B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem, pán minister. Vaše stanovisko poznám a vy veľmi dobre viete, že vo výbore pred rokom sme mali tento problém a tie peniaze, žiaľ, ktoré mali ísť na výstavbu, išli na internáty. Ja si myslím, že to je len vaše rozhodnutie, že tých 300 mil. v horizonte rokov 2005 - 2007 je správne, ale ma prekvapuje názor ministerstva výstavby, že išiel s takýmto návrhom do vlády a prekvapuje ma, samozrejme, pozitívne najprv stanovisko ministerstva kultúry, ktoré v zmysle knižničného zákona to odmietlo, ale potom vo vláde sa nezachovalo tak, ako sa malo zachovať, lebo mám dobré informácie, čo sa tam udialo, aj keď som tam nesedel. A skutočne chcem vám kvitovať, že bojujete za to Centrum vedecko-technických informácií. Naozaj je to do sieťovania v rámci UNESCA, v rámci medzinárodných organizácií a teraz, keď budujeme už, verím pevne, aj informačnú spoločnosť na Slovensku, tak to je veľmi dôležitá vec, ktorá by mala fungovať predovšetkým mladým ľuďom, a nie úradníkom vlády.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, keď chcete, môžete, samozrejme, odpovedať.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem, nemám čo k tomu dodať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Tretiu otázku položila pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: "V akej etape realizácie sú práce súvisiace s vytvorením podmienok pre zlúčené súdy v zmysle zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR?"
Pán podpredseda, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, zákon č. 371 z tohto roku o sídlach a obvodoch súdov nadobudne účinnosť 1. januára 2005 v tej časti, podľa ktorej sa zlučujú súdne obvody a určujú sa sídla súdov, a v časti týkajúcej sa prechodu vecnej príslušnosti medzi jednotlivými stupňami súdov nadobudne čiastočne účinnosť od 1. 1. a čiastočne od 1. 7. budúceho roku.
Ministerstvo spravodlivosti sa pripravovalo spoločne so súdmi na realizáciu optimalizácie súdnej sústavy v priebehu celého roku 2003 - 2004, ale konkrétne kroky v oblasti organizačnej, majetkovej, personálnej týkajúce sa prechodu práv a zlučovania súdov sme začali uskutočňovať až po schválení zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v júni tohto roku. Od júna ministerstvo spravodlivosti už uskutočnilo - v júni 2004 sme vytvorili pracovisko, ktoré pomáha súdom realizovať prípravu na zákonný prechod práv v oblasti personálnej, majetkovej, metodickej. Takisto metodicky usmerňujeme súdy pri príprave preberania súdnych archívov a skončených spisov a pripravujeme úpravu na postup súdov pre odovzdanie a prechod súdnych spisov, v ktorých ku dňu 31. decembra konanie nebude skončené. Takisto v priebehu IV. kvartálu tohto roku pripravujeme elektronickú prevádzku na zlúčených súdoch tak, aby súdy mohli plynulo zabezpečovať výkon súdnictva od 1. 1. 2005. Zrejme predsedovia okresných súdov pravdepodobne v 4 prípadoch zriadia pracoviská súdov vo svojom súdnom obvode. Práve dnes doobeda som mal poradu s predsedami krajských súdov na tému optimalizácie. Všetky interné akty sú pripravené. A napriek tomu, že ide o náročný projekt, tak vás chcem ubezpečiť, pani poslankyňa, že ministerstvo tomu venuje mimoriadnu pozornosť a verím, že realizácia optimalizácie prebehne čo možno s najmenšími problémami.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, samozrejme, máte slovo.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister. Dotkli ste sa práve toho, ja som chcela reagovať na ten metodický list z júna 2004, kde ma zarazila tá formulácia rozdelenie súdov 5 a 5 s predpokladaným termínom k 1. 1. 2005, a potom 5 súdov, ktoré budú mať dočasné pracoviská. A tam predsa vieme, teda v tej rozprave sme vás upozorňovali, že súdy nie sú priestorovo pripravené na zlúčenie. Ja som si prešla súdy aj Skalica, Senica a Piešťany, Trnava a chcem len povedať, že pokiaľ viem, tie prípravy a realizácia vlastne toho prechodu ešte nie sú v takom štádiu, aby tieto dva súdy mohli byť zlúčené. Takže, ja sa chcem len spýtať, keďže sme si povedali a v zákone je, že od 1. 1. bude 10 súdov zlúčených, prečo sme ich zrazu rozdelili, keď sme vedeli, že budú priestorové problémy. Máme Obvodný súd Bratislava IV a pracovisko Malacky.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Podpredseda vlády, nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: K zlúčeniu súdov príde. Len v niektorých prípadoch, zrejme v 4 z 10 a zrejme nepôjde ani o Senicu a zrejme ani o Piešťany, tam dôjde aj k fyzickému zlúčeniu, ale budú asi 4 prípady, zrejme pôjde o Malacky, Pezinok, Námestovo a Nové Mesto nad Váhom, tak tam budú vykonávať v dvoch budovách súdy svoju činnosť, ale bude to jeden zlúčený súd s jednou podateľňou, s jedným predsedom, zrejme časť agendy bude vykonávaná len v sídle súdu napríklad trestná agenda, celá trestná agenda za celý zlúčený súd. Bude to zlúčený súd. Všetky súdy budú zlúčené presne tak, ako to hovorí zákon.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Štvrtú otázku položil pán poslanec Zubo, ktorého tu nevidím, takže ideme na piatu otázku, ktorú položil pán poslanec Čaplovič ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Lászlóovi Gyurovszkemu: "Vážený pán minister, z akého dôvodu ste navrhli a do vlády SR predložili alternatívu 2 - delimitáciu Centra VTI Bratislava z MŠ SR do MVRR SR?"
