Úterý 21. září 2004

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu a chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy k tomuto bodu prihlásil pán poslanec Soboňa a pán poslanec Džupa. Takže pán poslanec Soboňa, nech sa páči, máte slovo.

V. Soboňa, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vrátil by som sa ešte k vystúpeniu pána ministra, ktorý poukazoval pri prvých dvoch zákonov, o ktorých sme už hlasovali, že je neporiadok vo verejnoprávnych inštitúciách. Nuž, musím mu povedať, že pokiaľ je taký neporiadok vo verejnoprávnych inštitúciách, tak si niekto nekoná povinnosti a keď niekto si nekoná povinnosti, to je práve výkonná moc. Takže poriadok je možný, dozor je možný, dokonca štátna organizácia môže byť štátom kontrolovaná, pretože si môže na to vytvoriť inštitúcie a zavádzať takým spôsobom, že nie je možná nezávislá kontrola, nie je pravdivá.

Po druhé, vláda nebude rozdávať, rozdávať tak, ako rozdávala v minulosti, no bude rozdávať, pán minister, pretože ja som nemyslel na ten zákon, ale myslel som na zákon o poskytovateľoch, kde známy § 90 ods. 5, ktorý ste zatajili, keď sme mali vystúpenie v televízii, nakoniec ste sa ospravedlnili, že som mal pravdu, znovu mám pravdu, lebo ste ho okresali v spoločnej správe, že vláda môže prideliť bezplatne školám, samosprávnemu orgánu, teda véucéčke a myslím si, že obci môže a chýba tam, čo vlastne s tými akciami bude treba robiť. Takže v tomto vystúpi niektorý poslanec a elegantne to doplní a o tom som presvedčený, že to tak bude, a vráti sa tam to, čo tam pôvodne malo byť, že teda vláda na návrh ministerstva zdravotníctva bude rozdávať a určovať podiely fyzických a právnických osôb a bude zabezpečovať likvidáciu dlhu, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené.

V posledných dňoch som sledoval vystúpenia ministra zdravotníctva pri verejnom presadzovaní zákonov okolo reformy zdravotníctva. Zaujímavé bolo hlavne jeho posledné vystúpenie v relácii Sito. Pán minister prehlásil, že posledné výskumy verejnej mienky, ktoré úplne jasne odmietajú jeho reformu, sú preto také negatívne, lebo ľudia reforme nerozumejú a za podobných hlupákov prehlásil aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorými sa ťažko rokuje, nakoľko nechápu také zložité zákonné normy. Podľa môjho názoru sa veci majú úplne inak. Je pravdou, že tak povrchne a legislatívne nekvalitne predkladané zákony by v žiadnej inej krajine v Európe nemali šancu sa dostať ani do parlamentu, pretože práve sa skončila rozprava o rozsahu zdravotníckej starostlivosti, kde sa odsúhlasilo, alebo ukončila sa rozprava o tom, že bude zabezpečovaná spoluúčasť pacienta, pričom nie sú na to splnené žiadne podmienky a tie podmienky sú v tom, že sa musí určiť, aká bude cena spoluúčasti. Je povedané, že buď bude paušálna, alebo percentuálna, ale z čoho, nemáte vykonané oceňovanie výkonov, pán minister, a preto toto nikdy nemôžete urobiť žiadnym opatrením, nehovoriac o tom, že to je protiústavné, lebo vy opatrením nemôžete podľa čl. 40 ústavy, nemôžete nič nariaďovať, jedine zákonom, žiadnym opatrením ministerstva, to je protiústavné v tom zákone o rozsahu.

