Štvrtý deň rokovania

31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

10. septembra 2004 o 9.00 hodine

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: Renáta Zmajkovičová, Anton Danko, Ivan Šimko, Michal Vajda. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady pán Jozef Banáš.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o dvoch návrhoch uznesení Národnej rady Slovenskej republiky.

Najskôr prosím poslanca Dušana Čaploviča, aby uviedol

návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie správy o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike, ktorý vám bol rozdaný ako tlač 863.

Prosím, pán poslanec, ujmite sa slova.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, šport v spoločnosti zohráva viaceré úlohy predovšetkým v oblasti zdravého rozvoja človeka, zdravého fyzického fondu, rozvoja telesnej kultúry s väzbou na rozvoj duchovnej kultúry, obrazne povediac, na užitočné využívanie voľného času. Netreba zabúdať, že má aj nezastupiteľnú úlohu aj v oblasti reprezentácie Slovenskej republiky v zahraničí. Nezabúdajme ako v minulosti na niektoré kolektívne športy, ktoré skutočne preslávili Slovenskú republiku, hokej, ženský basketbal, vodné pólo, ale aj individuálne športy, vodné športy, plávanie, kanoistika, skvelý komárňanský štvorkajak, tenis, športová streľba a tak ďalej. Urobili dobré meno mladej Slovenskej republike a vytvorili podmienky na zdravý rozvoj vlastenectva a patriotizmu.

Pripomínam, že mnohé úspešné štáty považujú za najlepšiu reprezentáciu a propagáciu svojej krajiny práve šport a športové výsledky, ale aj svoje moderné športové zariadenia, ktoré ponúkajú na organizovanie významných medzinárodných športových podujatí. O tom, že význam športu a pestovanie telesnej kultúry i fyzickej zdatnosti vzrastá, iste nemusím nikoho z nás presviedčať. U nás navyše aj preto, že sa od roku 2006 úplne sprofesionalizuje armáda a tradičná výchova k brannej a telesnej zdatnosti, ktorou prešli celé generácie mladých ľudí, zaniká. O to viac vystupuje do popredia význam športu pre všetkých, školský, akademický, mládežnícky a regionálny šport a jeho preventívna úloha v tejto oblasti. Samozrejme, treba venovať zodpovedajúcu pozornosť i vrcholovému športu, štátnej reprezentácii, predovšetkým rozhodnutiu, čo sa týka olympijských športov.

V našej Národnej rade Slovenskej republiky, pokiaľ som mal možnosť listovať v jej archívoch, sa už dlho neprerokúvala správa o stave športu v Slovenskej republike, plnení úloh štátu prostredníctvom najmä troch ministerstiev v tejto oblasti, to je ministerstvo školstva, ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra. Našu pozornosť si iste zaslúži súčasný stav prípravy nových legislatívnych aktivít v tejto oblasti, o ktorých vieme veľmi málo, prerozdeľovania finančných zdrojov na športové aktivity prostredníctvom programového rozpočtovania, ale, podčiarkujem, aj z výnosov Tiposu. Ako sa darí uskutočňovať národný program športu, si môžeme položiť otázku, ako funguje financovanie a aké sú prvé výsledky projektu Otvorená škola. Ako sa darí riešiť podporu vybraných kolektívnych a individuálnych druhov športu v Slovenskej republike, aký je stav úvah o zrušení armádnych a policajných športov a ich začlenenia pod civilný šport, to jest pod rezort školstva. To sú otázky, ktoré treba otvoriť a o ktorých treba aj na pôde Národnej rady diskutovať.

Samozrejme, pozornosť poslancov parlamentu si zaslúžia aj také veci, ako je vyhodnocovanie využitia finančných prostriedkov, každoročne rozpísaný na športové a telovýchovné aktivity, ale aj súčasnému návrhu napríklad prerozdelenia investičných prostriedkov na regionálne projekty prostredníctvom ZMOS. Existuje vyhodnotenie a aká je budúcnosť projektu Vráťme šport do našich škôl, čo je nového po zrušení Národného inštitútu športu a Centra akademického športu a po vzniku Národného športového centra a jeho činností, aká je jeho činnosť, aké sú jeho úlohy, ďalej financovania regionálneho športu a experimentov pri vzniku pilotných projektov nových regionálnych športových centier pri vyšších územných celkoch. Mali by sme poznať súčasný stav riešenia kauzy Ministerstva financií Slovenskej republiky Športka, a. s., a Tipos, ktorého pozitívny výsledok, ak sa to podarí vyriešiť a nebude to mať negatívny dosah, bude veľmi dôležitý pre budúcnosť slovenského športu alebo športu v Slovenskej republike.

Z uvedeného dôvodu predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov žiada vládu Slovenskej republiky, aby Národnej rade Slovenskej republiky v lehote do 30 dní predložila správu o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok, predovšetkým pre mládežnícky, regionálny, ale aj vrcholový šport a šport pre všetkých.

