V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal navrhovateľ pán poslanec Maxon. Nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, veľmi krátka reakcia. Ak sa pán kolega Mikuš odvolával na zahraničné zdroje, tak ja by som opätovne chcel zdôrazniť, že v správe OECD sa konštatuje, že otázka financovania samosprávnych krajov je zatiaľ riešená provizórne a nie je úplne vyjasnená. V závere tohto konštatovania sa uvádza, že na základe ubezpečenia vlády Slovenskej republiky po roku 2003 sa predpokladá, že samosprávne kraje budú mať podiel na daniach vyberaných štátom, možno formou prirážky k dani z príjmu. Je to správa OECD spracovaná v roku 2003. Tým by som len chcel zdôrazniť, že vláda sa zaviazala, že po roku 2003 bude uskutočnená fiškálna decentralizácia.

Ale, dámy a páni, chcem ešte túto príležitosť využiť na požiadavku voči ministrovi financií a požiadavku voči predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi. Vzhľadom na to, že diskutujeme o vážnom probléme, chcel by som navrhnúť, aby sme dostali jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, ktoré rozpočtové kapitoly neočakávane vysoko nevyužili prostriedky štátneho rozpočtu a prečo nečerpali prostriedky v súlade so zákonom, samozrejme, mám na mysli zákon o štátnom rozpočte. Navrhujem, aby sa tejto diskusie zúčastnili dotknutí ministri a zdôvodnili nám ich dôvody, ktoré vyústili do neočakávaného výsledku. Súčasne by som chcel požiadať, aby sme dostali informáciu, aké tvrdé rozpočtové obmedzenia vláda Slovenskej republiky realizovala, kto a kedy o týchto tvrdých rozpočtových obmedzeniach rozhodol. A posledná moja otázka znie, ako je možné, že príjmy z úrokov zo zdrojov Národnej banky Slovenska neboli zahrnuté do príjmov štátneho rozpočtu, ak metodicky úroky z týchto úložiek alebo z týchto vkladov do príjmu štátneho rozpočtu nepatria, prečo sa tam objavili dnes v súhrnnom záverečnom účte. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Ďakujem, pán kolega Maxon, za reakciu. Chcel by som doplniť, že dúfam, že nejako neobviňujete túto vládu a tento parlament, že nechceme decentralizovať a prenášať kompetencie a, samozrejme, aj s financiami na regióny a na miestnu samosprávu, len ten časový posun fiškálnej decentralizácie jednoducho bol oddialený o jeden rok.

Tu chcem ešte pripomenúť jednu vec, že tou decentralizáciou a fiškálnou decentralizáciou po úprave predpokladáme, že prejde od 30 do 35 % finančných zdrojov, o ktorých nebude rozhodovať vláda. Je to obrovský obnos financií, o ktorých bude ako originálnou kompetenciou vrátane financií rozhodovať miestna samospráva a samospráva regionálna, čo je veľký prínos pre práve regionálny rozvoj. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Reagovať chce predkladateľ.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Dámy a páni, predpokladám, že už nebudem vstupovať takto do rozpravy. Pán poslanec Mikuš, áno, obviňujem vás. Povedali ste, že dúfate. A hovoríme o tom dva roky. Decentralizujete kompetencie a nedecentralizujete príslušné zdroje na výkon týchto kompetencií. Aj to je jedno z kľúčových zlyhaní tejto vlády. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikolaj, nech sa páči, môžete pokračovať v rozprave.

J. Mikolaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážený pán podpredseda vlády, páni ministri, vypočuli sme si tu niekoľko základných dôvodov, na základe ktorých sa má vysloviť nedôvera pánovi podpredsedovi vlády, ja ich preto nebudem opakovať, ale spomeniem niektoré ďalšie alebo podľa môjho názoru tri-štyri také dôvody, ktoré sú dôležité. Po prvé je to transfer peňazí z privatizácie do spotreby štátu, po druhé to je privatizácia SPP, po tretie je to zanedbanie výstavby diaľnic. Existujú aj ďalšie závažné dôvody, ktoré by stačili na odvolanie, ako je neporiadok na ministerstve financií, ktorého výsledkom sú niekoľko miliardové chyby pri tvorbe štátneho rozpočtu. Takže čísla, ktoré sa prezentujú, sú vo svojej podstate nepravdivé a tým je verejnosť odborná či laická klamaná.

Pri rozprave o štátnom rozpočte som vás, pán podpredseda vlády, vyzval, aby ste mi ako poslancovi predložili zoznam faktúr, ktoré boli v Železniciach Slovenskej republiky a Železničnej spoločnosti preplácané formou pohľadávok, čo je v štátnych spoločnostiach precedens. Naznačil som vám tým, že je tam niečo nezdravé, že to treba riešiť, pretože nie je možné, aby niekto pracoval a niekto bral peniaze či časť jeho peňazí. Keď sa takýto model pokúsil ešte pán Macejko v správe ciest zaviesť, okamžite mu hrozilo niekoľko trestných oznámení, takže s tým ihneď prestal. Na železnici však všetko beží po starom a vy sa tvárite, že sa nič nedeje. Pritom do Železníc ide okolo 7 mld. štátnych dotácií. Pýtam sa vás preto, či viete, čo sa s nimi deje, prečo mlčíte, prečo neodpovedáte.