Môže sa to tak stať len na Slovensku, teda takéto zákony sa môžu dostať na prerokovanie na Slovensku, kde nevládne vláda, ale o zákonoch rozhodujú jednotlivé politické strany vládnej koalície na základe obyčajného kupčenia na princípe: Ty budeš hlasovať za moje podvody a ja potom zahlasujem za tvoje podvody. Ak sa tak nestane, vystupujem z koalície a obchod je uzatvorený. A aby sa nemohli navzájom ohroziť, vytvorili si ešte takzvanú zadnú pochodovú záštitu na princípe žoldnierstva, ktorú vytvárajú takzvaní nezávislí poslanci, ktorých nezávislosť je charakteristická tým, že sú úplne závislí, a to až tak, že stratili akúkoľvek možnosť slobodného rozhodovania sa. Žold má pritom rôzne podoby: peniaze, služby, zákazky, odpustky, ale ich rozbíja, pre tých naivnejších niekedy stačí aj pekne vykŕmené, tučnučké sľuby. Pán minister sa mýli, pokiaľ tvrdí, že pracuje v menšinovej vláde, menšinová vláda si získava parlamentnú podporu vecnou argumentáciou a nie postupmi hore opísanými. Minister tieto postupy v slovenskom parlamente zrejme veľmi dobre pozná, preto si mohol dovoliť v Site prehlásiť, že všetky zákony jeho reformy prejdú. Z čoho však pramení tá vysoká nedôvera verejnosti voči zákonom predkladaných súčasnou vládnou mocou. Je to vlastne jednoduché vysvetlenie, táto vláda ešte nepredložila žiadne opatrenie, žiadny reformný krok, na ktorý by nedoplatil práve občan. Táto vláda nezabezpečila taký nárast ekonomických ukazovateľov zamestnanosti, ktorý by vychádzal zo zdravého rozvoja spoločnosti, zo skutočného ozdravovania ekonomického prostredia. Každý krok tejto vlády je zameraný na zdroje, ktoré vyžmýka od občanov. V oblasti zdravotníctva je to možno najviditeľnejšie a minister zdravotníctva rovnako ako jeho kolegovia evidentne zavádza občanov, ignoruje mienku odborníkov a vyhlasuje verejne, že spoluúčasť občanov na hradení zdravotníckych služieb sa už nebude zvyšovať a kto tvrdí niečo iné, je nenapraviteľný hlupák a reforme sa rozumie len on, niekoľko málo kapitálovo silných skupín, Asociácia súkromných lekárov, prípadne niekoľko málo zdravotníkov, ktorí budú spadať pod § 90 ods. 5 zákona o poskytovateľoch, podľa ktorého sa budú prideľovať z rúk pána ministra léna, presne podľa zákona, vláda Slovenskej republiky na návrh ministra zdravotníctva rozhodne o rozdelení podielov fyzických a právnických osôb, na majetku transformovaného zdravotníckeho zariadenia a o spôsobe vysporiadania jeho dlhov. A toto je to, čo hovorím, že sa korigovalo síce v spoločnej správe, ale k tomuto zneniu dôjde. Minister sľubuje, že ak sa prijme táto reforma, zlepší sa kvalita zdravotnej starostlivosti, dostupnosť, sociálna spravodlivosť, čakacie listiny nikomu nebudú prekážať, lebo zoznamy budú visieť na všetkých miestach, budú transparentné a čakateľ od samého začiatku bude vedieť, že nemá nádej na operáciu, pretože smrť príde oveľa skôr. Preto, následkom toho, že po týchto excelentných zákonoch zmizne i korupcia v zdravotníctve, tento čakateľ nezoberie balík peňazí a nebude kupovať miesto v poradovníku, prípadne nebude uplácať lekára, aby ho operoval mimo poradia, nehovoriac o tom, že na každom rohu sa bude otŕčať agent provokatér vycvičený ministrom spravodlivosti a ministrom vnútra, ktorí pripravia dobre vykonané policajné akcie. Navyše inteligentný čakateľ na smrť na transparentnej čakacej listine pochopí, že i v týchto čakacích listinách môžu byť nasadení agenti provokatéri, a to na popredných, na tých najdrahších miestach. Trošku veci, samozrejme, nadsadzujem, ale ak sa nad tým zamyslíte, môže to byť veľmi blízko k pravde a miesto toho, aby pacient pri boji o svoju existenciu, o svoje zdravie a svoj život sa neocitne na operačnom lôžku, ale vo vynovenej leopoldovskej väznici. A to ešte nie je všetko. V zdravotníctve všetko bude lepšie napriek tomu, že nikto nemusí dať do systému ani o korunu viacej, ba dokonca bude nadbytok peňazí a budú sa vyplácať dividendy, bude sa obchodovať na kapitálových trhoch. A na záver úplne to najlepšie. Koľko za to zaplatíme. Ani jeden občan už nebude platiť ani o korunu viac, liekov bude dostatok a stále lacnejších a ak niekto zistí, že ho nejaký transformáciu nechápajúci zdravotník ošmekol, stačí ak zoberie pánovi ministrovi bloček. To pán minister prehlásil vo vystúpení v Site. Musím podotknúť, že toto všetko sa odohrá v štáte, ktorý vynakladá na zdravotníctvo v priemere na jedného občana tak málo peňazí, že sa radí na posledné miesta v rebríčku štátov Európy. Stačí si však prepočítať niektoré čísla, ktoré sú z oficiálnych zdrojov ministerstva zdravotníctva, a zistíme, že ekonomický podklad pre predloženú reformu je holým nezmyslom. Ak si zoberieme príjmy zdravotníctva za isté časové obdobie, dajme tomu posledných 9 rokov, teda od roku 1995 do roku 2004 a vyjadríme ich percentami z HDP a výdavky na zdravotníctvo v tom istom období a v tých istých percentách z HDP, objasní sa nám niekoľko vecí. Predovšetkým, že sa každým rokom zvyšovala vonkajšia zadlženosť rezortu, nakoľko celková vnútorná bilancia systému bola negatívna. Výdavky prevyšovali príjmy a dlh dosiahol ku koncu roku 2003 asi 30 miliárd Sk. Z uvedeného prehľadu ale je pomerne jasné, že výška výdavkov je reálna potreba zdravotníctva, aby sa zachovala úroveň starostlivosti aspoň taká, aká je v súčasnej dobe. Pretože ak príjmy zdravotníctva sa pohybovali niekde okolo 6,7 % z hrubého domáceho produktu, tak výdavky v skutočnosti na konci činili až 7,5 %, môžem to považovať, že je to množstvo peňazí, ktoré pravdepodobne by pokrylo tú starostlivosť, ktorá teraz je, žiadnu lepšiu. Teda ak sa predpokladá, že v roku 2004 bude mať HDP hodnotu 1 293 mld. Sk, tak 7,5 % z HDP tvorí sumu 97 miliárd Sk. Ministerstvo však predpokladá zdroje len vo výške 84 miliárd Sk, do ktorých je už započítaná aj spoluúčasť pacienta vo výške 14 miliárd Sk za rok 2004, pričom v roku 2003 táto činila 10,5 miliárd. To je to, čo som vysvetľoval, že neznižuje sa zadlženosť, ale sa koriguje spoluúčasťou pacienta. Aby sa teda zastavilo zadlžovanie systému pri udržaní súčasnej kvality zdravotníctva, bude chýbať 13 miliárd Sk. Otázka je, kto ich zaplatí? Odpoveď je jasná. Platiť bude občan buď tým, že vyrovná chýbajúci deficit o 100 % vyššou spoluúčasťou, alebo budú tie peniaze chýbať a občan zaplatí zdravím, bolesťami a životom. Poďme však ešte ďalej. Zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti musia tvoriť zisk. Ak zoberieme, že budú narábať so zdrojmi asi vo výške 70 miliárd, koľko bude treba na dividendy a rôzne zhodnocovacie transakcie na kapitálovom trhu - 5, 10, 15 miliárd? Ale aj tieto peniaze musí niekto doplniť a znovu to bude len občan, lebo iné zdroje nie sú a nebudú. Ale potom z toho vychádza, že ak chceme zachovať súčasnú úroveň zdravotníckej starostlivosti, spoluúčasť musí stúpnuť až na 200 % súčasného stavu. Takže občan v priebehu krátkej doby, ak bude chcieť starostlivosť na dnešnej úrovni, musí zaplatiť najprv dvakrát toľko ako dnes a neskôr trikrát toľko ako dnes. Takže preto vám, pán minister, občania nedôverujú, oni totižto v týchto počtoch žijú už dnes pri návštevách lekára, nemocnice a pri výbere liekov. Často nedôstojným spôsobom vyberané poplatky vážne narušujú vzťah zdravotník - pacient a táto nebezpečná rozhľadenosť bude takto prijatými zákonmi narastať. A zdravotníci, väčšina z nich, ako som už spomínal, sa ocitne v pozícii vazala systému a niekedy mi to pripadá, že ak by sa im niekto chcel pomstiť, lepšie by to nevymyslel ako predkladanými zákonmi.

