Prvý deň rokovania

23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

16. marca 2004 o 9.10 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli zahájiť rokovanie 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále. (Hlasy z pléna.)

Ešte pred otvorením rokovania, pán poslanec Cabaj. Či po? (Reakcia z pléna.)

Otváram rokovanie 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím pánov poslancov, aby sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla, aby som mohol zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Pán poslanec Minárik, Bárdos, páni poslanci, prezentujeme sa.

(Hlasovanie.) 82 poslancov prítomných.

Národná rada je schopná uznášať sa.

Chcem vás informovať, že overovateľmi na dnešnom rokovaní budú páni poslanci Jozef Šimko a Maroš Kondrót, náhradníkmi poslanci Gábor Gál a Milan Urbáni.

Chcem informovať, že podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci a poslankyne Miroslav Abelovský, Jozef Burian, Anton Danko, Mária Demeterová, Miroslav Chovanec, Ivan Kiňo, Jozef Ševc, Ján Mikuš a Bohumil Hanzel, na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Herman Arvay.

Pán poslanec Cabaj, ešte pred začatím schôdze, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Skôr ako začneme rokovanie, chcem vás poprosiť, keby sme si minútou ticha uctili obete teroristických útokov v Madride.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem minútu ticha. Prosím, aby sme povstali.

(Minúta ticha.)

Ďakujem pekne.

Panie poslankyne, páni poslanci, 23. schôdzu som zvolal podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na základe požiadania 31 poslancov Národnej rady. Žiadosť o jej zvolanie ste dostali spolu s pozvánkou.

Chcem informovať, že na základe zákona o rokovacom poriadku nie je možné doplniť alebo meniť program schôdze.

Program schôdze obsahuje jeden bod a to je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi.

Návrh ste dostali ako tlač 604 a podľa § 109 zákona o rokovacom poriadku som ho bezodkladne zaslal na zaujatie stanoviska vláde Slovenskej republiky a pridelil na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu. Stanovisko vlády máte rozdané v laviciach.

Teraz prosím povereného člena skupiny poslancov pána Miroslava Maxona, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky. Prosím pána Miroslava Maxona, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda vlády, vážený pán minister financií, z poverenia skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády pre ekonomiku. Tento návrh je spracovaný v súlade s čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s § 109 ods. 1 a 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skupina poslancov, ktorá predkladá návrh na vyslovenie nedôvery, sa v tomto návrhu operia o tieto skutočnosti. Podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, je podľa nášho názoru zodpovedný za nedostatočnú koordináciu prebiehajúcich a pripravovaných reforiem v daňovej oblasti, v sociálnej oblasti, v školstve a v zdravotníctve.

Výsledkom absentujúcej koordinácie a neexistencie dopadovej štúdie prebiehajúcich reforiem je vážne zhoršenie sociálnej situácie občanov Slovenskej republiky. Evidovaná miera nezamestnanosti v januári 2004 opätovne stúpla na 16,6 %, pričom naďalej sa mimoriadne prehlbujú regionálne rozdiely v evidovanej miere nezamestnanosti. Len ako príklad uvádzame mieru nezamestnanosti v Rimavskej Sobote 33, 62 %, vo Veľkom Krtíši 32,32 %, v Revúcej 31,92 % a pre porovnanie evidovanú mieru nezamestnanosti v Bratislave I, kde je 3,1%, a Bratislave IV, kde je 2,79 %. Nový systém poskytovania sociálnych dávok, ktorého presadzovateľom bol a je Ivan Mikloš, nezohľadňuje aktuálny stav na trhu práce a je presadzovaný skokovým šokom v neprospech veľkej skupiny občanov, bez rešpektovania minimálnej miery solidarity. Podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš niekoľkokrát ubezpečoval slovenskú verejnosť, že spotrebiteľské ceny a v tom spotrebiteľské ceny potravín sa zvýšia maximálne o 1 až 1,5%. Reálnou skutočnosťou je významný rast cien potravín v posledných 4 mesiacoch roku 2003, pričom medziročne vzrástli ceny potravín o 9,3 % a predstavovali rozhodujúci proinflačný faktor. Rast spotrebiteľských cien potravín pokračoval i v januári. Rovnako rast spotrebiteľských cien ako celku významným spôsobom vzrástol na ročnej báze oproti februáru 2003 aj vo februári 2004. Podpredsedom vlády a ministrom financií presadená jednotná 19-percentná sadzba dane z pridanej hodnoty i na základné potraviny okrem spomínaného rastu spotrebiteľských cien spôsobila i významný medziročný pokles predaja mnohých potravín v rozsahu 10 až 20 %.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v januári 2002 začalo svoju činnosť 8 nových regionálnych samospráv a ich zastupiteľstiev. Vyššie územné celky zodpovedajú za tvorbu politiky územného rozvoja, stredné školstvo, nemocnice, sociálnu pomoc a politiku súvisiacu s rozvojom cestovného ruchu. Financovanie týchto aktivít je i v rozpočtovom roku 2004 riešené provizórne. V rokoch 2002, 2003 i 2004 sú potrebné zdroje zabezpečované priamym transferom zo štátneho rozpočtu do rozpočtov vyšších územných celkov. Ivan Mikloš doposiaľ nepripravil a nepredložil v rámci daňovej reformy legislatívne návrhy na implementáciu fiškálnej decentralizácie, ktorá by smerovala k zvýšeniu efektívnosti verejných výdavkov. Už v roku 2002 na tento vážny nedostatok upozornila vládu Slovenskej republiky Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorej je Slovenská republiky členom. Na túto výzvu, ako i nevyhnutú potrebu fiškálnej decentralizácie do dnešného dňa podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš legislatívnymi návrhmi nereagoval. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je absolútne jednoznačné, že uvedená problematika je nespochybniteľne v kompetencii ministra financií, pričom takýto postup vyžaduje priamo Ústava Slovenskej republiky v čl. 65 ods. 1 a 2.