Odôvodnenie: V roku 2001 bol vládou Slovenskej republiky prijatý Program ďalšieho rozvoja telesnej kultúry s uzneseniami pre jednotlivé rezorty ministerstva financií, ministerstva školstva, ministerstva vnútra a ministerstva obrany. Napriek tomu, že takýto materiál bol vo vláde schválený, naďalej sledujeme v oblasti športu problémy, ktoré treba urýchlene riešiť. Chýba kvalitnejšia súčinnosť medzi štátnymi orgánmi, regionálnymi, miestnymi a obecnými samosprávami a občianskymi združeniami i ďalšími športovými subjektmi. Pokiaľ iné koncepcie, vynímajúc teda šport, boli v Národnej rade Slovenskej republiky prerokované, táto koncepcia i ďalšia stratégia vlády v oblasti športu dosiaľ nebola Národnou radou prerokovaná.

Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu kvalitnejšieho zabezpečenia rozvoja športu v Slovenskej republike na všetkých úrovniach športu a jeho výsledkov ako najrýchlejšej aj najvýhodnejšej propagácie našej vlasti v zahraničí navrhujem túto správu prerokovať na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, to znamená, že koncom októbra.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal zatiaľ žiadne prihlášky zo servisu a viem o tom, že pán poslanec Kondrót sa prihlásil za klub Smer. Pán poslanec Kondrót, je to pravda? Tak nech sa páči, písomne a ústne ďalej po tomto prvom vystúpení. Nech sa páči pán Kondrót. (Reakcia poslanca.) Prosím? Nerozumiem. Ospravedlňujem sa. Písomne som... Ďakujem pekne. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu, prosím, otváram možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu, ktorý predniesol pán poslanec Čaplovič. Nikto sa nehlási, končím možnosť podania ďalších prihlášok. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz prosím poslanca Tibora Mikuša, aby uviedol

návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce, ktorý vám bol rozdaný ako tlač 862.

Nech sa páči, pán poslanec.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, to, o čom ideme hlasovať, je pre väčšinu z vás notoricky známe z množstva seminárov, prednášok, odborných článkov, odborných relácií. Chceme prispieť k tomu, aby Slovensko v dlhodobom časovom horizonte bolo spoľahlivo zásobované elektrickou energiou. Elektrická energia je prierezové médium, ktorého spoľahlivé dodávky limitujú prevádzku jednotlivých podnikateľských subjektov, ale aj prevádzku, resp. funkčnosť štátu ako celku.

Všetky krajiny sveta, ktoré sú priemyselne rozvinuté, sa snažia spracúvať koncepcie, ktoré zaručia, že elektrická energia bude v časovom horizonte desiatok rokov spoľahlivo dodávaná zákazníkovi v tom momente, keď zákazník vystaví objednávku, to znamená, keď - ľudovo povedané - stlačí vypínač. Všetky vlády sveta teda plánujú. Na Slovensku je deficit v plánovaní, deficit v systémovom prístupe k riadeniu štátu. Sme svedkami toho, že v Európe v minulých rokoch niekoľkokrát prišlo k veľkoplošným výpadkom elektrickej energie. V rôznych krajinách to malo rôzne príčiny. Tie príčiny boli technické, zmena poveternostných podmienok, niekedy to boli sociálne nepokoje, inde to boli aj nesprávne prístupy v realizácii obchodnej politiky. Za týmito veľkoplošnými výpadkami sa skrývajú nielen hospodárske straty, dnes už sa dajú veľkoplošné výpadky merať aj stratami na ľudských životoch. Verím, že každý z nás chce, aby k takýmto situáciám neprichádzalo na Slovensku. Slovensko, tak ako celá Európa, bude čeliť v priebehu niekoľkých rokov nedostatku elektrickej energie. Aby sme tomu zabránili, snažíme sa zaviazať vládu, aby dokončila rozostavanú Jadrovú elektráreň Mochovce.

Dobrý príklad na dostavbu aj na ekonomickú efektívnosť v lokalite Mochovce existuje, to sú prvé dva bloky, z ktorých jeden sme uviedli do prevádzky v roku 1998, druhý v roku 2000. Boli spracované tri analýzy výhodnosti dostavby. Všetky tri potvrdili návratnosť elektrárne za menšiu dobu, než je jej veľmi konzervatívne stanovená doba životnosti.

Je povzbudzujúce, že odborné diskusie, ktoré sa viedli na rôznych úrovniach, našli odraz aj v parlamente, že 4 poslanecké kluby podporili prerokovanie tohto uznesenia. Pre mňa je to znamením, že prvýkrát opozícia a koalícia, časť koalície, sa dohodli na niečom, čo ja osobne považujem za významný moment, považujem to za otázku národnoštátneho významu.

Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu, ktorý prispeje k stabilite krajiny ako celku. Nielen na Slovensku, ale v mnohých iných krajinách významní muži už niekoľko rokov tvrdia, že spoľahlivosť alebo bezpečnosť dodávok energie je súčasťou národnej bezpečnosti. Tak je to aj na Slovensku. Sme energeticky dovozovo veľmi závislí, musíme dovážať 90 % zdrojov elektrickej energie. Je preto veľmi dôležité budovať také zdroje, kde nie je problémom vytvoriť strategickú zásobu. Je dôležité budovať také zdroje, ktoré neprispievajú k prehĺbeniu hrozby globálnej zmeny. Je dôležité budovať také zdroje, ktoré sú zároveň ekonomicky výhodné. Jadrová elektráreň Mochovce je toho dobrým príkladom.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, poslanec: Ďakujem. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov.

