E. Černá, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy a páni, milí kolegovia, aspoň tej hŕstke, čo vás ostala verných, by som si dovolila v druhom čítaní predložiť zákon o dani z príjmu, ktorý sa týka najmä živnostníkov podnikateľov, ktorí sú samozamestnávatelia.
Prijatie nového zákona o dani z príjmu, ktorý sme robili pred časom, sa nepriaznivo v určitých smeroch dotkol ich postavenia v našej spoločnosti. Účelom predloženého návrhu zákona je teda úpravami v troch ustanoveniach tohto zákona dosiahnuť stav, aby sa daňovníkom s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti umožnilo uplatniť niektoré výdavky vynaložené na ich osobnú potrebu do daňových výdavkov.
Konkrétne ide o výdavky na stravovanie, ak daňovník vykonáva činnosť mimo obvyklého miesta svojej činnosti. Ak vykonáva činnosť v zahraničí, do daňových výdavkov môže zahrnúť aj obdobné plnenie, ako je vreckové poskytované zamestnancom pri zahraničných pracovných cestách. Vreckové je možné zahrnúť do daňových výdavkov v sume najviac do výšky 40 % nároku na stravné podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
Z uvedeného dôvodu bola vykonaná zmena aj v § 21 ods. 1 písm. i): "Daňovník s príjmami z podnikania inej samostatnej zárobkovej činnosti môže zahrnúť do daňových výdavkov aj preukázateľne vynaložené cestovné dopravnými prostriedkami."
Ak na cestu použije svoje vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré nemá zaradené do obchodného majetku, môže si do daňových výdavkov uplatniť podobne ako zamestnanec náhradu za spotrebované pohonné látky a sadzbu základnej náhrady podľa § 7 č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
To je naozaj len niekoľko momentov, ktorými by sme mohli, ak by sa podarilo tento návrh zákona schváliť, pomôcť malým a stredným podnikateľom na Slovensku, teda najmä živnostenskému stavu, ktorý, osobne si dovolím tvrdiť, naozaj vykonáva ťažkú pozíciu už len tým, že sa samozamestnáva, a ja to nesmierne obdivujem, pretože sú to ľudia, ktorí sa dokázali sami postaviť na nohy, ktorí ručia celým svojím majetkom a ktorí nielenže zamestnávajú sami seba, ale zamestnávajú poprípade aj druhých. A ja si tento živnostenský stav mimoriadne vážim, a teda vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Imrichovi Hamarčákovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som z poverenia gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu predložil informáciu o výsledku prerokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k predmetnému návrhu pani poslankyne Černej a pána poslanca Jirka Malchárka. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1026 z 18. júna 2004 pridelila návrh poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijal výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 421 zo dňa 25. augusta 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 383 zo dňa 24. augusta 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 9 poslancov, za návrh hlasovali 3 poslanci, proti nebol nikto a 6 poslanci sa zdržali hlasovania.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky podaných pod bodom III tejto informácie vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v informácii v časti IV, ide o tri pozmeňujúce návrhy. Všetky tri pozmeňujúce návrhy gestorský výbor odporučil schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie a v stanoviská poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto informácii v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady neschválil uznesením spoločnú správu k návrhu poslancov na vydanie tohto zákona.
Predmetná informácia výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 445 zo 6. septembra 2004. Výbor určil mňa, aby som podľa § 80 ods. 2, § 81 ods. 2, § 81 ods. 1, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podal na schôdzi informáciu o výsledkoch rokovania výborov k predmetnému návrhu zákona a predložil návrh na ďalší postup.
Skončil som, ďakujem, pán podpredseda.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Malchárek. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Dubovská. Nech sa páči.
D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vzhľadom na krátkosť času budem veľmi telegrafická. Veľmi rýchlo.
Chcem podporiť a veľmi vítam navrhovanú iniciatívu pomôcť aj drobnému, strednému stavu podnikateľov, ktorí sú naozaj v súčasnosti veľmi nedoceňovaní a hlavne, myslím si, nie je dosť kladený dôraz práve na túto cieľovú skupinu, ktorá výrazným spôsobom pomáha k vytváraniu hrubého domáceho produktu. Čiže mali by sme sa viac zamerať a viac sústrediť aj práve na nich. Myslím si, že toto je len jedna časť, ktorou by sme im mohli pomôcť.
