P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Vavrík a Miklušičák s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zalu. Pán poslanec Vavrík nie.

Pán poslanec Miklušičák, nech sa páči.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vo svojom vystúpení pán kolega v súvislosti s návrhom pána Mikloška zakotviť kresťanské tradície do preambuly Zmluvy o Európskej únii, o ústave, uviedol okrem iného, že Sovietsky zväz prehral svoje pozície nie vďaka nemorálnosti systému, ale vďaka svojej konkurencieschopnosti. Podľa môjho názoru je práve strata konkurencieschopnosti zapríčinená nemorálnosťou systému, ktorý v Sovietskom zväze bol. V prípade, že Európa zabudne na svoje morálne korene, obávam sa, že takým istým spôsobom skončí a stratí konkurencieschopnosť aj to, čo sa snaží obhajovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zala, chcete reagovať? Nie. Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Moje vystúpenie, vážení kolegovia, bude veľmi krátke. Chcem, myslím, že to základné stanovisko nášho klubu definoval pán kolega Zala, ja by som sa chcel vyjadriť k návrhu uznesenia, ktoré predložil pán kolega Mikloško, a v tej súvislosti podať niekoľko myšlienok.

Keď sa pozriem na to uznesenie, ktoré nám predložili vážení kolegovia z KDH, tak v podstate sú zaujímavé také dve základné veci, ktoré sú uvedené v bode 2, to znamená, že bude vypustená druhá časť z návrhu zmluvy Charta základných práv Únie, a ten bod 4, teda pre mňa osobne, že bude zachovaný princíp jednomyseľnosti pri politikách Únie v doterajšom rozsahu obzvlášť v oblastiach zahraničnej politiky, obrany, daní, trestného práva, občianskeho práva dotýkajúceho sa rodinného práva, súdnej, policajnej spolupráce, azylu a migrácie.

Mám pri prerokovaní tohto bodu programu také trošku zmiešané pocity. Vážené kolegyne, pamätáte sa na reakcie starších členov poslaneckej snemovne. V čase, keď vznikol Smer, boli sme v podstate takí zakuklenci, ktorí sa formálne hlásili k Európskej únii a len formálne deklarovali svoje stanoviská kvázi súhlasné s tým, že konečný cieľ bol, aby sme do Európskej únie nevstúpili. V celom tom období sme deklarovali dôvody, pre ktoré sme si mysleli, že treba venovať vstupnému procesu oveľa väčšiu pozornosť, treba oveľa viacej intelektualizovať základné témy, ktoré sa dotýkajú tohto vstupu, že treba veľmi výrazným spôsobom na tento proces pripravovať krajinu, a to nielen vo faktickej rovine, pripravovať celý mechanizmus správy štátu. Ak sa na to máme pripravovať aj ideovo, máme predvídať situácie k oblasti ústavného práva z hľadiska parlamentarizmu našej krajiny, dopredu s dostatočným časovým predstihom poznať postavenie, úlohy národného štátu v meniacom sa procese, pokúsiť sa predvídať aspoň trošku budúci vývoj. Hovorili sme v tejto súvislosti dokonca o stratégiách pre krajinu, ktoré mali rôzne formy a pod. Snažili sme sa žiadať, aby štát aktivizoval intelektuálnu základňu, ktorú má, a táto intelektuálna základňa by v celom spektre politických názorov by sa pokúšala akosi nájsť nejakú takú akceptovateľnú víziu ďalšieho fungovania nášho štátu v tom, že aspoň na tých základných otázkach sa zjednotíme, pretože všetci deklarujeme záujem o základné národnoštátne záujmy nášho štátu.

