Štvrtý deň rokovania

26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

14. mája 2004 o 9.07 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

Otváram štvrtý rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Danko a Rudolf Žiak.

Budeme pokračovať v rokovaní o bode programu, ktorý sme včera nedorokovali a kde ešte zostáva vystúpiť v rozprave dvom pánom poslancom, Madejovi a Polkovi, ktorým je

vládny návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Prosím pána ministra spravodlivosti, pána spoločného spravodajcu a pána poslanca Madeja ako v poradí 9. prihláseného do rozpravy, aby vystúpil.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som na základe aj včerajšej rozpravy k tomuto návrhu zákona predniesol pár úvah a slov ohľadne sporu Námestova a Dolného Kubína, miest, na základe ktorých sa máme rozhodnúť, v ktorom z týchto dvoch by pre oravský región mal sídliť súd.

Som toho názoru, že naozaj mesto Dolný Kubín je aj lepšie vybavené pre sídlo súdu. A pokiaľ ide naozaj o historické argumenty, Okresný súd Dolný Kubín existuje nepretržite od 2. polovice 19. storočia. Má k dispozícii vyhovujúcu budovu vo veľmi dobrom technickom stave, ktorá bola postavená výslovne pre potreby justície začiatkom sedemdesiatych rokov. A v tejto budove súčasne sídli aj okresná prokuratúra. Priestory súdu, ak by v nich nesídlila okresná prokuratúra, by plne kapacitne postačovali pre potreby súdenia, pre súčasné tri oravské okresy. V súčasnosti už prebieha fáza prípravy projektu nadstavby budovy, na ktorú sú pridelené už aj potrebné finančné prostriedky. V prípade, ak by nadstavba tejto budovy bola dokončená o jedno podlažie, by táto kapacitne postačovala aj pre potreby súdu, ale aj pre potreby prokuratúry pre celý región Oravy. V prípade, ak by celý región Oravy bol ponechaný len pre Okresný súd Námestovo, boli by náklady na zabezpečenie nevyhnutnej kapacity budovy aj náklady na nutné premiestnenie agendy z Okresného súdu Dolný Kubín nepomerne vyššie. Okresný súd Dolný Kubín má totiž v súčasnosti v priemere zhruba dvojnásobný nápad vecí než Okresný súd Námestovo, s čím súvisí aj rozsiahly archív vecí, pričom Okresný súd Námestovo archivuje len veci od roku 1997, nehovoriac o tom, že obdobne vyššie náklady by boli aj s presťahovaním tunajšej okresnej prokuratúry. Vyššie náklady budú aj s riešením personálnych záležitostí vzhľadom na vyšší počet pracovníkov Okresného súdu Dolný Kubín. Pre celý región Oravy sídli okresné riaditeľstvo Policajného zboru práve v Dolnom Kubíne vo svojej vlastnej budove aj vrátane úradu justičnej a kriminálnej polície a úradu skráteného vyšetrovania. Okres Dolný Kubín sa dlhodobo napriek nižšiemu počtu obyvateľstva, ako má okres Námestovo, vyznačuje vyššou súdivosťou, ktorá je v absolútnych číslach dlhodobo vyššie než v okrese Námestovo. Okresný súd Dolný Kubín je takisto bližšie situovaný k spádovej väznici, ktorou je Ústav na výkon väzby v Ružomberku ako pre tunajší súd, tak aj pre Okresný súd Námestovo. Pokiaľ ide o dostupnosť tunajšieho súdu v okresnom meste Dolný Kubín, táto je pre väčšinu obyvateľstva Oravy lepšia a je to v prospech naozaj Okresného súdu Dolný Kubín ako z okresov, tak z okresov Dolný Kubín a Tvrdošín. Okrem iného tam existuje aj lepšie vlakové a cestné spojenie. Samotné mesto Dolný Kubín má približne dvaapolkrát viac obyvateľov ako mesto Námestovo. Prevažná väčšina advokátov z 29, je 23, teda zhruba 80 % je práve z okresného mesta Dolný Kubín.