Naša ekonomika alebo hospodárstvo je viac orientované na príjem zahraničných investícií a na to, aby bolo atraktívne hlavne pre zahraničných investorov. Myslím si, že je veľký priestor a veľký deficit ešte v tom, čo by mohlo byť spravené voči slovenským podnikateľom, ktorí, myslím si, by mali mať dostatočne dôstojný priestor doma na svoje podnikanie. A myslím si, že práve tento návrh je veľmi dobrý. Budem ho veľmi rada podporovať. Myslím si, že aj kolegovia z klubu.
Mám len ešte jeden taký dotaz, zaujímalo by ma, akým spôsobom ovplyvní rozpočet.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej bude pokračovať v rozprave pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, drahí najvernejší kolegovia Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte, aby po dobrých skúsenostiach s predkladaním pozmeňujúcich návrhov som, samozrejme, sa v prvom rade veľmi potešil takémuto predloženiu návrhu od predkladateľov a dovoľte mi, aby som sa pokúsil formulovať pozmeňujúci, resp. doplňujúci návrh a poprosil ich aj o akceptáciu v tomto zmysle.
Pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 731), by som poprosil doplniť takto:
V čl. I sa pridáva nové číslo 1, ktoré znie: V § 13 ods. 1 písm. a) za slovo "rozpočtových" vložiť slová "príspevkových". Ostatné body sa prečíslujú.
Krátko zdôvodním. Schválením zákona č. 599/2003 Z. z. boli z oslobodenia od dane vyňaté príjmy príspevkových organizácií z činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu, ako aj príjmy z prenájmu zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa. Z uvedeného vyplýva, že príjem z prenájmu, ako aj príjem z ostatnej činnosti príspevkových organizácií sa na rozdiel od predchádzajúceho znenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v súčasnosti zdaňuje rovnako ako u ostatných daňovníkov, čím dochádza k zvýšeniu zaťaženia, resp. nepriamemu zníženiu rozpočtu organizácie o 19 % daňou z príjmov dosiahnutých práve touto činnosťou. Činnosť mimo hlavné činnosti, ktorá je uvedená v prípade príspevkových organizácií v ich zriaďovacích listinách, nie je realizovaná za účelom dosiahnutia zisku a nemá podnikateľský charakter. Naopak, ide o príjmy, vlastné zdroje, ktoré organizácie používajú na financovanie výdavkov súvisiacich s realizovaním aktivít a ďalšieho rozvoja v príslušnej oblasti kultúry, resp. v oblasti, v ktorej organizácia plní svoje poslanie. Sústredením týchto zdrojov sa nevytvára skutočný zisk, pretože na ďalšie financovanie výdavkov týchto organizácií prispieva zriaďovateľ. Výška príspevku zriaďovateľa sa odvíja od výšky vlastných zdrojov. Rozpočet organizácie v aktuálnom čase tak vždy spĺňa požiadavku vyrovnanosti. Nie je zdrojom skutočného zisku, je to § 38 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
Týmto návrhom neprichádza k žiadnemu zvýšeniu štátneho rozpočtu. Je tu iba akési urýchlenie cesty peňazí do kultúrnych organizácií vyrobených v kultúrnych organizáciách. Opäť len to potvrdzuje tú filozofiu, ktorú razíme, že peniaze, kde sa vyrobia, mali by ostať.
Posúďte, budem rád, keď tento môj návrh bude akceptovaný. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Malchárek.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, priniesol som si sem takýto papier a nebudem nič čítať, lebo nie je tam nič z toho, čo by som chcel povedať, ale v každom prípade ako jeden z predkladateľov tohto zákona chcem poukázať na fakt, že aký je práve súčasný stav, ktorý by sa mohol zmeniť prijatím tohto zákona.
Dnes samostatný živnostník alebo živnostník, ktorý zamestnáva svojich zamestnancov, nemôže si dávať do základu dane stravné, cestovné, ubytovanie ani tú časť na diéty. Necítim to možno ako diskrimináciu, ale určite je to nevyvážený stav a nelogický, pretože na služobné cesty väčšinou ide aj kvázi ten majiteľ, kvázi ten živnostník a nie je to dosť logické, preto sme túto trhlinu v našom právnom systéme v tomto režime našli a myslím, že sme našli aj podporu vo väčšine výborov, myslím, že prakticky vo všetkých výboroch, kde sa tento zákon prerokoval.
