B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 786).
Pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vláda a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom novely zákona o stavebnom sporení je zefektívnenie a rozšírenie činnosti stavebných sporiteľní v súvislosti s obchodovaním s vybranými produktmi finančného trhu, ako aj s rozšírením možností poskytovania stavebných úverov za komerčných podmienok právnickým osobám z dočasne voľných zdrojov fondu stavebného sporenia bez nároku na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Novela zásadným spôsobom mení určovanie výšky percentuálnej sadzby štátnej prémie, a to v ustanovení matematickej závislosti rendity stavebného sporenia k referenčnej trhovej hodnote. Zároveň ohraničuje maximálnu aj minimálnu výšku percentuálnej sadzby štátnej prémie.
Novela ďalej prenáša kompetencie v oblasti návrhu celkového objemu prostriedkov určených na štátnu prémiu, ako aj v jej vyplácaní na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Návrh zákona bol upravený o pripomienky legislatívnej rady, ktorá ho prerokovala v júni, takisto vláda Slovenskej republiky prerokovala tento návrh zákona v júli 2004. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu. Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor prerokoval predložený vládny návrh v stanovenom termíne, v ktorom Národná rada svojím uznesením zo 7. septembra 2004 mu ho pridelila ako gestorskému výboru. Ďalej Národná rada svojím uznesením zo 7. septembra pridelila vládny návrh aj Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Uvedené výbory tiež prerokovali vládny návrh zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali súhlasné stanoviská s odporúčaním schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tri výbory - Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
V spoločnej správe je sedem pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budeme hlasovať. Gestorský výbor odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Hurbanovi, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne a kolegovia, stavebné sporenie je už niekoľko rokov pravidelnou jesennou témou rokovania parlamentu a nie inak je to aj teraz, bohužiaľ, v drvivej väčšine prípadov vždy rokujeme o znížení štátnej prémie. Napriek pozitívnemu vládnemu návrhu zákona o stavebnom sporení, ktorý bol 7. septembra tohto roku touto snemovňou prijatý veľkou väčšinou hlasov v prvom čítaní, pozmeňujúce návrhy, ktoré predložilo potom ministerstvo financií v jednotlivých výboroch, priniesli opäť rozpory a výrazné znižovanie štátnej prémie. Tieto pozmeňujúce návrhy máte, kolegyne a kolegovia, zahrnuté v spoločnej správe k tlači 786.
Zo všetkých strán počúvame, ako je bytová otázka nesmierna dôležitá, aký je to veľký problém, že získať finančné zdroje na nové bývanie či opravu existujúcich bytov pri dnešných cenách nie je vôbec jednoduché. Zároveň však treba vnímať aj výsledky, ktoré práve stavebné sporenie dosiahlo.
Stavebné sporiteľne poskytli na bývanie zhruba 131 miliárd korún, pričom štátna prémia z tohto objemu činí len jednu pätinu. Stavebné sporenie je modelom, je osvedčeným modelom, ktorý sme prevzali z vyspelých ekonomík západnej Európy, a hoci v porovnaní s výškou štátnej prémie vyprodukuje násobky finančných zdrojov, hovorí sa o päť-, šesťnásobku, bez štátnej prémie či pri jej minimálnej výške aj benefity pre občanov a štát sú oveľa nižšie.
Chcem pripomenúť, že od roku 2000 klesla výška štátnej prémie zo 6-tisíc korún na dnešných 2,5-tisíca korún a jej percentuálny podiel z 30 percent zhruba na 15 percent. Výsledkom je pokles objemu investícií do bývania zo strany stavebných sporiteľní. Namiesto 16 miliárd, ktoré boli v roku 2000, je to dnes o 3 až 4 miliardy menej. Odobratie bonifikácie jedného percenta, tak ako je to v pozmeňujúcim návrhu, ktorý prešiel vo výboroch, reálne spôsobí zníženie percentuálneho podielu štátnej prémie zhruba o 4 percentá.
