Tretí deň rokovania

32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

21. októbra 2004 o 9.07 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosil by som všetkých predsedov poslaneckých klubov, všetkých právnikov, ktorí sú členmi tohto parlamentu, aby sa dostavili na krátku poradu do zasadačky poslaneckého grémia. Budeme pokračovať v rokovaní z dôvodov vám známych o 10.00 hodine. Poprosím vás, keby ste... (Pauza.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky tretím rokovacím dňom.

Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Kovarčík.

Pristúpime teraz k rokovaniu o návrhoch zákonov, ktoré pán prezident vrátil Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Chcem informovať Náročnú radu, že odporúčam, aby sme prerokúvali jednotlivo vrátené zákony a jednotlivo viedli rozpravu o jednotlivých zákonoch a potom by sme spoločne hlasovali o prerokovaných zákonoch v dohodnutých časoch podľa zvyklosti, ktorú sme si tu stanovili. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.

Poprosím teraz pána poslanca Bastrnáka, ktorého poveril výbor pre zdravotníctvo, aby ako spoločný spravodajca Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania

zákona z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 920).

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 920), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 22. septembra 2004 zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) o Ústave Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na opätovné prerokovanie.

Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 926 z 19. októbra 2004 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku ho prideľuje na prerokovanie jednotlivým výborom, určil gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokovali o zákone, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie č. 682 z 20. októbra 2004, v ktorom konštatoval, že

1. uplynutím lehoty ustanovenej v čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov právo prezidenta Slovenskej republiky vrátiť zákon s pripomienkami na nové prerokovanie zaniká;

2. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. neumožňuje predĺžiť lehotu ustanovenú v čl. 102 ods. 1 písm. o). Ústava Slovenskej republiky ani neobsahuje interpretačnú normu oprávňujúcu vysvetliť postavenie ústavy pomocou zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu;

3. prezident Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. októbra neuplatnil svoje právo podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) v ústavou ustanovenej lehote;

4. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nezakladá právny dôvod na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval spomenutý zákon. Výbor nesúhlasí s návrhom uvedeným v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky z 18. októbra 2004 neprijať zákon ako celok a odporučil Národnej rade podľa rokovacieho poriadku príslušný zákon pri opätovnom prerokovaní schváliť.

Gestorský výbor v zmysle § 79 ods. 4 písm. f) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. septembra 2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti schváliť.

Pán predseda, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím vás, rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky. Ústne pán poslanec Paška a pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, zdá sa, že už bolo povedané všetko. Veľmi dlho som uvažoval, čo by sa dalo ešte v takej vážnej situácii, pretože pre nás tá situácia vážna je, bez ohľadu na to, čo všetko sa udialo za ten krátky čas, odkedy pán prezident vrátil šesticu zákonov, až do momentu, keď sme pred chvíľočkou začali rokovať, a súc si vedomý, že miera záujmu aj o rozpravu tohto typu bude minimálna, ak nie nulová, chcem zdôrazniť najmä pre tých, ktorých by azda tento pocit prenikol, že niektoré veci, o ktorých budem hovoriť, stoja minimálne za úvahu zo všeobecného pohľadu.

Možno poznámky, ktoré budem používať, sa budú zdať nesúvislé a zdanlivo od veci, ale chcem využiť tento priestor aj na to, aby som možno trošku expresívnejšie vyjadril názor nielen na obsah zákonov, o tom sme koniec koncov dlhodobo diskutovali aj vo výboroch, aj počas čítaní v Národnej rade, ale hlavne na niektoré procesy, ktoré akoby v tejto Národnej rade zovšedneli a akoby strácali na význame, ktorý pôvodne parlamentarizmus a demokracia majú.

Minule ma oslovil predstaviteľ médií s otázkou: Aký to má význam a považujete to vôbec ešte za účelné a za potrebné, aby ste sa neustále vracali k problematike, o ktorej bolo povedané tak veľa? Je fakt, že vnútorne niekedy, ako som spomenul, človek prepadne takému pocitu márnivosti a bezmocnosti. Na druhej strane, dámy a páni, dejiny demokracie na Slovensku, novodobé dejiny demokracie, sú príliš krátke, aby sme si najmä my, ktorí sme dostali mandát od občanov, dovolili takúto mieru skepticizmu a nesnažili sa v každom momente a v každej chvíli, keď máme pocit, že to, čo sa kreovalo v európskom priestore a svete dlhé desaťročia, zahodíme za hlavu len kvôli vzletným politickým a vládnym cieľom v priebehu niekoľkých rokov... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kaliňák, prosím, keby ste si sadli na svoje mieste, lebo rušíte svojho kolegu zo strany aj parlamentu.

