P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán podpredseda, je mi strašne ľúto, ale to čo ste mi hovorili, na to som sa ja vás vôbec nepýtala. Ja som sa pýtala, či by chýbalo rozpočtu tých biednych 140 miliónov, ktoré by pomohli rodinám s malými deťmi, prvonarodenými. Pretože ako som už povedala pri pánovi ministrovi Kaníkovi, a to som vypočítala na tých 22 000, ja vám tu dám, pán minister, rozpis potrieb dieťaťa, ktoré nielen v prvom roku, ale predovšetkým v prvom roku potrebuje dieťa, akým spôsobom dotuje rodič štát na DPH. Keď to všetko spočítame, nejdem to tu čítať, pretože je to strašne dlhé, keď to všetko spočítame, tak nie štát dáva na bonusoch, na príplatkoch atď., prídavkoch rodičom, ale rodič dotuje štát, čo si myslím, že je absolútne neetické. Ja verím, že vy o týchto veciach neviete, pretože tí najbiednejší ani bonus nedostanú, nedostanú iné dávky, to poviem pánu ministrovi, ak sa dostanem na rad, ale skutočne tí najbiednejší to potrebujú a tých 140 mil., pán minister, ja si myslím, že rozpočtu by nechýbalo, štátu by to nechýbalo, pre deti.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Pani poslankyňa, zámerne som vám odpovedal tak, ako som vám odpovedal, aby som vám dal komplexnú informáciu o tom, aký je mechanizmus, ako sa valorizoval tento príspevok, aké sú predpoklady vo verejnom rozpočte na roky 2005 - 2007 nielen na tento konkrétny príspevok, ale aj na celkovú rodinnú politiku.

Čo sa týka tej rodinnej politiky, ja som hovoril, že budúci rok by mal byť ten nárast dvojnásobný oproti miere inflácie, ale v roku 2004, v tomto roku oproti predchádzajúcemu roku bol takmer 20-percentný. Takže bol vysoký prírastok prostriedkov, verejných prostriedkov na podporu rodín. Zároveň, samozrejme, boli aj niektoré reformné opatrenia, ktoré išli opačným smerom, ktoré dočasne zvýšili životné náklady. To je pravda. Ale bolo to nevyhnutné urobiť jednoducho preto, aby sme mali zdravú ekonomiku, vysoký udržateľný ekonomický rast, pretože len ten môže viesť k vyššej životnej úrovni.

A ku konkrétnej vašej otázke, aby ste nepociťovali absenciu odpovede na ňu, chcem povedať, že návrh štátneho rozpočtu tak ako je predložený, nepredpokladá tento výdavok týchto 140 mil. korún, o ktorých hovoríte, pretože má zakomponovanú takú valorizáciu, aká vychádza z platnej legislatívy a rozpočtom predpokladanej valorizácie tejto dávky a rozpočtom predpokladaného zvyšovania prostriedkov na podporu rodiny. Takže s týmto návrhom alebo s rozpočtovým krytím vášho návrhu návrh rozpočtu nepočítal.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku pani poslankyne Muškovej.

Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal tiež na otázku poslankyne Muškovej, ktorá sa vás pýta - či by veľmi... Pardon. "Ako pomáhate matkám na materskej dovolenke?"

Pardon.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážená pani poslankyňa, pomoc štátu pre rodiny s deťmi je realizovaná v rámci celého komplexu, nie je to len jedna dávka, alebo jeden nástroj, ale niekoľko prostredníctvom systému sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, aj daňového systému. V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene podľa Zákonníka práce materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Z hľadiska finančného zabezpečenia matky sa doba materskej dovolenky považuje za dobu nároku na materské, ktoré je nemocenskou dávkou. Výška materského podľa novoschválených zákonov je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Podľa platnej legislatívy štát je platiteľom na zdravotné poistenie aj za matky, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa do 5 rokov veku alebo do 18 rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a platiteľom dôchodkového a invalidného poistenia za matku, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do 6 rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 7 rokov veku, čo, ako uvidíte aj v závere z porovnania s okolitými európskymi krajinami, je vysoko nadštandardná dĺžka poskytovania takejto pomoci zo strany štátu.

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ tiež povinný poskytnúť rodičovi, ktorý o to požiada, rodičovskú dovolenku až do 3 rokov veku dieťa, resp. do 6 rokov veku dieťaťa v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. V čase rodičovskej dovolenky je rodičovi poskytovaná štátna sociálna dávka, rodičovský príspevok. Výška príspevku, ako sme si už dnes povedali, je aktuálne 4 110 korún mesačne. Ak rodič popri starostlivosti o dieťa nevykonáva zárobkovú činnosť a v prípade, ak rodič popri starostlivosti o dieťa zároveň vykonáva zárobkovú činnosť, výška rodičovského príspevku je v tom prípade 1 300 korún mesačne.

