J. Brocka, poslanec: Považujem za potrebné povedať možno dve vety. My sme dnes doobeda hlasovali o vládnom návrhu zákona o rodine a ja som milo prekvapený, že tento vládny návrh zákona získal takú veľkú podporu v rokovacej sále. 111 poslancov hlasovalo za to, aby sme rokovali o tom v druhom čítaní a iba jeden poslanec bol proti. Tento poslanecký návrh alebo táto iniciatíva, ktorá sa teda rodila, by som povedal paralelne alebo možno aj skôr, ako bola otázka riešenia utajených pôrodov vo vládnom návrhu, vychádzala z tej obavy, že keď bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní vládny návrh zákona o rodine, tak vyvolal búrlivú reakciu v časti verejnosti a boli isté obavy z toho, že vládny návrh zákona nemusí v pléne Národnej rady byť schválený.
Keďže ten vládny návrh je komplexná novela po 40 rokoch zákona o rodine, my riešime v poslaneckom návrhu len problém čiastkový, to znamená zrýchlenie adopcií, a v ďalšej tlači utajené pôrody, tak nesťahujem tento návrh. Ja by som poprosil o vašu podporu v druhom čítaní. A ak bude v druhom čítaní a vo výboroch taká podpora pre vládny návrh zákona tak, samozrejme, budeme sa usilovať o to, čo je iné v tomto návrhu, tak pozmeňujúcimi návrhmi preniesť do toho vládneho. Ďakujem za vašu pozornosť ešte raz.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Malchárek.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Mám procedurálny návrh. Poprosil by som v súlade s § 24 ods. 4, aby bod 45, tlač 847, bol zaradený za bod 97, tlač 723. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Je všeobecný súhlas? (Všeobecný súhlas.) Ďakujem. Prosím, opravte program tak, aby bod č. 45 bol zaradený za bod č. 97. Teraz budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky a
pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 846. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 834.
Dávam slovo pánovi poslancovi Jánovi Rusnákovi, aby návrh zákona uviedol.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy vyplývajúce z praxe o konkurzných konaniach na slovenských súdoch predkladám znenie čiastkovej novely v súčasnosti platného zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
Napriek tomu, že zákon o konkurze a vyrovnaní bol viackrát novelizovaný, stále obsahuje mnohé inštitúty, ktoré nie sú dostatočne upravené a zrozumiteľné, čo má v praxi za následok rôzne interpretácie týchto inštitútov.
Účelom tejto novely však nie je, aby zákon o konkurze a vyrovnaní upravoval každú situáciu, ktorá v konkurznom konaní môže nastať. Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a vyrovnaní je najmä urýchlenie konkurzných konaní, a to hlavne od momentu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do okamihu rozhodnutia súdu o tomto návrhu. Taktiež sa v predkladanom návrhu určuje lehota na konanie prieskumného pojednávania a zároveň sa súdu stanovuje lehota na konanie schôdze konkurzných veriteľov zvolanej na podnet niektorých z veriteľov.
Ďalej sa predkladanou novelou zákona o konkurze a vyrovnaní upravujú niektoré náležitosti pri postupovaní pohľadávok v obchodnoprávnych vzťahoch, upravujú sa povinnosti správcov konkurzných podstát, zároveň sa predkladanou novelou rieši otázka speňaženého majetku v exekučnom konaní, ktoré však bolo prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu.
Zahrnúť tieto oblasti do zákona o konkurze a vyrovnaní považujem za potrebné a účelné, nakoľko tieto zmeny napomôžu predovšetkým urýchlenie už začatých konkurzných konaní a hlavne z dôvodu, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ vypracovalo návrh nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sme včera prerokovali v prvom čítaní. Z ustanovení nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že konkurzy a vyrovnania začaté pred nadobudnutím účinnosti pripravovaného nového zákona sa budú ešte spravovať ustanoveniami súčasného platného zákona o konkurze a vyrovnaní.
K predloženiu tohto návrhu, ostatné zdôvodnenia sú uvedené v dôvodovej správe, som došiel po skúsenostiach, ktoré som mal osobne v PPS Detva v minulosti, kde jednoducho sa mnohé veci naťahovali a hrozilo tam, že mnohí ľudia prídu o prácu, a preto som sa rozhodol tento návrh predložiť. Postupoval som štandardne, oslovil som príslušné ministerstvá, od ktorých mám stanoviská a budem sa snažiť v druhom čítaní veci, ktoré sú potrebné legislatívne zladiť, do svojho návrhu novely zapracovať.