P. Paška, poslanec: Som presvedčený, že proces schvaľovania zákonov o reforme zdravotníctva, nakoniec aj jeho vrátenie, je typickou ukážkou príkladu, keď nie celkom berieme do úvahy pravidlá legislatívnej praxe, kde nie celkom berieme do úvahy princípy a zásady demokracie a nie celkom sme schopní akceptovať hodnoty, ktoré majú všeobecný charakter prieniku. Nebudem vás unavovať týmito postojmi, pretože, ako som v úvode povedal, mám pocit, že zrejme je nás tu pomenej, ktorí by mali záujem o tom hovoriť.

Ale chcem sa vrátiť trošku k pánu prezidentovi a k veciam, ktoré podľa mňa naformuloval výlučne a výsostne z pohľadu legislatívneho procesu a rozporuplnosti obsahu zákona a schopnosti ich vykonateľnosti v kontexte slovenského právneho poriadku a ústavy. Zásadne chcem odmietnuť to, čo rezonuje už druhý deň, že pán prezident konal politicky a že jeho pripomienky majú charakter subjektívnych, individuálnych, politických odporučení bez obsahu, ktorý by stál za debatu a diskusiu, a že žiadnym obsažným spôsobom nenapomohol tomu, aby sa reforma zdravotníctva, proti ktorej mimochodom nikdy zásadne nevystúpil, nemohla implementovať.

Dovoľte niekoľko poznámok. Je známe, že vrátil predovšetkým alebo namietal predovšetkým zákon o zdravotných poisťovniach a zákon o rozsahu. Azda najväčší problém a inštitút, o ktorom sme aj včera s kolegom Vilom Novotným a on - vopred sa mu ospravedlňujem, mi odpustí, že ho budem viackrát používať ako môj protipól, pretože aj včerajšia naša diskusia vo výbore pre zdravotníctvo dokumentovala niektoré pocity, o ktorých som hovoril - označil práve postoj pána prezidenta v otázke transformácie zdravotných poisťovní z modelu verejnoprávneho do modelu akciových spoločností za bezpredmetný a za klasický prejav jeho politického prístupu k reforme. Nuž dovoľte konštatovať aj na tomto fakte, ale aj na ostatných, o ktorých sa zmienim, že práve naopak, pán prezident veľmi jasne zadefinoval právny rozpor takejto formulácie.

Chcem zdôrazniť, že je veľmi dôležité uvedomiť si, aká je explicita nielen jednotlivého zákona, ale aj ostatných súvisiacich právnych noriem a aký je rámec, ktorý je definovaný v Slovenskej republike ústavou. A ak jednoducho niekto naďalej narába s pojmom verejného zdravotného poistenia, ktorý má charakter činnosti, vo verejnom záujme má povinný charakter a je postavený na princípoch solidarity a neziskovosti, nuž jednoducho naozaj jeho transformácia v takomto povinnom modeli a prechod pod jurisdikciu obchodného práva je minimálne ústavne rozporuplná. Viedli sme o tom včera s pánom kolegom Vilom Novotným debatu. Som presvedčený, že, samozrejme - a chcem tento príklad použiť - je to riešiteľný problém. Len toto je ukážka toho, ako prebieha legislatívny proces. Jednoducho stáva sa zjednodušeným, neberú sa pripomienky do úvahy a začína sa stavať štandardom, že sa jednotlivé právne normy, ktoré predkladá ktorýkoľvek rezort, sústreďujú na dosiahnutie individuálnych alebo rezortných cieľov bez ohľadu alebo bez brania ohľad na širší kontext právneho poriadku v Slovenskej republike.

Chcem v tejto súvislosti povedať, že, isteže, ja si viem predstaviť, poďme formulovať všetci právny poriadok nie ako rámec, ale poďme ho - a teraz sa ospravedlňujem všetkým právnikom - ako sumu individuálnych právnych noriem alebo vykonávacích noriem, ktoré budú reprezentovať naše individuálne alebo skupinové záujmy. No len potom, dámy a páni, ak vás niekto napadne a rozbije vám hlavu, nebuďte prekvapení, že ukáže legitímnu právnu normu formulovanú takýmto obsahom, na základe ktorej tak mohol učiniť. Nechcem povedať nič iné len to, že nielen tvorba zákonných noriem, ale aj ich posudzovanie musí mať širší ústavný rámec a musí vychádzať z celého kontextu právneho poriadku.