Na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa štát rodičovi tiež poskytuje prídavok na dieťa vo výške aktuálne 540 korún mesačne a daňový bonus vo výške 400 korún mesačne. Rodič vykonávajúci zárobkovú činnosť si môže uplatniť na vyživované dieťa, ako som hovoril, daňový bonus a tiež tzv. odvodový bonus, to znamená zníženie sadzby poistného na starobné poistenie vo výške 0,5 % sadzby poistného za každé nezaopatrené dieťa. Takže je to naozaj celý súbor nástrojov, ktoré dohromady vytvárajú pomoc zo strany štátu a aj keď v absolútnych čiastkach zrejme nie je taká vysoká, aby sme mohli byť s ňou všeobecne spokojní, v relatívnom porovnaní s inými krajinami to zďaleka nepatrí k najhoršie zabezpečovanej pomoci.

Na porovnanie uveďme si aspoň dĺžku materskej dovolenky v niektorých európskych krajinách. V Belgicku materská dovolenka je priznávaná v dĺžke 7 týždňov, na Slovensku 28 týždňov. V Nemecku je materská dovolenka stanovená na 6 týždňov pred pôrodom a 8 týždňov po pôrode. V Írsku celkovo dohromady pred aj po 18 týždňov, v Rakúsku 8 týždňov pred pôrodom, 8 týždňov po pôrode, v Holandsku celková dovolenka 16 týždňov.

Takže, naozaj je možné konštatovať, že Slovensko v tomto smere nemá podštandardné, ale skôr nadštandardné nástroje z hľadiska dĺžky. O absolútnom finančnom vyjadrení, samozrejme, je možné diskutovať, pričom stanovenie materského príspevku ako nemocenskej dávky vo výške 55 % mzdy, čo je zmena oproti predchádzajúcemu stavu, znamená výrazne lepšie zabezpečenie pre mnohé matky, ktoré odchádzajú na materskú a prerušujú napríklad kariéru v záujme materstva.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán minister, vy ste sa odhodlali k týmto opatreniam, ako ich nazývate, vlastne po výčitkách vašich reštriktívnych reforiem, dá sa povedať. Tak si pozrime, čo vlastne prinášajú pre tieto matky na materskej vaše opatrenia.

Povedali ste, že ste urobili od 1. januára im zníženie, teda urobili ste fakticky zníženie materského príspevku pre tie najnižšie platové hladiny rodičov. Taká matka, ktorá zarábala minimálnu mzdu, dnes zarába absolútne, teda zarába, dostáva na materskej pár halierov, dá sa povedať. Školopovinné deti takýchto matiek, ktoré sú osamelé a sú na materskej, je zaujímavé, nemajú nárok, pretože nie sú v hmotnej núdzi, ani len na ten mizerný príspevok na stravu, ba dokonca ani na sociálne "štipko" nemajú nárok. Ďalej, žena na materskej je na tom ešte horšie ako sociálne odkázaný človek, pretože znížené odvody, ktoré ste povedali, že majú pomôcť, sa nedotknú tých najbiednejších, ktorí nepracujú a práve na materskej dovolenke tieto matky, teda tie bonusy im nepomôžu, dokonca ani matke, ktorá poberá rodičovský príspevok, nebude mať z daňového bonusu prvé tri roky absolútne nič. Osamelá matka, hovorím. Navyše sa prijímajú také vládne zákony, musím povedať, že matka na materskej dovolenke, ktorá je napríklad spisovateľkou, umelkyňou, nemá nárok písať, musí písať do "šuflíka" ako za totality, pretože keby si vydala knihu a zobrala nejaký príspevok, tak jej zoberú materskú. U nás sa prijal v parlamente zákon o konflikte záujmov. Dnes poslanec môže zarábať nielen v parlamente, ale aj mimo parlamentu ťažké peniaze, ale matka na materskej nemôže.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa, to, čo som vymenoval, nemá žiadny súvis s nejakými reštriktívnymi opatreniami. Sú to opatrenia, ktoré boli navrhnuté úplne na začiatku, nijakým spôsobom sa nemenili, neupravovali. Takže tentokrát naozaj toto nebolo od vás presné. Toto nijakým spôsobom nemá súvis s prijatými opatreniami, nech ich nazývate akokoľvek, tie zmeny, ktoré sme vykonali celkom na začiatku, plánovite s cieľom zmeniť systém zabezpečovania aj tejto časti. Mimochodom, materská je poistná dávka na báze platenia poistného a nemá nijaký súvis s tým, koľko kto zarába. To nie je dávka v hmotnej núdzi. Je to materská, na ktorú má nárok na základe 50 % prechádzajúceho príjmu každá matka, nech by zarábala koľkokoľvek počas materstva.

Druhá vec. Nie ste dobre informovaná, pani poslankyňa, keď tvrdíte, že nízko príjmovým skupinám vlastne sa pohoršilo. To je len polovica pravdy, pretože každá matka, pokiaľ jej vyjde materská nižšia, ako je rodičovský príspevok, má právo požiadať o rodičovský príspevok a tým pádom nepoberá materskú, ale rodičovský príspevok, ktorý, v prípade, keď ste vy povedali minimálnu mzdu, je vysoko prekračujúci 55 %. Takže nie je to pravda, že je tá dávka nízka. Ten názor môže prameniť len z neinformovanosti.