Tento celý proces mal veľmi zvláštne vyústenie ako teraz, keď sme dokonca povedali, že ten vstup do Európskej únie je takou závažnou otázkou, že pravdepodobne ani netreba vnútropolitický život znepokojovať nejakými aktivitami nad rámec a pokúsiť sa - dokonca sme hovorili o povstupových šokoch - pripraviť krajinu, zjednotiť sa aspoň na chvíľočku, aby sme boli schopní v konečnom dôsledku pre prípadné nové výzvy, ani by som nepovedal, že negatívne, nové výzvy, aby sme ich dokázali zvládnuť, pretože všetci vieme, že zjednotená Európa je okrem iného aj Európou záujmov. Tie záujmy treba identifikovať a treba sa pripraviť a svoje si hájiť. Často som dokonca na pôde Národnej rady počul výzvy z úst európskych politikov, aby sme tak činili. Na to, samozrejme, treba pripraviť domáce kapacity. No v tomto smere sme veľmi kritickí, boli sme kritickí a zaznelo to aj vo vystúpení pána kolegu Zalu.

Pán Mikloško, my sa nemusíme sporiť, že pri otázkach, ktoré sa dotýkajú národnoštátneho záujmu, nájdete v nás veľmi pozorných poslucháčov. Problém je, že ja sa snažím vnútorne si identifikovať, čo to ten národný štát v súčasnej Európe reálne je. Okrem politického sebaurčenia politická teória definuje aj tzv. hospodárske sebaurčenie. Tam bol ten náš vstup na to, aby národný štát mohol zmysluplne fungovať, aby sa dokázal sebareprodukovať, potrebuje mať k dispozícii nejaké zdroje. Potrebuje legislatívnu autonómiu, potrebuje istú mieru hospodárskej politiky, nástroje tej hospodárskej politiky. Musí vlastniť a užívať verejné zdroje a pokúsiť sa z nich zabezpečovať všeobecný blahobyt. A ten národný štát má zabezpečiť, aby to prípadné vznikajúce bohatstvo sa aspoň trošku rovnomerne medzi jednotlivé vrstvy obyvateľstva rozdeľovalo.

Po šesťročnom pôsobení súčasnej vlády, ktorej súčasťou je aj KDH, ani jeden z týchto atribútov nie je zmysluplnou disponibilnou súčasťou politického rozhodovania. Jednoducho neexistuje. Zostali by zvyšky legislatívy s tým, že základný legislatívny rámec sa už tvorí v Európskej únii. Ostáva mi teraz iba to, že Slovensko sa stáva priestorom pre investorov z celej Európy a už vlastné domáce ambície nemá. Nech sa páči, berieme to na vedomie. Napriek tomu sa stane, že tá budúca Európa bude nejakým spôsobom vyhodnocovať sociálne prostredie. Osobne nesmierne vítam, že Európa na rozdiel od deklarovaných hodnôt v našom parlamente je solidaristická, že tá Európska únia pociťuje potrebu prerozdeľovať vyrobené statky, považuje za hodnotu rovnomerný vývoj celej krajiny.

Z toho dôvodu pre mňa ako ľavostredového politika je to otázka, aby naozaj na tejto scéne Európska únia v nových podmienkach, keď už jednoducho otázka základnej hospodárskej dynamiky štátu nie je v mojich rukách, tak je potrebné, aby z výsledkov tých procesov nejakým spôsobom naďalej sme udržali solidaristický rast krajiny a pokúšali sa celý ten priestor Európy udržať v primeraných, minimálne v sociálnych podmienkach. No a v tejto situácii, keď zrazu sa v nás ozýva nové národné sebavedomie, zrazu začíname hľadať novú formu národnoštátnej suverenity v oblastiach, ktoré sú nesmierne dôležité. Plne rešpektujem otázku neviem kresťanskej zmienky, kresťanských tradícií v preambule. Je mi jasné, že je tu možno prevažná časť ľudí, ktorí jednoducho majú veľmi silný pocit v tomto smere a želajú si tu úprimne, preto nemám osobne problém tento návrh v žiadnom prípade podporiť.