Vážené dámy, vážení páni, podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš je presadzovateľom, a na rokovaní vlády Slovenskej republiky to podporil, vládneho návrhu zákona o študentských pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa o. i. zavádza ročné školné na vysokých školách od septembra tohto roku od 3 500 do 21 000 Sk v závislosti od typu vysokej školy. Dámy a páni, podľa uskutočneného prieskumu zavedenie školného predstavuje v súčasnej ekonomickej situácii rodín až pre 20 % z nich veľmi veľkú záťaž. Približne pre 57 % rodín to bude značná záťaž a len 4 % rodín školné na vysokej škole v rodinnom rozpočte nepocítia. Vláda Slovenskej republiky a jej členovia podľa nášho názoru musia rešpektovať predovšetkým ekonomické možnosti jej občanov a tomu prispôsobiť i koncepciu školskej politiky. V tomto prípade je uplatňovaný opačný postup, prispôsobovanie sa občanov potrebám vlády, resp. jej rozpočtovej neschopnosti zabezpečiť rovnosť šancí, všetkým schopným získať vysokoškolské vzdelanie. Myslím si, že na tomto argumente nič nemení fakt, že vláda Slovenskej republiky predbežne tento návrh zákona z rokovania pléna Národnej rady Slovenskej republiky stiahla.

Vážené dámy, vážení páni, podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš sa počas výkonu ústavnej funkcie dopustil ďalších vážnych profesionálnych chýb. Do dnešného dňa neprevzal zodpovednosť za nekompetentne pripravený štátny rozpočet v roku 2003, ktorého výpadok v príjmoch kompenzoval výrazným a predčasným rastom spotrebných daní v priebehu rozpočtového roka 2003.

Vážené dámy a páni, vo väzbe na návrh, ktorý skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladá, mi dovoľte uviesť ďalšiu veľmi vážnu skutočnosť v oblasti rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky. Pred niekoľkými dňami sme dostali informáciu, že deficit verejných financií bol vlani 3,6 % z hrubého domáceho produktu, čo je takmer o 17 mld. korún menej, než pôvodne predpokladal štátny rozpočet. Prirodzene, pokiaľ by sme evidovali tú reštriktívnu rozpočtovú politiku s týmto výsledkom a tento výsledok by bol aj vo väzbe na opatrenia vlády, ktoré boli uskutočnené v očakávaní, tak by sme mohli skonštatovať, že dosiahnutý deficit verejných financií 3,6 % z hrubého domáceho produktu je optimistický a pozitívny výsledok. Vážené dámy a páni, pre ekonomického analytika a pre ekonomickú verejnosť je však absolútne neakceptovateľné, že 2 mesiace po rozpočtovom roku ministerstvo financií zistí, že na súhrnnom účte štátneho rozpočtu sú nevyužité pridelené prostriedky z jednotlivých rozpočtových kapitol vo výške 8,3 mld. Sk. Ak sa minister financií odvoláva, že ďalších 4,5 mld. Sk bolo ušetrených takpovediac tvrdými rozpočtovými obmedzeniami, chcel by som vedieť, aké to boli tvrdé rozpočtové obmedzenia, keď 2 mesiace po rozpočtovom hospodárení je to pre ekonomických analytikov skôr prekvapením a v tomto zmysle možno aj istým šokom, môžeme o tom diskutovať, či pozitívnym alebo negatívnym. No a, vážené dámy a páni, celkom neakceptovateľné a z hľadiska odborného hodnotenia neprijateľné je, že na súhrnnom účte štátneho rozpočtu zrazu zistíme, že máme výnos 3,9 mld. Sk z prostriedkov úročenia zdrojov v Národnej banke Slovenska, ktoré sú alokované alebo pripravované na dôchodkovú reformu. Vážené dámy a páni, jednoznačne treba skonštatovať, že toto sú úplne exaktné príjmy, ktoré mali byť súčasťou príjmu štátneho rozpočtu, a nemôžeme 2 mesiace po rozpočtovom roku konštatovať, že je to neočakávaný alebo nepredpokladaný výnos. Vážené dámy a páni, podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení skonštatoval, že rozpočet sa sleduje v modernej európskej metodike a že sa uplatňuje princíp programového rozpočtovania. Súčasne minister financií pripustil, že ten neočakávaný 17-miliardový pozitívny vývoj v oblasti verejných financií môže súvisieť so zlým programovaním, resp. so zlým plánovaním.

