B. Bugár, podpredseda NRR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Vzhľadom na to, že už vlastne pán minister v tej úvodnej reči a teda aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu dosť identicky popísal číselné vyjadrenie výsledkov hospodárenia za minulý rok, nechcem sa sústrediť na číselné vyjadrenie, lebo nechcem sa vyjadriť k číslam, ktoré už tu odzneli, ale skôr by som chcel zaujať stanovisko alebo pohľad na riziká výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu za rok 2003.

Na úvod chcem povedať, že určite sú aj pozitíva výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu, určite môžeme - a pozitívne - brať zníženie salda zahraničného obchodu, ktorý je, by som povedal, významne najnižšie za posledné obdobie rokov. Môžeme pozitívne brať schodok bežného účtu platobnej bilancie, ktoré je na úrovni 10,2 miliardy, môžeme celkom pozitívne brať aj to, že schodok verejných financií podľa metodiky ESA 92 dosiahol úroveň 3,5 % z HDP. Sú to dáta alebo sú to pozitívne veci, pokiaľ ide o makroekonomické výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu. A musím však povedať, musíme sa zamyslieť nad rizikami a podmienkami, za akých podmienok boli dosiahnuté tieto výsledky.

Ak hovoríme o tom, že sa zvýšil hrubý domáci produkt o 4,2 %, už tu bolo jasne povedané, že bolo to hlavne zahraničným dopytom. Pokles domáceho dopytu je jasne evidovaný aj v konečnej spotrebe, aj celkového domáceho dopytu, aj keď teda, a je prekvapujúce, že za prvý kvartál roku 2004 domáci produkt akoby ožil, alebo teda že naštartoval sa, ale za minulý rok, dá sa povedať, pokles viac ako o 2 % je významným meradlom.

Ďalej čo vidím ako veľké riziko, je vlastne pokles tvorby fixného kapitálu. Ja si myslím, že to je otázka investovania, investovania do budúcnosti, pokiaľ Slovensko nebude dostatočne investovať v oblasti budúcich a investície, ktoré podporia vlastne ekonomiku, je problémom na to, že bude žiť len naďalej z podstaty a z podstaty toho, že bude vytvárať deficity.

Ďalej riziko - vysoká inflácia. Pokiaľ hovoríme o inflácii regulovaných cien, je to viac ako 20 %, pokiaľ ide o infláciu, ktorá bola dosiahnutá v roku 2003, je to úroveň 8,5 %. Pokiaľ by sme si zobrali magický štvorec, aby sme porovnávali všetky riziká, ktoré sú, alebo ktoré môžu ovplyvňovať túto ekonomiku, tak môžeme brať ekonomický rast HDP ako pozitívum , že teda rastie o vyše 4 %, 4,2 %. Ale ďalšie oblasti sú podstatne rizikové. Prvou rizikovosťou je zamestnanosť. Aj keď hovoríme o tom, že sa štatisticky vykazujú rôzne čísla a vlastne za prvý štvrťrok aj Štatistický úrad vykázal doslova nie pokles nezamestnanosti, ale skôr nárast, myslím, že tu nie je dôležité ako porovnávania alebo to číselné vyhodnocovanie, či je to 17,4 % alebo za prvý kvartál dokonca na úroveň 19 %, dôležité je, koľko finančných výdavkov dávame do oblasti, v ktorej musíme zabezpečiť platenie v sociálnej oblasti, v oblasti nezamestnanosti, a to je dosť určujúcim kritériom, a či je to už na úrovni 17 alebo 18, 19 %, je to len otázka toho, že je to veľké riziko a pokiaľ ekonomika nebude, alebo to je dosť silne, by som povedal, exaktne dané, že tá ekonomika buď ide dopredu a tá zamestnanosť rastie a tá zamestnanosť sa dostane pod úroveň, ktorá je znesiteľná, ktorá ekonomika dokáže zvládnuť takýto vysoký objem. To je dôležité na to, aby sa vláda zamyslela, akým spôsobom zabezpečí tento rozvoj. Jasné, že rozvoj alebo teda vyššie zamestnanosť len primárne zvyšovaním dlhu štátneho rozpočtu alebo riešením, riešim navýšenie verejného dlhu tým, že bude robiť štátnu alebo štátne verejné práce alebo práce, ktoré, by som povedal, sú iba podporou rozvoja, vlastne, štátneho dlhu, to nie je tou cestou. Skôr si myslím, že pokiaľ je to investovanie, ktoré zabezpečí do budúcna rozvoj alebo udržateľný rozvoj slovenskej ekonomiky.