Otváram rozpravu. Písomne som dostal dve prihlášky za kluby: pán Tibor Mikuš za klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko a pán Maroš Kondrót za stranu Smer.

Bude pán Kondrót hovoriť prvý? Pán Kondrót, máte slovo. Nech sa páči.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, Slovensko je samostatné už jedenásty rok. Znamená to toľko, že na správe vecí verejných sa sprostredkovane, teda s využitím volebného práva, máme možnosť podieľať všetci. Od demokratickej vlády a zástupcov ľudu v parlamente sa logicky očakáva, že budeme konať v súlade so svojím poslaneckým sľubom, teda vo verejnom záujme. Základné ľudské práva sú iste vo verejnom záujme. Iste tak môžeme označiť právo na čistý vzduch, vodu a potraviny - základné atribúty ľudského prežitia. Ľudské poznanie sa však postupne vyvíjalo, a tak sa na Zemi objavil nový fenomén - civilizácia. Jej dôsledkom ľudia už nechcú prežívať, ale žiť dôstojne, a to i v materiálnom zmysle slova. A tak do popredia vystupuje ďalší spoločenský faktor, ktorého význam pre ľudstvo je porovnateľný s vodou a vzduchom. Jednotlivé potraviny vieme nahradiť navzájom bez ujmy. My ekonómovia hovoríme, že jednotlivé potraviny majú substitúty. Ináč je to však v prípade vzduchu a vody. Rovnako je to aj v prípade elektriny. Nedá sa nahradiť. To znamená, že obchodovať síce s nimi môžeme, ale nie je tovar ako tovar. Tieto tri majú punc nenahraditeľnosti. Kým prvé dva sú nutnou podmienkou na prežitie, elektrina je nutnou podmienkou na civilizačné napredovanie. Preto všetky zodpovedné vlády sa snažia o jej dostatok.

Naša vláda však razí inú koncepciu. Pán minister Mikloš ešte v roku 1998 až 2000 presadil tézu, že elektrina je tovar ako ostatné a nie je nič ľahšie, ako ju lacno nakúpiť z prebytkov v Európe. Varovania zo strany Smeru i z radov energetikov boli mediálne zosmiešnené ako opovrhnutiahodné. Veď elektrinu dovezieme pod 500 korún za megawatthodinu, teda lacnejšie ako náš najlacnejší zdroj V 1 z Jaslovských Bohuníc dokáže produkovať. A tak sa ho vláda Mikuláša Dzurindu v prístupových rokovaniach k Európskej únii ľahkovážne zaviazala odstaviť. Treba už len dodať, že na odstavení nášho najlacnejšieho zdroja si urobili kampaň politici rakúskeho suseda, a tak dokázali náklady na svoju politickú kampaň preniesť za asistencie našej vlády na bedrá našich voličov. Tento účet, ktorý zaplatia občania Slovenska v podobe odstávky V 1, je 200 miliárd. Je to najdrahšia politická kampaň v dejinách ľudstva. To však nie je všetko. Vláda rozhodla, že na Slovensku bude spotreba klesať, a teda nedostaviame ani Mochovce.

Aká je situácia dnes? V Európe už teraz chýba 10 % elektrickej energie. Jej sieť nie je dobre previazaná. Vyššie dovozy sú ťažko možné a elektrické sústavy kolabujú. Cena dovezenej elektriny je približne 1 250 korún za megawatthodinu, teda dva a polkrát väčšia ako v roku 2000. V roku 2007 i vďaka odstaveniu V 1 bude v Európskej únii lokálne taký nedostatok elektriny, že rast dovozov sa odhaduje na 2 600 korún za megawatthodinu. Za tejto situácie poslanci koalície v tomto parlamente odmietajú zaviazať vládu, aby urýchlene začala rokovať o zrušení pre Slovenskú republiku nezmyselného záväzku o odstavení V 1. Na druhej strane si za tejto situácie vláda dovolí nemať energetickú koncepciu. A spotreba elektriny pritom stúpa. Už dnes je jasné, že ak vláda neurobí razantné kroky v oblasti elektroenergetiky, Slovensko bude mať v roku 2007 potrebu doviezť štvrtinu svojej rastúcej spotreby. Prenosová sústava však taký objem dovozu zrejme nezvládne a ekonomike hrozí kolaps. Štát s nedostatkom elektriny bude ťažko rajom pre investorov. Pri takýchto okolnostiach, keď Európa i svet prehodnocuje svoj postoj k sebestačnosti v dodávkach elektriny a 15-percentná výkonová rezerva sa má stať štandardom Európskej únie, Francúzsko, Nemecko a Fínsko investujú do vývoja nového jadrového reaktora, keď ceny fosílnych palív stúpajú, a na Slovensku takmer žiadne nie sú, akú máme alternatívu vo vzťahu k záväzkom z Kjóta?

