vládnom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 835).
Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. V rozprave som vystúpila iba ja, ale nebol prednesený žiaden pozmeňujúci ani procedurálny návrh, preto, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133, za návrh 70, proti 23, zdržalo sa 40 poslancov.
Konštatujem, že návrh tohto zákona sme postúpili do druhého čítania.
Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Teraz, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132, za 110, proti 2, hlasovania sa zdržalo 19, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili sme gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu o
vládnom návrhu zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov (tlač 836).
Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za návrh 76, proti 14, zdržalo sa 44 poslancov.
Konštatujem, že sme sa rozhodli, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 102, proti 1, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o poslednom dnes prerokovanom
vládnom návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 837).
Pán poslanec Miššík, nech sa páči, máte slovo.
P. Miššík, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za návrh 67, proti 10 poslancov, hlasovania sa zdržalo 51.
Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.
Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona v druhom čítaní prerokujú určené výbory do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od prerokovanie na dnešnej schôdzi.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) Prítomných 124, za 108, proti 4, hlasovania sa zdržalo 12.
Konštatujem, že tento návrh zákona sme pridelili výborom, určili sme gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o
vládnom návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 838).
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, a pán poslanec Madej, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy sa prihlásili pani poslankyňa Podracká, pani poslankyňa Tóthová a pani poslankyňa Angyalová.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Podracká. Nech sa páči, máte slovo. (Ruch v sále.)
Zároveň vyzývam pánov poslancov a, samozrejme, aj panie poslankyne, aby zachovali kľud v rokovacej sále, lebo potom budem nútený prerušiť rokovanie. (Neustály ruch v sále.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 31. schôdze Národnej rady prerokúvaním vládneho návrhu zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Prosím pána ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Pán poslanec Malchárek, prosím, aby ste zatvorili dvere, ak... (Odpoveď z pléna.) Pán poslanec Mikloško, môžem vás poprosiť zatvoriť dvere?
A pána poslanca Madeja prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči, máte slovo.
D. Podracká, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, kolegyne a kolegovia, vždy keď sa predkladá nejaký zákon, tak sledujem duch nového v tomto zákone, novoty, ktoré by nepretrvali len tu a teraz, ale by oslovili aj dve-tri generácie, ktoré prídu po nás. V predkladanom zákone o rodine vidím takéto novoty napr. vo výživnom splatnom v budúcnosti alebo v inštitúte utajovaných pôrodov, čo veľmi vítam.
Ale chcela by som v týchto súvislostiach upozorniť na jednu novotu, ktorá mne aspoň v tomto zákone chýba, a bola by som rada, ak by v druhom čítaní sa mohla do zákona nejakým spôsobom dostať a ak by sa tam nedostala, aby sa aspoň o nej hovorilo a v budúcnosti aby sa nejakým spôsobom medializovala. Takouto novotou, ktorá v tomto zákone nie je, je inštitút predmanželskej zmluvy, ktorý vlastne upravuje budúce majetkové vzťahy a ich vysporiadanie v prípade rozvodu, máme množstvo skúseností najmä teda z psychologických poradní, manželských a predmanželských, kde už prebieha rozvod alebo manželia sú po rozvode, a všetci psychológovia by takúto zmluvu privítali. Ako príklad chcem uviesť, že v novom zákone o rodine v Českej republike takýto inštitút predmanželskej zmluvy je zakomponovaný priamo v zákone a má určitú právnu silu. A myslím si, že ak máme myslieť na dve-tri generácie dopredu, podľa mňa o 20 rokov, keď sa budú uzatvárať