Pokiaľ ide o privatizáciu SPP, dôvod na vaše odvolanie je ten, že ste prehlásili, že cena 130 mld. Sk je dobrá cena. Keby ste aspoň povedali, že sa ponáhľate, že nemáte analyzovaný optimálny čas predaja, že sa neuskutočnila liberalizácia cien plynu, že ako naschvál sa prihlásil iba jeden uchádzač, tak ešte je ešte. Vy ale musíte vedieť, že dnes sa trhová cena dá vypočítať presne na korunu. Vychádza sa pritom z predpokladov kapitálovej hodnoty privatizovaného podniku, vtedy sa stanovuje trhová hodnota, alebo perspektívy privatizovaného podniku, vtedy sa stanovuje trhová cena. Trhová hodnota sa získa z kapitalizácie budúcich výnosov čiže zisku, úrokov, dividend, výnosov cenných papierov. A vypočíta sa podľa zásady, že súčasná hodnota je taká veľká, aká je hodnota kapitálu, ktorý prinesie za určitý čas. Čiže neberie sa do úvahy fyzický majetok, ale jeho kapitálová hodnota. Ak zoberieme do úvahy zisk za minulý rok, tak cena 130 mld. Sk je doslova smiešna a ešte len bude smiešna, keď sa za 5 rokov pozrieme na hospodársky výsledok SPP, najmä zisk a mieru investovania. To, že ste si nedali urobiť trhovú cenu a že ste si nestanovili prahovú cenu, je z vašej strany buď nesvedomitosť, alebo naivita. Taktiež mi nie je celkom jasné, prečo stojí 49 % akcií 130 mld. Sk a, tak ako sa naznačovalo, 51 % akcií okolo 30 mld. - 40 mld. korún. Chýba tu logika. A chcem sa opýtať: Čo ste urobili alebo podpísali za zmluvu, pritom je tajná, keď menšinový balík sa predáva ako balík väčšinový? Vstupom zahraničného investora mala hodnota 51 % ďaleko vzrásť, a nie rapídne klesnúť. Transfery peňazí z privatizácie a z predaja podnikov do štátneho rozpočtu vo forme tzv. štátnych aktív považujem taktiež za nekorektné, pretože v podstate ide o prejedanie týchto peňazí. Nekorektné je taktiež to, že najskôr tieto cashové peniaze z privatizácie sa presunú do rozpočtu a následne sa vyhlási, že schodok rozpočtu je splnený. V podstate tým škodíte aj rozpočtu samému, pretože práve o tieto peniaze je spotreba nad možnosťami verejných financií.

Vláda je taktiež zodpovedná za čerpanie finančných prostriedkov z Fondu národného majetku. Aj podľa odporučení Medzinárodného menového fondu by disponibilné prostriedky fondu mali ísť výlučne na štátne záruky a dôchodkovú reformu. V žiadnom prípade by prostriedky nemali ísť na spotrebu štátu, nakoľko priam devastujú makroekonomické ukazovatele, ako ide napr. o schodok verejných financií, deficit obchodnej bilancie, infláciu, či dlhovú zadlženosť. Z rozpočtovej uzávierky Fondu národného majetku však vyplýva, že len napr. v roku 2002 z celkového rozpočtu 182 mld. Sk na splácanie štátneho dlhu išlo 50 mld., 62 mld. je rezerva na dôchodkovú reformu, ale až 60 mld. Sk išlo na ostatnú činnosť, teda v podstate na spotrebu štátu. Transfery z Fondu národného majetku do štátneho rozpočtu v roku 2002 boli 16 mld., v roku 2003 boli 15,6 mld. a v roku 2004 sa predpokladajú vo výške 18,4 mld.

Pokiaľ ide o výstavbu diaľnic a jej zanedbanie, si veľmi dobre pamätám na vás a ľudí okolo vás ešte z rokov 1998 a 1999, keď plán alebo predpoklad vlády o tom, že diaľnica sa dokončí do roku 2005 aspoň po Košice s tým, že úsek Žilina - Ružomberok by bol v polovičnom profile, ste dehonestovali na volebnú kampaň za megalomanstvo, za niečo, čo položí ekonomiku Slovenska. Pritom náklady, ktoré boli vypočítané, predstavovali asi 15 mld. korún ročne. Dnes vieme, že len na reštrukturalizáciu bánk si štát požičal viac ako 100 mld., že sa sprivatizoval majetok za viac ako 300 mld. Takže už len na základe týchto čísiel sa ukazuje, že tých 15 mld. ročne sa zvládnuť dalo.

Okrem štátnych záruk však existujú ďalšie zdroje, o ktorých sa nehovorilo, ako prostriedky na výstavbu diaľnic získať. A to sú fondy Európskej únie a súkromný investičný kapitál. Vy viete, že v súčasnosti je prebytok kapitálu a hľadajú sa projekty, kde by sa umiestnil. Takmer všetky štáty, ktoré potrebujú diaľnice, pripravujú legislatívnotechnické podmienky na účasť tohto kapitálu vo výstavbe v rámci verejnej infraštruktúry. Zoberme si napr. Portugalsko, Španielsko, ale aj Slovinsko, Chorvátsko či dokonca Rumunsko. Za posledných päť-šesť rokov sa na Slovensku v tomto nepripravilo absolútne nič. Preto si dovolím tvrdiť, že kritika samosprávy z východného Slovenska, odkiaľ ste, myslím, aj vy, je úplne oprávnená, pretože aj oni vedia, že otázka výstavby diaľnic je trestuhodne zanedbaná a takisto modely financovania vypracované nie sú.