Napriek tomu si myslím, že súčasťou sociálneho života ako celku je súbor ďalších veľmi dôležitých otázok a v rámci tých mi už potom v predloženom uznesení niektoré veci chýbajú a dokonca niektoré sú hlboko kontradiktórne. Osobitne mám na myslí bod 4. Sami vieme, že jednomyseľnosť, ak niekto študuje históriu parlamentarizmu, tak vie, že jedinýkrát bol parlamentarizmus skutočne ohrozený v Poľsku, keď mali princíp jednomyseľného rozhodovania a stačilo od zemana slovo "nesaglašam" a už bolo po rokovaní. Princíp jednomyseľnosti sa dá udržať možno v štvor-, možno v 15-člennom kolektíve, ale v 25-člennom kolektíve, a to už v pozíciách, kde neexistuje problém bipolarity sveta, kde oveľa viacej bude vystávať otázka rešpektovania tých alebo oných záujmov, že bude treba hľadať zmysluplnejší mechanizmus riešenia základných európskych problémov. A v danej situácii teraz hovoriť o jednomyseľnosti ako pomaly o najdôležitejšom národnoštátnom záujme, nerozumiem tomu, úprimne tomu nerozumiem.

Ale aby som zbytočne veľa nehovoril, myslím, že základné veci, ktoré som chcel povedať, som povedal. Chcem iba povedať, že za týchto okolností, pán kolega, by som navrhol váženej snemovni, aby sme o bodoch uvedených v bode B vášho uznesenia hlasovali jednotlivo.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Číža pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Súhlasila by som v mnohom s pánom poslancom a možno na osvieženie pamäti by som sa chcela opýtať pána poslanca Mikloška, čo z Charty základných práv Únie nechceme dodržovať? Dôstojnosť, právo na život, právo na osobnú integritu, zákaz mučenia, právo na slobodu, rešpektovanie súkromného rodinného života, ochranu osobných údajov, právo na manželstvo a právo na založenie rodiny, právo na majetok, právo na vzdelanie, právo na rovnosť mužov a žien, právo dieťaťa, napríklad právo na zdravotnú starostlivosť, právo na ochranu rodiny a pracovného života? To všetko je súčasťou Charty základných práv Únie. To je vec, ktorú by som prosila, aby sme rešpektovali. A preto by som sa tiež priklonila k tomu, aby sme hlasovali o jednotlivých bodoch bodu B osobitne.

Takisto princíp jednomyseľnosti, myslím si, že u nás sa to nevysvetlilo dostatočne. Práve budúca ústavná zmluva umožňuje, aby štát, ak sa necíti dostatočne pripravený na niektoré nariadenie alebo na niektorú zákonnú normu, mal možnosť povedať, že s týmto nesúhlasíme. Čiže to je práve presne proti tejto myšlienke, ktorú sa tu vy snažíte uplatniť. Lebo vzhľadom na počet a možnosť ovplyvnenia, či už jedným komisárom, alebo 14 poslancami, jednoducho rozhodnutie, ak bude dodržaný princíp jednomyseľnosti, bude u nás platiť, aj keď na to nebudú vytvorené podmienky. Takže si myslím, že mnohé z týchto vecí potrebovali radšej... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána premiéra, či sa chce vyjadriť.

Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, so záujmom som si vypočul túto diskusiu k informácii o rokovaní medzivládnej konferencie. Nechcem komentovať každé vystúpenie a už vôbec nie nejako hĺbkovo, ale chcem uviesť iba niekoľko poznámok, ktoré považujem za zásadnejšie.

Najviac ich budem adresovať pánovi poslancovi Mikloškovi. Ja, samozrejme, rešpektujem akýkoľvek náhľad, akýkoľvek názor, akýkoľvek uhol pohľadu na akúkoľvek tému. Na niektoré témy ich máme, prirodzene, rozdielne. Ale kde by sme sa mohli zjednotiť, to sú fakty. A preto by som zo dva-tri chcel uviesť, aby sme veci videli v správnom a pravom svetle.

Prvým faktom je, že nie je pravda, že Národná rada nepozná text návrhu európskej ústavnej zmluvy. Ja som už išiel na decembrový samit Európskej únie, pričom ten text sa vôbec, ale vôbec nezmenil. Už na decembrový samit som išiel s mandátom Národnej rady, ak sa pamätám, v októbri ste prijímali uznesenie, následne sme ho prerokovali vo vláde a dodnes sa týmto uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, samozrejme, riadime a orientujeme. Informácia, ktorú som vám poskytol, svedčí o tom, aby bol prehľad o vývoji debát a diskusií, ktoré od decembrového samitu počas írskeho predsedníctva priniesol život.