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán poslanec, naše ministerstvo sa od roku 1998 do roku 2003 rozrástlo z počtu 150 na skoro 400 pracovníkov, vrátane Slovenskej stavebnej inšpekcie. Preto sídlime v troch budovách: na Špitálskej, na Lamačskej a na Dúbravskej a z tohto dôvodu nemôžem, bohužiaľ, v súčasnosti prijať ďalších 20 pracovníkov, ktorí by boli potrební na vyhodnotenie eurofondov. Preto už skoro rok hľadáme priestor, kde by sme mohli mať ministerstvo v jednej budove. Po zlyhaní všetkých možných možností som pripravil do vlády materiál s tromi alternatívami, kde jedna alternatíva bola aj táto budova, ale s tým, že som ponúkol namiesto rozostavanej budovy hotovú budovu vedľa na Lamačskej ulici, ktorá by mohla slúžiť už ako hotová budova pre túto knižnicu. Keďže minister školstva s tým nesúhlasil, tak jednoducho túto alternatívu som stiahol.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte právo na doplňujúcu otázku.
D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem za vysvetlenie. Samozrejme, veľmi vnímam otázku personálnu a budovania tohto významného ministerstva aj po vstupe do Európskej únie, aj tých ľudí, ktorých by ste mali prijať, ale prekvapilo ma, pán minister, že skutočne taká významná inštitúcia, ktorá Slovensku chýba, ktorá je tiež rozhodená v rôznych budovách, ako povedal pán minister školstva, a to je to Centrum vedecko-technických informácií, že vás vôbec to zaujalo takýmto spôsobom riešiť, pretože táto budova je stavaná s tými 300 mil., ktoré ešte potrebuje, presne architektonicky pre knižnicu a pre takéto centrum, a nie pre ministerstvo. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Opakujem, práve preto som ponúkol hotovú budovu tiež po rekonštrukcii, ale keďže nebol súhlas, tak som to stiahol.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Tóthová podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: "Popri znížení veku trestnej zodpovednosti mladistvých neuvažujete iniciovať aj opatrenia na zníženie počtu akčných filmov a propagácie násilia v televíznych vysielaniach?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nechcem zľahčovať tento problém, ale najjednoduchším riešením je vypnúť televízor. Verím, že vám vadí miera násilia v akčných filmoch. Mne osobne však vadí najmä brutalita a násilie ľudí, ktoré vidím v správach, o ktorom čítam v novinách a s ktorými sú konfrontovaní ľudia vo svojom osobnom živote v našich uliciach a v našich mestách. Ako minister spravodlivosti cítim v prvom rade zodpovednosť chrániť našich občanov pred reálnym násilím.
Vážená pani poslankyňa, Národná rada 14. septembra 2000 schválila zákon o vysielaní a retransmisii, podľa ktorého do pôsobnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu patrí okrem iného aj určovanie jednotného systému označovania programov vo vysielaní televíznej programovej služby, takzvané piktogramy, a to nielen v rámci programov verejnoprávnej televízie, ale aj komerčných televízií. Považujem to za správne. Tieto piktogramy upozorňujú na to, že televízny program nie je vhodný pre detského diváka. Podotýkam, že to bol vládny materiál, za ktorý hlasovalo 103 poslancov, vrátane poslancov za KDH.
Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán minister, všetko som čakala od vás, ale takú sterilnú odpoveď som nečakala, že tak vlažne budete na takýto vážny spoločenský problém reagovať vy, kresťan. Neviem, či si uvedomujete, že každý desiaty trestný čin na Slovensku spáchajú deti. Neviem, či poznáte analýzu psychológov, ktorí poukazujú na negatívny vplyv médií, hlavne televízie a kina, rôznych hier na trestnú činnosť mladistvých. Neviem, či ste si povšimli poslednú situáciu, kde v Čechách zavraždili starenku deti, ktoré priznali, že celý scenár ich konania inšpiroval televízny film. Zákon, ktorý ste uviedli, veľmi dobre poznám. Bola som medzi tými, ktorí navrhli sprísnenie tohto zákona, ba dokonca osobne som navrhla a plénum to prijalo, aby ponuky programov nevysielali znázorňovanie zbrane, devastácie životného prostredia a iné násilia. Vôbec tento zákon sa nerešpektuje. Rada pre vysielanie a retransmisiu je úplne v tomto ohľade vlažná, preto som veľmi smutná, že aj vaša odpoveď bola taká, ako som povedala, sterilná a vlažná. Myslela som, že tu budete prezentovať ochotu sa zaktivizovať, pretože nedodržiavanie zákonov televíziami a zrejme pán minister hospodárstva už vie, že sa to týka aj televízie Markíza...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda, môžete odpovedať.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pani poslankyňa, na jednej strane ste povedali, že ste moju odpoveď nečakali, na druhej strane ste možno nečakali odpoveď na pripravenú doplňujúcu otázku. Ale to je v poriadku, samozrejme. Demokracia so sebou prináša nielen slobodu, ale aj zodpovednosť. Zrejme so mnou budete súhlasiť, pani poslankyňa, že ak ľudia majú možnosť vyriešiť tento problém svojou vlastnou voľbou, nemali by žiadať o zásah štát. Štát nikoho nenúti sedieť pred televíznym vysielačom alebo držať pred ním svoje deti. Toto rozhodnutie je naša sloboda a naša zodpovednosť voči sebe a voči svojim deťom. Čo sa týka rešpektovania zákona, Licenčná rada zodpovedá tejto snemovni, nie ministerstvu spravodlivosti.
Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Siedmu otázku položila poslankyňa Katarína Tóthová ministrovi vnútra Slovenskej republiky Vladimírovi Palkovi: "Minister Lipšic navrhuje zníženie veku trestnej zodpovednosti mladistvých. Kriminalita detí a mládeže je celospoločenský problém zasahujúci aj do vášho rezortu, na ktorý má nemalý vplyv násilie prezentované v televíznych programoch. Prečo sa ako minister - kresťan neangažujete za zníženie prezentácie násilia v televíznych programoch?"
Pán minister, nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vás vyviedol z omylu. Ja sa v tejto veci trošku angažujem. Na omyly, zvrátenosť a perverzné hodnoty našej doby upozorňujem dlhodobo. Stotožňujem sa, ak dovolíte, s citátom Richarda Weavera starého amerického južanského autora, ktorý prorocky napísal už pred polstoročím, že, citujem: "Náš svet zaplavila nesmierna demoralizácia. Najtrvalejším rysom toho je asi materializmus. Ten je však do veľkej miery podporovaný zmesou pretvárky, predstierania a vulgárnosti, ktorým by sme mohli dať nálepku hollywoodské hodnoty." Toľko Richard Weaver vo svojej známej knihe Ideas have consequences.
Pani poslankyňa, ja som dokonca, myslím, v apríli napísal taký rozsiahlejší článok do denníka SME, kde som kritizoval aj konkrétne filmy pre tú úplne neznesiteľnú mieru násilia, ktorú ponúkajú. Škoda, že ste to nečítali. Vaša kolegyňa pani poslankyňa Podracká to čítala a ma za to pochválila vtedy. Tam som kritizoval filmy ako Kill Bill a Natural Born Killers, Hannibal a Texas Chain Saw Massacre a tak ďalej.
