B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu o tomto bode, konštatujem, že mám písomnú prihlášku pána poslanca Madeja, ale vzhľadom na to, že o piatej by sme mali hlasovať, no, ja by som bol veľmi rád, keby bol všeobecný súhlas, že pán poslanec vystúpi, potom otvorím možnosť ústne sa prihlásiť a potom preruším rokovanie a pristúpime k hlasovaniam. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas? Áno? Nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil k predmetnej správe o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu. Študentský pôžičkový fond vznikol v roku 1997, čo je naozaj veľmi potešiteľné, odvtedy požičal študentom vysokých škôl vyše 890 mil. korún.
Vážené dámy a páni, aby sme si v praxi predstavili, ako sa toto požičiavanie vykonáva, musíme si predstaviť, že študent, ktorý študuje na akejkoľvek vysokej škole, môže požiadať o pôžičku, doteraz 20 000 korún, od 1.septembra vo výške 40 000 korún v danom roku. Táto pôžička v takejto výške, ak ju dostane, sa počas celého štúdia neúročí, čo je veľmi dôležité, pretože počas štúdia táto pôžička alebo dlh, ktorý má voči štátu alebo tomuto fondu, dnes sa nezvyšuje. Potom, len čo študent alebo absolvent príde do praxe, spláca tento dlh, ktorý sa úročí vo výške 3 % v tejto pevnej sume. Dokonca by som chcel podotknúť, že naozaj v špecifických osobných situáciách, ako je napríklad materská dovolenka, ako je vojenská alebo civilná služba, tak v prípade, ak má tento absolvent dlh voči Študentskému pôžičkovému fondu, v takomto čase počas vojenskej, počas civilnej služby alebo počas materskej dovolenky tiež neplatí alebo neplatí úroky 3%, nulapercentné úročenie. V praxi to znamená - a môžem to povedať na vlastnom príklade, keďže som veľmi nedávno skončil vysokú školu -, v prvom ročníku som si požičal 20 000 korún a prednedávnom mi prišiel výpis môjho úverového účtu, budem mať splatiť 20 195 Sk. To znamená, že celý môj dlh narástol o 30-korunové poplatky za päť rokov. Naozaj si myslím, že tento Študentský pôžičkový fond je naozaj veľmi efektívny a veľmi výhodný pre študentov vysokých škôl. Je to transparentná inštitúcia, ktorá je zriadená zákonom. Takže z toho dôvodu som osobne veľmi rád, že počas predchádzajúcich diskusií o spoplatnení vysokoškolského štúdia, kde sa rušil tento fond, naozaj bezdôvodne...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, trošku väčší kľud, prosím. Nech sa páči, pán poslanec.
R. Madej, poslanec: ...kde sa navrhovalo zrušiť tento fond naozaj bezdôvodne, tak Národná rada, som rád, že tento návrh zákona zamietla. Zamietla aj preto, lebo sa zavádzali pôžičky, akosi z prebytkového kapitálu na kapitálových trhoch. Súkromné spoločnosti by požičiavali akejsi správcovskej spoločnosti, ktorá by redistribuovala tieto peniaze ako úvery študentom za trhové ceny, 6,5% možno a, samozrejme, ten, kto by nemal ručiteľa, tomu by sa úrok ešte aj navýšil. Čo by bolo ešte horšie, tento dlh by sa úročil aj počas štúdia, čo v praxi znamená, že po skončení, po piatich rokoch, ak by si každý rok požičal 20 000, tak na konci štúdia môže splácať aj 130, 140, 150. Preto si myslím, že naozaj treba oceniť doterajšiu prácu Študentského pôžičkového fondu, a pevne verím, že sa podarí ho inštitucionálne dobudovať a že sa aj Národnej rade a nášmu štátu podarí podporovať aj pôžičky pre mladých a začínajúcich učiteľov a vidím v tom akúsi perspektívu, využiť túto inštitúciu aj pre poskytovanie pôžičiek pre tieto osoby, a preto dúfam, že Národná rada bude trvať na tom, aby táto inštitúcia v akomkoľvek variante, či už bezplatného, dúfajme, alebo spoplatneného štúdia, aby Študentský pôžičkový fond zostal zachovaný. A osobne si myslím, že forma takýchto pôžičiek by mala byť určite perspektívne zachovaná, pretože je najvýhodnejšia pre študentov, je síce garantovaná štátom, ale najnižšie úročená a naozaj sa zvýhodňujú tí, ktorí to do istej miery ako absolventi určite potrebujú. Mladý človek, keď začína svoj život, tak potrebuje určité podmienky na štart. A tento fond naozaj je dobrým a dobrou inštitúciou, ktorá mladým ľuďom určite pomáha. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pani poslankyňa Mušková, Majdová, Angyalová, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam, najprv o správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2003, tlač 695. Pán predseda výboru, pán poslanec Farkas, nech sa páči, máte slovo.
P. Farkas, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady, v ktorom berieme na vedomie správu o menovom vývoji v roku 2003.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) Prítomných 106 poslancov, za návrh 84, proti 1, zdržalo sa 19 poslancov, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu správy o hospodárení s fondmi a účtovná závierka Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003, tlač 678. Pán poslanec Biroš, nech sa páči. Dávam vám slovo a zároveň si zoberte aj hlasovaciu kartu, pán poslanec.
P. Biroš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, predovšetkým sa ospravedlňujem za malé meškanie. Dovoľte, aby som predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu správy o hospodárení s fondmi a o účtovnej uzávierke Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003. Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že návrh správy o hospodárení s fondmi a účtovná závierka Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2003 bol predložený v súlade s § 42 ods. 7 a § 49 ods. 3 zákona Národnej rady...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, máme všetci tento návrh uznesenia v laviciach, netreba čítať.
P. Biroš, poslanec: Tak potom, prosím, dajte hlasovať o návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) Prítomných 119 poslancov, 68 za návrh, 9 proti, 42 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Konštatujem, že uznesenie sme schválili.
Ďakujem a teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003, tlač 696. Pán poslanec Novotný, nech sa páči, máte slovo.
V. Novotný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som uviedol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne za rok 2003, tlač 696. Národná rada Slovenskej republiky po a) konštatuje, že návrh účtovnej závierky Spoločnej zdravotnej poisťovne...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, každý máme na stole aj tento návrh a každý iný návrh uznesenia. Stačí, keď poviete, že hlasujeme o tomto uznesení.
V. Novotný, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho majú poslanci rozdaný v laviciach.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. (Potlesk.)
(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, 86 za, 9 proti, 26 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval,
konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Ďakujem za pochopenie, pán spravodajca.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2003, tlač 689. Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí však nepredniesli žiadne doplnky k uzneseniu, ktoré majú k dispozícií poslanci, preto vás prosím, dajte hlasovať o uznesení.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne. Nech sa páči, prezentujem sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
(Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, za návrh 70, proti 4, zdržalo sa 49 poslancov.
Konštatujem, že aj tento návrh uznesenia sme schválili.
Práve preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2003, tlač 693. Pán poslanec Rehák, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.
M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vzhľadom na to, že neboli prednesené žiadne pozmeňujúce návrhy ani doplňujúce návrhy, môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení, ktoré je súčasťou spoločnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, 70 za návrh, 13 proti, 41 poslancov sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že uznesenie sme schválili.
