M. Maxon, poslanec: Predsa sú ešte ďalšie zákony, ktoré už boli prerokované, no, o stavebnom sporení.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nie je, pán poslanec. Pán poslanec, prerušil som rokovanie. Bola skončená rozprava, nevystúpil navrhovateľ a spoločný spravodajca.

Nech sa páči, pán poslanec Bielik.

J. Bielik, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Poprosím členov výboru pre zdravotníctvo, keby sme sa mohli teraz stretnúť na také krátke informatívnoorganizačné stretnutie. Členovia výboru pre zdravotníctvo, poprosím vás, aby ste sa dostavili do výboru na také kratučké informatívnoorganizačné stretnutie. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona o stavebnom sporení. Rozprava sa skončila. Pýtam sa pána ministra financií a podpredsedu vlády, či chce vystúpiť? Nech sa páči, pán minister, máte slovo. Poprosím aj pána spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiaľbohu, z tých poslancov, ktorí vystúpili a mali pozmeňujúce návrhy, tu takmer žiadny nie je, len pán poslanec Šulaj je tu, a chcem povedať, že tie dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa vlastne tak široko diskutovalo a boli namietané zo strany poslancov, ide o tú možnosť poskytovania komerčných úverov zo strany stavebných sporiteľní a bonifikáciu úrokových sadzieb vo výške jedného percenta, tie boli navrhnuté z nasledovných dôvodov.

Po prvé. Tá bonifikácia z toho dôvodu, že bola znížená bonifikácia hypotekárnych úverov o jedno percento a z tohto titulu vlastne to zníženie o jedno percento aj podpory stavebného sporenia je podľa môjho názoru dobrým riešením jednoducho preto, že zachováva rovnováhu na tomto trhu. A predpoklady na zníženie tejto bonifikácie, teda tohto zvýhodňovania zo strany štátu vznikli tým, že vývoj na finančných trhoch, celková ekonomická situácia je pozitívna v tom zmysle, že sa znižujú celkové úrokové sadzby, takže napriek zrušeniu tejto bonifikácie pri hypotekárnych úveroch a napriek prípadnému zrušeniu tejto bonifikácie o 1 percento pri produktoch stavebných sporiteľní by sa celková výhodnosť pre občanov nezhoršila. Zároveň by to bolo v proporcii hypotekárne úvery a stavebné sporenie.

Po druhé. Čo sa týka tej druhej pripomienky poskytovania komerčných úverov, tam boli výhrady k tomu, aby mohli z toho základného fondu stavebného sporenia poskytovať stavebné sporiteľne komerčné úvery, úvery na stavebné účely. Boli výhrady aj zo strany Asociácie bánk, teda toto namietala ako nekalú konkurenciu a toto stanovisko potvrdil aj Protimonopolný úrad, a to z toho dôvodu, že vlastne stavebné sporiteľne takto zvýhodnené, štátom dotované prostriedky by používali potom na poskytovanie úverov, čím by vznikala nekalá konkurencia a nerovnosť tej konkurencie.

Teraz ale chcem povedať k tomu stanovisko. Pri rokovaní o štátnom rozpočte sme sa dohodli, vznikla politická dohoda na tom, že nebudeme trvať na presadení toho zníženia alebo zrušenia tej jednopercentnej bonifikácie. Čiže týmto by som za predkladateľa chcel vysloviť súhlas s tým, že by vlastne súhlas s pripomienkou pána poslanca Hurbana, ktorý navrhol, myslím si, aby sa tento návrh neschvaľoval v rámci spoločnej správy, aby sa neschválil ten návrh, ktorý je v spoločnej správe navrhnutý na schválenie a ktorým sa znižuje bonifikácia o jedno percento.