Verím, páni poslanci, že túto čiastkovú novelu podporíte a že v druhom čítaní budeme môcť spoločne dopracovať veci, ktoré možno budete vnímať ako potrebné. Ja som na to pripravený a verím, že získam vašu podporu nielen v prvom čítaní, ale zároveň i v čítaní druhom. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Laššákovej.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán predkladateľ, panie poslankyne, páni poslanci, bola som ústavnoprávnym výborom poverená za spravodajkyňu k predloženému poslaneckému návrhu zákona o konkurze a vyrovnaní, preto mi dovoľte predniesť spravodajskú informáciu.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta 2004 ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktoré máte ako tlač č. 846.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Obsahom predloženého návrhu zákona je úprava platného zákona o konkurze a vyrovnaní z roku 1991. Tento podľa navrhovateľa obsahuje mnohé inštitúty, ktoré nie sú dostatočne určité a zrozumiteľné, čo spôsobuje rôznu interpretáciu v praxi tak účastníkmi konania, správcami konkurzných podstát, ako aj samotnými súdmi Slovenskej republiky.
Treba ale povedať, že vláda Slovenskej republiky predložila do prvého čítania návrh nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o ktorom sme rokovali včera a ktorý sme hlasovaním postúpili do druhého čítania. Z prechodných ustanovení tohto návrhu ale vyplýva, že konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa budú spravovať podľa doterajších právnych predpisov. Preto a z uvedených dôvodov navrhovateľ predkladá riešenie problémov novelizáciou platného zákona o konkurze a vyrovnaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecnými záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na životné prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, podnikové právo a patrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie.
V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená nariadením Rady č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní. Návrh zákona je úplne kompatibilný s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajúcich z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 834 z 20. augusta 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončila som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Pani poslankyňa, do rozpravy sa hlásite? Takže ako jediná sa prihlásila pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ja budem len veľmi stručná, naozaj len niekoľko slov k predloženému poslaneckému návrhu zákona. Možno oceniť, že sú navrhnuté lehoty, keď má súd o návrhu rozhodnúť. Určite to podnikatelia privítajú, ale obávam sa, že tieto navrhnuté lehoty asi v praxi realizovateľné budú veľmi ťažko vzhľadom na to, že pokiaľ mám informácie z Banskej Bystrice, prerokúvajú sa konkurzy, keď návrhy boli podané ešte v roku 2002. Takže uvidíme ako. Pokiaľ mám informácie, tak ministerstvo spravodlivosti práve z tohto dôvodu vyjadrilo určité výhrady k predloženému návrhu zákona, ale stotožňujem sa s tým, čo povedal predkladateľ pri predložení návrhu zákona, že treba ho posunúť do druhého čítania a tie veci, ktoré možno, že sú sporné, aj ktoré sa nám ukážu v diskusii aj pri prerokúvaní návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, že by sme ich vedeli odstrániť. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak áno, tak ako bolo povedané, ja som požiadal o stanovisko ministerstvo spravodlivosti, ale pýtam sa vás, páni poslanci, či zákony sú nad prácou alebo opačne. Ja si myslím, že zákony si budeme musieť zvykať ctiť v tejto krajine. Ja mám aj osobné zlé skúsenosti s inými úradmi. Nájdeme taký kompromis, aby sme boli trošku na seba náročnejší a proces zrýchlili. Je to nevyhnuté a je to v záujme širokej verejnosti, preto budem hľadať také východiská, aby sme uspokojili aj reálnosť času, ale zároveň boli na seba prísnejší. Nemôžeme končiť len tým, že jednoducho nestíhame prácu robiť. Toto jednoducho už dnes v dnešnej dobe neobstojí. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 850).
Pán poslanec ako navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem. Dámy a páni, od základnej školy sa stretávame všetci so sloganom ústava, základný zákon štátu. Je to slogan veľmi príťažlivý a je to slogan, ktorý by mal byť hlbokou skutočnosťou. Háčik je skôr v tom, že sme si zvykli na tieto heslá na nástenkách, v novinách a na rôznych iných miestach, ale veľmi ojedinele sa stretávame s ústavou ako so skutočným prameňom práva, ako so skutočne základným zákonom štátu. Tento rozpor medzi slovami vyjadrenými sloganom a medzi skutočnosťou sa prejavil aj v texte platnej Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v mnohých prípadoch síce má byť základným zákonom štátu, ale nie je formulovaná tak, aby bola spôsobilá vyvolať všetky právne účinky, tak ako si predstavujeme, že by mali nastať v prípade uplatnenia toho ktorého článku Ústavy Slovenskej republiky.