A teraz prikročíme k poslednému hlasovaniu a to návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2003, tlač 694. Pán poslanec Rehák, nech sa páči.
M. Rehák, poslanec: Ďakujem. Takisto ani k tomuto materiálu neodzneli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení, ktoré je súčasťou spoločnej správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, 71 za návrh, 13 proti, 41 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Konštatujem, že aj tento návrh uznesenia sme schválili.
Ďakujem pekne. Teraz budeme pokračovať v rozprave k výročnej správe o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky za rok 2003, tlač 698. Pán predseda rady Študentského pôžičkového fondu, nech sa páči. Takisto aj pani spoločná spravodajkyňa Rusnáková. Do rozpravy ústne sa prihlásili pani poslankyne Mušková, Majdová, Angyalová. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Mušková, nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážený hosť, vypočuli sme si pred chvíľou správu o Študentskom pôžičkovom fonde, ktorá je podľa mňa pozitívna, tak ako aj konštatovanie, že Študentský pôžičkový fond zaznamenal od svojho vzniku vysoký kvalitatívny rozvoj.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás, trošku väčší kľud, takto sa nedá rokovať.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Svedčí o tom nielen záujem o pôžičky z fondu tu študujúcich, ale aj našich študentov študujúcich v zahraničí. Fond vykazuje, ako tu už bolo povedané, každý rok nárast zisku, napríklad len od roku 2000, kedy bol zisk 4 712 000 Sk až do tohto roku, do minulého roku, kedy je už zisk 7 896 000 Sk. každý študent, ktorý požiada o pôžičku a splní kritériá, ako tu bolo povedané, ju aj dostane. Fond je dnes pripravený poskytnúť pôžičky až do výšky 40 000 Sk, tak ako ste to, vážení kolegovia, schválili v októbri minulého roku. Podčiarkujem, že tento zákon o fonde, o Študentskom pôžičkovom fonde, bol schválený novelou v minulom kalendárnom roku. Pre študentov je táto pôžička výhodná, lebo úročenie je trojpercentné a začína sa až vtedy, keď začne splácanie pôžičky. Čas splácania sa odkladá, ako už bolo povedané pánom poslancom, v presne stanovených prípadoch, ako teda napríklad pri materskej dovolenke a tak ďalej. Absolvent je zabezpečený aj v prípade straty zamestnania, keď v čase nezamestnanosti pomáha splácať dlh poisťovňa, v ktorej je študent poistený, sumou 70 Sk za rok. Celú pôžičku z fondu používa študent na výdavky spojené so štúdiom, teda na svoje vlastné výdavky. Túto stručnú informáciu som si dovolila o fonde predniesť najmä preto, že chcem upozorniť kolegov na fakt, že tento fond bol vážne ohrozený, vlastne navrhnutý na zrušenie, keby bol prijatý zákon o študentských pôžičkách, ktorý ste, vážení kolegovia, chvalabohu nepostúpili alebo neposunuli do druhého čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, budem vás upozorňovať po mene. Zbytočne vyzývam do anonymity, ja si myslím, že sa dá skryť, ale toto je neférový postup. Takže počúvajme pani poslankyňu, nedá sa tak rokovať, keď ani ja nepočujem, čo ona hovorí. Nech sa páči.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem vám veľmi pekne, pán podpredseda. Toto nebezpečenstvo však nie je zažehnané. Pán minister školstva sa vyjadril, že tento zákon opäť predloží do parlamentu v septembri. Aké pôžičky však tento zákon obsahoval okrem toho, že sa mal zrušiť Študentský pôžičkový fond, ktorý je neštátny, ziskový a na ktorý má zrejme preto zálusk ministerstvo financií podľa neblahého vzoru pani ministerky Schmögnerovej. Návrh obsahoval pôžičky diametrálne odlišné od tých, ktoré dnes majú k dispozícii študenti. Študenti podľa nového zákona by nielen nevideli ani halier z pôžičky, ktorá by smerovala rovno na školy, ale úročenie by začalo dňom podpisu zmluvy o pôžičke, čo sa podľa mňa rovná úžere. Vykompenzovať dnešný fond sociálnymi štipendiami, ako bolo tvrdené, je nezmysel, lebo pri raste cien, ale aj napríklad zobratia dotácií na bývanie, teda tým pádom zvýšenie cien za internáty, takéto štipendium nič nerieši, naviac ak sa vôbec nebude týkať širokého okruhu mládeže pochádzajúcej zo strednej vrstvy ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Naviac zdôvodnenie pri predkladaní návrhu zákona, že spoplatnením vysokoškolského štúdia bez ďalšej reformy sa zabezpečí zvýšenie úrovne vzdelávania, je fikciou, ktorú ste vy, vážení kolegovia, a musím to povedať s vďakou, odmietli.
Vo svojom vystúpení k návrhu zákona som pána ministra požiadala, aby, ak to myslí teda vážne s reformou školstva a tiež so sociálnymi štipendiami pre tých najchudobnejších, aby nedával do jedného návrhu novelu vysokoškolského zákona spolu s riešením študentov so sociálne najslabších rodín. Dúfam, že pán minister si vypočul moju prosbu a nebude...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej, Jasovský, Zala, Abrhan, väčší kľud.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Mňa mrzí, že moji vlastní kolegovia nepočúvajú a vyrušujú.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jasovský! Pani poslankyňa vás prosí, aby ste ju počúvali aspoň chvíľku. Ďakujem.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja už budem o chvíľu končiť. Dúfam, že pán minister si vypočul moju prosbu a nebude trvať a predkladať v budúcnosti do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorý je úmyselne tak kombinovaný, aby situáciu nielen neriešil, ale myslím si, komplikoval. Tiež dúfam, že Študentský pôžičkový fond nebude v budúcnosti zrušený, tak ako sa plánuje, pretože právo na svoju existenciu dokázal tým, že pomohol množstvu študentov, pre ktorých sa stal jediným prostriedkom zabezpečujúcim prístup ku vzdelaniu na vysokých školách. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť tým, ktorí ste dávali pozor. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: To bola menšina, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Majdová ako ďalšia v rozprave a potom pani poslankyňa Angyalová.
M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja som vôbec nemala v úmysle vystúpiť v rozprave k tomuto bodu programu, ale musím tak urobiť, pretože to, čo som si vypočula, to nebola správa o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu, tak ako som očakávala, ja som si myslela, že v tejto správe sa dozviem niečo viac o činnosti fondu, o tom, koľko študentov požiadalo napríklad v roku 2002 alebo 2003 o pôžičku z tohto fondu, koľko študentov túto pôžičku dostalo, aká je prípadne v minulom roku návratnosť pôžičiek a podobné záležitosti, ktoré podľa mňa s prerokovaným bodom súvisia, alebo s prerokovaným materiálom. Som veľmi pobúrená tým, čo som tu počula, preto som vystúpila.