Vážené kolegyne a kolegovia, slovenskí vyjednávači predali nielen zastavením dostavby Mochoviec, ale i prísľubom odstavenia funkčnej a lacnej elektrárne podiel na našom trhu s elektrinou štátom s nadbytkom v čase hroziaceho celoeurópskeho nedostatku! Naša vláda rozbehla predaj Slovenských elektrární cudzím vládam a motívom je, že vláda, v žargóne našej vlády, štát je zlý vlastník. Nie je toto strata suverenity?

Vážené kolegyne, kolegovia, trvalo tisíc rokov, kým sa tento národ za nemalých obetí prepracoval k samostatnosti. Stačí pár rokov zlej vlády, aby sme za judášsky groš o ňu prišli.

Vážené kolegyne a kolegovia, v tejto chvíli a za tejto situácie Slovensko nemá lepšiu alternatívu, ako dostavať Mochovce a neodstaviť V 1 v Bohuniciach. V opačnom prípade správa vecí verejných našich občanov vďaka súčasným poslancom koalície prejde do rúk cudzích štátov. Proti takémuto vývoju je strana Smer kategoricky proti. A obhajoba jadrovej energetiky nie je dieťa neexistujúcej jadrovej loby, ale v tejto chvíli až vecou národného záujmu v najzákladnejšom zmysle slova. Ešte raz. Dostavajme Mochovce a prevádzkujme V 1, to je základné východisko strany Smer pri riešení dostatku elektriny na Slovensku už o pár rokov.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej bude v rozprave k tomuto bodu programu hovoriť pán poslanec Mikuš. Nech sa páči.

T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, v tejto snemovni už odznelo všetko, čo odznieť malo, v rôznych súvislostiach, v súvislostiach s národnou bezpečnosťou. Azda iba pár ďalších faktov.

Tak ako to povedal už môj kolega predrečník, prebytky v Európe neexistujú. Nie je odkiaľ doviezť. Nedá sa doviezť vždy a nedá sa doviezť akékoľvek množstvo kamkoľvek. To, že trh vyrieši bezpečnosť dodávok a spoľahlivosť dodávok elektrickej energie, je mýtus, ktorý dávno padol. Padol v Európe, padol aj na americkom kontinente. Jedinou zárukou toho, že slovenské podniky budú môcť neprerušene pracovať, že bude fungovať doprava, že bude fungovať obchod, že budú fungovať banky, že budú spoľahlivo zásobované školy, nemocnice, všetky inštitúcie tohto štátu, je len jedna jediná vec - dostatok inštalovaného a pohotového výkonu na území vlastnej krajiny.

Mal som možnosť diskutovať túto otázku pred štyrmi mesiacmi na Parlamentnom zhromaždení NATO v príslušnom výbore. Ubezpečujem vás, že tam nezaznel ani jeden kritický hlas, ktorý by spochybňoval toto vyhlásenie. Naopak, boli tam iba súhlasné hlasy.

Čo sa týka našej situácie. Ak nám vypadne s veľkou pravdepodobnosťou bezpečný a spoľahlivý zdroj elektráreň V 1, ktorá ročne produkuje zhruba 5,5 terawatthodiny elektrickej energie, čo v realizačných cenách na trhu, ak počítame s tromi korunami za kilowatthodinu, predstavuje viacej ako 17 miliárd korún, ak si uvážime, že v najbližších rokoch doslúžia ďalšie klasické zdroje, môže nám chýbať s najväčšou pravdepodobnosťou, ak sa zachovajú zdravé trendy rozvoja národnej ekonomiky, ak bude vzrastať HDP, môže nám chýbať v priebehu siedmich rokov okolo 12 terawatthodín elektrickej energie ročne. Dvanásť terawatthodín už pri súčasných realizačných cenách na trhu predstavuje viacej ako 35 miliárd. To bude objem, ktorý na slovenskom trhu budú realizovať iní výrobcovia. To bude impulz, ktorý bude chýbať slovenskej ekonomike.

Čiže riešime tu dve veci, prinajmenšom dve veci. V prvom rade spoľahlivosť dodávok, pretože dobudovať jadrovú elektráreň, to nie je otázka roka ani dvoch. Môžem vás ubezpečiť, že keby padlo politické rozhodnutie, tak zhruba za päť, päť a pol roka by mohol 3. blok Mochoviec dodávať energiu do siete, ale aj to len vtedy, ak budú riadiť tú dostavbu odborníci. Nechcem to ďalej rozvíjať. Čiže budovanie zdrojov nie je otázkou mesiacov ani otázkou povedzme jedného, dvoch rokov.

Budovanie strategických zdrojov. Dá sa povedať, že existujú aj iné zdroje. Dostali sme také odporúčania: budujte fosílne zdroje. Všetci už asi viete, že celosvetové zásoby fosílnych palív sú obmedzené v časových horizontoch niekoľkých desiatok rokov. Viete, že medziročné nárasty cien týchto palív sa pohybujú až na úrovni desiatok percent. Slovensko zatiaľ nevie vytvoriť príslušné zásoby podľa štandardov EÚ, napríklad plynu. Jedine, kde sa to dá bez problémov na jeden rok v miestnosti veľkosti trojizbového bytu za náklady niekoľkonásobne nižšie, než sú fosílne palivá, jedine sa to dá urobiť pre jadrovú elektráreň. Máte zásobu paliva na rok, môžete prekonať akékoľvek výkyvy na trhu, môžete prekonať spoločenské, politické problémy, ktoré môžu vzniknúť u výrobcu alebo na ceste pri doprave k nám. Je to absolútne spoľahlivý zdroj. Neexistujú prakticky merateľné vplyvy na životné prostredie. Slovenské jadrové elektrárne patria podľa hodnotenia na základe asi 140 prevádzkových ukazovateľov do prvej polovice celosvetovo prevádzkovaných elektrární. Máme teda vynikajúce skúsenosti dnes už aspoň z troch desiatok rokov. Patríme naozaj k špičke vo využívaní jadrových zdrojov. Je teda veľmi dôležité, aby sme zabezpečili dostatok zdrojov, ale aby sme priniesli aj prácu pre našich ľudí.