Čo sa týka zákona o zdravotnej starostlivosti, samotného, nebudem sa zaoberať legislatívnymi nedostatkami, ktorých je neúrekom, nepresnosťami v terminológii, ale sa pokúsim vystihnúť podstatu nedostatkov uvedeného zákona. Katalóg zdravotných výkonov v § 3 ods. 1 hovorí, že sú nevyhnutným predpokladom na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. To je to, čo som spomínal, že neexistuje žiadna kontrola kvality, nezakladá sa v týchto predkladaných zákonoch. Tento paragraf hovorí v ods. 3: Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej diagnózy a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup. § 3 ods. 2 ministerstva zdravotníctva ide zriaďovať katalogizačnú komisiu pre zdravotné výkony. O čo ide? Ide už o spomínané takzvané štandardné diagnostické a liečebné postupy. Sú prakticky základom kontrolných mechanizmov pri kontrole a monitorovaní úrovne vnútornej kvality systému. Pri financovaní a odmeňovaní za výkon by tieto štandardy mali dôležitú úlohu aj v ekonomickej väzbe a to pri uznávaní výkonu za dôvodný alebo nedôvodný. Ak by sa nedodržal postup, štandardný, poisťovňa by mala pádny dôvod spochybniť dôvodnosť výkonu a nemusela by zdravotníckemu pracovníkovi sumu uvedenú a náklady uhradiť. Pri tejto reforme však nie sú dôležité a preto nie je nikto z toho nervózny, že zákon bude platiť od 1. 1. 2005, a dovtedy určite katalóg výkonov nebude pripravený. Zámery tejto reformy budú dokonca ľahšie realizovateľné, ak takýto katalóg existovať nebude. Ďalšia otázka je, na akých princípoch má byť vypracovaný a zostavený takýto katalóg. Základným východiskom musia byť najnovšie poznatky lekárskej vedy. A keby sa vychádzalo z tejto skutočnosti, aj ekonomický dopad postupov by bol najpriaznivejší. Ale takéto kritérium priamo v zákone nie je uvedené, pretože včasná diagnóza je najúčinnejšia, na ňu je možné nadviazať najúčinnejšiu a najlacnejšiu liečbu. V § 11 ods. 1: Každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ods. 2: Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému, presne podľa, je odvolávka na antidiskriminačný zákon, a to v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia pre sociálny pôvod a majetok. Lenže táto reforma uvedené v plnom rozsahu porušuje, pretože tým, že zužuje rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti za úhradu, fakticky umožňuje, aby tí, ktorí sú sociálne slabší a nemajú dostatok zdrojov, sa nedostanú k zdravotnej starostlivosti, ktorú si zaslúžia. A teraz nechcem ani hovoriť o čakacích listinách alebo nie čakacích listinách, pretože pomôcť treba niekedy okamžite a choroba môže tak rýchlo pokročiť, že čakacia listina len celý stav zhorší. A používať systém prioritná choroba, prioritné ochorenie je katastrofou. Ja si vôbec ani neviem vysvetliť, koho niečo takéto mohlo napadnúť, pretože si viem absolútne dokonale predstaviť diskusiu dvoch postihnutých ľudí chorobou, z ktorých jeden sa bude sťažovať, že mal by ísť k lekárovi, ale nemá na to peniaze, lebo si to vypočítal a jednoducho nemôže rodine utrhnúť, lebo rodina nemá potom na základnú obživu a druhý mu povie, no ja mám šťastie proti tebe, lebo ja trpím prioritnou chorobou. Toto je vec, ktorá sa v živote skutočne môže udiať. Ďalej ods. 6 § 11: Každý má právo na výber poskytovateľa. Nie je to tak. Nemá právo na výber poskytovateľa, výber poskytovateľa bude určovať poisťovňa, úrad poisťovňa priamo aj nepriamo, dokonca ešte aj zakotvené možnosti ako sa môžem prehlásiť k inému poskytovateľovi počítajú s nepochopiteľnou šesťmesačnou výpovednou lehotou, čo môže v praxi priniesť neskonalé problémy, ale ja nebudem mať šancu si vybrať lekára, ktorého chcem, pretože musia byť splnené dva predpoklady - po prvé, že keď nie som dobre finančne zabezpečený, musím si byť istý, že mi poisťovňa uhradí, a kto mi garantuje, že s tým lekárom, ktorého som si ja vybral, uzavrela poisťovňa zmluvu a uzavrie zmluvu. No nikto to nemôže garantovať a nebude to ani garantované, o čom hovorí to, tá skutočnosť v zákone o minimálnej verejnej sieti a verejnej sieti. Môže sa stať a veľmi často sa to aj stane, že nebudem mať možnosť slobodného výberu a nastúpi takzvaný manažment poisťovne, ktorý určí, ku ktorému doktorovi môžem ísť, podľa toho, asi pravdepodobne na rôznych kritériách, na báze kamarátstva, na báze dobrých vzťahov, na báze istých provízií za dohodené peniaze, skrátka spôsobmi, ktoré zdravá spoločnosť musí odsúdiť a pritom zoči-voči sme voči vládnej garnitúre, ktorá tvrdí, že ide odstraňovať zo zdravotníctva korupciu. Nie. Ja tvrdím niečo iné. Tieto reformné zákony vo forme čakacích listín zakladajú právnu možnosť na legitímnu korupciu, na ospravedlniteľnú a legitímnu korupciu, pretože boj o zdravie a život musí ospravedlniť každého, ak by sa pokúsil zmeniť svoje poradie v čakacej listine, akokoľvek to už beriem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že tento zákon nie je - ako ani ostatné - v súlade s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie, nemôžem takýto zákon podporiť a rozhodne ho nebude podporovať ani Ľudová strana.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme, pán poslanec. Posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Džupa. Nech sa páči, máte slovo.