Bol som takisto aj na vláde predkladať tento zákon a nebol tam jediný hlas, ktorý by sa principiálne postavil proti prijatiu tohto návrhu zákona. Aby som bol korektný, jediný minister financií, samozrejme, že jemne protestoval, pretože pár korún zo štátneho rozpočtu to stáť bude, ale z hľadiska princípu nič nenamietal.
Preto vás prosím, aby ste tento zákon nevnímali ako politický. Nič, žiadne politikum tam nie je a posúdime aj tú zmenu, ktorú predložil pán kolega Dušan Jarjabek, a pokiaľ ju budeme považovať ako predkladatelia za takú, ktorá by mohla ten zákon nejakým spôsobom doplniť a nespôsobiť jeho neprijatie, tak sa nad tým zamyslíme. Ale verím tomu, že tento zákon bude prijatý tak, ako je predložený.
Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Malchárek bol posledný v rozprave k tomuto návrhu. Končím rozpravu a prosím navrhovateľku, či sa chce vyjadriť.
Nech sa páči.
E. Černá, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela veľmi pekne poďakovať pani poslankyni Dubovskej za podporu a za pochopenie celej záležitosti, o čo vlastne ide. A veľmi pekne a ešte najkrajšie by som sa chcela poďakovať aj pánovi poslancovi Jarjabkovi a pevne verím, že pozmeňujúci návrh, ktorý dal, je tiež veľmi dôležitý a potrebný pre časť našej kultúrnej spoločnosti. Takže môj hlas, samozrejme, má.
Chcela by som ešte zodpovedať malú otázku, ktorú ste mi dali, či bude mať tento zákon nejaký vplyv na štátny rozpočet. No, v konečnom dôsledku nejaký iste áno. Ale nie taký významný, aby to táto republika neprežila. A v konečnom dôsledku, tak ako ste aj vy povedali a to je to, aj čo sa snažím vysvetliť všetkým kolegom, že čím lepšie podmienky budú mať živnostníci na podnikanie, tak v konečnom dôsledku aj väčšie peniaze aj od nich budú tiecť do toho štátneho rozpočtu, pretože keď budú mať na prácu lepšie podmienky, budú môcť využívať svoj pracovný čas lepšie, nájsť, ja neviem, svojich ďalších spolupracovníkov, tvoriť zdroje a odvádzať do štátneho rozpočtu.
Takže ja si myslím, že to nie je niečo veľmi výnimočné, čo týmto krokom by sme pre tých živnostníkov spravili. Je to podľa mňa len niečo veľmi nutné a prirodzené. Nič veľmi špeciálne, čo by ich nadsadzovalo nad nejakú inú skupinu ľudí. Ja si myslím, že tak, ako ste aj vy povedali, a preto sa to snažím aj správne vysvetľovať, že je to naozaj skupina ľudí, ktorá nemá zďaleka také podmienky, aké by mohla mať. Ja jej môžem dať len čistú jednotku s hviezdičkou, že aj v tom stave, v ktorom sa nachádza, je schopná ešte podnikať a držať svoju lajnu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 726 a spoločnú správu máte ako tlač 726a.
Slovo má poslanec Jozef Mikuš a žiadam ho, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k návrhu novely zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení ďalších zákonov č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003, zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína, zákona č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva a zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov za skupinu poslancov, ktorí navrhujú túto novelu.
Chcel by som úvodom, tak ako v prvom čítaní, podotknúť, že predkladatelia sú všetci členovia buď výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre pôdohospodárstvo, kde obidva tieto výbory sa predmetným návrhom novely, resp. jej obsahom, zaoberali už aj v minulosti niekoľkokrát a táto novela rieši dva druhy okruhov, z ktorých jeden je pod gesciou jedného výboru a druhý druhého, preto aj predkladatelia sú z týchto dvoch výborov, a preto sa pod tento návrh zákona aj podpísali.
