B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Keďže ste boli posledný, ktorý ste sa prihlásili ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu... Ešte predtým sa hlásite, pán spravodajca? Nech sa páči, máte slovo ako spravodajca podľa rokovacieho poriadku hocikedy.
V. Horák, poslanec: Ja by som chcel na základe pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli podané v rozprave, vyňať na samostatné hlasovanie body 1, 2, 5, 6, 7, 8, 11 až 16 a 17 zo spoločnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, najskôr mi dovoľte, aby som sa poďakoval všetkým poslancom bez výnimky za veľmi vecnú a korektnú diskusiu k tomuto zákonu, aj za veľký záujem, ktorý ste oň prejavili aj teraz pri prerokúvaní tu v pléne, ale aj predtým. Pôjdem postupne k tým najdôležitejším veciam, ktoré boli vznesené v rozprave.
Pán poslanec Šulaj hovoril najmä o tom, že chýba podľa jeho názoru analýza dopadov. Tá analýza existuje, my máme vypočítané a je prístupná na internete, bola prerokúvaná aj so ZMOS-om z hľadiska dopadu, z hľadiska prepočítania toho, aký bude efekt pre jednotlivé obce podľa nového systému, a aj porovnanie, keby sa ten systém nemenil, ako by to bolo. Faktom je, že tie dopady nebudú pre všetkých rovnaké, faktom je, že z krátkodobého hľadiska na rok 2005 to bude pre mnoho obcí a miest znamenať horšie podmienky, ale pre mnoho lepšie podmienky, ako by bolo, keby sa systém nemenil. Ale tiež faktom je ešte dôležitejším podľa mňa, že už od roku 2006 a celkom určite od roku 2007 pre všetky obce to bude znamenať lepší stav, ako by bol ten, keby sa reforma nerobila.
A teraz ten dopad v roku 2005 pre tie obce, kde to bude horšie, to bude nie preto, že to bude v roku 2005 nespravodlivé alebo nespravodlivejšie, ale pretože doteraz to nebolo dostatočne spravodlivé a dostatočné kriteriálne. Pretože doteraz tých kritérií, podľa ktorých sa rozdeľovali peniaze, bolo veľmi málo, bol to v zásade len počet obyvateľov a potom časť výnosu dane z právnických osôb podľa sídla tej právnickej osoby, ale to bola veľmi malá časť. Čiže doteraz napr. sa nezohľadňovali také veci, ako je veľkostné kritérium, teda to, že mnohé obce a mestá, každé väčšie sídla majú náklady s tým, že poskytujú verejné služby aj tým, ktorí prichádzajú za prácou, za zábavou alebo za rekreáciou, za službami, za nákupmi do väčších miest, alebo za štúdiom do väčších sídiel. Nezohľadňovalo sa to, že keď niektoré obce mali viac detí alebo viac dôchodcov a poskytovali im originálne kompetencie, mali s tým väčšie náklady ako iné.
A toto, musím povedať, a to je pre mňa najdôležitejšie, že ZMOS, ktorý reprezentuje takmer všetky samosprávy, ak sa nemýlim, tak vyše 90 % samospráv sú členmi ZMOS-u, čiže každého typu, každého veľkostného, iného typu členovia sú v ZMOS-e, aj ZMOS uznal a akceptoval po dlhých diskusiách a vysvetľovaniach, že neexistuje lepší, spravodlivejší spôsob, nenavrhli žiaden alternatívny, iný, lepší spôsob. Aj keď treba povedať, že nie všetci členovia ZMOS-u s tým súhlasili, ale nakoniec akceptovali po diskusii to, že toto je najvyváženejší a najlepší návrh. Čiže tým chcem povedať, že aj tie analýzy existujú a aj to, že to vzniklo po dlhej diskusii a je to naozaj omnoho spravodlivejšie a aj výhodnejšie pre všetkých.
K jednej podstatnej veci, ktorú navrhol pán poslanec Šulaj, potom aj viacerí poslanci, naposledy aj pán poslanec Baška o tom hovoril, to je otázka zákon alebo nariadenie. Tu by som naozaj chcel poprosiť a vyzvať, aby sme akceptovali aj tú dohodu, ale nielen preto, že bola urobená dohoda so ZMOS-om, ale aj preto, že vecne to naozaj vychádza ako racionálnejšie riešenie. Pokúsim sa vysvetliť prečo.