Vážené dámy a páni, pri tejto príležitosti je úplne legitímne, aby sme položili otázku, kto je zodpovedný za takéto rozpočtovanie, kto je zodpovedný za takéto plánovanie. Z hľadiska metodiky rozpočtu i vo väzbe na zákon o rozpočtových pravidlách je absolútne neakceptovateľné, aby začiatkom druhej polovice minulého roku sme úpravou spotrebných daní naháňali predpokladaný výpadok. Pri tejto príležitosti treba veľmi jednoznačne zdôrazniť, že tento výpadok nezaplatil nikto iný ako občan Slovenskej republiky a spotrebiteľ prostredníctvom spotrebných daní. Čuduj sa svete, 2 mesiace po rozpočtovom roku hodnotíme vývoj s prekvapením, že deficit verejných financií je takmer o 17 mld. korún menší, ako sa očakávalo. Pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť, že to je principiálne a zásadné profesionálne zlyhanie ľudí, ktorí za rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky zodpovedajú. Myslím si, že pri tejto príležitosti nemusím pripomínať, že zásadnú odbornú, ale aj politickú zodpovednosť za to nesie podpredseda vlády Slovenskej republiky. Vážené dámy a páni, o tých ďalších dôvodoch budeme spoločne dnes ešte diskutovať. Ale chcel by som zdôrazniť, že toto je vážna profesionálna chyba, a súčasne by som chcel zdôrazniť, že nie je to chyba ojedinelá.

Vážené dámy a páni, niekedy v polovičke januára sme tí, ktorí sa tomu venujeme, získali informáciu, a nakoniec táto informácia bola aj zverejnená v médiách, že saldo zahraničnej obchodnej bilancie je o 7,9 mld. Sk lepšie, ako bolo pôvodne Štatistickým úradom vykazované. Mohli by sme skonštatovať opäť pozitívny výsledok, ale, vážené dámy a páni, do dnešného dňa nevie odborná verejnosť ani poslanci Národnej rady, kto je za túto chybu zodpovedný. Predpokladám, že významný podiel na tejto chybe z hľadiska vecnej kontroly jednotných colných deklarácií má colná správa. Pri tejto príležitosti by som vám ako poslancom Národnej rady chcel pripomenúť, že colná správa je bezprostredne pod riadením a gesciou ministra financií Slovenskej republiky.

Pri tejto príležitosti mi dovoľte povedať ešte jednu veľmi dôležitú vec. Vážené dámy a páni, v modernej spoločnosti, do ktorej sa, samozrejme, Slovenská republika radí, a hlásime sa, že sme súčasťou moderného spoločenstva, majú najväčšiu cenu informácie. Tieto informácie majú mimoriadne veľkú cenu za predpokladu, že sú správne a že sú pravdivé. Vážené dámy a páni, na tomto príklade som uviedol, že informácie, ktoré poskytuje Štatistický úrad v spolupráci aj s colnou správou, nie sú ani správne, ani pravdivé. Dámy a páni, skupina poslancov Národnej rady sa preto rozhodla podať návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi financií Slovenskej republiky. Prílohou návrhu je aj návrh na uznesenie k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Maxonovi.

Teraz prosím o slovo pána poslanca Vladimíra Horáka, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Horák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda Národnej rady, pán predseda vlády, členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu z rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky. okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi (tlač 604).

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 629 z 10. marca 2004 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi (tlač 604) všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem spomenutých výborov s termínom prerokovať návrh ihneď. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výboroch. Predložený návrh skupiny poslancov jednotlivé výbory prerokovali s termínom ihneď.

Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh neschváliť prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá. Prerokoval uvedený návrh dňa 11. marca 2004. Prijal platné uznesenie č. 206, v ktorom nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky nevysloviť nedôveru podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi.

Ostatné výbory neprijali platné uznesenie výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval uvedený návrh dňa 12. marca 2004. Z celkového počtu výboru 13 členov bolo prítomných 7, za návrh hlasovali 2, proti hlasovalo 5, hlasovania sa nezdržal nikto.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval uvedený návrh dňa 11. marca 2004. Z celkového počtu členov výboru 13 bolo prítomných 10, za návrh hlasovali 4, proti hlasovali 4 a hlasovania sa zdržali 2.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval uvedený návrh dňa 11. marca 2004. Z celkového počtu členov 12 bolo prítomných 8, za návrh hlasovalo 6, proti boli 2, hlasovania sa nezdržal nikto.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval uvedený návrh 10. marca. Z celkového počtu členov výboru 15 bolo prítomných 10, za návrh hlasovalo 6, proti hlasovali 2 a hlasovania sa zdržali 2.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval uvedený návrh dňa 11. marca. Z celkového počtu členov výboru 11 bolo prítomných 9, za návrh hlasovali 3, proti hlasovalo 6, hlasovania sa nezdržal nikto.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval uvedený návrh...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, ale návrh uznesenia majú poslanci v laviciach, nemusíte čítať celý návrh. Záverečné uznesenie prosím

V. Horák, poslanec: Dobre. Tak prekročím to.

Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 333 z 12. marca 2004 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi (tlač 604a). Určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a výbor ma poveril predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky. Príloha spoločnej správy je návrh uznesenia, ktorú spomínal aj pán Maxon.

Takže ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Páni poslanci, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne za poslanecké kluby prihlásili títo páni poslanci, za klub Hnutia za demokratické Slovensko Sergej Kozlík, strany Smer Igor Šulaj, SDKÚ Jozef Mikuš, Klub nezávislých poslancov Ján Mikolaj, klub Komunistickej strany Slovenska Karol Fajnor. Ďalší poslanci písomne prihlásení sú Jaroslav Jaduš, Eva Antošová, Ivan Šimko, Maroš Kondrót, Jozef Banáš, Ján Kovarčík, Milan Hort, Anton Blajsko, Tibor Mikuš, Viliam Soboňa, Dušan Jarjabek, Miroslav Číž, Milan Cagala a Ján Jasovský ako posledný prihlásený do rozpravy.