Momentálne je v legislatívnom procese ďalšia úprava, ktorá ale v zásade to isté nastoľuje, len iným spôsobom, že sa k materskej bude dopočítavať potom dávka do výšky rodičovského príspevku. Z hľadiska odvodov, ktorých ste sa dotkli, že z nich nemá nič počas materskej, to tiež nie je pravda, pretože počas materskej štát platí za každú ženu odvody do Sociálnej poisťovne, ba dokonca v prípade, že sa rozhodne takáto matka po 1. januári prejsť do nového systému, bude za ňu štát platiť aj do druhého piliera z vymeriavacieho základu 70 % priemernej mzdy, čo nie je zanedbateľná čiastka, a na jej osobný účet bude chodiť 9 %, ako keby pracovala, aj počas materskej dovolenky alebo materskej zo strany štátu. Takže neboli celkom presné vaše reakcie.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za odpoveď.

Teraz poprosím pána ministra školstva Martina Fronca, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Muškovej, ktorá sa vás pýta, či: "Pri rozhodovaní o rušení škôl beriete do úvahy aj reálnu situáciu v teréne?"

Nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážená pani poslankyňa, v zmysle zákona 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov môže obec zrušiť školu alebo školské zariadenie až po jej vyradení zo siete škôl a školských zariadení. O vyradení školy alebo školského zariadenia zo siete rozhoduje ministerstvo školstva podľa ustanovenia § 17 citovaného zákona a v zmysle zákona o správnom konaní. Na to, aby mohlo ministerstvo objektívne rozhodnúť, má informácie zo strany orgánu školskej samosprávy, štátnej školskej inšpekcie, aj príslušného krajského školského úradu. Zdôrazňujem však, že ministerstvo nerozhoduje o zrušovaní škôl. Túto kompetenciu v rámci decentralizácie majú obce, resp. obecné zastupiteľstvá príslušných obcí.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, doplňujúcu otázku.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán minister, my sme upozorňovali pri prijímaní reforiem, že vlastne sú to experimenty, ktoré ukážu v praxi, že nie sú dokonalé a že nie sú vôbec dobré. Poviem len taký malý príklad, ako vlastne zabezpečíte nedianie sa vecí, ktoré nastávajú, ak sa zlučuje škola, keď škola odchádza z perfektnej lukratívnej budovy do školy, ktorá je v budove starej, schátranej, zdevastovanej. Vieme, o aké záujmy ide. Chcem sa vás vopred spýtať, ako tomu môžete vy zabrániť a ako tomu zabraňujete, aby sa to nedialo, pretože je to do budúcnosti obrovský defekt a budeme to potom všetci pociťovať a naša mladá generácia najviac.

A druhé, pán minister, ja sa spýtam, spýtam sa, ukazuje sa, že sme mali pravdu, že tieto reformy sú zlé aj nielen kvôli tomu, že sa teda toto deje na týchto školách, ale čo sa deje na juhu, že sa vlastne rušia školy slovenské a vytvárajú sa školy maďarské. Ja len poviem príklad školy v Komárne, kde pán podpredseda Bugár tvrdil, že v Komárne, keďže je tam 60 % maďarského obyvateľstva a tri školy sú tam slovenské a tri maďarské, treba zrušiť jednu školu slovenskú. Vy ste to urobili. Lenže, pán minister, to vôbec nie je pravda. Už aj keď nie také dobré porovnávanie percentuálne obyvateľstva nastáva, tak teda keď si porovnávame, pán podpredseda Bugár, bohužiaľ, nehovoril pravdu. Totižto v Komárne sú štyri školy. Tri štátne a jedna cirkevná. Ale ako štátna, tak aj cirkevná škola je platená presne rovnako od štátu. Teda v Komárne sú štyri školy. Keby sme teda to prirovnanie pána podpredsedu Bugára zobrali na vedomie a chceli sa riadiť podľa neho, to percentuálne zastúpenie obyvateľstva, nie sú tam štyri maďarské školy a dve slovenské. Vy ste to, pán minister, podpísali a myslím si, že budeme s tým mať problémy na juhu, pretože skutočne slovenské obyvateľstvo nemá školy, nemá kde...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, prosím o odpoveď na doplňujúcu otázku.

M. Fronc, minister školstva SR: K obidvom otázkam. Pani poslankyňa, jednoducho Národná rada prijala zákon, a ten zákon prijala dokonca ešte v minulom období, o decentralizácii a posúva kompetencie v rámci prerozdelenia kompetencií na obce. Áno, stávajú sa také prípady, že obec na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva rozhodne takým spôsobom, ako ste spomínali, že zruší školu tam, kde je dobrá budova a nechá tie deti chodiť do zlej budovy. Ale to je o fungovaní demokracie a o fungovaní obcí. Ak sme posunuli kompetencie na obce, tak tam je aj zodpovednosť na poslancoch miestneho, obecného alebo mestského zastupiteľstva a nakoniec na voličoch tej obce. Hovoríme o tom, že chceme prerozdeliť kompetencie, že nechceme mať centralizovaný štát. Ja pripúšťam, že také prípady sa stávajú. Nechcel by som, aby sme ich paušalizovali, ale je to dôsledok učenia sa fungovania aj na miestnej samospráve demokracii a pravidlám.