Čo to však prakticky znamená? Okrem iného to, že stavebný sporiteľ bude musieť v roku 2005 nasporiť o 6-tisíc korún viac než v roku 2004. Ja sa pýtam. Koľkí na to budú mať? Podľa prepočtov stavebných sporiteľní v roku 2005 poklesnú vklady až o 2 miliardy, čo sa, pochopiteľne, premietne do objemu poskytnutých úverov a medziúverov. Dotkne sa to najmä obnovy a rekonštrukcie existujúceho bytového fondu. Prostriedky usporené na štátnej prémii, ktoré plánuje využiť ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, budú však vo výške len 500 miliónov korún.
Dôsledkom schválenia pozmeňujúceho návrhu, tak ako je uvedený v bode 6 spoločnej správy, by bolo viac ako tisíc bytových domov, ktoré sa v roku 2005 neobnovia alebo nezateplia. A opäť až šesť rokov, keď spoločenstvá po nasporení príslušnej sumy získajú nárok na stavebný úver, zaplatia za obnovu minimálne o 30 percent viac. Za kúrenie v nezateplených domoch budú však občania platiť oveľa viac celých päť rokov čakania na rekonštrukciu. Koho zrušením jednopercentnej bonifikácie poškodíme? Stavebné sporiteľne? Možno. Čiastočne. V konečnom dôsledku však všetky dôsledky zo zníženia bonifikácie bude znášať občan.
Pán podpredseda vlády, tvrdíte, že dôsledne plníte programové vyhlásenie vlády, na základe ktorého vám táto snemovňa vyslovila dôveru. Nuž sa teda pozrime, čo sa v programovom vyhlásení vlády hovorí o bytovej politike. Citujem: "V súlade s možnosťami štátneho rozpočtu bude vláda pokračovať v podpore bývania, v bonifikácii hypotekárnych úverov a v podpore stavebného sporenia s cieľom stimulovať súkromné investovanie do bytovej výstavby. Pre podporu novej bytovej výstavby a obnovu existujúceho bytového a domového fondu vláda prehodnotí dnešný systém a navrhne efektívnejší vrátane zváženia systému stimulačných daňových nástrojov."
Zdôrazním. Bonifikácia hypotekárnych úverov v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 je bonifikácia nula a podpora stavebného sporenia zníženie bonifikácie o jedno percento. To je podľa nás v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády. Chcem vás teda, ctené kolegyne a kolegovia, poprosiť, aby ste nepodporili pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe, tlač 786, pod bodom 6, ktorý by spôsobil zníženie bonifikácie štátnej prémie zo 14,5 percenta na 11 percent. V tejto súvislosti žiadam, pán spravodajca, aby bod 6 zo spoločnej správy v tlači 786 bol vyňatý na samostatné hlasovanie.
Ak dovolíte, prednesiem ešte dva pozmeňujúce návrhy. Bude to k čl. I. Prvý bod. Bod druhý má toto nové znenie: V § 2 ods. 3 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie: d) poskytovanie stavebných úverov na stavebné účely podľa § 11 ods. 1 zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia a druhý pozmeňujúci návrh vypustiť bod 16.
Odôvodnenie. Podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov stavebné sporiteľne získavajú finančné prostriedky nielen zo stavebného sporenia podľa § 2 ods. 1, ako je prijímanie vkladov a poskytovanie úverov stavebným sporiteľom, ale na základe bankového povolenia aj z činností vykonávaných podľa § 2 ods. 3, kde patria napríklad prijímanie vkladov od bánk, investovanie na vlastný účet do komunálnych obligácií, štátnych pokladničných poukážok a štátnych dlhopisov, poskytovanie poradenských služieb a podobne. To sú takzvané zdroje mimo fondu stavebného sporenia.