Nebudem sa dotýkať veľmi ústavnoprávneho sporu alebo aspektu tejto veci, pretože uznávam, že môžu byť stanoviská, že je to v rozpore, ale sú stanoviská, naše stanovisko je, že to nie je v rozpore s ústavou. Jediná inštitúcia, ktorá má naozaj legitimitu a legitimáciu povedať, či je to protiústavné, alebo nie, je Ústavný súd. My sme presvedčení, že to protiústavné nie je. A chcem poukázať na príklad nariadenia vlády, ktorým sa určujú normatívy financovania v školstve, kde tiež je to určené nariadením vlády.
Ale vecne k dôvodom, prečo je to lepšie nariadením vlády ako zákonom. Hovoril to aj pán poslanec Hort a je to naozaj tak. Zavádzame veľmi zložitý systém a bolo by unikátne a je nepravdepodobné, že by sa stalo, že by v ňom neboli žiadne chyby alebo že by sa neukázalo, že vnikli niektoré veci, ktoré sú také, že je všeobecná vôľa, že ich treba zmeniť a že ich treba zmeniť čo najskôr. Čiže pri zavádzaní takto zložitého systému je minimálne na prechodné obdobie dobré mať flexibilnejšie možnosti prípadných korekcií veľkých disproporcií. Toto uznal aj ZMOS. A my sme sa zaviazali - a opakujem to verejne aj tu -, že by malo ísť o prechodné obdobie a že po tomto prechodnom období, ak sa systém stabilizuje, je možné riešiť to aj zákonom. A je to aj veľmi praktický dôvod. A ten praktický dôvod spočíva aj v tom, že z časového hľadiska by sme jednoducho nestihli riešiť to zákonom.
Čiže ten problém, ktorý je, je ten, že ak by tento pozmeňujúci návrh prešiel, obávam sa, že by to ohrozilo realizáciu fiškálnej decentralizácie od 1. 1. budúceho roka. A fiškálna decentralizácia sa nedá zavádzať v polovici roka ani k štvrťroku, takže naozaj by som poprosil o pochopenie tohto stanoviska a týchto dôvodov, ktoré nás k tomu viedli.
Pán poslanec Čaplovič hovoril o materských školách, najmä, a viacerí z vás ste sa dotkli toho, čiže ja to možno zhrniem, toho, čo nakoniec je riešené pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Horáka a čo vzniklo ako vzájomná dohoda a som veľmi rád, že to podporila aj opozícia ústami pani poslankyne Muškovej.
V zásade ten problém je v tom, že sa objavili výhrady a obavy, ktoré ja chápem a nehovorím, že nie sú neopodstatnené, že niektoré potrebné zariadenia by sa možno nemuseli financovať vôbec alebo nie v tej miere, ako je to potrebné, lebo by to bolo čisto v rozhodovacej právomoci obcí, miest a regionálnych samospráv. No my však keď vychádzame z decentralizácie verejnej správy, tak dávame im kompetencie, ale aj zodpovednosť za to, aby ony určili, čo je dôležité, a spoliehame sa a veríme, že miestni a regionálni poslanci sú minimálne takí zodpovední ľudia, ako sú poslanci národného parlamentu, ako je vláda, a že jednoducho oni dokonca ešte viac musia zohľadňovať to, čo je potreba tých ľudí, ktorí v tom území žijú, pretože oni sú pri nich bližšie. Ale akceptovali sme tie obavy, tie riziká a najmä to, že keby sa tie peniaze rozdeľovali podľa bydliska dieťaťa, nie podľa toho, kde vlastne čerpá tie služby, že by mohlo vzniknúť najmä v prechodnom období, že by mohli vzniknúť disproporcie, že by sa nedohodli starostovia, že budú prispievať atď. Preto chcem povedať, že plne podporujeme a som rád, že vznikol návrh, ktorý umožňuje politickú dohodu tak, že vlastne preklenuje ten problém, vytvára akýsi kompromis medzi tým obmedzovaním samostatnosti tých samospráv, ale zároveň zvyšuje mieru istoty alebo znižuje mieru rizika, že by k tým disproporciám mohlo dôjsť.