Nezabúdajte, prosím, na jedno, dostavba na úrovni desiatok miliárd korún znamená aj tisíce pracovných príležitostí pre našich ľudí. Keď sa dostavuje jadrový blok, tak zhruba päťtisíc ľudí pracuje rovno na stavbe. Dvoj- až trojnásobok sa zúčastňuje dostavby v obslužnej sfére. Čiže to je ďalší veľmi významný moment, ktorý slovenská ekonomika potrebuje - priniesť prácu. Čiže otázka bezpečnosti a spoľahlivosti, funkčnosti štátu, otázka rozvoja ekonomiky, otázka prinesenia pracovných miest.

Ďalšia vec. Pre budúcnosť. Keď sa pozriete kamkoľvek do záverov akýchkoľvek odborných inštitúcií, nikto nespochybnil úlohu jadrovej energetiky. Jej úloha je naozaj nespochybniteľná na prinajmenšom ďalšie desiatky rokov, ak nie storočia. Je to cesta, ktorá jednak prináša spoľahlivosť, ale zároveň je to technológia, ktorá neprispieva k už aj tak veľmi narušenému životnému prostrediu a ktorá je v súlade so snahami zabrániť globálnej zmene. Všetko toto je len a len na prospech Slovenska, na prospech Európy. Ak chceme byť spoľahlivým článkom Európy, musíme sa dokázať postarať o svoje základné potreby. Najmä ak sme to vedeli robiť desiatky rokov predtým, že sme sa vedeli dokázať postarať o svoje základné potreby. Je našou povinnosťou urobiť to pre ďalšie generácie. Takisto je našou povinnosťou zachovať jadrové znalosti, jadrové know-how. To sa totiž postupne stráca. Len čo ľudia strácajú prácu, orientujú sa do iných oblastí, strácajú vedomosti, môžu sa rozpadnúť štruktúry, môže sa rozpadnúť infraštruktúra, ktorá je zárukou aj spoľahlivého budovania, aj spoľahlivého prevádzkovania, aj spoľahlivého servisovania v budúcnosti. V rámci Česko-Slovenska sme vedeli urobiť takmer všetko, s výnimkou špecifických bezpečnostných systémov pre reaktor. Pre budúcnosť je veľmi dôležité zachovať tieto vedomosti. Je to otázka rozvoja, je to otázka nielen bezpečného zásobovania v súčasnosti, ale je to aj otázka rozvoja Slovenska v budúcnosti.

Páni kolegovia, panie kolegyne, dá sa o tom rozprávať naozaj veľa. Už to bolo všetko povedané. Veľmi rád zodpoviem na akékoľvek otázky a poviem vám aj povedzme zdroje, kde si môžete jednotlivé tvrdenia overiť.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami páni poslanci Janiš a Fajnor. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Mochovce sa stávajú už od určitej doby úplne fenomén, ale každý investor, ak sa má pustiť do investície desiatok a desiatok miliárd korún, tak sa v prvom rade bude riadiť vecnými vecami a na základe vecného vyhodnotenia sa rozhoduje politicky, či áno, či nie. A my sme tu úplne otočili toto poradie a na základe kongresu jednej politickej strany máme v parlamente v podstate dostavbu Mochoviec. Vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie sme na túto tému aj s pánom ministrom debatovali a dozvedeli sme sa akurát toľko, koľko sa dnes dozvedám ja tu z rozpravy. Mne osobne chýbajú argumenty, normálne štúdie a argumenty. Nie štúdie a argumenty napoly utajené alebo na trištvrte utajené, lebo majú copyright, ale seriózny pohľad vlády na dostavbu Mochoviec vo vecnosti a potom sa rozhodujeme ako parlament politicky.

Ak si zoberieme stratégiu vývoja elektrickej energie, je spracovaná v roku 1996 Slovenskými elektrárňami, tak je nízka, ani jej vysoký predpoklad spotreby elektrickej energie v súvislosti s rastom HDP sa nepotvrdil a skutočnosť je práve opačná, že tak, ako si Slovenské elektrárne v roku 1996 naplánovali, že koľko bude spotreba elektrickej energie, tak opak je pravdou, že spotreba elektrickej energie klesala a nerástla adekvátne s rastom HDP.