Chcem oceniť, že vládny návrh zákona umožní poskytnúť finančné prostriedky na úverovanie približne v dvojnásobnom objeme oproti doteraz platnej právnej úprave. Tento predkladaný pozmeňujúci návrh dáva stavebným sporiteľniam možnosť poskytovať stavebné úvery na stavebné účely nielen stavebným sporiteľom, teda fyzickým a právnickým osobám, ale napríklad aj spoločenstvám vlastníkov bytov, správcom bytových fondov a bytovým družstvám na obnovu predovšetkým bytových domov zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia. Avšak túto činnosť môže stavebná sporiteľňa vykonávať len vtedy, ak budú prednostne zabezpečené pohľadávky vyplývajúce z uzatvorených zmlúv o stavebnom sporení, a ak nedôjde ku kráteniu lehôt splatnosti stavebných úverov alebo k predĺženiu lehôt na ich poskytovanie, to je podľa § 2 ods. 4 platného zákona.
S návrhom na nové znenie bodu 2 však treba vypustiť bod 16. Z toho vyplýva ten druhý pozmeňujúci návrh, vypustiť bod 16, pretože vládny návrh zákona rieši v bodoch 2 a 16 poskytovanie úverov z dočasne voľných zdrojov, ale fondu stavebného sporenia, pričom tento predkladaný pozmeňujúci návrh rieši použitie zdrojov mimo fondu stavebného sporenia.
Chcem vás teraz ešte raz poprosiť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, aj aby ste hlasovali o bode 6 zo spoločnej správy proti, aby teda platil vládny návrh zákona, ktorý zaviedol bonifikáciu týchto stavebných úverov jedným percentom. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Nedá sa nereagovať na stanovisko, aby stavebné sporenie bolo bonifikované jedným percentom. To, čo súčasná vláda robí so stavebným sporením, je absolútne v rozpore s jej programovým vyhlásením. Ako je možné v programovom vyhlásení dať stanovisko, že táto vláda bude podporovať výstavbu bytov, bude podporovať stavebníctvo a na druhej strane stavebné sporenie sa každým dňom skrutkuje v neprospech tých, ktorí začali stavebné sporenie.
V legislatíve považujem za nekorektné meniť právnu situáciu tým, ktorí idú do určitých finančných vzťahov za určitých podmienok, ktoré sa potom dodatočne zhoršujú. Myslím si, že stavebné sporenie, tak ako bolo naprogramované a modulované v čase, keď sa zakladalo, bolo skutočne podporné na výstavbu a na riešenie bytovej situácie občanov, ktorí nie sú milionári a ktorí si sporením riešia svoj bytový problém. Preto všetky návrhy, ktoré akosi stavebné sporenie zoskrutkúvajú a znižujú výhody, nemôžem podporiť napriek tomu, že nemám a ani nikto z mojej rodiny stavebné sporenie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že sa prihlásili štyria poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Šulaj ako prvý, potom páni poslanci Fajnor, Hanzel a Maxon.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, možno, že sa ešte niektorí pamätáte na schvaľovanie rozpočtu, myslím si, že to bol rozpočet na rok 2003, keď naša politická strana kritizovala práve tú skutočnosť, že nemáme tvoriť prémiu na stavebné sporenie absolútnym spôsobom, ale máme ju tvoriť na základe podmienok, ktoré sú typické pre trh, napríklad na základe určitej úrokovej sadzby alebo na základe iných podmienok, ktoré by sa dali kvantifikovať podľa sociálno-ekonomickej sily a vývoja našej spoločnosti.
V každom prípade, ak chceme, aby sme stavebné sporenie podporovali, je potrebné, aby sme našli systém bonifikácie pre stavebné sporenie. (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Pán poslanci, prosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále, nepočuť ani vlastné slovo. Páni poslanci, nechcem vás upozorniť podľa mena, ale ak budem nútený, tak to urobím.
I. Šulaj, poslanec: Ak sme napríklad v iných daňových zákonoch spôsobili problémy v stavebníctve napríklad zvýšením dane z pridanej hodnoty, ktorá išla zo 6 na 19 percent, ak sme pri dani z príjmov právnických a fyzických osôb podľa zákona č. 286 vyňali oslobodenie úrokov zo stavebného sporenia, ktoré boli oslobodené, myslím si, že do 31. 12. 2003, namieste je otázka, akým spôsobom chce štát bonifikovať stavebné sporenie a účel, za ktorým stavebné sporenie bolo založené a na základe ktorého sme aj vytvorili zákony, ktoré majú podporovať stavebníctvo a rozvoj stavebného sporenia.