Takže, pani poslankyňa, aby sme to zhrnuli. Angažujem sa, teda vaša otázka bola správna, adresát bol nesprávny. To je 50-percentná úspešnosť, to nie je také zlé.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči. Mali by ste sa prihlásiť. Už ste, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Pán minister, aspoň tou troškou ste ma potešili, že táto otázka vás zaujíma a že ste mi neodpovedali frázou, že demokracia prináša aj slobodu voľby, ako to urobil pán minister Lipšic. Táto fráza je nerealizovateľná, pretože je známe, že aj v doobedňajších hodinách napríklad počas prázdnin, keď rodičia boli v zamestnaní a deti školopovinné nechodili do školy a mnohé nemali zabezpečený program vzhľadom na sociálnu situáciu rodičov, boli doma a v doobedňajších hodinách si mohli pozerať filmy, ktoré rozhodne neboli pre nich akosi primerané a boli plné násilia. Ja nesúhlasím s tým, že váš...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ešte keby ste minútu dali pani poslankyni. Omylom stlačila procedurálny návrh. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Nesúhlasím s tým, že váš rezort je jedine rezortom, ktorý smeruje do polohy sankcie. Správny boj proti kriminalite je ten, keď sankcie sa spájajú s prevenciou. Ako minister tohto rezortu, aby vaši podriadení v rezorte mali čo menej práce, treba ich dostávať aj na aktivity vrátane ministra, ktoré pomáhajú prevencii, ktorá predchádza kriminalite. Bola by som veľmi rada, pán minister, keby ste tak, ako ste sa v novinách angažovali, angažovali aj v iných akciách, pretože, myslím, že už plne dozrel čas, aby sa táto spoločnosť cez prominentných funkcionárov a významné osobnosti zasadila za... (Automatické vypnutie mikrofónu po uplynutí časového limitu na položenie doplňujúcej otázky.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, z doteraz povedaného jasne vyplýva, že v našich názoroch je viac spoločné, než by sa zdalo. Musíme sa nejakým spôsobom dať dohromady a premyslieť našu spoločnú stratégiu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ôsmu otázku položila pani poslankyňa Martinčeková ministrovi životného prostredia Lászlóovi Miklósovi, ktorého zastupuje a miesto neho bude teda odpovedať pán minister Gyurovszky, minister výstavby, regionálneho rozvoja. Otázka je tohto znenia: "Pán minister, mohli by ste nás informovať, ako pokračujú (či pokračujú) rokovania medzi MH SR a MŽP SR o zálohovaní PET fliaš?"
Nech sa páči.
L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám prečítal odpoveď. Z podnetu ministerstva životného prostredia sa dňa 28. 4. 2004 na pôde ministerstva životného prostredia uskutočnilo ostatné pracovné stretnutie na úrovni generálnych riaditeľov sekcií ministerstva životného prostredia a ministerstva hospodárstva, ktorého cieľom bolo zhodnotenie stavov v oblasti zálohovania PET obalov a prijatie ďalšieho postupu riešenia tejto problematiky.
Zástupca ministerstva hospodárstva vyjadril opätovne nesúhlas so zavedením zálohovania PET obalov na nápoje v akejkoľvek forme. Na úrovni príslušných riaditeľov odborov, ktorí sa podľa potreby stretávajú, sa v súčasnosti pripravuje návrh takzvanej dobrovoľnej dohody, ktorá má hovoriť o tom, že v prípade neplnenia limitov recyklácie a zhodnocovania odpadov obalov určených pre daný rok v istom časovom horizonte bude Slovenská republika zaradená na zálohový systém na jednorazové PET obaly. Podľa ministerstva musia sa jasne definovať podmienky, ktoré považujú za potrebné zakotviť do tejto dohody a určiť okruhy ďalších subjektov, ktoré budú v tejto dohode figurovať. Tento návrh dobrovoľnej dohody bude predložený ministrovi životného prostredia a ministrovi hospodárstva na vzájomné odsúhlasenie.
V nadväznosti na novelu smernice o obaloch a odpadoch z obalov, ktoré sa menilo v prechodnom období pre Slovenskú republiku na zavedenie limitov zhodnocovania a recyklácie obalov a odpadov z obalov v stanovených smerniciach až do roku 2012, sa počíta s novelizáciou nariadenia vlády č. 22/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú záväzné limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a pre rozsahy recyklácie vo vzťahu k celkovej hmotnosti odpadov z obalov.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku, ale musíte sa prihlásiť.
Nech sa páči.
L. Martinčeková, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Nemám zatiaľ žiadnu doplňujúcu otázku, lebo nie je tu pán minister životného prostredia. Tak skôr na toho.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme.
Deviatu otázku položil pán poslanec Róbert Madej podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: "Pán minister, súhlasíte s tým, že niektoré časti zmlúv s KIA-Hyundai týkajúce sa zamestnanosti, pomoci v oblasti školstva zostali utajené?"