Vážené dámy a páni, nie je naozaj žiadny relevantný záujem alebo argument, ktorý by jednoznačne svedčil v prospech zachovania Okresného súdu Námestovo, a nie Okresného súdu Dolný Kubín, nakoľko aj tie argumenty, ktoré by pravdepodobne mohli svedčiť v prospech zachovania Okresného súdu Námestovo, sú rovnako, ale naozaj rovnako použiteľné aj pre Okresný súd Dolný Kubín. Naopak, argumenty, ktoré som už uviedol, hovoria v prospech Dolného Kubína. Verím, že to pochopíte, že nie je to môj osobný záujem, nakoľko ja som rodák zo Zvolena, ale na základe uvedených úvah si dovolím poprosiť vyňať bod 7 spoločnej správy na osobitné hlasovanie a nechať text znenia zákona v tejto časti tak, ako bol navrhnutý vládou, príp. časť pozmeňujúcich návrhov v prospech Dolného Kubína podporiť. Ďakujem pekne, pán predseda skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Polka ako posledný prihlásený do rozpravy.

Zapnite pána poslanca Miklušičáka.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Rešpektujem vystúpenie pána poslanca Madeja. Ja som včera vo svojom vystúpení povedal zhruba tie isté fakty, samozrejme, pokiaľ moja informácia je správna, pán predseda Okresného súdu z Dolného Kubína, ktorý tento materiál tu predvčerom prezentoval, nenapíše nič, čo nie je v prospech Dolného Kubína. Z tohto dôvodu aj beriem túto informáciu tak, že pán Madej sa prepožičal pre odprezentovanie názoru predsedu okresného súdu.

Len pár poznámok ešte pre úplnosť a včerajšok. Aj Okresný súd v Námestove bol až do roku 1960 takisto minimálne od polovice 19. storočia. Znova hovorím, štátna správa nie je pre mestá, štátna správa, a v tomto ponímaní chápem aj výkon súdnictva, je pre občanov daného regiónu, nie pre jednotlivé mestá. A v tomto prípade je to nevýhodnejšie riešenie pre drvivú väčšinu obyvateľov Oravy. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Polka

L. Polka, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona, stručne alebo jednoducho nazvanému reforma súdnictva.

Nerád by som sa zapájal do diskusie o tom-ktorom súde, ale chcel by som poukázať na diskusiu v roku 1996 alebo na sklonku roku 1995, keď sa diskutovalo o administratívno-teritoriálnom členení Slovenska a kolegovia poslanci tu vystupovali a presadzovali okresy, ktoré mali 12 000 - 13 000 obyvateľov, a svoje hlasovanie podmieňovali tým, kde okres bude napriek nevôli svojich rodákov, svojich spoluobčanov, pretože, ako tu jeden argumentoval, ani ich kone nechceli ísť doprava, napr. smerom na Martin alebo naopak. Takže tieto argumenty je veľmi zložité a, priznám sa, niekedy aj vágne posúdiť, či ten alebo ktorý okres má byť.

Zmyslom tejto reformy by malo byť zefektívnenie práce súdov a zefektívnenie celej súdnej správy. Dovolil by som si poukázať na správu o prieskume o reálnych podmienkach výkonu súdnej moci na Slovensku, ktorú realizovalo Združenie sudcov Slovenska v spolupráci s Americkou komorou právnikov, ABA. Ani v jednom prípade zo záverov tohto prieskumu potreba zmien obvodov a sídiel súdov sa nevyskytla. Záver prieskumu poukazoval na problémy, ktoré sú v absencii dlhodobej justičnej koncepcie, v absencii a v nekvalitne a nekoncepčne sa meniacej legislatíve, v obrovskej zaťaženosti sudcov bez primeraného servisu, tlaku na kvantitu rozhodovania a všeobecnej neúcte k súdnictvu. Podľa tejto správy chýba objektivizujúce hodnotenie práce sudcov, pretože ukazovatele existujúcej správy súdov nezodpovedajú realite.