Dovoľte, aby som sa ešte zmienil o niektorých momentoch, je to predovšetkým to, čo sa deje po prijatí reformy a to je obrovská chvála, ktorá prichádza od predstaviteľov zahraničia. Nuž osobne som sa stretol s chválou hlavne predsedu Krajinskej vlády Hessenska, ktorý bol naposledy na návšteve, pán Koch, ktorý veľmi chválil túto reformu a žiadal, alebo očakáva aj u nich v Nemecku, že sa to určite udeje. Dámy a páni, konzervatívci vládli v Nemecku za predsedníctva pána Kohla, ja neviem, 12 rokov, 14 rokov? Nikto neurobil zmenu verejnoprávneho modelu Nemecka! Drobný príklad, keď sa na rok 2004 mala zvýšiť spoluúčasť pacientov alebo občanov v Nemecku na financovaní zdravotníctva o 9 mld. EUR, podotýkam, pri rozpočte 147 mld. EUR, tak sa o tom viedli trištvrťročné siahodlhé debaty v celom národnom parlamente. Dnes príde predstaviteľ, podotýkam, konzervatívnej strany a chváli nás, ako je to dobré, že experimentujeme na vlastných občanoch.

Takisto som sa stretol s informáciou, hlavne médiá to podsúvajú, že aj pán Baroso pri svojej návšteve veľmi chválil takúto reformu. Nuž, ale veď on je tiež predstaviteľom strany a vlády, ktorá však nikdy neurobila zásadnú zmenu systému z verejnoprávneho modelu do komerčného modelu v Portugalsku.

No a nakoniec toľko ospevovaná chvála Svetovej banky k tomu, bez toho, aby som chcel iritovať, skúste sa popýtať poradcov, ktorí sa podieľali na tvorbe reformy, kde sú zamestnaní alebo kde externe pôsobia.

Dovoľte, aby som záverom vyjadril niektoré postoje, ktoré sú všeobecne známe. Som presvedčený, že postoj Smeru tak, ako sme ho definovali, je správny a nič sa na ňom nebude meniť. Som presvedčený, že tá viera optimizmu vo fungovaní legislatívneho procesu a v to, že azda niekedy zvíťazí aj zdravý rozum, preváži a že sa dočkáme aj v tejto Národnej rade toho, aby pripomienky, ktoré majú výrazne odborný a vecný charakter, ako je to pri pripomienkach pána prezidenta, sa stanú predmetom aspoň diskusie. Aspoň diskusie, ak už nie normálnej techniky legislatívneho procesu, aby na konečnú implementáciu takýchto právnych noriem nedoplácal nakoniec pacient a občan.

Viete, ja verím, že snaha, a teraz to hovorím úplne úprimne aj vo svojom postoji voči pánu ministrovi, pretože som sa osobne stretol, keď sme sedeli a formulovali niektoré návrhy na zmeny, hlavne v súvislosti so zákonom č. 140, že má tú snahu pragmaticky a racionálne implementovať v podobe paragrafového znenia čosi, čo má negatívne prejavy v praxi. Som však presvedčený, že - a je to skúsenosť z dvojročnej praxe v tejto Národnej rade - to musí mať širší kontext a že jednoducho sa musia brať do úvahy podmienky, o ktorých som hovoril.

Viete, môj profesor filozofie kedysi hovoril, bolo to v období, keď plamenné heslá boli veľmi moderné a určite si to najmä vy starší pamätáte, keď všetci bojovali za mier, tak môj profesor filozofie povedal: "Paľko, my budeme bojovať za ten mier, aj keby nemal zostať kameň na kameni!" Mne sa niekedy zdá, že prístup a filozofia k tvorbe zákonov, ale hlavne neskôr k ich implementácii do praxe sa tiež riadi, a nie je to len problém rezortu zdravotníctva, týmito zásadami.

Dovoľte, aby som na záver poďakoval, a to napriek tomu, že opäť zrejme sa dozviem, že je to politický postoj k pánu prezidentovi, že na základe vecných a právnych analýz vrátil tieto zákony do Národnej rady, som presvedčený, že aspoň tento drobný priestor v obsahu, o ktorom som hovoril, prispeje k zlepšeniu legislatívneho procesu na Slovensku.

A ešte jedna poznámka, lebo som ti to sľúbil, Viliam, včera si povedal, že práve polemika o zmene zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti je typický príklad toho a vrátenie týchto dvoch zákonov, pretože ja som už dávno predtým aj v tomto pléne hovoril, že to sú tie dva zákony, ktoré zrejme vyvolajú takúto reakciu, a že to je príklad toho, klasický aristotelovský sylogizmus, že pán prezident je politický a je na našej strane. Nuž, chcem však dať do pozornosti, že pán prezident vrátil aj zákon o Environmentálnom fonde, za ktorý som hlasoval, ktorý je však v danom prípade a proti ktorému bola SDKÚ. Tak je pán prezident teraz spriaznencom SDKÚ? Alebo je spriaznencom Smeru?

Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť, som presvedčený, že sa nám spoločne podarí to, o čom som hovoril. Som presvedčený - a poviem to úplne otvorene -, že zákony, samozrejme, prejdú, ale som presvedčený, že aj k týmto vecným a legislatívnym pripomienkam sa v tejto Národnej rade určite vrátime v podobe noviel a pozmeňujúcich návrhov v príslušných právnych normách pri aplikácií zmien a reformy zdravotníctva.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pašku traja páni poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, vážený pán predseda. Chcem nadviazať na tú myšlienku, ktorú povedal pán poslanec, že v záujme politických záujmov je snaha vžité zásady práva opomenúť, poprípade ich nerešpektovať. Týka sa to počítania lehôt. Skutočne, mňa veľmi prekvapilo, ak bol názor, že lehota nebola zachovaná. Totiž ide stále v tomto zákone o legislatívny proces. Je to jeden z druhov rozhodovacích procesov. Tento proces sa končí vydaním zákona. Nikto nepopiera, že všetky kroky sú procesné kroky aj všetky úkony, ktoré sa robia. Neviem pochopiť, prečo práve jeden úkon, ktorý na základe ústavy robí prezident republiky, tiež procesný, by mal mať počítanie lehôt inak ako všetky procesné úkony, ktoré robia ďalší činitelia v legislatívnom procese. Poprípade v iných normotvorných procesoch aj aplikačných. Všetky zákony, či už zákon z oblasti správneho práva, trestného práva, občianskeho práva, tieto procesy poznáme, obsluhujú všetky odvetia práv vrátane ústavného práva, jednoznačne a bez sporu ustanovujú, že v prípade, ak lehota padne na deň pracovného voľna - nedeľu, sobotu alebo deň pracovného pokoja -, lehota je zachovaná, poprípade posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň, a to do 24.00 hodín. Preto stanovisko, ktoré bolo ústavným právom... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Ševc. Pán poslanec Číž!

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len chcem podporiť pána kolegu Pašku v tom, že skutočne neoliberálny model zdravotníctva vnáša do samotného zdravotného poistenia akcionársky a ziskový princíp. Nechcem sa nejako vracať k diskusii k tomuto, ale chcem len upozorniť, že aj samotné Spojené štáty cez amerického ekonóma Friedmanna odchádzajú od tejto politiky. A ako viete, za ekonomiku dostali teraz Nobelovu cenu úplne iní ekonómovia a za iný model než ten, ktorý sa presadzuje na Slovensku. V Európe od dôb Bismarcka, čiže už takmer 150 rokov, zdravotníctvo funguje na neziskovej a solidárnej báze, pričom zdravotné poisťovne si udržiavajú verejnoprávny charakter. Máte plnú pravdu, pán kolega Paška, skutočným poslaním zdravotných poisťovní je služba klientom vo verejnom záujme a nie tvorba zisku. A zrejme aj pánu prezidentovi išlo o tento moment. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel len poďakovať pánovi poslancovi Paškovi za to, že ma trikrát alebo štyrikrát citoval vo svojom rečníckom vystúpení a že pomerne presne vysvetlil pozície, ktoré som predostrel a hájil na včerajšom výbore pre zdravotníctvo, takže mu vlastne za to ďakujem, že nemusím vystúpiť a povedať to, čo on už povedal. A je to aj o to vernejšie, že to vlastne on predostrel, že naozaj sme včera mali takúto vášnivú a, myslím si, aj dosť vážnu diskusiu. Na záver chcem len povedať toľko, že naďalej som presvedčený o tom, že vrátenie tejto šestice reformných zákonov zdravotníctva do parlamentu je výsostne politické rozhodnutie pána prezidenta a s odbornosťou to nemá nič do činenia. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie k tejto šestici zákonov bude len jedno a v tejto rozprave poviem svoje postoje, pripomienky, názory a otázky.

Zámer môjho vystúpenia je asi ten, že by som bola veľmi nerada, aby sme skĺzli pri vrátení týchto zákonov len k politickému rozhodovaniu. Napriek tomu, že každá záležitosť v tomto parlamente má aj svoj politický rozmer, prezident republiky minimálne v dvoch zákonoch vyjadril isté vecné výhrady, na ktoré sme upozorňovali pri prerokúvaní týchto zákonov. To, že ich nedal do legislatívnej podoby, priznám sa, že ani neprekvapuje, ale myslím si, že prezident republiky v prípade len týchto dvoch zákonov, kde predniesol vecné výhrady, by musel mať tím legislatívcov k zdravotníckej problematike, s ktorými by bol za 15 dní schopný zmeniť istý myšlienkový posun v reformných zákonoch a nebolo by to dobré, pretože by sme určite neprijali dobré zákony a myslím si, že by bol v tom aj istý taký "guľáš" zámerov rezortu a možno pána prezidenta alebo ľudí okolo neho, ktorí sú jeho poradcovia v tejto oblasti.

Druhý dôvod na moje vystúpenie je ten, aby som len veľmi krátko a vecne, bez nejakej omáčky vyjadrila názor, prečo som nehlasovala a nemôžem hlasovať ani v tomto čítaní, pretože nemáme nijakú zmenu za zákony, a čo považujem za vážny nedostatok alebo minimálne otázku na to, aké vykonávanie týchto zákonov bude v praxi.