Pokiaľ je cenová stabilita a inflácia. To už som vlastne "deklaroval" na tom, že v tom štvorci je otázka inflácie veľmi dôležitá a tam dochádza v podstate aj k ďalším, by som povedal, negatívam celého konania, ako je zníženie, povedzme pokles reálnej mzdy, ktorý je o viac ako 2 %, a vlastne aj znehodnotenie úspor obyvateľstva infláciou, ktorá je teda tu. Pokiaľ by sme to brali podľa úrokových sadzieb a teda porovnanie úrokových sadzieb a inflácie, musím povedať, že vlastne úrokové sadzby, pokiaľ ide o bankové inštitúcie, ktoré sú na úrovni 5 - 6 %, tak je to vlastne už pokles, vlastne, alebo znehodnotenie peňazí, ktoré má obyvateľstvo v bankách a na úrovni 2 až 3 %.

Ďalšia je rovnováha, teda saldo bežného účtu platobnej bilancie alebo teda schodok verejných financií, pokiaľ by som zobral ďalšiu časť tohto štvorca. Musím povedať, že my sme síce splnili tieto ukazovatele alebo výšku štátneho dlhu za rok 2003, ktorá bola plánovaná, je otázkou, či tieto schodky, ktoré rastú a rastú v tomto roku, teda plánovaných 78 miliárd, či je, by som povedal, dostatočné využitie týchto peňazí na to, aby boli tieto peniaze použité, zase hovorím, na rozvoj ekonomiky. Myslím si, že pokiaľ ide o stavbu diaľnic alebo infraštruktúry a týchto náležitostí a týchto ďalších vecí, to by bolo to pozitívne, čo by dokázalo, myslím, v budúcnosti pomôcť tejto ekonomike.

Ja by som na záver chcel vyjadriť presvedčenie, že tieto riziká, ktoré som spomínal v tomto štátnom rozpočte, nebudú prenesené len vlastne v škrtení alebo reštrikcii štátneho rozpočtu, ktorá sa dotýka hlavne sociálnej oblasti, a musím povedať, že Slovensko a časť obyvateľstva sa prepadá do pasce chudoby, a teda by som povedal, narastá tu objem ľudí, ktorí prechádzajú z oblasti strednej vrstvy, prechádzajú do vrstvy, ktorá v podstate je odkázaná na žitie, ako sa hovorí, z rúk do úst. Hovorí to aj o úsporách, ktoré sú v bankových inštitúciách, teda ľudí, teda sa znižujú tieto úspory v bankových inštitúciách, takže myslím si, že, a vyjadrujem presvedčenie o tom, že všetky reštrikčné opatrenia, ktoré prijme vláda, a všetky opatrenia, ktoré sú len výsledkom riešenia, nebudú len výsledkom prehlbovania v sociálnej oblasti a zvyšovania chudoby na Slovensku. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave a aj týmto prejavili záujem o významný dokument, ktorým určite štátny záverečný účet je. Pán poslanec Šulaj hovoril o tom, že schodky stúpajú, že napriek tomu, že teda je iná metodika, ale že stúpajú. Áno, je to pravda, že schodky stúpajú. Pravda tiež však je, že treba ich porovnávať vo vzťahu k hrubému domácemu produktu. To je korektné porovnanie a preto sa to aj medzinárodne takto porovnáva. A podľa tohto ukazovateľa klesajú. Ale chcel by som využiť túto príležitosť, aby som vyzval aj opozičných poslancov na čele s pánom poslancom Šulajom, aby to tak nebolo, aby schodky nestúpali viac, ako je to schválené v štátnom rozpočte, a budete mať množstvo príležitostí prispieť k tomu, aby nestúpali viac, ako je to schválené v štátnom rozpočte. Budete rozhodovať o aktivačnom príspevku, dávate návrh na zníženie spotrebných daní z uhľovodíkových palív, čiže rád by som upozornil, že práve rozhodnutiami, za ktoré veľmi často hlasujete, sa navyšujú deficity verejných financií. Súhlasím s vami, že deficit by mal byť čo najmenší, preto robíme reformy, ktoré robíme, opatrenia, ktoré robíme, ale musím upozorniť, že práve vaše hlasovania, mnohé, ak by boli úspešné, našťastie, väčšina z nich úspešná doteraz nebola, ale ak by úspešná bola, viedli by k enormnému zvýšeniu deficitu verejných financií. Tie dva príklady, som spomenul len také aktuálne príklady, ktoré budete mať zrejme na programe čoskoro.