Ja osobne si myslím, že tento návrh zákona je nekoncepčný, myslím si, že tento návrh zákona je protikoncepčný, tak ako ho predložila vláda, tak sa teraz posúva bonifikácia o jedno percento, a myslím si, že je aj protisociálny. Z tohto dôvodu asi budeme môcť veľmi ťažko podporiť takýto návrh zákona, ako ho predložila vláda a pozmenili ho ďalej vo výbore poslanci vládnej koalície. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fajnor.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadril aj v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska k predloženému návrhu. Ako si všetci veľmi dobre pamätáme, v prvom čítaní návrh zákona prešiel priam ideálne, veľmi hladko prešiel všetkými klubmi. I keď Komunistická strana Slovenska má výhrady k financovaniu a rekonštrukcii a obnove bytového fondu, vieme si predstaviť lepšie riešenia, podporili sme v prvom čítaní tento návrh. Avšak pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel z dielne vlády a ktorý mení charakter a hlavne znižuje výšku prémie, absolútne znegoval to pozitívne, ktoré sme v prvom čítaní podpísali.
V mene Komunistickej strany Slovenska mi dovoľte, aby som povedal názor. Pokiaľ tento pozmeňujúci návrh prejde, zákon ako celok náš klub nepodporí. Treba si uvedomiť, ako tu už bolo spomenuté, máme veľký dlh na oprave bytového fondu. Tento dlh sa nielen zväčšuje každým rokom, ale tak, ako sme už aj prerokúvali skôr energetické zákony, tým, že neexistuje, a tu vidieť - neexistencia energetickej politiky, štátnej bytovej politiky a ďalších politík, ktoré tu nie sú, tak potom vždy chytáme toho "zajaca na roli" len tak, čo sa nám podarí uchytiť.
Dovoľte mi, aby som na záver ešte zopakoval. V prípade, že prejdú vládne zmeny, my tento návrh zákona nepodporíme. Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi ešte pán poslanec Hanzel.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v máji sa stala Slovenská republika riadnym členom Európskej únie. Vstúpili sme rovnými nohami do spoločenstva ekonomicky vyspelých demokratických krajín. Je však jasné, že bytová otázka je tou z oblastí, v ktorej musíme poriadne pridať. Voči starším, ale aj mnohým novým členským štátom zaostávame v počte postavených bytov. Kým v krajinách Európskej únie pripadá v priemere na tisíc obyvateľov viac ako 450 bytov, u nás je to stále len okolo 313 bytov.
Osobitný zreteľ si zaslúži kvalita bytového fondu. Skoro 50 percent obyvateľov býva v bytových domoch, ktorých vek presahuje 20 rokov a technický stav nedosahuje požadované parametre. Po privatizácii bytov sa preniesli starosti a zodpovednosť za technický stav domov na samotných obyvateľov. Ako prvým z nástrojov na financovanie opráv a obnovy bytového fondu vznikli na základe osobitného zákona stavebné sporiteľne. Práve ony ponúkajú už štvrtý rok úvery aj spoločenstvám vlastníkov bytov, správcom bytového fondu a bytovým družstvám na obnovu bytových domov.
Dnes prerokúvanou novelou zákona o stavebnom sporení sa zvyšuje aj možný finančný objem na úvery, ktorý môžu stavebné sporiteľne poskytnúť práve právnickým osobám, spoločenstvám vlastníkov bytov, a teda tým subjektom, ktoré majú zodpovednosť za správu bytového fondu.
Po prvom čítaní ministerstvo financií predložilo pozmeňujúci návrh vzorca na výpočet štátnej prémie, ktorého dôsledkom nie je len odobratie bonifikácie jedného percenta, ale reálnym dôsledkom je zníženie percentuálneho podielu štátnej prémie o 4 percentá, zvýšenie minimálnej sumy, ktorú stavebný sporiteľ bude musieť dosporiť, ak bude chcieť dosiahnuť maximálnu štátnu prémiu o 6-tisíc korún voči roku 2004. Výsledkom podľa odhadov stavebných sporiteľní môže byť pokles vkladov až o 2 miliardy v roku 2005, ktorý sa prejaví rovnakou sumou najmä na poskytovaní medziúverov, ktoré sa v 99 percentách používajú práve na obnovu bytového fondu.