Krátko a teraz už veľmi vecne. Ide o termíny účinnosti. Závažným problémom zákonov sú aj termíny účinnosti. Sú veľmi rozhádzané, sú veľmi rozličné. Priznám sa, že ak 1. novembra má byť v platnosti zákon o zdravotných poisťovniach a následne máme dátumy 1. január 2005, 2006, uprostred roka, je v tom chaos aj pre odbornú verejnosť a nie to ešte pre laickú verejnosť, ktorá by sa týmito zákonmi mala riadiť.

Druhou výhradou je to, že chýbajú vykonávacie predpisy a nariadenia, ktorými by mali byť jasné niektoré pravidlá práve pre pacientov, pre poskytovateľov a pre ich vzťahy medzi poisťovňami. Niektoré nie sú vôbec k dispozícii, niektoré sú zatiaľ len v nejakej podobe. Ich účinnosť, týchto vykonávacích predpisov, aj podľa legislatívnych pravidiel by mala byť v súlade so zákonom, aby sa tí, ktorých sa táto reforma dotýka, vedeli pripraviť aj na konkrétne kroky pri reforme a mali by byť platné v predstihu, ako bude účinnosť zákona, alebo mali by mať účinnosť zákona a účinnosť predpisov spoločnú. A poviem to v konkrétnych prípadoch kde. A myslím, že hlavne ide práve o tento zákon o rozsahu.

Teraz by som prešla ku konkrétnym pripomienkam. Začnem týmto zákonom, ktorý prerokúvame, zákonom o rozsahu a poviem moje výhrady, ktoré chýbajú a ktoré nie sú. Pri zákone o rozsahu, keď sme namietali, že nemáme zoznam výkonov a cenu výkonov, aby bola možná a jasná spoluúčasť, na ktorú sa odvolávame v § 9 ods. 2 v zákone, minister a rezort tvrdil, že sa dopracuje, bude. Dnes síce máme pripravený nejaký vykonávací predpis o zozname výkonov, ale je bez cenovej kalkulácie, je bez bodovej kalkulácie, čiže dnes nevieme zjavne a jasne povedať, aká spoluúčasť bude. Dnes je jasné, že ministerstvo pripravuje vyhlášku tak, aby sme v priebehu možno dvoch rokov do konca tohto volebného obdobia nemali žiadnu spoluúčasť pacienta. Tým sa vyhneme akýmkoľvek sporom a rozporom. Len polroka sme tvrdili, že bude, zadefinujeme ju. Dnes možno nebude, lebo vyhláška bude hovoriť, že bude platiť to, čo platilo dnes, že budú výkony základnej zdravotnej starostlivosti hradené v plnom rozsahu, potom sa uvidí.

Druhou pripomienkou je vážna pripomienka. Tú namieta aj prezident, je to úhrada za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, kde by malo byť nariadenie vlády, ktoré zatiaľ nie je. Je to vážna pripomienka, pretože pacient, ktorý sa dostane do zdravotníckeho zariadenia a má platiť úhrady dnes po zrušení iných zákonných noriem, nebude jasné, aké bude platiť úhrady za tieto služby. Považujem to za dosť vážnu výhradu.

A možno ešte ďalšia konkrétna výhrada, to je aj diskriminácia podľa veku, keď v § 10 ods. 1 hovoríme, ako budú poskytované úhrady pacientom podľa veku. Myslím si, že aj po prijatí antidiskriminačnej legislatívy a podľa ústavy by sme sa mali vyhnúť takejto diferenciácii.

V ďalšej časti sa dotknem zákona o zdravotných poisťovniach, pretože chcem v jednom balíku predniesť moje pripomienky. Zákon o zdravotných poisťovniach vyžaduje zhruba 9 až 10 vedľajších noriem, nariadení a vykonávacích predpisov, z ktorých je čiastočne k dispozícii - ale nie oficiálne schválených a zverejnených - niekoľko vykonávacích predpisov. A tam je veľmi dôležitý § 8, kde sa hovorí, že ceny budú vznikať dohodou medzi poskytovateľmi a poisťovňami. Vychádzajúc z poznámky k zákonu o zdravotnej starostlivosti sa mimoriadne skomplikuje a predĺži dohodovací proces o cenách za výkony zdravotnej starostlivosti, pretože nekompletnosť zostaveného katalógu výkonov bez bodov a cien - čiže nebude jasný štandard, na základe ktorého bude dochádzať k dohode medzi poisťovňami a poskytovateľom - prinesie mnohokrát neriešiteľnú situáciu, kde bude to maximum alebo minimum tých limitov a tých cien, ktoré dostanú poskytovatelia. A myslím si, že tam bude ohrozená dostupnosť a plynulosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Alebo skĺzneme do situácie, keď poskytovatelia budú uvádzať svoje výkony ako neodkladné a akútne, aby boli zaplatené a aby poisťovňa akceptovala aj v tom prípade, že nebude dohodnutý nejaký cenový limit.