Čo sa týka toho hodnotenia minulého roka aj zo strany pána poslanca Šulaja, aj zo strany pána poslanca Buriana, chcem povedať, že pán poslanec Šulaj sa aj pýtal, že ten zahraničný obchod je dobrý, teda v minulom roku, ale či budeme vedieť udržať ten pozitívny vývoj a zároveň kritizoval, že konečná spotreba domácností nevzrástla, že hrubá tvorba fixného kapitálu nevzrástla a že konečná spotreba verejnej správy vzrástla. No ja si myslím, že prvý štvrťrok, oficiálne ukazovatele Štatistického úradu za prvý štvrťrok dávajú odpoveď na túto otázku v tom zmysle, že dochádza k ďalším pozitívnym posunom aj v oblasti štruktúry tvorby hrubého domáceho produktu, a zrejme viete, pán poslanec, alebo páni poslanci, že za prvý štvrťrok už vzrástla konečná spotreba domácností o 3 %, že vzrástli reálne mzdy o 2,7 %, že rastie aj hrubá tvorba fixného kapitálu, ktorá naozaj v tom minulom roku nepatrne poklesla, a že klesá konečná spotreba verejnej správy. Takže ja som presvedčený, že tieto pozitívne tendencie budú zachované, predpokladajú to všetky naše prognózy, čo inými slovami znamená, že naozaj ten rok 2004, 2005, 2006 by mal byť už iný ako rok 2003, kedy, je pravda, že z hľadiska konečnej spotreby domácností a z hľadiska reálnych miezd došlo k poklesu napriek tomu, že ekonomika pomerne rýchlo rástla. Takže práve tieto zmeny, ktoré už naznačil, prvý štvrťrok roka 2004, budú znamenať, že tie ďalšie roky by už nemali byť reštriktívne pre obyvateľstvo, naopak, mali by byť reštriktívne pre verejnú správu, kde nepredpokladáme nárast konečnej spotreby verejnej správy.

Pán poslanec Kondrót, viete, môžete hovoriť, že čísla sú fetišom, ale nič presnejšie nevyjadruje vývoj ekonomiky ako štatistické údaje a štatistické čísla a myslím si, že potvrdzujú tieto údaje aj za prvý štvrťrok, že ideme správnou cestou.

Čo sa týka Najvyššieho kontrolného úradu, ja rešpektujem ich prácu a ich závery, ale musím povedať, že v niektorých prípadoch, o ktorých viem konkrétne, napríklad keď spomínate verejné obstarávanie na ministerstve financií, zásadne nesúhlasím s konštatovaním, že bol porušený zákon o verejnom obstarávaní na ministerstve financií. Zásadne s tým nesúhlasím a musím povedať, že nie vždy sa zhodujem aj s konštatovaniami a závermi Najvyššieho kontrolného úradu, čím nijako nechcem spochybňovať ich prácu a nechcem tvrdiť, že vo verejnej správe je všetko v poriadku a že tam nie sú problémy, aj z hľadiska dodržiavania zákonov, aj z hľadiska efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov.