Následkom schválenia takéhoto pozmeňujúceho návrhu môže byť neobnovenie viac ako tisíc bytových domov v roku 2005 a oddialenie procesu obnovy bytového fondu o päť až šesť rokov, keď spoločenstvám po nasporení príslušnej sumy vznikne nárok na stavebný úver.
Vo vyspelých krajinách Európskej únie úspešne funguje stavebné sporenie už niekoľko desiatok rokov, v 22 krajinách Európskej únie z dnešných 25 členských štátov podporuje financovanie bývania štát desiatkami rôznych spôsobov. Chcel by som však povedať, že v žiadnej krajine Európskej únie sa systém stavebného sporenia nemenil a nemení tak často ako na Slovensku. Hlavne časté zmeny vo výške štátnej prémie narúšajú stabilitu systému, ktorý v podstate už ukázal svoju opodstatnenosť v uplynulých rokoch.
A teraz by som chcel apelovať na to, aby sme nepodporili svojimi hlasmi navrhovaný pozmeňujúci návrh na zníženie bonifikácie štátnej prémie, aby sme schválili novelu zákona o stavebnom sporení v časti vzorec na výpočet štátnej prémie bod 6 spoločnej správy v podobe, v akej ju ministerstvo financií predložilo do prvého čítania.
A ešte na záver mi dovoľte, vážení kolegovia, aby som povedal jedno švédske príslovie: "Dávajte pozor, aby šetrnosť nezvíťazila nad múdrosťou." Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi predseda výboru pán Maxon. Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, trošku tu zavládol šum, keď pán kolega Šulaj skonštatoval, že ten návrh, ktorého kontúry sa teraz rysujú, je antikoncepčný, myslím si, že na tom nebolo nič mimoriadne, aj keď pod týmto pojmom si často vysvetľujeme niečo iné, ale ja teda musím skonštatovať, že mal absolútnu pravdu, lebo ak niečo nie je v súlade s koncepciou, respektíve proti koncepcii, tak je antikoncepčné a na tomto zákone sa to absolútne jasne a zreteľne prejavilo.
Vláda Slovenskej republiky do pléna Národnej rady, respektíve do Národnej rady predkladala vládny návrh zákona v harmónii so všetkými zainteresovanými, ktorí v oblasti stavebného sporenia pracujú, akoby náhodou vo výbore pre financie, rozpočet a menu ministerstvo financií potom uplatnilo svoj pozmeňujúci návrh, kde sa tá stratégia a koncepcia v oblasti podpory stavebného sporenia mení. Napriek tomu, že je tu už pravidlo, že sa veľmi málo počúvame, chcel by som naozaj zdôrazniť niekoľko zásadných skutočností, na ktoré už poukázal aj pán poslanec Hurban. Ďakujem pekne, pán minister.
Ešte raz, dámy a páni, na podporu bývania prostredníctvom stavebného sporenia už išlo 131 miliárd Sk. Je to viac ako 65 percent celkového objemu finančných zdrojov použitých na výstavbu a obnovu bytového fondu. Stavebné sporiteľne na malom Slovensku majú približne dva milióny klientov a treba si uvedomiť, že na 90 percent sú to klienti, ktorých ekonomická situácia nie je osobitne priaznivá alebo nedosahujú ten nadštandard životnej úrovne úzkej skupiny ľudí, ktorí si môžu zabezpečiť bývanie, respektíve obnovu bytového fondu aj bez stavebného sporenia. Pri stavebnom sporení je štátna prémia veľmi významným stimulom. Na jednej strane motivuje občanov k tomu, aby svoje voľné zdroje ukladali vo forme dlhodobého sporenia, na druhej strane vytvára potom objektívny priestor na dlhodobé stavebné úvery, a tým sa, samozrejme, zabezpečuje rozvoj bývania na Slovensku.