K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. V súvislosti s prerokúvaným zákonom a aj s ohľadom na to, že viem, ako dopadol podnet jednej politickej strany smerom k Ústavnému súdu, čo sa týka rozdelenia a výkonov na súvisiace a nesúvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ako človeka, ktorý sa niekoľko rokov profesionálne zaoberá liečebnou výživou, nemôžem túto príležitosť nevyužiť, aby som sa vyjadril k tejto základnej kategorizácii a rozdeleniu výkonov. Obzvlášť teda k problematike liečebnej výživy. Ako vám je známe, liečebná výživa bola zaradená práve do kategórie nesúvisiacich výkonov so zdravotnou činnosťou. A aj z tohto dôvodu bola zaťažená určitou sadzbou, ktorú musí priplatiť poistenec počas hospitalizácie. Ešte raz zdôrazním, Ústavný súd vydal nález a nemôžeme nález Ústavného súdu spochybniť.

Z odborného hľadiska, z mojich klinických skúseností však viem, že keď platí všeobecná téza, že 70 až 80 % dnes známych chorôb má vo svojom predchorobí závažnú či menej dôležitú poruchu životosprávy a výživy, z tejto základnej tézy potom, samozrejme, vyplýva celkom logicky a konkrétne, že kvalitatívny zásah do zlých návykov v oblasti životosprávy a výživy môže pozitívnym spôsobom bez zložitej, nákladnej farmakoterapie ovplyvniť rovnaký počet pacientov, ktorí majú teda v predchorobí závažnú poruchu v týchto dvoch základných oblastiach, ktoré sa podieľajú na chorobnosti obyvateľstva. Čím je spoločnosť civilizovanejšia, tým zložka životospráva plus výživa má väčší význam.

Slovenské zdravotníctvo má veľmi dobrú odbornú a organizačnú štruktúru, čo sa týka liečebnej výživy. To odborné zázemie predstavuje dokumentácia, vedecká literatúra, ale hlavne knihy s receptúrami, ktoré zahŕňa v sebe nemocničný systém diétny. Ten sa vypracoval v priebehu desaťročí, ustálil sa, je vyvážený, je pripravený pre najfrekventovanejšie chorobné jednotky a pravidelne inovovaný. Dopĺňaný v sebe zahŕňa aj aspekt určitej modernosti. Trúfam si povedať bez toho, aby som chcel niekomu kurizovať, že diétny systém pre nemocnice, taký, aký majú k dispozícii naši pacienti hlavne v nemocničných lôžkových zariadeniach, patrí medzi - keď nie nadpriemer - určite medzi slušný priemer v rámci Európy.

Čo sa týka organizačného zázemia, nie je zanedbateľné, že stravovacie prevádzky hlavne nemocníc majú s prípravou diét najrôznejšieho základného rozdelenia, zhruba máme 14 základných diét, a potom, samozrejme, veľké množstvo individuálnych diét, teda výkonní pracovníci, pracovníci stravovacích prevádzok majú s týmto diétnym systémom svoju praktickú skúsenosť čo, samozrejme, na veľmi nízku mieru pravdepodobnosti vylučuje alebo znižuje pravdepodobnosť chyby pri nedodržiavaní technologických postupov a tak ďalej. Máme vybudovaný systém a sieť diétnych sestier, ktoré rovnako sú patrične kvalifikované, majú skúsenosti, nielen teoretické znalosti, ale aj praktické zručnosti a skúsenosti a môžu veľmi účinným spôsobom aj poradiť. Máme niekoľko oblastí medicínskej vedy a medicínskych odborov, ktoré - mimo všeobecných algoritmov zapracovania výživy do svojich liečebných plánov - sa špeciálnejšie alebo úzko špecializovane zaoberajú problematikou výživy, jej možnosťami pri liečebnom ovplyvnení rôznych chorobných procesov. Ani u nás nie je neznámy termín nutricionista, všeobecne sú známe a akceptované vedomosti diabetológov, čo sa týka liečebnej výživy, ale, samozrejme, neexistuje žiadny medicínsky odbor, ktorý by nepracoval s liečebnou výživou.

Automaticky, keď sa presunula zložka liečebnej výživy do skupiny výkonov nesúvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, chtiac alebo nechtiac sa mohli alebo dostali trošku nabok od prioritného záujmu nemocníc a ich manažmentov, pretože, samozrejme, rozhoduje ekonomika a čo sa týka stravnej jednotky. Každá nemocnica musí veľmi prísne zvažovať, akým spôsobom vyjde v tom množstve diét v počte pacientov a variabilite každého dňa, ktorý prináša nových pacientov a vyraďuje zo svojej starostlivosti pacientov, ktorí odídu. Verím, že dietológia, nutricia, že dietológovia, nutricionisti nestratia záujem o svoj medicínsky odbor, o svoj vedný odbor. Aj keď, pravda, z hľadiska medicínskej praxe sa môže pokojne stať, že v prípade, ak pacient argumentuje, priplatil som si za stravu, aj keď v zákone je to napísané, že sú to náklady spojené s prípravou stravy v nejakom časovom horizonte a v nejakom časovom okamihu, môže požadovať, aby adekvátne sume, ktorú si priplatil a denne pripláca na lôžko nemocnice, mal aj možnosť určiť si typ diéty. A môže sa pokojne stať, že odporúčanie lekára, ktoré vychádza zo zdravotného stavu pacienta, môže byť v príkrom rozpore s tým, čo si pacient želá, pretože si to zaplatil.