Keď tak podceňujete vstup súkromného kapitálu, tak sa vás pýtam, odkiaľ zoberiete 22 mld. Sk na dostavbu diaľnice po Žilinu, pretože samotná príprava na vstup súkromného kapitálu trvá aspoň 2 roky. V súčasnosti sa ešte len vyberá poradca, ktorý by to mal urobiť. A kým ho vyberiete, ešte nejaký čas uplynie, pretože Úrad pre verejné obstarávanie uznal nekvalifikovanosť práce výberovej komisie, ktorej, mimochodom, predsedá minister, čo tiež je precedens. Takže ujde ďalší rok. Takže vďaka tomu, že sa posledných päť-šesť rokov spalo, zo súkromných zdrojov to nepôjde. Takisto snívaniu o tom, že si úver zoberie súkromná stavebná firma, a to dokonca bez štátnej záruky, tomu, dúfam, neveríte ani vy sám. Z kohézneho fondu ide 80 % prostriedkov na stavbu Mengusovce - Jánovce, takže aj tam sú rozdelené prostriedky mimo tohto úseku. Je naozaj šťastím, že príde Hyundai, lebo aspoň čosi vás rozhýbe a donúti pracovať, a nie neustále opakovať, že Slovensko si výstavbu diaľnic dovoliť nemôže.

Dnes sa ukazuje, že škody z utlmenia výstavby diaľnic sú obrovské a za to ste vy, pán podpredseda vlády, osobne zodpovedný.

Na záver by som chcel povedať, že na základe hlasovania Klubu nezávislých poslancov bolo rozhodnutie, že klub podporí odvolanie pána podpredsedu vlády. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, je veľmi zábavné v tejto sále sledovať niektorých poslancov, ktorí si sadajú tam, kde vôbec nemajú sedieť, len aby ich videla kamera.

Chcel by som podporiť vystúpenie pána prof. Mikolaja vo vzťahu ku pánovi Miklošovi. Chcem vás informovať, že dnes som dostal list od Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne, podľa ktorého Sociálnej poisťovni hrozí platobná neschopnosť a vyskakuje deficit v správnom fonde 245 mil. Sk, ktorý vážne ohrozuje funkcie Sociálnej poisťovne. Zvolal som hneď po hlasovaní o dôvere podpredsedovi vlády Miklošovi výbor pre sociálne veci a bývanie. Chcem v tejto súvislosti uviesť, že tu je tiež spoluzodpovednosť ministerstva financií, pretože ministerstvo financií je garantom alebo zo zákona musí vykonávať štátny dozor nad fungovaním a pôsobením Sociálnej poisťovne, pretože zároveň v samosprávnych orgánoch tiež fungujú zástupcovia vlády Slovenskej republiky či štátu a jednoducho zrejme došlo k zlyhaniu komunikácie medzi samosprávnymi orgánmi, štátnym dozorom a manažmentom Sociálnej poisťovne. Pán podpredseda vlády, v politike sa zodpovedá aj objektívne, to znamená bez zavinenia a za výsledok. Tento výsledok dnes skutočne je hrozivý vo vzťahu ku Sociálnej poisťovni, pretože zároveň Rada riaditeľov Sociálnej poisťovne konštatuje, že nie je možné, aby pri takomto deficite Sociálna poisťovňa zabezpečila fungovanie a nové funkcie, ktoré jej nabehnú od 1. januára 2005.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude za klub Komunistickej strany pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel som povedať aj vážená vláda, ale nie je tu, žiaľ, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska vyjadril svoj názor k odvolaniu pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra financií Ivana Mikloša.

Pán Ivan Mikloš ako podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister financií, vy nesiete plnú zodpovednosť za kritický stav ekonomickej situácie a hlavne klesajúcu životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. Ekonomicky podmienené a vami, pán minister financií, vnútené antisociálne zákony na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky sa už dnes prejavujú v rastúcom napätí v spoločnosti. Ako bolo už spomenuté, reálne mzdy opäť poklesli o takmer 2 % v porovnaní s minulým rokom. Ale nejde len o minulý rok, ide o to, že tento pokles je permanentný. Vzrástlo daňové zaťaženie väčšiny obyvateľstva. Vaša daňová reforma urobila z chudobných ešte chudobnejších, z boháčov ešte väčších boháčov a tragédia je v tom, že chudoba toto bohatstvo bohatých zaplatí. Znižujú sa dávky zdravotne ťažko postihnutým, narastá cena za energiu, nájomné, cestovné, porušujú sa základné ľudské práva v oblasti prístupu k vzdelaniu podľa finančných a majetkových možností rodičov, privatizérov alebo ďalších úspešných tzv. podnikateľov po roku 1989. Protiústavne sa zavádzajú a narastajú platby v zdravotníctve. Vedome sa dehonestuje naše poľnohospodárstvo, ktoré speje ku krachu len pre ekonomicky nevýhodné uprednostňovanie zahraničných potravinových výrobkov pred našimi, lacnejšími a kvalitnejšími, čím je ohrozená naša potravinová bezpečnosť obyvateľov.

Štátny dlh Slovenskej republiky má stúpajúcu tendenciu. Kým koncom roku 2002 predstavoval hodnotu 13,1 mld. dolárov, koncom roku 2003 to už bolo 15,3 mld. USD. Túto situáciu zhoršujú naďalej podpisované nevýhodné úvery. Zo štátneho rozpočtu na rok 2004 sa vyše 30,2 mld. Sk použije iba na splácanie podobných úverov a úrokov. Táto čiastka predstavuje takmer 10 % všetkých výdavkov štátneho rozpočtu na tento rok. Ťažko potom možno hovoriť o potrebe rozvojových impulzov v národnom hospodárstve.