Vážený pán predseda, vaše vystúpenie nebolo správou o činnosti hospodárení fondu, ale skôr to bolo, bola to prezentácia vašich politických názorov, alebo teda bola to obhajoba politických názorov strany Smer, a preto veľmi sa zamyslím nad tým, či vôbec túto správu podporím. Je jedno, akú politickú príslušnosť máte, ako vaša politická príslušnosť a vaše politické názory ma nezaujímajú. Prepáčte, ste štátny úradník, ktorý tu mal predniesť správu o činnosti a hospodárení fondu. To som, žiaľ, od vás nepočula a som tým veľmi pobúrená.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec Madej, nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, neviem, nemyslím si, že takéto výroky by naozaj boli vhodné, pretože so Študentským pôžičkovým fondom majú jedine čo tak spoločné študenti a zato, že obhajujem ja osobne napríklad takúto dobrú vec, tak si myslím, že spájať to nejako politicky je úplne zbytočné a nekorektné. Takže osobne si myslím, že naozaj je dôležité aj pri tejto správe diskutovať o tom, či chceme zostať pri tomto systéme, ktorý je naozaj výhodný pre študentov, pri ktorom sa naozaj z návratnosti, z tých splátok už dajú vyplácať pomaly všetky štipendiá žiadateľom počas roka, a či chceme, aby študenti dostávali pôžičky, ktoré sa počas štúdia neúročia a po skončení štúdia či budú dostávať za 3 %, alebo či za celé obdobie sa im bude úrok narastať o 6,5 alebo vyššie percento. Naozaj si myslím, že tá diskusia je aj pri tomto bode programu veľmi oprávnená a je veľmi oprávnené diskutovať aj o tom, či chceme transparentnú inštitúciu, ktorá, inštitúcia, takáto, ako je zriadená zákonom, určite transparentná je, alebo či chceme inštitúciu, na ktorej sa dohodne minister financií s ministrom školstva, a poveria nejakú správcovskú spoločnosť riadením všetkých výplat, požičiavaním si od súkromných spoločností a súčasne čakaním na tých 800 miliónov korún, ktoré sú na ceste v splátkach od bývalých študentov. Myslím si, že aj to tomto je táto diskusia a je veľmi dobré, že prednedávnom Národná rada Slovenskej republiky odmietla zrušenie Študentského pôžičkového fondu, a práve preto ja chápem túto diskusiu ako aj dozvuky doznievajúce zo zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič...
D. Čaplovič, poslanec: Pani poslankyňa, vaše vystúpenie práve naopak svedčí o tom, že vy vystupujete stranícky a nie odborne, analyzujúco k tejto správe o Študentskom pôžičkovom fonde. Keby ste si tú správu poriadne prečítali, my sme si dokonca na výbore - a to vie aj pán Mikloško -, vyžiadali analýzu a máme materiály k dispozícii, dostali ich aj poslanci, aká je návratnosť, ktorí študenti dostali, ktoré vysoké školy dostali, to všetko je uvedené, len treba čítať, a preto vás pekne prosím, najprv si prečítajte a potom rozprávajte. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Majdová, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.
M. Majdová, poslankyňa: Je naozaj veľmi zaujímavé, že jediný, kto sa v tejto chvíli zastal pána predsedu, sú práve poslanci zo Smeru, aj to možno o niečom svedčí. Ja možno sedím v jednom parlamente, páni, ale ja som tu nepočula jediné číslo, jediné číslo, jediný fakt. Je pravda, že správu som si nemala čas dôkladne preštudovať, ale preto tu sedím, aby som si vypočula konkrétne veci od predsedu rady. Ja teda neviem, načo tu prišiel, ak mi neprišiel povedať fakty o Študentskom pôžičkovom fonde, a tie som, žiaľ, nepočula. Počula som len jeho osobný názor na zákon, ktorý sa prerokoval minulý týždeň, a to ma naozaj nezaujíma, jeho osobný názor na zákon, ktorý sa prerokoval pred týždňom ma nezaujíma, mňa zaujímajú fakty a tie som nepočula.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči, máte slovo.
E. Angyalová, poslankyňa: Ja len krátko. O výročnej správe. Pani spravodajkyňa sa smeje. Ja chcem povedať, že táto výročná správa je pre mňa štandardná a dokazuje, že fond je etablovaný tak finančne ako právne, platí dane, dobre odvádza odvody za svojich zamestnancov, rovnako má v poriadku účtovníctvo, riadenie je podľa mojich informácií bezproblémové, rovnako vymáhanie nesplácaných pôžičiek, ktorých je pomerne málo. Na správu - to je, si myslím, veľmi efektívne -, potrebuje v priemere 10 osôb. Z týchto faktov, ktoré som zhrnula veľmi krátko, chcem povedať, že nevidím dôvod na nulový variant, ktorý bol navrhovaný, ani v budúcnosti, pretože by to bolo jednoducho neefektívne, pričom by sa nevyužili personálne kapacity, ktoré sú už etablované, sú zacvičené, nevyužili by sa skúsenosti, ktoré fond má. Myslím si, že stačí jednoducho posilniť personálny aparát, vymedziť presne kritériá poskytovania budúcich pôžičiek, ak by sa zákon aj mal meniť a využiť existujúce skúsenosti. Myslím si, že táto výročná správa jasne dokazuje, že fond je etablovaný, nevidím väčšiu neefektivitu ako to, ak by bol urobený nulový variant, či by to bolo tým, že by sa bol schválil zákon pred týždňom, alebo či sa to urobí o pol roka alebo akokoľvek to plánujete, nie je dôvod tento fond rušiť, treba ho len posilniť a treba využiť existujúce skúsenosti. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná prihlásená ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán predseda, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
J. Kamoďa, predseda rady Študentského pôžičkového fondu: Mrzí ma veľmi, že niekto mi prisluhuje určitú politickú príslušnosť. Tí, ktorí ma poznáte, či sú to Kysučania alebo niektorí iní, veľmi dobre vedia, kde som pôsobil a ako som pôsobil.
Pani poslankyňa, mrzí ma, ale ja keď idem prednášať študentom, vždy som pripravený, mám dopredu prípravu urobenú a mňa mrzí, že som zvýraznil tie veci, ktoré nie sú v správe. Predpokladám, že ten, ktorý si správu prečíta, tak mu ju doplním o ďalšie fakty a to ma mrzí, že toto takto nebolo. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k správe? Nech sa páči, teda v rozprave, máte slovo.
E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcem povedať, že správa obsahovala všetky údaje, ktoré sú potrebné na to, aby boli poslanci plne informovaní o tom, ako hospodáril Študentský pôžičkový fond a, samozrejme, že boli aj podrobné informácie, a to dokonca rozdelenie jednotlivých pôžičiek podľa jednotlivých vysokých škôl a aj podľa toho, ktorí študenti ich poberali. Vzhľadom na to opakujem ešte raz, výbor odporúča prijať výročnú správu o činnosti a hospodárení Študentského pôžičkového fondu. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v rokovaní
správou o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2003 (tlač 703),
spoločná správa je v tlači 703a. Prosím predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jána Matuského, aby správu uviedol. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.