Druhý návrh pána poslanca Hurbana rieši poskytovanie tých úverov, ale rieši ho lepšie, lebo ho rieši už užšie, ako to bolo v tom pôvodnom návrhu. Rieši ho tak, že by bolo možné, že stavebné sporiteľne by mohli poskytovať takéto úvery, ale mimo zdrojov stavebného sporenia, ak si to dobre pamätám. Čiže toto je riešenie, ktoré je istým kompromisom, pretože umožňuje poskytovať ich, ale nie z tých zdrojov, ktoré sú dotované štátom. Aj keď neviem, či sa to dá úplne dobre a presne odkontrolovať, ale to už je riziko, ktoré je, myslím si, akceptovateľné, čiže chcel by som týmto vlastne podporiť alebo vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Hurbana, a tým verím, že aj zvýšiť priechodnosť tohto zákona, keďže viacerí z opozičných poslancov, ktorí vystupovali, tvrdili, že v prvom čítaní ho podporili a že by ho aj podporili, ale tieto dva body sú pre nich problémom. Takže verím, že to zvýši priechodnosť a podporu v parlamente. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií. Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať ďalším zákonom, ktorého predkladateľom z poverenia vlády je pán podpredseda vlády a minister financií, a to o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 815.

Súčasťou návrhu je aj správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 815a.

Poprosím teraz pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh novely reaguje na zmeny vykonané v jednotlivých hmotnoprávnych daňových zákonoch, predovšetkým zákona o dani z príjmov a zákona o dani z pridanej hodnoty. Ďalšie zmeny vyplynuli z poznatkov získaných z aplikácie tejto právne normy, napríklad oblasť daňovej kontroly, sankcií, registrácie, odvolacieho konania, preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, poskytovanie úľav, ako aj zavedením nových ustanovení, napríklad doručovanie písomností správcom dane, daňovým subjektom na základe písomnej dohody elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu.

Súčasťou novely procesného zákona o správe daní a poplatkov sú aj novely zákona č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a zákona o elektronickom podpise a  o zmene a  doplnení niektorých zákonov v článku IV, v ktorom nadväzne na zákon o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok sa definuje prenos pomocou elektronických prostriedkov. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz poprosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

P. Farkas, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1138 zo dňa 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 815, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 511 o správe daní a poplatkov stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

Po prvé. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 482 zo dňa 6. októbra a Výbor NR SR pre verejnú správu uznesením č. 233 zo dňa 14. októbra.

Po druhé. Ústavnoprávny výbor NR SR neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a čl. 84 ods. 2 Ústavy SR v znení neskorších predpisov. Celkový počet 11 poslancov, prítomných 8, za návrh hlasovali 2 poslanci, nula poslancov bolo proti a 6 poslanci sa zdržali hlasovania. Pod bodom IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako boli prijaté vo výboroch, ktoré tento návrh prerokovali v druhom čítaní.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, tlač 815, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak ako sú uvedené v bode IV. Po rozprave potom budem odporúčať hlasovať o všetkých bodoch spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky, páni poslanci. Pán poslanec Šulaj, ústne, nech sa páči. Ďalší páni poslanci sa nehlásia. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, zákon o správe daní a poplatkov je jedným zo základných ekonomických nástrojov v rámci riadenia výberu správy, kontroly daní. Viem, že táto novela zákona o správe daní a poplatkov je veľmi ťažká, je veľmi zložitá. Upravuje veľa vecí, ktoré doteraz upravené neboli. Preto mi dovoľte, aby som sa vyjadril len k dvom pripomienkam alebo k dvom oblastiam, ktoré táto novela rieši a ktoré budú podľa môjho názoru trošku komplikované.

V § 15 ods. 4 sa upravujú nasledovné skutočnosti. Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v oznámení o výkone daňovej kontroly podľa ods. 2, je správca daní oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo o inú daň. Túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu. Myslím si, že v praxi sa toto nové ustanovenie § 15 ods. 4 bude dosť problematicky uplatňovať, a to z nasledovného dôvodu.