Pán podpredseda vlády Ivan Mikloš, vy nesiete plnú zodpovednosť za zostavovanie a plnenie štátneho rozpočtu. Rozpočet je takmer na 80 % postavený na daniach. Je predpoklad, že ani toto nie je konečné číslo. Chyby, ktoré pri zostavovaní rozpočtu opakujete v posledných rokoch, dosť často vyrovnávate zvýšeným daňovým zaťažením obyvateľov. Je to, žiaľ, forma úspešne uplatňovaná už od otrokárskeho, feudálneho až k dnešnému kapitalistickému ekonomickému systému. Ako príklad znovu zopakujem ten, ktorý tu už bol uvedený, keď sa chýbajúcich 17 mld. korún v rozpočte dorovnávalo zvýšením spotrebnej dane za cigarety, alkohol a energie, potvrdzuje túto neschopnosť taktiež zistený rozdiel v decembri minulého roku v príjmoch zo zahraničného obchodu v neprospech štátu. Informácie o tom, že za minulý rok sa údajne ušetrilo 8 mld. korún v štátnom rozpočte, svedčia o tom, pán minister, že ako koordinátor ekonomických ministerstiev a osoba garantujúca správnosť prípravy štátneho rozpočtu permanentne zlyhávate. Opakujem, že tieto chyby vyrovnávate cestou daní. Nie je známe, že by za tieto nedostatky niekto zo zodpovedných pracovníkov niesol zodpovednosť a boli voči nemu vyvodené dôsledky, okrem pár malých úradníkov, a to už nehovoríme o vašej odbornej a politickej zodpovednosti.

V tejto súvislosti je nepochopiteľná aj skutočnosť, že ste pred voľbami schválili 22 vládnych zákonov, ktoré všeobecne zlepšovali situáciu občanov, možno ich v čase schvaľovania chápať ako nášľapné míny pre budúcu vládu. Na základe týchto zákonov ste si vlastne urobili volebnú kampaň. Hneď po zostavení vlády, po voľbách, ste tieto zákony zrušili. To je podľa vás prejav odbornosti a profesionality? Podľa mňa je to prejav farizejstva a klamania občanov v predvolebnej kampani. Myslím si, že je to prejav aj vášho charakteru.

V procese privatizácie po roku 1989 bolo získaných viac ako 500 mld. korún. Z tejto sumy takmer 340 mld. disponovali vlády, ktorým predsedal pán Mikuláš Dzurinda. Tieto peniaze boli použité na rôzne účely, ale rozhodne nie na rozvojové impulzy alebo stimuly, ktoré by založili základy rozvoja ekonomiky, najmä v zaostalých regiónoch Slovenska, ktoré by riešili vysokú nezamestnanosť a odstraňovali zdroje stúpajúceho sociálneho napätia. Slovensko, ktoré patrilo pred niekoľkými rokmi k vyspelým krajinám s vysokou vzdelanostnou úrovňou, sociálnym a zdravotným zabezpečením, špičkovou poľnohospodárskou a potravinovou výrobou, sa dnes dostáva, aj vašou zásluhou, na úroveň rozvojových štátov Latinskej Ameriky.

Rovná 19-percentná daň presadzovaná ako silný motivačný stimul právnických osôb na rozvoj podnikania, znižovania nezamestnanosti, a tým riešenia časti sociálnych problémov spoločnosti sa pozitívne neprejavuje. V okresoch, kde bola vysoká nezamestnanosť, je nezamestnanosť ešte vyššia. Prehlbujú sa sociálno-ekonomické rozdiely medzi okresmi východného a juhu stredného Slovenska a ostatnými okresmi. Zatiaľ rovná daň priniesla iba zníženie životnej úrovne väčšiny obyvateľov, zvýšenie cien, obmedzený prístup ku kultúre, samovzdelávaniu, možnosti cestovať za prácou, na úrady, k lekárovi a tak ďalej.

Pán minister Mikloš, nesiete plnú a priamu zodpovednosť za už spomenutý problematický predaj Východoslovenských železiarní, Slovenského plynárenského priemyslu aj s jeho kurzovou stratou a dneska je to, opäť vidíme, už aj paroplynový cyklus. Netransparentnosť týchto predajov, nezodpovedané otázky s nimi spojené vyvolávajú rôzne dohady. Vy, pán minister financií, by ste ako vládny garant pre boj s korupciou v štátnom aparáte mali špekulácie a pochybnosti v týchto záležitostiach rozptýliť. Vaše reakcie sú však vyhýbavé a odpovede absolútne nepresvedčivé.

Vy, pán Mikloš, ako podpredseda vlády a minister financií ste nedeliteľnou súčasťou skupiny členov vlády Mikuláša Dzurindu, v ktorej napriek neustálemu evidentnému stonaniu prevažnej väčšiny obyvateľov Slovenska hlucho, slepo, bez štipky sociálneho cítenia, stále viac a viac presadzujete nehumánnu a protiľudovú politiku. Na základe tohto klub poslancov za Komunistickú stranu Slovenska dnes podporí svojimi hlasmi vaše odvolanie z funkcie podpredsedu vlády a ministra financií. Dôvody som prezentoval veľmi stručne, pretože nechcem opakovať svojich predrečníkov, s ktorými, samozrejme, súhlasím. Ďakujem všetkým za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Juščík chce vystúpiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som sa pripojiť k svojmu predrečníkovi a podporiť ho v týchto veciach, ktoré on tu vyslovil. Ja by som chcel dodať, že práve pán podpredseda vlády, minister financií Mikloš je ten, ktorý veľmi rád svojimi vystúpeniami kdekoľvek, či v televízii alebo aj tuná v našom parlamente, rád zvaľuje všetku vinu na minulosť, predovšetkým na komunistov.

