Šiesty deň rokovania
31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
22. septembra 2004 o 9.03 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme pokračovať v rokovaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Peter Bódy a na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Boris Zala.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o
vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 639).
Do rozpravy sa prihlásili ešte pani poslankyňa Majdová a pán poslanec Janiš.
Pani poslankyňa Majdová, nech sa páči, samozrejme, máte slovo.
M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku predložila k návrhu zákona (tlač 639) pozmeňujúci návrh.
V § 7 ods. 2 žiadam doplniť nové písmeno g, ktoré bude znieť: "g) mobilný hospic".
Návrh vychádza z koncepcie dlhodobej starostlivosti, pretože v pôvodnom návrhu zákona chýba špecifikácia ambulantnej starostlivosti mobilných hospicov, nakoľko táto služba sa poskytuje síce aj dnes prevažne v ambulantnej starostlivosti, ale treba aj v zákone vyšpecifikovať tento pojem, aby sa vyriešil problém úhrad za tieto služby.
Ďalej, v § 12 ods. 11 na koniec vety žiadam doplniť slová "a pre mobilné hospice".
V odôvodnení chcem uviesť, že vlastne pre právnickú osobu, ktorá poskytuje starostlivosť v mobilných hospicoch na, povedzme, širšom území, má viacej ambulancií, vlastne týmto vymedzíme, že tam stačí jeden odborný garant.
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu.
Ďalej chcem požiadať, aby sme pri hlasovaní o spoločnej správe na osobitné hlasovanie vyňali body 166, 169 a 243.
Body 169 a 243 majú viac-menej legislatívnotechnický charakter. Treba ich vypustiť, pretože dané ustanovenia sú lepšie zapracované alebo priamo k návrhu zákona, alebo v inom návrhu v bode spoločnej správy. Bod 166 sa týka žiadosti o vydanie licencie, kde sa teda prikladá k tejto žiadosti aj doklad o zaplatení poplatkov za vydanie licencie.
To je všetko, skončila som, pán predsedajúci. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Janiš. Nech sa páči, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v máji sme dlho diskutovali v prvom čítaní o reforme ako takej ako o celku reformy. Potom sa viedla taká ďaleko siahla diskusia na všetkých frontoch v takých dvoch rovinách. Jedna rovina bola proti reforme a druhá rovina bola rovina vysvetľovania, obhajoby reformy, jej nutnosti, neudržateľnosti súčasného stavu. Najviac bolo v diskusii vidieť médiá, kde mimo pragmatických a vecných vecí reforma zdravotníctva je aj vďačná mediálna téma. Myslím si však, že v jednom sa zhodujú podporovatelia aj odporcovia reformy, v tom, že súčasný stav, súčasný systém nie je dobrý, že je veľmi rizikový a rizikový hlavne pre pacienta. Dovolím si k tomu pridať to, že súčasný systém, súčasný stav je neudržateľný a nespokojnosť pacientov bude oprávnene narastať. Fenomén mnohých diskusií je: Nalejme do zdravotníctva viac peňazí, zvýšme odvody štátu za svojich poistencov. Tento fenomén sám osebe je zavádzajúci, veľmi krátkodobý a nesystémový.
Položme si otázku, či sú a ak sú, pre koho sú rovnaké pravidlá hry, tvrdšie pravidlá hry pre všetkých poskytovateľov škodlivé, nedajbože, nebezpečné. Pre pacientov určite nie. Spýtajme sa pacientov, či sú spokojní so súčasným stavom, či sú spokojní s tým, že kým sú definitívne dobre a kvalitne diagnostikovaní a liečení, uplynie veľa času, veľa chodení od dverí ku dverám, veľa kilometrov cestovania krížom-krážom. Prečo by všetci pacienti, všetci tí, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť a nebývajú v sídlach fakultných či iných špičkových zdravotníckych zariadení, nemali mať poskytnutú rovnako rýchle a rovnako kvalitne zdravotnú starostlivosť?