A k tej druhej otázke, pani poslankyňa, môžeme si prejsť analýzu, akým spôsobom sa dejú a akým spôsobom sa zrušili školy a školské zariadenia a kde. A v konkrétnom prípade Komárna treba povedať, že mesto Komárno má v kompetencii, samozrejme, len školy, ktoré patria mestu. Boli 4 slovenské, 3 maďarské, jednu - bol návrh na zrušenie dvoch - zrušil len jednu takúto školu a počet detí, lebo som sa na to pozeral, počet detí dohromady na tých slovenských školách je v tejto chvíli dokonca stále ešte o pár desať nižší ako počet detí v takých maďarských školách. Čiže v tomto smere, čo sa týka návštevnosti, čo sa týka počtu detí, škôl, v týchto školách je toto vyrovnané.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za odpoveď na doplňujúcu otázku.

Teraz poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Podrackej, ktorá sa vás pýta: "Existuje násilie voči zdravotníckym pracovníkom (a naopak) v súvislosti s reformami a rôznymi nedostatkami starostlivosti o chorých?"

Pán minister, nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Úprimne povedané, nemáme také sledovanie takýchto javov, či v súvislosti s reformou, alebo v súvislosti s nespokojnosťou pacientov celkovo s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, so systémom. Naozaj, nemáme na to ani nejaký monitorovací systém, ani nie je povinnosť hlásiť napríklad fyzické útoky pacientov. Vieme, boli medializované viacej prípady v Čechách, ale išlo o psychicky narušených pacientov. To znamená, aj tu na Slovensku sem-tam občas je problém s pacientom, ktorý je psychicky narušený. Viete dobre, že mali sme aj problémy s tretím sektorom ohľadom sieťových postelí a akým spôsobom, ako chrániť personál pred agresívnymi pacientmi. Takže, pani poslankyňa, neviem na túto otázku odpovedať, či je nejaký prípad, kedy by pacient napadol sestru alebo lekára, alebo kohokoľvek zo zdravotníckych pracovníkov, či už z nespokojnosti ako-takej alebo dokonca aj v súvislosti s reformou zdravotníctva.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem.

Pán minister, ja by som to doplnila. Ide tak trochu aj o psychologickú a sociologickú otázku. Je to problém, ktorý už aj Jiří Šlanger, ktorý je predseda Odborového zväzu zdravotníctva a sociálnej starostlivosti v Českej republike, definoval tak, že násilie na pracoviskách v zdravotníctve sa stalo novým fenoménom vo svete, teda nielen v rozvinutých demokraciách, ale aj v rozvojových krajinách a teda aj u nás doma. Čiže tento stav, ktorý sa odhaduje teraz, že až jedna štvrtina násilia sa odohráva v zdravotníctve a v zdravotníckych zariadeniach a na zdravotníkoch, je nový fenomén a treba sa ním zaoberať aj na Slovensku.

Dokonca aj jedna štúdia Country case studies (di Martino) z roku 2002 hovorí, že násilie v zdravotníctve vzniká pod tlakom reforiem, to je na prvom mieste, a ďalej, zo sociálnej nestability a zhoršovania medziľudských vzťahov obecne. Znamená to, ako sa tam teda predpokladá, že sa toto dostane aj k nám a dokonca až polovica zdravotníkov bude aj nejakým spôsobom týmto dotknutá. Tak sa chcem opýtať, je pravda, čo ste hovorili o tých prípadoch v Čechách a že nie je to u nás monitorované, či teda očakávate v súvislosti s vašimi reformami aj takéto reakcie zo strany občanov a či ste pripravený na nejaký sociálny zmier.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, prosím o krátku odpoveď, keďže čas vypršal, ale nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno. Myslím si, že ten stav môže nastať. Nebude to len stav psychicky narušených v súvislosti s pacifikáciou, naozaj isté sociálne napätie cítime. Cítite ho vy, cítime ho my.

Myslím si, že najsprávnejším riešením je to, čo ja už si dovolím povedať celkom opakovane, že podľa mňa už budúca vláda by mohla rezort sociálnych vecí a rezort zdravotníctva spojiť do jedného, aby sme vytvorili komplexný systém sociálnozdravotnej ochrany občana. Pretože sú ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi a ktorých hmotná núdza sa môže poplatkami v zdravotníctve zhoršovať. A viete, že aj s pánom ministrom Kaníkom teraz už vedieme celkom serióznu diskusiu o tom, ako by sme mohli spresniť tieto dávky.