J. Matuský, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni poslanci. Správu o činnosti úradu za rok 2003 predkladám v zmysle § 10 zákona o regulácií sieťových odvetví. V zmysle § 4 tohto zákona bol zriadený Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako orgán štátnej správy. Úrad vznikol 1. 8. 2001 a má sídlo v Bratislave. Do pôsobnosti úradu patrí vecná a cenová regulácia podnikania v činnosti v regulovaných činnostiach v elektroenergetike, v plynárenstve a v teplárenstve a regulácia cien za dodávku pitnej vody a za odvod a očistenie použitej vody. Úrad vykonáva štátnu reguláciu v sieťových odvetviach, ktorou sa rozumie vytváranie a podpora prostredia blízkeho konkurenčnému, podpora pôsobenia trhových síl v sieťových odvetviach, ochrana spotrebiteľa, ochrana záujmov držiteľa licencií na dosiahnutie primeranej návratnosti ich investícií. Ďalej je to - a to je veľmi dôležitá oblasť činnosti - zaistenie bezpečnej, hospodárnej a kvalitnej dodávky energie a služieb, ktoré s dodávkou energií súvisia.
Vo svojej správe sa budem venovať najmä oblasti regulácie, cenovej, to bola tá veľká zmena, ktorá v činnosti úradu v roku 2003 nastala, a o tom, čo úrad vykonal v oblasti regulácie, vecnej, to znamená vydávanie licencií, udeľovanie predchádzajúcich súhlasov a výnimiek z pásiem a podobne. Informácie sú v správe, sú v tabuľkách, sú v grafoch a ukazujú rozsah, množstvo a väzby činností, ktoré úrad v roku 2003 v zmysle svojej pôsobnosti v oblasti vecnej regulácie vykonal. Správa o činnosti úradu za rok 2003 je vlastne prvou správou úradu, kde môžeme hodnotiť výkon pôsobnosti úradu ako v oblasti vecnej regulácie, tak aj v oblasti regulácie, cenovej. Je to preto, lebo 1. januára 2003 z Ministerstva financií Slovenskej republiky prešla na úrad pôsobnosť v oblasti cenovej regulácie. Úrad na základe zákonného zmocnenia vytvoril regulačný a právny rámec, ktorým sa stanovil spôsob výpočtu maximálnej ceny alebo tarify, alebo ktorým sa určila maximálna cena alebo tarifa za vykonávanie regulovaných činností. Tento regulačný a právny rámec je obsiahnutý v rozhodnutiach a výnosoch úradu, ktoré boli zverejnené v Zbierke zákonov. Dôsledkom zmeny regulačného rámca a prechodu pôsobnosti v cenovej regulácii z ministerstva financií na úrad bolo schválenie maximálnych cien a taríf, ktoré skutočne obsahujú ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk z vykonávania regulovaných činností. Toto zdôrazňujem, lebo v minulosti tieto ceny neobsahovali náklady, ktoré boli spojené s výrobou a dodaním energií konečným spotrebiteľom. Ak by tento proces pokračoval ďalej, hrozilo nám, alebo by sa mohlo stať, že by došlo k zrúteniu niektorej časti sústavy dodávajúce elektrinu alebo plyn. To, že tieto zmeny znamenali zvýšenie maximálnych cien a taríf, bolo spôsobené tým, že pred vznikom úradu regulácia spôsobila odtrhnutie cien a taríf v sieťových odvetviach od cien súvisiacich nákladoch. To znamená, že náklady na vstupoch stúpali, ale príjmy tým, ktorí vyrábali energiu a ich dodávali, tie príjmy nestúpali. Tam dochádzalo k otváraniu nožníc.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni poslanci, hlavnou činnosťou úradu v cenovej regulácii v príslušnom roku je vydávanie rozhodnutí o maximálnych cenách alebo tarifách pre regulované subjekty na rok nasledujúci. To znamená, ak predkladám správu o činnosti úradu za rok 2003, nemôžem neuviesť, čo úrad vykonal v roku 2003 pre nastavenie cien v roku 2004. Je to aj z toho dôvodu dôležité, že sa udiali zmeny, ktoré v roku 2004 sa prejavili pozitívne v tom, že zmeny cien už kopírovali zmenu vstupov, ktoré majú výrobcovia a dodávatelia energií. Ako je aj v správe o činnosti uvedené, úrad v roku 2003 takmer odstránil všetky krízové subvencie, ktoré veľmi podstatne deformovali regulované ceny. To spôsobilo, že v roku 2004 už sa ceny menili len skutočne na základe zmeny ceny vstupov. Už reagovali len na zmeny ceny vstupov. Úrad do cien nezasahoval, aby odstránil významné krízové subvencie, okrem taríf za dodávku zemného plynu pre domácnosti a vodného. Taktiež došlo k významným zmenám v cenách elektriny a plynu pre veľkých priemyselných odberateľov. Prvýkrát sa stalo, že ceny plynu pre niektoré skupiny veľkých odberateľov významne klesli. Pre tých najväčších okolo 8 %, pri menších okolo 1,8 %. Taktiež pre niektoré skupiny veľkých odberateľov najmä v oblasti zásobovania západoslovenskou energetikou ceny elektriny klesli. Úrad v roku 2003, okrem týchto činností sa zameral na to, aby sme boli bližšie k občanom, k malým subjektom, preto úrad v roku 2003 vybudoval štyri detašované pracoviská. A to v Košiciach, v Banskej Bystrici, v Trenčíne a v Nitre. Dôvodom bola snaha priblížiť výkon štátnej správy ku konečným spotrebiteľom i regulovaným subjektom, usporiť regulačné náklady a pripraviť sa na možný prechod právomocí v oblasti regulácie cien v tepelnej energetike na vyššie územné celky. Úrad mal zámer vybudovať tieto pracoviská vo všetkých sídlach vyšších územných celkov. Žiaľ, počet pracovníkov, ktorých sme dostali k dispozícii, nám neumožňoval vybudovať všetky pracoviská, ale len v tých sídlach, kde bol najväčší počet sťažností, podnetov od konečných spotrebiteľov, ktoré bolo treba a ktoré je vhodné riešiť priamo na mieste.
