B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati poslanci, pán poslanec Jarjabek posledný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som rozviesť trošku jednu tézu z príhovoru na pána poslanca Dr. Soboňu, ktorá sa týkala špecializovanej starostlivosti. Niežeby to nevyjadril presne, ale azda slovko, dve navyše.

Skutočne môže znenie predloženého zákona viesť k vážnej obave vysokošpecializovaných pracovísk a vysokošpecializovaných lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov, či námaha, čas a prostriedky vložené do určenia diagnostického a následne terapeutického procesu v konečnom dôsledku budú mu refundované. Ak bude systém nastavený na najčastejšie diagnózy, čo je pravdepodobné, alebo tak to vyplýva aj z tých doplňujúcich informácií, ktoré sme mali možnosť dostať na výbore a pri iných stretnutiach. A v tomto prípade vlastne intelektuálna špička medicíny sa bude obávať, či bude preplatená náročnosť za tieto výkony, diagnostické a liečebné, pričom, samozrejme, veľmi ťažko bude adekvátnym spôsobom uhradený ich intelektuálny potenciál, to znamená, poviem to úplne vulgárne, ich rozum, ktorý vkladajú do diagnostického a liečebného procesu... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som chcela poďakovať pánovi poslancovi za jeho slová a všetko, čo tu bolo vyslovené. Rada by som povedala jednu poznámočku, že je veľká škoda, že jeho reforma nebola dostatočne kontrolovaná a to bola jedna zložka, ktorá bola trošičku opomenutá, preto nedošlo k takému efektu. Bolo to pravdepodobne slabou elektronizáciou prostredia, ktorého sa týkala. Na záver by som ešte chcela podotknúť, že v oblasti starostlivosti o zdravie (čím je organizácia zdravotníctva, čoho sa týka, teda starostlivosti o zdravie, organizácia zdravotníctva, čoho sa týka táto reforma, ako som sa dočítala nakoniec aj v materiáloch pána ministra) je to len 20 % celkových aktivít ministerstva, a teda isteže aj pána ministra. A tu si treba uvedomiť, že je to veľmi dôležitý odbor, ktorý veľmi vážne zasahuje do života občanov tejto spoločnosti. Takže si myslím, že páni poslanci by mali venovať väčšiu pozornosť problematike. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Heriban.

J. Heriban, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som chcel zareagovať na pána poslanca v pasáži, keď spomína súkromné a štátne nemocnice a súkromné a štátne poisťovne a keď hovorí, prečo jedny vytvárajú zisk a druhé vytvárajú stratu. To je skutočne otázka, prečo štátne nemocnice a štátne poisťovne vytvárajú stratu neustále, roky, a prečo súkromné nemocnice a súkromné poisťovne túto stratu nevytvárajú. Základný rozdiel je asi v tom, že súkromné spoločnosti si nemôžu dovoliť vytvárať stratu a sú oveľa zodpovednejšie voči všetkým, ktorí sú okolo. To znamená, rozdiel medzi štátnym a súkromným je ten, že jeden systém sa správa zodpovedne a stráži si svoje výdavky a druhý sa správa nezodpovedne. Asi o to vlastne ide, a preto sa majú aj nemocnice premeniť na akciové spoločnosti, aj poisťovne sa majú premeniť na akciové spoločnosti, aby u nás nepokračoval štýl, ktorý je úplne samozrejmý, že tieto štátne spoločnosti bez žiadnej zodpovednosti donekonečna vytvárajú stratu. Zmena na akciové spoločnosti by mala práve umožniť týmto organizáciám, aby mali štandardnú podobu, aby zmizlo to voľné nakladanie s prostriedkami nás všetkých. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dúfam, pán minister, že aj z vystúpenia bývalého ministra zdravotníctva pána Soboňu ste pochopili, že ste trafili vedľa, keď ste sa neobrátili na odborníkov v zdravotníctve pri príprave jednotlivých vašich zákonov. Budem súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Soboňa. Je veľmi problematické kalkulovať cenu pri jednotlivých ochoreniach, pretože ste zabudli na jednu jedinú vec. To ochorenie my nemôžeme hodnotiť ako kaz alebo vadu materiálu, ako sa dá hodnotiť presne napr. poškodenie auta alebo poškodenie nejakej inej veci. Každý organizmus má inú imunologickú výbavu, rozsah ochorenia môže variovať od ľahkých, od sprievodných až po veľmi ťažké ochorenie.