Ja by som chcel len takú jednu maličkosť zdôrazniť, že on ako strojca štátneho rozpočtu pre tento rok je zodpovedný za to, že rezort životného prostredia má o 863 mil. menej ako v minulom roku, teda nezachoval ani východiská z minulého obdobia. A je fakt, že vinu nesie predovšetkým on. A ja by som chcel zdôrazniť, že nebral ani takú vážnu vec do úvahy, že 16 % nášho obyvateľstva nemá pitnú vodu. Ale nebránilo mu to, aby rozpočet životného prostredia o 300 mil. škrtol iba na environmentálne stavby. Rád rozdáva niekde inde, je srdečný a úprimný, ale možno štedrý je aj pre iných, len pre vlastný národ nie. A preto je jasné, že nemôžeme byť zaňho alebo ho podporiť. Jednoznačne sme za odvolanie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Ďaďo.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na vystúpenie môjho kolegu nasledovne. Bolo mnoho dôvodov, kde sa zdôvodňovali nedostatky v práci podpredsedu vlády a ministra financií.

Aby som snáď nebol v očiach pána podpredsedu vlády a ďalších tendenčný, tak budem reagovať na to, čo by si aj žiadalo odpoveď, a jednak aj to, čo tu ešte neodznelo. Ste strojcom reforiem Slovenskej republiky. Tie reformy by mali mať, samozrejme, dôraz i na sociálnu situáciu obyvateľov. Pán podpredseda vlády je ten, kto nesie zodpovednosť aj za súčasnú bytovú politiku. Položím takú jednu otázku pre všetkých v súvislosti s reagenciou vystúpenia kolegu Juščíka. Zoberme si také napr. rýdzo slovenské meno Zuzka, ktorá chce sa osamostatniť, chce bývať, má dieťa a chce mať byt. Pán podpredseda vlády, vaša reforma zabezpečí tejto osobe z jej platu 8 000 alebo 9 000 alebo 10 000, to, aby táto osoba mohla dôstojne sociálne žiť v tejto republike? Aj to sú sociálne reformy. Ale neriešenie týchto vecí v spolupráci s vaším kolegom zo strany financií dospieva k tomu, že ten stav je taký, že dnes mladá generácia je postavená do úlohy štatistov a skutočne nie je schopná v rodine žiť dôstojne. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš bude pokračovať v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní členovia vlády, v prvom rade by som sa chcel poďakovať pánovi predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie pánovi Juščíkovi za neplánované entrée k problematike, o ktorej práve v tejto chvíli chcem hovoriť.

Ak by som mal zhrnúť vecné hľadiská pre zdôvodnenie potreby odvolať pána ministra financií Ivana Mikloša z jeho postu, stačilo by len zhruba zopakovať to, čo som už bol povedal na tomto mieste pri prerokúvaní rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na roky 2003 alebo 2004. Len zhrnutie upozornení na nepriaznivý vývoj v oblasti krytia finančných potrieb rezortu a naplnenie niektorých obáv by nám malo postačiť na jasné rozhodnutie v prospech odvolávania pána ministra. Dnes však nechcem ísť touto cestou výpočtu, "má dať či skôr mal dať, dal", ale trošku odlišne.

Pán Ivan Mikloš ako minister vlády Slovenskej republiky, ktorý zdvihol ruku za programové vyhlásenie vlády, sa tým zaviazal dodržiavať tento dokument, ktorého napĺňanie by sa malo stať alfou i omegou celého snaženia vlády. Ak sa ktorýkoľvek kritizovaný člen vlády vyviňuje programovým vyhlásením vlády pre ospravedlnenie svojich neraz ťažko zdôvodniteľných aktivít, skúsme sa pozrieť na činnosť ministerstva financií a jeho vzťah k životnému prostrediu práve pre každého ministra záväzné programové vyhlásenie vlády. Hneď v prvom odseku časti f. Životné prostredie sa hovorí: "Životné prostredie je jedným z troch základných pilierov zdravo fungujúcej ekonomiky a rozhodujúcim nástrojom trvalo udržateľného rozvoja. Prostriedky vynaložené na jeho skvalitnenie sú prostriedkami na ochranu zdravia a podmienok života, ako aj na zachovanie podmienok pre ďalší hospodársky a sociálny rozvoj." Ak toto má byť pravdou, potom je namieste otázka, prečo je finančné krytie kapitoly životného prostredia rok čo rok stále nižšie a nižšie. Prehlbujúca sa rozpočtová poddimenzovanosť tohto rezortu je jasným dôkazom toho, že konštruktéri štátneho rozpočtu každoročne cieľavedome opomínajú programové vyhlásenie vlády, pretože znižovať finančné krytie rezortu v kontradikcii programového vyhlásenia navodzuje stav pôsobenia negatívnych environmentálnych faktorov ohrozujúcich zdravie života občanov, znižujúcich ich kvalitu, ako aj znižovanie príležitostí pre ekonomický rozvoj regiónov. Aby to neboli len lacné a prázdne frázy, uvediem hneď niekoľko príkladov. Ak škrtne ministerstvo financií v kapitole životného prostredia celú položku programu riešenia starých ekologických záťaží, potom priamo ohrozuje zdravie a životy ľudí v oblastiach, kde sú takéto staré environmentálne záťaže alokované. Že takéto záväzky voči riešeniu starých ekologických záťaží existujú, svedčí aj samotný prísľub prvej vlády pána Mikuláša Dzurindu vyčleniť na likvidáciu starých environmentálnych dlhov 2 mld. Sk z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu v rozpočte na rok 2003. Bohužiaľ, takáto položka sa v žiadnom rozpočte nikdy neobjavila, záväzok štátu však zostáva naďalej.

