B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Teraz nasleduje pokračovanie v rozprave k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (tlač 650).
Prosím pána ministra Rudolfa Zajaca, aby sa vrátil do rokovacieho priestoru. Pán spravodajca Tibor Bastrnák už sedí na svojom mieste, čakáme ešte na pána ministra Zajaca.
(Pauza pre neprítomnosť ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca v rokovacej sále.)
No, takže máme tu aj pána ministra Zajaca.
V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Biroš, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Džupa.
P. Biroš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, s určitým napätím a nedočkavosťou som sa púšťal do čítania zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, ktorý by mal nahradiť existujúci Liečebný poriadok. Ten Liečebný poriadok, ktorý od toho času, čo jeho uplatňovanie začalo spôsobovať narastanie deficitu v systéme povinného zdravotného poistenia, vyvolával negatívne reakcie zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a nespokojnosť pacientov v neposlednom rade taktiež.
Pri čítaní tých ustanovení zákona, ktoré ustanovujú, že zoznam zdravotných výkonov, zoznam diagnóz, zoznam liekov, zoznam zdravotníckych pomôcok a zoznam dietetických potravín sa vydá opatrením, ktoré je podľa mojich vedomostí svojou silou nižšie ako zákon, napadla mi situácia spred asi desiatich rokov. V dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky musel rezort zdravotníctva presunúť úpravu podmienok, spôsobu a rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti z nariadenia vlády do zákona. V tejto súvislosti mi to znova napadlo. Neviem odborne posúdiť, či sa rezort zdravotníctva dokázal vysporiadať s článkom 40 Ústavy Slovenskej republiky vo vzťahu k povinnosti upraviť podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti zákonom, či s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k povinnosti upraviť nielen podmienky, ale aj rozsah a spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti. Bol by som však veľmi rád, keby množstvo vynikajúcich nápadov prenesených do návrhu zákona nezostalo niekde v šuflíku len preto, že by ustanovenie nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Za dôležitý cieľ predloženého zákona považujem jasnú odpoveď na otázku, ktoré ochorenie, liek, zdravotnícku pomôcku či dietetickú potravinu dostane pacient bez platenia na základe verejného zdravotného poistenia, na ktoré z nich si bude musieť čiastočne doplatiť, resp. za ktoré z nich bude musieť vynaložiť vlastné finančné zdroje. Tento cieľ zákon podľa môjho názoru spĺňa, pretože rámce sú vyjadrené jasne, zrozumiteľne a transparentne.
Pretrvávajúci stav zadlženosti systému solidárneho zdravotného poistenia je už ďalej neudržateľný. Pacient nemôže dostať tzv. bezplatnú zdravotnú starostlivosť v neobmedzenom rozsahu. Z toho vyplýva potreba obmedzenia jej poskytovania. Uvedomujem si nesmiernu zodpovednosť rezortu zdravotníctva správne nastaviť rozsah zdravotnej starostlivosti poskytovanej bezplatne na základe verejného zdravotného poistenia a súčasne zachovať jej kvalitu. Určiť priority, ktoré odborná verejnosť i laická verejnosť očakáva od systému solidárneho zdravotného poistenia.
Verím, že po nadobudnutí účinnosti opatrení, ktorými sa vydajú všetky spomínané zoznamy, sa potvrdí ministrom zdravotníctva prezentovaný názor, že poistenec nebude platiť ani doplácať na liečbu nezaplatiteľných a finančne náročných ochorení ohrozujúcich jeho život a zdravie. Vysoko oceňujem aj zakomponované právo zdravotnej poisťovne uhradiť pacientovi časť úhrady, ktorá zodpovedá jeho spoluúčasti, ak sa poistenec pravidelne podrobuje preventívnym prehliadkam, očkovaniam a vedie zdravý spôsob života. Prvýkrát, ak zdravotné poisťovne určia jasné pravidlá hry, ktoré sa nebudú dať zneužiť, bude mať možnosť poistenec so zdravým spôsobom života získať akýsi bonus za to, že lekára nenavštevuje často, a teda zo svojho osobného účtu verejného zdravotného poistenia odčerpáva podstatne menej ako poistenec, ktorý si svoje zdravie poškodil aj tým, že sa nesprávne stravuje, fajčí, pije alebo má iné neduhy.
Obávam sa upustenia od regulácie cien, keď dôjde k dohodovaniu zmluvných cien medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou. Navrhovaný princíp vychádza z predpokladu korektnej dohody o zmluvnej cene vyhovujúcej obom zmluvným stranám. Tento princíp následne môže vytvoriť podmienky na dojednanie cien zdravotných výkonov a s ohľadom na príjmy príslušnej zdravotnej poisťovne a nie na úrovni ekonomických oprávnených nákladov zo zisku. Chýba mi mechanizmus určenia ceny v prípade, ak ide o výkony, ktorých ceny plne hradí poistenec. Časté cenové zmeny môžu tiež ovplyvniť ekonomické prostredie v zdravotníctve.
Aj keď sme si už zvykli na to, že v zdravotníckom zariadení platíme raz 20, inokedy 50 Sk, považujem za dôležité upriamiť pozornosť na zúženie okruhu osôb oslobodených od povinnosti uhrádzať v zdravotníckom zariadení platbu za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, aj keď nejde o systémové riešenie, ktoré by zdravotníckemu zariadeniu nekomplikovalo život v spojení so sledovaním, či pacient stojaci pred zdravotníckym pracovníkom je tou osobou, ktorá je od platenia oslobodená, alebo nie.
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, napriek mojim nahlas vysloveným úvahám schválenie zákona podporím svojím hlasom. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako jediný s faktickou poznámkou pán poslanec Chovanec. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.
M. Chovanec, poslanec: Ja by som sa chcel spýtať môjho vzácneho priateľa, kolegu poslanca - takže ako to vlastne je? Pán minister verejne prezentoval v médiách niekoľkokrát, že občan má reformu za sebou, že občan nebude doplácať ani jednu korunu, že všetko to, čo občana čakalo, že už vykonal. A teraz od teba počúvam ako od blízkeho straníckeho spolupracovníka s pánom ministrom, že občan sa nebude podieľať na nezaplatiteľných diagnózach. Takže bude občan platiť za niektoré diagnózy alebo nebude platiť? Pretože ja podľa znenia zákona sa domnievam, že sú tam diagnózy, za ktoré občan má doplácať. Ty tvrdíš, že len na nezaplatiteľné diagnózy, že to má vyriešené. Tak ako to je, prosím vás pekne, s tými plateniami?
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Džupa. Pripraví sa pán poslanec Vajda.
K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte pripojiť k tomu, čo doteraz odznelo v diskusii k vládnemu zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a za služby súvisiace s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti, niekoľko úvah.
V prvom rade chcem pripomenúť, že súbor pripomienok a diskusných príspevkov za náš poslanecký klub Ľudovej strany - HZDS v Národnej rade Slovenskej republiky je medzi členmi poslaneckého klubu rozdelený, a keď som to pri poslednom vystúpení zverejnil, tak som zabudol povedať, že súvislosti, ktoré majú priame napojenie na Európsku úniu, na svetové zdravotníctvo, na vývojové trendy v stredoeurópskom priestore a v rámci Európskej únie, má na starosti pani poslankyňa Dr. Belohorská, a preto sa aj tejto problematike pravdepodobne bude venovať vo svojom diskusnom príspevku.