Váš zákon, pán minister, mení úplne zodpovednosť štátu voči občanovi aj napriek tomu, že robí so zdrojmi, ktorý tento občan odvádza do poisťovní na základe zákona. Ak sa spomína v danom materiáli, že táto Národná rada vlastne dovolí vláde ustanoviť vyhlášku a zaviesť do praxe, znamená to, čo si musia uvedomiť všetci poslanci, ktorí budú hlasovať za vaše zákony, podpisujú bianko zmienku, bianko zmienku svojich voličov voči politickej moci, ktorá, žiaľ, vidí len ten zisk. Nebudem súhlasiť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V súvislosti s tým, čo povedal pán poslanec Soboňa, by som sa chcel spýtať pána ministra, kde na svete existuje tento zdravotnícky systém, resp. tento systém zdravotníckej reformy, alebo kde v Európe existuje tento systém zdravotníckej reformy. Lebo sú tu evidentne tvrdenia proti tvrdeniam. Zaujímala by ma nejaká štúdia, nejaké skúsenosti z tohto systému, ktorý, predpokladám, skutočne niekde je. Alebo je to len slovenská špecialita, pán minister? Buďte taký láskavý a odpovedzte mi v tom svojom záverečnom slove na túto otázku. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Soboňa, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

V. Soboňa, poslanec: Pán poslanec Heriban, vy ste to povedali pekne, má to len jednu chybu, nie je to tak - vysvetlím vám to - z jednoduchého dôvodu.

V súčasnosti súkromná nemocnica na Slovensku alebo súkromný poskytovateľ si pokojne môže cieľavedome vyberať svoju klientelu. To je jedna zásadná otázka. Štátna nemocnica nemôže zatvoriť dvere pred pacientom, musí brať všetko. Ona poskytuje, štátni lekári pracujúci v súčasných nemocniciach a zdravotníci sú tí najväčší úbožiaci v celom zdravotníckom prostredí, lebo nemôžu odohnať pacienta. Preto vytvárajú dlh. A keď si k tomu predstavíte, že trpia neduhmi, ktoré sú ešte z minulosti, že nie sú to účelovo vybudované zariadenia, veľmi často sú nákladné na réžiu, na prevádzku. A keď si k tomu zoberiete, že s poisťovňou nie sú schopní uzatvoriť výhodnú zmluvu, lebo im to legislatívne prostredie nedovolí, je zlikvidovaná minimálna cena za úhradu, to znamená, že poisťovňa sa môže vydieračským spôsobom správať voči týmto manažérom. Z toho vyplýva, že ak on bude manažérsky génius, nemôže nijako túto nemocnicu zvládnuť. Nezmení to nič, ani keď sa zmení celý systém na súkromný. Jedine vtedy sa to zmení, ako som povedal, musia byť znížené výdavky. Lebo ak ste si všimli, vôbec tu nikto nehovorí o tom, či skutočne tých 70 mld. je málo alebo veľa. O tom nediskutujeme. Koľko je to vlastne peňazí? Takže principiálne o to tu ide.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bastrnák za klub Strany maďarskej koalície, nech sa páči, máte slovo.

T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave k všetkým zákonom a skôr vo všeobecnej rovine.

V súčasnom štádiu vývoja spoločenských vzťahov existujúci systém prepojených rôznych služieb zdravotníckeho systému je už nevyhovujúci. Môže to mať za následok aj nefunkčnosť zdravotníckych zariadení, mám na mysli hlavne nemocnice v niektorých menších mestách na vidieku. Alebo niektoré ďalšie záporné javy súvisiace najmä s financovaním zdravotníckych výkonov. Z tohto dôvodu spoločnosť očakáva od zákonodarného zboru také zmeny, ktoré jednoznačne znovu definujú obsah niektorých pojmov a pomôžu vytvoriť fungujúci a zároveň aj sociálny systém zdravotníctva.

Pre každého triezvo rozmýšľajúceho občana je jasné, že zdravotníctvo západného typu nemôžeme budovať vo východných podmienkach. Doterajší spôsob poskytovania zdravotníckych služieb nevytvoril dostatočnú možnosť kreovaniu sa trhového princípu medzi poskytovateľmi. Nové spoločenské pomery v ostatných oblastiach života však už dávno predpokladali vytvorenie podobných zmien a vzťahov aj v zdravotníctve. Myslíme si, že v tejto súvislosti je napríklad jednou alternatívou zmena pevnej siete poskytovateľov zdravotníckych služieb, samozrejme, s podmienkou, že princípy prípadnej novej elastickej siete budú korešpondovať s druhými princípmi vyspelej spoločnosti. A hlavne zároveň by mali byť určené čo najpresnejšie pravidlá hry, tie totiž môžu vhodným spôsobom oživiť konkurenčný boj medzi poskytovateľmi, tým aj nepriamo dosiahnuť aj lepšiu kvalitu zdravotníckych služieb.

Pripravovaná reforma zdravotníctva prostredníctvom koncepcie navrhovaných zákonov definuje priority rezortu zdravotníctva, odôvodňuje potrebu niektorých základných zmien vo vzájomnom vzťahu a postavením základných zložiek občan - lekár - poisťovňa. Dôležitým pilierom reformy je zdôraznenie nového postavenia jednotlivca, pričom je vyzdvihnutá jeho väčšia zodpovednosť za vlastné zdravie. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že prerokované zákony vyriešia mnohé záporné javy existujúce v súčasnom systéme. Treba však mať na zreteli, že schválením týchto zákonov sa spoločnosť dostane do nevyskúšanej a neoverenej situácie, v ktorej sa môžu objaviť aj nepredvídané riziká, preto by mali mať niektoré kontrolné mechanizmy výrazne posilnené pozície. Myslíme si, že v systéme kontroly by mal parlament vhodnými pozmeňujúcimi návrhmi posilniť svoju pozíciu, resp. pozíciu vlády Slovenskej republiky, tým dosiahnuť vhodný priestor na riešenie prípadného nepredvídaného dosahu zmien.