Ale toto rieši aj obavy, ktoré vyslovil pán poslanec Čaplovič, len chcem povedať, že pozmeňujúce návrhy, ktoré on dal, ktoré by znamenali, že by vlastne zhruba 5 mld. korún kompetencií voči najmä materským školám sa presúvalo z originálnych do prenesených, idú nad rámec, vysoko nad rámec tej dohody a znamenali by, obávam sa, nemožnosť schválenia týchto zákonov, pretože tieto veci sú veľmi previazané. Ak by ony prešli, tak by bolo potrebné meniť aj tie čísla, bolo by potrebné meniť pomery príjmov v tých percentách tak, ako sú určené v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Horáka, a ďalšie veci. A navyše niektoré z tých návrhov išli nad rámec tohto zákona, takže aj z procedurálnych dôvodov si myslím, že nebude možné o nich, že keby sa o nich rozhodlo pozitívne, že by to vyvolalo značné problémy.
K stanovisku pani poslankyne Tóthovej, že to má byť protiústavné, som sa už vyjadril. A, žiaľbohu, nie je to realizovateľné. To je ten problém, že aj prakticky to už aj z časových dôvodov realizovateľné cez zákon nie je. Chcem teda podporiť návrh, ktorý predložil pán poslanec Horák, je výsledkom dlhých rokovaní a podporili tento návrh nakoniec aj pani poslankyňa Mušková a ďalšie panie poslankyne, pani poslankyňa Dolník a ďalší.
Dovoľte mi ešte stručne reagovať na tie obavy, ktoré vyslovila pani poslankyňa Mušková z toho, či nebudú a aby neboli rušené tieto mimoškolské zariadenia. Ja som o tom hovoril ako o princípe v tom zmysle, že, isteže, teoreticky táto obava existuje. A ja nehovorím, že aj v praxi nemusí nastať takýto stav v niektorých obciach a mestách. Ale keď chceme naozaj robiť decentralizáciu, keď chceme naozaj presunúť tie kompetencie a zodpovednosť na miestnych volených, zdôrazňujem volených, funkcionárov, ktorí žijú v tom území s tými ľuďmi, s tými rodičmi aj s tými deťmi, tak si myslím, že v zásade by sme sa toho obávať nemuseli. Aj keď nehovorím, že by nemohli nastať minimálne prechodne niektoré problémy, ale myslím si, že je toto riziko zmenšené tým návrhom, ktorý ste nakoniec aj podporili, ktorý predniesol pán poslanec Horák.
Čo sa týka peňazí, peňazí nepôjde menej. Peňazí pôjde viac. To som aj vyčíslil tým, že v roku 2006 by to malo byť o takmer 2 mld. viac a v roku 2007 dokonca o takmer 4 mld. viac oproti prípadu, keby sa fiškálna decentralizácia nerobila. Vyplýva z toho, že tam budú zafixované tie percentá výnosu dane z príjmu fyzických osôb a táto daň rastie a všetky prognózy, nielen naše, ale aj nezávislé prognózy hovoria, že by mala rásť veľmi dynamicky aj v nasledujúcich rokoch.
No a vlastne potom už len... Jaj, ten pozmeňujúci návrh, ktorý dala pani poslankyňa Mušková ohľadne tých sociálnych zariadení, tej prílohy 14, ktorý bol podporený viacerými poslankyňami aj z koalície, aj z opozície, k tomu by som rád povedal toľko. Na jednej strane chápem tie obavy a chápem aj ratio toho návrhu, tak ako bol predložený, na druhej strane zase je to tá otázka dôvery alebo nedôvery v to, že vyššie územné celky budú financovať v tej miere, alebo nie, sociálne súkromné a neštátne sociálne zariadenia. Ja s týmto návrhom nemôžem vysloviť súhlas nie preto, že by som nechápal tieto, ale len, alebo najmä z toho dôvodu, že ten návrh vznikol, tak ako ho my predkladáme, po dlhých rokovaniach aj s vyššími územnými celkami. A ja som sa dohodol, že predložím tento návrh. Preto by som poprosil o pochopenie, že nemôžem odporúčať návrh iný, aj keď chápem, aké dôvody vás k tomu viedli. A zároveň ten pozmeňujúci návrh, ak by bol schválený, tak on nenaruší celú tú koncepciu ani nebude nevyhnutne meniť tie čísla, ktoré sú v tých pomeroch, pretože by išlo v zásade o to, že ak by prešiel tento návrh, tak časť peňazí, ktorými by inak mohli nakladať úplne voľne, ale ich peňazí, budú musieť s touto časťou nakladať podľa tej prílohy a podľa tých doterajších pravidiel. Čiže ešte raz, chápem tie dôvody, chápem aj tú istú racionalitu, ale z dôvodov tej dosiahnutej dohody to nemôžem odporučiť.
Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Baška ohľadom motivácie, je pravda, že ak by bol výnos dane z právnických osôb, že tá motivácia by mohla byť v tomto zmysle vyššia. Ale zároveň si myslím, že motivácia napriek tomu existuje, pretože keď budú samosprávy schopné získať investorov, podnikateľov, budú mať väčší výnos dane z nehnuteľností, ktorú si už stanovujú samy, budú mať viac solventných ľudí, solventných podnikateľov a iné možnosti zdrojov príjmov a tak ďalej atď. Čiže chápem to, ale aj z hľadiska jednoduchosti toho systému sme nechceli rozširovať ho o ďalšie dane. Daň z príjmu právnických osôb, to sme aj uvažovali, to by bolo možné, daň z pridanej hodnoty nie veľmi.
A posledná vec, ktorú ste spomenuli, lebo k nariadeniu verzus zákonu som sa už vyjadril, otázka kapitálových výdavkov. Fiškálna decentralizácia vôbec nerieši kapitálové výdavky, lebo tento mechanizmus by mal zabezpečovať len prostriedky na verejnú správu, to je na poskytovanie verejných služieb, verejných statkov prostredníctvom samosprávy. Čiže tie kapitálové výdavky ani sa nepredpokladalo, že by mali byť hradené napr. z výnosu tej dane z príjmov. Ale ak budú, tak budú, je to, samozrejme, kompetencia, keďže sú to originálne kompetencie a vlastné zdroje samospráv, s ktorými si môže naložiť samospráva tak, ako chce, tak je možné z toho financovať aj kapitálové výdavky.
Ešte raz chcem poďakovať za veľmi korektnú a vecnú diskusiu a požiadať vás o podporu tohto zákona aj ďalších zákonov. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, môžete mať záverečné slovo.
V. Horák, poslanec: Áno, ďakujem. Vážené dámy a páni, poprosil by som, pán poslanec Baška mal správny postreh a pravdepodobne pri kopírovaní toho môjho pozmeňujúceho návrhu na 3. strane vypadol posledný riadok. Tam ten text končí "§ 4 ods. 1" a pod ním má nasledovať veta: "Finančné prostriedky najmenej vo výške garantovaného minima. Garantované minimum" a pokračuje to textom na druhej strane.
Poprosil by som vás, keby ste si to tam doplnili.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 724).
Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, cieľom návrhu zákona je vytvoriť právny rámec na realizáciu procesu decentralizácie financií od roku 2005 a zabezpečiť transparentnosť a jednotnosť úpravy rozpočtového procesu a pravidiel hospodárenia s prostriedkami rozpočtov územných samospráv.
Návrh zákona upravuje podrobnejšie tieto oblasti:
- postavenie a obsah rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov,
- finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom VÚC,
- rozpočtový proces a pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami.
Boli k tomuto vládnemu návrhu uplatnené počas prerokúvania vo výboroch viaceré pripomienky. Pripomienky ZMOS-u, ktoré mali zásadný charakter, boli predmetom viacerých spoločných rokovaní, na ktorých sa vysvetľovali princípy a postoje a na ktorých došlo nakoniec k dohode na tých návrhoch, ktoré sú premietnuté v návrhoch, o ktorých budete hlasovať.
Najdôležitejšia zmena, ktorú sme akceptovali, je zákonná úprava o zaradení podielov na daniach v správe štátu medzi vlastné príjmy rozpočtu obce a vlastné príjmy rozpočtu vyššieho územného celku. Inými slovami, ten rozdelený výnos dane z príjmov fyzických osôb a príjem z cestnej dane bude chápaný aj explicitne ako vlastný príjem obcí, čo zvyšuje ešte mieru ich nezávislosti v súvislosti s nakladaním s týmito zdrojmi.
Ďalšie zmeny a doplnky sa týkajú postupu obce a VÚC pri poskytovaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a tvorby rezervného fondu obce a VÚC.
Kvôli zabezpečeniu súladu navrhovaných zmien novej právnej úpravy zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy so zákonmi, ktoré obsahujú úpravy o rozpočte obce a rozpočet vyššieho územného celku, predkladajú sa súčasne pozmeňujúce návrhy aj v novelizácii zákona SNR o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu.
Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1016 zo 17. júna 2004 pridelila vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 451 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu uznesením č. 231. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Celkový počet 11 členov, prítomných 8, za návrh hlasovalo nula poslancov, nula poslancov bolo proti a všetci ôsmi sa zdržali hlasovania.
Pod bodom IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, vážené dámy, vážení páni, ktoré boli prijaté vo výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre verejnú správu. Je ich spoločne 24. O týchto bodoch potom odporúčam hlasovať spoločne. V bode 9 a 19 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť a spoločne potom o ostatných bodoch s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa... Pardon, mám tu jednu jedinú písomnú prihlášku do rozpravy od pána poslanca Šulaja za poslanecký klub Smer.
Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, máte slovo. A po vašom vystúpení sa opýtam, či sa chce ešte niekto ústne prihlásiť do rozpravy.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, čas už trochu pokročil, niektoré stanoviská som sa snažil vysvetliť v predchádzajúcom stanovisku Smeru. Chcel by som byť veľmi stručný, možnože poviem náš názor Smeru alebo odporučenie na hlasovanie, to, čo podporíme a kde vidíme možnosti oproti vládnemu návrhu zákona, ktoré sa sčasti alebo z väčšej časti nachádzajú už aj v gestorskej správe.
Sme za to, aby sa vyriešila problematika podielových daní a vlastných príjmov. Táto skutočnosť je v gestorskej správe. Budeme podporovať všetky tieto skutočnosti a pozmeňujúce návrhy, ktoré budú súvisieť s tým, aby mestá a obce a územná samospráva mali vlastné príjmy.
Ďalej podporíme všetky veci, ktoré budú súvisieť s poskytovaním dotácií na verejnoprospešné účely, ak má obec dlh, pretože si myslíme, že aj tieto činnosti patria obci.
Ďalej podporíme pozmeňujúce návrhy, ktoré súvisia s poskytovaním dotácií návratných finančných výpomocí na preklenutie časového nesúladu.
Budeme takisto za to, aby výkon štátnej správy sa financoval v rozsahu v schválenom štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok bez ohľadu na podpisovanie delimitačných protokolov.
Sme za to, aby sa tak isto ako v predchádzajúcich zákonoch všetky finančné súvislosti prerokúvali s ministerstvom financií, a to so zástupcami vyšších územných celkov, ako aj miest a obcí.
Tak isto chceme upozorniť na to, že rezervný fond, ktorý bol predložený vo vládnom návrhu zákona, mohol byť podľa mňa a podľa metodického hľadiska riešený aj trošku elegantnejšie, v systéme možnože Obchodného zákonníka, ktorý dáva aj určitý strop rezervného fondu. Namieste možnože je aj otázka variantného prístupu, že sme mohli časť rezervného fondu používať aj na schodky kapitálových výdavkov alebo bežných výdavkov. To sú už však témy, s ktorými by sme vystupovali, keby sme my predkladali v podobe vládneho návrhu zákona podobné reguly alebo podobné princípy.
Sme za to, aby sa percento rezervného fondu znížilo smerom nadol. Myslím si, že je potrebné mestám a obciam, pokiaľ sú podkapitalizované alebo pokiaľ majú nižšie príjmy alebo problematický výber príjmov, aby ten rezervný fond nebol stanovený tak vysoko.
Možnože upozorňujeme na § 17, ktorý v praxi môže spôsobiť problémy, a to sú pravidlá používania návratných zdrojov financovania obce. Tam sú dve podmienky: Dlh neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roku a suma ročných splátok a výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roku. Myslíme si, že práve tieto dve podmienky, pretože sú vo vzájomnej konjunkcii, môžu spôsobiť problémy pri ich dodržiavaní a pri plnení. V každom prípade asi snahou štátu bolo to, aby financovanie miest a obcí zo strany štátu bolo transparentné, aby sa narábalo s finančnými prostriedkami tak, aby ich mestá a obce alebo územná samospráva nevedela nejakým spôsobom zneužiť tak, že vstúpi do veľkých dlhov, ktoré následne môžu spôsobiť finančné problémy pri vymáhaní týchto dlhov. Dali sa však tieto veci robiť aj iným variantným spôsobom.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Minárik. Nech sa páči, máte slovo.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v krátkosti. Čo chcem? Chcem, aby sa bod č. 7 spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie. Bod č. 7 spoločnej správy hovorí, že v § 11 ods. 1 v prvej vete sa slová "podľa rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roku" nahrádzajú slovami "podľa predloženého návrhu rozpočtu obce alebo návrhu rozpočtu vyššieho územného celku".