Predmetná novela rieši dva okruhy problémov, ako som spomínal. Jeden je riešenie problematiky predaja tovarov oslobodených od spotrebnej dane fyzickým osobám na miestach tranzitu pri opustení územia Európskej únie, pričom takýto predaj dnes je riešený takým individuálnym spôsobom, ktorý umožňuje len v tranzitných priestoroch medzinárodných letísk a na palubách lietadiel predávať tovar fyzickým osobám, ktoré opúšťajú Európsku úniu.
Predkladaný návrh zákona rieši v rámci predaja tovaru podliehajúci spotrebným daniam v tzv. duty-free obchodoch aj zavedenie tzv. dvojitého systému predaja tohto tovaru, kde na jednej strane pôjde o predaj tovaru so spotrebnou daňou fyzickým osobám, ktoré majú cieľové letisko na území Európskej únie, a bez spotrebnej dane fyzickým osobám, ktoré Európsku úniu opúšťajú. V praxi to znamená, že predajca pri tovare spravidla bude uvádzať dve ceny na základe predloženia cestovného dokladu (palubný lístok alebo letenka), predajca uplatní na tovar, ktorý zahŕňa spotrebnú daň alebo cenu, ktorá spotrebnú daň nezahŕňa. Či bude tá dotyčná fyzická osoba opúšťať alebo neopúšťať hranice Európskej únie. A takisto bez spotrebnej dane na palubách lietadiel.
Druhým okruhom problémov je návrh v zákone o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467 o výrobe a uvádzaní liehu na trh a v znení zákona č. 211/2003. Vzhľadom na to, že v súčasnej legislatíve sú oznamovacie povinnosti riešené veľmi ťažkopádnym a veľmi zložitým administratívnym spôsobom a náročnosťou jednak pre výrobcov liehu a jednak pre colné úrady, navrhuje sa zjednodušenie týchto oznamovacích povinností, a to najmä pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré v rámci podnikania nakupujú spotrebiteľské balenie liehu a predávajú ho na konečnú spotrebu anonymnému spotrebiteľovi vo veľkoobchode alebo maloobchode alebo na priamu spotrebu. A zároveň sa navrhuje zjednodušiť oznamovacie povinnosti pre prevádzkovateľov liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia, tzv. pestovateľské liehovary.
Ešte veľmi stručne k prerokovaniu vo výboroch. Chcel by som sa poďakovať všetkým, hlavne teda členom výboru pre financie a výboru pre pôdohospodárstvo, ktorí sa ozaj venovali dosť podrobne navrhovanej zmene, a takisto aj legislatívneho odboru jednak Národnej rady a jednak legislatíve vlády. Chcel by som povedať, že od prvého čítania do druhého uplynulo dosť času vzhľadom na to, že boli prázdniny, a bolo možné sa tomuto zákonu venovať viac. A takisto sa využil tento priestor ešte na ďalšie rokovanie jednak predkladateľov, jednak ministerstva financií a takisto aj odborných združení a výrobcov, ktorých sa novela dotýka. A využila sa táto možnosť na to, že sa určité zjednodušenia, ktoré neboli v novele, podarilo vyriešiť kompromisom aj v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú súčasťou spoločnej správy.
Sú tam aj ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré riešia prechodné ustanovenia. A len pre také uzrozumenie ostatných, resp. ctenej snemovne, poslancov, ktorí sa nezaoberali danou problematikou, tých veľa pozmeňujúcich návrhov je tam aj preto, lebo niektoré, minimálne osem ich je tam takých, ktoré upravujú vzájomne lepšie znenie toho istého pozmeňujúceho návrhu, a sú tam jednoducho tie, ktoré som spomínal, ktoré ešte zlepšujú navrhovanú novelu nejakou diskusiou, ktorá vznikla až po prvom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Hurbanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, máte slovo.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu.
Národná rada pridelila návrh výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo, ktoré tento návrh zákona v stanovenom termíne prerokovali. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu poslancov výboru 11 bolo prítomných 9, za návrh hlasoval 1 poslanec, nikto nebol proti a 8 poslanci sa zdržali hlasovania.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe v časti IV pod bodmi 1 až 55. Gestorsky výbor na základe stanovísk jednotlivých výborov odporúča Národnej rade predložený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor určil poslanca Jozefa Hurbana za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.