V snahe zvýšiť právnosť základného zákona štátu prichádzam s návrhom na zmenu a doplnenie Ústavy Slovenskej republiky o rad ustanovení, v ktorých podľa môjho presvedčenia nie sú dostatočne vyriešené možné právne zádrhy.
Konkrétne príklady. Článok. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o povinnosti štátnych orgánov dodržiavať ústavu a dodržiavať zákony. Táto povinnosť sa vzťahuje len na štátne orgány, hoci v Slovenskej republike verejnú moc vykonáva rad ďalších štruktúr. Sú to orgány územnej samosprávy. Sú to najrôznejšie fyzické a právnické osoby, ktoré sú poverené výkonom moci v konkrétnych oblastiach, napríklad exekútori alebo notári. Jednoducho je tu rad osôb, ktoré by mali zabezpečovať uplatňovanie ústavy, ale z ústavy nemajú povinnosť tak činiť. Jeden príklady.
Ďalší príklad. V roku 2001 sa novelizovala Ústava Slovenskej republiky, okrem iného sa predtým jedna kategória medzinárodných dohovorov s prednosťou pred zákonmi Slovenskej republiky, bolo to v čl. 11, rozdelila do dvoch skupín. Na dohovory, ktoré Slovenská republika uzavrie po účinnosti novely ústavy, a na dohovory, ktoré uzavrela pred účinnosťou ústavy. Je to o čl. 7 a je to o čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky s tým, že formulačné rozdiely by mohli mať za následok, že dohovory uzavreté pred účinnosťou novelizácie ústavy by neboli záväzné pre súdy Slovenskej republiky. Napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd je taký dohovor, ktorý pri doslovnom, aj keď priznávam, že si myslím, že nezmyselnom, ale predsa len pri doslovnom výklade by v tomto štáte nemuseli dodržiavať súdy. Je to teda o množstve najrôznejších paradoxov, ktoré určite nie sú v základnom zákone zamýšľané tak, aby vyvolávali ten prípadný účinok, o ktorom hovorím. Môj návrh smeruje teda k odstráneniu takýchto záležitostí, k vneseniu jednoznačných pravidiel nevzbudzujúcich pochybnosti o tom, čo sa má udiať v prípade, či nastane situácia upravená ústavou. To je jeden okruh problémov, ktoré sú predmetom úpravy návrhu, ktorý práve predkladám v prvom čítaní.
Druhý okruh problémov sa týka tých otázok, ktoré v Ústave Slovenskej republiky nie sú buď vôbec upravené, alebo si myslím, že sú upravené nedostatočne. Napríklad postavenie politických strán. Ústava Slovenskej republiky sa dotýka postavenia politických strán jedine v čl. 29 ods. 4, teda v časti, ktorá z hľadiska systematického sa venuje základným právam a slobodám a hovorí, že politické strany a politické hnutia sú oddelené od štátu. Rad ďalších vecí, ktoré by mali byť súčasťou ústavnej úpravy pôsobenia takej závažnej štruktúry spoločnosti, ako sú politické strany a politické hnutia, je upravená až zákonom alebo zákonmi, ale nie je predmetom ústavnej úpravy.
Zjednodušene povedané, teda predkladám návrh, ktorý smeruje vlastne, po prvé, k zvýšeniu účinnosti dnes platnej právnej úpravy, a po druhé, návrh, ktorý smeruje k úprave tých základných spoločenských vzťahov, ktoré by svojou povahou, svojou kvalitou mali byť predmetom ústavnej úpravy, ale zatiaľ nie sú. Ďakujem za pozornosť pri tomto mojom úvodnom slove.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Miklušičákovi. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. augusta 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 850.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že poslanecký návrh ústavného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Problematika návrhu ústavného zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Nepatrí medzi odporúčania uvedené v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie Biela kniha. V práve Európskej únie problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 836 z 20. augusta 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.
Vzhľadom na charakter a obsah prerokúvanej právnej úpravy navrhujem, aby túto prerokoval aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (tlač 851).