Podľa § 15 ods. 2 už súčasne platného zákona, ktorý momentálne nemeníme, teraz hovorím o § 15 ods. 2, správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie, určí druh kontrolovanej dane, zdaňovacie obdobie a určí aj kontrolovanú daň. To znamená, že ak napríklad do nejakého subjektu podnikateľského charakteru príde oznámenie, tak to oznámenie musí mať tieto skutočnosti. Napríklad. Ideme kontrolovať daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 a daňová kontrola by sa mala začať, vymyslím si, od 15. 5. 2004. V prípade, že by počas kontroly správca dane zistil nejaké skutočnosti, ktoré môžu ovplyvňovať aj predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Napríklad zistí, že hmotný majetok je zaradený v zlej daňovej skupine, čo má vplyv nielen na daňové povinnosti roku 2003, ale aj na predchádzajúce daňové povinnosti, mal by podľa navrhovaného § 15 ods. 4 daňovú kontrolu rozšíriť. Myslím si, že to bude veľmi problematické, pretože podľa môjho názoru bude musieť poslať nové oznámenie s novým začatím kontroly. Totiž pôvodné oznámenia o kontrole, o druhu dane a o zdaňovacom období, ktoré je kontrolované, stále platia a daňový subjekt v priebehu výkonu podľa mňa daňovej kontroly môže za rok 2002, ktorý napríklad ešte nie je kontrolovaný, podať dodatočné daňové priznanie, čo už nie je možné vtedy, ak daňový subjekt dostane oznámenie o daňovej kontrole.

Dovoľte mi, aby som sa ešte vyjadril k § 35 ods. 1 až 4. V predchádzajúcom období sme mali jeden veľký problém, keď správca dane nemohol na nadmerné odpočty, ktoré vykázal daňový subjekt, ktoré boli vyššie, ako napríklad zistila kontrola, ich zaťažiť určitými sankčnými deliktmi, napríklad pokutami. Z tohto dôvodu sme v § 35 ods. 1 až 4 navrhli nové znenie, ktoré upravuje nasledovné skutočnosti. Správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska a zaviedli sme tam nové písmená, napríklad kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným správcom dane plus sú tam niektoré podobné metodické zmeny, ktoré boli podobným systémom navrhnuté aj pri iných daňových povinnostiach.

Čo to prakticky znamená. Ak správca dane, tak ako som doteraz konštatoval, nemohol túto pokutu určiť, od 1. 1. 2005 bude môcť sankcionovať aj takéto skutočnosti. Myslím si, že v tomto prípade asi nikto z nás, či koalícia, alebo opozícia, nemôže mať nič voči takémuto návrhu zákona, avšak je tu § 110e - prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2005, ktoré znie: "Ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinný od 1. januára 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane a konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o správnych deliktoch."

Teraz nastáva metodický problém. Ak dajme tomu v marci roku 2004 mi príde správca dane na kontrolu, som teoreticky podnikateľský subjekt, zistí mi rozdiel medzi nadmerným odpočtom, ktorý som mal vykázať v zmysle platného zákona, dajme tomu o dani z pridanej hodnoty, a medzi nadmerným odpočtom, ktorý je napríklad vyšší, ktorý som deklaroval v daňovom priznaní. Budú sa môcť pokuty a sankčné delikty použiť aj na takéto konania, ktoré prebehli v roku 2004 alebo nie? Viem, že už tu máme silné zážitky, alebo máme za sebou určité historické skúsenosti z retroaktivity, nepochopil som však ustanovenie § 110e, a preto sa pýtam v pléne, či práve takto definovaný paragraf bude v súlade aj s ostatnými legislatívnymi normami a s retroaktivitou zákona, ktorý by retroaktívny nemal byť. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Šulaj bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán podpredseda, nech sa páči, chce sa vyjadriť?

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Na tú druhú otázku vám, pán poslanec, neviem odpovedať, ale požiadam môjho kolegu, ktorý je tu prítomný, aby sa s vami spojil a odpovedal vám na ňu. Ale k tej prvej pripomienke si myslím, že tam ide len o nedorozumenie, lebo to rozšírenie daňovej kontroly platí aj dnes v platnom zákone, my to len presúvame z ods. 3 do ods. 4. Ale ten istý režim, ktorý navrhujeme v tom ods. 3, platí aj dnes, čiže tam nič nemeníme.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca? Nie. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.

Návrh prerokúvame ako tlač 848. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 848a.

Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister financií a podpredseda vlády pán Mikloš. Pán minister, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom na vypracovanie návrhu zákona bola potreba zosúladiť niektoré ustanovenia zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite so zákonom o štátnej službe. Ďalej príprava nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktoré sú zaradené na prerokovanie v druhom čítaní a vlastne ktoré už boli schválené.