O vystúpenie v rozprave požiadal pán premiér vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, tak ako už predseda Národnej rady na úvod vyhlásil, vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh na odvolanie ministra financií a vicepremiéra pána Mikloša a vyjadrila s týmto návrhom nesúhlas. Dôvody, o ktoré sme opreli naše jednomyseľné rozhodnutie vlády, nájdete alebo nachádzate, našli ste v príslušnom materiáli.

Samozrejme, veľmi pozorne som si vypočul aj návrh v ústnom podaní pána poslanca Maxona a dovoľte, aby som na základe toho, čo som si vypočul, vyhlásil, že nenašiel som jediný vecný, jediný právny ani politický dôvod na to, aby bol vicepremiér a minister financií odvolaný.

Uvediem hlavné ťažiskové body, ktoré pán Maxon uviedol, a k nim svoje stanovisko.

V úvode pán poslanec uviedol, že vicepremiér Mikloš je najviac zodpovedný za údajnú nedostatočnú koordináciu reforiem. Chcel by som povedať, že reči o chýbajúcej koordinácii reforiem sa nezakladajú na pravde, sú úplne nepravdivé a podľa mňa spravidla ich hovoria tí, ktorí nerozumejú, ako prebieha schvaľovanie zákonov a prijímanie rozhodnutí na rokovaniach vlády. Každý návrh zákona z ktoréhokoľvek rezortu najprv prechádza zdĺhavým pripomienkovým konaním, do ktorého sú zapojené všetky relevantné rezorty. Ak ktorýkoľvek z relevantných rezortov vznesie zásadnú pripomienku, tento rozpor musí byť riešený v konečnom dôsledku až na úrovni ministrov. To znamená, že rokovania zainteresovaných ministrov sú prvým nástrojom, prvým inštrumentom zlaďovania týchto rozhodnutí. Potom nasledujú rôzne druhy porád zainteresovaných rezortov, ktoré organizujeme vtedy, keď ide naozaj o nadrezortnú problematiku, keď je potrebné skĺbiť zámery, pohľady viacerých rezortov. A potom sú tu tri štandardné nástroje, ktoré máme trvalo. Je to porada ekonomických ministrov, je to rokovanie Hospodárskej rady vlády a napokon je to rokovanie vlády Slovenskej republiky. Toto sú inštrumenty podobné ako v každom inom demokratickom štáte a chcem vás informovať, že s inými som sa nikde nestretol. Sú to klasické overené štandardné inštrumenty, ktoré slúžia na koordináciu pôsobenia ktorejkoľvek vlády. A tak je tomu aj v Slovenskej republike. Preto každý, kto sa usiluje rozohrávať hry, že chýba koordinácia reforiem, robí skôr politiku, ako sleduje konkrétny vecný cieľ.

Druhý argument, ktorý uviedol pán poslanec Maxon, bol ten, že stúpla nezamestnanosť, ale, treba povedať, krátkodobo, už posledný mesiac mierne poklesla. A všetci dobre vieme, že ide skôr o sezónny jav, že z trvalejšieho hľadiska trvalejšia tendencia vykazuje pokles. No a myslím si, že v tejto sále máme na to, aby sme sa zjednotili aj v názore, že za vývoj nezamestnanosti v ktorejkoľvek demokracii nezodpovedá jeden člen vlády, ale že to je výsledok komplexnej politiky ktorejkoľvek vlády.

Pán poslanec Maxon argumentoval aj nárastom spotrebiteľských cien v decembri, v januári. Opäť myslím si, že dá sa veľmi dobre chápať, že je to dôsledok reforiem, ktoré opäť sú vecou celej vlády. Tak sme sa rozhodli po parlamentných voľbách, na reformy sme dostali mandát, a preto sme sa tie reformy usilovali presadiť hneď po parlamentných voľbách v roku 2002.

Ďalším argumentom, o ktorý pán poslanec Maxon oprel svoj návrh na odvolanie vicepremiéra Mikloša, bolo chystané zavádzanie školného na vysoké školy. Pán poslanec povedal, že ide o záťaž pre rodiny. To je nedorozumenie, pán poslanec. Nejde o záťaž pre rodiny, pretože celý ten systém je sprevádzaný systémom nielen študentských pôžičiek, ale aj štipendií, sociálnych, prospechových, je to záväzok pre konkrétneho samotného študenta, je to jeho investícia do svojho života, do svojej budúcnosti, nie je to záväzok rodiny. Pritom hlbšie štúdium predlohy zákona hovorí aj to, že študent si nielen bude môcť zobrať výhodnými úrokmi sprevádzanú pôžičku študijnú, ale bude sa môcť uchádzať aj o štipendiá, prospechové, sociálne, a bude tu aj možnosť úhrady tohto školného, ak sa neskôr zamestná v oblastiach záujmu štátu alebo keď takúto úhradu mu ponúkne budúci zamestnávateľ. Dovolím si vyhlásiť, že konštatovanie, že táto reforma financovania univerzitného školstva eliminuje alebo obmedzí dostupnosť vysokoškolského štúdia, že takéto konštatovanie je veľké nedorozumenie alebo evidentné nepochopenie celého tohto systému. Som informovaný, že na pôde Študentskej rady študenti sami priznali, že reforma rieši príjmovo najslabších študentov. A všetky rozbory to ukazujú a vlastne to je ten základný zámer reformy, aby sme pomohli prispieť k vytváraniu nových kapacít, aby viac mladých mohlo študovať, aby sme prispeli ku skvalitneniu nášho vysokého školstva a aby celý ten systém bol aj spravodlivejší, sociálne spravodlivejší, ale, samozrejme, v konečnom dôsledku funkčnejší, lepšie fungujúci.