manželstvá, tak každé mladé manželstvo si takéto zmluvy bude chcieť ustanoviť a vytvoriť. Hovorím o tom preto, lebo ja sama som prešla rozvodom, nechcem tu hovoriť o súkromných skúsenostiach, ale keby som takúto zmluvu bola mala, určite by som bola lepšie dopadla, ako som dopadla, pretože množstvo žien pri rozvode je tak psychicky oslabené, že radšej necháva manželovi majetok, zoberie dieťa aj s kufrom a odchádza a nemá dostatok psychických síl viesť akúsi vojnu Roseovcov po slovensky a bojovať, niet proste takýchto síl. A sama žena, keď sa jej oči otvoria, by takúto zmluvu veľmi privítala. Viem, že teda už takéto zmluvy v Amerike sú od roku 1983, veľmi dobrú tradíciu majú aj v Anglicku. A u nás je aj osvetová práca v tejto sfére veľmi zanedbaná. Vôbec sa skoro o tom nehovorí, je to akési tabu, neistota, dokonca sa k tomu pristupuje aj tak, že ak by niekto uzatvoril takúto zmluvu, tak sa určite rozvedie. Sú voči tomu takéto celkom nezdravé a zlé názory. Takisto aj medializácia je skôr pre VIP osoby skôr škandalizujúca alebo neviem aká ozvláštňujúca ako, povedzme, že predmanželskú zmluvu uzavrela Catherine Zeta-Jones s Michaelom Douglasom a čo ja viem ak jej on bude neverný, musí jej zaplatiť 7 mil. dolárov. Proste to sú také nereálne veci. Ale ako hovorí inštitút predmanželskej zmluvy, predmetom takejto zmluvy môže byť čokoľvek. A toto čokoľvek teda nemusí byť len majetok, ale môže to byť aj duchovné vlastníctvo osoby, môže to byť aj spôsob etického správania partnerov, jedného k druhému. A keď hovorí právo, že to môže byť čokoľvek, tak vlastne manželia si budú môcť určiť dopredu v podstate víziu svojho vzťahu a manželstva. Myslím si, že hlava prvá by takéto niečo mohla obsahovať. Mohli by sme to "odkopírovať" zo zákona o rodine, ktorý platí v Čechách, a bolo by to z hľadiska budúcnosti veľmi potrebné, aj keď viem, že právne je možné, aby takéto zmluvy boli uzatvárané aj teraz, ale veľmi sa to nepraktizuje, iba ak možno niekde tuná v hlavnom meste, ale nie tam vonku.
Takže by som bola rada, pán minister, keby ste sa k tomu vyjadrili, či by ste takéto niečo privítali. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem podporiť návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Podracká, aby sa do nového zákona o rodine zaradil aj inštitút predmanželských zmlúv. Naozaj, keď už robíme nový zákon, tak nech obsahuje aj moderné prvky a nech vidí trošku ďalej dopredu. Myslím si, že by to bolo prospešné a určite by sa to ujalo a uvítali by mladé manželské páry tento inštitút, keby bola možnosť daná. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni, prerokúvaný zákon o rodine je jeden z dlho očakávaných zákonov a už viac rokov bol aj v legislatívnom pláne a myslím si, že je dobré, že sa dostal teraz do parlamentu.
Tento zákon má pozitívne aj negatívne momenty. Začnem hovoriť o tých pozitívnych. Som rada, že po porade na ministerstve spravodlivosti, kde sme boli viacerí poslanci a kde som mala tú česť byť aj ja, prerokúvané pripomienky boli zo strany pána ministra vzaté na vedomie a do určitej miery zapracované.
Pozitívne hodnotím, že z návrhu bolo vynechané spojenie rodičovská zodpovednosť, pod čo boli subsumované tak práva rodičov, ako aj povinnosti. Myslím, že tento počin je správny, pretože každý právnik vie, že zodpovednosť je - niesť právne následky za porušenie právnej povinnosti. Konečne, právnici vedia, že akademický klub mal veľkú monografiu na túto tému a celá bývalá česko-slovenská teória aj zahraničná sa odrážala od tohto vymedzenia. Možno ministerstvo pri zahrnutí spojenia rodičovská zodpovednosť namiesto práva a povinností bolo inšpirované článkom z Justičnej revue č. 6 a č. 7, kde autorka Elena Berthotyová píše, že z obsahového hľadiska by pojem rodičovská zodpovednosť bolo možné definovať ako súhrn práv a povinností. Chcem povedať, že som veľmi rada, že ministerstvo sa s týmto chybným ponímaním nestotožnilo a že urobilo ten krok, ktorý som spomínala. O tom, že to bolo urobené na poslednú chvíľu, svedčí aj, že napr. prehľad jednotlivých častí ešte pojem rodičovská zodpovednosť obsahuje. Takže je vidieť, že úplne to bolo urobené v chvate a narýchlo.