Vážený pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že je 12.00 hodín, chcem si od vás vyžiadať súhlas na to, aby sme dokončili rokovanie o tomto návrhu zákona a potom máme ešte jeden zákon, ktorý sa týka environmentálneho fondu. Potom by som vyhlásil prestávku. Prosím, keby ste s týmto vyjadrili súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.)
Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto návrhu, ktorý predkladá pán poslanec Jozef Mikuš?
Pán spravodajca Hurban, nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ja budem hovoriť veľmi krátko, len pár poznámok. Tak ako hovoril v mene skupiny poslancov kolega Mikuš, tieto pozmeňujúce návrhy sú výsledkom veľmi takých plodných diskusií v rámci nášho finančného výboru. Čiže vlastne všetky tie oblasti, ktoré boli také problematické, sa týmto vyriešili. Ja by som len chcel zdôrazniť, že, samozrejme, budem podporovať tento návrh a budem takéto stanovisko presadzovať aj v skupine poslancov zo Slobodného fóra. Určite tento návrh podporíme.
Čo chcem zdôrazniť? Som rád, že tento návrhu je tu na stole, isteže, lepšie prepracovaný. Chcel by som len pripomenúť, že som podobné návrhy predkladal pred niekoľkými mesiacmi. Vtedy nenašli pochopenie. Možnože neboli ani legislatívne celkom v poriadku, ale to nie je podstatné. Ten návrh je teraz na stole a vyrieši problém, ktorý vtedy vznikol okolo duty-free shopov, proste špeciálne colné režimy, tranzitné colné sklady atď. Čiže toto ten návrh rieši. Takže toto ja naozaj veľmi vítam.
Chcel by som upozorniť na jednu takú vec, ktorá je vlastne praktická. V zákone v § 44 v odseku 2 písm. b), c), d) a e), to je vlastne v platnom zákone, tak ako je alebo ako bol prijatý v minulosti, t. j. zákon č. 105, tam sa hovorí o evidencii spotrebiteľských balení v príjme, výdaji atď. To je vlastne celý ten režim. Ja chcem tu poukázať na jednu praktickú skúsenosť. Mám tu k dispozícii tlačivá. Volá sa to Oznámenie o výrobe, príjme a predaji liehu v spotrebiteľskom balení liehu, potom sú tu také kolónky ako výdaj, predaj, stav zásob v spotrebiteľskom balení atď. To je vlastne celý ten kolobeh. Tieto tlačivá sú z colného úradu. Príslušné, to, s čím sa stretávajú tí, ktorí majú tento zákon vykonávať. Myslím teraz tí, ktorí prijímajú, čapujú, predávajú, majú, no, ani nie že problém, ale je to neuveriteľne náročné administratívne, pretože proste tam sa musí viesť podrobná evidencia.
Chcem azda len upozorniť na to, že ak toľko tlačív je a vlastne každá jedna fľaša, ak sa predá jedna fľaša za deň, vyčapuje sa na konci, teda vlastne sa odpíše jedna fľaša, tak sa tu vypĺňa evidencia. Môže sa nám stať, že za dva-tri roky bude Ústredná colná správa pýtať možno pol miliardy korún na to, aby mali prostriedky na výstavbu archívov a skladov, kde budú evidovať tieto tlačivá, lebo takto mi to vychádza a mám aj takú informáciu, že - aby som použil taký slušný výraz - povedzme obchodné reťazce alebo takí veľkí predajcovia jednoducho tieto ustanovenia zo zákona ignorujú a takúto evidenciu nevedú. Môžem poukázať na Billu, Kaufland atď. Ale tí, ktorých sa to najviacej dotýka, sú krčmári a také malé predajne s potravinami.
Či by azda nestálo za zváženie prehodnotiť to, nemyslím meniť zákon, lebo ten zákon je jasný, je to napísané úplne jasne a zrozumiteľne, aj je veľmi ľahko vykonateľný, ale zdá sa mi, že tlačivá, ktoré pripravila Ústredná colná správa alebo jednotlivé colné úrady, zdá sa mi, že tam už je vlastne svojvoľný výklad. Tak chcel by som poprosiť ani nie tak predkladateľov, lebo to nie je ich parketa, ale vidím tu zástupcu z ministerstva financií, chcel by som ich poprosiť, aby sa na to pozreli.