S nezávislosťou sudcov úzko súvisí aj ich potrebné platové ohodnotenie. Včera sme tu boli účastníkmi diskusie aj o platoch sudcov. Ak v tejto situácii hodnotí Svetová banka výkony slovenskej justície za porovnateľné s inými európskymi krajinami, považuje to Združenie sudcov za takmer zázrak. Priznávam, že nie vždy súhlasím so závermi Združenia sudcov Slovenska, ktoré bolo donedávna, by som povedal, takým najmienkotvornejším predstaviteľom justície, a často sa závery hlavne jeho vedenia používali ako taká útočná zbraň, predovšetkým v období do roku 1998. Dnes jeho stanovisko ide nejako bokom.

Chcel by som poukázať na záver stanoviska Združenia sudcov Slovenska, ktoré vyslovuje obavu, že ak základom reformy súdnictva sa stane na matematickom počte nápadu vecí založená redukcia počtu súdov, a to bez predchádzajúcej zákonnej úpravy kompetencií súdov jednotlivých stupňov, bez zákonného vymedzenia charakterov jednotlivých druhov súdnych konaní a špecializácie konkrétnych súdov pre ten-ktorý druh súdnej agendy, bez jasného vymedzenia výkonu správy súdov, nedosiahne sa skutočný zámer reformy súdnictva, t. j. jeho zefektívnenie a zrýchlenie súdneho konania.

Negatívne stanovisko k reforme predložila i Slovenská únia nezávislého súdnictva, ktorá v záveroch hovorí, že ak by sa návrh prijal, v reálnej praxi súdov by to spôsobilo veľké problémy, súdne konanie by to zabrzdilo, predĺžilo a v konečnom dôsledku by sa minulo účinku sledovaného ministerstvom spravodlivosti.

Generálna prokuratúra vo svojom stanovisku konštatuje, že na základe uvedeného je zrejmé, že tento návrh nie je dobre odborne a koncepčne pripravený, že jeho príprave nepredchádzala dôkladná analýza existujúceho stavu a tak ďalej a tak ďalej. Generálny prokurátor píše: "Som presvedčený o tom, že akúkoľvek reformu súdnictva by malo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravovať v súčinnosti so Súdnou radou Slovenskej republiky a spoločne so všetkými dotknutými rezortmi."

V tej súvislosti Súdna rada takisto vyjadruje negatívne stanovisko, v ktorom sa hovorí, že sieť súdov by sa mala meniť len po náležitej analýze stavu a vývoja súdnych agend, pričom rozhodujúcim kritériom môže byť len vzájomná vyváženosť ekonomickej úspornosti a dostupnosti súdnych služieb.

Sú tu ďalšie stanoviská súvisiace s dotknutými krajskými súdmi v Trnave, Trenčíne, ale chcel by som spomenúť, tam, myslím, sa už našla nejaká zhoda v riešení, nevylučujem, samozrejme, že tieto stanoviská prešli nejakým vývojom, vybral som stanoviská, ktoré ma upozorňovali na to, že tá analýza asi nebola vykonávaná zhodne a že sú na ňu rozdielne názory, takisto ako budú rozdielne názory asi aj v tomto pléne.