Moja základná výhrada, ktorá bola už v prvom čítaní, ak zákon o zdravotnej starostlivosti, kde pacient má právo na výber poskytovateľa, áno, zostalo to tak, má právo na výber poskytovateľa, ale zabudli sme mu tam dopísať, že len na toho, s ktorým má poisťovňa zmluvný vzťah. A kozmetická úprava, ktorú sme dopracovali, sa týka len všeobecnej ambulantnej starostlivosti, čiže len primárneho kontaktu. Nie je teda pravdou ani to, že teda má právo, ale má to právo obmedzené, a preto by aj v tomto paragrafe malo byť jasne zadefinované, čo je jeho právo a je minimalizované. Je samozrejmé, že takto zadefinovaným paragrafom by sa nám rozšírila minimálna sieť, ktorá je dnes zadefinovaná len súčasným stavom. Už aj tak sa bude rozširovať tým, že všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť v prípade, že nebude v sieti, bude musieť uzatvoriť poisťovňa s poskytovateľom zmluvný vzťah. Už aj to rozširuje sieť, čiže je to tiež nie celkom jasná situácia.

V paragrafoch o zdravotných poisťovniach - a možnože sme zákonu o záchranke alebo záchrannej zdravotnej starostlivosti venovali pomerne málo času a málo pozornosti, a preto tento návrh zákona, aj keď je najkratší, má možno najväčšie riziká a najväčšie čerpanie prostriedkov z verejného zdravotného systému. Tento zákon neustanovuje nikomu povinnosť zriadiť a prevádzkovať záchranky. Nemá prechodné ustanovenia, čo ak 1. januára skončí systém poskytovania tejto služby a po 1. januári nie je zadefinované, kto bude robiť túto službu. Pretože ak prejdú výberovými konaniami po účinnosti zákona, tak najskôr niekedy v marci, apríli môžeme hovoriť, kto bude robiť túto službu.

Zákon neustanovuje žiadne zriaďovacie náklady, financovanie, vybavenie, a čo je najvážnejšie, odborného zdravotníckeho pracovníka, akú má odbornú kvalifikáciu. Tu si však treba uvedomiť aj to, čo som hovorila o čerpaní prostriedkov. My síce vytvoríme jeden skvelý systém s 10-minútovou, 15-minútovou dostupnosťou, ale ak si zoberieme zásahy v teréne a uvedomíme si, že budeme platiť aj keď dobre odborného pracovníka, ktorý tam bude mať možno v týždni tri zásahy, budeme odčerpávať obrovské zdroje zo zdravotného poistenia na mzdy a réžiu. A zdá sa mi, že je to veľmi necitlivá vec, pretože prostriedky z verejného zdravotného poistenia by mali byť použité na zdravotnú starostlivosť a nie kdesi zakonzervované. A preto sa mi zdá, že aj v zákone o poisťovniach na to, že sa dávajú preddavky na záchranku, to je jediný spôsob preddavkového platenia, a vlastne nemáme predstavu, ako to bude fungovať, zdá sa mi to nie celkom vhodné.

V zákone o zdravotných poisťovniach síce pri vzniku akciových spoločností v prípade, že sa takáto spoločnosť dostane do nejakej zlej finančnej situácie alebo nastane zmena v jej finančnej situácii, je poisťovňa povinná oznámiť túto skutočnosť na úrad. Ale čo? Oznámi ju a nič sa nedeje. Nie sú tu žiadne ďalšie vážne kroky, ktoré by vlastne zlej finančnej situácii poisťovni bránili jej ďalšie pokračovanie alebo ukončenie jej činnosti.

Chcem sa opýtať a myslím, že to je veľmi vážny dôvod na odčerpávanie zdrojov zo zdravotného systému, sú informačné systémy v jednotlivých poisťovniach. My sme dnes vydali, a dodnes to nikto ekonomicky nezhodnotil, obrovské množstvo finančných prostriedkov na informačný systém. Dnes alebo v priebehu roka sa menili opäť objednávky na dodávateľov informačného systému len v tej najväčšej zdravotnej poisťovni. A my dnes po transformácii budeme vytvárať nové informačné systémy a budeme odčerpávať zase zo zdravotného systému. Preto ma zaujíma, kto vyčíslil a aké sú tie prostriedky, ktoré sa vydali na niečo, čo ostalo v zásuvke a nepoužilo sa a možno sa ani nebude používať, pretože každá akciová spoločnosť bude chcieť mať svoj a iný systém.