Ak neochota riešiť staré ekologické dlhy znamená časovanú bombu pre životy a zdravie občanov v kritických oblastiach, ďalší príklad nerešpektovania programového vyhlásenia vlády ministerstvom financií poukáže na problematiku zväčšovania medziregionálnych disproporcií zo sociálno-ekonomického hľadiska. Ak hovoríme o trvalo udržateľnom rozvoji, o tom istom, o ktorom sa hovorí aj v programovom vyhlásení vlády, musíme z ekologického hľadiska vykresliť postoje vlády a, samozrejme, i ministerstva financií vo vzťahu k niekoľkým základným environmentálnym ukazovateľom. Do spoločnej skupiny týchto ukazovateľov je možné zaradiť ročné odbery podzemnej a povrchovej vody ako percentá dostupných vodných zdrojov. Ako ďalší ukazovateľ uvediem spotrebu vody v domácnostiach a zásoby podzemnej vody. Obmedzená dostupnosť vody môže mať negatívny účinok na trvalo udržateľný rozvoj, môže zásadne obmedziť ekonomický a regionálny rozvoj. Nepriamym indikátorom úrovne ekonomického a sociálneho rozvoja je aj dopyt po vode na jedného obyvateľa pre osobné, komerčné a poľnohospodárske účely. Verím, že nikto nespochybňuje tieto atribúty trvalo udržateľného rozvoja, ktoré rešpektujú i štáty Európskej únie, ktorej súčasťou sa čoskoro staneme. Aké sú však postoje vlády a predovšetkým ministerstva financií? Oproti roku 2003 bola na rok 2004 krátená kapitola vodného hospodárstva v rozpise pre ministerstvo životného prostredia aj ministerstvu pôdohospodárstva o takmer tri štvrte miliardy slovenských korún.

Je potrebné v tejto súvislosti uviesť aj ďalší faktor. Hlavne v oblasti investícií do environmentálnej infraštruktúry bol zaznamenaný prístup, ktorý jasne znevýhodňuje malé obce do 2 000 obyvateľov. Práve malé obce majú obmedzenia v možnostiach čerpania eurofondov na riešenie týchto stavieb. Obrovskými škrtmi vo financovaní aktivít sekcie Realizácie environmentálnych programov ministerstva životného prostredia navodilo ministerstvo financií stav, keď sa priam zakladá nerovnosť šancí jednotlivých regiónov v budovaní infraštruktúry, ktorá je jedným zo základných atribútov rozvoja hospodárskych a investičných aktivít v regióne, s ktorými priamo súvisí rast zamestnanosti a zvyšovanie životnej úrovne. Neatraktívnosť obcí menších než 2 000 obyvateľov z ekonomického hľadiska znamená nárast sociálneho napätia, odliv kvalifikovanej pracovnej sily a doslova vyľudňovanie niektorých krízových oblastí. Ak si predstavíme, že takýchto obcí je najviac na východe a severe Slovenska, potom je jasné, že takýto prístup zo strany vlády povedie k ďalšiemu prehlbovaniu, zaostávaniu najchudobnejších regiónov. Ako člen výboru pre životné prostredie som sa už niekoľkokrát stretol s odbornou obcou na niekoľkých konferenciách o vode. Každý záver hovorí v podstate o jednom. Nedostatok finančných zdrojov na riešenie problematiky, zdrojov a distribúcie vody na Slovensku môže už v blízkej budúcnosti znamenať vážne ohrozenie ekonomických aktivít v území. Treba pripomenúť, že už dnes sú mnohé zdroje na hranici životnosti, mení sa ich kvalita i výdatnosť. Klimatologické predpovede nie sú priaznivé a investície do územia na dosiahnutie zásadného obratu v oblasti vodného hospodárstva sa rátajú na desiatky rokov.