Vážené dámy, vážení páni, úrad pri výkone svojej pôsobnosti má naozaj neustále na mysli ochranu konečných spotrebiteľov pred platením nadmerných cien a ochranu spoločnosti pred nesprávnou alokáciou príjmov a výnosov z regulovaných činností. Za svoju povinnosť úrad považuje neumožniť regulovaným subjektom odčerpávať viac finančných prostriedkov od konečných spotrebiteľov v platbách za energie, ako je nevyhnutne nutné. Vonkajšie ekonomické vplyvy a pôsobenie regulačných výnosov úradu skutočne spôsobili, že pre takmer všetky skupiny priemyselných odberateľov klesli ceny plynu a pre niektoré aj ceny elektriny. Domácnosti platia od roku 2004 nákladové ceny aj za elektrinu, aj za plyn, aj za teplo. V roku 2005 na základe našich prepočtov je možné predpokladať, že vplyvom regulácie ceny energií pre domácnosti by mohli byť vyššie maximálne okolo 2 %.To, že ekonomická regulácia skutočne funguje, sa môže premietnuť v tomto roku v tom, že predpokladáme možné zníženie cien, možné zníženie taríf za prenos elektrickej energie pre konečných spotrebiteľov. Tieto zmeny regulovaných cien podľa môjho názoru sú jasne signálom, že transparentná a konzistentná ekonomická regulácia podnikania v regulovaných činnostiach v sieťových odvetviach samostatným nezávislým regulátorom prináša výsledky v podobe spravodlivých cien energií, ktoré vysielajú jasné, presné a zrozumiteľné signály o skutočných cenách a najmä o ich možných zmenách v budúcnosti, čo značne znižuje regulačné a investičné riziká pri podnikaní na Slovensku. Je to vidieť aj na tom, že na Slovensko prichádzajú s investíciami investori aj do oblastí, ktoré majú vysokú spotrebu energií, napríklad výroba sklených vlákien a ďalšie oblasti. Ďalej investori pokladajú za dôležité to, že na Slovensku - chvalabohu - máme stabilnú dodávku energií. To je veľmi dôležité pre podnikanie. V roku 2003 úrad prevzal plnú zodpovednosť za reguláciu sieťových odvetví a vydal všetky potrebné výnosy a rozhodnutia. Úrad v zmysle svojej pôsobnosti danej zákonom o regulácii v sieťových odvetviach je schopný trvalo regulovať ceny energií tak, aby pokrývali náklady regulovaných subjektov a zaisťovali stabilitu a bezpečnosť ich dodávky, a na druhej strane, aby koneční spotrebitelia platili len tie náklady, ktoré vyvolajú svojou objednávkou, aby dostávali vždy energie a vodu v takom množstve a v takej kvalite, ako si objednajú. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Teraz prosím povereného člena výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Janiša, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto dokumentu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladá Národnej rade ako gestorský výbor správu výborov Národnej rady k činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2003, tlač 703. Predseda Národnej rady pridelil správu výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému. Výbory, ktoré parlamentnú tlač prerokovali, zaujali tieto stanoviská: Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh a súhlasil so správou, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh a odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov odporúča Národnej rade správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2003 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu, písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne, prosím, kto sa hlási. Pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Ševc, nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy, ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sabolová, pripraví sa pán poslanec Mikuš, Tibor.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, veľmi krátko by som sa rada vyjadrila k správe a dala možno jednu alebo dve otázky. Ide vlastne o cenovú reguláciu a kontrolu cien, ktoré sú poskytované v ďalšej fáze spotrebiteľovi. K 1. januáru prešla kompetencia na úrad z pôsobnosti správy finančnej kontroly z ministerstva financií a v zmysle zákona teda by som poprosila aj vysvetliť, ako to je, pretože sa na mňa obrátili a ja som vlastne už aj v hodine otázok dávala na ministerstvo otázku, kto kontroluje ceny, ktoré ste stanovili vy dnes v zmysle vašich predpisov. V období toho prechodného obdobia, kedy už správa finančnej kontroly nemôže vykonávať kontroly, pretože kompetencia prešla na úrad, a v zmysle zákona by ste mali vykonávať kontroly na vami stanovené ceny, ale až v období tých troch rokov. Je tam legislatívne vákuum, ktoré vytvára v istom období, možno jedného roka, že nie je kontrolný orgán, na ktorý by sa mohol spotrebiteľ obrátiť, a aby bolo možné túto kontrolu dôsledne alebo zo zákona vykonať. Čiže rada by som vás poprosila, či sa dostaneme k tomu, aby legislatíva, buď z vašej strany bol podnet, alebo zo strany ministerstva financií, aby sme teda aj to obdobie, ktoré je to vákuum, mohli kontrolovať, pretože si myslím, že naše podnikateľské subjekty veľmi radi využijú takéto vákuum, a potom dochádza k neprimeranému rozdeľovaniu zisku na úkor ceny spotrebiteľa. Nebudem teraz konkrétna, nechám si to možno na inokedy. Je to môj podnet, ktorý som dala preveriť, isté organizácie, štátne, pretože sa mi zdá, že si neprimerane rozdelili zisk a ceny tepla sú pomerne vysoké. A chcem sa ešte dotknúť práve toho výkonu dohľadu v tej časti 7, kde uvádzate, že bolo vykonaných, boli zistené mnohé subjekty, ktoré nedodržiavajú zákonnú povinnosť viesť v rámci účtovníctva oddelenú evidenciu pre každú regulovanú činnosť. Chcela by som sa opýtať, rámcovo teda, nie konkrétne, o aké typy subjektov išlo. Na nápravu zistených nedostatkov ukladali ste teda opatrenia za porušenie a boli vykonané teda v správnom konaní sankcie. Máme tu takú tabuľku, koľko bolo tých zistení, koľko je v rozpracovaní. Chcem sa spýtať, či bolo možné odvolanie, a trebárs v či v odvolacom konaní voči vašej sankcii uspel nejaký subjekt, že preukázal, že kontrola nebola vykonaná správne, čiže bol úspešný v tom kontrolnom mechanizme. No a vlastne tu len sa ešte v tej 7.2 - podnety, sťažnosti vlastne, že dnes, keďže správa finančnej kontroly nemôže vykonávať isté kontroly a vy ste vlastne po nich prevzali tie začaté konania, či dochádza k nejakému podstatnému rozdielu v tom vykonávaní tej kontroly, či ich zistenia, trebárs v tých rozpracovaných veciach, sú v súlade s tým, aký postup trebárs vy zaujímate, alebo po zmene kompetencie sa zmenil aj systém vykonávania kontrol alebo posudzovania tých porušení zákona. Ďakujem veľmi pekne za zodpovedanie potom mojich otázok.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Mikuš, Tibor, pripraví sa pán poslanec Ševc.
T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán riaditeľ, vážené poslankyne, poslanci. Osobne som veľmi rád, že inštitúcia ako Úrad pre reguláciu sieťových odvetví existuje a funguje. Samozrejme, s určitými nedostatkami, ale, chvalabohu, sme sa dostali alebo dostávame do situácie, keď diskusie o cenách energií sú stále menej a menej spolitizované. Dúfajme, že raz budú úplne odpolitizované a že aj celá činnosť bude odpolitizovaná.