Čo sa týka rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a na základe úhrad služieb, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, treba povedať, že rozsah uhrádzaných, resp. priplácaných výkonov a služieb je výsostne na politickom rozhodnutí. V tejto súvislosti musím pripomenúť, výsledok parlamentných volieb 2002 legitimoval túto vládu, ktorá predkladá spomínané zákony a týmto spôsobom vlastne vláda dostala mandát na to, aby pred Národnú radu predstupovala s návrhmi zákonov v zmysle svojho straníckeho presvedčenia a v zmysle mandátu, ktorý jej dali voliči.
Ak mám povedať záver z hľadiska pohľadu nášho politického subjektu Ľudovej strany - HZDS, deklarovali sme a potvrdzujeme, že v rozhodujúcich oblastiach diagnostiky a liečby sme za model plného hradenia týchto výkonov zo strany zdravotných poisťovní. Uvádzam to úmyselne z toho dôvodu, lebo mnohokrát sa v médiách objavujú kváziúvahy o tom, že zdravotníctvo nie je bezplatné a že niekto si azda neuvedomuje základnú terminológiu v tejto oblasti. Áno, zdravotníctvo bezplatné nie je. Otázka je, do akej miery je hradené. Čiže z filozofického alebo z hľadiska tvorby princípov a zásad naša transformácia nerátala s inou alternatívou ako s tou, že bude rozsah zdravotnej starostlivosti a výkonov plne hradený zo zdravotného poistenia.
Pri ďalšej argumentácii treba tiež spomenúť, že prípadné ďalšie momenty, ktoré by mohli diskutovať o výške, spôsobe a šírke uhrádzania výkonov v zdravotníctve, nám takpovediac tromfy z rúk vyrazil nález Ústavného súdu, ktorý de iure potvrdil rozdelenie zdravotníckych služieb na súvisiace a nesúvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Takže uvedomujeme si a rešpektujeme nález Ústavného súdu, aj keď, samozrejme, trpezlivo si počkáme na jeho plné znenie a s ďalším politickým subjektom, s ktorým sme dávali podnet na Ústavný súd, sa pravdepodobne poradíme o ďalšom postupe.
Čo sa týka samotného zákona, musím konštatovať, že znenie toho a s ním súvisiacich zákonov zakladá pomerne značnú administratívnu náročnosť, ktorá, čo sa týka poskytovateľov a čo sa týka zdravotných poisťovní, je odôvodniteľná a ťažko sa argumentuje, prečo by mala byť jednoduchšia a prečo by nemala byť taká rozsiahla. Horšou situáciou však je, že toto znenie zákona zakladá aj množstvo povinností zo strany pacientov či klientov. A musíme predpokladať, nie každý má rovnaký stupeň právneho povedomia, vzdelania aj vzťahu k administratívnej náročnosti, ktorá vyplýva zo znení zákonov. Bude to preto prinajmenej jeden veľmi vážny, podľa môjho názoru, rizikový faktor pri aplikácii tohto zákona v prípade, že bude Národnou radou Slovenskej republiky schválený.
Ďalšia poznámka sa týka nastavovania úhrad za výkony, resp. kategorizácie jednotlivých bodov rozsahu zdravotnej starostlivosti. Je to postavené na kategorizačných a katalógových komisiách a v každom prípade, v akomkoľvek objektívnom pohľade na tvorbu katalógov a jednotlivých kategórií v niekoľkých oblastiach, netýka sa to len výkonov, liekov, zdravotníckych pomôcok, je vždy zaťažená subjektívnym pohľadom. Samozrejme, ten sa dá eliminovať. Ale nič to nemení na skutočnosti. Vytvorí určitý priestor na rôzny výklad a možno aj na špekuláciu.
Čo sa týka kategórie výkonov nesúvisiacich so zdravotnou starostlivosťou. V tejto kategórii sa opäť objavuje aj náklad alebo náklady za stravovanie. Už na pôde parlamentu som si dovolil raz na to upozorniť a zopakujem to opakovane. Žiaden stravovací režim v nemocnici - a teraz hovorím konkrétne o podmienkach hospitalizácie - nie je stravovacím režimom, ale je súčasťou liečby a súčasťou liečebných postupov, ktoré stanovuje lekár, a tento postup vyplýva z platného nespochybniteľného diétneho systému pre nemocnice. Tento diétny systém rozpracovaný v priebehu niekoľkých desiatok rokov, myslím, patrí svojím štandardom medzi tie časti medicíny, ktoré sú odbornou úrovňou porovnateľné s vyspelými krajinami Európskej únie a sveta.
Preto ako lekárovi, ktorý jednu z kvalifikácií má aj nutriciu, či to v zákone bude zakomponované, alebo nie, to vytvára veľmi vážny argument a veľký finančný problém. Nikdy sa nedokážem - a predpokladám, aj veľká časť zdravotníckych pracovníkov - zmieriť s tým, že diéta je súčasťou stravovacieho procesu. Bral by som, ak by náklady spojené s prípravou diéty boli vzaté do služieb hradených alebo čiastočne hradených poistencom. Ale aby za diétou bolo rovná sa, za tým rovná sa slovo strava, aby sa to potom spájalo do jedného úkonu alebo výkonu, ktorý nesúvisí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, z odborného hľadiska neobstojí. Nehovoriac už o tom, že môže to vyvolať určité problémy.
Skúsim položiť možno naivný, ale práve preto, aby bol preukázateľný, príklad. Bude v nemocnici pacient po pankreatitíde, táto pankreatitída po zvládnutí akútneho stavu je viazaná na veľmi prísnu a špecifickú diétu a vzhľadom na to, že mu lekár naordinuje túto diétu, ale pacient uvedie, že si za stravu zaplatil, bude požadovať alebo si objedná, alebo prostredníctvom príbuzných či právneho zástupcu si donesie, alebo nechá doniesť diétu, aká sa mu možno v tejto chvíli zdá byť vhodnejšia, a hlavne táto diéta však vážnym spôsobom môže zhoršiť, akutizovať jeho aktuálny zdravotný stav. Samozrejme, lekár sa ohradí. A teraz vznikne trecia plocha, ktorá bude končiť súdnym pokračovaním?
Hovorím, úmyselne som to pribrúsil, úmyselne som to vyhnal do absolútnych hraníc, ale teoreticky taká možnosť prichádza do úvahy. A chcem to použiť ako jeden z argumentov na podporu skalopevného názoru, že diéta a nemocničná strava nie je to isté.
Čo sa týka rozsahu úhrady, treba povedať celkom jasne a konkrétne - a koniec koncov objavilo sa to v príspevkoch doterajšej diskusie aj prostredníctvom médií verejnosť je informovaná -, že sa zužuje skupina ľudí, ktorá bude mať uhrádzanú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia. Niektoré sú odstrániteľné záležitosti a predovšetkým je to veľmi citlivá oblasť úhrad deťom. Pretože zákon predpokladá v § 37 ods. 8, že úhrady sa týkajú detí do dovŕšenia jedného roku veku.