Pán poslanec Burian, už len na záver. Hovorili ste, že inflácia je rizikom a že zamestnanosť je rizikom. Faktom je, že prvý štvrťrok tie ukazovatele v zamestnanosti boli negatívne, ale vy zrejme viete, že je to dané aj tým, že sa menila sociálna legislatíva, že sa zvyšoval základ počtu aktívneho obyvateľstva tými sprísňujúcimi opatreniami, ktoré sa diali, a že je to dané aj istým sezónnym výkyvom a aj rozdielmi vo vykazovaní v metodike, ako vykazuje Štatistický úrad a ako vykazujú úrady práce. Predpokladáme, že ten vývoj bude pozitívny vo zvyšku roka aj v oblasti zamestnanosti, a v oblasti inflácie je vývoj pozitívny! Tam nevidím žiadne riziká. Vlaňajšia inflácia bola nižšia ako pôvodne predpokladaná napriek tomu, že došlo k pôvodne nepredpokladanému rastu spotrebných daní z uhľovodíkových palív, aj tohtoročná inflácia sa ukazuje, že bude nižšia ako sme predpokladali a už aj Národná banka robila revízie vývoja inflácie smerom dole, pričom v roku 2005 by mala byť inflácia už pod 4 % a v roku 2006 pod 3 %. A vývoj tej jadrovej inflácie dokazuje aj v minulom roku a v tomto roku, že to naozaj tak je.

A či sú peniaze vrátane deficitu použité alebo rozdelené tak, aby prispeli čo najviac k rozvoju ekonomiky, sú rozdelené tak, ako ich schválil tento parlament. Ja osobne si myslím, že niektoré oblasti by mohli byť menej financované, niektoré viac, ale je to demokratická forma schvaľovania rozpočtu a tá je najlepšia. Takže je to rozdelené tak, ako ste schválili, a verím, že aj budúcoročný rozpočet schválite tak, aby prispieval k rastu slovenskej ekonomiky. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, vyhlasujem tento bod zatiaľ za skončený a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, tak ako sme sa dohodli, budeme hlasovať o tom o jedenástej. Pán poslanec Hort, procedurálny návrh...

M. Hort, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov - SMK, ANO a SDKÚ dávam návrh, aby o tlači 648, vládny návrh zákona o plate poslancov Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sme hlasovali až zajtra o jedenástej hodine. Takto bol ten môj procedurálny návrh z piatku aj prednesený, len dostalo sa to teraz do programu sem, je toto výsledok aj dohody všetkých poslaneckých klubov. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, pán poslanec, ja si myslím, že to je dokonca, to je aj dohoda, dúfam, že s týmto je všeobecný súhlas, na poslaneckom grémiu sme hovorili, že o tých dôležitých bodoch by sme hlasovali až potom, keď sa naši poslanci vrátia z Rady Európy. Ďakujem pekne.

Teraz pristúpime ešte k rokovaniu o ďalšom bode a to druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre zákaz chemických zbraní o výsadách a imunitách OPCW (tlač 614).

Návrh vlády ste dostali ako tlač 614, spoločnú správu ako tlač 614a. Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Pán minister, nech sa páči.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, vláda predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre zákaz chemických zbraní o výsadách a imunitách, Organizácie pre zákaz chemických zbraní. Dohoda je dvojstrannou medzinárodnou zmluvou a bola podpísaná v Haagu 12. februára tohto roku. Organizácia pre zákaz chemických zbraní je medzinárodná organizácia so sídlom v Haagu. Bola založená dohovorom o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení, podpísaná v Paríži 13. januára 1993. Dohovor nadobudol platnosť v roku 1997 a odvtedy je aj Slovenská republika členským štátom tejto organizácie. Ustanovenie dohovoru predpokladá, že otázka výsad a imunít organizácie na území členských štátov bude upravená v dvojstranných zmluvách uzavretých medzi organizáciou a jej členskými štátmi. Doteraz bolo takýchto zmlúv uzavretých trinásť. Z európskych štátov môžem ako príklad uviesť Holandsko, Rakúsko, Dánsko, Grécko, Lotyšsko, Portugalsko, Veľkú Britániu. Dohoda obsahuje štandardné ustanovenia o postavení medzinárodnej organizácie na území Slovenskej republiky, o výsadách a imunitách predstaviteľov štátov, ich zástupcov a poradcov na území členského štátu. Hlavným účelom dohody je zabezpečenie nezávislého výkonu funkcií organizácie, pokiaľ by tieto prípadne vykonávala na území Slovenskej republiky. Táto dohoda sa nedotýka výsad a imunít pracovníkov Organizácie pre zákaz chemických zbraní, ktoré požívajú počas svojej verifikačnej činnosti, keďže tieto upravuje už samotný dohovor. Podobnými zmluvami je aj Slovenská republika viazaná napríklad vo vzťahu k Organizácii Spojených národov, k jednotlivým odborným organizáciám systému OSN, Rade Európy, OECD, Medzinárodnému tribunálu pre morské právo a podobne. Predkladanú Dohodu treba považovať za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Preto je potrebné vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou a ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky.

Panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy vyslovila s Dohodou súhlas a zároveň rozhodla o tom, že Dohoda je zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy a má prednosť pred zákonmi. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jozefa Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre zákaz chemických zbraní o výsadách a imunitách podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 704 z 27. apríla 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre zákaz chemických zbraní o výsadách a imunitách, tlač 614, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný materiál prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, po prvé, vysloviť súhlas s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre zákaz chemických zbraní o výsadách a imunitách, po druhé, rozhodnúť, že Dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých bodoch, ktoré sme prerokovali. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam o prerokovaných bodoch programu. Najprv budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 595. Pán poslanec Minárik ako spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, do rozpravy boli prihlásení dvaja poslanci, nakoniec vystúpil iba jeden, pán Árpád Duka-Zólyomi, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, len žiadal na osobitné hlasovanie vyňať body 10 a 11, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy 1 až 9, 12 až 19 s odporučením gestorského výboru schváliť. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto bodoch zo spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

(Hlasovanie.) Takže prítomných 115 poslancov, 110 za návrh, 1 sa zdržal hlasovania, 4 nehlasovali.

Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďalej budeme hlasovať osobitne o bode č. 10 s odporučením gestorského výboru schváliť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ináč je to to isté. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 10 zo spoločnej správy.

(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za návrh 35, proti 23, zdržalo sa 64 poslancov.

Konštatujem, že bod č. 10 zo spoločnej správy sme neschválili.

Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Rovnako, pán predsedajúci, budeme hlasovať osobitne o bode č. 11 s rovnakým odporúčaním schváliť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 11.

(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za 18, proti 22, zdržalo sa 82 poslancov.

Ani bod 11 zo spoločnej správy sme neschválili.

Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky návrhy. Môžeme, vzhľadom na to, že mám splnomocnenie výboru, pristúpiť k hlasovaniu o tom, že prerokujeme tento návrh v treťom čítaní, ihneď.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, aby sme návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.

(Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, 122 za návrh, 2 sa zdržali hlasovania.

Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, nech sa páči, záverečné hlasovanie.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh schvaľuje.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme o zákone o návrh ako o celku.

(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za návrh hlasovalo 125 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy o obchode a plavbe medzi republikou Československou a Zväzom sovietskych socialistických republík, tlač 630. Pán poslanec Janiš, nech sa páči, ako spravodajca, máte slovo. Chcem však upozorniť všetkých poslancov, že aj v tomto prípade ako aj v ďalších zmluvách je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil ani jeden pán poslanec, nezazneli žiadne pozmeňujúce, doplňujúce návrhy, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy k tomuto bodu programu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, 120 za návrh, 5 sa zdržali hlasovania.

Konštatujem, že toto uznesenie Národná rada Slovenskej republiky schválila.

Ďakujem, pán poslanec. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o leteckých dopravných službách, tlač 649. Pán poslanec Opaterný, máte slovo.

B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave k tomuto návrhu nevystúpil žiadny poslanec, takže nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Keďže v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ani návrhy na uznesenie, môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, 123 za návrh, 3 sa zdržali hlasovania.

Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

Pristúpime k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach, tlač 623. Pán poslanec Pataky, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

J. Pataky, poslanec: Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, keďže v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, prosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení, ktoré tvorí prílohu tlače č. 623.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, 126 za návrh, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúcim Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, tlač 624. Pani poslankyňa Majdová, máte slovo.

M. Majdová, poslankyňa: Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil k tomuto bodu nikto, preto vás prosím, pán predsedajúci, pardon, preto vás poprosím, aby ste nechali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúcim Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu s tým, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s protokolom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 129.