Upriamim sa na niektoré veci, ktoré v správe sú, niektoré momenty a na niečo, čo by tam podľa mojej mienky jednoznačne malo byť, a niečo, o čom sa dá diskutovať. Je veľmi dôležité tvrdenie, ktoré je uvedené na začiatku v úvode, že úrad sa stará o to, aby bola zabezpečená rovnováha medzi záujmami výrobcov a spotrebiteľov, úrad má generovať stimuly k regulovaným firmám k tomu, aby fungovali efektívne a aby zaručovali bezpečnosť dodávok energií a služieb. Upozorňujem, upriamujem vašu pozornosť na výraz bezpečnosť dodávok energií. Pred nejakým časom takéto vyjadrenie vyvolávalo v tejto sále úsmevy. Som veľmi rád, že takéto vyjadrenie je v správe, ktorú poskytuje taká vážená inštitúcia, ako je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ďalej sa tam uvádza, že má vytvárať efektívny regulačný rámec na stimuláciu príslušného množstva a druhu investícií. To znamená investícií, ktoré majú prispieť k tomu, aby bolo Slovensko v dlhodobom časovom horizonte bezpečne a spoľahlivo zásobované energiami. Ako som povedal, zámerom má byť odpolitizovanie. Žiaľ, zdá sa, že je snahou situáciu trošku obrátiť a v príslušnom čase, keď sa dostanem k tomu bodu, položím aj otázku pánu riaditeľovi. Chcem iba povedať, že úrad pôsobí v oblastiach, ktoré predstavujú odvetvia strategického významu z pohľadu funkčnosti štátu ako celku. Ťažko si však predstaviť, že by úrad mohol pôsobiť úplne efektívne, pokiaľ neexistujú základné rámce určujúce budúci rozvoj týchto odvetví. Hovorím o neexistujúcej, respektíve veľmi nedokonalej energetickej politike, hovorím o neexistujúcej aktualizovanej surovinovej politike. Energetická politika a surovinová politika veľmi úzko spolu súvisia a, samozrejme, surovinová politika úzko súvisí s jednou komoditou, ktorá je predmetom regulácie - s vodou. Čiže chýba mi tu zmienka o tomto závažnom momente, že neexistujú energetická politika a surovinová politika. Som rád, že práce na spracúvaní energetickej politiky sa aspoň začali a že podľa mojich informácií aj členovia regulačnej rady sú členmi pracovného tímu, ktorý má energetickú politiku pripraviť, žiaľ, zatiaľ len v oblasti elektroenergetiky, čo predstavuje naozaj iba zlomok celej energetiky ako celku, pokiaľ si uvedomíme, že hovoríme o teploenergetike a takisto aj o transporte. Čiže ako som povedal, to koncepčné pôsobenie úradu, ale aj operatívne pôsobenie úradu má ešte rezervy, pokiaľ neexistujú základné koncepcie. Úrad má spracovať do jari budúceho roku regulačnú politiku. Chcel by som len podotknúť, že z pohľadu systémového prístupu najprv musí existovať základná koncepcia, energetická politika, potom by mali byť spracované zákony, ktoré v prvom rade zohľadňujú záujmy daného štátu, a nie záujmy iných spoločností, ktoré sa chcú dostať na trh, a potom by mal byť spracúvaný regulačný rámec. Žiaľ, tento systémový prístup nie je dodržaný, ale, samozrejme, nie je to spôsobené samotným Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Naopak.
Ešte jednu poznámku. Bolo by vhodné, podľa mojej mienky, keby sa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo svojej správe zmienil aj o tom, aké dôležité odvetvia spravuje a akú dôležitosť prikladajú týmto odvetviam vlády jednotlivých vyspelých krajín. Spojené štáty americké a Ruská federácia majú ministerstvá energetiky. Ani jedna z týchto krajín, nedá sa povedať o nej, že by mala nedostatok energetických zdrojov. Ale venujú tejto problematike mimoriadnu dôležitosť. Švajčiarsko má ministerstvo energetiky a transportu. Slovensko, krajina, ktorá je veľmi chudobná na primárne zdroje, má vo svojej štruktúre ministerstva hospodárstva iba odbor pre energetiku. Kedysi existovala sekcia a príslušný generálny riaditeľ, ktorý zodpovedal za problematiku energetiky a samozrejme aj za surovinovú politiku. Myslím si, že ak chceme urobiť nápravu a, chvalabohu, zdá sa, že dobré impulzy prichádzajú z ministerstva hospodárstva, tak je potrebné, aby sa aj v štruktúre tohto orgánu jednoznačne v organizačnej štruktúre objavilo príslušné okienko, prinajmenšom o jeden stupienok vyššie, ako je to dnes.
Ďalšia vec. Prejdem k textu správy. Postupne, ako ste ho mali možnosť aj vy sledovať. Upriamim vašu pozornosť na stranu číslo 5, kde sa hovorí o legislatívnej činnosti úradu a o novelizácii príslušného zákona, v zmysle ktorého úrad podniká. Tak tam si dovolím upozorniť, že druhý štvrťrok 2004 sa končí a že novelizácia bude ťažko prijatá, tam treba upraviť termín pre novelizáciu tohto príslušného zákona. Ďalej strana 7. Regulácia, bod 3.1., regulácia cien energií. Mimoriadne vážne tvrdenie, ktoré vyvracia tvrdenia mnohých politikov o tom, že štát alebo občan doplácal kedysi na slovenskú energetiku. Je tam jednoznačne napísané, že nikdy nedosiahli energetické subjekty ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk. Vážení páni, to znamená, že politici naozaj krivili podmienky, v ktorých sa mala slovenská energetika rozvíjať. Prečo? Lebo nepočúvali odborníkov a som rád, že hlas odborníka tu zaznel dnes. Ďalej chcem upozorniť na ďalšiu časť textu, kde sa hovorí, že dôsledkom tejto činnosti sú nedostatočné prenosové kapacity. Upresním. Na prenos elektrickej energie na Slovensko a zo Slovenska a že je oslabená bezpečnosť dodávok energií. Áno. Ale na druhej strane treba dodať, a to by som poprosil, keby bolo doplnené, že napriek tomuto negatívnemu pôsobeniu politického rozhodovania o cenách energií si slovenská energetika stále zachováva vysokú spoľahlivosť, čo sa týka dodávok, a vysokú bezpečnosť jednotlivých energetických prevádzok a že slovenská elektrizačná sústava a jej články sú schopné plniť všetky požiadavky UCTE na činnosť národný elektrizačných sústav. Takže slovenskí energetici pracovali vynikajúco.
Ďalšia vec. V tejto časti si myslím, že by bolo vhodné a očakávam na to odpoveď, samozrejme, zmieniť sa o filozofii stanovovania primeraného zisku, pretože o tom tam nie je zmienka, a o tom, akým spôsobom sú posudzované oprávnené náklady z pohľadu ich druhu a výšky. Ak takáto filozofia bude daná, potom ma veľmi bude zaujímať odpoveď Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na to, ako je možné, že noví majitelia distribučných sietí si účtovali konzultácie alebo technickú podporu, pričom neviem o tom, že by ich konzultácie priniesli či už zvýšenie spoľahlivosti daných distribučných podnikov a dodávok energií, alebo či tieto konzultácie priniesli zvýšenú ekonomickú efektivitu v prospech štátu. Pokiaľ viem, stalo sa to naopak. Štát dostáva menej a takisto ani cena energie sa neznížila. Ak si niekto účtuje náklady za konzultácie, mali by sme niekde vidieť vylepšenie. Ak by bola znížená cena energie pre občana, poviem fajn, účtujte.
Možno viete, že intervenciou ministerstva hospodárstva boli potom tieto náklady znižované. Napriek tomu ma bude zaujímať, aký postoj k týmto nákladom, vôbec oprávnenosti ako nákladového druhu a k celej výške zaujme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Ďalšia vec. Myslím si, že by bolo vhodné, ak by táto správa obsahovala aj nejakú približnú predstavu o tom, ako by mala vyzerať intervencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví do určitého regulačného obdobia, keď príde k prudkým zmenám na trhu s primárnymi zdrojmi energií. Taká situácia nastala, vrátim sa ešte k nej. Myslím, že by bolo dobré vedieť, akým spôsobom mieni úrad zasahovať do zmenenej situácie. Či už v prospech výrobcu, alebo v neprospech výrobcu, čo sa týka ceny energie. Takisto si myslím, že keby tam bola určitá nadväznosť na obchodovanie s emisnými limitmi, aj keď odpoveď môže byť, že nie, že to nie je predmetom činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale v každom prípade je to príjmovou položkou výrobcov.