Ďalší moment, na ktorý chcem poukázať a ktorý tiež prinesie podľa môjho názoru množstvo problémov, dezinterpretácií a trecích plôch, je, že zákon predpokladá v prípade, ak pacient v rámci princípu slobodného výberu svojho lekára alebo zdravotníckeho zariadenia, že je viazaný na súhlas poisťovne, samozrejme, netýka sa akútnych prípadov, aj keď je tam určité obmedzenie, ale v prípade elektívnych, plánovaných výkonov. A v prípade, ak pacient uplatní túto slobodnú voľbu, tak musí urobiť, ak nie je schopný alebo nemôže, alebo z časových a iných dôvodov nestihne si získať súhlas od zdravotnej poisťovne, musí tento výkon u nezmluvného lekára alebo u lekára, ktorého si slobodne vybral, najprv zaplatiť a potom túto platbu uplatniť v zdravotnej poisťovni, ktorá ho poisťuje a tá a) rozhodne o oprávnenosti, či nie, b) mu túto sumu preplatí v plnej hodnote alebo krátenú určitým zlomkom podľa nejakého katalógu, predpokladám, že katalógu svojej zdravotnej poisťovne.
Tento zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti je v podobe, ktorú sme dostali a s ktorou sa dnes zaoberáme, vzhľadom na dosah pre praktický výkon medicíny a zdravotníckej starostlivosti skutočne iba špičkou ľadovca. Upozorňovali na to iní, upozorňujem na to aj ja. Skutočne v prípade schválenia tohto zákona čaká tých, ktorí budú tento zákon rozpracúvať a aplikovať, veľký kus práce, ktorý je zaťažený mnohými neznámymi. Navyše v oblasti, ktorá sa nedá vždy a na 100 % vykalkulovať, pretože - a tým končím svoj diskusný príspevok - v medicíne neplatí vždy, že jedna a jedna sú dva, lebo niekedy to môže byť tri aj nula.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Mušková ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec skončil svoj príspevok s konštatáciou, že je tu mnoho neznámych. Ja som vo svojom príspevku na hodine otázok hovorila o tom, že je postavený aj na symptomatickej starostlivosti vo vyššom veku. Pán minister hovoril, že to nie je pravda, že ak to tak je, tak to bolo doteraz. Ale dovolím si zacitovať zo správy, ktorú schválil parlament teraz v marci tohto roku, kde sa hovorí, že: "Tretí prístup je cesta diferenciácie podľa veku. Znamená vytvorenie rôznych balíkov pre rôzne vekové skupiny obyvateľstva. Eticky vychádza z predpokladu, že každý v určitom veku svojho života má nárok na určitý balík zdravotnej starostlivosti a ekonomicky z poznania, že náklady na zdravotníctvo stúpajú s vekom a najvyššie sú v posledných mesiacoch života. Princíp rôznosti balíkov podľa veku tak predpokladá, že čím je človek starší, tým menší bude rozsah plne hradenej zdravotnej starostlivosti a sústredí sa viac na symptomatickú liečbu ako na odstránenie príčin choroby." Spravodlivosť je tu vraj zachovaná na vysokej úrovni, lebo každý bol raz mladý a má nárok na plne hradenú zdravotnú starostlivosť a vysokého veku sa dožil práve aj vďaka zdravotnej starostlivosti poskytnutej v mladosti. Takže si myslím, že pán minister mi neodpovedal pravdivo a že skutočne toto, čo je zakomponované zo správy do pripravovaných zákonov, je vlastne protiústavné.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Záborská a pripraví sa pani poslankyňa Belohorská. Pardon, ale, pán poslanec Vajda, vy ste nejakým spôsobom vypadli. Ja som si myslel, že ste stiahli svoje... Takže nech sa páči, samozrejme. Pardon, pani poslankyňa Záborská, takže ešte pán poslanec Vajda pred vami.
M. Vajda, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, osobne mám pocit, že cieľom reformy zdravotníctva je snaha o vytvorenie systému fungujúceho na komerčných vzťahoch, a teda likvidácii sociálne trhového systému, kompletná privatizácia všetkých zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní, teda postupné zbavovanie sa štátu zodpovednosti za zdravie jeho obyvateľstva.
Vidím to napríklad na neodôvodnene nízkom poistnom platenom štátom za svojich poistencov do výrazne finančne poddimenzovaného systému. Stačí porovnať Slovensko aj s okolitými krajinami vo výdavkoch na zdravotníctvo v percentách HDP a obdobne aj o výdavkoch na životné prostredie, čo tiež úzko súvisí so zdravím obyvateľov. Okrajovo táto téma bola nadhodená pani poslankyňou Belohorskou v otázke pitnej vody v rómskych osadách, očkovania proti žltačke a podobne.
Pán minister s obľubou uvádza príklad, že nemáme prostriedky na adekvátnu a v súčasnej dobe zodpovedajúcu liečbu najmä kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Zavedenie poplatkov podľa diagnóz má zrejme nahradiť čiastočne chýbajúce finančné zdroje z vrecka pacienta, daňového poplatníka, vulgárne povedané, zneužitím choroby občana.
Položme si otázku: Aký bude mať vzťah chorľavejúci občan k svojmu zdraviu, resp. k návšteve lekára, ktorý je v hmotnej núdzi, nezamestnaný, prevážna väčšina dôchodcov, ľudia žijúci na hranici existenčného minima a v chudobe pri zavedení ďalších poplatkov? Či nevytvoríme bludný kruh? Osobne som o tom presvedčený, že vytvoríme predpoklady na postupný výrazný nárast predovšetkým spomínaných kardiovaskulárnych ochorení s ťažkými komplikáciami a následkami, neskoro diagnostikovanými onkologickými a inými závažnými ochoreniami, teda na potrebu ďaleko vyššieho balíka financií na následnú liečbu. Táto reforma - a z čoho ja osobne mám najväčšie obavy - výrazne potlačí vykonávanie preventívnej medicíny najmä u sociálne slabých vrstiev obyvateľstva, ktorá v našom štáte prevažuje. Aj keď filozofia predkladateľa je opačná, myslím si, že realita bude opakom. Som presvedčený o tom, že už aj súčasnými dvadsaťkorunáčkami sme neodbúrali len neopodstatnené návštevy u lekára a dramaticky znížili spotrebu liekov, ktorá je u nás mimochodom aj tak jedna z najnižších v Európe, ale bude aj odrazom na zdraví tých ľudí, čo denne viackrát zvážia, na čo tých dvadsať korún použiť. Predpokladám, že seriózne analýzy vykonané odstupom času tento môj názor potvrdia. Myslím si, že tento návrh zákona je čiastočne odtrhnutý od reality dnešného života obyčajných ľudí a praxe v zdravotníckych zariadeniach.
Záverom sa chcem pripojiť a podporiť procedurálny návrh pána poslanca Murgaša, ako aj pána poslanca Chovanca, aby predkladaný komplex reformných zákonov bol vrátený na prepracovanie, pretože som presvedčený o tom, že druhým čítaním nie sme schopní predkladané návrhy zákonov, najmä ich filozofiu, pozmeniť tak, aby boli všeobecne prijateľné. Podľa môjho názoru súčasná sociálno-ekonomická situácia, to chcem podčiarknuť, sociálno-ekonomická situácia väčšiny občanov našej krajiny neumožňuje prijať takúto reformu bez negatívneho dosahu na ich zdravie.
Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Jaduš. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Jaduš, poslanec: Chcel by som podporiť pána poslanca Vajdu, pretože rovnako ako on, aj ja pochádzam z východu Slovenska, z Prešovského kraja, a v tlači tam už niekoľkokrát prebehli informácie pochádzajúce z úst lekárov, že hlavne v rómskych komunitách, resp. v komunitách sociálne slabších spoluobčanov dochádza k úmrtiam detí na banálne choroby čoraz viac, pretože zvažujú rómski, alebo tí sociálne slabší rodičia, či nastáva tá chvíľa, keď treba ísť k lekárovi, pretože nechcú platiť poplatky, resp. nechcú sa zbytočne vzdávať peňazí. Takže aj toto je cesta, ako znížiť populáciu, ale myslím, že nie veľmi správna. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Záborská, predsedníčka výboru. Pripraví sa pani poslankyňa Belohorská.
A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, najskôr mi dovoľte v úvode môjho príspevku - ospravedlňte trošku zadýchanie - zareagovať na pani poslankyňu Muškovú, keďže pán minister sa k tomu nevyjadril. Všetci ma poznáte, že mám svoj názor na to, ako by mohla vyzerať transformácia poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku. A mala som aj výhrady voči správe, ktorú predložilo ministerstvo zdravotníctva pod názvom Pripravenosť rezortu na reformu zdravotníctva, ale na druhej strane ma veľmi mrzí určitá demagógia, ktorú niektorí poslanci už niekoľko mesiacov prezentujú v médiách. Pri takýchto správach by som tak dobromyseľne chcela poradiť, aby si kolegovia prečítali vetu, ktorá je pred tým odsekom, ktorý čítala pani poslankyňa, a aj vetu, ktorá je po tých troch možnostiach riešenia zadlženosti systému. Tá veta, ktorá je pred, hovorí o tom, že finančný deficit pri financovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti je možné riešiť troma spôsobmi: jeden spôsob sú weiting listy, druhý spôsob je diferenciácia podľa veku a tretí spôsob je určenie rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia, tzv. oregonský model. A tá veta, ktorá je po týchto troch bodoch, hovorí, že ministerstvo zdravotníctva, parafrázujem, neviem to presne, sa pridalo k oregonskému modelu. Ja si osobne myslím, že je to taký trošku mix medzi waiting listami a oregonským modelom, ale ani slovom sa v správe nehovorí, žeby ministerstvo zdravotníctva alebo slovenská vláda chcela poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe diferenciácie vekom.
Pán minister niekoľkokrát deklaroval už len v tejto rozprave, že každý jeden občan si bude pred zákonom rovný a každý bude mať nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť. Ja si myslím, že skôr by sme mali pána ministra chytiť za slovo, ako deformovať to, čo bolo napísané v tejto správe.
Teraz k zákonu, ktorý prerokúvame. To, čo tu poviem, som v diskusiách povedala už niekoľkokrát, buď vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo, alebo v diskusii s pánom ministrom pri rôznych iných príležitostiach. Prečo to chcem zopakovať teraz tu, možno s niektorými obmenami alebo doplneniami, je preto, aby moji ctení kolegovia aj pán minister chápali pozmeňujúce návrhy, ktoré sa v druhom čítaní budem snažiť predložiť.
Niekoľkokrát som hovorila, že pri koncepcii reformy alebo pri koncepcii zmeny poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike mi chýbajú určité presne definované východiská, z ktorých táto reforma alebo táto zmena vychádza. A týmito východiskami by mali byť
- reálna potreba zdravotnej starostlivosti na Slovensku,
- reálna kvalita zdravotnej starostlivosti,
- reálna cena zdravotnej starostlivosti,
- reálna hladina finančnej spoluúčasti občanov, a to v priemere na jedného pacienta, tam by to malo byť oddiferencované, či vzhľadom na minimálnu mzdu, vzhľadom na priemernú mzdu a vzhľadom na výšku starobného dôchodku dôchodcov.
A táto analýza by mala ísť ruka v ruke so sociálnou reformou, kde by mal byť stanovený určitý celkový objem všetkých finančných nárokov, ktoré vplývajú na občanov tohto štátu či už v zdravotníctve, v sociálnej sfére, v školstve, a percentuálne k ich príjmu. Malo by to byť niečo podobné ako v prerozdeľovacom systéme zdravotných poisťovní. Hovoríme o tom, aké náklady podľa veku sú na jednotlivých občanov tohto štátu.
Prečo to hovorím? Parita kúpnej sily na Slovensku podľa OECD je 48 % zo štátov OECD, to znamená asi polovičná, a pritom tá spoluúčasť je asi 20-percentná v štátoch OECD a u nás sa približuje k tomuto percentu. Alebo taká je vízia. Čiže ak je parita kúpnej sily 48 %, tak nemôže byť rovnaká spoluúčasť, pretože tá kúpna sila slovenských občanov je len polovičná. A keď si to aj porovnáme so spoluúčasťou na lieky, kde spoluúčasť štátov OECD na lieky je asi 17 %, u nás bola v priemere 10 %, posledný kvartál minulého roku bola 12 %, čiže takisto to nekorešponduje s tými 48 percentami kúpnej sily. Potom nám vyjde, že občania, ktorí, a to ešte tých 48 % je na vrchole Gaussovej krivky. Naľavo sú pacienti alebo sú občania, ktorí majú nižší príjem, napravo sú takí, ktorí majú vyšší príjem, a je predpoklad, že 50 % len doplatkov na lieky zaplatia pacienti, ktorí majú viac ako 60 rokov. U kardiologických pacientov, ktorí sú v tejto skupine najviac postihnutí, tie sumy podľa analýz vychádzajú do 600 až 700 korún mesačne, čo je okolo 7-8 tisíc za rok. Tých 50 korún, ktoré sme schválili ako kompenzáciu v individuálnych prípadoch v sociálnej oblasti u pacientov s nízkymi príjmami, myslím si, že na to nepostačujú. Čiže preto mi chýbali určité analýzy, ktoré by som bola privítala pri predložení týchto zákonov.
Toto bolo viac-menej vo všeobecnosti, teraz sa dotknem niektorých konkrétnych prípadov v zákone. V zákone o rozsahu sa hovorí o preventívnych prehliadkach. Zarazilo ma, že deti od 3 do 15 rokov majú hradenú preventívnu prehliadku len raz za dva roky. Vieme, do akej krízovej situácie sa dostávajú hlavne deti od 10 do 15 rokov, čo sa týka rôznych návykových látok. Tam nám môžu uniknúť niektoré diagnózy, ktoré môžu mať následky celoživotné. Čiže tam by som bola za to, aby tie preventívne prehliadky boli častejšie. Druhá vec, ktorá ma zarazila, že u detí nad 15 rokov je preventívna prehliadka 1-krát za dva roky u všeobecného lekára. Tento zákon má mať platnosť od 1. januára budúceho roku. Vieme, že vzhľadom na demografickú situáciu teraz sú dispenzarizovaní alebo kapitovaní pacienti až do ukončenia vysokoškolskej dochádzky u pediatrov. Neviem si predstaviť, žeby od 1. januára budúceho roku mali prejsť k všeobecným lekárom, nehovoriac o tom, že minimálne tá hranica by mala byť do 18 rokov, kým skončí stredoškolská dochádzka. Vieme, že sú 8-ročné gymnáziá, predsa po 4 alebo 5 rokoch nemôžeme preregistrovať dieťa k inému lekárovi.