Ja by som len chcel povedať, že slovo reforma - to je posledná veta, pán predseda - slovo reforma je tak sprofanované, že reforma sa robí v celej Európe, aj keď sa nedeje nič, aj v Čechách sa robí reforma, a sociálne tlaky obyvateľov sú v celej Európe. Takže viem o tom probléme. Problém je, že to musí riešiť potom v tom vzťahu nemocnica ako poskytovateľ ku svojmu klientovi, k poistencovi, k pacientovi. Nevie to riešiť ministerstvo z nejakej, by som povedal, "moci úřední", pretože to nemáme akoby v náplni práce.

Ale som rád, že ste túto tému otvorili, pretože je dobré o tom hovoriť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Končím hodinu otázok a odpovedí.

Páni poslanci, 5-minútovú prestávku vyhlasujem. Poprosím členov vlády, aby neodchádzali z rokovania Národnej rady.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

 

 

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pokračuje rokovanie 32. schôdze interpeláciami na členov vlády, ktoré chcú položiť poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, a odpoveďami členov vlády na interpelácie, ktoré podali na minulej schôdzi.

Otváram bod programu

interpelácie poslancov.

Chcem informovať, že písomne sa prihlásili s interpeláciami páni poslanci Karol Fajnor, pán poslanec Vladimír Mečiar, Ivan Hopta, Karol Ondriaš, Eduard Kolesár, Diana Štrofová a Gustáv Krajči.

Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Fajnor. Poprosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta, a pána poslanca Fajnora o interpeláciu.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

Vážený pán predseda vlády, dnešný deň si pripomíname výročie vzniku Česko-slovenskej republiky. Keď som si prečítal vaše vyhlásenie k 86. výročiu vzniku Česko-slovenskej republiky, bol som sklamaný. Tejto kľúčovej udalosti našej štátnosti ste nevenovali viac pozornosti ako ktorejkoľvek bežnej udalosti nášho politického, spoločenského a kultúrneho života. Stručne spomínate odkaz, ktorý nám zanechali naši veľkí predkovia, a roky spolužitia v Česko-slovenskej republike. Podstatná časť vyhlásenia je venovaná členstvu Slovenska v Európskej únii. Samozrejme, uvedomujem si súvislosti, napriek tomu som presvedčený, že význam výročia vzniku Česko-slovenskej republiky ako spoločného štátu slovenského národa s českým národom ste ako predseda vlády Slovenskej republiky vôbec nedocenili.

Nespomenuli ste ani, že 27. október 1968 bol základom pre vznik federatívneho usporiadania republiky, keď vznikla Slovenská socialistická republika ako jej integrálna časť. Vytvorením jej vládnych orgánov, posilnením ďalších demokratických inštitúcií, ako slovenského zákonodarného zboru a samosprávnych orgánov, prejavila svoju životaschopnosť zabezpečovať vyrovnanie životnej úrovne medzi českými a slovenskými krajinami, vysokú úroveň školstva, vedy, zdravotníctva. A poľnohospodárstvo sme mali na takom stupni rozvoja, že sa k nám chodili učiť aj takzvaní renomovaní farmári, od ktorých dnes dovážame prebytky dotované ich štátom. Bol zabezpečený vysoký stupeň industrializácie a rozvoja priemyslu hlavne v oblasti strojárstva a mnohé výrobky dosahovali európsku, ako aj svetovú úroveň.

Nebyť federatívneho usporiadania republiky v roku 1968, oveľa ťažšie by sme v roku 1993 vytvárali samostatnú Slovenskú republiku. Žiaľ, pozitívny trend rozvoja spoločnosti a republiky vo všetkých oblastiach bol po roku 1989 zastavený a nastala degradácia Slovenska, hoci protagonisti roku ´89 sľubovali zvýšenie životnej úrovne ľudí, kvalitnú demokraciu, rozvoj práv občana, ale ukázalo sa, že to boli len prázdne sľuby.

Na rozdiel od Českej republiky, kde 28. október je štátnym sviatkom, v Slovenskej republike sa stal, a to až po niekoľkých rokoch, iba pamätným dňom. Nemá postavenie iných štátnych sviatkov, ktoré sú dňom pracovného voľna. Viem, že ich počet je determinovaný viacerými kritériami, ale som presvedčený, že 28. október medzi takéto štátom najviac vážené a uznávané sviatky patrí. Po dlhých storočiach dejín slovenského národa znamenal základný krok k slovenskej štátnosti.

Preto vás interpelujem, vážený pán predseda vlády, aby ste prehodnotili súčasný, pre národné cítenie našich občanov ponižujúci stav a navrhli, aby vznik Česko-slovenskej republiky bol štátnym sviatkom. Môžete argumentovať, že ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky i ja mám možnosť takýto návrh predložiť. Ja som však presvedčený, že takýto návrh je prejavom najvyššej úcty k histórii vlastného národa, a preto by malo byť cťou vlády predložiť ho ako vládny návrh zákona. Bol by to aj prejav úcty voči tým občanom, ktorí si hlboko vážia desaťročia v spoločnom štátnom útvare s českým národom a sú hrdí na jeho existenciu, a voči tým, ktorí nemali možnosť vyjadriť sa k ďalšiemu kroku našej štátnosti v demokraticky najvyššej forme prejavu, to znamená v referende. Bol by to tiež prejav hrdosti na činy velikánov v našej histórii, ktorí sa o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov zaslúžili. Očakávam, pán predseda vlády, že váš návrh zákona bude zodpovedať vážnosti historického dátumu spred 86 rokov.

Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz poprosím pána poslanca Vladimíra Mečiara, ktorý je ďalší písomne prihlásený do bodu programu interpelácie.

V. Mečiar, poslanec: Vážené dámy a páni, v súlade s rokovacím poriadkom na interpeláciách majú byť prítomní všetci členovia vlády a nie sú. Sú toto interpelácie alebo nie sú? Zákon platí pre členov vlády alebo neplatí? (Potlesk.) Moje interpelácie na rozdiel od predrečníka sú veľmi vecné a krátke.

Interpelácia na ministra hospodárstva Pavla Ruska k privatizácii energetiky. Interpelujem vás v súvislosti s privatizáciou energetiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozvíja program privatizácie energetiky. Verbálne bolo deklarované, že nie všetko z energetiky bude predmetom privatizácie. Vláda má stanoviť rozhodnutím, čo je predmetom privatizácie. Takéto rozhodnutie sme nikde nenašli. Privatizovať neurčený majetok nemožno. Uznesenie vlády nie je rozhodnutím.

Druhá interpelácia - na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ľudovíta Kaníka. Interpelujem vás na základe informácie z krajanských zdrojov v zahraničí, ktoré uvádzajú, že v súčasnosti pracuje približne 350-tisíc občanov Slovenskej republiky v zahraničí. Na Slovensku nie je orgán, ktorý by sa zaoberal evidenciou osôb zamestnaných v zahraničí, poskytovaním právnej a sociálnej ochrany a pomoci. Odmieta ho ministerstvo zahraničných vecí aj vaše ministerstvo. Sú to občania štátu. Zastupujete výkonnú moc štátu. Ako si plníte a chcete plniť povinnosti voči týmto ľuďom?

Tretia interpelácia je na ministra kultúry pána Rudolfa Chmela. Ústava Slovenskej republiky zaručuje rovnosť práv a podmienok všetkých občanov. Na ochranu menšinových práv má osobitné ustanovenia. Na podporu kultúry v oblastiach obývaných menšinami idú štátne dotácie z rozpočtu Slovenskej republiky. Na podporu kultúry národnostných menšín, menovite maďarskej, idú dotácie aj zo štátneho rozpočtu Maďarskej republiky. Interpelujem vás, vážený pán minister, prečo na vyrovnanie podmienok neexistuje žiadna pomoc na podporu kultúry Slovákov žijúcich v národnostne zmiešaných oblastiach a tým vytváranie rovnakých podmienok?

Ďalej je interpelácia na ministra vnútra pána Palka. Interpelujem vás, aby ste potvrdili alebo vyvrátili informáciu, že zavraždený pán Sloboda, označovaný za bossa bratislavského podsvetia, bol pred prezidentskými voľbami počas volieb i po voľbách v osobnom kontakte s prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom. Zároveň vás žiadam, aby ste potvrdili alebo vyvrátili tvrdenie médií, že fotograf pána prezidenta Ivana Gašparoviča z prezidentskej kampane je alebo bol vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z trestného činu obchodovania so ženami.

Ďalej mám interpeláciu na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Pán minister, interpelujem vás v súvislosti s výstavbou diaľničného systému. Integrácia Slovenskej republiky do Európy vyžaduje aj prepojenie do dopravných systémov. Žiadam vysvetliť, prečo výstavba diaľnic nie je zameraná na Slovensku a nesmeruje k hraničným priechodom, predovšetkým k Poľskej republike smer Skalité - Zwardoň. Ďalej, pán minister, hornatý terén Slovenska vyžaduje budovanie viacerých tunelov ako najnákladnejšiu časť výstavby celého systému. Prečo ste si za dva roky nenašli čas na rokovanie o dodávkach technológií, ktoré by výstavbu zlacnili a skrátili?

Ďalej interpelácia na ministra hospodárstva Pavla Ruska, ide o Kiu v Žiline. Interpelujem vás v súvislosti s výstavbou automobilky Kia v Žiline. Štát ako suverén sa nesmie zaväzovať voči žiadnemu subjektu tak, aby obmedzil svoju nezávislosť. Žiadam preto, aby ste zverejnili všetky zmluvné dokumenty, ktoré v súvislosti s výstavbou závodu Kia sú uzatvorené so spoločnosťami Žilina Invest, Gold Invest, a to s obomi, aj jednotkou, aj dvojkou. Zverejnenie týchto zmlúv môže odstrániť alebo potvrdiť pochybnosti verejnosti v súvislosti s dodržiavaním zákonov. Zmluvy žiadam zverejniť bez zbytočného odkladu. Je totiž vyslovené podozrenie alebo tvrdenia niektorých lokálnych politikov zo Žiliny, že má ísť o ďalšie dve miliardy na podporu sociálneho programu závodu Kia pre zamestnancov, ktorí na Slovensku budú. Ide o ich interné dohody. Pán Rusko hovorí, že to až toľko nie je.