Tým, ktorí si myslia, že zdravotnícke zariadenie v každom kúte Slovenska, nech je ich kvalita akákoľvek, je dobré mať, je namierené proti pacientom samotným. Na kvalitnú a rýchlu diagnostiku musí nasledovať rovnako kvalitná a rýchla terapia. My na rozdiel od opozície máme tu politickú odvahu povedať našim, ale aj vašim voličom, že nemôžeme mať na každom kroku zdravotnícke zariadenie s komplexným diagnostickým a terapeutickým zázemím, s kompletným prístrojovým a mozgovým potenciálom. Na toto nemajú ani iné rádovo bohatšie ekonomiky sveta. Ale ponúkame systém a nástroj, ktorý ponúka táto komplexná reforma, táto šestica zákonov vcelku a vyrovnáva šance všetkých pacientov, našich aj vašich voličov, aby aj tí, ktorí nebývajú v sídlach špičkových zdravotníckych zariadení, mali porovnateľnú kvalitnú rýchlu zdravotnú starostlivosť. Dnes nerozhodujú a v budúcnosti nebudú rozhodovať ani tak kilometre, ale kvalitný, dobre vybavený, erudovaný lekár blízko pri pacientovi v teréne, kvalitná sieť špecialistov, a tak následná špičková diagnostika a terapia v konkrétnom zdravotníckom zariadení. Aj o tomto je reforma, aj o tomto je tento návrh zákona.
Je zlé pre pacienta, ak mu chceme vytvoriť systém, pravidlá, ak náhodou bude potrebovať zdravotné služby? Je zlé pre pacienta, ak sa vytvárajú podmienky na konkurenciu medzi lekármi, poliklinikami či nemocnicami? Je zlé, ak chceme vytvoriť pravidlá na sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, rovnosť šancí, rovnaké podmienky na poskytovanie kvalitnej diagnostiky a liečby? Som presvedčený, že pre pacienta, pre pacienta to zlé rozhodne nie je.
Naše zdravotníctvo za 10 rokov dozadu prešlo mnohými pokusmi o reformu systému. Tieto pokusy spočívali hlavne v nalievaní mimoriadnych miliárd korún do systému, spočívali hlavne v oddlžovaní zariadení bez ďalších systémových zmien. Na takéto pokusy doplácali hlavne tí, ktorí sa snažili správať efektívne, tí, ktorí nedali zelenú bezbrehému zadlžovaniu, ale víťazili a profitovali z toho hlavne tí, ktorí počítali s oddlžovaním, tí, ktorí s oddlžovaním rátali a podľa toho sa aj správali.
Bol som osobne v minulosti a som aj teraz proti takýmto spôsobom reformy. Bol som proti reformám, ktoré nivelizujú dobrých s tými horšími, ktoré nivelizujú zodpovedných s tými menej zodpovednými. Aj preto podporím šesticu predložených reformných zákonov, ktoré dávajú najväčšiu šancu dobrým, tým, ktorí sa neboja konkurencie, tým, ktorí dokážu svojich klientov nielen osloviť, ale ich aj kvalitne zdiagnostikovať a odliečiť. A o toto ide pacientom.
Je nekorektné a nesprávne, ak sa neefektívnosť a nekvalita schováva len a len za nedostatok peňazí. Nie je tomu tak. Zdravotnícke zariadenia, všetci poskytovatelia sa musia správať inak, nemôžu zneužívať dáždnik, ktorý sa nazýva pacient a zdravie, a zakrývať ním svoju neefektivitu a mnohokrát aj svoju nekvalitu.
Dnes sú zariadenia na Slovensku, ktoré svoje vnútorné reformy už robia, lebo inej cesty niet. Tie túto reformu, tak ako je navrhnutá, podporujú. A robia všetko pre to vo svojich zariadeniach, aby rovnakú kvalitu poskytli za menej peňazí. Som rád, že takýchto lekárov a takýchto zariadení na Slovensku je veľa. Ja im držím aj v mene pacientov palce. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozprave.
Preto rozpravu končím, vyhlasujem za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, ak sa chcete vyjadriť k rozprave, máte slovo.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, ide o zákon, ktorý je veľmi citlivo vnímaný odbornou verejnosťou, teda lekármi, sestrami, farmaceutmi. Chcem povedať, že niektoré veci v tom zákone sa nedali ani v tom úvodnom slove postihnúť, ale prvýkrát v dejinách Slovenskej republiky zákonom stanovujeme sestru ako samostatného poskytovateľa. To znamená, nebude už teraz odkázaná na objednávku lekára cez ADOS alebo sama, ale bude samostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na základe licencie alebo na základe povolenia, ak chcete. Prikladáme veľký význam domácej liečbe a domácej starostlivosti a to je typická starostlivosť, ktorú môže poskytovať sestra pri doliečovaní, ošetrovaní, ale aj v plnohodnotnom liečebnom procese.