Dovoľte mi ešte povedať, pokiaľ by prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe pod č. 6, čo to znamená. Znamená to, že stavebný sporiteľ na to, aby mohol dosiahnuť očakávanú prémiu, musel by v budúcom roku na stavebné sporenie uložiť viac o 6 060 Sk. Ak teda tvrdíme, že stavebné sporenie na Slovensku sa už... (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás o pokoj. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Maxon, poslanec: Pán podpredseda Národnej rady, pokoj vyzerá trochu inak, ale ak chcete, tak budem pokračovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja si myslím, že snáď by bolo lepšie to prerušiť, lebo každý už pred hlasovaním nielen číta svoje materiály, ale aj nahlas rozmýšľa a výsledok je taký, ako vidíte. Ale keď si myslíte, nech sa páči, môžete pokračovať.
M. Maxon, poslanec: Pán podpredseda Národnej rady, keď vedieme takúto spoločnú polemiku, tak ja si myslím, že v Národnej rade Slovenskej republiky je veľa takých, ktorí nerozmýšľajú vôbec, nieto ešte aby rozmýšľali nahlas.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nechcem poukázať práve na tých, ktorí vôbec nerozmýšľajú. Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Dobre. Takže ak dovolíte, budem pokračovať. Skonštatoval som už, že jednoducho pokiaľ by ten pozmeňujúci návrh prešiel, tak zaťažíme stavebných sporiteľov sumou 6 060 korún ročne. V čom je ale kľúčový problém stavebného sporenia na Slovensku? Kľúčový problém stavebného sporenia na Slovensku je v tom, že tie podmienky sa neustále menia, to znamená, že s tou ambíciou, s ktorou prišlo ministerstvo financií v tom pôvodnom návrhu, všetci zúčastnení sme súhlasili, pretože tá metodika výpočtu je stabilizovaná, jasne určuje pravidlá a musíme objektívne povedať, že nepodlieha ani potrebám, aktuálnym potrebám štátneho rozpočtu a nepodlieha ani politickým náladám, ktoré aktuálne v Národnej rade Slovenskej republiky sú.
Takže, dámy a páni, aby som nevyrušoval vaše rozmýšľanie nahlas, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby sme naozaj nepodporili ten pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe pod číslom 6. Je ešte niekoľko vážnych dôvodov, ktoré nás k tomu vedú, aby sme sa obrátili na vás, aby tento pozmeňujúci návrh pod č. 6 nebol schválený, ale ešte raz opakujem, nebudem rušiť vaše rozmýšľanie nahlas. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jaduš, faktická poznámka. Končím možnosť ďalších prihlášok.
J. Jaduš, poslanec: Na podporu môjho kolegu pána Maxona by som chcel ešte dodať, že nepochybne stavebné sporenie aj hypotekárne úvery stimulujú stavebnú produkciu na Slovensku. Ak by tu bola záruka, že tí klienti, ktorých neoslovia znevýhodnené podmienky stavebného sporenia prejdú na hypotekárne úvery, myslím si, že nič by sa nebolo stalo, ale jednoznačne treba povedať, že hypotekárne úvery pri dnešných úrokových sadzbách a pri podmienkach, za ktorých je možné ich získať, nie sú stavané pre väčšinu populácie, ktorá by stavať chcela alebo využiť tieto prostriedky na stavebné účely. Preto jednoznačne nemôžeme podporovať vládny návrh. Ďakujem veľmi pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie. Ďakujem pánovi poslancovi Mikušovi.
Pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Najskôr o tých, ktoré sme prerokovali v piatok minulý týždeň.
Poprosím teraz pani poslankyňu Sárközy, aby ako poverená spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie uvádzala návrhy hlasovaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 895).
Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 61 za, 3 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
Poprosím teraz pána poslanca Husára, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru uviedol návrhy hlasovaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tlač 896).
Pán poslanec, máte slovo.
S. Husár, poslanec: Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 15 za, 52 proti, 60 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.