Čo mi chýba v preventívnych prehliadkach, to je oblasť telovýchovného lekárstva. Telovýchovné lekárstvo bolo zaradené medzi špecializáciu, kde je vyšetrenie u odborníka na telovýchovné lekárstvo dobrovoľné a je na plnú úhradu pacienta. Celkom náhodou cez obed som otvorila noviny, pritom toto som mala pripravené už predtým, kde bol v týchto dňoch ďalší prípad náhlej smrti mladého športovca. Viem, že vrcholoví športovci nemajú problém si zaplatiť preventívne prehliadky u telovýchovných lekárov, koľko ich len budú potrebovať, ale týmto sme celkom odpísali preventívne prehliadky u detí, ktoré aktívne športujú. Nemôžeme to nechať na pediatrov, pretože pediatri nemajú jednak znalosti a jednak nemajú ani vybavenie, aby mohli niektoré skryté ochorenia u tých detí objaviť. Čiže myslím si, že treba aj v tomto smere pripraviť pozmeňujúci návrh.
Ďalšia vec taká celkom konkrétna. Celkom vypadla určitá dispenzarizácia, určitá depistáž v predškolských zariadeniach. Čím ďalej tým viacej sa stáva, že sa objaví strabizmus u detí, keď začnú chodiť do školy. Deti, ktoré neboli liečené doteraz, sú tupozraké, to znamená, že nenávratne majú tieto deti zhoršený zrak na celý život. Teraz v dobe počítačov, proste v dobe, keď ten zrak budú potrebovať. Ja by som možno bola privítala pri príprave týchto zákonov skutočne užšiu spoluprácu s odborníkmi, s odbornými spoločnosťami, so Slovenskou lekárskou spoločnosťou aj s komorami, pretože nemyslím si, že všetko je len nejaký ziskuchtivý alebo nekalý lobizmus. Vo väčšine je to úprimná snaha, aby tie zákony boli čo najlepšie, pritom vôbec nenarúšajú koncepciu.
Ešte tu spomeniem, pán minister doobeda hovoril o logopédii. Logopédiu nemožno brať ako výkon. Predsa či afázia, či dyslália, či hociktoré iné ochorenie, ktoré je liečené na logopédii, je diagnóza ako hociktorá iná a mali by sme ju zaradiť medzi diagnózy hradené poisťovňou, pretože tie matky to nebolí a nakoniec aj tí ľudia po apoplexii, keď si budú mať hradiť cvičenie, ktoré je niekedy veľmi náročné a dlhodobé, tak môžeme vyrobiť invalidov na celý život.
V tom rozsahu nie sú vôbec zaradené "R-kové" diagnózy, tzv. symptómy. Podľa môjho názoru epistaxa je diagnóza a nemožno hľadať v niektorých jéčkových alebo iných diagnózach dôvod, prečo tá epistaxa je. Epistaxa je diagnóza, a preto treba, nehovorím, že všetky "R-kové", ale určite niektoré "R-kové" treba do toho rozsahu zaradiť.
Ešte možno sa spýtam pána ministra, zdá sa mi možno až prehnaný monopol ministerstva zdravotníctva pri kategorizácii liekov, kde som si všimla, že pri kategorizácii zdravotníckych pomôcok, pri ich vyradení alebo zaradení do zoznamu to robí ministerstvo na základe odborného posudku alebo odporučenia, alebo aspoň poradu s kategorizačnou komisiou, či by toto nebolo dobré urobiť aj u liekov. A chýba mi tam ešte jeden inštitút, ktorý bol ako odvolací inštitút doteraz, a to bola kategorizačná rada, kde sa tí, ktorí budú mať možno pocit krivdy alebo nejasnosti, budú môcť odvolať.
Už len celkom krátko k dvom veciam. Ešte sa spýtam pána ministra, on hovoril doobeda o maluse a bonuse. O tomto sme hovorili spolu niekoľko rokov. Dnes som mala pocit, že o maluse a bonuse hovorí vo verejnom zdravotnom poistení, pritom ma už presvedčil, vnútorne, že to môže byť len v komerčnom zdravotnom poistení. Čiže buď som ho dobre nerozumela, alebo je to inak.
Ešte poslednú vec, ktorú spomeniem, je kúpeľná starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva bolo veľmi ústretové pri robení kategorizačného zoznamu kúpeľnej starostlivosti, ale aj tak si myslím, že sú tam niektoré veci, ktoré mňa ako laika trošku udivili. Je to jednak indikačný zoznam, kde niektoré ochorenia, ktoré nie sú až také závažné, sú na plnú úhradu poisťovne včítane služieb súvisiacich a niektoré diagnózy, ktoré sa mi zdajú dosť závažné, ako tretí stupeň hypertenzie alebo detská obezita nad 50 % sú dokonca céčkové. Nemyslím si, že niektorý rodič zaplatí dieťaťu liečbu kvôli obezite.
A ešte druhá vec, nie sú presne definované kúpeľné miesta, kde sa jednotlivé diagnózy liečia. Keď som to konzultovala s pracovníkmi ministerstva, ktorí pripravovali tieto zákony, bolo mi povedané, že keď je to v licencii, nemusí to byť v zákone. V licencii je napísané, že indikácie na liečbu v tých-ktorých kúpeľoch určuje Liečebný poriadok. Čiže teraz sa pýtam, či budeme robiť nové licencie, čo by som považovala za nie celkom správne, alebo je to potom snaha liečiť všade všetko, ale to je veľké nebezpečenstvo, pretože mnohé naše kúpele žijú zo zahraničnej klientely, nie samoplatcov, ale tých, ktorým kúpeľnú starostlivosť preplácajú ich zdravotné poisťovne. Len čo nebude v zákone presne definované, že v tých-ktorých kúpeľoch sa môže liečiť tá-ktorá diagnóza, tak zahraničné zdravotné poisťovne nebudú preplácať kúpeľnú liečbu na Slovensku. Toto nie je ani v štatúte kúpeľného miesta, tam sú len ochranné pásma a nie je to ani v licencii kúpeľov. Čiže bola by som rada, keby sme sa azda zamysleli nad tým, či by sme to predsa, tak ako to doteraz bolo v Liečebnom poriadku presne definované, nemohli zadefinovať aj v rámci druhého čítania do týchto zákonov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Belohorská.
I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, na začiatku svojho vystúpenia ste povedali, že sme si pred zákonom rovní. Chcem vás uistiť, že všetky tieto zákony postavili občana do nerovného postavenia a sú rovní a rovnejší a závisí to od hrúbky peňaženky alebo od výšky bankového konta.