V § 6 ods. 2 čakacie listiny. Veľa sme o tom hovorili, ale myslím si, že sme ich nedomysleli. Minimálne v tom, že sú tu úkony a výkony v oblasti SALZ-ov, ktoré nie je možné robiť na čakacie listiny, pretože biologický materiál mnohokrát nemá odkladný účinok a na stanovenie diagnózy je potrebné jeho rýchle a včasné vyšetrenie. Čo v takom prípade, ak poisťovňa - budeme zas riešiť všetko akútnymi stavmi, akútnymi výkonmi alebo nájdeme nejaký iný mechanizmus? Čiže nie je doriešený tento vzťah.

A ešte sa dotknem v zákone o poisťovniach aj Úradu pre dohľad. Úrad pre dohľad budeme financovať, o tom hovorí aj prezident vo vrátenom zákone, zo zdrojov poistenia. Je to istý objem peňazí, ale dajme tomu nemáme dnes iný zdroj, musíme ich financovať z verejných prostriedkov. Ale pýtam sa: Ak sme dnes z objemu financií, ktoré sú v poisťovniach, stanovili limit na správnu réžiu, na to, aby poisťovňa nemohla "prejesť" prostriedky a mali sme ich stanovené na 4 %, v tejto Národnej rade niekoľko rokov dozadu a stále boli výhrady k tejto výške, že ju treba stále znížiť. Dnes sme v zákone o poisťovniach neobmedzili žiadnym spôsobom režijné náklady alebo úhradu akéhokoľvek a čohokoľvek z tohto systému zdravotnej poisťovne a nechávame jej voľnú ruku. My jej obmedzujeme len zisk. Ale ona nemusí práve hospodárením vytvoriť žiaden zisk, ktorý by potom mala dať práve do týchto zoznamov, do tých čakacích listín a na výkony zdravotnej starostlivosti. Čiže považujem toto za nie dobré a to obmedzenie alebo neobmedzenie nakladania s našimi prostriedkami v súkromných spoločnostiach za netransparentné a obávam sa toho. A vlastne tento systém zdravotného poistenia, verejného zdravotného poistenia by mal byť solidárny a nemal by byť ziskový.

Dovolím si ešte, vážení kolegovia, vás zdržať ešte jednou, to je jediné moje vystúpenie, ešte k zákonu o poskytovateľoch, kde sa dotknem asi štyroch bodov. Jednak je to členstvo v komorách, ktoré je dobrovoľné, ale disciplinárne konanie v prípade porušenia nejakých pravidiel sa môže vykonávať voči členom komory - čo je s tými zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú len registrovaní a nie sú členovia komory? Je možné voči nim vyvodiť nejaký disciplinárny postih, ak sa disciplinárny postih vzťahuje len na členov komory a nie na tých, ktorí sú len registrovaní?

V rámci licencií pri vydávaní licencií v § 68 sa zabudlo na istú skupinu ľudí a to sú biológovia, chemici, fyzici a genetici, pričom v ods. 6 v tomto paragrafe sú už uvádzaní, čiže je to, by som povedala, technický nedostatok.

A ešte sa chcem opýtať, a trošku sme diskutovali aj teraz, na § 69 v súvislosti s § 10, a to podmienky vydávania licencií, kde je uvedené, že na vydanie licencie potrebuje mať zdravotnícky pracovník odbornú prax 5 rokov. Myslím si, že toto obmedzenie, bola by som veľmi rada, keby pán minister vysvetlil, lebo sa môže stať, že bude nejaká disproporcia a neviem - myslím si, že ma pán minister nepočúva, ale to nevadí, má tu svojich pracovníkov, azda mu to potom vysvetlia, o čom som hovorila.

A ešte by som rada možno vo všeobecnosti povedala skutočnosť, ak sa nám začnú vytvárať akciové spoločnosti ako poskytovatelia. Už dnes sa rozbehol veľmi zvláštny mechanizmus, viem si to predstaviť u poskytovateľov jednotlivcov alebo odborných pracovníkov, že sa vytvárajú eseročky. Ale ak začneme vytvárať eseročky na veľmi zvláštnej báze pre jednotlivé zdravotnícke zariadenia a nemocnice a my eseročkám zveríme alebo prenajmeme na istý čas niekoľko miliónový majetok a dnes, v poslednom čase s veľmi dobrými investičnými prostriedkami, ktoré boli vložené do týchto zdravotníckych zariadení, pýtam sa: Akým spôsobom sa bude prevádzať celá transformácia? Nezdá sa mi to celkom v poriadku.

Možno azda ešte pripomienka k zákonu o zdravotnej starostlivosti, kde po 1. januári bude platiť aj starý, aj nový zákon a nikde v prechodných ustanoveniach sa nehovorí, dokedy bude účinnosť starého zákona ukončená. Katalóg zdravotných výkonov je síce predložený, ale chýbajú mu vlastne štandardy, o tom som hovorila. Dnes sa použil zoznam výkonov Liečebného poriadku. Pýtam sa: Prečo sme ho nemohli použiť so všetkými náležitosťami, aj s cenovým výmerom, aj trebárs s bodovým hodnotením, ktoré je v cenových výmeroch?