Ďalej je odôvodnenie, ktoré vlastne nehovorí nič iné, len premieňa na drobné, čo tento návrh hovorí, neodôvodňuje ho, ale v podstate hovorí, že by sa malo pristúpiť na rovnaký mechanizmus, ako dnes platí pre štátny rozpočet, teda že by exekutíva rozhodla o tom, podľa čoho sa bude realizovať rozpočtové provizórium.
V predchádzajúcom návrhu, ktorý predkladá pán minister, o tomto na úrovni štátneho rozpočtu prebehla pomerne obsiahla diskusia a na samosprávnej úrovni sa chce zaviesť to, proti čomu táto diskusia smerovala. Ja by som podotkol, ale ak by dvaja robili to isté, nebolo by to to isté. V tomto prípade by to bol výrazne iný a výrazne väčší problém, pretože vzťah medzi parlamentom a vládou je výrazne previazanejší, ako je vzťah medzi exekutívou, ktorá je priamo volená na samosprávnych orgánoch územnej samosprávy, a zastupiteľstvami. Zastupiteľstvá majú dnes prakticky jediný styčný bod so svojou exekutívou a to je práve rozpočet. Ak by sme odbúrali aj tento styčný bod, dostávali by sa zastupiteľstvá či už obcí, alebo vyšších územných celkov do úplne podradnej roly, alebo by mohli byť často úplne, úplne mimo. Navyše verejná kontrola nemusí byť dostatočná. V každej obci, v každom meste rozpočty by sa mohli realizovať nie jeden, nie dva roky, možno dlhodobejšie na základe rozpočtových provizórií, teda len na základe rozhodnutia exekutívy, inými slovami - starostu, primátora, prípadne župana.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baška. Nech sa páči.
J. Baška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný. Mám jeden pozmeňujúci návrh. Predtým, než ho prečítam, chcem povedať to, čo tu spomenul aj pán inžinier Šulaj, že je to pozitívum, že v spoločnej správe sa znížila výška tvorby rezervného fondu na minimálne 10 % a len z prebytku rozpočtu. Čiže chcem vás požiadať, aby ste tento pozmeňujúci návrh, ako aj ostatné, ktoré sú v spoločnej správe, schválili.
Môj pozmeňujúci návrh, najskôr teda prečítam znenie. Mám ho v dvoch alternatívach, potom žiadam hlasovať, aby sa o každej alternatíve, keď neprejde prvá, tak aby sa o každej alternatíve vlastne hlasovalo zvlášť, keď neprejde prvá, aby sa hlasovalo o druhej.
Alternatíva č. 1 znie:
V § 17 ods. 6 sa vypúšťa písmeno a), označené písmeno b) sa ruší. V § 17 sa vypúšťajú odseky 7 a 8, doterajšie odseky 9 a 10 sa prečíslujú na odseky 7 a 8.
Druhá alternatíva, ak neprejde táto prvá, tak v § 17 ods. 6 písm. a) sa číslo "60" mení na číslo "120".
Odôvodnenie: Týmto pozmeňujúcim návrhom sa vypúšťa, teda v druhej alternatíve sa mení prvá z dvoch podmienok, za ktorých môžu obce prijať návratné zdroje financovania, a to, že celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Zároveň ostáva zachovaná druhá podmienka, ktorá hovorí, že suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.
Aj keď chápeme snahu ministerstva financií eliminovať možnosti nútenej správy obcí, tieto nemôžu čerpať finančné prostriedky tak potrebné pre ich rozvoj a pritom by bez problémov mohli splácať aj dlhodobejšie úvery, napríklad na opravy budov, kultúrne domy, školské zariadenia. Pri súčasnom splnení obidvoch podmienok sa nevytvárajú podmienky pre obce zobrať dlhodobý úver, napríklad aj hypotéku, aj vo väčšom objeme ako 60 % z bežných príjmov predchádzajúceho roka, pričom obec bez problémov spĺňa druhú podmienku, že suma splácania ročných splátok vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.