Len ešte niekoľko poznámok, dámy a páni, napr. k niektorým okresom. Plne budem podporovať návrh pani poslankyne Zmajkovičovej, pokiaľ ide o súd v Malackách, z jednoduchého a z jedného jediného dôvodu, a to z dôvodu ekonomického. Okresný súd v Malackách sídli v budove, ktorá bola niekedy v roku 1997 zakúpená za 7,5 mil. korún. Vo februári tohto roku bola ukončená rekonštrukcia budovy za 10 mil. korún. V dôsledku reformy sa presunie tento súd do nevyhovujúcich priestorov v Bratislave IV. Ak sa niekde dobre ako advokátovi mi pojednávalo alebo chodilo na pojednávanie, bola to excelentná budova, aj z historického aspektu, budova Okresného súdu v Ružomberku. V stanovisku ružomberského primátora a ružomberských sudcov sa jasne konštatuje, že v doterajšej príprave optimalizácie súdnej sústavy sa nepočítalo so zrušením Okresného súdu v Ružomberku, prihliadnuc na to, že všetky kritériá pre zotrvanie spĺňal. O to nepochopiteľnejšie pre nás vyznievajú opatrenia ministra vnútra na posilnenie okresného riaditeľstva Policajného zboru vo vzťahu k Policajnému riaditeľstvu v Liptovskom Mikuláši a od 1. 6. 2003 zriadenie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku. To znamená, ide o jeden z mála súdov, ktorý má k dispozícii súdnu väznicu na výkon väzby.

Takže môj záver je k tejto problematike: Pre koho je určená táto reforma súdov? Kde je efektívnosť výkonu justičnej správy? Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy.

Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán navrhovateľ pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte možnosť.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zaujať stanovisko k rozprave a k pozmeňujúcim návrhom, ktoré v rámci rozpravy zazneli.

Chcem povedať, že optimalizácia súdnej sústavy bola vedená tým, aby bol pozdvihnutý a najviac rešpektovaný záujem všetkých občanov krajiny, nie občanov partikulárnych miest a regiónov, ale všetkých občanov krajiny, ktorí majú právo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Teraz sa vyjadrím k jednotlivým návrhom v rozprave.

Pán poslanec Pataky podal pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhuje, aby sa agenda priemyselného vlastníctva a sporov z neho vyplývajúcich nesústreďovala na jeden okresný súd, ale na okresné súdy tri. Musím povedať, že ministerstvo spravodlivosti nesúhlasí s takýmto pozmeňujúcim návrhom. Agenda ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva a ochrany práv z nekalej súťaže je vysoko špecializovanou agendou, v ktorej je potrebné rešpektovať nielen vnútorné, ale aj európske právo. A vyžaduje zároveň sústavné a náročné štúdium množstva špecifických problémov z rôznych oblastí, v ktorých sa uplatňuje ochrana patentov, ochranných známok a iných druhov priemyselného vlastníctva. Zastupujem na rokovaní parlamentu aj návrhy, ktoré vychádzajú z Úradu priemyselného vlastníctva, sú to veľmi špecifické právne akty, ktoré podľa môjho presvedčenia vyžadujú vysokú mieru špecializácie. Návrhom rozdrobiť túto agendu na tri okresné súdy by sa neujednotila právna prax, naopak, na troch prvostupňových súdoch, ktoré túto agendu nikdy nevybavovali, by sa predlžovalo súdne konanie a aj odvolacie konanie by nebolo sústredené tak ako doposiaľ na jedinom súde, ale na troch súdoch, ktoré by síce mohli uplatniť pluralitu názorov, ako je uvedené v návrhu, ale nesústredili by sa na zjednocovanie súdnej praxe, čo, si myslím, je najmä v našej justícii tak veľmi potrebné. (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, prosím vás o väčší kľud. Páni poslanci a panie poslankyne, o väčší kľud vás prosím, aby som nemusel prerušiť rokovanie. Nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Navrhované riešenie by malo negatívny vplyv aj na vytvorenie iných špecializovaných súdov, pretože pri návrhu predkladateľ musel zvažovať aj počty a rozloženie viacerých druhov súdnej agendy a využiť čo najproporčnejšie rozdelenie podľa vypracovaných analýz. Návrh optimalizácie súdnej sústavy má napomôcť vytvoreniu súdov, ktorých sudcovia sa môžu špecializovať na tie druhy súdnej agendy, ktoré nevyhnutne špecializáciu potrebujú. Agenda ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva je nepochybne jednou z nich.