Ďalej, pozitívne hodnotím, že tvrdostná klauzula bola vo vláde Slovenskej republiky vypustená, preto nejdem k tejto klauzule viac hovoriť. Myslím, že aj celé rokovanie o tomto návrhu zákona sa skráti vzhľadom na to, že o tejto otázke by bola veľká diskusia.
Predložený legislatívny návrh má podľa môjho názoru aj slabé miesta.
Ako už bolo povedané aj na porade, ide o zákon o rodine, ale rodina nie je definovaná. Je to z mála prípadov, keď zákon, ktorý niečo upravuje, nedefinuje alebo aspoň neopíše predmet svojej úpravy. V predložených ustanoveniach nikde nenájdeme vysvetlenie, čo je to rodina. Je rodina vzájomné žitie nezosobášených dvoch jedincov mužského a ženského pohlavia, ktorí majú viac detí? No, zo zákona to nevyplýva, z praxe to vyplýva. A možno by bol taký posun veľmi dobrý, pretože takéto zoskupenia veľmi dobre vychovávajú deti, plnia spoločenskú funkciu a podobne. Ja mám obavy, že môže vývoj ísť aj smerom, že rodinou budú dvaja muži, ktorí budú vychovávať adoptované deti, čo by sme zrejme viacerí neradi videli. Ale situácia je taká, že skutočne pojem rodina tu nie je definovaný ani naznačený, nie sú tu pojmové znaky, zrejme prax bude sa pohybovať v doterajších koľajach a pomôže si občianskym zákonom, osobami blízkymi či príbuznými a podobne.
Ďalej by som chcela upriamiť pozornosť na § 37 ods. 1, ktorý hovorí: "Každý môže oznámiť orgánu, príslušnému, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností." Myslím, že tu nie je namieste formulácia môže. Ak je známe, že niekto neplní svoje rodičovské povinnosti, bolo by namieste keby tam bolo ustanovenie, z ktorého vyplýva preňho určitá povinnosť. Ak vychádzame z toho, že plnenie povinností rodičov sú povinnosti, ktoré z gradácie spoločenských záujmov stoja na vysokom stupni spoločenskej potreby a preferovania, potom si myslím, že tolerancia, ktorá vyplýva z § 37 ods. 1 nie je namieste.
Ďalej mám otáznik k § 82, ktorý nie je koncipovaný z hľadiska perspektívneho vývoja, na čo konečne aj pani poslankyňa Podracká apelovala, aby zákon viac išiel do úpravy, vnímajúc vývoj v najbližších rokoch. Ak totiž zakotvíme, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila, vlastne neuvažujeme o tom, že môže často žena porodiť dieťa, kde nie je ani biologicky spätá a nie je ani právne a citovo spätá s otcom dieťaťa. Sú prípady, že úplne cudzia matka oplodnené vajíčko vynosí a porodí dieťa, ktoré skutočne je geneticky nasledovateľom ženy, ktorá poskytla vajíčko, a muža, ktorý poskytol spermie, Čiže geneticky bude niesť znaky týchto dvoch jedincov a nebude mať nič spoločné so ženou, ktorá ho porodila. Avšak podľa tohto zákona by bola matkou. A zároveň zákon hovorí, že všetky zmluvy, ktoré by boli inak koncipované, sú v rozpore s odsekom 1, a teda sú neplatné. Dávam pán minister na zváženie, či tento paragraf je z hľadiska vývoja medicíny a ďalších odvetví vedy súladný s požiadavkou, aby zákon bol účinný dlhšie roky a mohol regulovať spoločenské pomery a vzťahy, ktoré nastanú.
A posledná pripomienka, možno ani nie pripomienka, ale taká úvaha, ktorá sa mi akosi v mysli stále v súvislosti s utajovanými pôrodmi vynára. Pri utajovanom pôrode má matka právo absolútne sa vzdať dieťaťa. Je tu myslené aj na právo otca? Čo keď sa uskutoční utajovaný pôrod a otec príde do nemocnice, keďže je, dajme tomu, v určitej oblasti jediná a vie, že tam tá žena išla, a vie, že čaká dieťa, a vysloví nesúhlas, vie, že manželka nechcela to dieťa? Povie napríklad: "Ak by toto ustanovenie chcela využiť moja manželka, nesúhlasím s tým, Ja som otcom a chcem, aby to dieťa ostalo v rodine." O koľko je slabšie právo otca ako právo matky. Je to úvaha, ale stále mne táto otázka sa vynára. Sama neviem na ňu odpoveď, ale zdá sa mi, že bolo by treba nejako ešte pouvažovať. Možno v druhom čítaní prídem s návrhom.