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, nadviažem istým spôsobom na to, čo som tu hovoril pred chvíľou k ústave, a to z hľadiska právneho štátu, pretože všetko, čo sa v štáte, ktorý je právny, deje, je predmetom právnej úpravy, a teda aj ochrana spotrebiteľa je problematikou, ktorá by mala byť upravená natoľko dostatočne, aby mala povahu právnej úpravy v právnom štáte. Problém právneho štátu na Slovensku v nemalej miere spočíva nie vo chvíľach tvorby práva, teda v činnosti, ktorú vykonávame, ale problematické je právo na Slovensku predovšetkým vo fáze uplatňovania.
Je rad právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú veľmi sporadicky, nekvalitne a so snahou vyhnúť sa uplatňovaniu právnej úpravy. Tento faktor ovplyvňuje celé prostredie, v ktorom sa vytvára právna úprava, a prejavil sa aj v úprave platného zákona o ochrane spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa schválilo ešte Federálne zhromaždenie v roku 1992 ako jeden z posledných zákonov, ktoré Federálny parlament schválil. V čase, keď došlo k schváleniu tohto zákona, išlo o revolučný krok, pretože sa po prvý raz prijal zákon pre oblasť ochrany spotrebiteľa. Na druhej strane, myslím si, že aj to, že sa schvaľoval v decembri 1992, sa premietlo v kvalite tej úpravy.
Zákon o ochrane spotrebiteľa je totiž paradoxný do dnešného dňa tým, že síce hovorí o ochrane spotrebiteľa, ale spotrebiteľom priamo nepriznáva nijaké práva. Tento nedostatok zákona o ochrane spotrebiteľa je vlastne prvým dôvodom, pre ktorý predkladám návrh na novelizáciu zákona o ochrane spotrebiteľa. Vytváram teda základné práva spotrebiteľov, ktoré nepredstavujú nijakú revolúciu. Keď si to vezmeme z hľadiska porovnávacieho práva, je to naozaj len o priznaní tých práv, ktoré sa spotrebiteľom zaručujú na základe najrôznejších medzinárodných dokumentov pre problematiku ochrany spotrebiteľa.
Druhý okruh vecí, ktoré sú predmetom úpravy návrhu, ktorý predkladám, to je otázka zabezpečenia činností organizácií na ochranu spotrebiteľa. Tá otázka bola predmetom poslednej novelizácie zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorej sme sa venovali v júni tohto kalendárneho roku, teda v júni 2004, ostalo v nej niekoľko momentov, ktoré umožňujú prinajmenšom vznik sporu o tom, napríklad či spotrebiteľské združenia majú právo na 50 percent dotácií zo štátneho rozpočtu, teda na základe svojich neobmedzených požiadaviek, alebo či by aj dotácie do oblasti ochrany spotrebiteľa mali ísť štandardným spôsobom, ako je bežné nakladať so štátnym rozpočtom.
V snahe vyriešiť túto otázku vlastne skôr, než vzniknú spory, predkladám novelu, ktorá zásadným spôsobom nemení to, čo pre financovanie ochrany spotrebiteľa vzniklo v júni, ale spresňujem niektoré povinnosti ministerstva hospodárstva.
Teda, ak na záver zhrniem zmysel celej tej právnej úpravy, ktorú predkladám, jej účelom je dosiahnuť zvýšenie ochrany spotrebiteľa nie v rovine verbálnej, ale v rovine uplatňovaného práva, teda práva, ktoré sa vynucuje cez súdy tohto štátu s tým, že zvýšená miera ochrany spotrebiteľa sa nespojí so zvýšenou záťažou štátneho rozpočtu. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslankyni Beáte Brestenskej. Nech sa páči, pani poslankyňa.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 410 zo dňa 25. augusta 2004 ma určil za spravodajkyňu k návrhu zákona poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, tlač 851.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona konštatovaním, že uvedený návrh spĺňa z formálnej a právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku z v znení neskorších predpisov, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zákon nemá mať vplyv na finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona je určená v práve Európskej únie. Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ochrana spotrebiteľa, ochrana zdravia, života ľudí. Je prioritou odporúčanou v príprave aproximácie krajín v strednej a východnej Európe na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie, takzvaná Biela kniha v časti 23 o politike ochrany spotrebiteľa.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 20. augusta 2004 č. 837 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali do 32 dní a gestorský výbor do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa, otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pripraví sa pán poslanec Blanár.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, osobne vítam tento legislatívny návrh, pretože sa stotožňujem s názorom predkladateľa, že zákon o ochrane spotrebiteľa veľmi slabo odráža ochranu toho, koho vlastne v názve signalizuje. Ba situácia spotrebiteľa sa zhoršila novou právnou úpravou, keď predajca nie je povinný vystaviť záručný list na predávaný tovar, samozrejme, dlhšej spotreby a kupujúci si to musí žiadať. Fikcia, že reklamácia sa môže uskutočniť na základe pokladničného bloku, je fikcia úplne úsmevná, pretože skúsme si odložiť pokladničný blok, ja som si to skúsila, niektoré za dva týždne, niektoré za dva mesiace vybledli a nenašla som ani jeden, ktorý by mi vydržal od prijatia zákona, čo nie sú dva roky a čo má byť dvojročná záručná lehota. Teda neviem (potlesk), aká ochrana, aká zmena, ktorá technicky vlastne znemožňuje realizáciu toho, čo je v zákone. Toľko k tomu, čo som povedala, že vítam tento legislatívny návrh.