Verím, že v drvivej väčšine prípadov táto situácia nehrozí, nedôjde k nej, pretože, našťastie, naši pacienti ešte stále veľmi zodpovedným spôsobom vyhodnocujú rady a odporúčania lekára, ale ako teoretická možnosť to prichádza do úvahy. Ale z môjho hľadiska a z pohľadu z praxe a skúseností, či tieto zákony prijaté budú, alebo nebudú, nikdy sa nezmierim s tým, že nemocničná výživa a dietetika patrí medzi výkony nesúvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Ešte raz hovorím, nepodarilo sa mi to v doterajšom legislatívnom procese argumentačne tak podložiť, aby ministerstvo zmenilo tento svoj názor, tak aspoň z toho profesionálneho hľadiska by som si vyčítal, ak by som túto problematiku, ktorú mám veľmi rád a o ktorej viem, aký má prínos pre pacienta, nepredniesol svoj názor a stanoviská. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási ústne niekto do rozpravy? Ako jediný pán poslanec Nagy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prerokúvanom návrhu zákona je upravovaná okrem iného aj problematika sterilizácie a informovaného súhlasu. Táto oblasť sa dotýka vo zvýšenej miere predovšetkým žien, detí a osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Chcem vyjadriť uspokojenie nad touto skutočnosťou, najmä preto, lebo mnohí z nás máme ešte v živej pamäti, aké morálne a politické škody napáchala doterajšia nedostatočná legislatíva a sčasti aj prax v oblasti sterilizácie a informovaného súhlasu so zdravotníckymi a zdravotnými úkonmi. Máme ešte v živej pamäti kauzu o údajných sterilizáciách žien v minulosti na Slovensku a veľmi nerád si spomínam na obdobie, keď slovenské zdravotníctvo sa možno aj neopodstatnene dostalo do mimoriadneho záujmu medzinárodnej verejnosti. Problematika informovaného súhlasu a sterilizácia je spoľahlivo však riešená v medzinárodných dokumentoch, ktoré sú záväzné aj pre Slovenskú republiku. Ide najmä o také významné dokumenty, akým je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a biomedicíny, ďalej Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa a Deklaráciu práv pacienta Svetovej zdravotníckej organizácie. Predložený návrh sa opiera o tieto dokumenty, ale nie v dostatočnej miere. Práve preto prijal výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pozmeňujúce návrhy k predlohe zákona. Časť týchto pozmeňujúcich návrhov bola akceptovaná aj zo strany ministerstva zdravotníctva, aj gestorským výborom. Takto sa dostali tieto pozmeňujúce návrhy do spoločnej správy s odporúčaním schváliť, avšak druhá časť nebola takýmto spôsobom akceptovaná. V snahe vylepšiť zákon, ale najmä úroveň rešpektovania ľudských práv v zdravotníctve na Slovensku navrhujem, aby zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie body 36, 37, 42, 90 a 108 s odporúčaním výboru ľudských práv a s mojím odporúčaním, samozrejme, tieto body schváliť. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Len také tri krátke vety. Prvá veta, zákon o zdravotnej starostlivosti je v podstate taký základný zákon, podľa ktorého chápeme pojmológiu neodkladná starostlivosť, postup lege artis, informovaný súhlas, oceňujem pána poslanca Nagya, ako vystihol charakter informovaného súhlasu ako jednej z podmienok dodržania ľudských práv aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Takisto aj sterilizácia ako jeden z mála bodov tej obtiažnej témy o reprodukčnej medicíne, kde sme vylepšili situáciu žien, pretože v podstate bránime svojvoľnému rozhodnutiu lekára, akokoľvek by sme to chceli zjednodušene povedať.

Mám obavy, pán poslanec, ja si ten váš návrh preskúmam na samostatné hlasovanie, že ide o nedorozumenie, lebo mám pocit, že keď gestorský výbor navrhoval neschváliť, máme tam lepšie riešenie, ale pokiaľ je to tak, samozrejme, budem rád, ak sa to vylepší tým, že to schválime bez akýchkoľvek problémov. To aj podporím zajtra potom pri hlasovaní.

Takže ďakujem za tieto návrhy a chcem povedať, nemyslím si, že vždy pri každom zákone musíme strašiť našich ľudí. Ja si myslím, že sú vystrašení už aj bez toho dosť. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme teraz rokovať o

vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 639).

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo poslankyni Márii Majdovej, ktorú tu nevidím. (Šum v sále.) Pani poslankyňa Majdová, mali by ste, mala by ste prísť do Národnej rady a plniť si povinnosti spravodajkyne k tomuto bodu programu. Takže kolegovia z výboru alebo pani kolegyňa, skúste pani poslankyni zavolať. Už je tu. Ďakujem pekne. Takže, pani poslankyňa, zákon, teda tlač 639, nech sa páči, mohli by ste informovať nás o tom, ako prebehla rozprava vo výboroch, aké je stanovisko výborov. Nech sa páči.

M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa, ešte som doťahovala nejaké veci zo spoločnej správy.

Dovoľte, aby som vám podala spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 639.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a tak ďalej podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 972 z 26. mája 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o poskytovateľoch v prvom čítaní rozhodla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, že prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a podľa § 79 ods. 1 citovaného zákona ho prideľuje na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výboru pre zdravotníctvo. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov.