Ak hovoríme o trvalo udržateľnom rozvoji, o zdrojoch vody, treba spomenúť aj ďalší faktor, ktorý s vodou súvisí, a to zaobchádzanie s odpadovými vodami. Už dlhodobo sme na Slovensku svedkami toho, že aj vinou ekonomickej politiky vlády z roka na rok rastú náklady v oblasti stavebných činností. Neochota zabezpečiť dostatok disponibilných zdrojov vedie k vysokej rozostavanosti a predražovaniu environmentálnych stavieb. Okrem neustáleho rastu cien za stavebnú produkciu prispel minister financií k zhoršeniu stavu v oblasti realizácie environmentálnych stavieb, t. j. kanálov, čistiarní odpadových vôd a pod., svojou požiadavkou na zvýšenie DPH z 10 % na 14 % a neskôr na 19 %. Týmto administratívnym opatrením priamo zvýšil náklady na tieto stavby, pričom sa dnes dozvedáme, že ministerstvo financií sa opäť pomýlilo v konštrukcii príjmovej zložky štátneho rozpočtu. A toto zvýšené DPH, ktoré znamená zo strany investorov, čo je predovšetkým chudobná komunálna sféra, zbytočne vyhodené milióny, vôbec nebolo potrebné minúť. Priame hospodárske škody, zvýšené náklady obcí kvôli ďalšiemu profesionálnemu zlyhaniu ministerstva sú vari dostatočným dôvodom na odvolávanie ministra financií, ak opomeniem ďalšie faktory trvalo udržateľného rozvoja, ako sú rôzne druhy emisií, pritom nebudem rozvádzať stav, že po privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu si investor automaticky premietol svoju investíciu do zvýšenia cien plynu, čo viedlo k tomu, že sa stráca záujem o plynofikáciu domácností, dokonca zaznamenávame regres oproti minulosti, keď občania opäť prechádzajú na tuhé palivo a to isté sa deje aj v domácnostiach, kde vykurujú elektrinou.

Žiada sa mi teraz pristaviť pri skupine ďalších faktorov trvalo udržateľného rozvoja, t. j. tvorbe priemyselných a komunálnych odpadov, množstve zneškodňovaného odpadu na jedného obyvateľa, recyklácii, odpadovom hospodárstve vôbec. Ak opäť prihliadneme na programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa jasne vláda prihlásila k striktnému dodržiavaniu celosvetového princípu znečisťovateľ platí, potom mi nie je jasná nedávna legislatívna aktivita ministerstva financií presunúť miestne poplatky za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu z kategórie obligatórnych do kategórie fakultatívnych poplatkov. Cieľ ministra financií bol nielen v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ale priamo ohrozil a mohol rozvrátiť na Slovensku celkom korektne a spoľahlivo fungujúci systém environmentálnych platieb. Našťastie ministerstvu sa vďaka jasne odmietavému stanovisku poslancov Národnej rady, a to koaličných aj opozičných, tento zámer, ktorý by ťažko poškodil rezort životného prostredia, nepodaril. Úmysel bol však zrejmý, pričom bolo ministerstvo financií jasne upozornené nielen poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj odbornou verejnosťou, ZMOS-om i mimo vládnymi organizáciami na škodlivosť svojho počínania.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, len z krátkeho výberu niekoľkých ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja a prístupov ministerstva financií k nim je zrejmé, že svojou činnosťou ministerstvo financií priamo alebo nepriamo z neznalosti veci alebo úmyselne koná proti vlastným záväzkom vyplývajúcim z programového vyhlásenia vlády. Minister financií je teda priamo zodpovedný, že svojimi profesionálnymi zlyhaniami vo vedení ministerstva navodil nepriaznivý stav v rezorte životného prostredia. Prístup ministerstva ku konštrukcii rozpočtov rezortu životného prostredia ohrozuje úlohy, ktoré rezortu životného prostredia vyplývajú nielen z programového vyhlásenia vlády ale aj z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

Dovoľte mi pripomenúť niektoré body Deklarácie z Ria de Janeiro o životnom prostredí a trvalo udržateľnom rozvoji. Zásada 1 znie: "Ľudské bytosti stoja v centre záujmu o trvalo udržateľný rozvoj. Majú právo na zdravý a produktívny život, ktorý je v súlade s prírodou." Zásada 3 znie: "Právo na rozvoj musí byť naplňované tak, aby zodpovedalo rozvojovým a environmentálnym potrebám súčasných aj budúcich generácií." Zásada 4 znie: "V záujme dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja musí ochrana životného prostredia tvoriť integrálnu súčasť rozvoja a nemôže byť chápaná izolovane." Zásada 5 znie: "Všetky štáty a všetky národy sú povinné spolupracovať na základnej úlohe, odstránení chudoby, čo je neodmysliteľný predpoklad trvalo udržateľného rozvoja, a to tak, aby sa zmenšovali rozdiely v životnej úrovni, aby sa vychádzalo v ústrety potrebám väčšiny ľudí." A zásada 16 znie v skratke: "Náklady súvisiace so znečistením má v zásade niesť znečisťovateľ." Len z pochopenia obsahu týchto niekoľkých vybraných zásad dohovoru je zrejmé, že vláda ako taká síce deklaruje svoju ochotu rešpektovať základné medzinárodné dokumenty v oblasti životného prostredia, ale naše ministerstvo financií vyvíja cieľavedome opačné kontraproduktívne aktivity.

Ešte sme sa nedotkli viacerých závažných oblastí. Aspoň v skratke sa zmienim o takej oblasti, ktorá nám nemôže byť ľahostajná. Podľa predpokladov meteorológov hrozia Slovensku už v najbližšom období klimatické zmeny. Jedným z atribútov takýchto zmien budú čoraz častejšie prívalové dažde, ktoré hrozia pravidelne sa opakujúcimi povodňami. Povodne si každoročne vyžiadajú na Slovensku nielen stámiliónové straty na majetku občanov, ale neraz aj to najcennejšie, stratu ľudského života. Ministerstvo životného prostredia spolupracuje s expertnými skupinami i mimovládnym sektorom na vypracovaní efektívnych postupov na zabezpečenie protipovodňovej ochrany vrátane varovného informačného systému. Chýba už len jedno, ochota ministerstva financií nekrátiť každým rokom rozpočtové krytie tejto mimoriadne dôležitej aktivity.