Ďalej mám otázku na predkladateľa. V § 25, ktorý upravuje právne postavenie organizácií na ochranu spotrebiteľov, sa píše, že tieto organizácie môžu vykonávať podnikateľskú činnosť. No, neviem prečo, neviem ako a neviem, čo sa tým myslí, pretože keď chránim spotrebiteľa, tak vyvíjam činnosť, kde hovorím v záujme ich práv, presadzujem nejaké nové požiadavky a neviem si predstaviť, ako by sa to uskutočňovalo prostredníctvom podnikateľskej činnosti, ale táto moja otázka môže byť dôsledkom mojej nedostatočnej znalosti problematiky, preto by som chcela požiadať pána predkladateľa, keby bol taký láskavý mi toto vysvetliť. Ďalej spravodajkyňa spomínala, že nebude mať predložený legislatívny návrh žiadne finančné dopady. Ja znovu mám otáznik. V § 26 sa uvádza: "Ministerstvo v súlade so zákonom o štátnom rozpočte poskytne dotácie na činnosť združení." Dotácia, to je finančná otázka. Poskytne, je formulácia povinnosti, teda z čoho bude plniť túto povinnosť, či ministerstvo bude mať v rozpočte kapitolu zvýšenú, a potom je to vlastne finančný dopad a má to finančné nároky a to, čo bolo uvedené, neodráža realitu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blanár, nech sa páči.
J. Blanár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme tu opäť novelu zákona o ochrane spotrebiteľa. Tá posledná novela, ktorá bola predkladaná ministerstvom hospodárstva, do určitej miery posunula tento zákon už do podoby jeho využitia, skutočného využitia a myslím si, že k dokonalosti má ešte stále čo doháňať a predovšetkým v porovnaní s Európskou úniou, kde Slovenská republika už je dnes členom.
Naozaj je pravda, že sa podaril vyriešiť jeden dôležitý problém, podľa môjho názoru to nadväzuje aj na to, čo hovorila moja kolegyňa pani Tóthová, a to je problém, kto vlastne toho spotrebiteľa bude ochraňovať. Dnes je právne vedomie spotrebiteľov strašne nízke. A ten, ktorý by im mal pomôcť pozdvihnúť to právne vedomie, sú práve tieto združenia, ktoré sa na tento účel vytvárajú, ale tieto združenia boli dodnes odsúvané ministerstvom hospodárstva na druhú koľaj a zdá sa mi, ako keby štát vôbec nemal záujem, aby vytváral prostredie, ktoré bude zdvíhať právne vedomie spotrebiteľa, a tým spôsobom aj postupoval voči týmto združeniam.
V poslednej novele, a to nechcem hovoriť, že je to moja zásluha, ale aj vaša zásluha, lebo ste to podporili, sa podarilo to, že je transparentne zabezpečené, akým spôsobom štát bude napomáhať prostredníctvom práve týchto združení, aby sa pozdvihovalo právne vedomie spotrebiteľov a zároveň, aby boli prostriedky na to, aby sa poukazovalo na neduhy, ktoré sa jednoducho v obchodoch vyskytujú.
Toto vítam ako veľmi pozitívnu vec a malo to byť už dávno upravené v novele, lebo dochádzalo k zbytočným napätiam, pretože kto iný ak nie štát má byť ten, ktorý má pomáhať v tejto oblasti. Tento zákon, predkladaná novela dopĺňa terminológiu, ktorá je naozaj veľmi potrebná podľa môjho názoru a zároveň rieši problémy, ktoré nie celkom ešte úplne všetko dokážu zaplátať, ale určite to posúva celý problém ďalej.