Ústavnoprávny výbor prerokoval predmetný vládny návrh zákona. Neprijal platné uznesenie, pretože nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu rovnako neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neprijal platné uznesenie. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade po prerokovaní vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá predmetný návrh zákona prerokoval a odporučil ho schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval predmetný návrh zákona a tiež ho odporučil Národnej rade schváliť s pripomienkami.

V bode 4 tejto správy sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prednesené na výboroch. Máte ich pod bodmi 1 až 246. Gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: o bodoch 2, 3, 6, 7, 10, 11, 15, 17, 18, 20 až 26, 28, 30, 31, 34, 36, 39, 41, 43, 44, 46 až 53, 55 až 58, 60, 61, 63, 65, 69 až 78, 80, 81, 83, 85 až 88, 95, 98, 100, 102, 103, 105, 106, 109, 111, 112, 114, 115, 120, 121, 124, 125, 131, 135, 136, 138 až 140, 142, 143, 145 až 148, 150, 152 až 154, 157, 158, 160 až 164, 167, 169 až 171, 173 až 182, 184, 186, 188, 189, 191 až 193, 195 až 198, 201 až 204, 206 až 220, 224 až 227, 233 až 235, 237 až 246 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Rovnako gestorský výbor navrhol hlasovať spoločne o bodoch 1, 4, 5, 8, 9, 12 až 14, 16, 19, 27, 29, 32, 33, 35, 37, 38, 40, 42, 45, 54, 59, 62 a 64, 66 až 68, 79, 82, 84, 89 až 94, 96, 97, 99, 101, 104, 107, 108, 110, 113, 116 až 119, 122, 123, 126 až 130, 132 až 134, 137, 141, 144, 149, 151, 155, 156, 159, 161, 165, 166, 168, 172, 183, 185, 187, 190, 194, 199, 200, 205, 221 až 223, 228 až 232 a 236 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

Ďalej ma výbor poveril ako spoločnú spravodajkyňu predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov bola prijatá na zasadnutí gestorského výboru pre zdravotníctvo uznesením č. 143 z 20. septembra 2004. Pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram teraz rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Takže sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu? Pán poslanec Novotný, pán poslanec Soboňa a pani poslankyňa Majdová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Janiš, faktická? No, ale, pán poslanec, časový priestor je od - do. V tomto prípade, samozrejme, akceptujem to od. Takže, nech sa páči, štyria. Pán poslanec Janiš, ale vy ako posledný, lebo ste zatlačili zlé tlačidlo. Takže najprv pán poslanec Novotný, pripraví sa pán poslanec Soboňa, potom pani poslankyňa Majdová a pán poslanec Janiš. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko k zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách. Tento zákon prináša niektoré nové pojmy ako verejná sieť poskytovateľov, čo predstavujú všetci poskytovatelia, ktorí majú uzavretú zmluvu aspoň s jednou poisťovňou, pričom sa neobmedzuje počet poskytovateľov, ako aj verejná minimálna sieť, ďalší pojem, čo je optimálny počet poskytovateľov na danom území definovaný štátom. Podotýkam, že v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sme prijali na výbore pre zdravotníctvo a máte ich v spoločnej správe, sme zmenili skutočnosť, že táto verejná minimálna sieť bude zadefinovaná nariadením vlády.

Zákon výrazne mení postavenie stavovských organizácií a zdravotníckych pracovníkov v systéme a o tom by som chcel krátko niečo povedať. Tieto zmeny, navrhnuté v predmetnom vládnom návrhu zákona, sa pochopiteľne stretli s veľkou nevôľou zainteresovaných. Dobrovoľné členstvo a štyri komory, lekárska, lekárnická, zubných lekárov, sestier a pôrodných asistentiek, ktoré by mali byť zachované podľa vládneho návrhu zákona, ako aj likvidácia ostatných komôr, licencie vydávané komorami, avšak len na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v regulovaných povolaniach lekár, farmaceut, sestra a pôrodná asistentka, znamenajú revolučnú reorganizáciu celého zdravotníckeho stavu. Navrhovalo sa, aby ostatné zdravotnícke povolania mohli vykonávať svoju činnosť prostredníctvom živnostenských oprávnení, pričom ich register by viedli vytvorené štyri komory. Myslím si, že by nebolo dobré riešiť veľkú časť zdravotníckych povolaní prostredníctvom živností. Živnostenské úrady nie sú vhodné orgány na posudzovanie odbornej a etickej spôsobilosti zdravotníkov. Myslím si, že napríklad fyzioterapeuti a psychológovia by mali zostať regulovanými povolaniami, ktorým bude licencie na nezávislú činnosť vydávať samostatná komora. Doteraz bolo v rezorte zdravotníctva celkom osem komôr, podľa vládneho návrhu majú byť len štyri. Programové vyhlásenie hovorí o znižovaní korporativizmu a tejto snahe sa dá rozumieť. Na druhej strane som sa pýtal a pýtam sa stále, či je zriadenie ešte jednej alebo dvoch komôr takou katastrofou. Obávam sa, že regulácia zdravotníkov cez živnostenské úrady prináša omnoho väčšie riziká. Preto som za SDKÚ navrhol zriadenie Slovenskej komory fyzioterapeutov, psychológov, logopédov a liečebných pedagógov. Som šťastný, že sme na výbore pre zdravotníctvo v spolupráci s mojimi kolegami z koaličných, ale aj opozičných strán, to treba povedať, a v spolupráci s pánom ministrom, ktorý dokonca "zadeklaroval", že je to jeho najväčšie ustúpenie v celej koncepcii reformy zdravotníctva, že sme nakoniec v spolupráci s mojimi kolegami našli riešenie tohto problému a v spoločnej správe máte celú sériu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov na zriadenie takzvanej piatej komory, ktorá sa nakoniec bude volať Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov, bude združovať všetkých ostatných zdravotníckych pracovníkov a u týchto regulovaných zdravotníckych povolaní dôjde k úplnému vypusteniu živnosti. Najviac kriku však predsa len vyvolali ustanovenia, ktoré sa nachádzajú práve v tomto predmetnom návrhu zákona o poskytovateľoch, o transformácii štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti a to všetkých, ktoré neboli prevedené na vyššie územné celky alebo mestá, respektívne premenené na neziskové organizácie. Od samého začiatku vyvolali tieto návrhy napätie v poslaneckom zbore, treba úprimne priznať, že aj koaličných strán, striedali sa návrhy na ponechanie niektorých nemocníc v gescii štátu ako príspevkových organizácii, ktoré by povedzme tvorili verejnú minimálnu sieť, respektívne na transformáciu týchto nemocníc na neziskové organizácie. Boli tu návrhy blokačných mechanizmov, napríklad návrh SDKÚ na vyrovnaný rozpočet štátnych príspevkových organizácii v období dvoch rokov pre transformáciu na akciové spoločnosti. Nakoniec sa podľa môjho názoru našiel celkom dobrý a schopný kompromis takisto obsiahnutý v spoločnej správe v mnohých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Dôjde k zmene právneho stavu, budú teda nemocnice akciové spoločnosti, avšak s 51-percentným podielom štátu s akciami na meno, bez možnosti zmeny ich podoby a formy. Ministerstvo od samého začiatku tvrdilo, že im nejde o privatizáciu, ale o transparentné hospodárenie - nazvem to tak - štátnych nemocníc, čo by malo byť týmito pozmeňujúcimi návrhmi zabezpečené. Takisto možnosť 49-percentného portfólia akcií pre záujemcov znamená možnosť vstupu vyšších územných celkov, univerzít a miest do nemocníc a teda viaczdrojového financovania zdravotníctva. Je otázne, či zadlžujúce sa nemocnice zvládnu tvrdé rozpočtové kritériá, náhly nástup trhových vzťahov a či štát je tým ideálnym majoritným vlastníkom. Na druhej strane si však štát zachová dosah na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v takzvaných koncových nemocniciach a riziko ohrozenia zdravia občanov pre neposkytovanie určitého typu zdravotnej starostlivosti, ktorého sme sa najviac obávali povedzme pre jej nákladnosť, povedzme pre jej nelukratívnosť, je zrejme zažehnaná.