Ďalej si myslím, že by bolo vhodné, aby správa obsahovala spolupôsobenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako inštitúcie, ktorá vysiela prvotné impulzy k reštrukturalizácii regulovaných podnikov cez uznávanie druhu určitých nákladových položiek s tým, že by mal byť stanovený časový rámec, kedy určité položky nebudú uznané, od určitého dátumu. Totiž mnohé podniky sa vyvíjali desiatky rokov, majú nejakú štruktúru a organizačné zmeny nie je možné urobiť v priebehu niekoľkých mesiacov, čiže mal by tam byť daný časový priestor.
Ďalšia vec. Veľmi zaujímavým spôsobom, podľa mojej mienky a myslím si, že aj neopodstatneným, bolo urobené prerozdelenie navýšenia cien elektrickej energie v minulom roku v prospech distribútorov. Bol som kedysi pri tom a venoval som sa tomu, že sme pripravovali návrhy na zvýšenia cien elektrickej energie. Vždy sa vychádzalo z hlbokých technicko-ekonomických analýz, ktoré brali do úvahy stav zariadenia, ktoré potrebuje určitý subjekt zapojiť do celého reťazca výroby, tranzitu a distribúcie elektrickej energie a, samozrejme, súbor činností, ktoré potrebuje zapojiť. A, samozrejme, bral sa do úvahy aj stav technického zariadenia z hľadiska jeho funkčnosti a z hľadiska odpisov a vždy to prerozdelenie navýšenia bolo v pomere zhruba dvadsať ku osemdesiat alebo dvadsaťpäť ku sedemdesiatpäť, pričom tých dvadsať mal distribútor a ten zvyšok oprávnene dostával výrobca a tranzitér. Minulý rok to bolo urobené úplne naopak. Krátko po tom, čo sa zmenili vlastnícke vzťahy, vyvoláva to, samozrejme, otázky a myslím si, že tento moment si zaslúži komentár. Poprosím pána predsedu potom o komentár.
Ďalšia vec. Keď sa úrad etabloval, samozrejme, musel prekonávať rôzne prekážky a činnosť poradcov zo zahraničia bola úplne oprávnená, čo sa týka tvorby metodík. Nemám námietky, avšak čo sa týka vstupných parametrov, ktoré boli dodávané do systému, tak mám určité pochybnosti o tom, že by zahraničný subjekt poznal slovenské reálie lepšie ako slovenskí odborníci alebo slovenské subjekty, a tam si myslím, že jednoznačne mali pôsobiť slovenské subjekty. Takisto by som očakával komentár.
Ďalšia vec. Ak sa pozrieme na ďalší bod, vecná regulácia v sieťových odvetviach, mne osobne tam chýba aspoň naznačenie vzťahu k atómovému zákonu, aj keď tam možno prídeme k tomu, nemusí byť, ale predsa len, úrad pôsobí v podmienkach, keď dominantný výrobca 65 % svojej produkcie a viac produkuje z jadrových elektrární. Mala by tam byť aspoň zmienka o tom, že toto berie do úvahy, alebo určitý vzťah tam musí existovať.
Ďalšia vec. Ak si pozriete výpočet činností, ktoré úrad vykonáva, je tam veľmi dôležitý bod, ktorý hovorí o vydávaní predchádzajúceho súhlasu na zrušenie objektov a zariadení slúžiacich na vykonávanie regulovaných činností. Z pohľadu tejto formulácie ja za tým jednoznačne vidím elektráreň V1. Takže som zvedavý, ako sa úrad postaví k neoprávnenému, neodôvodnenému záväzku vlády odstaviť túto elektráreň. Budem citovať potom ďalšie body, kde úrad má pôsobiť v prospech občana.
Keď prejdeme k ďalšej časti, ktorá hovorí o vydávaní predchádzajúcich súhlasov, tak budem hovoriť znovu o V1. Zrušenie energetického zariadenia s výrobou elektriny o inštalovanom výkone na 10 megawattov. Nominálny V1 je 880. Dovolím si vás upozorniť, aké základné kritériá musí úrad zvažovať. Napríklad spoľahlivé zabezpečenie dodávok energií. Keď odstavíme V1, budeme mať problém. Spoľahlivosť dodávok bude ohrozená. Ďalšia vec, zníženie spotreby primárnych energetických zdrojov. Ak pôjdeme cestou náhrady jadrového zdroja fosílnymi zdrojmi, tak primárne energetické zdroje, ktorých zásoby, známe zásoby sú časovo limitované v celom svete, hovorím o fosílnych, sa budú vyčerpávať skôr ako tie, ktorých zásoby sú oveľa väčšie, nehovoriac už o ich pôsobení na životné prostredie, keď hovorím o jadrovom palive, alebo o cene, ktorá sa dá dosiahnuť, nákladovej cene, ktorá sa dá dosiahnuť v jadrových elektrárňach.
Pani kolegyňa, už som povedal, vysvetlím, pokiaľ bude záujem. Je to jednoduché.
Ďalšia vec. Úrad má chrániť záujmy spotrebiteľa. Budem veľmi zvedavý, ako bude pôsobiť, keď sa neodôvodnene odstaví zdroj, ktorého odstavenie môže vyvolať zvýšenie cien na slovenskom trhu o 10 %.
Ďalšia vec, ochrana životného prostredia a dopady na životné prostredie. Dovolím si vás upozorniť, že ročná výroba z V1 je zhruba 5,5 terawatthodiny, a ak by sa táto výroba nahradila fosílnymi zdrojmi alebo spaľovaním fosílnych palív, tak emisie by stúpli do roku 2015 o 100%. To sú štatistiky, to nie sú moje výmysly.
Ďalej k bodu 6, cenová regulácia v sieťových odvetviach. Myslím si, že logicky to patrí do bodu 3, alebo aspoň by to malo byť spojené.
Potom tu mám malú poznámku k environmentálnym zdrojom. To asi nie je celkom správny výraz, ale poďme k strane 19, spolupráca na riešení uviaznutých nákladov. Je to oblasť, ktorá je stále oblasťou mnohých mýtov o tom, ako uviaznuté náklady vznikli. V prvom rade poviem, že uviaznuté náklady z môjho pohľadu sú náklady, ktoré kedysi niesol štát a ktoré slovenské elektrárne v roku 2004 nekriticky prevzali do svojho porfólia.
Ďalšia vec, sú tam náklady, ktoré súvisia s prípadným uložením prepracovaného vyhoreného paliva, ktoré sa dá riešiť iným spôsobom, ako navrhujú niektorí slovenskí odborníci. Mám na mysli ukladanie v hlbinnom úložisku na Slovensku. Som presvedčený, že vývoj pôjde iným smerom. Prepracovanie a uloženie inde, na iných teritóriách, s inými demografickými charakteristikami a s inými geologickými alebo morfologickými charakteristikami. Tam má úrad, myslím si, tiež dobré pole pôsobnosti a môže napomôcť preukázanie sa pravdy o energetike.