Napriek logickej nadväznosti a argumentácii ministerstva zdravotníctva, pána ministra, zmenu postoja odmietavej časti spoločnosti nemožno očakávať skôr ako len o niekoľko rokov. Eventuálny záporný napríklad aj finančný efekt pre väčšinu občanov bude skôr okamžitý, môže sa prejaviť už po niekoľkých mesiacoch ako v prípade väčšiny reformy. Pričom kladný dosah - zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, čo by malo byť hlavným cieľom reformy, sa hromadne prejaví možno až po niekoľkých rokoch. Práve z uvedeného dôvodu je potrebné vyvíjať maximálne úsilie za zníženie finančného zaťaženia obyvateľstva, zmierniť nepríjemný pocit zvýšených nákladov za zdravotnícke služby. Treba hľadať rovnováhu medzi zvýšenou zodpovednosťou občana a jeho finančným zaťažením tak, aby žiadny občan nemohol mať pocit nepríjemného finančného zaťaženia.

Pre odporcov spoplatnenia niektorých zdravotníckych služieb treba pripomenúť, že zdravotnícke služby v skutočnosti nikdy neboli bezplatné. Úhrada za výkony v každom spoločenskom zriadení bola skrytá v niektorej položke štátneho rozpočtu, a to aj na úkor ostatných výdavkov. Koncepcia nových zákonov zmení len pôvod a rozdelenie finančných prostriedkov využitých na úhradu za zdravotnícke služby. V opatreniach reformy je badateľná snaha štátu poskytnúť občanom viac prostriedkov prostredníctvom štátneho rozpočtu, pričom každý z nich bude mať možnosť pomocou správnej životosprávy tieto peniaze využiť na iné ako zdravotné účely. Pripomeniem, že v súčasnosti perspektívne bez zmeny systému môže sa zdať zdravotníctvo ako čierna diera, ktorá bez badateľného kladného efektu pohltí aj zvýšené finančné prostriedky. Preto ešte pred zvýšením finančných prostriedkov na zdravotníctvo treba vytvoriť nový fungujúci a prehľadný systém, len ten môže byť zárukou efektívneho využitia peňazí.

Na záver hodnotenia návrhu prerokovaných zákonov možno konštatovať, že reforma je nutná aj z hľadiska pokročilého stavu reforiem v ostatných rezortoch. Práve rezort zdravotníctva zostal na poslednom mieste, kde vzájomné prepojenie hlavných aktérov nekopírovali zmeny uskutočnené v spoločenskom zriadení. Doteraz sa málo zmenili základné piliere poskytovania služieb a podstata vzájomných vzťahov medzi poskytovateľmi, pacientmi a poisťovňami.

Z uvedeného dôvodu je Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja pripravená podporiť reformu zdravotníctva v prvom čítaní, zároveň však poukazuje na nutnosť pozmeňujúcich návrhov hlavne v otázke prísnejšej kontroly nového systému. Je možné súhlasiť len s takými konečnými zneniami zákonov, v ktorých jednoznačne dominujú aj znaky sociálneho cítenia tvorcov, preto sú nutné aj zmeny smerujúce k ohraničeniu finančného zaťaženia občanov. Zabudovanie týchto pozmeňujúcich návrhov je nevyhnutným predpokladom podpory reformy z našej strany v druhom čítaní.