Ale opakujem ešte raz, Národná rada Slovenskej republiky pozná návrh európskej zmluvy vlastne od okamihu, keď opustil Európsky konvent, a budeme sa aj teraz tento týždeň odrážať presne od tohto textu európskej ústavnej zmluvy.

Druhá poznámka k pánu poslancovi Mikloškovi. Pán poslanec sa obáva, že schválením európskej ústavnej zmluvy dôjde k strate suverenity našej vlasti. Ja si myslím, že by sa dalo argumentovať právne, vecne, keby sme rozoberali jednotlivé prvky, ktoré robia štát suverénnym, zvrchovaným, alebo túto suverenitu alebo zvrchovanosť narúšajú, ale myslím si, že sú aj argumenty formálne alebo politické. Jedným z takýchto formálnych alebo politických argumentov je povedzme výrok, že ak by to tak bolo, tak by sa dobrovoľne zriekali suverenity aj také krajiny, ako je Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Poľsko a iné. Nemyslím si, že schválením takéhoto textu európskej ústavnej zmluvy dôjde k umenšeniu suverenity. Osobne som presvedčený o pravom opaku. Osobne som presvedčený, že práve v podmienkam Európskej únie sa Slováci, slovenský národ, občania Slovenskej republiky môžu rozvíjať omnoho bezpečnejšie, suverénnejšie a zvrchovanejšie, ako to bolo dosiaľ. Koniec koncov hovorili mi o tom mnohí kolegovia z podobne neveľkých krajín, ako je Slovensko, dánsky kolega, írsky kolega a švédsky, írsky tu nedávno otvárali spoločnú ambasádu.

Ja si myslím, že návrh európskej ústavnej zmluvy je dobrý. A ak by som si mal pomôcť ešte jedným takým formálnym argumentom, tak by som, pán poslanec Mikloško, povedal, že som ochotný podpísať návrh európskej ústavnej zmluvy, ale iba taký, aký bude dobrý povedzme aj pre hrdý poľský národ, tak ako som počul vo vašom vystúpení. Inú nepodpíšem! Len takú, akú podpíše aj poľský kolega. Len takú, akú bude ochotný podpísať aj nemecký kancelár, aj francúzsky prezident Chirac. Nijakú inú nepodpíšem!

Čiže tu niekde by som bol rád, keby sme sa snažili vzájomne si porozumieť. Ja si svoju zodpovednosť veľmi dobre uvedomujem. Veľmi. A, samozrejme, tá zodpovednosť je delená, moja pri parafe, tak by som povedal, ale rozhodujúca bude v konečnom dôsledku zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky, lebo predpokladám, že ratifikačný proces, ak to všetko dobre pôjde, európskej ústavnej zmluvy sa odohrá práve v tejto rokovacej miestnosti.

Toto som si považoval za potrebné povedať k návrhu pána poslanca Mikloška a myslím si, že lepší je ten návrh uznesenia, ako sme ho počuli z dielne gesčného výboru, ktorý túto správu prerokoval, informáciu.

Pán poslanec Banáš zasa predstavil iný uhol pohľadu alebo iný náhľad na tú istú tému a ja nebudem skrývať, že tento náhľad je mi bližší alebo že vidíme problematiku európskej ústavnej zmluvy približne rovnakými vecami.

Myslím si, že k nedorozumeniu môže často dochádzať aj preto, že si niekedy neuvedomujeme, že tie kompetencie budú delené. A aj tie, ktoré zveríme komunitárnej úrovni, budeme s ňou zdieľať, nebude sa o tých rozhodovať mimo nás. Budeme mať svojho komisára, budeme mať ľudí v exekutíve, budeme mať svojich poslancov. Európu by sme nemali vnímať ako niečo, čo je nad nami alebo proti nám, ale budeme aj tie spoločne zdieľané kompetencie vykonávať spoločne. Budeme prítomní aj pri rozhodovaní o komunitárnych kompetenciách, ktoré na základe princípu subsidiarity budú tej komunitárnej úrovni zverené.