Inou otázkou je otázka komôr. Tam vždy budú vládnuť dva názory. Prvý názor. Máme zriaďovať komory zo zákona? Ak áno, dáme im nejaké kompetencie? Ak im dáme kompetencie, a to môžeme len zo zákona, ako tie kompetencie budú plniť? Je iný názor, tzv. ľahšieho komorového systému presadzovaný vo väčšine krajín OECD, aby komory vznikali len ako neziskové alebo treťosektorové spoločenské alebo dobrovoľné organizácie týchto stavov. Nakoniec sme sa vo vládnom návrhu aj po jeho zmenách priklonili ku komorám zriadeným zákonom s kompetenciami na vydávanie licencií v prvom stupni konania preneseného výkonu štátnej správy.
Významnou funkciou komôr všetkých typov je sústavné vzdelávanie, a tým aj vplyv na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Tam si myslím, že naše komory zatiaľ majú najväčšiu rezervu.
Tretím okruhom bolo, koľko tých komôr máme mať. A teda priznám, že sme súhlasili ako predkladatelia so zriadením tej piatej, komory psychológov, fyzioterapeutov, liečebných pedagógov a iných preto, aby svojím spôsobom nemali pocit diskriminácie, aj keď sa to zle interpretovalo, že budú robiť na základe živnosti, 99,9 % týchto ľudí je pod Zákonníkom práce, je zamestnaných a nepotrebuje žiadnu živnosť, ale ani licenciu.
K pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predložené. Podporujeme vznik mobilných hospicov a bude dobré, keď budú uzákonené aj v zákone. Tým pádom s pozmeňujúcimi návrhmi pani poslankyne sa stotožňujem a požiadam vás o súhlas pri hlasovaní, aby ste to schválili. Treba povedať, že hospicová starostlivosť je na Slovensku v plienkach a je to chyba. Jednou z úloh zdravotníctva, ale aj sociálnej sféry je zabezpečiť kvalitnú hospicovú starostlivosť, Slovensko má potrebu zhruba 250 lôžok, starostlivosť pre tých, ktorí najviac potrebujú túto pomoc a ktorí sú najbezbrannejší, tak aby sme mohli naozaj zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť v paliatívnej liečbe a v hospicovej starostlivosti. Je mi ľúto, že veľmi pomaly rastú hospice. A otázka mobilných hospicov je v tom výhodná, že je to dynamickejšie. Máme veľmi dobré skúsenosti s mobilným hospicom v Banskej Bystrici, máme veľmi dobré skúsenosti s detským mobilným hospicom.
Takže chcem vás požiadať, aby ste odsúhlasili tento zákon, aj keď viem, že tento zákon bude druhým najčastejšie novelizovaným, pretože tie vplyvy tých poskytovateľov, samozrejme, tu budú najväčšie. A aj nastavením takého správneho objektívneho režimu, aby aj poskytovateľ mal svoje práva, aby nemal pocit, že on je tu len na to, aby slúžil, ale súčasne aby aj mal zabezpečené celoživotné vzdelávanie, spravodlivosť, prístup na trh, prístup na trh práce v zmysle článku ústavy, si myslím, že tento zákon je moderný v tom, že nastavil úplne iný pohľad na poskytovateľov, na ich sieť, na spôsob tvorby zmluvných vzťahov, na hierarchiu týchto poskytovateľov, na samostatnosť ich práce a zodpovednosť. Som rád a v zdravotníckom výbore bola dlhá diskusia k tomu, že môžeme prehlásiť po prijatí tohto zákona sestre ako vysokokvalifikovanému zdravotníckemu pracovníkovi, že sa stáva súčasťou tímu a nestáva sa podriadená v tom tíme, ale súčasťou tímu, vedúca samostatnej činnosti. Takže požiadam vás o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať v rokovaní o
vládnom návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 637).
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo poslankyni Márii Majdovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, máte slovo.
M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, dovoľte, aby som vás v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 637).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 973 z 26. mája 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.
Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokoval dňa 25. augusta 2004 a neprijal platné uznesenie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, taktiež výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokovali predmetný návrh zákona a odporučili ho plénu Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte v spoločnej správe uvedené pod bodom IV. Nebudem ich teda čítať, je 7 pozmeňujúcich návrhov pod bodom IV.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Súčasne ma teda gestorský výbor poveril, aby som túto správu predniesla. Ďakujem za slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu a zároveň vás chcem informovať, že písomne som dostal prihlášku dvoch pánov poslancov, za klub poslancov Smeru od pána poslanca Pašku, predsedu výboru, nech sa páči, máte slovo, a ďalší je potom za klub KDH pán poslanec Bielik, predseda garančného výboru.
Nech sa páči.