Pani poslankyňa Zmajkovičová navrhla ponechať okresné súdy Piešťany, Malacky. Ďalej navrhli ponechať pán poslanec Blajsko Okresný súd Kežmarok, pán poslanec Miklušičák Okresný súd Námestovo, pán poslanec Hamarčák Okresný súd Svidník. Nechcem ku každému partikulárnemu súdu hovoriť. My sme vychádzali z nápadu vecí. A tie kritériá v tomto zmysle boli podľa mojej mienky principiálne. Samozrejme, vždy je možné nájsť nejaké kritérium, ktoré zdôvodňuje existenciu toho-ktorého súdu. Niekedy to je existencia priemyselného parku ako v Malackách a prudký ekonomický rozvoj, inokedy je to skôr na druhej strane nízky ekonomický rozvoj ako vo Svidníku. Niekedy to je západná hranica ako v Skalici, niekedy je to východná hranica ako vo Svidníku, dokonca niekedy to sú príjmy z DPH. Kritérium na zdôvodnenie existencie ktoréhokoľvek súdu nájdeme. Otázka je, či je to kritérium, ktoré je principiálne. Principiálne kritérium podľa mojej mienky je kritériom nápadu, koľko vecí, koľko žalôb v civilnom konaní, koľko obžalôb v trestnom konaní príde na súd. A z toho vychádza aj vládny návrh optimalizácie. Spomeniem príklad na Orave, Kubín - Námestovo. Nápad sudcovskej agendy bol v Námestove 1 350 vecí, v Kubíne 2 800 vecí, to znamená viac ako dvojnásobný nápad agendy. A myslím si, že z toho dôvodu je dôvodné ponechanie na Orave Okresného súdu Dolný Kubín. Naviac musím povedať, že v Dolnom Kubíne je budova súdu a prokuratúry, v Námestove súd aj prokuratúra sídlia v prenajatých priestoroch a vyžadovalo by neúmerné prostriedky z peňazí daňových poplatníkov, aby sme prispôsobili fungovanie justície v okrese Námestovo. Myslím si, že by nešlo o efektívne čerpanie peňazí daňových poplatníkov. Samozrejme, je pravdou aj to, že v Dolnom Kubíne bude potrebné urobiť nadstavbu, ale nie kvôli zlučovaniu Námestova a Dolného Kubína, pretože v minulosti v Námestove súd nebol a v budove v Dolnom Kubíne fungovali súd a prokuratúra, v minulosti dokonca aj notári, ale jednoducho preto, že posilňujeme súdy administratívnym personálom, vyššími súdnymi úradníkmi, probačnými a mediačnými úradníkmi, to znamená často kapacity súdov ani tých, ktorých sa optimalizácia netýka, nepostačujú a musíme tie kapacity zvyšovať, lebo zvyšujeme početný stav v našej justícii.

Čo sa týka ešte Okresného súdu Svidník, pán poslanec Hamarčák spomínal, že Okresný súd Svidník je väčší, ako je Okresný súd Dolný Kubín. Je pravdou, že na Okresnom súde vo Svidníku je viac sudcov, pretože z Okresného súdu Dolný Kubín ich niekoľko prednedávnom odišlo, ale už tam sú vytvorené tri nové sudcovské miesta. Ale poviem k nápadu. Dolný Kubín, ako som spomínal, mal nápad 2 800, Svidník mal nápad 2 300. To je objektívne kritérium pre rozhodovanie o veľkosti súdu. Čo sa týka vzdialenosti, spomenul to aj pán poslanec Madej pri argumentácii v prospech Dolného Kubína, ale platí to aj pri argumentácii pri Svidníku a niektorých iných súdoch, mnohé trestné veci sú riešené väzobne, kde sú obvinení eskortovaní na pojednávanie z ústavu na výkon väzby. Pokiaľ sú to vzdialené súdy, ako je napr. súd vo Svidníku alebo súd v Námestove, tie eskorty sa neúmerne predražujú, pretože je potrebné obvinených eskortovať na vzdialenejšie súdy od ústavu na výkon väzby.