Takže skúsme sa najprv pobaviť vo výboroch odborne o veci, o investícii desiatok miliárd korún a potom sa rozhodujme v parlamente politicky. Preto, lebo zatiaľ toto sú verbálne vyjadrenia, ktoré môžu byť aj také, aj také, ale na základe takýchto verbálnych vyjadrení pustiť investíciu desiatok a desiatok miliárd korún, tak to je trošku málo. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, dovoľte mi, aby som sa aj ja v krátkosti vyjadril a vyjadril podporu pánovi kolegovi Mikušovi.

Vážim si nielen jeho odbornosť, ale v prvom rade, by som povedal, koncepčnosť, ktorou predstavuje, kam by sa mala energetická koncepcia uberať. Nemyslím si, že ide len o atómové elektrárne alebo jadrové. Treba povedať jednu vec, vláda doteraz nepredložila žiadnu koncepciu energetickej politiky, ktorá by súhrnne riešila tento problém. V každom prípade však treba povedať, už na týchto skúsenostiach, ktoré máme, či je to fau 1, ako boli Bohunice spomenuté, ktoré vyrábajú jednu z najlacnejších energií v Európe, či je to dostavba Mochoviec, treba povedať takúto zásadnú záležitosť: Ak nám bude chýbať energia za viac ako 30 miliárd, my ju budeme dovážať, ale už určite nie v cenách po tri koruny, ale v iných cenách. Namiesto potenciálneho, alebo štátu, ktorý je dnes ešte exportérom, sa staneme významným importérom. Teraz však treba povedať otázku: Ak zavrieme alebo nedobudujeme tieto kapacity, čo bude s tými ľuďmi? Sú to vychovaní vysokokvalifikovaní odborníci. Kam ich dáme? Rekvalifikujeme na čo? Na holičov alebo na ďalších ľudí?

Treba ešte jednu vec povedať. Tu naši kolegovia z vládnej koalície nám hovoria, ako treba pripraviť dôchodkovú reformu, a hovoria, že treba efektívne peniaze dať správcovským spoločnostiam, ktoré ich potom umiestnia na trh serióznym podnikom. Ja dám jednu radu ako veľmi efektívne tých 63 miliárd, ktoré je na účte Národnej banky, minúť: dať ich na dostavbu Mochoviec, zachovať štátnu majoritu v elektrárniach a tým pádom sa nebudeme musieť báť o to, či budeme, alebo nebudeme mať na dôchodky.

Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Želáte si, pán poslanec, vystúpiť s reakciou? Nech sa páči.

T. Mikuš, poslanec: Samozrejme. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že som dosiaľ nikdy nezneužil pôdu parlamentu na to, aby som rozpútal politickú diskusiu. Moje vyjadrenia boli rýdzo odborné, opierali sa o fakty, opierali sa o argumenty. Tak je to aj teraz. Naopak, vážený pán kolega Janiš, so všetkou úctou k tebe, tvoje vyjadrenie je vyjadrenie ignorujúce realitu a je to vyjadrenie skutočne iba politika, politika, ktorý odmieta názory odborníkov, ktorí desiatky rokov v danej oblasti pracujú. Ja viem, ako sa pristupuje aj k energetickej politike, ako sa pristupuje k realizácii investičných programov. Odviedol som na tomto poli dosť veľký kus práce a môžem povedať, že aj úspešne. Ale nie to chcem povedať.

Keď hovorím o dostavbe, hovorím o tom preto, lebo moje slová sa opierajú o závery odborných grémií. Ten, kto chce poznať pravdu, nemá problém zoznámiť sa so štúdiou z roku 1995, 1997, 2002, kde bola analyzovaná dostavba Jadrovej elektrárne Mochovce. Znovu hovorím, návratnosť menšia ako veľmi konzervatívne stanovená možná doba prevádzkovania. Inými slovami, keď pekár stavia pekáreň a požičia si na to 200-tisíc a môže v tej peci a pekárni piecť 20 rokov a zarobí toľko, že za osem rokov splatí úver, tak ďalej mu tá pekáreň len prináša zisk. Presne tak je to isto aj s jadrovou elektrárňou.

Ďalšia vec. Nedajú sa investovať desiatky miliárd bez toho, aby sa seriózne neanalyzovala možnosť návratnosti. My si uvedomme, že dostavba nie je len otázka inžinierov, ktorí pracujú v oblasti energetiky. Dostavba je otázka na riešenie, ktorej sa zúčastňujú ekonómovia a finančníci. Akákoľvek spoločnosť, ktorá si chce požičať peniaze od akejkoľvek inštitúcie, je hĺbkovo preverovaná medzinárodne uznávanými ratingovými agentúrami. Za môjho pôsobenia sa to v Slovenských elektrárňach udialo dvakrát. To preverovanie vždy trvalo niekoľko mesiacov. Vždy sme dostali rating na úrovni krajiny. Boli sme na okraji investičného pásma, ale lepšie ako krajina lepšie hodnotenie sme nemohli dostať. Teda inými slovami, odborníci, ktorí prišli zo Spojených štátov amerických, ktorí prišli z iných krajín Európy, preverili absolútne každú oblasť činnosti Slovenských elektrární a na základe kvality, na základe zdravia našich zámerov nám dali rating a tým pádom vyslali správu k finančným inštitúciám: "Slovenským elektrárňam požičajte, lebo sa vám to vráti." Tá pôžička je bezpečná. To sa udialo niekoľkokrát. Komu teda nestačia tri analýzy k dostavbe Mochoviec, odporúčam ešte výsledky ratingových agentúr. To je jednoducho realita.