Pán poslanec Maxon hovoril aj o tom, že vicepremiér by mal byť odvolaný kvôli tomu, že deficit verejných financií vlani bol nižší ako projektovaný. Priznám sa, že tomu som rozumel čo najmenej. Ak rezorty ušetrili, ak sme nevyčerpali plánované náklady, to je skôr argument hovoriaci v prospech racionálneho správania sa jednotlivých rezortov ako chyby ministra financií, vicepremiéra vlády.

Rovnako som pozorne počúval vašu argumentáciu, ktorá sa zaoberala tým, že Štatistický úrad korigoval bilanciu zahraničného obchodu. Vy ste, pán poslanec, doslova povedali, že predpokladáte, že na týchto omyloch má svoj podiel aj colná správa. Teda neviete presne, kde je chyba, predpokladáte to, ale robíte z toho jasný rezultát voči vicepremiérovi a ministrovi financií.

Toto sú moje stanoviská k tým zásadným výhradám, ktoré som si vypočul v návrhu na odvolanie vicepremiéra, ministra financií v ústnom podaní alebo návrhu pána poslanca Maxona. Na základe toho si znovu teda dovolím vyhlásiť, že dôvody, ktoré som si vypočul, nie sú relevantné, nie sú vecne opodstatnené a nejestvuje žiaden konkrétny ani právny, ani vecný, ani politický dôvod na to, aby vicepremiér a minister financií bol odvolaný. Tento návrh vnímam vyslovene ako politický počin opozície, legitímny, samozrejme, podľa práva, ale politický počin, ktorá vycítila, že odvolaním vicepremiéra Mikloša, ministra financií by mohla vládu oslabiť.

Môj pohľad na tento návrh je, samozrejme, že rešpektujem akékoľvek legitímne politické postupy, ale na strane druhej vidím to tak, že prijatie tých reforiem, do ktorých sme sa pustili, ktoré sme sčasti realizovali, ktorých realizácia stále prebieha, je pre Slovensko kľúčové. Je vyslovene nevyhnutné pre to, aby bol v štáte väčší poriadok, aby sme efektívnejšie narábali s peniazmi daňových poplatníkov, aby sa rýchlejšie zvyšovala životná úroveň našich občanov, aby sme sa rýchlejšie približovali ku kvalite života občanov krajín Európskej únie. Preto sú reformy nevyhnutné.

Zároveň mi dovoľte, aby som vyhlásil aj to, že považujem pána vicepremiéra a ministra financií za najvýraznejšieho presadzovateľa týchto reforiem. A preto považujem návrh na jeho odvolanie za počin, ktorého realizácia by poškodila priebeh týchto reforiem, a preto je v rozpore so záujmami, ktorým občania dali v parlamentných voľbách v roku 2002 mandát a kredibilitu. Nemusím vám pripomínať, že Slovensko si týmito reformami získalo aj veľký rešpekt v domácich odborných kruhoch aj v medzinárodných kruhoch, celou škálou reforiem, ale, myslím si, spomedzi nich najmä zavedením rovnej dane, ktorú presadzoval a v konečnom dôsledku presadil najvýraznejšie vicepremiér a minister financií. O tom, že tomu tak skutočne je, svedčí mnoho skutočností, napr. jednoznačne pozitívna odozva jeho práce v odborných kruhoch tak doma, ako aj v zahraničí. Tieto hodnotenia si môžete prečítať v správach rôznych mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú hospodárstvom, ekonomikou, reformami, stavom sociálnej reformy a mnohými ďalšími. Ale konkrétny výraz tohto ocenenia môžete vidieť aj v tom, že v tomto roku Európsky podnikateľský inštitút a Únia malých a stredných podnikateľov udelili na pôde Európskeho parlamentu pánovi ministrovi financií cenu, ktorú udeľujú jednej osobnosti každý rok za najlepší príspevok k zlepšovaniu podnikateľského prostredia.

Na základe týchto skúseností, panie poslankyne, páni poslanci, chcem vyjadriť svoje presvedčenie, že nie odvolanie, ale zotrvanie pána Mikloša vo funkcii ministra financií a vicepremiéra vlády nám umožní ďalej v týchto reformách pokračovať, úspešne ich ukončiť a prispieť tak už v tomto volebnom období k pozitívnym efektom na strane obyvateľov, na strane občana Slovenskej republiky. Preto vás prosím, aby ste návrh na odvolanie vicepremiéra a pána ministra financií Ivana Mikloša nepodporili, ale naopak, aby ste svojím hlasovaním vyjadrili pánu Miklošovi svoju podporu a dôveru. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie premiéra sa hlásia pán predkladateľ pán poslanec Maxon, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Kozlík, pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Číž na vystúpenie pána premiéra, ako posledný pán poslanec Číž je prihlásený. Prosím teraz technikov, aby nastavili program faktických poznámok na svetelnú tabuľu. Nech sa páči. (Hlasy z pléna.) Chcete vystúpiť v rozprave? Nech sa páči. Pán poslanec Maxon, najskôr budú faktické na vystúpenie pána premiéra a potom, nech sa páči, môžete vystúpiť.

Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda vlády, keby som nesedel v tomto parlamente, možno by som tomu aj veril čo hovoríte, pretože úplne iná optika je pohľadu, keď sa pozeráte z miestnosti von a keď sa pozeráte do miestnosti dovnútra. Ale o tom, ako tie reformy tzv., ako ich nazývate, ako prebiehajú, ako dopadajú na našich občanov, najlepšie vedia naši občania. A nebude to dlho trvať, už 3. apríla je veľmi blízko, keď občania v referende jasne odpovedia, ako oni cítia tie reformy, ako cítia veľkého reformátora Mikloša, ktorý sa s nimi s takýmto spôsobom zahráva.

Ale nedá mi nepovedať aj inú poznámku. Hovorili ste tu o legislatíve, ako to prebieha, ako prebieha legislatívny proces v príprave vo vláde a všetky náležitosti. Môžem vám povedať, že sedím vo štvrtom parlamente, ale také zlé vládne návrhy do parlamentu ešte nikdy nechodili, ako chodia teraz. Dôkazom toho je aj jeden materiál, ktorý vydala Národná rada, ktorá sumarizuje na inštitúte všetky prijaté návrhy zákonov v tomto parlamente a kde o. i. je aj úsek, ktorý hovorí o tom, koľko zákonov vrátil prezident na opätovné prerokovanie. Ak by ste videli tieto veci a prešli si cez tieto materiály, tak by ste vedeli, o čom je to. Ak pán Mikloš bol zodpovedný za reformy a momentálne situácia je taká, že tu v parlamente je návrh na zriadenie výboru, ktorý by mal robiť koordináciu reforiem, predložili tento návrh siedmi poslanci, ktorí hlasovali za vaše programové vyhlásenie vlády, ak títo poslanci cítia potrebu vytvorenia tohto výboru, to znamená, že asi tie reformy nerobíte dobre, to sú tí, ktorí s vami hlasovali za programové vyhlásenie vlády, a tí predložili teraz do rokovania tejto schôdze zriadenie výboru na koordináciu reforiem. Takže, pán predseda vlády, asi je to trochu inak, optika vaša je a možno aj povinnosť vám káže bojovať za... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kozlík.

S. Kozlík, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán premiér Dzurinda, skutočne platí, že vaše stanovisko naznačuje, že žijete v bavorákovom skleníku, že nevnímate problémy občanov. A podobne povrchné bolo ako vaše vystúpenie, aj stanovisko vlády k odvolávaniu pána Mikloša. Treba povedať jednoznačne, že vláda prepálila svoje opatrenia a nedocenila dopad týchto opatrení na jednoduchých občanov, ale aj na stredné skupiny občanov, najmä pokiaľ sa týka unáhleného mechanického zavedenia rovnej dane. Pán predseda vlády, dajte si poriadne zanalyzovať čísla o vývoji zamestnanosti a nezamestnanosti. A veľmi rýchlo zistíte, že je to manipulácia s číslami na jednej strane, na druhej strane sú tu vytláčaní nezamestnaní do skupiny ľudí odkázaných na sociálnu pomoc a, ďalej, že sú vytláčaní ľudia zo zamestnaneckého pomeru, musia vytvárať živnostnícke stavy. A to sa vykazuje ako tvorba nových pracovných miest. Takže je absolútne povrchné vaše hodnotenie.

Treba povedať, pokiaľ vláda reaguje stále zvyšujúcimi sa ratingmi, tie vyjadrujú jedinú vec, nedávajú signál o dobre fungujúcej ekonomike, ale signál pre zahraničné firmy: "Príďte sa napakovať na Slovensko, sú tu nízke dane, sú tu nízke platy a takmer žiadny sociálny odpor."

Takže, pán predseda vlády, chcelo by to hlbšie, hlbšie sa zapodievať ekonomicko-sociálnymi javmi, nie tak povrchne, ako ste to predviedli teraz. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán predseda, ja sa dotknem tej časti, kde ste hovorili o platení za vysokoškolské štúdium. Vláda aj v minulom volebnom období, aj v tomto volebnom období mala prioritu školstvo. Vláda nielenže nedodržala svoje vlastné programové vyhlásenie, ale naopak, znemožnila svojimi reštriktívnymi opatreniami mnohým študentom, najmä teda zo slabších sociálnych vrstiev, a tých je stále viac a viac, študovať na vysokých školách. Platia dnes po rovnej dani za stravu viac, za učebnice viac, za ubytovanie viac, za cestovné viac. Nehovorím o malom školstve, kde takisto vláda hodila všetko na malé obce, na veľké mestá s tým, že ráta s tým, že sa školy budú rušiť.

Čo sa týka toho platenia za vysoké školy, pán premiér, všetci odborníci, vysokoškolskí pedagógovia odmietajú takéto platenie, takisto študenti našťastie sa ozvali. Prečo chcete vnucovať v tejto sociálnej situácii platenie za vysokú školu, keď dnes už môžu študenti odchádzať do krajín, kde študujú zadarmo za veľmi výhodných podmienok. Tak nám odídu mladí ľudia. Vašou povinnosťou, povinnosťou vlády aj teda nielen vďaka tomu, čo bolo v programovom vyhlásení, je financovať školstvo tak, aby mohli študovať ľudia, pretože jediné bohatstvo je vo vzdelaných ľuďoch. Ak vy tvrdíte, že vzdelanie je profit toho, ktorý študuje, nie je to pravda. Dnes vyspelé štáty, ako je napr. Írsko, ktoré vsadili na vzdelaných ľudí, tvrdia, že zo vzdelaných ľudí ma osoh celá spoločnosť. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Pán premiér, mám pripravené vystúpenie, ale nedá mi aj vo faktickej poznámke zareagovať na vaše vystúpenie. Čiastočne sa toho, čo som chcel povedať, dotkol pán poslanec Kozlík. Ja som vážne čakal, že nebudeme takto nezmyselne degradovať diskusiu v parlamente. Čakal som od vás predsa len aspoň v priebehu 20 minút, že budete analyzovať vašu politiku, budete analyzovať dôvody, ktoré uvádzame, budete obhajovať to, že situácia sociálne nie je únosná, alebo nám dáte niečo, o čo sa dá elementárne oprieť v diskusii, nuž teda to, čo hovoríte už piaty rok, že zajtra bude lepšie, že to bude pravdou. Nič sa tak nestalo a je to nesmierna smola, pretože klasik kedysi povedal, že skutočná pravda je večne unikajúca dcéra diskusie. Úprimne som sa chcel takejto diskusie zúčastniť, no bude to zase festival politických prejavov, ale, bohužiaľ, tón ste udali vy. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér, chcete reagovať na vystúpenia poslancov? (Hlasy z pléna.) Prepáčte, pán poslanec Maxon, ešte pán premiér vystúpi najskôr.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi reagovať len na vecnosť tých vystúpení, ktoré takéto prvky obsahovali.