Predkladaná novela zákona upravuje kontrolné pôsobnosti ministerstva financií, správ finančnej kontroly a rozpočtových kapitol na vykonávanie kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktoré v nových zákonoch o rozpočtových pravidlách už upravené nebudú. Do predkladaného návrhu je zapracovaná aj novelizácia zákona o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona obsahuje upravené znenie niektorých ustanovení zákona č. 502/2001 Z. z. týkajúce sa finančnej kontroly a vnútorného auditu, ktoré vyplynuli z doterajšieho uplatňovania zákona v praxi, ako aj z odporúčaní twinningových expertov a z odporúčaní externých auditov vykonaných na ministerstve financií. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s naším rokovacím poriadkom túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Ide o nové znenie spoločnej správy.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1140 zo dňa 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, tlač 848, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu žiadne stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory NR SR tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 474 zo dňa 6. októbra, po druhé, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s príslušnými paragrafmi nášho rokovacieho poriadku.

V bode IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1 až 6 s tým, že nové znenie bolo rozdané iba preto, že v tom poslednom bode je komplexný návrh, ktorý bol riešený v bodoch 1 až 11, v bode 11 je tam komplexný návrh, ktorý rieši problematiku majetku štátu a jednotlivé časti tohto komplexného návrhu boli podané pod rôznymi bodmi a  z dôvodu, aby to bolo legislatívne maximálne čisté, sme to prepracovali a dali sme vám to vo forme nového znenia spoločnej správy k tejto parlamentnej tlači k dispozícii.

Výbor na základe stanovísk výborov ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o finančnej kontrole, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak ako sú uvedené pod bodom IV. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky. Ústne, kto sa hlási? Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť prihlášok, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 811. Spoločnú správu máte ako tlač č. 811a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh novely zákona o dani z príjmov nadväzuje na programové vyhlásenie vlády a je v súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy. Zákon o dani z príjmov je jedným z kľúčových zákonov v daňovom systéme Slovenskej republiky. Jeho zmena je nevyhnutná v nadväznosti na ďalšie spoločenské zmeny v oblasti sociálneho systému, dôchodkového zabezpečenia a zdravotníctva.

So vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie bolo potrebné prijať opatrenia v oblasti dane z príjmov tak, aby boli v súlade so záväznými dokumentmi Európskej únie, najmä so smernicou EÚ v oblasti priameho zdaňovania, ktoré sa týkajú hlavne zdaňovania úrokov, licenčných poplatkov, materských a dcérskych spoločností.

Predložený návrh novely zákona obsahuje najmä spresnenia, ktoré bolo potrebné vykonať vzhľadom na zmeny ostatných právnych predpisov, ktoré nadväzujú na predložený návrh zákona. Ide najmä o zosúladenie zákona o dani z príjmov so znením nového zákona o dani z pridanej hodnoty. Ďalej upresnenie zdaňovania príjmov fyzických osôb z predaja bytu, príjmov z prenájmu, oslobodenie príjmov z predaja štátnych dlhopisov, ktoré zabezpečuje zahraničná právnická osoba, oslobodenie príjmov z úrokov a vkladov vedených v štátnej pokladnici, oslobodenie úrokov a iných výnosov z poskytovaných úverov a pôžičiek z vkladov na vkladných knižkách vyplácaných daňovníkom so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte Európskej únie.

Spresňujú sa ustanovenia týkajúce sa odpisovania hmotného a nehmotného majetku z dôvodu jednoznačnosti, racionalizácie odstránenia nepresností vo väzbe na zákon o účtovníctve. Navrhuje sa nový spôsob zahrnovania rozdielov z precenenia cenných papierov a derivátov tak, aby nevznikali rozdiely medzi účtovníctvom a základom daní. Spresňuje sa platenie preddavkov a upresňuje sa stanovenie dĺžky zdaňovacieho obdobia, prípadne zmeny kalendárneho roka na hospodársky rok.

Predložený návrh novely zákona o dani z príjmov okrem uvedených základných zmien obsahuje aj ďalšie spresnenia, ktoré bolo potrebné vykonať z dôvodu uplatňovania prijatého nového zákona o dani z príjmov v praxi a odstránenia nezrovnalostí, ako aj zosúladenia s prijatými inými právnymi predpismi. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister financií a podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 811.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1141 zo 7. septembra pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu pripomienky poslancov a k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanoviská.

Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporúča Národnej rade vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. Zároveň výbor svojím uznesením č. 623 z 5. októbra upozornil, že 109. bod návrhu predmetného zákona je v rozpore s koncepciou právneho štátu Slovenskej republiky, pretože odkazuje na ustanovenia, ktoré s účinnosťou od 1. januára 2004 nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

Taktiež odporučil obnoviť právne vzťahy podľa už zrušeného zákona, pokiaľ je to nevyhnutné, úpravou priamo v návrhu zákona, a teda nielen odkazom na iný zrušený právny predpis.

Spoločná správa obsahuje 17 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budeme potom po rozprave hlasovať.

Pán predsedajúci, nech sa páči, poprosím vás, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne do rozpravy. Prosím, ústne kto sa hlási? Ústne sa hlási pán poslanec Mikuš, pán poslanec Šulaj, pán poslanec Burian. Pán poslanec Mikuš, chcete hovoriť ako prvý, predpokladám. Potom? Dobre. Takže pán poslanec Šulaj, máte slovo. Uzatváram zároveň možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy k tomuto bodu programu.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som povedal zopár názorov a predniesol jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu o dani z príjmov. Ten doplňujúci a pozmeňujúci návrh tu nezaznieva po prvýkrát, týka sa dôchodcov tým, aby dôchodcovia, ktorí pracujú, mali možnosť uplatniť si odpočítateľnú položku vo výšku 19,2 životného minima, čo v súčasnosti myslím si, že je 80 832 korún, ak už dôchodcovia v podstate odvádzajú do Sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní takmer totožné odvody ako ostatní zamestnanci, ktorí ešte nie sú v dôchodkovom veku. Takže najprv ten doplňujúci a pozmeňujúci návrh.

Po prvé. V § 11 sa vypúšťa ods. 2 a vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 65. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.

Po druhé. V § 35 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová "a sumu, o ktorú sa znižuje základ daní u poberateľov dôchodku (§ 11 ods. 3)".

Po tretie. V § 36 ods. 6 sa vypúšťa písm. c).

Po štvrté. V 37 ods. 1 znie: " Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, odvolávka na č. 122, predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. b) a vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela)."

Po piate. V § 37 ods. 3 sa vypúšťajú slová "písm. a) a b)" a vypúšťa sa tretia veta.

Po šieste. V § 38 ods. 4 sa vypúšťajú slová "alebo nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u toho zamestnanca, ktorý je poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 2)" a vypúšťa sa písm. c).

Uvedený pozmeňujúci a doplňujúci návrh som už odôvodnil. Chcem povedať ešte jednu vetu, ktorá možnože zarezonuje u vás a bude dôležitá pri vašom rozhodovaní. Myslím si, že takéto ustanovenia alebo takáto novela by sa mohla týkať aj dôchodcov podnikateľov, samostatne zárobkovo činných osôb a tam už nevidím dôvod, aby títo podnikatelia, ktorí odvádzajú dane štátu a ktorí platia odvody do jednotlivých fondov, aby nemali také isté podmienky na podnikanie ako podnikatelia, ktorí ešte nie sú v dôchodkovom veku. Takže má to aj sociálny, aj propodnikateľský zámer.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadril k niektorým pozmeňujúcim návrhom, ktoré vznikli v našom výbore. Možnože máte pred sebou spoločnú správu, ja odporučím všetkým poslaneckým klubom, aby odsúhlasili znenie § 20 ods. 9 písm. a). Ide o nevyčerpané dovolenky vrátane poistného, príspevkov, odmeny, prémie vrátane poistného, na ktoré sa môžu vytvárať rezervy alebo bývalé takzvané dohadné účty, alebo účty 326, to sú nevyfakturované dodávky a služby, aby takéto dodávky služieb, tovarov, rezervy vstupovali už ako daňový náklad za rok 2004.

Viete, že na túto tému som vystupoval už pri novele zákona č. 595 a vtedy vznikol problém, ako budeme posudzovať jednotlivé rezervy z daňového hľadiska. Myslím si, že rok 2004 zatiaľ vykazuje celkom dobré výsledky, čo sa týka plnenia štátneho rozpočtu, ak aj niektoré náklady budú dvojakého charakteru, napríklad audítorské služby. Aj skutočný výkon, aj rezerva v tomto roku môžu byť rezerva auditu na rok 2005, môžu byť v daňových nákladoch roku 2004. I napriek tomu si musíme zvoliť jeden rok, ktorý bude pre nás nosným a ktorým spravíme prevodový mostík do ďalšieho obdobia, preto odporúčam, aby tento návrh v spoločnej správe bol podporený.