Interpelácia na ministra hospodárstva Pavla Ruska - aplikácia zákona o privatizácii. Interpelujem vás v súvislosti so zákonom o privatizácii. Privatizácia je procesom prechodu vlastníctva štátneho na súkromné. Ak z podnikov s majetkovou účasťou štátu prechádza majetok znovu na podniky s majetkovou účasťou štátu, aj keď iného štátu, ide o proces, na ktorý nemožno aplikovať zákon o privatizácii. Mám dôvodnú obavu, že všetky kroky vykonané v tomto smere sú v rozpore s platným právnym poriadkom. Deetatizácia nie je privatizácia! Žiadam záväzné stanovisko.

Pán predseda parlamentu, ešte je tu interpelácia na ministra zahraničných vecí pána Kukana. Interpelujem vás v súvislosti s bombovým atentátom na Sinajskom polostrove, kde bolo verejne oznámené, že žiaden zo slovenských turistov sa nechce predčasne vrátiť domov. Toto oznámenie bolo nepravdivé a potvrdilo ho aj vaše ministerstvo. Tiež ste hovorili o nepravde. Podľa overených správ tímu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa chceli vrátiť skôr, nikto neposkytol pomoc, ani ľudia z diplomatického zastúpenia. A tak bez pomoci zostávali proti svojej vôli na ohrozenom území dlhší čas. Prečo, pán minister? Aby neboli pochybnosti o obsahu, dovolím si písomné originály interpelácií odovzdať predsedovi parlamentu.

Ďakujem za vašu láskavosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Panie poslankyne, poslanci, prerušujem tento bod rokovania a požiadam, aby sa ministri, ktorí nemajú vážne dôvody, okamžite dostavili do rokovacej sály a boli prítomní na hodine otázok. Pán predseda vlády ma osobne požiadal o ospravedlnenie, odlieta na podpis Ústavy o Európskej únii do Ríma, ostatní páni ministri okrem pána podpredsedu vlády Mikloša, Ruska a Kaníka ma neinformovali o dôvodoch, prečo nie sú prítomní.

Vyhlasujem 15-minútovú prestávku a prosím Kanceláriu Národnej rady, aby okamžite intervenovala jednotlivých ministrov a ich úrady, aby sa okamžite dostavili do Národnej rady.

Panie poslankyne, páni poslanci, chcem využiť prestávku a zvolať poslanecké grémium. Teraz, pán poslanec Cabaj. Zvolávam poslanecké grémium teraz. Mali sme sa stretnúť o 16.00 hodine, ak sa dokážeme zísť, odporúčam racionálne využiť čas na rokovanie poslaneckého grémia. Prerušujem rokovanie na 15 minút.

(Pätnásťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále, pán minister Fronc a Prokopovič. Poprosím ďalších pánov ministrov, ktorí sú v Národnej rade Slovenskej republiky, nie sú však v rokovacej sále, aby sa dostavili na... Chýba ešte SMK.

Poprosím teraz pána poslanca Hoptu o vystúpenie a zároveň aj o to, aby... Pán poslanec Hopta. ... aby ste nepoužívali súkromný fotografický aparát v rokovacej sále počas rokovania. Žiadne fotenie. (Ruch v sále.)

I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím o pokoj, páni poslanci.

I. Hopta, poslanec: ... vážení prítomní ministri vlády Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, prispôsobte si mikrofóny a hlas tak, aby vás počuli aj ostatní páni poslanci.

I. Hopta, poslanec: Ďakujem. Čiže, vážený pán predseda Národnej rady, vážení ministri, dámy a páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

Vážený pán predseda vlády, v čase, keď si budeme pripomínať 15. výročie štátneho prevratu v bývalej Česko-slovenskej socialistickej republike, nebude rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, preto využívam dnešnú príležitosť, aby som sa na vás obrátil v súvislosti s výročím tohto prevratu s nasledujúcou interpeláciou.

Pán predseda vlády, je všeobecne známe, že aktéri novembra 1989, vedení, prepáčte mi za výraz, jedným českým šašom, ku ktorému sa vy osobne i celá vaša vládna koalícia s hrdosťou hlásite...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, prosím, aby ste sa vyjadrovali slušne a dôstojne ako ústavný činiteľ.

I. Hopta, poslanec: Áno. (Reakcie z pléna.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, nevykrikujte, pán poslanec.

I. Hopta, poslanec: Pán Galbavý, keď sa vám niečo nepáči, príďte za mnou po skončení rokovania, potom si to môžeme rozdať, a nielen slovne, ak chcete, áno? (Reakcie z pléna a ruch v sále.) Áno? Áno? (Ruch v sále.) Čiže, pán predseda...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Štrofová, prosím, aby ste nefotili.