Je tu v odôvodnení uvedený aj príklad a chcem povedať, že podiel na dlhu verejného sektora, teda samosprávy, bol 14,3 miliardy korún ku koncu roku 2003, čo je 2,8 % z 520 miliárd slovenských korún, čo si myslím, že samospráva hospodári veľmi dobre.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Som veľmi rád, že znovu tá diskusia bola veľmi vecná, veľmi korektná a tentoraz aj bola kratšia.
Pán poslanec Šulaj nedal konkrétny návrh a ďakujem mu za podporu v tom zmysle, že povedal, že ten zákon so zmenami, ktoré navrhuje spoločná správa, vedia podporiť alebo že s tým súhlasia.
Ja teda hovorím, že súhlasím so všetkými zmenami, ktoré odporúča gesčný výbor vo svojej spoločnej správe.
Súhlasím aj s návrhom pána poslanca Minárika, viem, že teraz pán poslanec Mikloško čaká, ako odôvodním, prečo v tomto prípade mám iný postoj ako v prípade štátneho rozpočtu. Prvý dôvod povedal pán poslanec Minárik a je naozaj zásadný. Ten vzťah medzi starostom a primátorom na jednej strane a zastupiteľstvom je úplne iný a je oveľa nezávislejší ako vzťah medzi vládou a parlamentom, keď nás môžete kedykoľvek odvolať buď ako celok, alebo aj jednotlivo. Mestské alebo miestne zastupiteľstvo to priamo volenému starostovi urobiť nemôže. (Reakcie z pléna.) To je.. (Reakcie z pléna.)
To je prvý dôvod, ale je aj iný dôvod. A ten iný dôvod je ten, že najmä obce a menšie mestá si môžu oveľa viac dovoliť dlhodobo fungovať na provizóriu, ako si to môže dovoliť štát. Jednoducho štát z hľadiska toho, že medzinárodné finančné trhy, ratingové agentúry, záväzky, ktoré máme v súvislosti so vstupom do EÚ, s konvergenčným programom a neviem s čím všetkým.
No a ďalší argument, tretí, je ten, že aj doteraz to fungovalo inak pri samosprávach a inak pri štáte. Pri štáte to fungovalo tak, ako navrhujeme ďalej, že teda podľa vládneho návrhu rozpočtu, a pri obciach a mestách to doteraz fungovalo podľa predchádzajúceho roka, teda tak, ako navrhol pán poslanec Minárik.
Takže ja napriek tomu, že sme - lebo aj náš pôvodný vládny návrh bol ten, ako vlastne navrhuje teraz pán poslanec Minárik, on navrhuje k tomu sa vrátiť. My sme súhlasili v rámci snahy o dohodu so ZMOS-om aj s týmto ústupkom, ktorý som však nikdy nepovažoval za veľmi šťastný, takže využijem, že je tu ten návrh pána poslanca Minárika a podporím ho.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Baška a spomenul to aj pán poslanec Šulaj, tu by som chcel veľmi pekne poprosiť, aby sme nepodporili tento návrh a neodporúčam ho podporiť, aj keď chápem to, čo tým sleduje - aby sa zvýšil ten priestor. Ale dovoľte mi povedať, prečo to nepodporujem.
Po prvé, my uvoľňujeme ruky samosprávam. Tým im dávame oveľa viac možností, zodpovednosti, kompetencií aj peňazí, ale zároveň štátu zostáva zodpovednosť za celkovú stabilitu verejných financií, za makroekonomickú nerovnováhu. A rozpočty obcí, miest a vyšších územných celkov sú súčasťou verejných rozpočtov. Čiže máme obavu z toho, aby sa nestalo to, že prílišným uvoľnením rúk a zmäkčením pravidiel jednoducho budeme verejné financie na centrálnej úrovni strážiť, ale prostredníctvom deficitov na samosprávnej úrovni nám budú tieto deficity celkového fiškálneho okruhu narastať.
Druhý dôvod, prečo chcem veľmi pekne poprosiť, aby tento návrh nebol podporený ani v jednej alternatíve, aj keď, samozrejme, tá prvá by bola úplnou katastrofou, keby tam neboli žiadne limity, a tá druhá by bola tiež zlým riešením, ale nie až tak, ako tá prvá. A ten dôvod je ten, že tieto pravidlá nie sú nové pravidlá. Tých 60 a 25 % bolo schválených v dnes platnom zákone o rozpočtových pravidlách pred troma rokmi s tým, že nadobudnú účinnosť 1. 1. 2005. Čiže ide o niečo, s čím už tri roky nielen obce, mestá a VÚC, ale aj banky počítajú a s čím ony dlhodobo kalkulujú, že tieto podmienky a tieto rámce tu sú. Čiže nejde o nič nové, ide, opakujem, o vec známu tri roky, ktorá je len prevzatá do tohto návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy z dnes platného zákona o rozpočtových pravidlách.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 719. Spoločnú správu máte v tlači 719a nové znenie.