Ďalšia vec. Trendy sú jednoznačné. Pán kolega, ja viem, ako je to s trendmi aj so scenármi spotreby elektrickej energie. Vždy sa scenár spotreby elektrickej energie spracúva s ohľadom na to, aký by mal byť trend vzrastu hrubého domáceho produktu. Je tam scenár referenčný, to je stred, minimalistický, maximalistický. Slovenské elektrárne za posledných desať rokov vždy najsprávnejšie boli najbližšie k reálnemu vývoju spotreby elektrickej energie. Dúfam, že je to aj dodnes tak.

Jednoducho spotreba vzrastá. Ak vzrastá HDP, to znamená, je prevádzkovaných viacej podnikov, štát má väčšie príjmy, vzrastá kvalita služieb, vzrastá kúpna sila obyvateľstva, zvyšuje sa životný štandard, vzrastá aj spotreba elektrickej energie. Tento trend v žiadnej krajine, ktorá by neprešla povedzme veľmi silnými vnútornými nepokojmi, tento trend sa v žiadnej krajine nezmenil. Naopak, ten trend ide stále touto cestou, ako som hovoril - vzrast HDP. Ak vzrastá HDP o 3 až 5 percent, bežne vzrastá spotreba o 1 až 1,5 percenta, 2 percenta ročne. To je fakt.

To, čo som hovoril o európskej realite a americkej, to je takisto fakt. Tie výpadky tu hrozia. Nebudeme mať odkiaľ doviezť. Čiže my jednoducho riešime, dnes plátame dieru, ktorá tu vznikla na základe nekvalifikovaného prístupu k národnoštátnym záujmom. Nič iné nerobíme. Suplujeme tu nekvalitnú prácu niekoho iného, pán kolega.

Ešte jedna vec. Investícia desiatok miliárd korún. Pred štyrmi mesiacmi sme zorganizovali medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili odborníci z 12 krajín. Bolo tam 170 odborníkov. Každá politická strana, ktorá je v tomto parlamente zastúpená, dostala pozvanie a z každej politickej strany sa mohli zúčastniť zástupcovia, aby si vypočuli názory iných, názory na Slovensko, na energetickú potrebu Slovenska a ako túto potrebu riešiť. Zástupca Framatomu pán Hilbert, ktorý už dnes zhruba takmer dve desiatky rokov sa zaoberá Slovenskom, prezentoval porovnania výstavby elektrárne vo Fínsku Olkiluoto, dostavby Mochoviec a ďalšej prevádzky V 1. Môžem vás ubezpečiť, že náklady na inštalovanú megawatthodinu pri dostavbe Mochoviec boli niekoľkonásobne nižšie alebo sú niekoľkonásobne nižšie, než je dostavba fínskej jadrovej elektrárne, ktorú, mimochodom, tiež odobril fínsky parlament. Zdroj Framatom, dnes najväčší dodávateľ jadrových elektrární v Európe, gigant, ktorý zamestnáva tisícky odborníkov, ktorí nechcú len stavať, ale chcú stavať efektívne. A tí hovoria, že naša dostavba, a potvrdili teda naše tvrdenia, tvrdenia slovenských odborníkov, že náklady na inštalovanú megawatthodinu sú v násobkoch nižšie. To je, prosím, realita.

Ktokoľvek chce akýkoľvek zdroj, poviem mu, kde nájde potvrdenie mojich slov. Takže nie je to politická agenda. Je to agenda, ktorá má vzťah k bezpečnosti Slovenska, ktorá má vzťah k našej budúcnosti.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Ivančo. Pardon, ešte sú tu ďalšie faktické poznámky, pán poslanec Ďaďo. Pán poslanec Cagala, procedurálny či faktická poznámka? Pán poslanec Cagala faktická poznámka, pán Ďaďo, pán Ivančo. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

Prosím, zapnite telefón, ospravedlňujem sa. Už sa to tu mýli všetko, aj program. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Ivančovi. On bol prvý prihlásený.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcel v krátkosti reagovať na môjho predrečníka pána poslanca Mikuša, a to v tomto zmysle: Vy ste sa vo svojom vystúpení dotkli témy ratingu energetických podnikov. Chcel by som len pripomenúť, že tento rating energetických podnikov určite vychádza zo všeobecného ratingu slovenskej ekonomiky a tento všeobecný rating slovenskej ekonomiky vyplýva z ekonomickej politiky vlády. Určite energetické podniky sú jej významnou súčasťou. Znamená to, že rating, ktorý chcete akceptovať pri energetických podnikoch, chcem len upozorniť na to, že bolo by treba vhodne brať do úvahy aj rating slovenskej ekonomiky, ktorý je stanovený odbornými inštitúciami. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cagala.