P. Paška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, chcem využiť tento priestor hlavne ako akési zhrnutie našich postojov k reforme, ktorá, zdá sa, definitívne dostala zelenú. A eufória úspechu po pozitívnom hlasovaní dvoch včerajších zákonov zrejme zlomila aj tú poslednú mieru rezistencie, ktorá ako-tak ešte v niektorých mysliach nás z opozície, ale možno, a verím, aj niektorých z vás koalície pretrvávala.
Chcem za Smer vyjadriť názor, že akokoľvek rešpektujeme, samozrejme, vôľu väčšiny, naďalej sme presvedčení, že niektoré dopady zákonov, tak ako boli schválené, budú negatívne a že skôr či neskôr sa v tejto Národnej rade k riešeniu niektorých problémov, ktorým sa dalo predísť aj možno ešte väčšou úpravou zákonov, ktoré sme schválili, budeme musieť vrátiť v podobe noviel a návrhov. Ale nechcem zbytočne zdržiavať, pretože vidím, že záujem ukončiť túto zmysluplnú diskusiu o reforme zdravotníctva je veľký, a preto dovoľte niekoľko poznámok k zákonu o rýchlej zdravotnej pomoci.
Je fakt, a nakoniec som to vyjadril po rokovaní výboru pre zdravotníctvo, že si vieme predstaviť ako pre jediný zo zákonov z balíka pána Zajaca podporu pre tento zákon. Je fakt, že Slovensko potrebuje rýchlu záchrannú službu, a je fakt, že Slovensko potrebuje dobudovať na európsky štandard integrovaný záchranný systém. Z hľadiska obsahu a previazanosti na celkový systém zdravotníctva, aj keď, samozrejme, niektoré dopady a výstupy najmä na poskytovateľov sú, tento zákon je akoby tak trošku naboku celého reformného snaženia. A treba povedať, že je úplne legitímny a, sa domnievame, aj nesmierne potrebný. Napriek tomu tam aj počas diskusie a druhého čítania vyvstalo niekoľko problémov. A takisto po prijatí niektorých pozmeňujúcich návrhov zostali otázky nezodpovedané v paragrafovej rovine, zodpovedané ale priamo prísľubmi pána ministra alebo jeho tímu. Hovoríme najmä o tak trochu problematickom financovaní celej rýchlej pomoci. Tá miliarda korún, ktorá má ísť zo zdrojov zdravotných poisťovní, bezpochyby niekde bude chýbať. Miera efektivity v strednodobom a dlhodobom hľadisku je, samozrejme, veľmi vysoká. A zdravotné poisťovne to aj zdôrazňujú, že je takáto investícia pre ne nesmierne efektívna. Otázkou je, z akých zdrojov sa úbytok tej miliardy korún nahradí tak, aby tieto minimálne v období nábehu zriaďovania technického vybavenia operačných miest nechýbali v samotnom systéme z hľadiska úhrad iným poskytovateľom. To je aj problém, na ktorý sme narážali počas debaty, keď poskytovatelia na to poukazovali.
A už spomenutý zoznam operačných miest. Veľmi optimistický predpoklad o dostupnosti sa nakoniec dostal do veľmi podľa mňa triezvej roviny. Ja som presvedčený, že keďže pán minister prijal návrhy aj opozičných poslancov, myslím, že kolega Milan Urbáni tam dával tiež z klubu HZDS návrh na rozšírenie ich počtu a, samozrejme, aj optimalizáciu tým, že sa trošku navýšil čas a urobili sa aj niektoré vecné alebo stanovili sa odkladacie podmienky tak, aby nedochádzalo zbytočne k sankciám a k chybnému výkladu, obsah tohto zákona je dnes v podobe, kde môže mať ambíciu na svoje schválenie.
Dovoľte mi však ale, aby som za klub Smeru v tejto situácii povedal a zdôraznil, že zrejme to rozhodnutie nakoniec bude mať politický charakter a vzhľadom na to a napriek tomu, že chcem zdôrazniť, že sme stotožnení niekde s vecným obsahom tohto zákona, tento návrh zákona ako súčasť, ktorá má síce možno marginálny vzťah na ostatných päť zákonov, ale predsa len je súčasťou reformného balíka, ktorý sme striktne odmietali, nepodporíme. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bielik. Nech sa páči.