Pre prvé čítanie len táto pripomienka. Vážené dámy, vážení páni, ja vám ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel len v krátkosti zareagovať. V prvom rade, čo sa týka rodiny ako takej, myslím si, že aj v budúcnosti právna úprava by nemala zabúdať na osamelých rodičov s jedným alebo viacerými deťmi pri definícii rodiny ako takej, pretože je to v prípade, keď jeden alebo druhý z partnerov či už umrel, odišiel. Takže aj takéto rodiny majú právo na podporu štátu a majú právo na všetky výhody, ktoré by z toho mali vyplývať.
Čo sa týka anonymných pôrodov, tu dávam len svoje naozaj osobné stanovisko, možno aj z praxe, ktorá prebieha na súdoch. Je veľké množstvo mladých ľudí, ktorí naozaj by podľa môjho názoru aj z tých pojednávaní 21-, 19-ročných, ktorí majú alebo čakajú ďalšie už deti, boli takýmto zákonom, anonymnými pôrodmi vedené k nezodpovednosti, pretože budú vedieť, že nemajú elementárnu rodičovskú zodpovednosť vyživovať dieťa. A dokonca v mnohých týchto prípadoch na súdoch si s nimi vlastní rodičia, teda starí rodičia detí nevedia poradiť, pretože oni dávajú, starí rodičia dávajú návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči svojmu vnukovi zo strany ich dieťaťa, ktoré je takto nezodpovedné a ktoré už niekoľkokrát v živote zlyhalo. Ja osobne sa naozaj pýtam, či tieto zadné dvierka pre nich nebudú až príliš zneužívané a či si nezvyknú na to pohodlie, že budú môcť často v živote zlyhať a potom to dieťa stále a stále ďalšie v nemocnici odložiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Angyalová.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia, chcem na úvod povedať, že som rada, že tento zákon je konečne tu, lebo bol naozaj potrebný. A myslím, že ten zákon, čo pretrval toľké roky, od roku1963, už naozaj v mnohých oblastiach nereflektuje súčasnú realitu.
Chcem tiež povedať, že vítam, že je to nový zákon, že to nie je novela, lebo keď si čítame ten starší zákon, tak naozaj je už aj jazykovo tak vybavený, že by bolo obtiažne do neho nejakým spôsobom vstupovať iba zmenami.
Asi začnem takisto ako moja pani kolegyňa vecami, ktoré považujem za pozitívne, a potom by som možno povedala určité problematické oblasti.
Tú časť, ktorú ja najviac vítam v zákone o rodine, je časť o osvojení, pretože som sa osvojeniami aj počas prieskumov, ktoré sme mali vo výbore aj na iných fórach, zaoberala. A myslím, že proces osvojenia na Slovensku až doteraz je ešte stále nepružný napriek mnohým snahám mnohých ľudí, aby sa zlepšil. Tento návrh naozaj tomuto procesu môže pomôcť, aj keď vidíme ešte drobné detaily, ktoré by sme mohli doriešiť v druhom čítaní. Takže to, čo ja naozaj vítam, je práve tá časť o osvojení, ale aj o ostatných formách náhradnej starostlivosti v zmysle istého aj spojenia so zákonom, ktorý sa volá zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže, myslím, že to je jeho presný názov. V tejto súvislosti je mi iba ľúto, že tento druhý zákon neprichádza súčasne s týmto zákonom o rodine, a to preto, lebo v tej časti osvojení sa naozaj veľmi dopĺňajú. A bolo by fajn, keby sme v druhom čítaní vnášali zmeny tak do jednej, ako do druhej normy, aby sme naozaj vytvorili kompaktný systém a nie príp. spätne museli možno v tomto zákone niečo v druhom čítaní doplňovať. Takže mám takú otázku na pána ministra, či by sme nemohli skúsiť uvažovať o tom, pretože viem, že by mal zákon o sociálnoprávnej ochrane ísť v októbri, či by sme predsa len neskúsili, neviem do akej miery, je dôležité, aby to bolo prijaté v druhom čítaní v októbri, počkať na druhé čítanie, aby sme to mali spoločne. Ale je to iba návrh a nejako na tom nechcem trvať.