A ešte možno dve-tri poznámky k vystúpeniu pána poslanca Zalu. On tiež povedal, že akoby sa zmysel existencie štátu strácal pri existencii takéhoto textu. Ja si myslím, že práve naopak, že naozaj platí, že v takýchto nových podmienkach máme jedinečnú možnosť sa rozvíjať dobre zo všetkých stránok materiálnych aj duchovných. Pán poslanec Zala kládol niekoľko rečníckych otázok, napr. akú Úniu chceme? Myslím si, že chceme Úniu hodnôt, že chceme Úniu takých hodnôt, ako je napr. subsidiarita a solidarita. Mne tie hodnoty tam nechýbajú, naopak, veľmi silno sú tam prítomné - aspoň ja to tak vidím.

Chceme Európu bez deliacich čiar, aj v tom sa môžeme zhodnúť, aby neboli ani veľkí, ani malí, ale aby sme boli rovnocenní, aby neboli ani starí a noví, ani bohatí a chudobní. Ale myslím si práve, že aj zjednotenie sa na texte európskej ústavnej zmluvy, na takom texte, za ktorý budeme ochotní a schopní hlasovať všetci, môže viesť k tomu, že sa budú tie deliace čiary strácať. Tie politické sa stratili, ale ešte tie ekonomické, sociálne a mnohé ďalšie, samozrejme, jestvujú.

Pán predseda, toľko moja reakcia. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

P. Kubovič, poslanec: Vážený pán predseda, v diskusii odzneli štyri diskusné príspevky, z toho bol predložený pánom poslancom Mikloškom jeden návrh na uznesenie. Vzhľadom na to, že v spoločnej správe máme schválený návrh na uznesenie, dovolím si navrhnúť takýto spôsob hlasovania. Ešte v diskusii odznelo od pána poslanca Číža, aby na návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Mikloško, aby v bode B sa hlasovalo jednotlivo. Chcem sa ho opýtať, či s týmto názorom súhlasí, alebo dáme o tom hlasovať?

P. Hrušovský, predseda NR SR: Najskôr povedzte svoj...

P. Kubovič, poslanec: Poprosil by som o odpoveď pána poslanca Mikloška, pretože on je predkladateľom návrhu.

F. Mikloško, poslanec: Vzhľadom na to, že je to akési jednotné videnie celého problému, prosím, aby sa hlasovalo naraz.

P. Kubovič, poslanec: Kompletne naraz o bode B? (Súhlasná odpoveď poslanca.) Ďakujem. Takže budeme hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som v mene klubov opozície požiadal o zvolanie poslaneckého grémia.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pred hlasovaním? (Odpoveď poslanca.) Panie poslankyne, páni poslanci, 15-minútová prestávka.

Poprosím členom poslaneckého grémia, aby sa dostavili na rokovanie. Budeme pokračovať o 17.45 hodine.

(Prerušenie rokovania o 17.29 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 17.57 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Zároveň vás prosím o ospravedlnenie predĺženia rokovania poslaneckého grémia.

Ešte pred tým, ako pristúpime k hlasovaniu, chcem vás informovať o rozhodnutí, ktoré mi dnes doručil predseda klubu nezávislých poslancov pán Vojtech Tkáč, ktorý mi listom z dnešného dňa oznámil, že vystupuje k dnešnému dňu z Klubu nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z morálnych dôvodov. Zároveň v ten istý deň mi doručil poslanecký klub nezávislých poslancov rozhodnutie o voľbe nového predsedu, ktorým sa stal pán poslanec Miroslav Abelovský. Toľko k doručeným oznámeniam poslancov.

Ďalej vás chcem informovať, panie poslankyne, páni poslanci, že na základe dohody v poslaneckom grémiu došlo k zmene začatia hodiny rokovania 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v stredu. Pôvodne som zvolal schôdzu na 9.00 hodinu, vzhľadom na to, že v tento deň sa uskutoční oficiálna rozlúčka s tragicky zosnulými vojakmi v Martine a viacerí páni poslanci požiadali o účasť, či už z dôvodov príbuzenských, alebo iných, na tejto rozlúčke osobne, dohodli sme sa, že rokovanie 28. schôdze Národnej rady začne v stredu o 13.00 hodine z toho dôvodu, že posledná rozlúčka sa koná o 9.45 hodine v Martine.