J. Bielik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, v dohľadnej chvíli sa uskutoční záverečné hlasovanie o ostatných štyroch zo šiestich zákonov predkladaných ministrom zdravotníctva za vládu Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som vyslovil uznanie všetkým, ktorí sa zúčastnili na ich príprave a tvorbe, ako aj poďakovanie všetkým, ktorí zabezpečovali potrebné administratívne a pomocné práce. Chcem poďakovať členom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorí svojím dielom prispeli k zvýšeniu kvality výslednej podoby spomínaných zákonov.
Prijatím zákonov sa uzatvorí jedna etapa prijatej reformy. Súčasne sa však otvára druhá etapa, ktorú môžeme nazvať etapou realizačnou. Práve realizácia v praxi bude takrečeno skúškou pravdy. Pre všetky zúčastnené strany bude chvíľačiť stav deň po mimoriadne závažnou výzvou v ich ďalšom pôsobení v nových podmienkach a v nových vzťahoch. Vieme, že zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti budú objednávať len tie výkony a služby, ktoré budú môcť uhradiť. Vieme, že zdravotnícke zariadenia budú realizovať len tie výkony, ktoré budú mať uhradené zdravotnými poisťovňami. Vieme, že prevencii sme dali významné miesto z pohľadu jej rozsahu i vynaložených nákladov. Každé preventívne opatrenie však musí byť sledované a potvrdené nielen z hľadiska klinickej prospešnosti, ale aj z hľadiska efektivity vynaložených nákladov. Sú oblasti, ktoré budeme musieť obsahovo dotvárať. Budeme hľadať kľúč na stanovenie správnych zásad tvorby siete zdravotníckych zariadení, ktorá by mala byť založená na regionálnom princípe. Každý región by mal poskytovať maximálne možný rozsah zdravotnej starostlivosti.
Budeme hľadať korektnú mieru spoluúčasti pacienta nielen v rámci zdravotníctva, ale, verím, aj v celkovom kontexte ostatných reforiem a so zvláštnym ohľadom na sociálne najslabšie, a tým aj najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Budeme hľadať mieru spoluúčasti štátu, kde verím, že od budúceho roku budeme pokračovať vo vyrovnávaní rozdielov od bodov poistného za tzv. štátnych a ostatných poistencov, pretože zdravie a zdravotná starostlivosť sú pre všetkých rovnaké. Stavovské organizácie budú musieť hľadať novú tvár a novú kvalitu činností, aby potvrdili opodstatnenosť svojej existencie a stali sa hodnotnými zástupcami svojho stavu za nových podmienok. Ohodnotenie práce lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov by malo byť úmerné k náročnosti ich práce a k priamym i nepriamym, i skrytým hodnotám, ktoré svojou prácou vytvárajú. Dúfam, že na konci týchto krokov budeme vedieť stanoviť prirodzenú potrebu zdravotnej starostlivosti v našej krajine s určením jej obsahu a rozsahu. Musíme sa snažiť o stanovenie reálnej ceny tejto starostlivosti a na základe tohto poznania aj o stanovenie reálnej miery finančnej spoluúčasti pacienta. Musíme sa vyhnúť nástrahám nerovnosti prístupu ku zdraviu a nerovnosti možnosti samotných pacientov, ktoré sa premietajú do rôznych foriem korupcie. Musíme sa vrátiť k odsunutej téme etiky a bioetiky, pretože ich postuláty sú zrkadlom, v ktorom konfrontujeme svoje zámery a svoje správanie.
Zdravie je hodnotou, ktorú musíme chrániť a pred ktorou musíme vytvárať patričné podmienky. Túto hodnotu chránia a zveľaďujú muži a ženy, ktorí by mali vedieť spájať profesionalitu s poslaním. Ovládajú nielen ars medicinae, t. j. umenie medicíny ako remeslo, ako profesiu, ale súčasne vynikajúcim spôsobom vdychujú tomuto remeslu svojho ducha súcitu, dobroty a lásky. Douglas P. Zipes, predseda Americkej kardiologickej spoločnosti povedal v roku 2002 na plenárnom zasadnutí 51. výročného kongresu tejto spoločnosti, že lekár sa stáva lekárom vtedy, keď sa vzťah medzi ním a pacientom stáva zmluvou o dôvere, a nie obchodnou zmluvou a keď rozpoznateľný zmysel nášho života je navždy spojený so zmierňovaním utrpenia. Dnes nedokážeme s istotou povedať, aké prostredie vytvoríme našimi krokmi. Mali by sme však chcieť, aby to bolo prostredie, v ktorom nám bude lekár lekárom a pacient pacientom s právom na dôstojnosť vo všetkých stránkach, na vzájomný rešpekt a na vzájomnú úctu. Bude to dlhá a možno nikdy nekončiaca cesta. Zrejme sa na nej nevyhneme spytovaniu svedomia, či sme skutočne všetko robili tak, ako sme mali, a či sme to, čo sme mali urobiť, urobiť chceli. Verím, že zdravie v rozmere ľudského bytia bude ako jeho podstatná hodnota naším trvalým záujmom. Verím, že na tomto postuláte sa raz dokáže čo najviac spojiť, resp. úplne zjednotiť aj 150 vybraných žien a mužov tohto pléna. Ďakujem za vypočutie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Preto otváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Ako jediný sa hlási pán poslanec Krajči. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
G. Krajči, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a súčasne aby som predložil aj pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu.