I. Hopta, poslanec: ... vy osobne i celá vaša vládna koalícia s hrdosťou hlásite, sľubovali občanom pred pätnástimi rokmi šťastný a mierový život, život, v ktorom bude vysoká životná úroveň, oveľa vyššia než za čias socializmu. Ubehlo však pätnásť rokov a zo sľubov, ktoré občania dostali v novembri 1989, sa prakticky nič pozitívne nezrealizovalo. Preto mi dovoľte v tejto súvislosti položiť vám nasledujúce otázky:

1. Kedy drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky dosiahne minimálne takú životnú úroveň, aká bola pred rokom 1989?

2. Kedy budú potrestaní tí, čo rozkradli, resp. rozpredali za minimálne ceny fabriky a závody vybudované ľudom tejto krajiny v čase socializmu?

3. Kedy zastavíte rozpad nášho poľnohospodárstva, ktoré pred rokom 1989 patrilo k najlepším na svete a bez problémov zabezpečovalo potravinovú sebestačnosť našej krajiny a dnes vďaka všetkým ponovembrovým vládam doslova živorí a je na pokraji svojho krachu?

4. Kedy vrátite naše školstvo, zdravotníctvo a kultúru minimálne na takú úroveň, než bola pred rokom 1989, keď tieto rezorty mali dostatok finančných prostriedkov a mohli sa bez problémov rozvíjať?

5. Kedy znížite kriminalitu na úroveň spred roka 1989 a občania sa už nebudú báť o svoje životy a o svoj majetok?

6. Kedy prinavrátite občanom našej krajiny také sociálne zabezpečenie, než mali pred rokom 1989, keď o nich bolo štátom postarané od narodenia až po smrť?

7. Kedy zmiznú z našich ulíc žobráci a bezdomovci, ktorí pred rokom 1989 neexistovali a splodil ich až vami toľko vychvaľovaný demokratický, rozumej kapitalistický systém?

8. Kedy Slovenská republika prestane vymierať? Kedy každý občan, ktorý chce pracovať, získa prácu? Kedy prestanú ľudia zo sociálnych dôvodov páchať samovraždy? A kedy už konečne prestanete tvrdiť našim občanom, že ich životná úroveň sa už zlepšuje a že to už zbadali všetci vo svete, len samotní občania Slovenska na to neprišli?

9. Kedy prestanete vynakladať miliardy korún na podporu ekonomických, politických a vojenských zámerov Spojených štátov amerických a naši chlapci už nebudú musieť zomierať za tieto záujmy?

10. Kedy vaša vláda príde s návrhom, aby 17. november nebol pamätným dňom boja za slobodu a demokraciu, ale aby pre výstrahu všetkým budúcim generáciám bol nazvaný ako deň podvodníkov a klamárov?

Vážený pán predseda vlády, chcem vás požiadať o konkrétne odpovede na tieto konkrétne otázky a bol by som nerád, aby ste svoju odpoveď nezhrnuli do niekoľkých všeobecných politických fráz nehodných vašej funkcie. Želám vám, nech vám pri koncipovaní odpovedí na moje otázky Pán Boh pomáha, lebo viem, že nebude pre vás ľahké tvárou v tvár pred verejnosťou vyhlásiť, že dnes po pätnástich rokoch od novembrového prevratu sa ľuďom žije lepšie, len samotní ľudia to ešte nezbadali. S hlbokou úctou váš politický protivník a oponent Ivan Hopta, poslanec Národnej rady.

Ďakujem za pozornosť. (Reakcie z pléna.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, choďte si vybaviť svoje nedorozumenie mimo rokovacej sály. Prajem vašej strane veľa úspechov, pán poslanec Hopta.

Poprosím teraz pána poslanca Ondriaša ako ďalšieho písomne prihláseného do bodu programu interpelácie. Nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, dámy a páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra vnútra pána Vladimíra Palka.

Dňa 6. 10. 2004 som dostal do odkazovej schránky môjho mobilného telefónu šesť audiospráv v časoch 18.36 hod., 18.41 hod., 19.14 hod., 19.18 hod. a 19.22 hod. Každá správa bola v dĺžke okolo jednej až troch minút a obsahovala rozhovory môjho asistenta Dr. Ladislava Romana s náhodnou neznámou osobou v čase okolo 18.00 až 19.00 hod. dňa 6. 10. 2004. Kópiu správy prijatej o 19.22 hod. môžem predložiť. Doktor Ladislav Roman mi potvrdil, že v inkriminovanom čase mi netelefonoval. Na požiadanie môžem predložiť ďalšie podrobnosti.

Vážený pán minister, týmto žiadam vyšetriť, kto odpočúval a poprípade odpočúval môjho asistenta Dr. Ladislava Romana a kto a prečo uvedené odpočúvané rozhovory poslal do mojej telefónnej schránky. Za odpoveď vopred ďakujem. V Bratislave 27. 10. 2004. Karol Ondriaš.

Ďakujem.