Nech sa páči, pán minister.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia vlády zo 7. júla tohto roku bola podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva a mnou vytvorená pracovná skupina na preskúmanie zmlúv v investičnej spolupráci s KIA Motors Corporation Hyundai Mobils a PSA Peugeot Citröen z hľadiska rozsahu zverejnenia. V tejto skupine boli dvaja zástupcovia nominovaní podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva a traja zástupcovia nominovaní mnou. Išlo o štátnu tajomníčku Doc. Žitňanskú, JUDr. Kolaříkovú a JUDr. Hrubalu. Pracovná skupina zasadla 12. júla, pričom zúčastnené strany sa dohodli, že rozhodujúcou právnou úpravou na určenie rozsahu informácií z predmetných investičných zmlúv, ktoré je vláda povinná sprístupniť, je zákon, § 10 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Zúčastnené strany prezentovali svoj právny názor na výklad ustanovenia ods. 1 a 2 tohto ustanovenia, pričom nedospeli k zhode, pokiaľ ide o výklad § 10 ods. 1. Podľa názoru zástupcov ministerstva hospodárstva sa podľa predmetného ustanovenia nesprístupňujú akékoľvek informácie označené ako obchodné tajomstvo. Podľa zástupcov môjho rezortu sa podľa predmetného ustanovenia nesprístupňujú len také informácie, ktoré sú označené ako obchodné tajomstvo a súčasne aj spĺňajú pojmové znaky obchodného tajomstva vymedzené v § 17 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ ide o všetky tri zmluvy, zúčastnené strany sa zhodli, že Slovenská republika je podľa § 10 ods. 2 povinná sprístupniť informácie týkajúce sa použitia verejných financií, nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce a informácie o štátnej pomoci.
Vzhľadom na vyššie uvedený záver sa zúčastnené strany zhodli, že sa zverejnia iba tie časti zmlúv, ohľadne ktorých je konsenzus a stanoviská oboch strán sú súhlasné.
Keďže som spomenul, že bol rozdielny právny názor na výklad § 10 ods. 1 zákona a vzhľadom na znenie čl. 17 ods. 3 druhá veta predmetnej zmluvy sme sa nezhodli na zverejnení niektorých ustanovení zmluvy. Podľa názoru zástupcov ministerstva hospodárstva vzhľadom na znenie čl. 17 ods. 3 predmetnej zmluvy informácie nad rámec informácií sprístupňovaných podľa § 10 ods. 2 vláda nie je oprávnená sprístupniť. Podľa názoru zástupcov ministerstva spravodlivosti je slovenská vláda povinná sprístupniť všetky informácie, ktoré nespĺňajú pojmové znaky obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka.
Zástupca ministerstva spravodlivosti v súlade s ich vyššie uvedeným stanoviskom a vzhľadom k textu predmetnej zmluvy, ktorá podľa ich názoru neobsahuje informácie napĺňajúce pojmové znaky obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka, dospeli k záveru, že vláda je povinná publikovať celý text investičnej zmluvy. S týmto stanoviskom mojich kolegov sa v plnej miere stotožňujem. Pokiaľ ide o prílohy, stanovisko zástupcov ministerstva spravodlivosti je totožné so stanoviskom zástupcov ministerstva hospodárstva aj v prípade aplikácie ochrany obchodného tajomstva len v rozsahu § 17 Obchodného zákonníka.
Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Nech sa páči, pán poslanec Madej, môžete mať doplňujúcu otázku.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, bol som istý čas rád, keď sme mali spoločne rovnaký právny názor na to, aké časti zmlúv a ako by sa mali tieto zmluvy zverejňovať. Osobne si myslím, že naozaj ľudia majú právo vedieť, ako štát nakladá s finančnými prostriedkami a s majetkom štátu a ktoré idú z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Mrzí ma, že tieto dva rezorty mali rozporné stanoviská a mrzí ma, že nakoniec v tom stanovisku asi ministerstvo spravodlivosti ustúpilo, keďže naozaj prílohy, ktoré sa týkajú zamestnanosti a ďalších vecí, sme nedostali ani doručené a pokiaľ viem, tak sa ani nesprístupňujú. A myslím si, že nič na tom nie je obchodným tajomstvom a určite také informácie nemôžu napĺňať pojmové znaky, ktoré hovoria o zamestnanosti, o štruktúre, možno o možnej výstavbe bytov, o pomoci v oblasti školstva pre zamestnancov z Kórey a ďalšie informácie. Nič z tohto nemôže napĺňať pojmové znaky obchodného tajomstva.