Dovoľte mi však, aby som sa ešte zaoberal aj niektorými teoretickými alebo východiskovými myšlienkami, ktoré sú v zákone o dani z príjmu, a jeho ďalšieho zdokonalenia alebo možnosti, ktoré tu budú môcť byť. Možnože keby si viacero poslaneckých klubov našlo trochu času a vytvoril sa jeden názor na pragmatické riešenie problémov, vedeli by sme aj tento zákon, ktorý je taký veľmi dôležitý pre každodenný život či občana, alebo zamestnaného človeka, alebo podnikateľa, zdokonaliť.

Zastavím sa napríklad pri § 8, ktorý definuje ostatné príjmy a zároveň aj výdavky pri ostatných príjmoch. Tu je napríklad povedané, máme to v ods. 11, že v § 8 ods. 5 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: "Pričom pri nehnuteľnostiach sa vychádza z hodnoty v čase nadobudnutia zistenej podľa osobitného predpisu." Ak teda niekto predáva nehnuteľnosť, ktorá podlieha dani, ktorá je predmetom dane, nie je oslobodená do piatich rokov a túto nehnuteľnosť predáva, tak je asi jasný jeho príjem, pretože v kúpnopredajnej zmluve alebo zmluve o prevode nehnuteľností si dohodne určitú konkrétnu sumu. Ide predovšetkým v § 8, nie predovšetkým, ale len o fyzické osoby. Je tu namieste otázka, ako sa stanoví cena, ktorá by mala vstupovať do výdavkov? Je tu možné, že ústretový prístup, že výdavok je tá cena, za ktorú som to kúpil i napriek tomu, že existujú odpisy investičného majetku, ktoré to môžu znižovať, myslím si, že toto je v prospech občanov tohto štátu a nemám nič proti tomu, ale zamyslime sa nad tým, že sú tu aj občania, ktorí napríklad kupovali nehnuteľnosti na hypotekárne úvery. Oni kúpili tú nehnuteľnosť, dajme tomu za milión korún, ale splácajú ešte úroky. A tieto úroky sú takisto ich výdavkom, ktoré oni v zmysle § 8 nemôžu považovať za nejaké zdaniteľné výdavky, ktoré by ovplyvňovali ich ďalší príjem, pokiaľ túto nehnuteľnosť nepredajú, ale mohli by sme uvažovať aj tak, že ak by táto nehnuteľnosť bola predaná a bola krytá hypotekárnym úverom, aby aj časť tých úrokov, ktoré do obdobia predaja zaplatí tento občan, mohla vstupovať do daňových nákladov. Možnože to by bola jedna z tých schodných ciest, ktorá by bola asi schodná pri viacerých poslaneckých kluboch.

Dovoľte mi však, aby som sa zaoberal aj jednou metodickou vecou, ktorá ma momentálne trápi, v novele zákone o dani z príjmov a na ktorú si ja osobne neviem dať nejaké logické vysvetľujúce stanovisko. Ide o ods. 22 a v ods. 22 vlastne definujeme nanovo § 9 ods. 2, kde sa dopĺňajú písm. s) a t), ktoré znejú, predovšetkým ma bude zaujímať písm. t). § 9 je paragraf, ktorý definuje, čo je oslobodené od dane u fyzických osôb a tam je povedané, že oslobodené od dane sú aj finančné prostriedky plynúce z grantov poskytnutých na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podobná skutočnosť je definovaná aj v ods. 33, kde definujeme nanovo § 13 ods. 2 písm. e) až h) a pod písm. h) je povedaná približne tá istá skutočnosť, ktorá sa týka právnických osôb. Oslobodené od dane sú finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Viete, pri tejto metodike podľa môjho názoru vznikajú viaceré problémy.