Rovnako vítam, ako som už povedala, ďalšiu formu toho, ako je ošetrená náhradná starostlivosť v ostatných formách. Takisto veľmi vítam to, že je povedané explicitne v zákone, akým spôsobom sa má spravovať majetok dieťaťa, pretože to bola oblasť, ktorá naozaj vyvstala až v ostatných rokoch a v pôvodnom zákone nebola dostatočne upravená, a vítam tiež to, že sa začína podstatne viac vnímať záujem dieťaťa a že to je prvotný záujem, ktorý je vyzdvihovaný.
Ako som povedala, sú tu isté problematické oblasti. Povedala by som také tri dôležité, ktoré my vidíme ako také, ktoré budú musieť byť zmenené v druhom čítaní.
Prvý taký problémový okruh, nazvem to tak, sa týka rozvodov a rozvodového konania. Ja nie som právnik, a preto sa k tomu dosť ťažko viem vyjadriť, ale čisto z pohľadu človeka, ktorý pracuje v sociálnom výbore, chcem povedať, že mi pripadá, že zbytočne paternalisticky pristupujeme k rozvodu a k tomu, ako sa dvaja jedinci majú v rozvodovom konaní vlastne správať, ako k nemu majú pristupovať. Aj ten prvý paragraf, ktorý sa týka rozvodov, ktorý spomína ľahkomyseľný pomer, je pre mňa trošičku paternalistickým prístupom. Myslím si, že by bolo možné hľadať aj trošku jemnejšiu formu vyjadrenia. A je pravdepodobné si myslím, že aj z iných klubov prídu určité návrhy.
Druhá problematika, ktorú spomenula už moja pani kolegyňa, myslím tesne predo mnou, sa týka toho, že je definovaná ako matka žena, ktorá dieťa porodila. A naozaj bolo by fajn, keby toto bol zákon, ktorý by mohol prežiť toľko, ktorý prežil doterajší platný zákon, čo ale znamená, že sa musíme dívať dopredu a naozaj je to istá forma riešenia problémov neplodnosti matky, ak iná žena porodí dieťa. Takže by som chcela, aby sa k tomu pán minister vyjadril, najmä v tom zmysle, či je ochotný akceptovať zmeny, ktoré by otvárali dvere takémuto riešeniu v budúcnosti.
Tretia oblasť, ktorá je tiež za istých okolností, a teraz pre mňa osobne poviem, problematická, je koncepcia priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela. A hovorím to preto, že ona do značnej miery vychádza z pôvodného zákona. A pokiaľ ja viem, tak sú prípady v praxi, ktoré spôsobujú potom ťažkosti a dokonca, by som povedala, nie vždy sú v súlade s dobrými mravmi, tým, akým spôsobom vlastne rozvedený manžel musí prispievať na bývalú manželku. Takže možno o tomto bude diskusia aj v druhom čítaní.
Jedna drobnosť, ktorú som si, no nie je to drobnosť z vecného hľadiska, všimla. Medzi dôvodmi, pre ktoré je možné rozviesť manželstvo, sa neuvádza násilie v rodine. A pokiaľ ide o násilie v rodine vôbec, nevidím, že by bolo nejakým špeciálnym spôsobom upravené v tomto zákone. A myslím si, že by bolo dosť dobré, keby zákon o rodine o násilí v rodine hovoril. Viem, že do nejakej miery sa táto vec upravuje v tom druhom zákone, o sociálnoprávnej ochrane, ale tam sa týka detí. Takže by som poprosila pána ministra, keby sa vyjadril aj k tomuto.