Preto ma trochu mrzí, že ešte stále sa toleruje porušovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. A chcel by som sa opýtať, či sa v týchto prílohách niečo zmení a či budú zverejnené.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Prílohy boli zverejnené a u príloh došlo ku konsenzu. Tam neboli zverejnené len tie údaje, ktoré je možné subsumovať pod obchodné tajomstvo podľa Obchodného zákonníka. U tých príloh to je tak, je to tak, inak by ste spochybnili aj stanovisko Doc. Žitňanskej, JUDr. Hrubalu, JUDr. Kolaříkovej, a nedošlo k dohode ohľadne interpretácie § 10 ods. 1 pri texte zmluvy, kde stanovisko rezortu spravodlivosti bolo, že je možné zverejniť celý text zmluvy. A také stanovisko rezort zastáva. Samozrejme, že subjekt, ktorý rozhodne, je ministerstvo hospodárstva, pretože do jeho právomoci uzatváranie týchto zmlúv patrí. Ale nešlo o žiadne ustupovanie. My sme nakoniec pri väčšine vecí ku zhode došli. Tam, kde ku zhode neprišlo, rozhodlo ministerstvo hospodárstva. Ale u príloh, ak ste spomínali prílohy, tak u príloh došlo k zhode a navyše došlo k zhode aj v tom, že všetky ustanovenia, ktoré, aj keď zahŕňajú obchodné tajomstvo, ale týkajú sa verejných zdrojov, sú a musia byť verejne prístupné, lebo tak to vyžaduje § 10 ods. 2. A k tomu aj prišlo.
Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zubo, ktorý tu nie je.
Takže ideme na jedenástu otázku, ktorú položil tiež pán poslanec Madej podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi hospodárstva Pavlovi Ruskovi: "Pán minister, tvrdíte, že štát je zlý vlastník. Prečo potom predávate elektrárne cudziemu štátnemu podniku?"
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete odpovedať.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, pán poslanec, bezpochyby viete viac ako ja. Lebo už viete, ako to dopadne a dokonca aj viete, ktorý podnik je a ktorý zostane štátny. Takže dovoľte, aby som uviedol krátku "situačku", aby ste sa dostali do aktuálneho stavu. Boli traja záujemcovia, a sú, dali ponuky. Jedným bolo RAO, druhým bol ČEZ, tretím bol ENEL. V každom z nich stále je väčšinový vlastník štát, ale ešte sa nič nikomu nepredáva a už vôbec nie konkrétnej firme. Pokiaľ ide o súčasný stav, tak je odporúčanie privatizačného poradcu a privatizačnej komisie, ktorá hovorí o tom, že prioritný záujemca by mal byť taliansky ENEL. A pokiaľ som informovaný, tak vo veľkej miere brali do úvahy aj skutočnosť, že talianska vláda rozhodla v auguste tohto roku o predaji 25 % akcií ENEL-u prostredníctvom kapitálového trhu do 26. októbra tohto roku. To teda znamená, že odporúčanie komisie do veľkej miery akcentovalo aj tú skutočnosť, že nimi odporúčaný kandidát nie je štátny podnik, bezpochyby nebude v čase, keď bude, ak teda získa dôveru vlády, keď bude podpisovaný záverečný protokol, keď bude podpisovaný transakčný dokument a investičná zmluva. Rozhodnutím... Rusko to nesmie byť, ako povedal pán poslanec Mikloško, ani nebude, lebo je až tretí v poradí a KDH si oddýchlo. V každom prípade neviem, ako to vysvetlíte svojmu bývalému šéfovi teda. (Hlasy v pléne.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nebavte sa s pánom poslancom, ktorý vám nepoložil otázku. Nech sa páči, pán poslanec Madej je váš partner teraz. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: On začal. No a v konečnom dôsledku v čase, keď sa rozhodne o záujemcovi, pokiaľ to bude ten, ktorého odporúča privatizačná komisia, tak určite nebude podnikom, v ktorom bude mať majoritu štát. A teda vaša otázka sa stane irelevantnou.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej, môžete mať doplňujúcu otázku, nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, vy hovoríte, že ja už konkrétnemu podniku predávam a pritom vy obhajujete jeden a konkrétny podnik po celý čas. No čo sa týka predaja napríklad tým Talianom, tak tvrdíte, že v čase predaja, v prípade ak to vláda odsúhlasí, nebude štátny podnik, ale pokiaľ mám informácie, stále najväčším akcionárom bude štát, že ostatní budú drobní a tým pádom štát bude mať významné postavenie - talianska vláda - významné postavenie v tomto podniku. Stále pôjde o podnik držaný v rukách najmä cudzím štátom. Preto si myslím, že nakoniec na privatizáciu doplatia občania. Jediné, aký to bude mať význam, že sa zvýši cena elektrickej energie a doplatia na to všetky domácnosti, aj podniky. Chcel by som sa pri tej príležitosti okrem tohto ešte opýtať, kto zaručí, že cena elektrickej energie nebude jedna z najvyšších, tak ako je napríklad v štáte alebo v podniku, ktorý ste obhajovali.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Cena elektrickej energie predsa nie je určovaná vlastníkom podniku, to už by ste mohli vedieť, ale Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý jednoznačne je v rukách štátu, je to štátna regulačná rada, ktorú menuje, alebo členov ktorej menuje prezident Slovenskej republiky, nie vlastník, sieť v regulovaných sieťových odvetviach určuje cenu, po prvé.