Vážené kolegyne a kolegovia, predmetný vládny návrh zákona o poskytovateľoch patril k tým spornejším zo Zajacovej šestice. Priznávam, že aj poslanci za SDKÚ mali v súvislosti s týmto zákonom veľa otáznikov. Chcem však konštatovať, že gestorským výborom prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vylepšujú vládny návrh a rozptýlili všetky naše pochybnosti v súvislosti s týmto zákonom. SDKÚ preto podporí tento zákon v zmysle gestorským výborom schválených pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Soboňa, pripraví sa pani poslankyňa Majdová a predpokladám, že až zajtra, ale nech sa páči, pán poslanec Soboňa, ešte máme takých 10 minút dnes. Pán poslanec, bude vám stačiť 10 minút? Dobre. Takže na pokračovanie potom. Nech sa páči, máte slovo.

V. Soboňa, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve má upravovať postavenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými a právnickými osobami, sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, kde vznikajú nové pojmy a zavádzajú sa nové pojmy verejná sieť poskytovateľov a verejná minimálna sieť poskytovateľov, transformáciu zdravotníckych zariadení, postavenie stavovský organizácii v zdravotníctve.

Chcem poukázať na niekoľko kľúčových bodov, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že celá reforma je zameraná na úplnú kontrolu finančných tokov v zdravotníctve, vytvorenie takých väzieb, ktoré napriek zdaniu zvýšenej samostatnosti autonómie úplne zväzujú ruky zdravotníckym zariadeniam. Samozrejme, že to môžeme pochopiť len vtedy, ak celú tú väzbu a prepojenosť medzi predkladanými reformnými zákonmi chápeme a ponímame.

Prvá závažná skutočnosť je tá, že v zdravotníctve nebudú existovať žiadne štátne organizácie, žiadne národné centrá, ústavy, ktoré v súčasnosti pracujú, myslím si, niektoré na veľmi vysokej úrovni. Všetko je podriadené privatizácii, ktorá podľa tohto zákona je riadená doteraz úplne nevídaným spôsobom. Pôjdeme po poriadku. Najprv sa zastavím pri § 5, verejná minimálna sieť poskytovateľov a § 6, verejná sieť poskytovateľov. V § 5 je uvedené: "Verejná minimálna sieť poskytovateľov je usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na príslušnom území v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívna dostupná, plynulá, sústavná, odborná zdravotná starostlivosť s prihliadnutím na počet obyvateľov príslušného územia, chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov príslušného územia, migráciu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti na príslušnom území" a d) dostupné finančné zdroje. V tomto bode d) už pravdepodobne nie je potrebné, aby sa zabezpečila efektívna, dostupná, plynulá, sústavná, odborná zdravotná starostlivosť, lebo jednoducho keď nebudú zdroje, táto verejná minimálna sieť toto nebude môcť obsiahnuť.