Ak ste hovorili, že budete, možno som to tak pochopila, že budete súhlasiť s týmito zákonmi, ak sa prijmú vaše pozmeňujúce návrhy, tak vás chcem upozorniť, ak sa nepostavia dobré základy domu, tak bezpečnosť toho obyvateľa domu sa nezlepší dobrým zábradlím. Takže ak je zákon z princípu a my sme doteraz vystupovali nielen k jednotlivým niektorým vytiahnutým bodom týchto zákonov, ale proti filozofii, na ktorej tieto zákony sú postavené, že vlastne ekonomicky ovplyvňujú celý chod zdravotníctva.
Ak ste spomínali prevenciu mladých osôb, chcem vás uistiť, pracovala som, končila som, odchádzala som do politiky ako primárka preventívneho centra, chcem vás uistiť, že každá choroba a každý vek občana má svoje riziká, kde sa dá prevenciou predísť danému ochoreniu. Tak ako u malých detí je možno dôležité odhaliť niektoré srdiečkové vady, ako ste ich spomínali, alebo logopédia, alebo ochorenia očí, tak zase vo veku 50 rokov, keď je najvyšší výskyt niektorých druhov karcinómov, vo veku 60 rokov, presne vieme, ktoré ochorenia a ako urobiť diagram na prevenciu... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Chovanec, nech sa páči.
M. Chovanec, poslanec: Pani predsedníčka, ja ti chcem veľmi, veľmi pekne poďakovať, že sme si mali príležitosť vypočuť toto tvoje vystúpenie, pretože po niektorých vystúpeniach kolegov z koalície som mal pocit, že 30 rokov nerobím v medicíne, ale niekde úplne inde. Konečne zaznel hlas poslanca, ktorý je z koalície, ktorý vie, čo hovorí, vie, o čom hovorí, a je vidieť, že pracoval v tomto rezorte a pozná tieto záležitosti. Ja som ti za to veľmi vďačný, pretože naozaj som už mal veľmi, veľmi zlé pocity. Nikdy som nepatril k ľuďom, ktorí by všetko búrali, vždy som chcel skôr stavať a tu zrazu som sa dostal do pozície ako nejakého oportunistu, ktorý chce niečo vykonať zlé. Určite nie.
Roky a roky hovoríme o nutnosti kvantifikovať potreby, nie je to pravda. Hovoríme o tom, že treba vypracovať dopadové štúdie tohto zákona - čo sa stane za rok, čo sa stane za mesiac, čo sa stane za dva roky. Niekoľkokrát ako primár oddelenia som vypracúval podklady pre ministerstvo zdravotníctva, aké výkony sa robia, čo sa robí, vykonával som to a pripravoval som to ako krajský štátny lekár. Nič, absolútne nič sa doteraz z tohto nevyužilo. Teraz tu prichádza rad nových zákonov, o ktorých sa ani nemá čas normálne diskutovať.
Ja ti veľmi, veľmi pekne ďakujem, že som mal možnosť od teba počuť tie slová, ktoré si povedala. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V reakcii na faktické poznámky - pani predsedníčka Záborská, nech sa páči.
A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len celkom krátko zareagujem na pani poslankyňu Belohorskú. Pani poslankyňa, vo všetkej úcte, nehovorila som v úvode o zákonoch, hovorila som o tej správe, ktorú predložilo ministerstvo. Tu skutočne zopakujem, ministerstvo v žiadnom prípade nemieni diferencovať zdravotnú starostlivosť podľa veku. A pani poslankyňa ma už počula, keď som povedala, že nezávisle od veku by sme mali zabrániť, aby horší prístup k zdravotnej starostlivosti mali tí, ktorí sú na tom ekonomicky slabšie. Ale o veku sa skutočne v tejto správe nehovorilo. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Ako posledná v rozprave k tomuto bodu programu vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči.
I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni poslanci, pán minister, zdravotnícky zákon teraz predložený, hovorila som, že rieši zdravotníctvo vo vertikálnej rovine. Znamená to vytvorenie jedného izolovaného systému, ktorý nemá šancu prežiť. Ak chápeme, že choroba vzniká v súhre s vonkajším prostredím, akýkoľvek zo zákonov musí mať nadväznosť aj na rovinu horizontálnu.
Ak vo vašich vystúpeniach poukazujete na to, že nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí majú v zdravotníctve problémy, chcem vám povedať, že sa ani nedivím, že vás obdivujú, pretože ak porovnávajú zdroje, s ktorými narábajú iné štáty v zdravotníctve, a spomínaný výdavok z HDP na obyvateľa s našimi zdrojmi, určite sú šokovaní tým, že tu na Slovensku sa nikto neohradil, samozrejme, okrem opozície, na vaše obvinenia, že rezort sa zneužíva. Ak som hovorila o horizontálnom prepojení na iné rezorty, myslím aj horizontálne prepojenie na Európu. Pretože z hľadiska Európy je našou povinnosťou a v prvom rade teda vašou ako prvého muža v rezorte zabezpečiť aj prepojenie na štáty Európskej únie.
Pán poslanec Jean Francois Mattei, upozorňujem, z liberálnej frakcie v roku 1999 pripravil Správu o zdravotníckej bezpečnosti pre európsku populáciu, kde hovorí o manažovaní a zásadách zdravotníckej politiky v rámci Európy. Že to bol múdry muž, svedčí o tom aj to, že po tomto poste a po tomto roku sa stal francúzskym ministrom zdravotníctva. Ja som vám aj včera dala nejaké veci a rozšírim teda vašu bibliotéku o túto správu, aby ste si ju mohli naštudovať.
Zdravotnícka politika musí spĺňať 10 základných princípov a to je:
- transparentnosť,
- zrozumiteľnosť,
- racionalita,
- prevencia a predchádzanie ochoreniam,
- efektivita,
- geografická dostupnosť,
- etika,
- možnosť použitia viac ako jedného experta,
- zodpovednosť a
- harmonizácia.
Málo sa pristavím pri každom z nich, ale odporúčam, aby ste si to rozobrali v danom materiáli.
Transparentnosť v zmysle prípravy základných pravidiel, princípov, na základe ktorých občan jasne vie a musí mu byť jasné, akým spôsobom sa nakladá s jeho peniazmi a jeho daňami. Ústavný súd dal rozhodnutie o bezplatnom zdravotníctve, ale všetci vieme, že my sme od neho nežiadali rozhodnutie o tom, že zdravotníctvo je bezplatné, pretože nemám ani právnické vzdelanie, ale viem jasne povedať, ak by ste sa ma na toto opýtali alebo mi argumentovali tým, že slovenské zdravotníctvo je bezplatné, tak by som požiadala moju učtáreň, aby ďalej nepoukazovali dane, z ktorých presne viem, koľko ide na zdravotníctvo.
Zrozumiteľnosť. Vysvetliť dokonale a dôsledne občanom, že na nich sa nebudú robiť pokusy, čo tento systém umožní a čo im zaručuje ústava ako jeden zo základných právnych pilierov štátu, pretože inak sa tento základný pilier štátu stáva zbytočným zdrapom papiera.
Racionalita odôvodňuje použitie vedeckých poznatkov a ich praktické využitie v dennodennej praxi.