Po druhé, ja podľa informácií, ktoré dostávam, jednou z nich je aj tá vaša, už som obhajoval všetkých troch. Niekedy som na začiatku obhajoval Rusov, potom som pre niekoho obhajoval Čechov. Ja vychádzam zo stavu, ktorý je. A privatizačná komisia a privatizačný poradca povedali to, čo povedali, ja tie ponuky skúmam. A iste, žiaľbohu, alebo teda zlá správa pre Smer, s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k výberu strategického investora už v tomto volebnom období. Chápem, že vás to musí trápiť, ale dá sa povedať, že táto situácia je taká, s ktorou sa musíte zmieriť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul. Ďakujeme za odpoveď. Končím tento bod programu.
A v rokovaní teraz budeme pokračovať bodom
interpelácie poslancov.
Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásil pán poslanec Fajnor a pán poslanec Čaplovič.
Takže ako prvý vystúpi s interpeláciou pán poslanec Fajnor, nech sa páči. Potom, keď vystúpi pán poslanec Čaplovič, otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul. Ďakujeme za odpoveď. Končím tento bod programu.
A v rokovaní teraz budeme pokračovať bodom
interpelácie poslancov.
Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásil pán poslanec Fajnor a pán poslanec Čaplovič.
Takže ako prvý vystúpi s interpeláciou pán poslanec Fajnor, nech sa páči. Potom, keď vystúpi pán poslanec Čaplovič, otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem podpredsedu vlády a ministra hospodárstva pána Pavla Ruska v téme, ktorá tu už bola načatá.
Predchádzajúca i terajšia Dzurindova vláda úmyselne roky systematicky ničí tento štát tým, že presadzuje privatizáciu strategických podnikov, pričom používa vecne neopodstatnený a neprijateľný argument, že štát je zlým vlastníkom. V súčasnosti ponúka na predaj 66 % akcií Slovenských elektrární, pričom privatizáciu pokladá za jediné možné riešenie, čo je veľmi veľká chyba.
Privatizačná komisia vybrala ako najvhodnejšieho investora taliansku spoločnosť Enel. Rozhodnutie o to prekvapivejšie, že posúva Slovenské elektrárne, š. p., do rúk štátnej firmy iného štátu, takže vlastne nemožno ani hovoriť o privatizácii. Ohlásená zmena vlastníctva spoločnosti Enel iba dokumentuje nestabilitu. Opakuje sa tu zlý príklad tzv. privatizácie, za ktorú je zodpovedná Dzurindova vláda. Chcem poukázať na zoštátnenie štátneho podniku Slovenské telekomunikácie v prospech nemeckého štátu, ktoré mali podľa zmluvy preinvestovať ešte 1 mld. EUR, pričom cena teda bola stavaná tak, že pokiaľ bude táto suma preinvestovaná, bola výrazne znížená. Dodnes sa tak neučinilo. Vláda je ticho a túto spôsobenú škodu Slovensku nikto nerieši zo zodpovedných.
Pýtam sa vás, vážený pán podpredseda vlády a minister hospodárstva, aký význam má posunutie Slovenských elektrární inému štátu? Nie je to iba vidina získania provízií? Enel navyše nemá vôbec skúsenosti s prevádzkou jadrových elektrární a táto skutočnosť je viac ako riziková. Enel ponúka vláde za 66 % akcií - v prepočte asi 33,6 mld. Sk. V odborných kruhoch takýto postup vyvoláva prinajmenšom pochybnosti o účele a pozadí takejto privatizácie, pretože hodnota Slovenských elektrární sa trhovo reálne odhaduje od 80 do 100 mld. Vyjadrenia o vplyve ďalších faktorov na rozhodovanie sú v tomto prípade účelové a nič nezmenia na skutočnosti, že vláda by mala privatizáciu z dôvodu nízkej cenovej ponuky zastaviť. Príklad by si mala vziať z českej vlády, ktorá zaujala vo veci jasné stanovisko a ČEZ je dnes podnik, ktorý expanduje mimo Českej republiky na trhy Európy, dosahuje zisk viac ako 17 mld. českých korún. Ak vezmem iba spodnú hranicu hodnoty Slovenských elektrární, 66 % akcií uvedenej hodnoty predstavuje 52,8 mld.