Na druhej strane je práve ministerstvo financií zodpovedné za mnohé necitlivé zásahy do štátneho rozpočtu. Spomeniem len odobratie cirka 270 mil. korún z kapitoly ministerstva životného prostredia na vykrytie dodatočných požiadaviek na stavbu investície Peugeot-Citroen či neposkytnutie 286 mil. korún na výdavky v oblasti novo zriaďovanej špecializovanej štátnej správy alebo odobratie 300 mil. nezmyselným odôvodnením zvýšiť tlak na rezort životného prostredia v oblasti čerpania eurofondov. Pritom treba povedať, že požiadaviek už bolo pred tým ďaleko viac, ako boli možnosti nášho rozpočtu.

Vážené dámy, vážení páni, takto by som mohol pokračovať ešte dlho. Som presvedčený, že mojimi argumentmi som vás nakriatol rozmýšľať o tomto závažnom probléme a možno niektorých som aj presvedčil. Verím, že budúci minister financií a celý rezort pochopí mimoriadnu dôležitosť zabezpečovania environmentálnych potrieb slovenskej spoločnosti, verím, že budúci minister financií bude hľadať možnosti viaczdrojového financovania rezortu životného prostredia, že sa bude podieľať na konštruovaní legislatívnych mechanizmov, ktoré zabezpečia v maximálne možnej výške krytie potrieb slovenského environmentu. Chcem veriť, že sa nový minister financií už nebude fatálne mýliť pri národohospodárskych výpočtoch a že nebude prehlbovať tlak na uspokojovanie potrieb štátnej kasy na úkor obyčajného občana, na úkor jeho životných potrieb.

A záver. Ak pán premiér vo svojom vystúpení povedal, že chceme odvolaním ministra Ivana Mikloša oslabiť vládu, chcem povedať len toľko, je to už ťažko možné, pretože táto vláda má dnes z vlastnej viny vari najslabšiu pozíciu v celej ére pôsobenia všetkých vlád samostatnej Slovenskej republiky. Ak pán premiér vo svojom úvodnom slove povedal, že za negatíva vládnutia, pričom hovoril o vývoji nezamestnanosti, nie je zodpovedný nikdy jeden človek, ale celá vláda, a ak dnes v parlamente uznáme relevantnosť dôvodov na odvolanie pána ministra financií Ivana Mikloša, potom vyjadrenie pána premiéra chápem ako prevzatie zodpovednosti za činnosť ministra financií a výzvu pre členov parlamentu na ďalší krok na odvolanie vlády. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Rusnák a Gaľa. Končím možnosť vystúpení s ďalšími faktickými poznámkami.

Slovo má teraz pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja od deviatej poctivo počúvam a budem počúvať ďalej a ľutujem pána ministra, za čo všetko on nesie tu dneska zodpovednosť, ale to je už údel ministra.

Pán poslanec Jaduš, že v životnom prostredí je málo peňazí, je fakt. Ale nechcete povedať, že je za to zodpovedný Ivan Mikloš ako minister financií a predtým bolo všetko v poriadku. Peňazí je nedostatok, bude ich viacej vtedy, keď tu bude stabilná ekonomika, bude ich vtedy viacej v životnom prostredí, keď budú sa využívať racionálne v životnom prostredí. Ja som presvedčený o tom, že ich je za našej vlády a že za tej vlády, čo bola predtým, ich bolo a je stále viacej, o čom svedčia nové čističky, nové kanalizácie. Lenže musíme porobiť trošku aj na sebe, aby sme nemali vodovody, keď zapojení sú dvaja občania v obci. A za to nie je zodpovedný Ivan Mikloš. Stabilná ekonomika, reformy pomôžu tomu, aby sa získali ďalšie zdroje. Prvými je to, keď budú peniaze zo štrukturálnych fondov, keď budú ďalšie zdroje financovania. Čiže dneska financujeme životné prostredie viaczdrojovo. A to je prínos aj v činnosti tejto vlády. Toľko som chcel povedať, ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gaľa.

M. Gaľa, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja si dovolím povedať jednu vec. Zdá sa mi, že pán kolega Jaduš, a to vyplýva z jeho výsostne environmentálnej argumentácie, si nevšimol, že neodvolávame ministra Miklósa, ale ministra Mikloša.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Jaduš s reakciou na faktické poznámky.

J. Jaduš, poslanec: Ďakujem za reakcie. Takže najprv k pánovi poslancovi Rusnákovi. Pán poslanec Rusnák, ja súhlasím s vami, že v životnom prostredí je nedostatok peňazí, ale treba pripomenúť, že práve prvá vláda pána Mikuláša Dzurindu, v ktorej sedel aj pán Mikloš Ivan, bola tá, ktorá zlikvidovala jeden zo zásadných zdrojov financovania životného prostredia, a to Štátny fond životného prostredia. Bol to jeden mechanizmus, ktorý bol atribútom viaczdrojového financovania životného prostredia a do veľkej miery nebol závislý od štátneho rozpočtu, pretože sa mu tvorili obrátkové zdroje.

Pán poslanec Gaľa, máte pravdu, dnes neodvolávame pána Miklósa, ale Mikloša, ale chcem vám pripomenúť, že pán minister životného prostredia bol jediný, ktorý nezdvihol ruku za rozpočet na rok 2004. Ďakujem pekne. (Potlesk.)