Zároveň poukazujem aj na nutnosť užšej spolupráce s ostatnými rezortmi vo veci riešenia nepriaznivého finančného dosahu na obyvateľstvo. Tiež treba vyvíjať permanentné úsilie na celoplošnú informovanosť obyvateľstva, ako aj na vhodnú prezentáciu kladných zmien v systéme poskytovania zdravotníckych služieb. Treba dosiahnuť, aby aj spoločnosť vnímala tieto zmeny ako reálne východisko z neprehľadného a málo fungujúceho systému. Realizácia pripravovanej reformy zdravotníctva sa stala nutnosťou, samozrejme, po doplnení, resp. premyslení niektorých čiastkových častí. Po zabudovaní pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa systému kontroly a obmedzenia finančného zaťaženia obyvateľstva možno podporiť tento zákon ako celok. Zmeny majú slúžiť nielen k zlepšeniu zákonov, ale aj k ich lepšej prijateľnosti spoločnosťou. Úspech reformy totiž nezávisí len od obsahu zákonov, ale aj v názorovej jednote spoločnosti na ich použiteľnosť.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať s faktickými poznámkami, prihlásili sa páni poslanci Džupa, Paška, Urbáni. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Prosím mikrofón pre pána poslanca Džupu.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Chcem reagovať na dva okruhy, ktoré vo svojom príspevku pán poslanec uviedol. A hneď na úvod poviem, že je pre mňa prekvapením, keď sa prihovára za otvorený systém kontroly. Taký istý názor mám ja a ďalší kolegovia v našom klube, pre krátkosť času tu nemôžem rozviesť, ale ide o to, že koncipovaním Úradu pre dohľad nad zdravotnými poisťovňami môže výklad viesť k tomu, že tento systém je uzatvorený. No a ďalej bolo pre mňa prekvapujúce, ale zároveň aj potešiteľné, že pán poslanec apeluje na sociálny rozmer v súvislosti nielen s rozsahom zdravotnej starostlivosti, ale hlavne teda predpokladám, že s úhradami za zdravotnú starostlivosť. A je to opäť risk alebo je to opäť princíp, ktorý v ponímaní našej reformy je dominujúci. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Chcel by som reagovať na pána kolegu Bastrnáka a hlavne podporiť jeho myšlienky v oblasti alebo pri spoluúčasti pacienta a zvyšovania sociálneho tlaku. Akosi nechceme vidieť niektoré reálne čísla. Kolegyne, kolegovia, už dnes prepočítané cez reálne zdroje v roku 2004 v slovenskom zdravotníctve je spoluúčasť pacienta niekde na úrovni 20 %, alebo nad úrovňou 20 %. Podľa údajov z poisťovní pri celkových zdrojoch zhruba 64 až 65 mld. korún je podiel spoluúčasti, to sú zdroje pacienta, viac ako 10 mld. alebo 10,5 mld. korún. Vo vyspelých európskych krajinách je tento podiel spoluúčasti od 20 do 40 %, ale k tomu podielu dospeli za desiatky rokov sociálneho a ekonomického vývoja. A len posledný údaj na ilustráciu: V roku 2004 po dlhých debatách nemecký poistný systém pracujúci so 147 mld. EUR zvýšil spoluúčasť o necelých 9 mld. EUR, to je necelých 6 %. V Nemecku, kde viac ako 65 % obyvateľov je schopných zo štandardného príjmu realizovať úspory, jednoduchú ekonomickú a životnú reprodukciu. Takže, prosím vás, nehovorme o zvyšovaní spoluúčasti pacienta na Slovensku ako o univerzálnom nástroji, ktorý spasí slovenské zdravotníctvo. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Mne sa veľmi páčila tá myšlienka, ktorá vystihuje realitu, pána poslanca Bastrnáka, že ideme vlastne do tmy, nevieme, čo bude, keby sa tieto zákony schválili, nasledovať. Sám potvrdil, že to môže viesť aj k negatívnym dosahom, ktoré neterminoval, koľko to bude trvať, ale povedal, že za niekoľko rokov budú až pozitívne efekty tejto reformy. Ja zastávam tento názor, ktorý povedal, a preto by bolo potrebné, keď robíme takéto vážne zákony na niekoľko rokov dopredu, či je vláda Slovenskej republiky pripravená na sanačné opatrenia, eventuálne keď by táto reforma nevyšla a dokázalo by sa za niekoľko mesiacov, za rok, že systém je možno o viac zaťažený ako dnes a budú vznikať dlhy, či je vláda pripravená, aby to sanovala? Alebo to nechá tak, nech padne, komu padne a nech skrachuje všetko? Nebol by problém, keď skrachuje jedna, dve nemocnice, ale ak skrachuje 20 nemocníc naraz, to bude potom veľký problém a potom treba súhlasiť s kolegami, ktorí aj predtým hovorili, čo sa môže stať so slovenským zdravotníctvom. Čiže aby nedoplatil na to občan. Či je vláda pripravená, to je moja otázka, ak to náhodou nevyjde, spraviť zmeny a bude pripravená mať rezervu na to, aby zadotovala krachujúce zdravotníctvo. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyčerpali sme vystúpenia všetkých prihlásených poslancov za poslanecké kluby. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Do rozpravy sa ústne prihlásili pani poslankyňa Sabolová, poslanec Biroš, Džupa, Vajda, poslankyňa Záborská. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, moje vystúpenie bude vecné a nie dlhé. V prvom rade chcem navrhnúť termín prerokovania, ak prejde zákon do druhého čítania, na 31. augusta 2004 ako v minulom bode.

Chcem sa krátko vyjadriť k zákonu o rozsahu. Súčasné zdravotníctvo poskytuje porovnateľné kvalitné služby s okolitými krajinami a poskytuje ich však za podstatne nižšiu cenu alebo finančný zdroj na občana, keď to porovnáme napríklad s Českou republikou, kde je na občana nejakých 480 euro, na Slovensku nejakých 280 euro v minulom roku 2002, o niečo nárast v roku 2003. Vidíme, že tento argument jasne vyvracia takú teóriu, ktorá tu je, že zdravotníctvo je čierna diera. Sú nedostatky, treba zvýšiť kontrolu, kde vlastne máme tú dieru, ale nemyslím si, že je čiernou dierou.