K trom príspevkom, príspevku pána poslanca Cabaja, Kozlíka a pani poslankyne Muškovej. Spoločným mottom bolo, že sedím v bavoráku, v skleníku a že nevnímam realitu.

Pán poslanec Kozlík, minulý týždeň som bol v Mlynskej doline večer dve hodiny, pozývam vás tam nabudúce, vyše 1 200 vysokoškolských študentov, toto je môj bavorák. Za posledný mesiac 3 gymnáziá s maturantmi, gymnázium na Konštantínovej v Prešove, Tajovského v Bystrici, Garcíu Lorcu v Podunajských Biskupiciach, na východe, v strede, na západe, aby som vedel, toto je môj bavorák. Môj bavorák sú 4 univerzity tohto roku. Môj bavorák je obec Ľubotín pred niekoľkými týždňami v okrese Prešov. Môj bavorák je, že som si sadol v Avione na hodinu a pol medzi občanov v piatok večer, aby sme sa rozprávali o tom, kam ide Slovensko. Toto je môj bavorák. Nesmierne mi záleží na tom, aby sme rozumeli ľuďom, aby sme prijímali opatrenia aj s citom, lebo aj my máme sociálny cit, hoci to niektorí nechcete vidieť alebo pretáčať. Nie je to tak, nie je to vplyvom skleníka, nie je to vplyvom absencie nedostatku informácií alebo nejakej sociálnej necitlivosti.

Pani poslankyňa Mušková, Tony Blair, líder Socialistickej strany, predstaviteľ tretej cesty, v Británii priemerná mzda 1 748 libier, školné 3 000 libier. Hovorili ste o Írsku. V piatok som tam bol. Viem, čo mi povedal kolega. Írsko zaviedlo školné. Prijímame veľmi podobné, nechcem povedať doslova, že presne podobné, opatrenia ako Írsko, lebo chceme, aby čo najskôr aj na Slovensku bola presne taká istá úroveň, ako je dnes v Írsku.

Takže toto sú moje reakcie, ktorými chcem ukázať, že sa snažíme byť sociálne vnímaví, ale rozumieme argumentom, kvôli ktorým tieto reformy chceme presadiť, lebo je to kvôli ľuďom. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon ako navrhovateľ, nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, my máme ambíciu a uchádzame sa v tejto snemovni prerokovať tento návrh skupiny poslancov so všetkou vážnosťou a so všetkými dôsledkami. Ak pán predseda vlády podľa rokovacieho poriadku má možnosť reagovať, tak dovoľte aj mne reagovať. Ale ešte raz podčiarkujem, pristupujeme k tomuto návrhu so všetkou vážnosťou. Ale v tomto kontexte mi predsa len dovoľte poznamenať, že, pán premiér, nestačí spraviť sumár, kde ste všade tým bavorákom boli, treba povedať aj výsledky. Ak výsledkom vášho rokovania v Mlynskej doline má byť konštatovanie, a ospravedlním sa za to, že každý sme nejakým spôsobom trhnutý, tak to je obraz toho, čo aj v školskej politike ako predseda vlády v spolupráci s vicepremiérom a ministrom školstva pripravujete.

Rovnako so všetkou vážnosťou by som chcel zdôrazniť, že materiál, ktorý je prílohou uznesenia vlády Slovenskej republiky, v ktorej neodporúčate vysloviť nedôveru podpredsedovi vlády a ministrovi financií, vážené dámy a páni, tento dokument má niečo viac ako 4 strany. Vážený pán predseda vlády, vy ste pod týmto dokumentom podpísaný. V tomto dokumente je 11 pravopisných alebo gramatických, alebo vecných chýb. Takže, vážený pán predseda vlády, to je pravý obraz toho, ako robíte. Všetko to navonok vypadá veľmi pekne, ale keď si to človek dôsledne prečíta a zanalyzuje, tak tá skutočnosť je celkom, celkom iná.

No a, vážený pán predseda vlády, to naozaj vyvoláva smutný úsmev, keď nám tu zopakujete základnú učebnicu, ako prebieha proces schvaľovania zákonov, že existuje medzirezortné pripomienkové konanie, že je porada ekonomických ministrov, že je Legislatívna rada vlády. Ja si myslím, že v tejto snemovni niet nikoho, kto by tento proces nepoznal. Okrem toho chcel by som zdôrazniť, že je tu veľa takých, ktorí sa tohto procesu priamo zúčastnili.