Inak hovorím, že ten zákon je dobrý a ja osobne ho určite podporím, aj naša skupina. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nikto viac sa do rozpravy neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani Navrátilová, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k druhému čítaniu o
návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 730 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 730a.
Dávam slovo poslancovi Lászlóovi Kötelesovi, aby z poverenia výboru návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.
L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pán predsedajúci, vážení páni poslanci, v roku 2001 zákonom č. 553 o zrušení niektorých štátnych fondov bol s ďalšími štátnymi fondmi zrušený aj Štátny fond životného prostredia. Štátny fond životného prostredia sa tak stransformoval do Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky ako program Realizácia environmentálnych opatrení v pôsobnosti sekcie realizácia environmentálnych programov. To sa stalo napriek tomu, že Štátny fond životného prostredia na rozdiel od ostatných zrušených štátnych fondov, ktoré mali príjmy iba zo štátneho rozpočtu, mal ako hlavný zdroj príjmov vlastné zdroje.
Prostriedky boli čerpané zo všetkých druhov platieb za využívanie alebo znečisťovanie životného prostredia, ako aj zo sankčných postihov za porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov v systéme environmentálneho práva. Štátny fond životného prostredia pritom sledoval napĺňania zdrojov príjmov fondu vyplývajúce z rozhodnutia orgánov štátnej správy a vymáhal prostriedky s cieľom získať maximálny príjem.
Zhromaždené prostriedky vo fonde boli účelovo viazané na podporu environmentálnych projektov. Prostriedky sa poskytovali na základe predložených žiadostí a v súlade so Štátnou environmentálnou politikou. Vybrané projekty boli podporované najskôr len formou dotácií, neskoršie aj formou tzv. mäkkých úverov s výrazne nižšou úrokovou sadzbou a so značne dlhšou dobou splácania. Štátny fond životného prostredia v rokoch 2000 až 2002 poskytol 84 úverov v celkovej výške 505 miliónov korún s 8-percentnou úrokovou sadzbou s dobou splácania 10 rokov. Všetky úvery sa poctivo splácali a splácajú. Obce tak mohli dokončiť rozostavané akcie. Úvery s 8-percentnou úrokovou sadzbou a 10-ročnou dobou splácania boli poskytnuté v období, keď z komerčných bánk sa dal získať úver s 20-23-percentnou úrokovou sadzbou s dobou splácania maximálne 5 rokov.
Z výšky a počtu čerpaných úverov jasne vidieť, že obce, hlavne menšie, nie sú schopné zo svojho rozpočtu vziať si väčší úver na tej dlhej dobe splácania. Dodal by som, že počas existencie Štátneho fondu životného prostredia v rokoch 1992 až 2001 tvorili vlastné zdroje fondu 80 % celkového príjmu, ktorý sa pohyboval okolo 1 miliardy Sk. Transfer zo štátneho rozpočtu klesol z pôvodných 360 milión korún na 188 milión korún v roku 2001. Čo je pokles skoro na jednu pätinu celkového zdroja príjmu. Tak po 9 rokoch existencie sa stal v podstate Štátny fond životného prostredia nezávislým od štátneho rozpočtu.
Vážené dámy, vážení páni, typickým prijímateľom environmentálnej podpory bol najmä komunálny sektor a podpora rozvoja environmentálnej infraštruktúry, t. j. zásobovanie pitnou vodou, čistenie komunálnych odpadových vôd, zmena palivovej základne verejnoprospešných budov a podobne. Práve pre komunálny sektor je charakteristická vysoká potreba riešenia environmentálnych problémov, tento však nedisponuje dostatkom prostriedkov, aby ju mohol riešiť z vlastných zdrojov. Navyše, takéto činnosti najmä v obciach charakterizuje vysoký stupeň rozostavanosti.