K návrhu zákona o rozsahu mám odborné pripomienky, kde sa odborníci v zdravotníctve vyjadrujú k diagnózam a požadujú, a pýtam sa aj na názor pána ministra a myslím si, že ak teda zákon pôjde ďalej, treba zoznam diagnóz doplniť o podskupiny diagnostických výkonov. Zoznam diagnóz doplniť o podskupiny terapeutických výkonov a v podstate vlastne týmto rozpracovaním týchto dvoch bodov by sme došli k diagnostickým a terapeutickým štandardom. Bez týchto dvoch bodov nie je systém, najmä v ambulantnej starostlivosti, dobre vykonateľný. Dokumentujem názor skupiny odborníkov.

K zákonu o rozsahu sa chcem vyjadriť aj za skupinu tých, ktorí pracujú vo SVALZ-och, je to z hľadiska reálnych dosahov. Nie je celkom jasný dosah na pacientov. Či nie je potrebné, pán minister, dopracovať tak, aby bolo jasne zadefinované, akým spôsobom budú uhrádzané výkony týchto spoločných vyšetrovacích, liečebných zložiek, lebo sú to pomerne drahé, finančne náročné výkony a či tam žiadna spoluúčasť pacienta aj možno v niektorých tých drahších výkonoch nie je možná, je ťažko možná možno pri dnešnej sociálnej situácii. Ale treba jasnejšie a výraznejšie zadefinovať. Je to stanovisko aj komory a myslím si, že je to komora, ktorá dobre funguje, ktorá má špecialistov, a bolo by dobré, aby sa stanovili tieto pravidlá.

Tu možno aj včera zaznelo po rokovaní vlády a z materiálov, ktoré na vládu išli, že sa hodne zdravotníckych zariadení dnes transformuje, privatizuje, možno časom privatizuje. Čiže mne sa zdá, že by bolo dobré, aby sme - možnože nie je to celkom k zákonu - stanovili pravidlá, aby bolo potom jasné jednak aj v tej laboratórnej diagnostike, ale v tých zdravotníckych zariadeniach, na základe čoho transformujeme, prečo transformujeme, ako transformujeme. Ale nie, že každý týždeň vo vláde je nejaké zdravotnícke zariadenie na transformáciu. A mne tu chýba taký zoznam alebo taký systém, aký sme možno mali v minulom období za minulých ministrov, keď prišiel do Národnej rady zoznam zariadení, ktoré išli na privatizáciu, transformáciu, kde sa niečo išlo meniť. Nemali sme na to priamy dosah, Národná rada, ale mali sme aspoň informáciu a mohli sme sa vyjadriť. Čiže chýba mi to.

A čo sa týka ešte toho rozsahu, bolo by možno dobré, je to zase istá skupina, neštudovala som a ani nie som odborník na to, aby som posudzovala jednotlivé diagnózy, ale v istom období prípravy zákona a možno dnes je to už aj ináč, ale upozorním možno na jeden prípad, keď bol prípad v rámci diagnóz, že bakteriálny zápal pľúc platí poisťovňa a vírusový západ pľúc neplatí poisťovňa a platí pacient. Okrem toho v mnohých prípadoch, ako hovoria odborníci, je ťažko rozlíšiť a presne určiť, aký rozdiel je v tých diagnózach. Vraj sa to v zákone zmenilo. Bolo by dobré, aby sme možno aj takéto nuansy, ktoré môžu posúdiť len odborníci, v zákone vyčistili, aby sa nestalo to, čo sme pred nejakým časom, možno si pamätáte a dodnes sa to nezmenilo, keď sme prijímali zdravotnícky zákon, kde explicitne píšeme, že majitelia vodičských preukazov nemajú nárok na platenie zdravotnej starostlivosti. Verím, že v parlamente naozaj neurobíme také hlúpe vyjadrenie alebo že nestanovíme takú diagnózu, ktorá skutočne nemá vecné odôvodnenie.

To sú moje, možno malé, ale vecné pripomienky k tomuto zákonu. Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal pán minister. Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne.

Odpoveď pánovi poslancovi Jarjabkovi, aj keď tu nie je, v piatok na konferencii ministrov zdravotníctva OECD sme celkom smutne konštatovali, nikde v tejto chvíli neexistuje ucelený, komplexný, vyrovnaný systém, ktorý by dobre fungoval. Každé zdravotníctvo v každej krajine má svoje a veľmi veľké problémy. Samozrejme, opýtal sa, kde sme nabrali tento systém. Toto je, myslím, na širšiu diskusiu.

Ale chcem reagovať na pani poslankyňu Sabolovú a znova jej poďakovať, pretože ide k tomu, o čom ten zákon je. Súhlasím s tým, že možno bude treba ešte aj v rámci parlamentnej práce, aby odborníci prekontrolovali zoznam tých diagnóz. Dôležité je uvedomiť si, že ten zoznam tzv. doplácaných diagnóz, o ktorom hovoril aj pán poslanec Bastrnák, ten nemôže vzniknúť za hodinu. Pán poslanec Soboňa o tom hovoril, len hovoril z iného pohľadu, hovoril politicky. Najprv musíme nakategorizovať tie výkony. Musíme postaviť tú komisiu. Keď si všimnete v zákone, že tam je prevaha poisťovní a lekárov a menej je tam štát, tak to má nejakú filozofiu.