Po prvé. Možnože ja neviem sám odborne posúdiť, čo je to grant. Ak si zoberiem štátny rozpočet, mám tam granty a transfery. Sú to tie finančné prostriedky, ktoré k nám budú prúdiť vo forme grantov a ktoré budeme dávať ako transfery následne fyzickým osobám alebo právnickým osobám ako podnikatelia? To je moja prvá otázka. Alebo pod pojmom grant mám rozumieť nejaké dary, alebo mám pod pojmom grant rozumieť niečo iné? Teda pýtam sa, či by nebolo dobré a vhodné, aby sme takú dôležitú vec definovali aj v zákone o dani z príjmov, lebo ak grantom sú tie finančné prostriedky, ktoré môžu plynúť z prostriedkov EÚ, čo je dosť vysoká suma, tak potom tieto prostriedky asi by boli oslobodené od dane z príjmu a zároveň vzniká otázka, keby som napríklad za to kúpil investičný majetok, či tie odpisy by boli daňové? Keby som išiel teraz myslím si, že k § 21, hovorí o daňových a nedaňových nákladoch, pýtam sa, či takýto odpis by bol daňovo uznaný? Ale nemusím hovoriť len o grantoch z Európskej únie, môžem hovoriť aj o nejakých iných grantoch, ktoré možnože nejaké iné nadácie dávajú alebo nedávajú a tu vzniká problém. Ak oslobodím príjem a neuznám daňový náklad, je to isté, ako keby som mal daňový príjem a daňový náklad. Čiže, čo sme spravili v zákone o dani z príjmu? Či sme chceli sledovať nejaký špecifický produkt, ktorý tu na Slovensku je, alebo či celoplošne sme chceli len oslobodiť príjem od dane, ktorý je veľmi problematický.

Ďalej by som chcel upozorniť na § 17 ods. 15 až 17, to je myslím si, že v pododseku 39. Tu je povedané, že pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk v minulých rokoch sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov. Myslím si, že tento zákon by mal nastúpiť do platnosti až od 1. 1. 2005, ale pozrime sa na účtovníctvo a na zdaňovanie roku 2004.

Do 31. 12. 2003 platili zákony, ktoré definovali starý zákon o dani z príjmov, ktorý nadväzoval aj na zákon o rezervách a opravných položkách, teda do 31. 12. 2003 kvázi sme mohli tvoriť opravné rezervy na opravu investičného majetku, od 1. 1. 2004 to už v podstate nie je možné, myslím si, že tie časové obdobia sú správne, tak ako ich hovorím, a 1. 1. 2004 sa táto rezerva musela zúčtovať do účtu 428, to je nerozdelený zisk. To znamená, že niečo to, čo som mal kedysi v daňových nákladoch, a to bolo aj z hľadiska účtovníctva, aj z hľadiska daní v zmysle zákona č. 366, platného zákona, teraz sme pretransformovali na účet 428, to je nerozdelený zisk.

Pýtam sa, ak v roku 2004 si 2. januára niekto z tohto nerozdeleného zisku, pretože to je účtovná kategória, vyplatí celý tento nerozdelený zisk, asi by som mal už postupovať podľa zákona č. 595 a nemal by som zdaniť ani korunu zrážkovej dane. Neviem, či toto je správne, alebo nie, je mi jasné, že táto rezerva sa mala potom rozpúšťať do určitých rokov a vlastne by mi mala ovplyvňovať základ dane, a to podľa toho, ako som mal stanovené rozpustenie rezervy alebo podľa určitej skutočnosti, ak som tento plán nemal, tak by som to mal jednorazovo rozpustiť. Len pýtam sa, ako to budete kontrolovať, keď ten účet 428 už bude úplne rozdelený a keď už bude mať nulový zostatok.

Takže asi toľko k zákonu o dani z príjmov. Predpokladám, že niektorých, ktorých vás to zaujíma, aj tam našli ďalšie možnosti, ako sa vyhnúť daniam, čo som ja nechcel mať ako hlavný ideový motív, a myslím si, že ani ministerstvo financií, keď spracúvalo tento zákon. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení je novelizovaný alebo je teda nanovo predkladaný, dá sa povedať v súvislostiach, ktoré súvisia s daňovou problematikou, budú vnášané do zákona o dane z príjmu, tak mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka doplnkových dôchodkových poisťovní.