Konštatujem, že Národná rada tento návrh schválila.

Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zákaze vedenia motorových vozidiel, tlač 642. Pán poslanec Buček, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie k tomuto bodu.

J. Buček, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil nikto, dajte, pán predsedajúci, hlasovať o tom, o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zákaze vedenia motorových vozidiel. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o zákaze vedenia motorových vozidiel.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh 128, 1 sa zdržal hlasovania.

Návrh sme schválili.

Teraz budeme hlasovať o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl, tlač 710. Pán poslanec Polka, nech sa páči, máte slovo.

L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, dámy a páni, v rozprave k tomuto materiálu vystúpila pani poslankyňa Bollová. Keďže nepredložila žiadny pozmeňujúci návrh, dajte, prosím, pán podpredseda, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, po a) vyslovuje súhlas so zmluvou medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl a s pristúpením Slovenskej republiky k tejto zmluve, po b) rozhodla, že zmluva je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 120, proti 9, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Protokolu o statuse medzinárodných vojenských veliteľstiev zriadených podľa Severoatlantickej zmluvy, tlač 711. Pán poslanec Šimko, nech sa páči. Jozef Šimko, nech sa páči, máte slovo.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil nikto z poslancov, preto budeme hlasovať o návrhu uznesenia s tým, že vyslovujeme súhlas s Parížskym protokolom a s pristúpením Slovenskej republiky k nemu a že Národná rada rozhodla, že Parížsky protokol je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 127, za 118, proti 9.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Teraz pristúpime, ďakujem, ešte k ďalšiemu, kde tiež je pán poslanec Šimko, Jozef Šimko, spoločným spravodajcom, a to je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou pre zákaz chemických zbraní o výsadách a imunitách, tlač 614. Nech sa páči, pán spravodajca.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem, znova konštatujem, že v rozprave nevystúpil nikto z poslancov. Preto budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré máte v prílohe v tlači 614.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, 127 za návrh, 1 sa zdržal hlasovania.

Konštatujem, že aj tento návrh uznesenia sme schválili

a teraz pristúpime k poslednému hlasovaniu o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003, tlač. 704. Pán predseda výboru, pán poslanec Farkas, nech sa páči, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci Národnej rady, ktorí však nepodali žiadny pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu a budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou spoločnej správy parlamentnej tlače č. 704a. Nech sa páči.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 70, proti 36, zdržalo sa 23 poslancov, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili,

zároveň konštatujem, že niekde zvoní telefón, ale neviem ten telefón zamerať. Ale ďakujem pekne. Tým pádom sme hlasovania skončili, preto budeme pokračovať v rokovaní o

správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2003 (tlač 695).

Správu ste dostali, áno, pán poslanec Kubovič, procedurálny návrh?

P. Kubovič, poslanec: Chcel by som upozorniť členov zahraničného výboru, že dnes o 13,30 je zasadnutie zahraničného výboru.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže tlač 695, spoločná správa je v tlači 695a. Prosím teraz guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska, aby podal túto správu. Nech sa páči, máte slovo. Pán guvernér, keby ste chvíľku počkali, páni poslanci zas sa predbiehajú v rôznych procedurálnych návrhoch. Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Nie je to procedurálny. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len chcel poprosiť členov výboru pre kultúru, školstvo a médiá, aby nezabudli na zasadnutie. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže pán predseda, pán guvernér, nech sa páči, máte slovo.

M. Jusko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Národná banka Slovenska predkladá podľa § 3 ods. 1 zákona o NBS správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2003. Dovoľte mi v stručnosti zhrnúť základné charakteristiky ekonomického a menového vývoja v roku 2003 a súčasne naznačiť základné vývojové tendencie predpokladané aktualizovaným menovým programom Národnej banky Slovenska na rok 2004, ktorý bol nedávno zverejnený.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poprosím poslancov Národnej rady, aby zachovali primeraný kľud a pokoj pri vystúpení pána guvernéra.