Ja by som chcel v tejto súvislosti aj poďakovať predkladateľovi, že jedna časť, ktorá sa v tej poslednej novele ukázala, že môže byť dvojzmyselne vysvetľovaná, že tu už je jednoznačne vysvetlená a nemyslím si, že to, čo povedala moja kolegyňa pani Tóthová, že môže byť práve problém, lebo táto novela to rieši. Rieši to v tom zmysle, že to nebude obligatórne pre tieto združenia, ale bude to na základe výberu tých združení, ktoré predložia najlepšie projekty, tie združenia dostanú podporu z ministerstva hospodárstva a pevne verím, že na ministerstve hospodárstva bude vytvorená taká skupina ľudí, ktorá to bude posudzovať, že bude vyberať naozaj tie najlepšie projekty, o ktoré sa budú uchádzať tieto združenia a bude to robiť hlavne rok predtým, ako má podporiť činnosť týchto združení a nie, ako to je dnes, že tieto združenia už vykonávajú svoju činnosť a nevedia, či budú mať vôbec čiastočne, ak boli vybrané v rámci výberového konania, nejaké finančné prostriedky, ktoré boli mimochodom vytvorené v kapitole ministerstva hospodárstva na ochranu spotrebiteľa, na činnosť ochrany spotrebiteľa. Čiže vykonávajú to a možno peniaze dostanú v septembri, v októbri, na konci roka. A možno vôbec nie. A tie združenia nevedia, akým spôsobom potom získať tie prostriedky, lebo v podstate štát refunduje tieto náklady, ktoré na túto činnosť vynakladajú. Čiže toto vidím ako pozitívnu vec a chcem naozaj poďakovať predkladateľovi, že túto časť čiastočne alebo zrozumiteľne vyriešil, aby nedošlo k dvojzmyselnosti, lebo to nebol ani môj úmysel. Aj môj úmysel bol vtedy a určite aj predkladateľa, aby právne vedomie a ochrana spotrebiteľa nabrali vyššiu kvalitu, a preto si myslím, že je potrebné tento zákon podporiť, aby postúpil do druhého čítania, ak sú tam nejaké nedostatky, tak sa ich pokúsme vyriešiť. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Predpokladám, pán poslanec Miššík, že nie, s faktickou poznámkou sa hlásite? Tak vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte možnosť.
J. Drgonec, poslanec: Ja priam musím zaujať stanovisko, pretože profesorka Tóthová ma vyzvala k vyjadreniu. Prosím vás, pokiaľ ide o tú časť formulácie, ktorá hovorí o tom, že organizácie na ochranu spotrebiteľa môžu vykonávať aj podnikateľskú činnosť. Problém je široký, pretože problém je o peniazoch. Je teda vlastne o tom, o čom skoro všetkom sa v parlamente hovorí. Za predpokladu, že by sme zvolili koncepciu, že organizácie na ochranu spotrebiteľa môžu vykonávať jedine nepodnikateľské aktivity, teda že môžu pracovať výlučne za peniaze, ktoré dostanú od niekoho iného, nemyslím si, že by to bol šťastný model. Navrhnuté riešenie počíta s tým, že niektoré organizácie budú vykonávať aj podnikateľské činnosti, iné také činnosti vykonávať nebudú. Je to o možnosti úvah. Je to v podstate o základe fungovania spoločnosti, ku ktorej by sme chceli smerovať. Každý, kto si zvolí nejakú zákonom dovolenú činnosť, má možnosť úvahy alebo voľby v rámci daného zákona.
To rozlíšenie medzi združeniami vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť a medzi združeniami nevykonávajúcimi podnikateľskú činnosť má zmysel z iného hľadiska, z hľadiska vzťahu jednotlivých združení k štátnym dotáciám. Nemyslím si, že by malo význam štátnymi dotáciami podporovať podnikateľské subjekty. A práve toto kritérium je tým deliacim kritériom, podľa ktorého niektoré organizácie, ak budú vykonávať podnikateľské aktivity, sa nebudú môcť uchádzať o štátne dotácie, kým naopak tie, ktoré podnikateľské aktivity nebudú vykonávať, sa budú môcť uchádzať o štátnu dotáciu.