Vážený pán predseda vlády, v tom kontexte mi potom odpovedzte na moju otázku, prečo dnes v parlamente, ako to povedal pán Tibor Cabaj, je parlamentná tlač 583, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu a koordináciu reforiem. (Potlesk.) Ak konštatujete, že všetko prebieha v súlade so zaužívaným postupom, ktorý súvisí s rokovacím poriadkom vlády a tých ďalších poradných orgánov, nuž tak mi, prosím, vysvetlite, prečo minulý týždeň v piatok sme v zákone o poisťovníctve reparovali množstvo významných a závažných chýb v sociálnej oblasti. Ak tak koordinujete činnosť vlády, že v zákonoch, ktoré sa vecne problematiky netýkajú, musíme odstraňovať vážne lapsusy, ak tak perfektne koordinujete činnosť vlády aj prostredníctvom vášho vicepremiéra, tak, prosím, odpovedzte nie tejto snemovni, ale občanom Slovenskej republiky, prečo do dnešného dňa tí, ktorí majú zákonný nárok na poberanie dávok, ktorí opatrujú svojich bezvládnych alebo chorých rodinných príslušníkov, nedostali ani korunu. To nie je koordinácia, to je ignorovanie tých ľudí, pre ktorých je to jediným zdrojom príjmu.

V samotnom materiáli, ktorý ste nám predložili a ktorý je teda stanoviskom vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií, uvádzate aj zhodnotenie zamestnanosti alebo nezamestnanosti. Odvolávate sa v tom dokumente na kvalitu zamestnanosti, resp. kvalitu pracovných miest. Ale, vážený pán predseda vlády, reálnou skutočnosťou je to, že ak sa vám naozaj bude dobre dariť, tak v tomto roku sa priblížite k miere nezamestnanosti, ktorá bola v roku 1998. (Potlesk.)

Ak som spomínal to stanovisko vlády, ak som spomínal tých 11 gramatických, pravopisných aj vecných chýb, nuž dovoľte mi konštatovať aspoň jednu zásadnú procesnú vec. A, pán predseda vlády, hovorím to preto, že vy ste niekoľkokrát zdôraznili, ako perfektne všetky veci fungujú a ako sa koordinujú. No že to nefunguje a že si to dovolíte aj napísať, dôkazom toho je strana 4, kde uvádzate: "Ministerstvo školstva Slovenskej republiky stiahlo zákon o študentských pôžičkách." No ak ste taký perfektný, ak všetko funguje, tak by som vám chcel oznámiť, že podľa rokovacieho poriadku Národnej rady takýto krok ste spraviť nemohli. A je to pre mňa naozaj veľmi smutné.

Ak som spomenul tých 11 gramatických chýb a tých niekoľko vecných chýb, vážené dámy a páni, v každom odseku sú ďalšie vecné pochybenia. Ak vy si tak ctíte a vážite prácu vášho vicepremiéra, tak s rovnakou zodpovednosťou ste mali pristupovať k tomu dokumentu, ktorý ste nám do Národnej rady Slovenskej republiky predložili. Ten dokument okrem toho, že má tieto nedostatky, tak on má aj svoje vnútorné pochybenia. Rovnako na strane 4 uvádzate: "Príprava štátneho rozpočtu je minimálne polročný projekt, na ktorom pracuje rozsiahly úradnícky aparát. A rozpočet na rok 2003 vypracoval ešte bývalý minister financií nominovaný za SDĽ. Hrozbu rozpočtového provizória zažehnalo schválenie predloženého rozpočtu v parlamente." Nuž, vážený pán predseda vlády, vy ste akosi pozabudli uviesť v tomto dokumente, že v čase, keď predstaviteľ Strany demokratickej ľavice spracovával návrh zákona o štátnom rozpočte, tak váš vicepremiér, ktorého kvality tu dnes obhajujete, bol podpredsedom vlády pre ekonomiku a bezprostredne nadriadený a zodpovedný za koordináciu. A do koordinácie, samozrejme, patrí aj prípadné odstránenie vážnych rozpočtových chýb. No a, vážený pán predseda vlády, skonštatovali ste, že už vôbec nerozumiete mojej kritike, že sa dosiahlo lepšie hospodárenie štátu, ako sa očakávalo. No ak sa odvolávate na väčší poriadok, na väčšiu presnosť, väčšiu disciplínu, tak sa to, samozrejme, týka aj metodiky rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky. A konštatovanie, že tento lepší rozpočtový výsledok je spôsobený predovšetkým neočakávane vysokým nevyužívaním prostriedkov rozpočtovými kapitolami, je absolútne absurdné. Ja by som naozaj bol zvedavý, ako by sa k tejto skutočnosti vyjadrili príslušní rezortní ministri, lebo neočakávane v čase rozpočtových reštrikcií zrazu nájsť na súhrnnom účte 8,3 mld. Sk, to nie je úspech, to je zásadné profesionálne zlyhanie, ktoré nikdy nie je možné akýmkoľvek spôsobom odôvodniť.

Takže, vážený pán predseda vlády, nielen ten dokument, ktorý ste nám predložili, nás svojím spôsobom sklamal, ale súčasne aj pobúril, ale aj vaše argumenty o kvalitnej práci ministra financií skutočne nie sú namieste. A ja som presvedčený, že ďalšia diskusia o týchto veciach bude hovoriť jasne, zrozumiteľne so všetkými argumentmi, ktoré k dispozícii navrhovatelia majú. Ďakujem pekne. (Potlesk.)