V úvodnej časti dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu, ako do súčasnosti a snáď aj do budúcnosti funguje systém leteckej záchrannej zdravotnej služby. Chcem povedať, že tento druh záchrannej zdravotnej služby je riešený už všeobecne v zákone o integrovanom záchrannom systéme, kde s týmto druhom záchrannej služby sa počíta. Žiaľbohu ale, nenašiel som ani zmienku v zákone o zdravotnej záchrannej službe, že by tento druh zdravotnej záchrannej služby sa v zákone objavil a aby sa s ním uvažovalo. Dovoľte mi preto povedať niekoľko slov.
Doteraz platný zákon č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti riešil aj problematiku leteckej záchrannej zdravotnej služby, ktorá v zmysle ustanovení § 18 uvedeného zákona bola štandardnou súčasťou systému záchrannej zdravotnej služby. V návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a jeho príloh je zrejmé, že letecká záchranná zdravotná služba ako jedna z doterajších zložiek záchrannej zdravotnej služby nie je zahrnutá do pojmu ambulancia záchrannej zdravotnej služby. Špecifiká leteckej záchrannej zdravotnej služby, jej doterajšia činnosť a pôsobenie v rámci Slovenskej republiky v nadväznosti na ostatné základné zložky integrovaného záchranného systému a záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z prijatia jednotných leteckých predpisov vydaných Spojenými leteckými úradmi Európskej únie sú relevantným dôvodom na akútnu potrebu riešiť problematiku leteckej záchrannej zdravotnej služby uvedenými zákonmi.
Letecká záchranná zdravotná služba má nezastupiteľnú úlohu nielen v samotnej záchrannej zdravotnej službe, ale aj pri plnení úloh preferovaných zdravotníckych programov, predovšetkým v oblasti kardiológie, traumatológie, neurológie, transplantačných a popáleninových programov a podobne. V každej európskej krajine je pokračovanie v budovaní rozsiahlej siete leteckej záchrannej zdravotnej služby jednou z priorít, a to aj vzhľadom na rozvoj turistiky, rozvoj diaľničnej dopravnej siete, budovanie vysoko špecializovaných zdravotníckych pracovísk.
V rámci Slovenskej republiky má letecká záchranná zdravotná služba reálne opodstatnenie aj vzhľadom na geografické špecifiká našej krajiny. Zabezpečenie kvalitnej a rýchlej záchrannej zdravotnej služby v zmysle koncepcie rozvoja slovenského zdravotníctva je bez leteckej záchrannej zdravotnej služby nemysliteľné. Doterajšia činnosť piatich stredísk leteckej záchrannej zdravotnej služby v rámci Slovenskej republiky, to je Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Žilina a Poprad, dokázala opodstatnenosť jej existencie. Jej úroveň vrátane technického vybavenia vrtuľníkmi je porovnateľná s vyspelými európskymi krajinami a zvyšovanie tejto úrovne musí byť príspevkom k celkovému zvýšeniu úrovne zdravotníctva, a to aj vzhľadom na predpokladaný rozvoj turistiky a zahraničných investícií Slovenskej republiky. Rozmiestnenie a počet súčasne existujúcich stredísk leteckej záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky je vyhovujúci. Financovanie je zabezpečené zmluvami so zdravotnými poisťovňami.
Spôsob financovanie leteckej záchrannej zdravotnej služby i výšky finančných limitov zo strany zdravotných poisťovní pre krytie tejto formy zdravotnej starostlivosti je nevyhovujúci a nepostačujúci. Tieto okolnosti bránia aj plánovanému rozšíreniu tejto činnosti na nepretržitú 24-hodinovú službu. V balíku zákonov predkladaných ministerstvom zdravotníctva nie je problematika financovania leteckej záchrannej zdravotnej služby riešená. Letecká záchranná zdravotná služba vykonáva spoločnosť a letecký prevádzkovateľ, ako aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti už viac ako desať rokov. Sú isté možnosti, ako túto leteckú záchrannú zdravotnú službu ďalej rozvíjať.