SVALZ-y, na ktoré ste sa pýtali, sú vyšetrovacie zložky, teda nikdy nemôžu byť so spoluúčasťou pacienta. Nikdy. To je v zákone expresiss verbis napísané. Takže v tých katalógoch, ak budú... (Reakcia z pléna.) Prosím? Ale nebudú platiť, pretože to je nezmysel, pacient si nemôže platiť za vyšetrenie, ani neviem, čo mu vyšetrí. Veď však tá logika vecí nás nepustí. Preto v zákone, ktorý sme preberali včera, sme povedali, že budeme musieť vytvoriť katalóg vyšetrovacích a katalóg liečebných výkonov. Samozrejme, niektoré sa kombinujú. Pri katétrizácii srdca, keď vyšetrujem, môžem tam dať rovno standby a už aj liečim. Ale zase pán poslanec Soboňa spomínal infarkt. Bolo by vhodné si povedať, že žiadny infarkt nemôže byť za doplatok, ani ten ľahký, lacný, ale ani ten super najťažší s aritmiami. Takže SVALZ-y nemôžu byť.

A tam je potom aj otázka, ktorú pani poslankyňa Záborská mala svojho času, že kde budú napríklad logopédi. No v katalógu výkonov, pretože u detí alebo u pacienta po náhlej mozgovej príhode, kde je potrebné vrátiť späť rečovú schopnosť, ten logopéd musí byť v systéme lege artis zaradený. Preto aj uznávame, že ten proces a procedúra sa nedá urobiť za týždeň. Preto nejde o bianko zmenku, ale preto ide o tvorbu tej zdravotnej politiky a tam naozaj tá politická garnitúra bude mať možnosť ju tvoriť tak, ako ju bude považovať za vhodné.

Aby som nenaťahoval čas a myslím, že ani nesmiem, čo sa týka transformácie, treba povedať, že my už transformáciu v zmysle privatizácie nerobíme. Máme iba transformáciu na neziskové organizácie podľa platného zákona a v prípade, ak prejdú tieto zákony, bude transformácia niektorých nemocníc na akciové spoločnosti. Ale máme, môžeme dodať zoznamy, lebo to robíme verejne na internete - výzvy na prihlásenie sa, a potom zoznam dohodnutých organizácií, ktoré sa uchádzajú o to byť neziskové.

Treba vedieť, že ja sám nie som spokojný s tým zákonom, je tam veľa komplikácií s prioritným majetkom, s možnosťou atď., ale to, myslím, je iná téma a týchto zákonov sa netýka. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, chcete hneď hovoriť, lebo sa prihlasuje s faktickou poznámkou aj pán Paška, aby ste mohli potom prípadne reagovať na obe vystúpenia. Chcete hneď? Zapnite mikrofón pani poslankyni Sabolovej.

M. Sabolová, poslankyňa: Ja len veľmi krátko to, čo hovoril pán minister. Chcem povedať, že práve to je to, že máme zoznam diagnóz, ktoré budú platené, ale ak budú tie podvýkony, ktoré v rámci toho sú možné, tak vlastne ak sa to dopracuje, budeme vedieť, že budeme mať aj to zaplatené. Nielenže povieme, že určím a nebudem môcť aj možno liečiť. Takže to je len to potvrdenie.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Pán minister neustále tvrdí, vytvoríme katalóg, vytvoríme takú normu, vytvoríme taký predpis, nie je to bianko zmenka, tvoríme len politiku. Chcem sa spýtať: Naozaj vôbec nemáte obavy, ak však zákonmi idete zásadne zmeniť charakter celého systému? Kde beriete vy a vaši poradcovia tú odvahu, ak tvrdíte, že vlastne neviete, čo to bude robiť a za pochodu budeme dotvárať hento, taký katalóg. Všetkých šesť zákonov je plných odkazov na rôzne neexistujúce vykonávacie predpisy a normy, čo je mimochodom podľa mňa v rozpore s rokovacím poriadkom, aby takto boli predložené. Odkiaľ máte tú odvahu, a ešte to poviete, že pri takejto zásadnej zmene charakteru celého systému ideme do experimentu, o ktorom sami priznáte, že neviete, čo to urobí, a že vlastne ideme tvoriť tú politiku a bude to trvať dlhý čas. A bude mať ten občan čas aj s nami to vydržať? Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dámy poslankyne, páni poslanci, o 12.00 hodine máme podľa plánu prerušiť rokovanie tejto schôdze Národnej rady a pokračovať o 14.00 hodine. Na tie dve minúty, pán poslanec Biroš, asi už nebudete chcieť vystupovať, tak urobíme takýto postup: Preruším teraz rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, pokračovať budeme o 14.00 hodine hodinou otázok a odpovedí členov vlády, o 15.00 hodine budú nasledovať interpelácie poslancov a potom budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu. O 17.00 hodine bude hlasovanie k predchádzajúcemu zákonu a potom v hlasovaní budeme ďalej pokračovať k zákonom, ktoré predkladá pán minister Zajac.

Ďakujem. Dobrú chuť vám prajem.

(Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.)

 

Šiesty deň rokovania

26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

20. mája 2004 o 14.03 hodine

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 26. schôdze Národnej rady bodom programu

hodina otázok.

Otváram tento bod programu.

Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády nie je prítomný na rokovaní a taktiež, kto ktorého kolegu zastupuje.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, ako ste už povedali, pán podpredseda, predsedu vlády zastupujem ja, taktiež zastupujem pána podpredsedu vlády Csákyho, pána podpredsedu vlády Ruska a pána ministra Miklósa. Všetci sú na zahraničných alebo domácich pracovných cestách a nemajú otázky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Takže pristúpime k prvej otázke, ktorú položil pán poslanec Ondriaš: "Koľko obyvateľov odišlo zo Slovenska po roku 1989? Koľko z nich malo vysokoškolské vzdelanie?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, ministerstvo vnútra, ani policajný zbor nevedú evidenciu osôb, ktoré odišli zo Slovenska po roku 1989. To preto, že veľa občanov si zachová občianstvo Slovenskej republiky, aj keď žijú prechodne alebo trvale v cudzine, a to aj desiatky rokov. Mnoho občanov neohlási zmenu svojho pobytu, t. j. odchod do cudziny a sú stále vedení v evidencii obyvateľstva Slovenskej republiky. O prepustenie zo štátneho zväzku žiada občan Slovenskej republiky až po niekoľkých rokoch pobytu v cudzine.

Na vašu otázku môžem uviesť len počty osôb, ktoré si prevzali listinu straty štátneho občianstva Slovenskej republiky v období od 1. 1. 1990 do 31. 12. 2003 bez údajov o vzdelaní, ktoré nie sú predmetom evidencie.

Tie počty týchto občanov sú nasledujúce: celkovo to bolo za obdobie od 1. 1. 1990 do 31. 12. 2003 268 065 ľudí, pričom išlo o tieto krajiny, resp. o stratu štátneho občianstva a odchod do týchto krajín: Alžírska ľudovodemokratická republika 2, Argentína 1, Austrália 26, Belgicko 4, Bulharsko 5, Chorvátsko 1, Česká republika 261 104, Dánsko 14, Fínska republika 4, Francúzsko 10, Grécko 1, Holandsko 71, Izrael 33, Juhoafrická republika 3, Juhoslovanská zväzová republika 15, Kanada 63, Luxembursko 7, Maďarská republika 147, Maltská republika 4, Nórske kráľovstvo 3, Poľsko 44, Rakúsko 2 313, Rusko 1, Slovinsko 15, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska 7, Spojené štáty americké 25, Spojené štáty mexické 2, Spolková republika Nemecko 3 766, Švajčiarska konfederácia 116, Švédske kráľovstvo 249, Taliansko 7, Ukrajina 2.

Takže väčšina, výrazná prevažná väčšina z toho celkového počtu 268 065 boli občania, ktorí prevzali listinu straty občianstva a vysťahovali sa do Českej republiky, ten počet je 261 104 z 268 000, čo súvisí zrejme s rozdelením bývalého Česko-Slovenska a so zmenami po tomto období.

Skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem pekne za odpoveď.

Pýtal som sa kvôli tomu na počet vysokoškolákov, lebo v médiách sa objavujú správy, že je to 120 000 vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov a naposledy som čítal správu, že 138 000 vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov. Takže teraz neviem, odkiaľ médiá tie údaje získavajú, keď toto tvrdia, a keď vy ste povedali, že sa to neeviduje.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: To neviem ani ja. Ja tiež často čítam v médiách veci, ktoré neviem, odkiaľ majú. (Hlasy v sále.) To je asi, asi údel, no. Skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno.

Druhú otázku položil tiež pán poslanec Ondriaš a je tohto znenia: "V roku 1999 následkom bombardovania mostov na Dunaji Lodenice v Komárne a Slovensko prišlo o miliardy Sk. Otázka: Podala alebo podá Slovenská republika trestné oznámenie na známeho páchateľa na medzinárodný súd o náhradu škody?"

Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, predovšetkým chcem povedať, že sa nestotožňujem s vaším názorom, že malo v roku 1999 v bývalej Juhoslávii dôjsť pri bombardovaní mostov k trestnému činu. Pretože podanie trestného oznámenia by znamenalo, alebo by mohlo vychádzať len z presvedčenia, že k takémuto trestnému činu došlo. Bombardovanie bolo realizované v čase ozbrojeného konfliktu, keď, samozrejme, logicky platia iné pravidlá ako v čase mieru. Uplatňuje sa právo ozbrojených konfliktov upravené ženevskými dohovormi a haagskymi reguláciami. To, čo je protiprávne v čase mieru, nemusí byť protiprávne v čase vojny. Ide o dva veľmi odlišné režimy, čo treba mať na pamäti aj pri diskusiách o vzniknutých škodách a nástrojoch na ich odstránenie.

Po druhé, k bombardovaniu došlo na území cudzieho štátu bez akejkoľvek súvislosti so Slovenskom. Slovensko nemá v tomto prípade legitimáciu podať trestné oznámenie ani z čisto teoretického hľadiska.