Ďalej vás chcem informovať, že informáciu, ktorú mal podať pán premiér na základe jeho osobného požiadania, o príčinách tejto tragédie sme presunuli na neskorší termín, na budúci týždeň aj z toho dôvodu, že by asi nebolo vhodné v takom krátkom čase po pohrebe týchto vojakov rokovať o tejto udalosti v Národnej rade Slovenskej republiky. Presný deň, kedy budeme rokovať o tomto bode, dohodneme s pánom premiérom, poprípade s pánom ministrom obrany Slovenskej republiky.

Toľko k informácii z rokovania poslaneckého grémia.

Teraz pristúpime k hlasovaniu. Pred hlasovaním - pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, ak dovolíte, zmenil som požiadavku, aby sa o bode B hlasovalo en bloc, teda súhlasím s požiadavkou viacerých poslancov, aby sme o bode B.1 až 6 hlasovali jednotlivo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Poprosil by som pána spoločného spravodajcu, aby v zmysle návrhu pána poslanca Mikloška, ktorý bol predkladateľom pozmeňujúcich návrhov, dal v súlade s týmto aj hlasovať.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem, vážený pán predseda. Takže v tejto chvíli budeme najprv hlasovať o uznesení, ktoré vyplýva zo spoločnej správy, ktoré hovorí, že Národná rada berie na vedomie informáciu o priebehu. Potom pôjdeme s tými ďalšími bodmi, lebo tam je to identické. A zo spoločnej správy musí ísť prvé.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, ruším toto hlasovanie. Len pre informáciu, tento istý návrh uznesenia ste, pán poslanec Mikloško, navrhli pod bodom A - berie na vedomie informáciu pána predsedu vlády o doterajších záveroch rokovania medzivládnej konferencie. Takže to sa prekrýva s uznesením gestorského výboru. Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 126 za návrh, 6 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Prosím ďalšie návrhy.

P. Kubovič, poslanec: Takže teraz prejdeme k návrhu uznesenia pána poslanca Mikloška, čiže časť A už bola schválená, takže nemusíme o nej dávať hlasovať. Môžeme pristúpiť k bodu B. Pán poslanec žiada, aby sme o jednotlivých bodoch hlasovali samostatne. Takže, pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o bode B.1.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 99 za návrh, 12 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Ďalší návrh.

P. Kubovič, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o bode B.2.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 22 za, 72 proti, 40 sa zdržalo.

Bod 2 sme neschválili.

Budeme hlasovať o bode 3. Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 132 za, 2 sa zdržali.

Bod 3 sme schválili.

Hlasujeme o bode 4.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 38 za, 9 proti, 82 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Bod 4 sme neschválili.

P. Kubovič, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o bode 5.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 120 za, 11 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

P. Kubovič, poslanec: Môžeme hlasovať o bode 6.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bode 6.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 34 za, 16 proti, 79 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme neschválili.

P. Kubovič, poslanec: Ešte nám zostáva hlasovať o bode C, ktorý žiada predsedu vlády, tak ako je uvedené v materiáli, takže... (Reakcia z pléna.) Prosím? Áno, kompletne. Takže budeme hlasovať o bode C ako o celku.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 27 za, 45 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, to, čo urobil slovenský parlament z toho, čo som žiadal, je úplne smiešne. Samozrejme, doprajem všetkým poslancom, aby sa na tom usmievali. Sťahujem celé to moje uznesenie a nežiadam o ňom hlasovať. Proste je pod našu úroveň, aby sme hlasovali v tejto podobe. (Ruch v sále.) Sťahujem. To nie je uznesenie! Toto ste "vykuchali" a urobili ste z toho nejakú onú "králikáreň".

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem, pán spoločný spravodajca. Hlasovaním sme vyčerpali program 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Vyhlasujem 27. schôdzu za skončenú.

Dovidenia zajtra na slávnostnej schôdzi pri príležitosti inaugurácie prezidenta Slovenskej republiky.

(Rokovanie 27. schôdze NR SR sa skončilo o 18.09 hodine.)