Dovoľte mi preto, aby som dal niektoré pozmeňujúce návrhy. Ide o to, že som s pánom ministrom o tejto otázke už diskutoval. Ubezpečil ma, že riešenie tejto problematiky je vo vykonávacích predpisoch. Bol by som však veľmi rád, keby sa to objavilo priamo, expressis verbis, v zákone tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti. Dávam preto tieto pozmeňujúce návrhy.
Po prvé. V § 2 ods. 1 písm. b) navrhujem doplniť vetu nasledujúceho znenia: "Ambulanciou záchrannej zdravotnej služby sa pre účely tohto zákona rozumie ambulancia rýchlej lekárskej pomoci, ambulancia mobilnej intenzívnej jednotky a ambulancia leteckej záchrannej zdravotnej služby."
Odôvodnenie. Špecifické postavenie leteckej záchrannej zdravotnej služby a problematika jej riešenia predpismi JAR-OPS 1 a JAR-OPS 3 vyvoláva potrebu uviesť menovite a konkrétne medzi zložky záchrannej zdravotnej služby aj leteckú záchrannú zdravotnú službu. Uvedené jednotné letecké predpisy vydané Spojenými leteckými úradmi Európskej únie venujú osobitnú časť leteckej záchrannej zdravotnej službe. Je potrebné tiež uviesť do súladu znenie návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe s návrhom zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Druhý pozmeňujúci návrh. V § 5 ods. 1 písm. a) navrhujem upraviť text nasledovne: "alebo operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, pričom výjazd ambulancie leteckej záchrannej zdravotnej služby sa riadi osobitným predpisom".
Odôvodnenie tejto zmeny: Nie je technicky možné uskutočniť odlet akéhokoľvek lietadla zaradeného do činnosti leteckej záchrannej zdravotnej služby do jednej minúty od prijatia pokynu koordinačného strediska alebo operačného strediska zdravotnej služby. Spôsobujú to predovšetkým rôzne špecifické vplyvy v leteckej doprave, a preto je účelné upraviť túto oblasť pre jednotlivé zásahové pásma.
Tretia zmena. Znenie § 8 navrhujem upraviť tak, že doterajšie znenie § 8 navrhujem uviesť ako odsek 1 a následne tu navrhujem doplniť odsek 2 v nasledujúcom znení: "Podmienky prevádzky a podmienky letovej spôsobilosti lietadiel prevádzkovaných pre leteckú záchrannú zdravotnú službu stanovuje zákon o civilnom letectve, zákon č. 143/1998 Z. z."
Odôvodnenie tejto zmeny. Činnosť leteckej záchrannej zdravotnej služby musí byť upravená nielen zdravotníckou legislatívou, ale predovšetkým preto, že poskytovateľ tejto formy zdravotnej starostlivosti je zároveň aj leteckým prevádzkovateľom, a preto je potrebné túto činnosť koordinovane upraviť aj vzhľadom na zákon o civilnom letectve a predpisy, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Z mojej strany všetko. Pozmeňujúci návrh obsahuje 15 podpisov poslancov, ktorý odovzdávam. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy.
Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Najprv k pozmeňujúcemu návrhu. Áno, budeme to akceptovať a spresňuje to interpretáciu zákona, aj keď pán poslanec Krajči to už spomenul. Dôležitý pre rýchlu zdravotnú pomoc, už či leteckú alebo pozemnú, je v prvom rade podzákonná norma, ktorá presne určuje tie operačné body. Napriek tomu tu je to tak jednoznačne urobené, že myslím si, že by som bol rád, keby sme to mohli prijať.
Chcem sa vyjadriť k pánovi poslancovi Paškovi spôsobom, o ktorom si myslím, že by bolo dobré, aby zaznel. Ja som zachytil aj v médiách, že Smer alebo jeho časť je pripravená podporiť tento zákon ako zákon, ktorý je naozaj potrebný, ktorý veľmi chýba na Slovensku a ktorý naozaj našim občanom zabezpečuje neodkladnú starostlivosť v tom najpresnejšom význame slova, pokiaľ dokážeme tie aplikačné riešenia urobiť tak veľmi rýchlo, do 15 minút a tak ďalej. Myslím si, že tu v tomto jednom zákone, naozaj, všetci avizovali, že je potrebný a dobrý, tak trošku mohla ísť tá politika bokom. On je síce súčasťou tzv. reformnej šestice, ale takisto je použiteľný aj samostatne, a máloktorý zákon je tak bezprostredne dôležitý, a tak rýchlo budeme mať možnosť vidieť jeho výsledky. Samozrejme, politické rozhodnutia sú na to, aby ich tí, ktorí to chcú, rešpektovali. Ale znova zastávam názor, toto je jeden z mála prípadov, kde naozaj je úplne jedno, či ten, kto tú pomoc potrebuje, je sympatizant tej či onej alebo hentej strany. Ale nie je jedno, či k nemu tá rýchla pomoc príde do 15 minút alebo, ako je to teraz, niekedy aj do 2 hodín.