Ministerstvo hospodárstva sa situáciou v komárňanských lodeniciach zaoberalo, a preto by som si na tomto mieste dovolil aj spresnenie údajov o výške škôd, ktoré ste použili vo vašej otázke. Podľa oznámenia vtedajšieho generálneho riaditeľa akciovej spoločnosti Slovenské lodenice Komárno z 11. 10. 2000 dosiahla výška škôd spôsobených touto udalosťou spoločnosti v dôsledku zničenia dunajských mostov v Juhoslovanskej zväzovej republike počas vojnového konfliktu k 30. 6. 2000 výšku 709 mil. 830 tisíc korún. Vyčíslenú výšku škôd potvrdil aj audit vykonaný nezávislou audítorskou firmou v septembri 2000.

K samotnej náhrade škody chcem uviesť iba toľko, že škodu by si Slovensko mohlo uplatňovať iba v prípade, že vznikla protiprávnym konaním. Okrem iných, aj ozbrojené akcie NATO v Juhoslávii boli predmetom skúmania Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ktorý má ako jediná medzinárodnoprávna inštitúcia jurisdikciu nad trestnými činmi, spáchanými na území bývalej Juhoslávie v roku 1999. Ten však nedošiel k záveru, že by došlo k spáchaniu trestných činov a neinicioval konanie vo veci. Toto stanovisko je záväzné pre všetky štáty.

Skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za odpoveď.

Takže Slovensko ani nepožiadalo nejaký súd alebo audítorov medzinárodného súdu alebo niekde, že či to bol akt protiprávny, alebo nie, aby sme potom mohli vymáhať náhradu škody, alebo nie. Mám tomu tak rozumieť?

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, rozumiete tomu správne. Slovensko nepožiadalo, pretože, po prvé Slovensko je presvedčené, že nešlo o trestný čin. Ale ja som uviedol vo svojej odpovedi, ak ste ma počúvali, pán poslanec, že aj keby sme teoreticky boli presvedčení o niečom inom, napríklad o čom ste presvedčený zrejme vy, tak napriek tomu Slovensko v tomto prípade nemá legitimáciu podať trestné oznámenie ani z čisto teoretického hľadiska, pretože nie je zúčastnenou stranou.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Tretiu otázku položil pán poslanec Gaľa pánovi premiérovi: "Vážený pán premiér! Podarilo sa vám dohodnúť s premiérom Poľska, aby sa realizovala stavba rýchlostnej komunikácie Žilina, Čadca-Skalité-Zwardoň-Bialsko Biala. Predpokladáte do budúcnosti možnosť podobnej stavby na trase Rzesow-Svidník-Prešov-Košice-Miškolc?"

Nech sa páči, pán podpredseda.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, vláda a rezort dopravy realizujú dopravnú politiku v zmysle zásad štátnej dopravnej politiky Slovenskej republiky, ktoré boli schválené vládou uznesením č. 21 z roku 2000. Jednou zo schválených zásad je zásada č. 15, a to, citujem: "Zabezpečiť podmienky na modernizáciu a rozvoj multimediálnych koridorov č. 4, 5/a, 6 a 7 a ostatných dopravných ciest medzinárodnej schválenej siete na území Slovenskej republiky s prepojením na susedné krajiny v súlade s medzinárodnými záväzkami". V tomto smere vláda a rezort dopravy konajú.

Celý uvedený ťah v trase Rzesow-Svidník-Prešov-Košice-Miškolc je súčasťou schválenej siete TINA ešte v predvstupovom období, ktorá sa po vstupe Slovenska do Európskej únie stala súčasťou prioritnej siete TEN. Je to výsledkom našich medzinárodných aktivít. Na Slovensku ho tvorí plánovaný ťah rýchlostnej cesty R4 a v úseku medzi Prešovom a Košicami sprevádzkovaná diaľnica D1. O zámeroch oboch strán Slovenska a Poľska na rozvoji prepojenia medzi Rzesowom a Prešovom sa obidve strany viackrát informovali, naposledy na konferencii v Bialsko Bialej v januári 2004. Na tejto konferencii sa dohodla harmonizácia prípravy koridoru na spoločných pracovných stretnutiach. V spoločných rozhovoroch sme zatiaľ nedospeli do etapy prípravy medzinárodnej dohody o prepojení rýchlostných ciest v tomto koridore. S poľskými partnermi na úrovni predsedu vlády, ako aj na úrovni rezortu dopravy budeme ďalej túto otázku nastoľovať.

Príprava a výstavba na ťahu R4 je však na Slovensku už realitou, najmä v oblasti Prešova a Košíc, v príprave je obchvat Svidníka. Rovnako aj úsek rýchlostnej cesty R4 štátna hranica Slovenska s Maďarskom je v príprave na realizáciu. Ešte v tomto roku bude ukončené posudzovanie vplyvov na životné prostredie a ďalšia príprava bude plynulo pokračovať. Predpoklad začatia výstavby je v roku 2007.

Ďakujem, skončil som.