Žiadam vás, vážený pán podpredseda vlády a minister hospodárstva, aby ste informovali, ako vykryjete rozdiel medzi hodnotou akcií Slovenských elektrární a ponukou Enelu? Ide o sumu 19,2 mld. korún. Alebo túto škodu chcete vykryť z vášho osobného majetku? Občania tohto štátu nemôžu doplácať na vaše osobné, resp. skupinové záujmy. Očakávam vašu odpoveď, ktorá bude, pevne verím, v prospech slovenskej ekonomiky a nie - ako sa už stáva zvykom - v prospech zahraničných ekonomík.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: S ďalšou interpeláciou vystúpi pán poslanec Čaplovič, nech sa páči. A potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne s interpeláciami.
D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Keďže mi predseda vlády Slovenskej republiky v hodine otázok unikol o prsia, mal som vylosovanú piatu otázku, tak využívam interpeláciu v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky vo veci plnenia medzivládnej Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry, ktorá bola podpísaná 12. decembra 2003 ministrami zahraničných vecí oboch štátov Eduardom Kukanom a Lászlóom Kovácsom za prítomnosti vás, pán predseda vlády, a bývalého premiéra Pétera Megyessyho v rámci samitu Európskej únie v Bruseli.
Kým maďarská vláda si svoje záväzky k maďarskej menšine na Slovensku plní, slovenská vláda svoje záväzky voči slovenskej menšine v Maďarsku ignoruje. Kým maďarská vláda prostredníctvom Nadácie Pétera Pázmánya vyčlenila už 1 mld. forintov, ktoré aj poukázala na Slovensko, zo slovenskej strany stále hľadáme alibistické riešenia aj v samotnej vláde Slovenskej republiky. Tieto kroky vzhľadom na politickú citlivosť tohto problému sa v medzinárodnom kontexte napokon obrátia v neprospech Slovenskej republiky, ktorá sa tak dostane do pozície neseriózneho partnera, to znamená aj vo vzťahu k maďarskej vláde. Navyše, keď Európska únia a jej Komisia si začína oveľa viac všímať starostlivosť o diaspóry vo vnútri a mimo Európy.
Vážený pán predseda vlády, do vlády bol predložený návrh na vyčlenenie finančného príspevku pre slovenskú menšinu v Maďarsku v celkovej výške 11,5 mil. Sk na rok 2004. Tieto prostriedky sú navrhnuté uvoľniť z rezervy vlády Slovenskej republiky do rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky a budú adresne určené do oblasti vzdelávania a kultúry slovenskej menšine v Maďarsku. Mrzí ma, že sa tak nestalo, pričom podpredseda vlády Pál Csáky počas svojej septembrovej návštevy v Maďarsku na stretnutí so zástupcami slovenskej menšiny informoval, že okrem už schválených, podčiarkujem schválených, 11 mil. Sk vláda vyčlenila ďalšie 3 mil. Sk na konkrétnu podporu 6 inštitúcií v Maďarskej republike.
Takto ma informovali zástupcovia slovenskej menšiny v Maďarsku a takto je táto informácia, vážený pán predseda vlády, zachytená v správe Tlačovej agentúry Slovenskej republiky z 9. septembra 2004. Je to veľmi nepríjemné, ak sa takéto nepravdivé informácie alebo rozporuplné informácie dostávajú slovenskej komunite v zahraniční, konkrétne v Maďarsku, keď podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky bojuje za to, aby slovenská menšina dostala tých 11,5 mil. Sk, a predseda vlády v tejto oblasti mlčí. Verím, vážený pán predseda vlády, že navrhnuté finančné prostriedky budú slovenskej menšine čoskoro poskytnuté.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy s interpeláciou? Štyria. Končím možnosť sa prihlásiť ústne s interpeláciou.
Pán poslanec Ďaďo je prvý. Nech sa páči, máte slovo.
V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. V zmysle § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam interpeláciu na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu vo veci výpovede zamestnankyni Úradu vlády Slovenskej republiky pani Elene Šebovej.
Vážený pán predseda vlády, ako poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky sa mi dostali do rúk dokumenty o výpovedi Úradu vlády Slovenskej republiky pani Šebovej zo zdravotných dôvodov z roku 2000. Uvedená výpoveď bola rozhodnutím Okresného súdu v Bratislave I v roku 2003 označená ako neplatná, čo potvrdil v roku 2004 i Krajský súd v Bratislave. Týmto potvrdením krajského súdu sa stal rozsudok právoplatný, vykonateľný a nie je proti nemu odvolanie.
Pýtam sa vás, pán predseda vlády, prečo uvedený rozsudok Úrad vlády Slovenskej republiky nerešpektuje a kedy bude umožnené pani Šebovej vrátiť sa do zamestnania a kedy jej bude nahradená ušlá mzda? Ďakujem.