Podporil by som vystúpenie pána poslanca Madeja, ktoré sa týkalo Okresného súdu Dolný Kubín. Myslím, že veľmi presne zargumentoval na základe principiálnych kritérií, prečo je vhodnejším sídlom na Orave Dolný Kubín, a nie Námestovo. A myslím si, že ani on, ani ja nemáme žiadnu osobnú preferenciu pre posudzovanie jedného z tých dvoch súdov.

Na záver rozpravy vystúpil pán poslanec Polka, ktorý predniesol viaceré stanoviská justičných inštitúcií a organizácií, ktoré kritizovali navrhovaný model optimalizácie. A headlinom kritiky bolo, že nie je vypracovaná analýza. To, že nie je vypracovaná analýza, sa stáva niekedy takým zaklínadlom pre zamietnutie niektorých významných reformných krokov. O optimalizácii sa hovorí už niekoľko rokov a tých analýz je niekoľko, dokonca aj zahraničných. Nedávno vypracoval pre ministerstvo spravodlivosti analýzu francúzsky expert ministerstva spravodlivosti, ktorú, samozrejme, môžem dať poslancom k dispozícii, je verejnej prístupná, kde, naopak, tvrdil, že sme príliš mierni, že by sme mali ísť ešte ďalej pri zlučovaní súdov do väčších celkov, a vychádzal zo skúseností, ktoré má Francúzsko.

Pán poslanec Polka spomínal, že Združenie sudcov Slovenska kritizovalo optimalizáciu. A ja sa priznám, že ja som kritizoval Združenie sudcov Slovenska pre tento postoj, nie preto, že sa mi nepáči, ale preto, že v roku 1996, keď vznikali nové okresné a krajské súdy, sa Združenie sudcov Slovenska aj Rada sudcov postavili veľmi tvrdo proti. Dnes, keď tie súdy vznikli, sú za ich zachovanie a ten postoj sa mi nezdá byť veľmi konzistentný. Nie je konzistentný. A z toho dôvodu som Združenie sudcov pre tento postoj kritizoval.

Som však rád, že projekt optimalizácie súdnej sústavy podporuje predseda Súdnej rady a Najvyššieho súdu, pretože je zrejme jedným z najkvalifikovanejších, ktorý vidí fungovanie justície zvrchu, vidí potrebu vzniku klasickej trojstupňovej sústavy, vidí potrebu presunu vecnej príslušnosti na okresné súdy, tak aby sa naozaj Najvyšší súd stal nie súdom najväčším, ako tomu je v súčasnosti, ale naozaj súdom najvyšším, ktorý bude zjednocovať súdnu prax, po čom právnická obec volá niekoľko rokov.