Pôvodné znenie v § 11 ods. 5, ktorý znie: "Príspevky poistného a účelové sporenie podľa ods. 1 písm. c) až e) je možné odpočítať zo základu dane v preukázateľne zaplatenej výške v zdaňovacom období v úhrne najviac 12-tisíc Sk. Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa ods. 1 písm. c) je podmienkou splnenie podmienok podľa osobitného predpisu a na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa ods. 1 písm. d) a e) musia byť súčasne splnené tieto podmienky. Po prvé. Dohodnutá doba platenia životného poistenia alebo účelového sporenia je najmenej desať rokov, a po druhé, plnenie zo životného poistenia alebo výplata z účelového sporenia nastane najneskôr dovŕšením 60 rokov veku daňovníka, ktorý takéto poistenie alebo účelové sporenie platí."

Nové znenie: "Príspevky poistného a účelového sporenia podľa ods. 1 písm. c) až e) je možné odpočítať od základu dane v preukázateľne zaplatenej výške v zdaňovacom období takto: po a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platné podľa osobitného predpisu najviac vo výške 12-tisíc Sk, po b poistné na životné poistenie podľa osobitného predpisu a účelové sporenie platené banke, poisťovni so sídlom na území Slovenskej republiky v úhrne najviac 12-tisíc Sk. Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa ods. 1 písm. c) je podmienkou na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa ods. 1 písm. d) a e), musia byť súčasne splnené tieto: po a dohodnutá doba platenia životného poistenia alebo účelového sporenia najmenej desať rokov, po b plnenie zo životného poistenia alebo výplata z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 60 rokov veku daňovníka, ktorý takéto poistenie alebo účelové sporenie platí."

Odôvodnenie. Doteraz platná právna úprava umožňovala poistencom doplnkového dôchodkového poistenia odpočítať z daňového základu vo výške 10 percent príjmu, maximálne 24-tisíc Sk ročne. Navrhujeme zosúladiť návrh s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, kde v časti Sociálna oblasť bod A sa zaviazala k posilneniu dobrovoľných foriem dôchodkového sporenia a poistenia s tým, že daňové úľavy budú motivovať občanov ukladať prostriedky do finančných produktov vhodných na tento účel.

Na záver by som len chcel povedať, že tento návrh, jednak že je v súlade s programovým vyhlásením vlády a predpokladám, že ak teda bolo programové vyhlásenie myslené vážne, bude možno aj vážnosť prikladaná tomuto návrhu. Je jasné, že z toho návrhu vyplýva určité zvýhodnenie pre teraz existujúce doplnkové dôchodkové poisťovne, ale musím zase povedať, že práve tie doplnkové dôchodkové poisťovne alebo nové doplnkové dôchodkové sporenie má dnes určitú menšiu výhodnosť oproti komerčným poisťovniam, bankám a respektíve v návrhu sú už aj obchodníci s cennými papiermi, lebo títo ponúkajú viac produktov. Bohužiaľ, pre DDP v dnešnom ponímaní je iba jediný produkt, ktorý ponúkajú, a to je ten tretí pilier, to doplnkové dôchodkové sporenie a myslím si, že tým, že sa otvorí priestor na to, aby boli v tomto segmente sčasti zvýhodnení.

Myslím si, že tým sa nejakým spôsobom vyrovná rovnováha a na druhej strane sa umožní občanom, ktorí majú záujem, aby si takýmto sporením zabezpečili lepší príjem v dôchodkovom veku, vytvorí sa priestor pre možnosť sporenia alebo vyššiu možnosť sporenia, a zároveň si myslím, že je to zaujímavé aj z pohľadu štátu, lebo ide o dlhodobé sporenie, ktoré určitým spôsobom určite je dôležité a je dobré, aby takéto schémy sporenia, ktoré sú bežné v zahraničí, boli.

Chcem uviesť príklad štátov v rámci Európskej únie, myslím si, že tam dokonca funguje ten systém, že napríklad v Nemecku vláda už dopredu deklaruje v nejakom horizonte dvoch až troch rokov dopredu, akým spôsobom bude uznávať daňovo uznateľné náklady pri sporení na doplnkové dôchodkové sporenie. Takže aj v rámci atribútu Európskej únie by som vás chcel požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.