Snáď ešte by mohli aj opozičné strany sa nad tým zamyslieť a povzniesť sa nad politické rozhodnutia, pretože málokedy je príležitosť v parlamente vyjadriť súhlas so zákonom, ktorý je potrebný pre každého občana tejto republiky. A tak málo treba k tomu, aby fungoval, ako je súhlas väčšiny parlamentu, keď nie každého poslanca, lebo to je zákon, ktorý si zaslúži 150 hlasov. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pani poslankyňa ako spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 10.00 hodiny.
Zároveň by som prosil predsedov poslaneckých klubov, aby prišli na krátku poradu k predsedníckemu pultu.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe krátkej porady vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny, o 11.00 hodine začneme hlasovať o tých štyroch prerokovaných zdravotníckych zákonoch a potom, samozrejme, budeme pokračovať ďalej s fiškálnou decentralizáciou.
(Prerušenie rokovania o 9.53 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 11.00 hodine.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, to znamená, že najprv pristúpime k hlasovaniu o
vládnom návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (tlač 650).
Pán poslanec Bastrnák, nech sa páči, ako spoločný spravodajca máte slovo. Nech sa páči.
T. Bastrnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v rozprave k spomínanému zákonu vystúpil 1 pán poslanec, ktorý predložil 1 pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka prílohy, ktorá sa týka indikačného zoznamu pre kúpeľnú starostlivosť, časti XI., kde ide o ženské choroby. A naďalej by sme hlasovali podľa doporučenia gestorského výboru, ktorý odporučil hlasovať o bodoch 1 až 78 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy nasledovne. (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči. Prosím, páni poslanci, aby ste trošku zachovali kľud, lebo nedá sa rozumieť ani tomu, čo navrhuje práve spravodajca, a práve, keď budeme o tom hlasovať, aby sme neurobili chybu. Nech sa páči, pán spravodajca.
T. Bastrnák, poslanec: Takže ide o viaceré body, o ktorých by sme najprv mali hlasovať en bloc spoločne, a to o body 1 až 7, 11 a 12, 15 a 16, 22, 23, 25 až 27, 29, 30, 32, 34 až 37, 40 až 43, 46 a 47, 49, 50, 51, 53 až 57, 59 a 61 až 78, s návrhom gestorského výboru schváliť tieto body.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za návrh 143, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme odsúhlasili.
Nech sa páči.
T. Bastrnák, poslanec: Teraz by sme mali en bloc hlasovať o bodoch, ktoré gestorský výbor doporučuje neschváliť, ale nakoľko sme schválili bod 11, tak o bodoch 9 a 10 je bezpredmetné hlasovať, nakoľko sme schválili bod 15, o bodoch 13 a 14 je bezpredmetné hlasovať, nakoľko sme schválili bod 16, nemôžeme hlasovať o bode 17, nakoľko sme schválili bod 25, nemôžeme hlasovať o bode 24, a nakoľko sme schválili bod 59, je bezpredmetné hlasovať o bode 60. Takže budeme en bloc hlasovať o bodoch 8, 18, 19, 20, 21, 28, 31, 33, 38, 39, 44, 45, 48, 52 a 58 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.) Prítomných 147, za 2, proti 59, zdržalo sa 86 poslancov.
Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.
Nech sa páči.
T. Bastrnák, poslanec: Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Polku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Polku.
(Hlasovanie.) Prítomných 147 poslancov, za návrh 142, hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Polku bol schválený.
Nech sa páči.
T. Bastrnák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, mám poverenie z výboru, aby sme postúpili tento návrh zákona do tretieho čítania. Prosím, dajte o tom hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 147, za 84, proti 61, zdržal sa 1, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási v rámci tohto čítania niekto z prítomných poslancov do rozpravy. Konštatujem, že nikto.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán spravodajca, nech sa páči.