Prosím vás, pán podpredseda vlády a minister financií, aby ste vládny návrh zákona znovu odôvodnili. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ide o tretí zákon, ktorý vlastne rámcuje fiškálnu decentralizáciu. V zásade návrh nového zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady preberá doterajšie princípy zdaňovania nehnuteľností, vyberania miestnych poplatkov a zdaňovania motorových vozidiel používaných na podnikanie. Výrazne sa však posilňujú právomoci obcí a vyšších územných celkov s cieľom zvýšiť ich zodpovednosť v danej oblasti. Všetky ustanovené miestne dane sú fakultatívne a obec, VÚC má možnosť rozhodnúť sa podľa vlastných podmienok a potrieb, či miestnu daň zavedie a bude vyberať na svojom území. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady zostane v polohe obligatórnosti tak, ako je to v súčasne platnej právnej úprave.
V predloženom vládnom návrhu zákona sú určené základné pravidlá, ktorých podrobnejšia úprava sa ponecháva na obciach a v prípade dane z motorových vozidiel na vyšších územných celkoch. Rozhodujúcim pri vyberaní miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bude všeobecne záväzné nariadenie vydané obcou alebo vyšším územným celkom v intenciách tohto nového zákona. Miestnu daň z motorových vozidiel budú spravovať tak ako dosiaľ daňové úrady a výnos z tejto dane bude príjmom rozpočtu príslušného VÚC a ostatné miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady budú podľa návrhu spravovať obce, aj výnos z nich bude ich príjmom.
V predloženom vládnom návrhu zákona sa zjednodušuje a sprehľadňuje zdaňovanie, spoplatnenie a zavádza sa racionalizácia vo vzťahu k povinnostiam daňovníkov, poplatníkov, platiteľov i vo vzťahu k správcom miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne a stavebné odpady. V súvislosti so zdaňovaním motorových vozidiel sa do vládneho návrhu zákona prebrali niektoré odporúčania zo smernice Rady EHS.
Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch.
Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu oboznámil s prerokovaním vládneho návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré máme pod tlačou 719, vo výboroch Národnej rady.
Národná rada svojím uznesením č. 1018 z 18. júna 2004 pridelila vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: S odporúčaním schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Celkový počet 11 poslancov, prítomných 8, za návrh hlasovalo nula, nula bolo proti a 8 sa zdržali. Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochrany prírody neprijal platné uznesenie, ktorý takisto nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny. Z celkového počtu 13 poslancov, prítomných 9, za návrh hlasovali 3, 3 poslanci boli proti a 3 sa zdržali.
Z uznesení výborov vyplynulo 52 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe pod bodom IV. Gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť predložený vládny návrh zákona s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako ich máme v spoločnej správe.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy prihlásený je pán poslanec... Pardon.
Otváram rozpravu, panie poslankyne, páni poslanci, k prerokúvanému bodu programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili traja páni poslanci: Igor Šulaj, Miroslav Maxon a Milan Cagala.
Pán poslanec Igor Šulaj, máte slovo.
Páni poslanci, chcem sa opýtať cteného pléna Národnej rady Slovenskej republiky, viacerí páni poslanci ma požiadali, či by bol všeobecný súhlas s tým, aby sme dokončili rozpravu aj o poslednom zo série zákonov súvisiacich s fiškálnou decentralizáciou (reakcie z pléna) a potom by sme hlasovali, poprípade pán predseda výboru ma ešte prosí, či by sme nemohli prerokovať aj správu o plnení štátneho rozpočtu a potom hlasovali o návrhoch, ktorých predkladateľom bol pán podpredseda vlády. Je? (Reakcie z pléna.) Poslankyne z HZDS nesúhlasia. (Reakcie z pléna.) Nie. Ale nesúhlasíte aj s tým, aby sme prerokovali plnenie? Dobre. Tak plnenie zajtra. Prijmeme kompromis.
Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.
Budeme hlasovať po prerokovaní tohto bodu programu. Nech sa páči, pán poslanec.