Z pohľadu týchto všetkých pripomienok sa mi zdá, že pri množstve nedokonalostí, nejasností a niekde možno aj neúčinností týchto zákonov vznikne konflikt vo vzťahoch medzi poskytovateľmi, pacientmi a poisťovňami. A práve preto, že nie sú dnes niektoré paragrafy jasné a zjavne prepojené, z toho dôvodu sa mi zdá, že ja ako zástupca občanov a možno pacientov, a to sú všetci občania, pri týchto výhradách, na ktoré som na mnohé nedostala odpoveď, na mnohé, ktoré sú aj dnes nejasné, a moja obava z toho, že má platiť takáto reforma a niektoré veci začať už 1. januára, možno 1. novembra, ma presviedčajú, že nemôžem hlasovať ináč, ako som hlasovala v prvom hlasovaní v treťom čítaní. Pretože sa mi zdá, že sa nezlepší systém zdravotnej starostlivosti, skomplikuje sa a obávam sa, aby sme sa nedostali späť k niečomu, čím sme museli prejsť vytvorením nových zákonov a ich nekonečnou novelizáciou, ako to bolo do dnešného dňa.

Ďakujem pekne za pozornosť a prepáčte, že som vás zdržala viac, ako ste možno očakávali. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej dvaja páni poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Urbáni a Soboňa. Pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja nadviažem na začiatok vystúpenia pani kolegyne Sabolovej a musím vyjadriť takisto svoju nespokojnosť, čo sa tu dva dni deje o takých závažných zákonoch, ktoré majú reformovať naše celé zdravotníctvo, že nevieme, čo máme robiť, a nie som si istý, že aj tento postup, ktorý tu je, je štandardný. Vo mne to vzbudzuje podozrenie, buď je prezidentská kancelária nekompetentná, alebo podľa vyjadrení z posledných týždňov nemá dostatok pracovníkov na to, aby spracovala zákony, ktoré dostáva, tak potom buď sa budeme tým zaoberať a treba niečo spraviť, rozšíriť ju, alebo potom ak nebude schopná pracovať tak, ako sa od nej vyžaduje, tak by bolo potrebné potom uvažovať o zriadení druhej komory parlamentu, ktorá by odborne, technicky posudzovala zákony tak, aby sme my poslanci a takisto aj občania mali pocit, že vieme, čo schvaľujeme, a to, čo schválime, že bude mať nejakú váhu. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Soboňa.

V. Soboňa, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prekvapuje ma obrovská ľahostajnosť, s akou sa zaoberáme tým, či prezident vrátil zákony z politických alebo z iných dôvodov. To predsa vôbec nie je podstatné! Prezident vrátil tieto zákony z toho dôvodu, že posudzoval jeden veľký rozpor v týchto zákonoch - a to je legislatívna nekvalita a protiústavnosť.

Ale tieto zákony obsahujú ďalšie veľmi vážne rozpory. Jeden z najväčších rozporov je nerealizovateľnosť zdravotnej starostlivosti na základe týchto zákonov ani na úrovni súčasnej zdravotnej starostlivosti. Je obrovský rozpor medzi tým, čo vystupujú predstavitelia predkladateľa, a medzi tým, čo je zakotvené v zákone. Nie je pravdou, že sa zlepší dostupnosť! Nie je pravdou, že sa zlepší kvalita! V zákonoch je napísané niečo iné. Nie je pravdou, že budú pôsobiť trhové mechanizmy! V zákonoch je napísané niečo iné.

Takže toto sú najzávažnejšie veci, ktoré potvrdzuje aj samotný predkladateľ v jednom bode, ktorý považujem za kľúčový - otázka spoluúčasti. Nie je pravdou, že sa nebude zvyšovať. A sám predkladateľ to vo svojich dosahoch formuluje: "Spoluúčasť pacienta sa bude meniť podľa disponibilných zdrojov a spôsobu zdravotnej politiky vlády." V tomto závere je povedané všetko a hlavne to, že je to jedno obrovské klamstvo, celá šestica reformných zákonov.

A musí vzdať hold pani poslankyni Sabolovej, že mi potvrdila, že nie všetkým členom KDH sú cudzie kresťanské princípy, ktoré vychádzajú z toho, že predovšetkým sa musí sledovať blaho národa a blaho občanov. Musím so smútkom povedať, že tento parlament nie je v stave chrániť záujmy občanov. A to je myslím... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Prerušujem rokovanie do 11.00 hodiny. Budeme pokračovať hlasovaním o prerokovanom bode programu a potom rozpravou o ďalších prezidentom vrátených zákonoch. O 11.00 hodine hlasujeme, páni poslanci.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)