Vážený pán podpredseda, dovoľte mi na záver len jeden argument. Národná rada je Národnou radou Slovenskej republiky, nie jednotlivých regiónov, nie jednotlivých miest, ale Slovenskej republiky. Myslím si, že je naším spoločným záujmom mať na zreteli priority všetkých občanov krajiny, nie jednotlivých regiónov a nie len jednotlivých miest. A napriek tomu, že si vážim návrhy, ktoré tu zazneli, a mám rád mnohé regióny, ktoré tu boli spomínané, záujem všetkých občanov krajiny je, aby súdy rozhodovali rýchlo a spravodlivo. To je záujem ľudí aj v Námestove, aj v Kubíne, aj vo Svidníku, aj v Skalici, aj v Senici. A na to, aby naše súdy rozhodovali rýchlo a spravodlivo, musíme mať efektívnu sústavu súdov a prokuratúry. A tomu slúži návrh optimalizácie. Ja som presvedčený, že občanovi z konkrétneho regiónu nezáleží tak veľmi na tom, či súd bude vzdialený od jeho miesta bydliska 15 alebo 30 kilometrov, ale na tom, aby súd v jeho veci rozhodol kvalitne, zákonným spôsobom a najmä včas. To je priorita. Priorita niektorých, možno politických elít regionálnych a miestnych je iná, ale to nie je priorita a záujem občanov tejto krajiny. A preto vás prosím, aby ste pri hlasovaní o optimalizácii súdnej sústavy mali na zreteli v prvom rade záujem všetkých občanov krajiny na efektívnej justícii, na rýchlom a spravodlivom rozhodovaní našich súdov. Ďakujem, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Pán spravodajca, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpilo 11 poslankýň a poslancov. Z toho šiesti predniesli rozsiahle pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Spoločná správa sama osebe obsahuje 82 pozmeňujúcich návrhov. A tie, ktoré predniesli poslanci v rozprave, kolidujú s tými, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe. A sú vzťahy, ktoré potom z toho vyplývajú, by veľmi skomplikovali spôsob hlasovania. A najmä je tu nebezpečenstvo, že by pri takomto komplikovanom hlasovaní sme mohli prijať potom aj nevedomky nejaké protichodné ustanovenie, nechcem povedať priamo nezmyselné. Tak mám procedurálny návrh, aby sme o tomto návrhu vládneho zákona hlasovali v stredu popoludní o 17.00 hodine, nakoľko spolu s legislatívou musíme pripraviť a navrhnúť spôsob hlasovania o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, ak teda bude všeobecný súhlas s takýmto návrhom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ja si myslím, že je to absolútne v poriadku.

Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem, pán podpredseda aj pán spravodajca.

V rokovaní teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 684, spoločnú správu výborov máte v tlači 684a.

Ešte predtým, čo by som odovzdal slovo pánovi podpredsedovi vlády, s procedurálnym návrhom pán poslanec Šimko.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v zmysle § 24 ods. 4 rokovacieho poriadku predkladám návrh, aby bod 67, to je vládny návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to je tlač 556, bol presunutý na rokovanie Národnej rady na štvrtok 20. 5. po hodine otázok. Je určitý problém pri pozmeňujúcom návrhu, je potrebné stanovisko ministra vnútra, ktorý je momentálne na zahraničnej pracovnej ceste. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ak by som mohol trošku zmeniť váš názor, po hodine otázok máme interpelácie. To znamená, že to bude buď, si povieme, štvrtok ráno, povedzme, ako prvý bod o 9.00 hodine alebo po interpeláciách. Ale to nikto neodhadne, či bude interpelovať polovica poslancov alebo len traja.

Ale dám slovo ešte pánovi Polkovi, ktorý má tiež procedurálny návrh.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som len istil pána kolegu Šimka pre istotu, ale dovolil by som si to spresniť časovo po konzultácii s organizačným útvarom, že by sme mohli o tomto návrhu zákona hlasovať po 17.00 hodine vo štvrtok po hlasovaní, ako skončí hlasovanie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Rokovať o ňom.

L. Polka, poslanec: Áno, rokovať o ňom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dobre. Je s tým súhlas všeobecný? Dobre. Takže bod 67 sme presunuli na 20. mája po hlasovaní o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

Takže, pán podpredseda vlády pán minister spravodlivosti, nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, uviedol som návrh novely ústavy v rámci prvého čítania, to znamená, nebudem dlho hovoriť.

Návrh novely ústavy je veľmi stručný a zahŕňa len dva body. Jedným z nich je zakotvenie inkompatibility mandátu poslanca Európskeho parlamentu s mandátom poslanca Národnej rady a druhým bodom je rozšírenie právomoci Ústavného súdu rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb.

Ja verím, že pôjde o posledný prípad, keď Národná rada bude rokovať o návrhu novely ústavy v skrátenom legislatívnom konaní. A predpokladám vzhľadom na naše ústavné tradície, že pôjde aj o posledný prípad, keď Národná rada bude rokovať o vládnom návrhu novely ústavy. Ďakujem, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania jednotlivých výborov o tomto návrhu, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem čítať celú spoločnú správu výborov, máte ju na stole, prečítam tie hlavné body, ktoré sa nachádzajú v tejto spoločnej správe.