M. Jusko, guvernér Národnej banky Slovenska: Makroekonomický a menový vývoj Slovenskej republiky bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení, ktoré priamo alebo nepriamo súviseli s blížiacim sa členstvom Slovenska v Európskej únii. Medzi tieto opatrenia patrila náprava cenových deformácií v podobe úprav regulovaných cien, úpravy nepriamych daní ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Cenový vývoj bol determinovaný predovšetkým výraznejším rastom regulovaných cien a spotrebných daní, čo sa prejavilo zrýchlením medziročnej dynamiky inflácie z 3,4 % v decembri 2002 na 9,3 % v decembri 2003. Administratívne úpravy sa na raste spotrebiteľských cien podieľali viac ako sedemdesiatimi piatimi percentami. Vyšší vplyv nákladových faktorov na cenový vývoj sa však na absenciu dopytových tlakov nepremietol do výraznejších sekundárnych efektov, čo dokumentuje aj relatívne nízka úroveň jadrovej inflácie, 3%, okrem poklesu kúpyschopného dopytu bol vývoj cien tlmený aj zhodnotením výmenného kurzu slovenskej koruny predovšetkým voči americkému doláru, ale aj voči euru. Zvýšenie výdavkov domácností na tovary a služby s regulovanými cenami spolu s poklesom reálnych miezd sa odzrkadlilo v poklese konečnej spotreby domácností. To spolu s pokračujúcim útlmom investičného dopytu viedlo k zníženiu domáceho dopytu. Aj napriek tomu slovenská ekonomika zaznamenala pomerne dynamický rast - 4,2 %, avšak na rozdiel od odchádzajúceho roka bol tento determinovaný výlučne zahraničným dopytom. V dôsledku predstihu exportnej výkonnosti pred dovoznou náročnosťou tak došlo v priebehu roku 2003 k výraznému zlepšeniu salda čistého exportu v stálych cenách. Podiel deficitu bežného účtu platobnej bilancie na hrubom domácom produkte sa znížil z 8,1 % v roku 2002 na 0,9 % v roku 2003. Tento vývoj bol ovplyvnený predovšetkým priaznivým vývojom obchodnej bilancie, najmä dynamickým rastom vývozu, ktorý sa realizoval aj napriek útlmu ekonomickej aktivity našich najvýznamnejších obchodných partnerov. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch, pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. Stabilizačným faktorom vývoja slovenskej ekonomiky bolo v roku 2003 naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií, keď sa podiely deficitu na HDP znížili na 3,5 % v porovnaní s 5,7 % v roku 2002. To spolu s prípravou ďalších reforiem v oblasti zdravotníctva, dôchodkového systému, sociálneho zabezpečenia a daní prispelo k zatraktívneniu Slovenska, čo dokumentuje aj zvýšenie jej ratingového hodnotenia a zvýšený záujem zahraničných investorov. Na základe analýzy vývoja jednotlivých zložiek inflácie možno konštatovať, že v prostredí obnoveného deregulačného procesu a rastu nepriamych daní v predstihu rastu produktivity práce pred rastom reálnych miezd, nedošlo v roku 2003 ku vzniku dopytových tlakov tak na ceny, ako aj na rast dovozov. Vzhľadom na to a v záujme udržania pozitívnych vývojových tendencií slovenskej ekonomiky a podpory rovnovážneho rastu rozhodla Banková rada Národnej banky Slovenska v septembri a decembri o znížení kľúčových úrokových sadzieb zhodne o 0,25 percentuálneho bodu. V rámci procesu harmonizácie nástrojov menovej politiky s menovo-politickým inštrumentáriom Európskej centrálnej banky bola od 1. januára 2003 znížená sadzba povinných minimálnych rezerv na 3% a od 1. januára 2004 na 2%, čím sa dostala na úroveň platnú v eurozóne.

Vážené dámy a páni. Od konca roku 2003 už uplynulo viac ako 5 mesiacov a preto považujem za vhodné zhodnotiť aj aktuálny vývoj v roku 2004. Makroekonomický vývoj je v prvých mesiacoch tohto roku charakterizovaný spomaľovaním medziročnej dynamiky inflácie. Určujúci vplyv na jej vývoj majú aj v tomto roku domáce nákladové faktory vo forme zvyšovania regulovaných cien a tiež sadzieb DPH od januára 2004. Z vonkajších nákladových faktorov je cenový vývoj determinovaný rastom cien ropy a zhodnocovaním výmenného kurzu slovenskej koruny voči obom hlavným menám. V zahraničnej oblasti pretrváva priaznivý vývoj, keď dochádza k postupnému poklesu dvanásťmesačného kumulatívneho pasívneho salda obchodnej bilancie. Na základe údajov o vývoji HDP vo štvrtom štvrťroku 2003, ktoré potvrdili pretrvávanie nerovnomernej štruktúry ekonomického rastu, rozhodla Banková rada NBS koncom marca 2004 o znížení kľúčových sadzieb NBS o pol percentuálneho bodu. Toto rozhodnutie podporilo predchádzajúce dve zníženia kľúčových úrokových sadzieb v septembri a decembri 2003 a bolo rovnako zamerané na oživenie domáceho dopytu, ktorý by mal byť základom rastu ekonomiky v roku 2004 pri predpokladanom nižšom príspevku čistého exportu. Od začiatku roku 2004 dochádza k pomerne dynamickému posilňovaniu výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru. Kým v priebehu celého roku 2003 sa slovenská koruna voči euru v priemere zhodnotila o 2,8 %, rovnakú medziročnú priemernú mieru zhodnotenia dosiahla už za 4 mesiace roku 2004. S ohľadom na neadekvátnu dynamiku apreciácie výmenného kurzu slovenskej koruny, ktorá je predovšetkým dôsledkom prejavu krátkodobého kapitálu využívajúceho úrokový diferenciál, banková rada koncom apríla rozhodla o ďalšom znížení kľúčových úrokových sadzieb o pol percentuálneho bodu. Aktuálny makroekonomický vývoj umožnil centrálnej banke reagovať na vývoj výmenného kurzu najmä s ohľadom na pokračujúcu konsolidáciu verejných financií ako i predpokladaný pokles miery inflácie pod 4% už v prvých mesiacoch roku 2005. Banková rada 26. mája schválila aktualizovaný menový program na rok 2004 a strednodobý výhľad do roku 2007. V porovnaní s menovým programom nedošlo k výraznejším zmenám tendencií makroekonomického vývoja. Celková inflácia by koncom roku 2004 mala dosiahnuť 6,4 %. Na základe vývoja zahraničného obchodu v prvých mesiacoch roku 2004 by podiel deficitu bežného účtu na hrubom domácom produkte mal v roku 2004 dosiahnuť 1,2%, čo v porovnaní s menovým programom predstavuje takmer polovičnú úroveň. Súčasne by sa priaznivejší vývoj obchodnej bilancie mal prejaviť aj v zlepšení čistého exportu, v dôsledku čoho by hospodársky rast pri nezmenenom vplyve domáceho dopytu mal dosiahnuť vyššiu dynamiku na úrovni 4,1 %. V strednodobom horizonte by makroekonomický výhľad mal byť determinovaný predovšetkým pokračujúcou konsolidáciou verejných financií, postupným znižovaním miery inflácie ako i prílevom zahraničných investícií. Podľa aktualizovaného menového programu by celková inflácia mala v roku 2007 dosiahnuť úroveň 2,4 %, čo by malo vytvoriť predpoklady pre splnenie konvergenčného kritéria v oblasti inflácie. Dynamický rast HDP by mal odrážať pokračujúci rast konkurencieschopnosti a výkonnosti hospodárstva, ktorý by mal byť podporený aj oživením v krajinách eurozóny. Rast HDP by sa mal postupne zrýchľovať až na 6,2 % v roku 2007. Určujúci vplyv na zahraničnú oblasť bude mať prílev zahraničných investícií predovšetkým do automobilového priemyslu, pričom v roku 2007 by podiel prebytku bežného účtu na hrubom domácom produkte mal predstavovať 1,8 %.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás na základe predloženej správy o menovom vývoji, môjho úvodného slova, ale aj záverov z rokovania príslušných výborov Národnej rady Slovenskej republiky požiadal o zobratie tejto správy na vedomie. Ďakujem vám za vašu pozornosť.