M. Cagala, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Len niekoľko slov k tomu, čo tu pán Mikuš predniesol. Ja som bol niekedy šéfom firmy, ktorá dodáva technológiu do jadroviek, ešte do prvej bohunickej a takisto i do mochovskej. Otvorene vám hovorím z pohľadu jedného z technológov, že je tragédiou tohto štátu, že sa nepokračovalo v dostavbe jadrovej elektrárne hneď po dokončení 1. a 2. bloku Mochoviec. Prichádzame o miliardy korún ročne. Chátra nám tam nielen stavba, betón, ale aj technológia, ktorá je tam dodaná. Čím neskôr to budeme robiť, tým drahšia bude dostavba a o to viac sa bude musieť peňazí investovať a možno bude i dlhšia návratnosť.

Som presvedčený, že argumenty, ktoré tu povedal pán Mikuš, hovoria nielen o tom, čo všetko naši odborníci pripravili, aj odborníci svetových renomovaných firiem na fórach, kde som sa stretával s tými odborníkmi, priznávali, že jediná forma alebo jediná možnosť dostavby Mochoviec umožní Slovensku byť sebestačným v energetike. A máme dobré prípady zo štátov, kde energie je málo. Posledný prípad Taliansko. Myslím, že Slovensko, keď bude rozumnou cestou uvažovať o koncepcii energetiky, nemusí k tomuto nikdy dôjsť.

Takže ja som presvedčený, že argumenty, ktoré tu hovoril, a i sám osobne poznám, hovorím, nielen technológiu, poznám celú stavbu, poznám každú kobku, každé poschodie, i mínus piate, i mínus šieste, myslím si, že čím skôr dostaviame Mochovce, tým tomuto štátu prinesieme efekt, zdroj a peniaze. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pôvodne sa hlásil pán poslanec Ďaďo. Zobrali ste späť alebo platí vaša prihláška? Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Ďaďovi, prosím vás.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ja síce nie som ani odborník, ani som nestaval atómovú elektráreň, ale chcem na vás zapôsobiť na podporu toho, čo tu hovoril pán kolega Mikuš, svojimi poznatkami, ktoré som získal na našej služobnej ceste v Prahe. A sú to poznatky nie od komunistov ani sociálnych demokratov, ale od poslancov ODS, ktorí v rozhovore so mnou na tejto služobnej ceste - a boli sme tam viacerí - jednoznačne konštatovali to, že nedostavať Mochovce a odstaviť dokonca Jaslovské Bohunice je obrovská chyba, ktorú by spravil slovenský parlament a vláda. Títo odborníci ma uistili o tom, že dostavba Mochoviec a súčasná Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach spĺňa všetky svetové parametre, ktoré sú na ochranu a bezpečnosť. A dokonca môže byť toho svedkom aj predseda nášho výboru, kde nám námestník ministra priemyslu povedal, pokiaľ bude problém, tak tento problém Česká republika vo V 4 podporí a podporí ho aj v Európskej únii.

Čiže dívajme sa na veci trošku racionálnejšie, nie politicky, ale z toho, čo ekonomicky je výhodné pre celú Slovenskú republiku, tak, aby sme jednak nemuseli dovážať, ale to, čo máme, mohli aj vyviezť a získať. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Posledná faktická poznámka - predseda výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne za porozumenie, pán predsedajúci. Pán poslanec Ďaďo, na ktorého nemôžem reagovať, len použijem jeho vetu. Áno, toto je výsostne odborná téma a tejto odbornej téme sa všetci venujme hĺbavo a hľadajme východiská, ktoré sú pre nás všetkých prínosom.

Všetci dobre viete, že vo výbore tejto téme venujeme túto pozornosť, ja som preto zvažoval, či vôbec vystúpiť. Som presvedčený o tom, keď všetky argumenty pre výstavbu budú ekonomicky podložené a budú dané jednoznačne i s analýzami, ktoré sa robili v minulosti, nenájde sa tu nikto, kto by hovoril nie. Ale nechajme si pokoj v tejto veci, nesnažme sa na tom vytĺkať politický kapitál, ja som pripravený preto vytvoriť široký priestor na diskusiu, ale na diskusiu plodnú, ktorá bude prinášať efekt. Možno malý krok urobíme aj dnes pri rozhodovaní v riadiacej komisii pre privatizáciu a už možno na budúci týždeň budú známe nové možnosti, predstavy atď. Ale to všetko už má potom v rukách vláda a v konečnom dôsledku parlament.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda: Pán navrhovateľ, nech sa páči.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda výboru, v komisii pre privatizáciu sa nedá urobiť dobré rozhodnutie. Len horšie, zlé alebo horšie.

Čo sa týka toho, čo tu bolo povedané. Je zbytočné hovoriť v podmieňovacom spôsobe, že ak budú všetky argumenty. Pán predseda, tie argumenty existujú, a niekoľko rokov. Tie argumenty si osvojili nielen slovenskí odborníci, ale odborníci z iných krajín.

Vážení páni, tým, že odmietate to, čo odborné grémia niekoľkokrát potvrdili, odmietate realitu! Ignorujete fakty! To je to najhoršie, čo môžete urobiť pre Slovensko - ignorovať fakty.

Môžete ignorovať politického protivníka, bez problémov. Ale prosím vás, neignorujte to, čo je jednoducho realitou, čo je faktom a čo je národnoštátnym záujmom Slovenska. Tým robíte veľmi zlú službu Slovensku. Zobuďte sa!

Ďakujem. (Potlesk.)