No a utajené pôrody. To je téma, ktorá možno naozaj pôjde skrz všetky kluby. A budú ľudia, ktorí budú súhlasiť i nesúhlasiť. Možno na rozdiel od môjho kolegu poviem, že ja v zásade vítam takúto formu podpory a ochrany života, ale myslím si, že by sme naozaj mohli hovoriť o určitých detailoch alebo o určitých situáciách, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní tohto návrhu. Takže budem takisto vítať diskusiu v tejto oblasti v druhom čítaní.
Takže, aby som to snáď zhrnula, sú isté oblasti, kde mi tento návrh pripadá konzervatívnejší, ako je reálna situácia v spoločnosti, v zásade si však myslím, že by mohol byť posunutý do druhého čítania a v druhom čítaní by mohli byť urobené zmeny tak, aby naozaj odrážal to, aká je konzervatívna alebo liberálna táto spoločnosť, aby sa tak trochu díval dopredu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej s faktickou poznámkou.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vzhľadom na to, že som sa neprihlásil do rozpravy, využijem možnosť faktickej poznámky. Chcel by som podporiť vystúpenie kolegyne a povedať niečo o príspevku na výživu rozvedeného manžela. Naozaj v praxi tento inštitút časti výživného spôsobuje veľké problémy. Matka napr., ktorá zarába hrubé 10 000 korún a stará sa o 2 deti, žiada od rozvedeného manžela pre každé dieťa po 1 000 korún, teda 2 000 korún na súde, proti tomu manžel rozvedený, bývalý manžel je nezamestnaný, ktorý preto, aby dostal dávku v hmotnej núdzi, musí požiadať o príspevok na výživu rozvedeného manžela od bývalej manželky, ktorá sa navyše stará o dieťa. Takýto príklad je zo Žiliny, je jeden návrh na 2 000, 1 000 pre každé dieťa a na druhej strane protinávrh 2 000 pre rozvedeného manžela. Je množstvo takýchto príkladov a právne predpisy sú naozaj posplietané, a preto by som aj vyzval pána ministra, aby spolupracoval s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože v § 9 v zákonných nárokoch okamžite, automaticky v prípade, ak rozvedený manžel žiada o dávku v hmotnej núdzi, nedostane ju, kým nepožiada o príspevok na rozvedeného manžela, bez ohľadu na to, či ten druhý sa stará o 1 dieťa, 2 deti alebo viacej detí. Takže tieto inštitúty sú naozaj pospájané s inými v rôznych zákonoch a je preto otázne, či by sme nemali sa aj touto otázkou zaoberať. Nakoniec zmysel tohto príspevku naozaj supluje hmotnú núdzu, lebo len vtedy, keď je niekto v hmotnej núdzi, má... (Prerušenie faktickej poznámky časomierou.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Černá a Kahanec sú prihlásení na vystúpenie pani poslankyne Angyalovej. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Černá.
E. Černá, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa naozaj veľmi teším na túto debatu v druhom čítaní a som rada, teda aspoň mám taký vnútorný pocit a mala som ho vlastne aj na stretnutí, keď sme boli pozvaní za politické strany u pána ministra spravodlivosti k zákonu o rodine, že konečne sme taký širší parlament na takmer jednej vlnovej dĺžke a všetci chceme, aby tento zákon prešiel, nie je dokonalý, minimálne však za tie deti, za osvojenie a za náhradnú rodinnú starostlivosť a za mnohé iné veci, ktoré sú pozitívne, som rada, že sme našli spoločnú reč. A ja pevne verím, že aj pán minister si teda vypočul návrhy všetkých nás ešte pred mesiacom, dnes ste tu mnohí dávali ďalšie návrhy, s ktorými absolútne súhlasím. A pevne verím, že pán minister takisto bude sa snažiť stotožniť sa s návrhmi, ktoré v druhom čítaní budeme všetci predkladať, v každom prípade určite preto, aby tento zákon bol dobrý pre deti aj pre rodičov. No a v konečnom dôsledku si myslím, že už nemá zmysel rozoberať na tie dve minúty, čo ešte by som chcela povedať. Nakoniec sme si, pán minister, povedali, že si ešte k tomu sadneme, ale vidím to veľmi pozitívne a hrozne sa teším. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto by som chcel privítať túto diskusiu, lebo určite diskusia pri takýchto zákonoch je potrebná, aby sa našiel v spoločnosti nejaký spoločný konsenzus.