Druhá poznámka pani profesorky smerovala k tomu, ako je to s dopadom tohto návrhu zákona na štátny rozpočet. Mnou predkladaná novela nevytvára nový dôvod na tok peňazí zo štátneho rozpočtu do sféry ochrany spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je v súlade so zákonom o štátnom rozpočte financovaná dlhší čas. Ministerstvo hospodárstva rok čo rok má v rámci svojej rozpočtovej kapitoly prostriedky, ktoré dáva na ochranu spotrebiteľa. Tento kalendárny rok je to napríklad 2 600-tisíc Sk. Čiže nehovoríme o nijakom novom zaťažovaní štátneho rozpočtu, hovoríme iba o tom, že prostriedky, ktoré sa v tomto štáte vyčleňovali zo štátneho rozpočtu a budú sa vyčleňovať zo štátneho rozpočtu, sa zo štátneho rozpočtu budú vyčleňovať v nejakých lehotách tak, aby to bolo skôr než donedávna, a že sa budú rozdeľovať za nejakých jasných podmienok, že sa nebudú rozdeľovať pod rukou, lebo niekto práve pozná, ja neviem generálneho riaditeľa sekcie na ministerstve hospodárstva. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Miššík, procedurálny návrh? Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Vážený pán podpredseda, využívam svoje právo, ktoré mi dáva § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku a navrhujem, aby bod 64 rokovací poriadok alebo novela zákona o rokovacom poriadku, máme to v tlači 516, bol prerokovaný a zaradený až po prerokovaní zákonov týkajúcich sa zdravotníckej reformy a po fiškálnej decentralizácii. Odôvodňujem to tým, že bolo politické grémium, ktoré potrebovalo dohodnúť expertnú skupinu, ktorá by mohla doriešiť problémy, ktoré by mohli vzniknúť potom pri následnom hlasovaní a ide o kvalitu tohto právneho predpisu. Ešte raz, bod 64 za.
B. Bugár, podpredseda NR SR: To je starý. Nevadí, vieme, ide o rokovací poriadok.
P. Miššík, poslanec: Ide o novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorý predložíme až po zákonoch o fiškálnej decentralizácii.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom? (Všeobecný súhlas.) Áno, ďakujem pekne. Takže je všeobecný súhlas.
Budeme pokračovať ďalším návrhom, a to prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (tlač 821).
Dávam slovo poslancovi Júliusovi Brockovi, aby za skupinu poslancov tento návrh odôvodnil Národnej rade. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, niet takmer mesiaca, aby v policajných štatistikách na Slovensku nepribudol ďalší tragický prípad nájdeného mŕtveho dieťaťa odhodeného po pôrode do kontajnera alebo opustenie dieťaťa po pôrode matkou. Správy o tom sa sporadicky objavujú aj v slovenských médiách. Prípad, ktorý sa stal 28. januára toho roka v Trnave, keď neznáma osoba podhodila, zanechala novorodenca na chodbe fakultnej nemocnice, mal pre dieťa šťastný koniec. Aleš, meno, ktoré personál nemocnice dalo tomuto dieťaťu, je dnes v náhradnej rodine, ktorá je šťastná a s láskou sa oň stará. Po matke však bolo vtedy vyhlásené pátranie. A v prípade odsúdenia by jej hrozil trest odňatia slobody od šesť mesiacov do troch rokov. Po diskusii, ktorú publicita tohto prípadu vyvolala, bolo pátranie zastavené, pretože bolo evidentné, že osoba, ktorá dieťa v nemocnici zanechala, mu chcela pomôcť a vlastne mu zachránila život. Nechala dieťa v prostredí, kde sa oň odborníci postarali.
Dnešná doba ponúka ženám aj iné možnosti, ako sa neželaného dieťaťa zbaviť beztrestne už pred narodením. Sú však matky, pre ktoré z rôznych dôvodov toto nie je prijateľná alternatíva a chcú dieťa donosiť. Sú však v krajnej situácii, ktorá im neumožňuje postarať sa o dieťa a z vážnych dôvodov chcú zostať v anonymite. Napríklad strach z reakcie okolia na tehotenstvo a materstvo, prípadne neúnosná záťaž zo starostlivosti o dieťa. V takomto prípade ponúkame istú alternatívu, navrhujeme do nášho právneho poriadku také zmeny, ktoré by umožnili týmto matkám rodiť utajene. Takáto možnosť v mnohých krajinách vo svete existuje, u nás zatiaľ nie. Zdravotnícke zariadenie má totiž povinnosť viesť zdravotnú dokumentáciu, v ktorej sú súčasťou aj osobné údaje tehotnej ženy.
Na jednej strane návrh zavádza zvláštnu ochranu osobných údajov ženy matky, ktorá písomne požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Tieto osobné údaje sú vedené oddelene od zdravotnej dokumentácie, po pôrode zostávajú utajené a môžu byť sprístupnené len na základe rozhodnutia súdu. Tiež tento návrh umožňuje anonymné odloženie novorodenca v zdravotníckom zariadení bez kriminalizovania, keď sa nevyžadujú osobné údaje od matky, respektíve osoby, ktorá dieťa priniesla do zdravotníckeho zariadenia.
Náklady zdravotníckeho zariadenia spojené s tehotenstvom a pôrodom matky, ktorá po pôrode zanechá svoje dieťa v zdravotníckom zariadení a zároveň požiada o zabezpečenie osobitnej ochrany svojich údajov, je navrhnuté, aby boli hradené z povinného zdravotného poistenia. Správu o narodení dieťaťa podáva matričnému úradu dané zdravotnícke zariadenie. Osobné údaje matky sa neuvádzajú.
Tento návrh, dámy a páni, sme podali spolu s novelou zákona o rodine a Občianskom súdnom poriadku, tlač 822, ktoré majú umožniť rýchlejšie rozhodovanie súdov a urýchlenie umiestnenia takýchto detí do náhradnej rodiny.
Pri otázke, ako to je riešené v iných krajinách, krátko sa zmienim o tých rôznych alternatívach alebo formách utajenia. Anonymné pôrody, pôrody, pri ktorých žena nemusí v zdravotníckom zariadení uviesť žiadne svoje osobné údaje, sú legálne vo Francúzsku, v Rakúsku, v Taliansku. Vo Francúzsku sa vďaka tejto možnosti narodí ročne 500 až 700 detí. Možnosť anonymného odloženia novorodencov do špeciálnych zariadení existuje v Nemecku, v Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Belgicku, v Taliansku aj v susednom Maďarsku a v 46 štátoch Spojených štátov amerických. Utajené pôrody sú od tohto roka možné i v Českej republike a inšpirovaní i priebehom diskusie v predchádzajúcich mesiacoch či rokoch tam nás inšpirovalo k tomu, že sme sa rozhodli iniciovať návrh nie anonymných pôrodov, ale utajených pôrodov a možnosti anonymného odloženia novorodenca.
Uvedomujeme si aj možné riziká z prijatia tohto zákona, možnosť zneužitia tohto inštitútu. Oponenti nám vyčítajú, že je v rozpore s dohovorom o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvené aj právo dieťaťa poznať svojich rodičov.
Ďalej, že návrh je morálne chybný, lebo umožňuje matke zbaviť sa zodpovednosti za výchovu dieťaťa, že zákon nesplní svoj účel a že by sme sa mali viac zamerať na skvalitnenie existujúcich legálnych možností pomoci rodinám v núdzi. Len sčasti sa dá súhlasiť s týmito argumentmi, lebo právo na život dieťaťa je viac ako právo na informáciu o rodičoch. Takisto ak aj pripustím možnosť zneužitia utajeného pôrodu nezodpovednou matkou, lebo tento zákon jej umožní zbaviť sa nielen svojho práva, ale aj svojej povinnosti starať sa a vychovávať svoje dieťa, ale myslím si, že je morálne ospravedlniteľnejšie prijatie tohto zákona, ak sa zachráni čo len jedno dieťa, aj keby sto matiek zneužilo tento inštitút. Opustenie dieťaťa a umožnenie adopcie je pre matku menšie zlo ako zabitie dieťaťa a pre dieťa je to šanca na záchranu života.
Áno, aj osveta, poradenstvo, neziskové adopčné agentúry, zlepšovanie služieb a celkových životných podmienok či zvýšená starostlivosť o krízové prípady a iná prevencia môže predchádzať situáciám, ktoré nás viedli k predloženiu tohto zákona. Ale toto je úloha oveľa širšia, a nielen pre parlament. Ideálnym prostredím pre dieťa je určite život v harmonickej rodine biologických rodičov. V tejto chvíli však my chceme pomôcť ženám, aby neboli kriminalizované vtedy, keď v krajnej núdzi sa musia zrieknuť výchovy svojho dieťaťa. Je naším želaním, aby sa čo najväčší počet rodín, respektíve tehotných žien rozhodlo svoje dieťa si ponechať. Pokiaľ ho však žena z vážneho dôvodu odmietne prijať, v takom prípade chceme, aby zvolila možnosť utajeného pôrodu a dala tak svojmu dieťaťu šancu narodiť sa a prežiť život v náhradnej rodine. Ďakujem za podporu tohto návrhu do druhého čítania.