Prevencia a predchádzanie - už sme si tu o tom hovorili, ja to ešte možno doplním z tej predchádzajúcej svojej odpovede pani predsedníčke Záborskej, že každý vek treba chrániť, a keď nechceme robiť diskrimináciu podľa veku, tak sa divím, že spomenula práve len mladú generáciu. Už tým naznačila, že aj keď síce bráni, že v správe tento odsek nebol, vlastne uplatňuje toto právo. Pretože ja cítim ako lekár povinnosť starať sa a preventívne predchádzať aj rakovine prostaty u mužov, keď sa objavuje, keď viem, že maximum tohto ochorenia je u mužov v 60-ke. Takže zásada hovorí jasne, sú to medzinárodné zmluvy, ktoré presne dávajú cestovný poriadok pre jednotlivé ochorenia, ktoré treba strážiť. Platí tam úplne iný princíp, pani poslankyňa, platí tam len princíp, že preventívne vyšetrenie a riziko tohto preventívneho vyšetrenia a jeho cena nesmie byť taká vysoká, ako je dané ochorenie. Teda bolo by nelogické, aby sme z hľadiska prevencie napríklad ovariálneho karcinómu robili laparoskopie. Bolo by to drahé, náročné, rizikové. Takže z hľadiska tejto prevencie si vytiahneme také vyšetrenie, pri ktorej efektivite lacného, rýchleho, bezbolestného vyšetrenia neinvázivného vieme dané riziko eliminovať.
Takže, pani poslankyňa, práve váš argument a váš pozmeňujúci návrh ukazuje, že aj keď síce negujete odsek, ktorý je v správe, je daný ako jedna možnosť, netvrdím, že vláda túto možnosť použila, je daný ako jedna možnosť, že to vo svojej praxi uplatňujete, lebo spomínate prevenciu u detí a nespomínate prevenciu u mimoriadne závažných, ak spomeniem, že sme na prvom mieste vo svete v rakovine hrubého čreva, ak nespomeniem veľké riziko rakoviny prsníka u žien.
Efektivita. Efektivitu som spomenula v prípade tiež svojho vystúpenia, keď som hovorila o očkovaní v rómskych osadách. Vážení páni poslanci, aj v tomto parlamente v predchádzajúcom volebnom období pri jednom z predchádzajúcich pánov ministrov sme odhlasovali, že sa dáva 25 mil. na očkovanie, na infekčnú hepatitídu. A pritom nás nezaujímala kanalizácia v týchto osadách, nezaujímalo nás, že týchto ľudí síce zaočkujeme, informujeme ich, ako je to nezdravé a z čoho mohli dostať infekciu, ale vraciame ich do toho istého prostredia. Čiže ak by sme postupovali v zmysle predchádzajúceho bodu, a teda prevencie, nepotrebovali by sme proti tomuto ochoreniu v danom prostredí očkovať.
Geografická dostupnosť. Pán minister ju vo svojich zákonoch nahradzuje trhovou dostupnosťou, teda aby trh vyčistil, ktorá nemocnica má právo prežiť, lebo bude mať malé náklady, aby vyčistil nemocnicu, ktorá má väčšie náklady. Nuž darmo potom sa niekomu nepáči Bratislava, ale musím povedať, že v Bratislave v jednom činžiaku žije povedzme tristo ľudí, zatiaľ čo na lazoch alebo v roztrúsených dedinách tých tristo ľudí, tých tristo pacientov nájdeme nie na jednej ulici, nie v jednom dome, ale v roztrúsených obydliach vo väčšej vzdialenosti, čiže samozrejme, že tam náklady na množstvo lekárskych výkonov, či už spomeniem od pohotovosti obvodných lekárov a podobne, bude diametrálne odlišné od Bratislavy. Čiže nemôžeme stanoviť, že napríklad v Ružinovskej nemocnici bude slepé črevo operácia a diagnostika stáť tritisíc korún, samozrejme, že toto isté ochorenie v inej malej nemocnici, vzdialenej nemocnici, nás bude stáť podstatne viacej. Nakoniec aj tieto nemocnice si budú môcť dovoliť diagnostiku s mnohými inými prístrojmi. Viem aj priamo argumentovať konkrétnymi prípadmi, keď určité ochorenie, ktoré sa dalo diagnostikovať len v Bratislave, bolo viac ako rok liečené v inom zariadení pod úplne iným obrazom. Samozrejme, čo nesie zase komplikáciu pre pacientku.
Etika. Je vôbec diskusia o tom, že pripustíme, že sa začne diskutovať v zdravotníctve o zisku zo zdravotných poisťovní. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je hanba v zdravotníctve hovoriť o zisku. Ziskom je predĺženie veku, ziskom je zdravá populácia.
Možnosť využitia viac ako jedného experta. Dané materiály nám o tom nehovoria. Pritom môžem povedať z vlastnej praxe, keď som sa učila u odborníkov, poviem, skutočne svetového mena na onkológiu, ani jeden z týchto veľmi známych profesorov nebol bohu rovný a žiadal, nieže bol namyslený, ale priam žiadal veľakrát svojich kolegov, aby pacienta alebo pacientku vyšetrili dvaja, aby vyšetrili traja, pretože len tak sa odstráni možný subjektivizmus pri vážnych ochoreniach.
Zodpovednosť. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za zdravotný stav obyvateľstva a nahradiť ju takzvanou - pán minister prepáči, ale je to už terminus technicus zaužívaný v populácii - Zajacovkou. Poviem konkrétny príklad vdovy, ktorá je nezamestnaná, žije v Kojšove na východnom Slovensku, má štyri deti, na ktoré poberá sirotské, dostali bežnú, obyčajnú nádchu, zaplatila so štyrmi deťmi 80 korún u doktora len za to, že ich tam doniesla, 80 korún v lekárni a plus musela zaplatiť za lieky.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, veď skúsme to raz viacerí žiť zo 4-tisíc korún a zobrať si na seba výdavky, alebo z 5-tisíc korún, koľko činila podpora, a zobrať si na seba výdavky? Veď ja tu mám so sebou informáciu, ktorá prebehla v jedných z denných médií, dennej tlače, ktorá hovorí, že v Bratislave žije ľudí v hmotnej núdzi 2,5 %, ale napríklad v Trebišove je 25 %, v Revúcej 26 %, v Kežmarku 25 %. Čiže čo najlepší zákon a čo najlepšie opatrenie o doplatkoch, o cenách, o všetkom ostatnom nemôžeme šiť na pomery v Bratislave. My ich musíme šiť aj na tieto pomery. A, žiaľ, práve opatrenie, ktoré sa prijalo, odbúralo možné úľavy a jasne sa hovorí o tom, ako musí zaplatiť aj napríklad pacient s onkologickým ochorením za prepravu, ako musí zaplatiť pacient pri iných ochoreniach. Nech sa páči, veď to je bežne dostupný materiál, ktorý určite všetci poznáte.