O tomto ústavnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, rokoval Ústavnoprávny výbor a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona.

Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: ústavnoprávny výbor uznesením z 13. mája a zahraničný výbor uznesením z 13. mája 2004.

Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh: V čl. II sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová: "okrem čl. I bodu 1, ktorý nadobúda účinnosť 20. júla 2004". Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe, návrhov prednesených v rozprave.

Prosím, pán predsedajúci, skončil som, aby ste otvorili rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nikto.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte predtým, čo by sme pristúpili k ďalšiemu druhému čítaniu, mám jeden oznam pre predsedov všetkých poslaneckých klubov. Pán predseda Národnej rady žiada predsedov všetkých poslaneckých klubov, aby sa zúčastnili porady o 10.00 hodine tu za rokovacou sálou, kde vždy zasadá grémium, takže o 10.00 hodine všetkých tých, ktorí momentálne sú predsedami poslaneckých klubov.

A teraz pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 688, spoločnú správu máte ako tlač 688a.

Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, opäť len stručne.

Ide o návrh zákona, ktorý vykonáva novelu ústavy a v konaní pred Ústavným súdom vo volebných veciach zakotvuje rozhodovaciu právomoc aj o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu. Čiže je to návrh zákona, ktorý priamo nadväzuje na novelu ústavy. A z toho dôvodu v prípade schválenia návrhu novely ústavy bude nevyhnutné schváliť aj návrh novely zákona o organizácii Ústavného súdu. Ďakujem, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister spravodlivosti, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., ktorý máme ako tlač 688, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. mája 2004 č. 904 súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2004 č. 908 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. mája 2004 č. 493 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 13. mája 2004 č. 358 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. mája 2004 č. 99.

Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Slovenskej republiky vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prvý bod sa vypúšťa. Ďalší pozmeňujúci návrh je, nebudem ho odôvodňovať, spoločnú správu máte všetci predloženú pred sebou. Ďalší pozmeňujúci návrh je, aby sa body 2, 3, 4, 5 a 6 návrhu zákona vypustili, siedmy až desiaty bod sa potom označujú ako prvý až štvrtý bod.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 a 2 spoločne s návrhom schváliť ich.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení zákona č. 515/2003 Z. z., vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 2004 pod č. 498.

Skončila som spravodajskú informáciu, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán poslanec Drgonec. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, k predloženému vládnemu návrhu zákona predkladám pozmeňujúci návrh pozostávajúci z dvoch bodov.

Podľa neho za bod 4 vládneho návrhu sa vložia body 5 a 6.

Bod 5. V § 29 odsek 1 znie: "Návrh vo veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v senáte alebo v pléne, sa v súlade s rozvrhom práce prideľuje sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Plénum Ústavného súdu schvaľuje aj rozvrh práce na každý rok, najneskôr do 15. decembra predchádzajúceho roku."

A bod 6. "V § 29 sa vypúšťajú odseky 2, 3 a 4. Doterajšie odseky 5, 6 a 7 sa označia ako odseky 2, 3 a 4."

Ide o návrh, ktorý smeruje k zavedeniu elektronickej podateľne na Ústavný súd, teda o výrazne kvalitnejšie zabezpečenie dostupnosti práva na zákonného sudcu aj v konaní pred Ústavným súdom, než je tomu dosiaľ.

Za predpokladu, že tento návrh bude schválený, predkladám ešte procedurálny návrh na úpravu hlasovania o spoločnej správe ústavnoprávneho výboru. Podľa predloženej spoločnej správy k bodom 2, 3, 4, 5 a 6 navrhujem, aby sa uskutočnilo samostatné hlasovanie o položke k bodu 2 a položky 3, 4, 5 a 6 sa stali predmetom samostatného hlasovania v jednom bloku. Ďakujem.