Ďalšia vec, pani kolegyňa, ani väčšie ekonomiky to ešte nevyriešili, ale môžem povedať, že Slovensko je určite jedným z lídrov, čo sa týka infraštruktúry jadrovej energetiky a čo sa týka znalosti problematiky ako celku.
Prejdem k strane 35, regulácia vodohospodárskych činností. Ako som povedal na začiatku, chýba mi zmienka o tom, že neexistuje surovinová politika, že neexistuje širší rámec, v ktorom by mal pôsobiť aj úrad, keď sa bude hovoriť o spotrebe vody. Myslím si, že je potrebné vodu definovať v surovinovej politike ako strategickú surovinu - možno aj potravinu tretieho tisícročia - a potom je potrebné hovoriť o regulačnom rámci a hlavne o dlhodobom pôsobení úradu tak, aby sa maximálne efektívne nakladalo s vodami. Chýba mi to tam, no verím, že to bude doplnené.
Ďalšia vec. Keď budeme hovoriť o regulácii cien v tepelnej energetike, moje vystúpenie znie kriticky, ale nechválim to, čo tam je, lebo to pokladám za prirodzené a blahoželám, že je to tak, ale v každom prípade som presvedčený, že táto časť by si zaslúžila zmienku o vytvorení tepelných dispečingov v lokalitách, kde je viac ako niekoľko stotisíc obyvateľov a kde je niekoľko výrobcov tepla, ktorí vyrábajú teplo z rôznych primárnych zdrojov. Prečo to hovorím. Tepelný dispečing by mal prednostne zabezpečiť využívanie najefektívnejších zdrojov z hľadiska ekonomického a, samozrejme, aj zdrojov, ktoré najmenej znečisťujú životné prostredie. V Bratislave sa to reálne nedeje, ale dúfam, že sa to bude diať aj s prispením úradu.
Ďalšia vec. Myslím si, že v bode 7.2 podnety, sťažnosti by mali byť aspoň zmienka o podaní spotrebiteľov na ústavný súd. Nehovorím, že je to dôležité, ale zmienka by o tom mohla byť, lebo je to určitou súčasťou tejto kapitoly, logickou súčasťou tej kapitoly.
Čo sa týka toho, čo tam ešte nie je. Som presvedčený, ako som povedal, energetická politika, tepelné dispečingy. Ale mala by tam byť kapitola o pláne činností, o pôsobení úradu do budúcnosti. Logicky samostatná kapitola. A v tej kapitole z môjho pohľadu by malo byť prinajmenšom šesť bodov, poviem ktorých. V prvom rade potreba vytvoriť energetickú a surovinovú politiku a aktívna súčasť úradu na jej vypracovaní. Ďalšia vec, vytváranie príslušných zákonov a účasť úradu na ich vypracovaní. Ďalší bod, vypracovanie vlastnej regulačnej politiky, respektíve toto by malo byť v bode 1. Ďalším bodom by malo byť, druhým, vytvorenie tepelného dispečingu alebo vytvorenie tepelných dispečingov pre veľké lokality. Bude to šetriť peniaze spotrebiteľovi, bude to šetriť životné prostredie, bude to určite na prospech aj zahraničného obchodu Slovenskej republiky. Ďalším bodom by malo byť systémové vylepšovanie metodík stanovujúcich primeraný zisk a uznávajúcich oprávnené náklady z pohľadu ich povahy a aj výšky. Ďalším bodom by malo byť vylepšovanie metodík, ktoré hovoria o tom, ako úrad bude intervenovať v danom regulačnom období v prípade, že nastanú závažné zmeny na trhoch. Aj o tom poviem. Ďalším bodom, ktorý je diskutabilný, by mohli byť, ale určite z hľadiska vývoja energetiky ako celku je mimoriadne dôležitý, obchodovanie s emisnými zdrojmi, s emisnými limitmi v budúcnosti a účasť úradu na celom tomto procese.
No aj ďalšia vec, určite by malo byť súčasťou správy aj výhľadové stanovenie cien regulovaných komodít.
Ja by som bol veľmi rád, dostala sa mi od pána predsedu a ďakujem za to, správa o činnosti, iná, prezentácia, ktorá hovorí o tom, ako by sa mali vyvíjať ceny v roku 2004 až 2007, kde by som bol veľmi rád, pokiaľ by toto bolo dodržané, v prípade zemného plynu, elektriny, tepla a vody, čo sa týka ostatných odberateľov, ale obávam sa, že tu boli veľmi podcenené vstupné údaje. Totiž úrad uvažuje, že cena zemného plynu a elektriny by sa nemala meniť viacej ako jednotky percent, najviac o 2,5 % do roku 2007. Obávam sa, že to tak nebude, pretože ak si uvedomíme, ako sa vyvíjajú a ako sa hýbu ceny určitých zdrojov na celosvetových trhoch, tak tento trend bude asi ťažké dodržať.
Ďalej si myslím a pochybujem o tom, že ceny stočného pre ostatných odberateľov by mohli byť na tej istej úrovni ďalšie tri roky. Predpokladám, že to asi tak nebude. Musím upozorniť na jednu vec. Úrad vychádzal z toho, že cena za barel ropy by bola 26 dolárov. Mnohí si možno pamätáte, že zhruba pred tromi týždňami dosiahla viacej ako 40 dolárov a možno si pamätáte, že keď sme tu diskutovali o štátnom rozpočte, o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, aj štátny rozpočet alebo zostavovatelia značne podcenili túto problematiku a pravdepodobne nám to tiež spôsobí problémy. Čiže keď hovorím o tom, o stanovení metodiky ako intervenovať v regulačnom období, mám presne na mysli takúto situáciu. Vychádzame z predpokladu, že to bude 26, a zrazu je to 40. Sme svedkami situácie, keď OPEC, ktorý vždy chcel vyzývať ostatných, aby znižovali výroby, ich vyzýva, aby zvyšovali produkciu ropy. Čiže je to prudká zmena na trhu a na prudkú zmenu na trhu by mala byť pripravená celá ekonomika a teda v prvom rade úrad.
Záverom. Napriek tomu, že som hovoril o mnohých veciach, ktoré vyzneli kriticky, uvedomujem si, že regulácia v odvetviach, ktoré boli predmetom politického rozhodovania v minulosti, kde bolo ekonomické prostredie prakticky až do roku 2002 pokrivené, že tam zaviesť poriadok nie je jednoduché. Som však veľmi rád, že nielen opoziční politici, ale predstaviteľ úradu a úrad samotný vo svojej správe hovorí o tom, že slovenskí výrobcovia energií v minulosti nedosahovali ani oprávnené náklady. Zároveň teda hovorí, že štát ani občan nikdy nedoplácal na slovenských energetikov. Som rád, že takéto tvrdenie zaznelo, pretože si myslím, že bude významným príspevkom k zlepšeniu prostredia, ekonomického prostredia pre podnikanie v týchto oblastiach a že to bude predstavovať aj významný príspevok energetickej bezpečnosti a národnej bezpečnosti Slovenska. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)