Môj kolega pán poslanec dal otázku pri platbách tých 50 korún za stravu alebo za lôžko v nemocnici. Nebudem sa vyjadrovať k lôžku, lebo lôžko je to isté aj na oddelení ARO a lôžko je to isté aj na iných oddeleniach, ale sa opýtam ináč: Pán minister, a keď má niekto nariadenú hladovku, alebo keď má niekto infúznu liečbu, aj vtedy účtujeme 50 korún, čo je za stravu? Infúzna liečba je liečba, roztok glukózy alebo infúzne roztoky nie sú stravou!
Takže ja dávam do pozornosti, aby ste teda oslovovali svojich pacientov, aby si vymáhali za dni, keď nemali podávanú žiadnu stravu. A napríklad po slepom čreve a po operáciách na čreve je to prvých 5 dní, aby si týchto 50 korún žiadali späť. Možno sa zasmejete, možno pre niekoho z vás tých 50 korún je ozaj len na úsmev, ale pre mnohých tých 50 korún je veľký peniaz.
Harmonizácia. Globalizácia ekonomiky musí byť sprevádzaná aj medzinárodnou harmonizáciou princípov a riešení bezpečnostných problémov. Zdravotné riziká nemajú hranice. Voľný pohyb osôb, globalizácia trhu, voľný pohyb potravín prinášajú so sebou aj povinnosť spoločnej reakcie. Prvého mája sme sa stali členom Európskej únie, miesto toho, aby sme využili, pán minister, možnosť, ktorú nám núka budúca ústavná zmluva pre Európu, vy sa nechávate ako lekár hladkať a pochvaľovať finančníkmi a ekonómami. Opakovane ste sa vyjadrili, že bude na závažné ochorenia. Povedali ste to aj mojej kolegyni v otázke, ktorú na vás mala. Tak sa vás chcem opýtať, dnes ráno, páni poslanci, ktorí ste si otvorili svoju poštu, ste určite v nej našli žiadosť o pomoc: "Naša dcérka Zuzanka Hricová sa narodila v auguste minulého roku s ťažkým poškodením pečene, čo spôsobilo následnú cirhózu pečene. Dnes má osem mesiacov a nádej na život je v transplantácii pečene, ktorú sú ochotní vykonať v Nemeckom Essene. Darcom časti pečene bude Zuzkin otec. Transplantáciu hradí poisťovňa, no niektoré vyšetrenia potrebné k transplantácii si musíme uhradiť sami. Prosím, pomôžte nám zozbierať potrebné finančné prostriedky, pretože Zuzke už nezostáva veľa času. Pomôže nám každá koruna." Je tu fotografia toho dieťaťa a je tu číslo konta.
Takže neviem, či je na všetky ochorenia, alebo nie. Pán minister, pevne verím, že sa budete snažiť tejto rodine pomôcť a zabezpečíte to.
Dnes ráno v jednom z denníkov odznela informácia: "V Banskej Bystrici otvorila okno a skočila. Samovraždou sa včera krátko popoludní rozhodla ukončiť svoj život 79-ročná dôchodkyňa z Banskej Bystrice. Krátko po pol jednej vyskočila zo 7. poschodia tamojšej bytovky na sídlisku Fončorda. V tom čase mala byť doma s 24-ročnou vnučkou. Stará pani dopadla cez ihličnaté stromy na trávu pod oknami výškovej budovy a bola namieste mŕtva. Okolnosti aj možné príčiny jej samovraždy skúma polícia. Podľa zistení denníka mala nebohá zdravotné problémy. Tie však zodpovedali jej pokročilému veku." Takže pýtam sa, že či náhodou tie zdravotné problémy týchto ľudí nenútia riešiť situáciu aj podobným spôsobom.
Pán minister, vo vašom katalógu podľa dennej tlače sa objavila aj diagnóza havária kozmickej lode. Ja by som pridala ešte jednu diagnózu - poradca ministra zdravotníctva. Lebo ak takéto niečo niekto dal do katalógu ochorení pre Slovensku republiku, tak to považujem za výsmech nám všetkým. Sú to príliš vážne veci, pán minister, na to, aby sme sa usmievali. Určite poznáte Veronskú výzvu, ale ak by náhodou nie, tak vám ju pridám. Pridám vám aj stanovisko Slovenskej republiky, ktoré bolo prednesené ako štátna politika na ochranu starých ľudí v Slovenskej republike. To sú všetko dokumenty, z ktorých môžete možno čerpať do budúcna, keď budete pripravovať iné materiály.
A prečítam vám ešte to, čo som včera nemala pri sebe a hovorila som o zdravotníctve na Islande. Ich zdravotníctvo sa takmer nelíši od nášho starého modelu. Povinné príspevky do zdravotných poistení, plné hradenie výkonov aj hospitalizácie, minimálne doplácanie na lieky, všetko, ale na rozdiel od nás tým systémom, že to funguje. Zavedením pár jednoduchých pravidiel dokázali zekonomizovať systém a vyhli sa zavedeniu poplatkov. Pravdou síce zostáva, že príspevky občanov do zdravotníctva sú úmerné aj platom Islanďanov, ktoré sú minimálne 10-krát, v určitých profesiách až 100-krát vyššie a celý zdravotný systém funguje pre menšiu skupinu obyvateľstva. Ale podporuje sa predovšetkým to, čo podporujete, pán minister, správne aj vy, jednodenná chirurgia a hospitalizácia pacienta nie je možná len za účelom odpočinku, v tomto ohľade sa realizuje ten tzv. denný systém, keď každý deň musí byť s pacientom robený úkon, inač nemôže ležať v nemocnici. Do najvyššieho veku je im poskytovaná najmodernejšia zdravotná starostlivosť. Z osobných skúseností uvádzam transplantáciu obličky u 65-ročnej pacientky a plánovanú výmenu chlopne a koronárny bypas u viac ako 90-ročnej starenky. Keď som sa pýtala na financovanie nerezových operačných sál a hlasom riadených laparoskopických robotov, odpovedali mi, že zo všetkého najlacnejšie je používať najdrahšiu techniku. Jej kvalita zlepšuje prežívanie pacientov, umožňuje lepšie využitie pracovného času lekárov a personálu, ale hlavne v spojení s modernými operačnými a liečebnými procesmi skracuje čas hospitalizácie a práceneschopnosti pacientov, ktorí po zavedení do pracovnej činnosti vytvárajú zdroje pre zdravotníctvo. Kľúč je možno aj vo vysokej uvedomelosti ľudí, ktorí vedia, koľko prispievajú do zdravotníctva, a v dôslednej kontrole využiteľnosti finančných zdrojov.
Takže aj v tejto súvislosti, pán minister, vaše zavedenie Úradu pre dohľad, ktorý odčerpá ďalších 300, 350, 400 mil. z rozpočtu, považujem za zbytočné hýrenie, pretože na reorganizáciu a vôbec na riadenie, na manažment celého systému má tu byť ministerstvo.
A, pán minister, na záver, ak ste si taký istý tým, že na Slovensku je všetko v poriadku a poskytujete v celej miere pre závažné ochorenie a pre všetkých pacientov, ktorí to v týchto závažných ochoreniach potrebujú, ja vyzvem cez médiá všetkých tých, ktorí nemohli byť operovaní a ich operácie boli odsunuté pri závažných diagnózach práve z týchto materiálnych dôvodov, aby sa prihlásili. (Potlesk.)