Ale ja by som zároveň podporil popritom aj toto, čo tu pred chvíľou zaznelo, ako takú výhradu voči tomuto zákonu, že je príliš konzervatívny voči spoločnosti. Ale podľa môjho názoru je, myslím, potrebné zákony navrhovať tak, aby sa vytvorili lepšie podmienky pre spoločnosť a v spoločnosti. Čiže zákony by tú spoločnosť mali aj viesť. A preto si myslím, že tento zákon, keď má konzervatívnejší prístup, takže mu ide predovšetkým o dobro rodiny a o dobrú spoločnosť v budúcnosti a keď je tá spoločnosť momentálne nejaká iná, to neznamená, že nemôže byť v budúcnosti lepšia. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, pán minister, chce zaujať stanovisko k rozprave.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, budem sa snažiť byť stručný. Vítam diskusiu, ako som už v úvodnom slove povedal, lebo je to veľmi dôležitý návrh zákona. Takže ďakujem aj za podnety. Vyjadrím sa k nim naozaj len telegraficky, bude diskusia v druhom čítaní.
Čo sa týka predmanželských zmlúv, myslím, že tie by mali byť riešené v Občianskom zákonníku, teda v zákone, ktorý upravuje majetkové spoločenstvo manželov. Zákon o rodine ho neupravuje a z toho dôvodu sme predmanželské zmluvy ani neriešili v návrhu zákona o rodine, lebo je mimo rozsahu, na ktorý sa zákon sústreďuje. Samozrejme, v budúcnosti by rodinné právo malo byť súčasťou Občianskeho zákonníka, ale to je hudba trochu vzdialenejšej budúcnosti.
K pani poslankyni Tóthovej, ktorá najskôr namietla absenciu definície rodiny, o tom sme dlho diskutovali. Ani platný zákon nedefinuje rodinu. Obávam sa, že by sme sa dostali do obrovských komplikácií, keby sme mali ambíciu definovať rodinu, lebo každý má trochu inú predstavu. A zrejme je lepšie ponechať platný stav, lebo nenájdeme konsenzus zrejme ani v snemovni, zrejme ani v spoločnosti v otázke definície rodiny.
Pani poslankyňa namietla ešte § 37, kde je možnosť každého, kto zistí, že sú porušované rodičovské povinnosti, aby to oznámil príslušnému orgánu. Navrhla tam zakotviť povinnosť. Lenže pokiaľ tam nebude sankcia, tak to bude typická imperfektná norma, ktorá nebude vykonateľná, a tých máme v právnom poriadku už dosť.
Čo sa týka vážneho problému zákonnej prezumpcie materstva, je to vážny problém, určite etický, určite aj právny, právny preto, že pokiaľ dochádza k rozličným formám dohôd, tak majú v mnohých krajinách, kde to umožnené je, tendenciu stávať sa predmetom súdneho sporu. To znamená, dôjde k dohode o vynosení dieťaťa a potom si to matka, ktorá dieťa vynosí, rozmyslí a chce si ho nechať a nastane súdny spor. Nie je nič horšie ako, aby v prvých rokoch dieťaťa existoval súdny spor o tom, kto je jeho matka. A zatiaľ to nebolo nikde uspokojivo vyriešené. Ak chceme chrániť deti, tak nedávajme do zákona určitú zakódovanú možnosť existencie sporu nie o otcovstvo, to je štandardné, ale ešte o materstvo. To je vážny problém. Nechcem sa vyjadrovať v tej rovine biologickej, psychologickej, že počas 9 mesiacov gravidity kto je biologickou matkou. Genetickú, tú asi poznáme. Ale tá matka, ktorá dieťa za deväť mesiacov vynosí, nie je biologickou matkou? Neprichádza tam k nejakému putu medzi ňou a jej dieťaťom? Je naozaj všetko len o chromozómoch a DNA? To je ťažká otázka, veľmi ťažká. Ale nemali by sme sa unáhliť v tejto oblasti, lebo môže mať veľmi rozsiahle následky.