Minimálnu sieť podľa ods. 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Paragraf 6 hovorí: Verejnú sieť poskytovateľov tvoria verejne dostupné poskytovatelia, ktorí majú aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení vydáva po prvé ministerstvo zdravotníctva, po druhé samosprávny kraj. Ak teda zdravotnícke zariadenie dostane povolenie na prevádzku, to ešte neznamená, že bude súčasťou verejnej siete, pretože nemusí uzatvoriť zmluvu ani s jednou poisťovňou. Ak by aj takúto zmluvu uzavrel poskytovateľ alebo zariadenie, zdravotnícke, nemusí byť súčasťou verejnej siete, pretože ministerstvo zdravotníctva sa rozhodne podľa § 5 ods. 1 písm. d), že nie sú dostupné finančné zdroje a minimálna sieť bude rozsahom totožná s verejnou sieťou a minimálnu sieť ustanovuje v konečnom dôsledku, ako som povedal, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Ak však spomenieme základnú sedmičku, čo má priniesť táto reforma, trošku si zopakujeme: úplnú kontrolu finančných tokov v zdravotníctve s možnosťou rozhodujúcim spôsobom kontrolovať a riadiť tok peňazí, povinnosť pre zdravotnícke zariadenia a poisťovne tvoriť zisk, presvedčivo dokazuje smerovanie týchto zdrojov. Po druhé, získať úplnú kontrolu nad celým majetkom zdravotníctva na Slovensku bez ohľadu na to, komu majetok v tomto čase patrí, alebo aká je forma jeho vlastníctva. Po tretie, zabezpečiť vlastnícke právo na tento majetok, po štvrté, zabezpečiť prideľovanie vlastníctva cielene pre konkrétne fyzické a právnické osoby priamo zákonom, po piate, v konečnom dôsledku vytvoriť zo zdravotníctva jednu z najlepšie prosperujúcich firiem pre malé komerčné zoskupenie jednotlivcov bez toho, aby bol potrebný vstup súkromného kapitálu. Potrebný kapitál je poskytovaný zo štátneho rozpočtu a jeho väčšiu časť tvoria verejné financie. Po šieste, stabilitu tohto stavu zabezpečí zo zákona takou inštitúciou, ktorá bude schopná odolávať akýmkoľvek politickým otrasom, to myslím na úrad. A teraz, v bode 7, zakotviť také kontrolné mechanizmy vnútri systému, ktoré v budúcnosti vylúčia možnosť účinných protestov. Takže ak niektorý majiteľ povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bude mať iné názory, bude veľmi ľahké predvídať podľa tohto zákona jeho osud.

A čo ešte takýto precízny mocenský dohľad nad sieťou zabezpečuje? Nuž ak bude verejná sieť v rozsahu minimálnej, znovu je veľký predpoklad, že únik financií smerom k pacientom bude čo najmenší a tým automaticky aj dividendy budú vyššie.

V § 9 je zakotvený systém kvality. Musím povedať, je rozpracovaný tak, priam diletantským spôsobom, že človeka neznalého veci musí šokovať, ale ak zvážime, že základným poslaním transformácie zdravotníctva má byť tvorba zisku, potom je to iný pohľad. Systém kvality v § 9 hovorí: ods. 1: Poskytovateľ je povinný nepretržite zabezpečovať systém kvality a dodržiavanie a zvyšovanie kvality tak, aby sa vzťahoval na všetky činnosti, ktoré môžu v zdravotníckom zariadení ovplyvniť zdravie osoby alebo priebeh jej liečby, personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia zodpovedalo najmenej požiadavkám ústavy podľa § 8, ods. 2: posudzovanie systému kvality vykonáva autorizovaná osoba podľa osobitného predpisu." Nič viac, ani jedna čiarka, nikde v zákonoch nehovorí a to sme v dobe, keď technická revolúcia v oblasti zberu informácií, monitorovania rôznych ukazovateľov za pomoci algoritmov, rôzne anonymné kontroly, rôzne štatistické výkazy sú na takej úrovni, že sa prakticky od zeleného stola dá dokonale kontrolovať systém kvality.

Ale vzhľadom na to, ak predpokladáme, že je veľmi dôležité, v tomto systéme, je tvorba zisku, potom je možné predpokladať, že dôsledná kontrola kvality by riadne mohla skrížiť plány tých, ktorí sú na tučné zisky pripravení. V žiadnom zákone, v prerokovanej šestici zákonov, ako som už povedal, nie je popísaný účinný systém kvality zdravotnej starostlivosti. Je totižto nežiadúci.

A teraz, ak dovolíte, pozastavím sa pri zlatom klinci zákona o poskytovateľoch. Zlatým jadrom tohto zákona je pochopiteľne transformácia štátnych organizácii. Odvolávam sa znovu na to, že ja sa nemôžem riadiť spoločnou správou, ktorú ste v poslednej chvíli prijali, a zakotvili ste zmeny, ktoré som jednoducho v tom rozsahu zákonov nemohol obsiahnuť, aj keď som začul niečo, že ste sa na niečom dohodli.

Je to pochopiteľne riadne privatizačné sústo, preto koalíciu reformné zákony zjednocujú ako máločo. Je to pochopiteľné hlavne z toho dôvodu, pretože privatizácia strategických podnikov finančne uspokojí len veľkých žralokov, ale tu už čakajú postupne zoradené do radu aj menšie ryby, ako do čakacej listiny poslušní a lojálni čakajú na svoj zaslúžený podiel, veď si svoju prácu odviedli a schválením týchto zákonov sa ich túžby môžu naplniť.

A úplne na záver sa znovu vrátim k § 90 zákona o poskytovateľoch, ods. 5., lebo keď už len to, že tam bol zakotvený, aj to mi stačí, ale viem o tom, že on tam bude zakotvený, pretože je tam síce uvedené v novom znení ods. 5 § 90, že vláda môže bezodplatne previesť podiely na samosprávne kraje, na obce a na školy, ale nie je tam nič písané o tom, čo, ako sa bude nakladať s akciami, a preto si myslím, som o tom presvedčený, že v pozmeňujúcich návrhoch sa ešte táto zmena objaví. Ale keby aj nie, už to, že tam bola, svedčí o tom, že takýto pokus o pridelenie podielov pre fyzické a právnické osoby musí, bol tam zakotvený a teda táto snaha existuje naďalej. Ďakujem pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP