Druhý deň rokovania

28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

17. júna 2004 o 9.02 hodine

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci Národnej rady Monika Beňová, Anton Danko, Mária Demeterová, Ivan Kiňo.

Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Diana Dubovská.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej všeobecnej rozprave o

vládnom návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 722).

Prosím pána ministra školstva, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu, predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslanca Devínskeho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Do rozpravy k tomuto návrhu zákona sú ešte prihlásené dve poslankyne pani Majdová a pani Brestenská.

Teraz dávam slovo pani poslankyni Majdovej a pripraví sa pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči.

M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, po zhruba roku viac či menej búrlivých diskusií o reforme vysokého školstva si dovolím vysloviť názor, že reforma slovenského vysokého školstva je na tom podobne ako reforma slovenského zdravotníctva. Všetci jej rozumejú, všetci sa k nej vyjadrujú, všetci kričia, že súčasný stav je nekvalitný a finančne neúnosný, a preto je všetkým jasné, že reforma je nevyhnutná. Keď však príde reč na finančnú stránku veci, keď je nutné nájsť ďalší zdroj financovania aj prostredníctvom spoluúčasti tých, ktorí z dnešného systému profitujú, je problém. Odborná aj laická verejnosť, politici, študenti aj vysokoškolskí pedagógovia vo väčšine prípadov reagujú dvomi spôsobmi: alebo sú proti, alebo sú za. Jedni aj druhí používajú ten istý argument iba v obrátenom garde. Tým argumentom je slovo nespravodlivosť.

Podľa odporcov predloženého zákona je zavedenie poplatkov nespravodlivé, pretože znevýhodní študentov zo sociálne slabších vrstiev a sťaží im prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Podľa zástancov je nespravodlivý a sociálne nevýhodný už dnešný systém, hoci sa naoko tvári ako spravodlivý. Pozrime sa len na jednu časť tohto podľa odporcov spravodlivého systému, a to na takzvané externé formy vysokoškolského štúdia, o ktorých sa v súvislosti s reformou vysokého školstva taktne mlčí.

Na Slovensku je približne 100-tisíc študentov denného štúdia. Okrem tejto skupiny tu existuje aj iná, na európske a možno aj svetové pomery príliš veľká skupina študentov externého štúdia. Títo študenti už dnes v systéme, ktorý je podľa odporcov predkladaného zákona spravodlivejší a sociálne únosnejší, na základe rôznych občianskych zmlúv, darovacích a sponzorských zmlúv platia sociálne absolútne neúnosné a v porovnaní aj s vládnym návrhom dvojnásobne vyššie poplatky. Podotýkam, že títo študenti neštudujú na súkromných, ale na verejných, a teda štátnych vysokých školách, kde je, ako odporcovia zákona s obľubou pripomínajú, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky štúdium bezplatné.

Čo títo študenti za svoje peniaze dostávajú? Študujú v krajších alebo lepšie vybavených učebniach? Je ich výučba kvalitnejšia? Sú k nim azda vyučujúci zhovievavejší? Ani náhodou. A navyše absolventi týchto foriem štúdia stále nemajú istotu, že ich diplom raz niekto nespochybní. Naopak, nielenže za svoje štúdium platia, nemajú ani žiadne výhody. Treba podotknúť, že časť týchto študentov sú ľudia, ktorí si kvôli udržaniu miesta v štátnej alebo verejnej službe zvyšujú svoju kvalifikáciu. Prevažná časť týchto externistov sú však 18- až 25-roční mladí ľudia bez stáleho pracovného pomeru, ktorým bolo krátko po doručení rozhodnutia o neprijatí na denné štúdium z dôvodu nedostatku kapacity školy ponúknuté štúdium formou externého plateného štúdia. Poplatky za tento typ štúdia sa pohybujú od 10- do 40-tisíc korún ročne. Samozrejme, že v priebehu rokov sa poskytovatelia týchto vzdelávacích služieb zdokonalili v tom, ako zakamuflovať fakt, že v tomto štáte reálne existuje platená forma štúdia, hoci to teraz platný zákon neumožňuje.

Títo externí študenti majú okrem povinnosti platiť ešte aj iné náklady, ktoré nie sú nijako odlišné od nákladov denných študentov, ktorí študujú bezplatne a aj za dane externých študentov. Zatiaľ čo denní študenti majú nárok na dotovanú stravu, dotovaný internát, dotované študentské zľavy, študentské pôžičky či sociálne štipendiá, externí študenti nemajú nárok vôbec na nič. To v konečnom dôsledku znamená, že ak študujú v meste vzdialenom 30 a viac kilometrov od miesta bydliska, aby som sa držala znenia zákona, ich životné náklady spojené so štúdiom sú reálne niekoľkokrát vyššie ako náklady takého istého študenta, ktorý mal to šťastie, že sa dostal na dennú formu štúdia. Okrem toho treba podotknúť, že externisti majú ešte aj tú smolu, že ak sú nezamestnaní, zväčša nemajú nárok na žiadne dávky v hmotnej núdzi alebo v sociálnej núdzi, nehovoriac o dávke v nezamestnanosti. A ak si potrebujú na štúdium požičať, tak jedine za komerčný úrok v komerčnej banke. Napriek tomu mnohí tak robia, pretože sú si veľmi dobre vedomí toho, že vysokoškolské vzdelanie im v budúcnosti umožní lepšiu pozíciu na pracovnom trhu a sú ochotní investovať do svojej budúcnosti.

Včera večer odznelo z úst pána poslanca Madeja okrem iného aj to, že súhlasí s aspoň dočasným spoplatnením externých foriem štúdia. No mne sa to aj vzhľadom na uvedené skutočnosti nezdá ani trochu spravodlivé. Možno pánovi poslancovi áno a možno aj preto, že jeden z jeho straníckych kolegov je rektorom vysokej školy, ktorá je rekordérom v počte externých foriem štúdia, teda aj vo vyberaní poplatkov za toto štúdium.

Dámy a páni, veľmi stručne som vám popísala, čo v reáli znamená bezplatné štúdium, takzvané bezplatné štúdium pre denných a čo pre externých študentov. A pýtam sa vás, či máte ešte stále pocit, že takýto systém v tejto súčasnej situácii je spravodlivý, a či niekoho z vás tento stav trápi. Ak áno, tak vás žiadam o podporu zákona o študentských pôžičkách, pretože som presvedčená, že zavedenie legálneho spolufinancovania aj dennej, aj externej formy vysokého školstva umožní, aby všetci záujemcovia o toto štúdium mali k nemu rovnaký prístup, rovnaké podmienky bez ohľadu na to, z akého sociálneho prostredia pochádzajú. Samozrejme, nie je to konečné riešenie, ale je to prvý krok.

Ešte na margo stanoviska Študentskej rady vysokých škôl z 26. mája, ktoré bolo včera prezentované aj pánom poslancom Madejom, aj pani poslankyňou Muškovou, jednu poznámku. Večer som si ešte raz prešla webové stránky Študentskej rady vysokých škôl a musím konštatovať, že stanovisko, ktoré bolo včera prezentované, nepokladám za vyhlásenie Študentskej rady vysokých škôl ako takej, ale za vyhlásenie predsedníctva Študentskej rady, čo, ak si dobre pamätám, pozostáva asi tak z piatich ľudí a podľa informácií, ktoré mám, nie všetci členovia predsedníctva boli informovaní o tomto stanovisku. Pán poslanec Madej, ak sa mýlim v počte ľudí, čo sa týka počtu členov predsedníctva, ospravedlňujem sa, nemám úplne presné informácie, ale určite to nie je celá Študentská rada.

Podľa môjho názoru má väčšiu výpovednú hodnotu stanovisko Študentskej rady vysokých škôl, ktoré študentská rada vydala po svojom mimoriadnom zasadnutí 5. a 6. júna v Račkovej doline, a podľa môjho názoru toto stanovisko nehovorí celkom jednoznačne o tom, že ministerstvo postupovalo proti nejakým dohodám. Ja si dovolím z tohto stanoviska odcitovať, resp. prečítať ho celé:

"Minister školstva Slovenskej republiky Martin Fronc sa dňa 5. 6. 2004 zúčastnil na zasadnutí ŠRVŠ. Dva a polhodinová diskusia mala presvedčiť zástupcov vysokoškolákov o tom, že návrh zákona o študentských pôžičkách, ktorý predložil do parlamentu, je naozaj dobrým riešením. Členovia rady sa však zhodli, že sú za takú reformu vysokého školstva, ktorá bude predovšetkým reformou kvality vzdelávania.

Žiadame ministerstvo školstva a vládu Slovenskej republiky, aby každoročne navyšovali prostriedky v pomere k HDP na vysoké školstvo aspoň o 0,1 % tak, aby sme sa postupne vyrovnali krajinám OECD. Sme za zotrvanie filozofie súčasného systému založeného na nízko úročených dlhodobých a sociálne orientovaných pôžičiek, čo je v súčasnosti náplňou Študentského pôžičkového fondu. Narastajúci dopyt po pôžičkách možno vyriešiť zavádzaním pôžičiek od štátu s úrokovou mierou, za akú si požičiava štát.

ŠRVŠ zotrváva na súčasnej pozícii a platných uzneseniach a odmieta predložený návrh zákona o študentských pôžičkách.

ŠRVŠ žiada ministra školstva, aby ho stiahol z rokovania Národnej rady a vytvoril komplexný návrh, ktorý bude výsledkom spoločného konsenzu akademickej obce, teda študentov aj zamestnaneckej časti vysokých škôl.

ŠRVŠ rozhodne nesúhlasí so zrovnoprávnením financovania súkromných a verejných vysokých škôl. Súkromné školy sú financované zo súkromných prostriedkov, a preto nepovažujeme za správne, aby boli podporované aj z verejných zdrojov. Zvlášť do platí za tých okolností, že v súčasnosti nie je dostatok prostriedkov na verejné školy.

V Račkovej doline 6. 6. 2004."

Tak ako som včera uviedla aj vo svojej faktickej poznámke na kolegu pána Madeja, aj z tohto stanoviska vyplýva, že tie najzávažnejšie požiadavky študentov boli splnené. Potrebu zvyšovania kvality vysokého školstva nikto z vlády ani z ministerstva školstva nikdy nespochybnil, na tom sa minister aj študenti vždy zhodli. Pokiaľ ide o zvyšovanie prostriedkov o 0,1 % HDP ročne, minister školstva na tomto bezpodmienečne trvá. A ak sa nemýlim, včera bola vláda, tam minister Fronc spolu s ďalšími dvoma ministrami nehlasoval, nepodporil východiská štátneho rozpočtu práve preto, že v nich nebolo zohľadnené požadované zvýšenie financií do školstva. A mimochodom, tí, ktorí majú dobrú pamäť, musia vedieť, že klauzula o každoročnom zvyšovaní HDP do školstva sa do programového vyhlásenia vlády nedostala sama od seba, ale je tam preto, že ju tam presadil minister Fronc.

Pokiaľ ide o zachovanie nízko úročených študentských pôžičiek, o ktorých je v tomto vyhlásení reč, v tom nevidím žiadny problém. Návrh predsa tento systém zachováva. Dokonca sa po prijatí tejto novely rozšíri okruh poberateľov aj na spomínaných externistov, ktorí si dnes nemôžu požičať zo Študentského pôžičkového fondu. V čom sa s členmi ŠRVŠ na 100 % zhodnem, je to, že cez štátny rozpočet by nemali byť financované súkromné vysoké školy. Obidve tieto stanoviská, ak máte záujem, si môžete nájsť na webovej stránke ŠRVŠ.

A ešte, ak dovolíte, celkom na záver odcitujem z tlačovej správy, ktorá bola vydaná 26. mája krátko po schválení zákona vo vláde:

,,Akademická obec víta vládou schválenú podobu novely zákona o študentských pôžičkách, ktorá zavádza školné na vysokých školách a mení systém poskytovania študentských pôžičiek a sociálnych štipendií. Dialógom ministerstva školstva so Študentskou radou vysokých škôl a Radou vysokých škôl a Slovenskou rektorskou konferenciou sa podarilo vytvoriť prostredie na to, aby boli požiadavky akademickej obce akceptované," povedal na adresu novely prezident Slovenskej rektorskej konferencie Juraj Sinay. Je presvedčený, že sa podarilo dosiahnuť kompromis, ktorý je prijateľný pre študentov aj vedenie vysokých škôl. "Ide o ústretový krok zo strany ministerstva školstva," reagoval na novú podobu novely šéf Rady vysokých škôl Libor Vozár. Za najväčšie pozitívum návrhu zákona označil možnosť uplatniť nulovú hranicu pri školnom. Ocenil tiež možnosť študentov rozhodovať o použití peňazí získaných zo školného. Je presvedčený, že financie by sa mali prednostne použiť na vzdelávanie. Zvýšením koeficientu pre výpočet sociálneho štipendia z 1,2 na 1,5 vláda podľa Vozára podporila návrh spoplatnenia."

Je to presne to, čo som včera spomínala. Tieto tri najzákladnejšie požiadavky sú splnené. Stačí si pozrieť návrh zákona, sú v ňom. Čiže nie je pravda, že ministerstvo počas uplynulých dvoch rokov nekomunikovalo s nikým z akademickej obce. Tie rozhovory prebiehali takmer dva roky. Tento návrh zákona je výsledkom týchto rokovaní alebo kompromisom, ktorý vzišiel z týchto rokovaní.

Čiže ešte raz vás, dámy a páni, prosím o podporu návrhu zákona o študentských pôžičkách. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Madej, Čaplovič a pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvý bude hovoriť pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ako reakciu na vás, my sme už aj včera diskutovali, myslím si, že na rozdiel od ostatných poslancov, ktorí tiež rozhodujú o spoplatnení vysokoškolského štúdia a naozaj študovali bezplatne, sú tu naozaj takí, ktorí si ešte môžu pamätať alebo musia pamätať, ako škola vyzerá, ale, bohužiaľ, tých je menej.

Všetko je zaujímavé, čo ste povedali, aj potreba reformy, ale môžeme mať na to iný názor, ale jediné, čo ste vo svojom príhovore nekonkretizovali, je to, ako študent v prípade takýchto zákonov zvládne 10-tisícové náklady mesačne na štúdium a na všetky poplatky a výdavky s tým spojené. Desaťtisíce mesačne. To je 10 000 korún mesačne.

Pani poslankyňa, hovorili ste o Študentskej rade vysokých škôl a mal som tú česť byť niekoľkokrát na zasadnutí Študentskej rady vysokých škôl. Hovorili ste, že to vyhlásenie, ktoré som čítal, bolo vyhlásenie nejakých študentov z predsedníctva ŠRVŠ. Ale viete veľmi dobre, pani poslankyňa, že aj parlament je kolektívny orgán, tak aj predsedníctvo je kolektívny orgán, ktorý väčšinou hlasov rozhodne o akomkoľvek uznesení a vyhlásení a to sa považuje za uznesenie Študentskej rady vysokých škôl. Tak aj nemôžete spochybňovať rozhodnutia Národnej rady, ktorá sa väčšinou rozhodne na uznesení, prípadne na zákone. A týmto vám chcem dať do pozornosti aj ďalšie rozhodnutie Študentskej rady vysokých škôl, ktoré pravdepodobne vo februári vyhlásilo štrajkovú pohotovosť. Myslíte si tiež, že toto je rozhodnutie nejakých jednotlivcov, ktorí naozaj, krikľúňov, ktorí sa rozhodli... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej bude hovoriť pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Pani kolegyňa, prečítam vám výpis z uznesenia 29. riadneho zasadnutia pléna Slovenskej rektorskej konferencie, nie stanovisko pána Sinaya, ani pána Vozára, to boli ich osobné stanoviská, ktoré sa konalo 21. mája 2004 v Prešove. Je to uznesenie č. 4:

"Slovenská rektorská konferencia k otázke návrhu zavedenia školného, príspevok vysokej školy na financovanie nákladov štúdia navrhuje:

1. uskutočniť spoločnú diskusiu všetkých reprezentácií vysokých škôl k takémuto návrhu vrátane aj k návrhu zrovnoprávnenia súkromných škôl, ktoré nebolo v návrhu tohto zákona,

b) v nadväznosti na pokračujúci transformačný proces podporuje návrh zavedenia školného po splnení najprv týchto nasledovných podmienok:

a) vykonanie analýzy nákladov na štúdium na študenta spojených so štúdiom v daných študijných odboroch,

b) zverejnenie záväznej sumy, ktorou sa zaviaže štát dotovať študenta na jednotlivých študijných odboroch v programoch bez ohľadu na výšku školného a

c) zverejnenie harmonogramu naplnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v otázke zvyšovania dotácie do vysokého školstva zo štátneho rozpočtu s cieľom dosiahnuť postupne do roku 2006 úroveň zodpovedajúcu krajinám OECD z terajších 0,72 % HDP na úroveň 1,33 % HDP."

Tu je proste povedané, čo si žiada najprv rektorská konferencia a potom môžeme rokovať o tomto návrhu zákona. Žiaľ, ani východiská štátneho rozpočtu, ktoré predložil pán Mikloš, toto neakceptujú, opačne, vyslovene direktívne hovorí, najprv schváľte zákon a potom vám dám peniaze a správa sa k tomuto rozpočtu, ako keby to boli jeho peniaze a neboli to peniaze daňových poplatníkov.

Toto je podstatné a o tomto treba diskutovať. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pani poslankyňa, je pochopiteľné, že tak úporne obhajujete svojho ministra, je členom vašej strany. Je mi len ľúto, že práve vy, členovia kresťanských demokratov, tak obhajujete agendu liberálov, pretože ste toto v programe vo volebnom roku 2002 nemali. Citujem, keď ste tu citovali, dovolím si aj ja zacitovať z novín, z denníka Pravda zo stredy 14. 8. 2002, kde na otázku pre vášho predsedu sa pýta občan: "Počul som, že máte v programe presadenie platenia za školstvo." Pán predseda KDH Hrušovský odpovedá: "Nie, to v programe nášho hnutia nemáme."

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pani poslankyňa Brestenská. Musíte sa prihlásiť, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Brestenská trošku trpezlivosti.

Pani poslankyňa Majdová bude reagovať na faktické poznámky. Zapnite mikrofón pani Majdovej, prosím.

M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mušková, tento článok z Pravdy mi nie je celkom známy, ale treba povedať jednu vec, a to je nespochybniteľný fakt, minister Fronc, ešte keď bol štátny tajomníkom, v roku 2002 práve v dôsledku rozmáhania sa rôznych externých platených foriem štúdia navrhoval, keď bol v Národnej rade zákon o vysokých školách, aby sa tento problém riešil spoplatnením obidvoch foriem štúdia, externej aj dennej. Čiže nie je to celkom tak, že sme o tom nikdy nehovorili, hovoríme o tom už minimálne 3-4 roky.

Pokiaľ ide o pána poslanca Madeja. Pán poslanec Madej, hovoríte, že spoplatnenie presadzujú tí, ktorí študovali zadarmo. Takže dve veci. Pán poslanec, ja som si za svoje štúdium platila práve na spomínanej vysokej škole, ktorej šéfom je váš stranícky kolega. Pokiaľ ide o tých ostatných, ktorí študovali za socializmu, tiež neštudovali zadarmo, ale za dane všetkých daňových poplatníkov a minimálne 10 rokov mali potom nižšie platy ako tí, ktorí mali ukončenú iba strednú školu alebo základné vzdelanie. A okrem toho ste včera hovorili, že by sa spoplatnenie malo prerokúvať so zástupcami pravicových alebo koaličných mládežníckych organizácií. No potom je záhadou, prečo sa vy ako zástupca opozičnej mládeže na týchto stretnutia ŠRVŠ stretávate, ak teda toto má byť nezvislá diskusia. A na to, ako budú platiť, na túto otázku, ako budú znášať 10-tisícové náklady títo študenti, zaujíma vás, pán poslanec, ako tieto 10- až 40-tisícové náklady znášali externí študenti doteraz? Opakujem, že to nie sú všetko zamestnanci. Sú to mladí ľudia bez trvalého pracovného pomeru, ktorí sú odkázaní na pomoc svojich rodičov. Zaujíma vás, ako doteraz žili? Z čoho si svoje štúdium platili?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Brestenská bude pokračovať v rozprave.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, prečítala som si, keď som včera dostala na stôl, až neskoro večer a dnes ráno túto dopadovú štúdiu, materiál, ktorý každý má, a myslím si, že mnohé veci, ktoré sa diskutujú, sú definované aj v tejto dopadovej správe, takže treba si, myslím, prečítať tieto veci podrobnejšie a mnohé tie emócie, ktoré tu vládnu, by trošku opadli.

Ja by som chcela práve prejsť na to ratio, lebo viem a rozumiem určitému strachu a obavám ako študentov, tak rodičov pri zavádzaní spoplatnenia vysokoškolského štúdia. Myslím si, my ako strana sme jednoznačne deklarovali od začiatku, že sme za spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Dnes túto otázku vidíme tak, že už nemusíme hovoriť alebo sa nemusíme presviedčať o tom, že tie zdroje, ktoré má štát, nie sú dostatočné na to, aby sme v školstve mohli urobiť kvalitnú reformu.

Čo sa týka poplatku za štúdium, tam už, myslím, mnohí rektori a dekani aj študenti pochopili, že tam by sme sa až tak sporiť nemali. Je nastavená suma od 0 po tých 21-tisíc alebo 22-tisíc. To znamená, ak zoberieme reálne, trh ukáže, ja si myslím, univerzity si nastavia veľmi rozumne, máme tu medzi sebou kolegov, s ktorými o tom diskutujeme, tú výšku poplatku a vychádza to o 300 korún mesačne, poviem 2 000 korún, 2 200 korún mesačne, teda podľa lukratívnosti, alebo sa ako budú tie jednotlivé záujmy prejavovať. V tomto v diskusii nevidím už dnes problém. Školné ako také je prijateľné a študenti aj učitelia o tom hovoria ako o nástroji, ktorým budeme môcť skvalitniť výučbu na vysokej škole.

Zazneli tu otázky, že študenti, kolegyňa, moji mladí kolegovia hovorili o tom včera, ja som si tu dala poznámku, ako študenti môžu vplývať na učiteľov a pod., že akým spôsobom si budú môcť vyžadovať tú kvalitu. Ja 24 rokov učím na Univerzite Komenského a môžem vám povedať, že posledných desať rokov, alebo dvanásť, moji študenti ma veľmi zmenili. A zmenili ma k lepšiemu. Lebo si začali vyžadovať mnohé veci, ktoré sa nám učiteľom predtým zdali, však takto to tu bolo ix rokov, tak ďalších ix rokov takto to môže aj byť. A naraz prišli študenti a povedali, prečo to takto máme a prečo to nemôžeme zmeniť? A vlastnou skúsenosťou a tak, ako hovorila moja kolegynka, ako hovorili aj ostatní, môžem povedať, že ak sa jasne nastavia - a o tom som hlboko presvedčená, o tom ešte s pánom ministrom bude dôležité, myslím si, aj z na ministerstve rokovať - kritériá kvality pre učiteľa a kritériá kvality pre študenta, tak potom viem, za čo tie peniaze dávam a za čo chcem mať kvalitné štúdium.

To v tejto dopadovej štúdii nemám, tu sú len finančné východiská. Ale, myslím, v Čechách je tento model, na Karlovej univerzite funguje tento model, kde sú jednoznačne definované kritériá kvality. A vtedy ani študenti nemôžu veľmi lavírovať, ani tí učitelia si nemôžu veľmi povedať, že takto budem ďalší 20 rokov robiť. Preto si myslím, že nemám obavy z toho, keby boli peniaze, príde to tak za školné, prídu na vysoké školy a budú kritériá kvality na oboch stranách, ten efekt kvality sa dostaví v priebehu pár rokov. Bude to vynútené. To v dobrom slova zmysle. Takže to je otázka diskusie, ako tie kritériá kvality postaviť k tomuto financovaniu.

Preto si myslím, a podčiarknem to, nebráňme sa kvalite. Mám pocit z tej diskusie aj v novinách, hlavne v médiách, a hlavne aj to, čo sa deje, tak emociálne tu stavia, že akoby sme sa báli pustiť tú kvalitu na vysoké školy. Myslím si, že už je naozaj čas, aby sme začali. A nesúhlasím s tým, že najprv dajme peniaze a potom urobme prestavbu kvality. Ja si myslím, že obidva piliere musia ísť naraz. Lebo ak vy dáte nároky na učiteľa a nároky na žiaka, tak musí mať aj tú inú motiváciu, aj finančnú, aj s tým, že vidí kvalitu toho výstupného študenta atď. Som o tom presvedčená, moja skúsenosť mi hovorí aj v rámci projektu Infovek, ktorý robíme, ak sú jasne dané pravidlá hry, ak sa dajú financie, ak tie všetky piliere idú spoločne, vtedy sa dostaví efekt. Nie o tom, že skvalitníme školy z vody, nedáme tam peniaze a potom budeme hovoriť o tom, že bude školné. To nejde. Musí to ísť, obidva prúdy naraz.

S čím máme trošku problém a myslím, že treba o tom diskutovať, tá druhá časť je sociálne štipendiá. Myslím si, že v sociálnych štipendiách sa tu hodne pohlo v rámci diskusií so študentmi, radou škôl veľmi pozitívnym smerom. Problém je, čo asi robiť, čiže nie školné, ale robiť tie náklady na pobyt počas školy na vysokej škole. Myslím, že tu treba hľadať ešte kritériá, ako tej skupine študentov, ktorým ja rozumiem, aj na našej fakulte sú, ktorá je niečo nad tým priemerom životného minima a má obavy, že už nemá nárok na sociálne štipendium, akým spôsobom bude môcť mať vykryté tie náklady. Tam vidím veľký nástroj práve vysokých škôl v tom balíku, ktorý bude mať viazaný jednak finančne na podporu múdrych, šikovných študentov, ktorí sú aktívni vo vede, vzdelávaní atď., kde môžu motivovať práve rektori a dekani týchto študentov. Ale vidím tu aj možnosť ešte v druhom čítaní, čiže ja podporujem naozaj financovanie vysokých škôl alebo platenie vysokého školstva, to v druhom čítaní hľadajme ešte kompromis, ako tie životné náklady urobiť tak, aby tie obavy študentov, ktoré sú práve nad tým minimom, sa dali vyriešiť. To vidím ako jeden problém, o ktorom ešte môžeme diskutovať v druhom čítaní.

Zrovnoprávniť financovanie súkromných a vysokých škôl. Prečítala som si túto kapitolu veľmi seriózne a mám s tým určité problémy. Musím povedať, že by som bola za financovanie otvoreného trhu súkromným školám, keby sme boli urobili diverzifikáciu verejného školstva. Nevidím problém v tom, keď dáme financie, začali sme reformu. Pán minister školstva aj pán podpredseda vlády hovorili o tom, treba dať do školstva peniaze a prijali sme aj uznesenia, aby sa naozaj zvyšovala a držala sa tá hladina, pre Európsku úniu dosiahnuť postupne úroveň, ale treba diverzifikovať tri stupne na verejných školách. Na verejných vysokých školách toto nenastalo. Nemyslím si, že by verejné školy nedali tiež, neposkytli lepšie možnosti terciárneho vzdelávania, vyšší stupeň alebo percento študentov, ktorí dosiahnu terciárne vzdelávanie, toto však musí byť na verejných vysokých školách urobené. Ak toto bude urobené, nemám problém s tým, že verejné vysoké školy potom budú v konkurencii so súkromnými vysokými školami. Ale nie, že im pustíme súkromné vysoké školy, ktoré dostali rovnaké financie ako verejné školy, a ony budú určovať kvalitu. A verejné vysoké školy, ktoré, myslím si, máme naozaj rôznej úrovne a mali by poskytovať rôzne stupne vzdelávania, bakalárske, magisterské, PhD. a nie všetky všetky stupne, tak až po tejto reforme môžeme hovoriť o financovaní aj súkromného školstva.

Veľmi vítam a chcem skutočne podčiarknuť dobrý aspekt zrušenia platového stupňa učiteľov na vysokých školách. To, myslím si, je vysoko motivačný faktor, ktorý udrží šikovných mladých vedeckých pracovníkov, ktorí nám, aj v tejto dopadovej správe sa hovorí o tom, ako odchádzajú nielen študenti, ale aj mladí vedeckí pracovníci, takže veľmi vítam tento krok. To je prvý vážny krok, ktorý vnímam, na to, aby mladí vedeckí pracovníci pochopili, že patria medzi lepšiu špičku, nie pod platový priemer, a že to bude motivačný aspekt, ktorým ešte aj fakulta môže potom osobným ohodnotením zvýrazniť cenu toho mladého vedeckého pracovníka a zachovať si ho, jeho pozície pre rozvoj vedy v danom odbore na vysokej škole.

Čiže podporujeme tento zákon spoplatnenia s týmito výhradami, myslím si, je otvorená možnosť parkety ešte do druhého čítania, aby sme vedeli niektoré veci zlepšiť. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Angyalová, Madej, Čaplovič, Mušková, Muňko. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

Prosím pani poslankyňu Angyalovú, aby vystúpila s faktickou poznámkou, a technikov, aby sa prišli pozrieť, čo je s technickým zriadením. Ďakujem.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pani kolegyni, že reagovala na viacerých kolegov vrátane niektorých mojich poznámok, lebo len tak sa naozaj dá viesť diskusia, ktorá je korektná. A ďakujem aj za to, že trošku tak osvetlila otázku kvality, na ktorej som vlastne svoje vystúpenie postavila.

Nehovorila som o tom, že niekde z vody treba prísť s kvalitou, najprv ju vyniesť a potom hovoriť o spoplatnení. Ja som hovorila o tom, že to, čo mi chýba, je, že aj pán minister vo svojich vystúpeniach veľmi často dáva rovná sa medzi to, keď sa zavedie takéto financovanie cez poplatky, že automaticky príde kvalita a že nemám pocit, že dostatočne vnáša aspekt kvality a diskusiu o kvalite do spoločnosti. A potom sa naozaj, mám pocit, do verejnosti vtláča názor, že poplatky sa rovná kvalita. To vôbec nie je pravda.

Takže ja by som privítala, keby aj budúce diskusie už k akýmkoľvek zákonom, ktoré sa vysokého školstva a vôbec školstva budú týkať, sa najprv točili okolo kvality, okolo toho, ako tie kritériá budú postavené, ako ich budeme posudzovať, kto bude vlastne gestorom a kontrolným orgánom kvality. A áno, týka sa to aj študentov, nielen učiteľov. Týka sa to aj toho, ako majú vystupovať študenti a aké kritériá majú spĺňať.

Pán minister, mám azda ešte jednu otázku na vás. Chcela by som sa vás spýtať, akým spôsobom bude zabezpečené, aby sa nestalo externistom to, že budú platiť rovnako, ak by mal tento zákon prejsť, zo zákona tieto poplatky a prípadné poplatky, ktoré platia doteraz rôznymi kvázi zákonnými postupmi.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Madej. Prišiel pán poslanec Mikuš, jadrová energetika, už to funguje. Pán poslanec Madej, nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ďakujem pekne za korektné vystúpenie. Len na margo vašich príkladov týkajúcich sa kvality. Veľmi zaujímavo mi padlo, keď ste za príklad dávali Karlovu univerzitu, Českú republiku. A je to veľmi zaujímavé v tom, že ak vyzdvihujete tú kvalitu, netreba zabudnúť, že tam sa študuje bezplatne a tam študuje našich 5-tisíc študentov, ktorí budú šťastní, že budú študovať tam, pretože na Slovensku sa zavedú poplatky. Takže aj v tomto Česká republika je pravdepodobne dôkazom toho, že kvalita sa môže dať dosiahnuť aj inak ako takýmto spoplatnením štúdia. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Ďakujem za vystúpenie pani kolegyni Brestenskej. Ja by som len na dôvažok tej diskusie, ak má byť skutočne odborná, tak nie je možné k tejto diskusii pristupovať takým spôsobom, ako pristupuje minister financií, podpredseda vlády, ktorý nám tu včera hodí materiál a správa sa skutočne k Národnej rade ako k nejakému hnoju, s prepáčením, musím povedať. Prepáčte za výraz. Lebo nie je možné, aby sme si urobili kvalitnú analýzu tohto materiálu. Naozaj si niekedy myslím - a už som to párkrát povedal -, že keby, prepáčte mi tiež, hlúposť kvitla, tak ministerstvo financií je samý kvet. (Potlesk.) A toto je skutočne dôsledok takéhoto správania sa k parlamentu a takýmto spôsobom arogantného stavania sa ministerstva k nášmu parlamentu, od ktorého je odvodené.

Za najčistejšie pre študenta, ak máme diskutovať, by bolo zavedenie kreditnej karty vo výške tzv. školného, kde by boli obsiahnuté podľa výšky poplatku, vážená pani kolegyňa, služby poskytované univerzitou, fakultou, študijným odborom. Napríklad bezplatný prístup k informačným databázam, odborným a vedeckým časopisom a knihám, bezplatné učebné texty, skriptá, prípadne určené texty na internete školy, určenie počtu kópií na kopírovanie dodaných učebných textov atď. To by bolo najspravodlivejšie a možnože o tom by sme mohli diskutovať a to by mohlo priniesť, že ak tie peniaze dajú, tak budú konkrétne určené v prospech tých študentov, ktorí si aj tak musia platiť tieto služby na vysokých školách. O tomto diskutujme a takto sa raďme. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude hovoriť pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Dovolím si súhlasiť s pani poslankyňou, že argumentácia, ktorá odznieva pri zdôvodňovaní spoplatnenia vysokoškolského štúdia, je absurdná. Vraj toto spoplatnenie zvýši kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Pritom príklad ako pani poslankyňa - ako aj pán poslanec Madej povedal - uviedla Karlovu univerzitu, kde majú už celý systém kritérií, ktoré zabezpečia kvalitu vzdelávania, a ako tu bolo povedané, bez spoplatnenia vysokoškolského vzdelávania. U nás ideme inou cestou. Najskôr ideme zaťažiť študentov bez záruky zvýšenia kvality a potom ideme rozmýšľať o kritériách kvality. Už dnes poznám zopár excelentných skončených stredoškolákov, ktorí sa v obave pred spoplatnením vysokoškolského vzdelávania u nás prihlásili v Čechách a už sú dnes prijatí na Karlovej univerzite. Ak sa prijme tento zákon, veľmi ľahko sa môže stať, že mnohé naše univerzity o chvíľu už nebudú mať koho učiť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, samozrejmá vec, tak ako aj predchádzajúci poslanci tu povedali, sa dotkla hlavne kvality, pokiaľ by bolo štúdium spoplatnené. Ja si myslím, že pred týmto zákonom bolo treba pripraviť hlavne reformu vysokých škôl, vyžadujúc celkom iné kroky predovšetkým v oblasti zmien vzdelávania nových študijných programov a odborov, konkrétne prestavbu vzdelávania, ktorá bude prepojená na vedu a výskum, transformácia vysokých škôl a univerzít. Treba sa vrátiť tiež aj k Akreditačnej komisii, ktorá by nemala byť vymenovaná na základe politickej nominácie, ale na základe odbornosti. Potom by sme zistili, že nepotrebujeme toľko vysokých škôl, ako ich dnes máme. Pretože keď zoberiem, že dnes študuje 142-tisíc vysokoškolákov ročne, z toho zhruba asi 18-tisíc končí a po skončení zhruba 20 % si nie je schopné nájsť zamestnanie, druhých 15 až 20 % odchádza do zahraničia, tak aj to svedčí o celkovej koncepcii nášho školstva.

Chcel by som sa však vrátiť ešte k ďalšiemu problému. Pokiaľ zavedenie plateného školstva, tak postupne. Nie je predsa únosné - tak ako je v materiáli dané -, že má študent ročne zaplatiť 14 000 korún. Keď rátam, aký je priemerný plat u nás, tak si dovolím tvrdiť, že dnes slabé rodiny a slabí občania prakticky svoje deti nemôžu dať na vysoké školy. Čiže keď vedela táto vláda, čo sa týka bankového sektora, nájsť prostriedky a oddlžiť banky, tak si myslím, že treba nájsť aj tie 2 mld. ročne na to, aby študenti mohli študovať.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Brestenská.

B. Brestenská, poslankyňa: Dovolím si len veľmi stručne reagovať. Myslím, že sa všetci točíme v jednom kole a správne a už by sme sa mohli dohodnúť. V Čechách vlády naliali pred 10 rokmi postupne naozaj peniaze do školstva a žiadali tú zmenu kvality. Ja si myslím, že my nemôžeme teraz rozprávať o tom, pán Muňko, žiaľ, musím to povedať tak, my sme nenaliali pred 10 rokmi, ale môžeme naliať teraz a žiadať kvalitu vysokých škôl. O tom som hlboko presvedčená. Takže netvárme sa, že čakajme na reformu a potom nalejeme do školstva peniaze.

Takže som za to, aby sme skutočne hľadali teraz cesty skvalitnenia tých kritérií, jednoznačné stanovenia a žiadali za peniaze, ktoré budú na vysokých školách, naozaj dobrú, postupne zlepšenú kvalitu. To je prvá vec. Druhá vec, ktorá mi napadla. Ja sa nebojím odlivu žiakov, študentov do Čiech, že by nám všetci odišli po spoplatnení, alebo mnohí odišli po spoplatnení. Viete, aj v Čechách mám dobrých kolegov a rozprávame, dnes oni tiež uvažujú a už raz sa pokúsili, boli návrhy o spoplatnení. A myslím si, celkove v Európskej únii sú trendy, kde uvažujú školské systémy o postupnom spoplatnení štúdia. Aj v Čechách, kde naliali do školstva, sa ukazuje ako nedostatočné, ako túto kvalitu udržať. Takže postupne prejdú mnohé, myslím si, štáty na určité spolufinancovanie študentov kvality vzdelávania. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Malý moment, prosím vás. Krátka technická prestávka, minútu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete vystúpiť? Nech sa páči, máte slovo.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade by som chcel poďakovať za diskusiu aj za mnohé konštruktívne pripomienky, ktoré istým spôsobom navodzujú atmosféru, aby sme o zákone rokovali ďalej a hľadali naozaj dobré riešenie. Dovoľte však na začiatok povedať pár všeobecných poznámok.

Viete, v spoločnosti, mám pocit, sa začína šíriť, ako keby minister školstva si vzal čosi do hlavy a tvrdohlavo to presadzoval. Pýtam sa, ktorý politik bude robiť nepopulárne opatrenia a strácať len tak kvôli tvrdohlavosti voličskú podporu? Ktorá politická strana dá mandát svojmu politikovi takto konať? Ale z druhej strany, páni poslanci a panie poslankyne, som presvedčený, že politik má robiť aj nepopulárne opatrenia, ak je presvedčený, že sú potrebné, užitočné a že sú v prospech.

Viete, aby sme si povedali, ako to vyzerá trošku v Európe. Z 15 pôvodných krajín Európskej únie a ďalších 5 krajín Európskeho združenia voľného obchodu, teda z 20 krajín, v 13 krajinách už sú zavedené poplatky v rôznej forme. A minimálne by sme sa mali pýtať, prečo to robia? Keď sa masívne zdvíha počet vysokoškolských študentov, nie je ani finančne dosť dobre únosné pre bohatšie krajiny ťahať to len z verejných zdrojov.

A k tým našim susedom. Neviem, či ste zaregistrovali, že v Čechách takisto prebieha veľmi vážna diskusia a že senát, druhá komora českého parlamentu, schválil poplatky. Samozrejme, to neznamená, že sú už zavedené, pretože je tam trochu iný ústavný systém. Keď hovoríme o Írsku. Viete, mne prekáža, keď hovoríme o Írsku ako vzore, ktoré je ekonomicky, by som povedal, úžasná krajina ako príklad, a nepovie sa, že je to aj preto, že masívne investovali do vzdelania. Ale takisto nemôžem súhlasiť s tým, že Íri zrušili poplatky. Dovoľte, aby som odcitoval dvoch.

Po prvé. Zrušili ich v roku 1995 politickým rozhodnutím a citujem: "K školnému sa treba vrátiť, podľa mňa sa tak o pár rokov stane. Zažili sme, že poplatky ozaj podporujú kvalitu, konkurenciu a prinášajú dodatočné zdroje," vysvetľuje Don Thornhill Higher Educational Authority. Teda jeden z najvyšších predstaviteľov. A aj írsky minister - ináč môj priateľ, ktorého dobre poznám, je to múdry človek - Noel Dempsey verejne priznal, že zrušenie školného sa mu vidí veľmi nejasné.

Chcem sa dotknúť aj ten témy financovania internátov. Viete, to je súčasť dôvodovej správy, že odtiaľ chceme tiež použiť peniaze na sociálnu podporu študentov iným spôsobom, cez sociálne štipendiá. To nie je vec zákona. A tak či tak by som k tomuto pristúpil a poviem aj prečo. Pretože dnes plošné vyplácanie podpory na lôžko ide tomu, kde rodina má čistý príjem 10 000 aj 100 000. A nedostáva to ten, ktorý nedostal internát a tých nie je málo. Myslím si, že sociálny podporný systém aj v tejto oblasti má byť adresný pre tých, ktorí to potrebujú. Pre chudobných v prvom rade.

Pán kolega Madej, vraveli ste, ako keby som sa bránil diskusii. Neviem, či ste to nezaregistrovali, 5 rokov o tom hovorím. Päť rokov. A princípy stále tie isté, aj so študentmi. Navštívil som mnoho vysokých škôl, debatoval som na rôznych úrovniach, aj na Študentskej rade vysokých škôl. Na jednom takom zasadaní sme boli spolu, pokiaľ si pamätáte, vy na jednej strane, ja na druhej strane. A tie princípy, ktoré hlásam a z ktorých som neustúpil, že treba zaviesť, že každý platí, že nie plne, ale len čiastočne, že to musí byť spojené s účinným sociálnym podporným systémom. A menil som to. Áno, aj na základe diskusií, aj na základe požiadaviek študentov, aj na základe diskusií s vami, pán poslanec Madej. Aj na základe toho hľadáme to najlepšie riešenie, ktoré sme schopní dosiahnuť. A pokladám, a to by som chcel rád zdôrazniť, vždy som vravel, nie na prvom mieste financie, peniaze do školstva. Sú mimoriadne dôležité, celkom iste. Ale tak ako Nicolas Baar, jeden zo špičkových odborníkov, hovorí, je dôležité, aby sme urobili aj spravodlivosť. A spravodlivosť je o tom, že nie je dobré, aby tých, ktorí sa skladajú a nemajú z toho nič, nikdy neštudovali, aby sa plne skladali na to, že študent, ktorý vyštuduje, má komparatívnu výhodu. Štatistiky hovoria, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia nie sú dlhodobo nezamestnaní, prakticky neexistujú dlhodobo nezamestnaní, že plat vysokoškolsky vzdelaných ľudí je v priemere, opakujem, v priemere dvojnásobný ako tých, ktorí majú o stupeň nižšie vzdelanie.

No ale, samozrejme, chcem o tom hovoriť, pretože pokladám za dôležité, aby ten systém bol aj efektívny. A efektívnosť, myslím, prinesie to, keď zavedieme čiastočné spoplatnenie. Dovoľte jeden príklad z minulosti, spred 89. roku. Jednoducho zaviedlo sa 1 korunu za recept a stačilo to na to, aby výrazne klesla spotreba liekov v krajine. Jeden manipulačný korunový poplatok stačil na to. Jednoducho je to tak, že každý z nás sa nie príliš zodpovedne správa, keď má niečo absolútne bezplatné. Nehovorím zadarmo, pretože platíme vlastne to vysokoškolské vzdelávanie všetci.

A k tým podporám treba povedať, že áno, rektorská konferencia podporila tento návrh s tým, a to treba povedať tiež, že mala isté požiadavky, aby sa súčasne s tým splnili.

K tej Študentskej rade vysokých škôl, pán poslanec Madej, ja som si veľmi pozorne dnes znova v televízii počúval, čo ste hovorili. Vy ste stotožnili predsedníctvo Študentskej rady so Študentskou radou vysokých škôl. To nie je to isté. Vypočujte si nahrávku. Debata, ktorá prebehla 5. 6., trojhodinová, bola trošku o inom. Nakoniec tu citovala pani poslankyňa Černá, k tomu sa nechcem vracať, ale to sú nielen mládežníci, ako vy tvrdíte, z nejakých pridružených organizácií politických strán pravicových, ale dovoľte z citátov, ktoré píšu študenti. Bývalý podpredseda Študentskej rady vysokých škôl Michal Považan píše: "Výhodou systému, ako je navrhnutý dnes, je dôraz na zabezpečenie dostupnosti štúdia pre tých, ktorí to skutočne potrebujú." Ešte jeden citát z iného článku, takisto študenta vysokej školy, ktorý hovorí, je to študent, pokiaľ viem, Trnavskej univerzity Michal Novotný: "Zákon má tok peňazí zmeniť, štát požičiava za výhodných podmienok študentovi, ktorý sa rozhodne, ktorej škole svoje peniaze dá. Znamená to, že akademickí funkcionári a učitelia budú musieť svoje úsilie zamerať najmä na študenta." To je pohľad aj iných študentov, len aby sme tu mali aj z druhej strany videnie.

A k tej sociálnej podpore. Páni poslanci a panie poslankyne, aspoň dva príklady. Dnes po tých dohodách aj so študentmi sociálne štipendium, ak rodina má dvoch členov, kde jeden študuje, tak rodina musí mať vyšší čistý príjem ako 25 000, aby nedostal sociálnu podporu. Ak dvaja študujú, tak musí mať vyšší príjem ako 37 000. A vráťme sa k tomu. Maximálne štúdium podľa nového životného minima je 6 870 korún oproti 2 000 korunám, ktoré dnes dávame. Hovoríte, že mohli by sme znížiť. Ja si viem predstaviť, že dáme aj do zákona jednoducho pravidlá, akým spôsobom sa bude stanovovať koeficient. Ale, páni poslanci, pozreli ste si správu, v roku 2000 sme dávali 10 mil. na sociálne štipendiá a počas môjho pôsobenia v rámci toho rozpočtu, ktorý mám, sa snažím zvyšovať. Posledne v roku 2003 sme dávali už 200 mil., 200 mil. na sociálne štipendiá. Stále je to málo. Áno, ale tá snaha to zvyšovať celkom iste je.

Páni poslanci, ja by som bol rád, keby ste aj tu v pléne postupovali nielen pri prijatí tohto zákona, ale tak ako postupoval, a oceňujem, výbor pre vzdelanie, kde bez ohľadu na politickú príslušnosť všetci prítomní poslanci podporili návrh na zvýšenie kapitoly rozpočtu školstva, pretože naozaj je to potrebné. To by som bol veľmi vďačný a ocenil by som to.

A vrátim sa ešte k tomu rokovaniu so Študentskou radou vysokých škôl. Po prvé. Ktoré veci som s nimi dohodol, nedá sa všetko. Jednak zvýšil som ten koeficient pre študentov, ktorí študujú mimo bydliska, na 1,5, to znamená zvýšenie výšky sociálneho štipendia ma hranicu 6 870 korún maximálne. Ďalej, čo som urobil, je, že sme sa dohodli na tom, aby vysoká škola nemohla manipulovať, ochrana študentov, aby nemohla, keď mu raz dá nízke školné, ho len tak, keď si zmyslí, zvýšiť. Dali sme tam inštitúty na ochranu študentov. Pripustili sme nulovú hranicu školného. Urobili sme to, že študenti nemôžu byť v senáte majorizovaní, teda budú rozhodujúcim spôsobom vplývať na použitie peňazí, ktoré budú získané zo školného. Zvýšili sme aj, čo sa týka kvality, kontrolu cez nominantov Akreditačnej komisie. Nehovorím, že je to všetko, nevidím pani poslankyňu Angyalovú, ktorá hovorila o kvalite, nie je to všetko, ale nikdy som nedal rovná sa medzi poplatky a kvalitu, ale povedal som, že prispeje. A študenti sami prezentovali, že prinesú mi svoju pozíciu, že spoločne s Rektorskou konferenciou a Študentskou radou vysokých škôl budeme hľadať taký model, aby sme zvýšili kvalitu a jednoducho pomohli tak vysokým školám, ale, samozrejme, aj im. A nakoniec je tu aj inštitút, čo dnes nie je z prospechového štipendia, ak by sa tie poplatky zaviedli, študenti by mohli dostať približne okolo 300 mil. motivačné prospechové štipendium. To je takisto o kvalite, páni poslanci a panie poslankyne.

Len jednu poznámku ešte k pánovi poslancovi Madejovi. Hovoríte o desaťtisícoch. Prepáčte, ale to je také číslo, ktoré ste si vytvorili veľmi zvláštnym spôsobom. Prosím, pozrite sa na štúdiu, ktorá hovorí o dopadoch, kde prieskum robila Študentská rada vysokých škôl, ktorá má úplne iné čísla, ako vy tu uvádzate.

Panie poslankyne, páni poslanci, nechcem dlho hovoriť, ale tento zákon predkladám v prvom rade preto, že som presvedčený, že je užitočný, potrebný pre slovenské vysoké školstvo. Zavádza efektívny systém financovania, ale aj účinnú sociálnu podporu. Páni poslanci, panie poslankyne, naozaj chcete, aby zostal zachovaný dnešný systém? Aby dnes tí, ktorí sú nemajetní, sa vôbec neprihlásili na vysokú školu, pretože nemajú túto sociálnu podporu? Chcem spoluúčasť študentov, ale chcem, aby sa aj mohli pýtať, čo za svoju spoluúčasť dostanú.

Páni poslanci, panie poslankyne, myslím si a som presvedčený, že spoločne môžeme nájsť zákon, ktorý prospeje študentom aj vysokým školám, a preto vás prosím o podporu. Ďakujem.