priniesol 500 mil. Sk, treba objektívne povedať, začal za pána ministra Koncoša. Ja tiež neviem pochopiť, ako sa niečo takéto mohlo stať. Za pána ministra Koncoša táto firma dostala približne 220 mil. alebo 230 mil. Sk. A argument bol nasledovný, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že keď teda tú firmu príslušne vybavíme technikou a technológiou, tak že potom do tejto firmy vstúpi prostredníctvom navýšenia základného imania štát a táto firma bude takpovediac štátna. Tak najskôr sme tam dali viac ako 200 mil. Sk a potom bol argument ministra Koncoša, že sa nenašlo tých 5 mil. Sk alebo dokonca 1 mil. Sk, aby štát teda získal majoritu v tejto firme. Pre mňa bolo sympatické, keď pán minister Simon bezprostredne po svojom nástupe skonštatoval, že takýmto praktikám je koniec. A dnes musím teda ale skonštatovať, že ten koniec vlastne bol až v októbri tohto roku. Takže ak sa Koaličná rada často sporí a bojuje o 5 mil., 10 mil. alebo 50 mil. Sk, tak len vám chcem povedať pre informáciu, že v priebehu 5 rokov alebo 4,5 roka jednej súkromnej firme sme veľkoryso dali 500 mil. Sk. A ešte teda na dôvažok chcem upozorniť, že do dnešného dňa výbor, ktorý má gesciu nad touto oblasťou, nedostal uspokojivú odpoveď na to, čo sa s týmito prostriedkami stalo.

Dámy a páni, dovoľte mi povedať ešte jednu vec a už vás viac nebudem obťažovať. Je to záležitosť, ktorá zdanlivo nesúvisí so Zelenou správou, ale, ja som presvedčený, že súvisí s ňou, lebo sa týka slovenského poľnohospodárstva. A dovoľte mi teda povedať pár slov na tému tokaj. Možnože ste zachytili alebo nezachytili, že asi pred pol rokom prebiehali rokovania, negociácie, Slovenskej republiky, resp. slovenského ministerstva pôdohospodárstva a maďarského ministerstva poľnohospodárstva. A pán minister Simon predložil na rokovanie vlády informáciu o Medzirezortnej dohode medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou týkajúcej sa Tokajskej vinohradníckej oblasti. V predkladacej správe sa uvádza, že navrhovaná dohoda predstavuje kompromis, ktorý je pre Slovenskú republiku po 10 rokoch neúspešných rokovaní prijateľný, úspechom je, že Maďarská republika konečne oficiálne uznala, že Tokajská vinohradnícka oblasť leží na území oboch štátov. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nakoniec teda túto dohodu vláda Slovenskej republiky zobrala na vedomie, ale podľa mojich informácií zaviazala ministra pôdohospodárstva predložiť ďalšiu analýzu súvisiacu s touto dohodou. Chcel by som, samozrejme, zdôrazniť, že táto dohoda je medzirezortnou dohodou a pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, samozrejme, nie je záväzná. Ale ja do dnešného dňa som nedostal uspokojivú odpoveď na to, aký bol dôvod vôbec k takejto dohode pristúpiť. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika má v Bruseli v súvislosti s prístupovými procesmi riadne registrovanú obchodnú značku Tokaj. Touto registráciou sú splnené všetky podmienky možnosti obchodovania s tokajským vínom v Európskej únii a, samozrejme, aj mimo Európskej únie. Takže ja by som chcel pri tejto príležitosti, pán minister, vás vyzvať, že nepovažujeme za potrebné ďalej v takýchto rokovaniach pokračovať, Slovenská republika má túto oblasť pokrytú jednak v Prístupovej zmluve, jednak teda značka tokajského vína Tokaj je registrovaná v Bruseli. A to je jednoznačne argument, že s tokajským vínom môžeme slobodne v Európskej únii bez toho, aký majú na to názor naši maďarskí partneri, obchodovať. Ja, samozrejme, rešpektujem to, že vždy je lepšie, keď medzi partnermi, ktorí sa venujú jednému biznisu, existuje istá spolupráca a dohoda. Musíme však odmietnuť tú požiadavku, ktorú má maďarská strana. Maďarská strana totižto žiada, aby sme významným spôsobom znížili výmeru tokajských viníc tak, ako to v súčasnom období máme v zákone o víne. Dámy a páni, zdanlivo je to možno okrajová vec súvisiaca so Zelenou správou, ale myslím si, že je to vec, ktorej bude potrebné v budúcnosti venovať pozornosť.

Dámy a páni, dovoľte mi teda ešte rekapitulovať. Súčasťou spoločných správ sú návrhy na uznesenie. Ja som teda v mene členov pôdohospodárskeho výboru predložil ešte jeden návrh na uznesenie v súvislosti so správou o lesnom hospodárstve.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som poďakoval za vašu trpezlivosť a pozornosť. Pán podpredseda Národnej rady, skončil som.