Návrh sme neschválili.
Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom návrhu, ktorým je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na vydanie zákona o náprave zákonnosti vo veciach prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie) tlač 898 .
Dávam slovo pánovi poslancovi Malchárkovi a prosím ho, aby uviedol návrh hlasovania k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov. Nech sa páči.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Bol som to ja a dal som procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla hlasovaním podľa písm. b) rokovacieho poriadku § 73, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Prosím, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 76 za, 26 proti, 35 sa zdržalo.
Národná rada návrh uznesenia schválila.
Teraz poprosím pána poslanca Janiša, aby z poverenia výboru predniesol návrh uznesenia k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý prerokúvame ako tlač 900.
Pán poslanec, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave k tomuto návrhu zákona nezaznel žiaden pozmeňujúci ani procedurálny návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 94 za, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili do druhého čítania.
Prosím ďalší návrh.
S. Janiš, poslanec: Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému výboru a že určené výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a gestorský do 31 dní odo dňa prerokovania v prvom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 135 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Teraz pristúpime k hlasovaniam ešte v prvom čítaní. Poprosím pani poslankyňu Rusnákovú, aby z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá predniesla návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 888).
Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.
E. Rusnáková, poslankyňa: Ako spravodajkyňa navrhujem, aby Národná rada schválila, že tlač 888 posúvame do druhého čítania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 137 za, 1 nehlasoval.
Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.
Prosím ďalší návrh.
E. Rusnáková, poslankyňa: Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona na prerokovanie tým výborom, ktoré boli určené v mojej správe, a to do 30 dní, gestorský výbor do 31 dní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, poprosím vás, keby ste aj lehoty hneď uviedli. Aj gestorský...
E. Rusnáková, poslankyňa: Gestorský do 31 dní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 134 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Teraz poprosím pána poslanca Ivanka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru ako spoločný spravodajca uvádzal hlasovania k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, ktorý prerokúvame ako tlač 775. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 775a. Poprosím teraz, pán spoločný spravodajca, aby ste jednotlivé návrhy hlasovaní uvádzali. Najskôr hlasovania zo spoločnej správy.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Zo spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. O tých dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch navrhujem hlasovať en bloc.
P. Hrušovský, predseda NR SR: S odporúčaním gestorského výboru...
A. Ivanko, poslanec: Áno, s odporúčaním gestorského výboru schváliť obidva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 137 za, 2 sa zdržali.
Návrhy sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
A. Ivanko, poslanec: Áno, pán predseda. Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Mám odporúčanie gestorského výboru na postúpenie zákona do tretieho čítania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať zákon v treťom čítaní.
Pán poslanec vedľa pána poslanca Čaploviča, poprosím, aby ste netelefonovali počas hlasovania. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Burian, pán poslanec Burian.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 128 za, 10 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 65/2001 o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím o návrh uznesenia k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
A. Ivanko, poslanec: Ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Gestorský výbor odporúča...
A. Ivanko, poslanec: Odporúča schváliť ho.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 125 za, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok schválila.
Poprosím pána poslanca Ondrejka, aby z poverenia gestorského ústavnoprávneho výboru uviedol návrhy hlasovaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. Návrh prerokúvame ako tlač 777, súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov 777a. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
V. Ondrejka, poslanec: V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy gestorského výboru spoločne o bodoch 1 a 2 s návrhom schváliť ich.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1, 2 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 118 za, 19 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
V. Ondrejka, poslanec: Dajte hlasovať o bode 3 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 3.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 18 za, 57 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Bod 3 zo spoločnej správy sme neschválili.
V. Ondrejka, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o bode 4 s návrhom neschváliť ho.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 4 zo spoločnej správy, gestorský výbor ho odporúča neschváliť.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 2 za, 71 proti, 64 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme neschválili.
V. Ondrejka, poslanec: Vyčerpali sme všetky pripomienky, dajte hlasovať o postúpení návrh zákona do tretieho čítania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 130 za, 8 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o podmienkach vydávania aproximačných nariadení. Otváram rozpravu, pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...