Z 2 890 obcí v rámci Slovenskej republiky je len 387 obcí nad 2 000 obyvateľov, 2 500 má menej ako 2 000 obyvateľov. Z týchto obcí je 2 243 bez kanalizácie a 787 obcí bez verejného vodovodu. Tie údaje sú alarmujúce hlavne z tohto dôvodu, že obce do 2 000 obyvateľov nemôžu požadovať prostriedky zo štrukturálnych fondov, vlastné zdroje majú v minimálnom množstve a pri vysokej rozostavanosti, ktorá v súčasnosti je, hrozí umŕtvenie už vynaložených finančných prostriedkov, dokonca znehodnotenie celej investičnej akcie. Vytvorenie obcí ad hoc, ktoré by mohli dosiahnuť požadovaný počet obyvateľov, nie je však možný, prekážky sú vo vzdialenostiach obcí a tým v neefektívnom vynaložení prostriedkov na dĺžku kanalizácie, resp. výškové rozdiely a tým zvýšené náklady na prečerpávanie a vyústenie do ČOV, čím im znemožní získať podporu zo zahraničia.
Z uvedených dôvodov navrhujeme vytvoriť samostatný Environmentálny fond. Navrhujeme, aby časť prostriedkov zo zdrojov príjmu Environmentálneho fondu bola vyčlenená na dotácie a časť na poskytovanie úverov s výrazne nižšou úrokovou sadzbou, akú poskytujú komerčné banky, s predĺženou dobou splácania úverov, resp. odkladom splácania úverov až po realizáciu projektu. Environmentálny fond bude využívať formu dotácie a úverov, ako aj ich kombinácie v závislosti od charakteru projektu a žiadosti. Takýmto spôsobom sa vytvoria predpoklady na účinnú, komplexnú, efektívnu podporu environmentálnych projektov.
Zároveň bude možné podporiť investorov, ktorí nemajú možnosť získať zahraničnú pomoc, napríklad obce s menej ako 2 000 obyvateľmi, s cieľom postupného ukončovania rozostavaných stavieb environmentálnej infraštruktúry. Použitie prostriedkov fondov Európskej únie je úzko špecifikované a nezahŕňa podporu všetkých aktivít. Investori, ktorí nespĺňajú vyhlásené kritéria, majú často rozostavené stavby environmentálnej infraštruktúry. Strácajú tak možnosť získať podporu európskych fondov, hoci nemajú k dispozícii iné zdroje. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné ich podporiť z prostriedkov vlastných domácich zdrojov, ktoré, žiaľ, sa neustále znižujú. V opačnom prípade hrozí neukončenie týchto rozostavaných stavieb, spomaľovanie odstraňovania environmentálnych rizík a záťaží. Zároveň ohrozenie plnenia záväzkov Slovenskej republiky v rámci Európskej únie zameraných na riešenie environmentálnych opatrení v prechodnom období do roku 2015.
Podporné stanovisko Európskej únie k existencii Environmentálneho fondu vyjadril už v roku 2000 generálny riaditeľ pán Wersting pri rokovaní práve s pani ministerkou Schmögnerovou. Vyslovil očakávanie za starostlivosť o životné prostredie, napríklad voda, ovzdušie, odpadové hospodárstvo atď. K úlohe fondov pre životné prostredie sa vyjadril, že v rámci Európskej únie sú s nimi dobré skúsenosti, najmä na začiatku vstupu do Európskej únie, a ich opodstatnenosť možno odhadnúť na 10 rokov. Dodal by som, že vo všetkých okolitých štátoch, v Českej republike, Maďarskej republike a Poľsku, exitujú také isté environmentálne fondy.
Zároveň ako predkladateľ súhlasím s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Mikulášovi Juščíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú máte ako tlač 370, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu, ktorú máte ako tlač 730a.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 730) bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody pod č. 148 zo dňa 7. septembra 2004.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1029 z 18. júna 2004 pridelia návrh Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 730) týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov pod tlačou 730 nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.
Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody na vydanie zákona o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 142 z 25. augusta 2004. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona, ale neprijali platné uznesenia, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 34 v časti IV spoločnej správy (tlač 730a). Z tohto dôvodu ich nebudem osobne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorského výboru odporúčam hlasovať spoločne a odporúčam schváliť.
Vážení kolegovia, kolegyne už tu nie sú, gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených i v uznesení uvedenom pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Otváram rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak ja len pre poriadok, vy nemôžete otvoriť rozpravu.
M. Juščík, poslanec: Pardon. Otvorte. (Smiech.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Áno, otvorím rozpravu.
Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Otváram možnosť podania ústnych prihlášok. Prosím, ako spravodajca máte na toto prednostné právo. Nech sa páči.