K utajovanému pôrodu. Je to ďalšia veľká téma. Pani poslankyňa Tóthová spomenula, že kde je právo otca. Je to zaujímavá myšlienka, len utajovaný pôrod nie je preferovaná alternatíva, to je núdzové riešenie pre ženu v ťažkej životnej situácii. A keď sa má žena rozhodnúť medzi dvoma situáciami, jedna je horšia ako druhá, medzi interrupciou a utajeným pôrodom, keď skomplikujeme možnosť utajeného pôrodu a budeme ho viazať na súhlas otca, pôjde na interrupciu, kde súhlas otca nepotrebuje. To znamená, ak budeme komplikovať podmienky utajeného pôrodu, budeme tlačiť ženu v ťažkej situácii k horšej alternatíve, ktorá predstavuje smrť nenarodeného dieťaťa, a nie jeho život, čo je preferovaná alternatíva.
Čo sa týka pani poslankyne Angyalovej, to posunutie na novembrovú schôdzu, k tomu nemám vážne výhrady. Je naozaj dôležité zodpovedne, detailne, v kľude, v pokoji o návrhu zákona diskutovať.
K rozvodom. My sme prebrali platnú právnu úpravu rozvodov. A zrejme v tak citlivej otázke by nebolo vhodné to otvárať. My sme sa na vláde zhodli, že tak, ako nebude otváraná otázka rozvodov z pohľadu konzervatívneho, nebolo by vhodné to robiť ani z pohľadu liberálneho. Asi by ani pre mňa nebolo prijateľné, aby návrh zákona liberalizoval platnú úpravu. Proste je to citlivá otázka, a preto je asi vhodnejšie ponechať status quo, pokiaľ nevzíde iný spoločenský konsenzus.
Na záver len k domácemu násiliu. Samozrejme, domáce násilie okrem toho, že je trestným činom a dnes už veľmi prísne sankcionovaným, vytvára rozvrat v rodine, čo je podmienkou rozvodu. Čiže tam problém nie je z tohto pohľadu, že by domáce násilie nemohlo byť príčinou rozvodu. Samozrejme, je, je to úplne klasický prípad, bez akýchkoľvek pochybností.
A na záver k príspevku na výživu rozvedeného manžela. Tam môžeme o tom diskutovať. My sme to spresnili. A spresnili sme to tak, že sme zakotvili v ustanovení § 72 ods. 3, že súd môže aj nad päť rokov zaviazať manžela na príspevok, ak tá oprávnená osoba, bývalý manžel nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí piatich rokov, najmä ak ide o manžela, ktorému bola zverená do osobnej starostlivosti osoba, teda dieťa, s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo ten manžel má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Proste je to v tej línii, že chceme chrániť slabšieho, či ide o dieťa alebo o manžela, ktorý je v najhoršom zdravotnom stave.
Takže toľko asi stručné reakcie, pán predseda, k rozprave. A pokiaľ návrh prejde do druhého čítania, tak, samozrejme, sa teším na diskusiu v rámci druhého čítania.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol
vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení zákona č. 110/2003 Z. z.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pán predseda. Veľmi stručne. Ide o veľmi krátku novelu zákona, ktorá stanovuje priamo v zákone odmena predsedov a členov Správnej rady Ústavu pamäti národa. Doposiaľ nebola stanovená v zákone a určovali ju len stanovy ústavu. Myslím si, že ústav je verejnoprávna inštitúcia a jeho predstavitelia by mali mať stanovenú výšku odmeny priamo v zákone.
Navrhujem, aby sa výška odmeny odvíjala od výšky priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, pričom predsedovi správnej a dozornej rady sa navrhuje stanoviť odmenu vo výške trojnásobku priemernej mzdy, teda na úrovni poslaneckého platu, a ostatným členom týchto rád, teda správnej a dozornej, vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy. Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za uvedenie návrhu.
Nech sa páči, pán predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 229 z 24. augusta ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o pamäti národa v znení zákona č. 110/2003 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa obsahuje všetky informácie, ktoré vyžadujú rokovací poriadok a legislatívne pravidlá.
Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Po rozprave budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 804 z tohto roka navrhovať, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, výbor pre ľudské práva a národnosti a tak ďalej s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Návrh by mali prerokovať výbory do 13. októbra a gestorský výbor do 15. októbra.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.