V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. Na rad príde pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči.
Prosil by som vás, keby ste nevyrušovali pani poslankyňu.
E. Angyalová, poslankyňa: Dobre, pán podpredseda, nebudem. Ja sa vynasnažím stručne, vecne. Len chcem na úvod povedať, že ešte keď som chodila na vysokú školu a v sále bolo toľko ľudí, tak nás stále zavolali dopredu, lebo tam bolo komornejšie prostredie a normálne sa dalo aj lepšie baviť, a mne sa zdá, že keby sme toto urobili, že možnože by sme aj dospeli k lepším riešeniam. (Smiech.) Ale to len tak vtipne na úvod.
Ja by som chcela trošku hovoriť o tom, ako prerokúvanie tejto správy prebehlo vo výbore, pretože si myslím, že sociálny výbor túto správu mohol zužitkovať najlepšie. Iste bola vo všetkých výboroch a dotýka sa v zásade všetkých oblastí života, ale práve v sociálnom výbore som presvedčená o tom, že poslanci sociálneho výboru sú najviac konfrontovaní s množstvom listom, mailov, telefonátov a osobných kontaktov s ľuďmi, ktorých sa priamo dotýkajú všetky veci, ktoré v tejto krajine sa v ostatnom období dejú, mám na mysli reformy, a naozaj sa stretávam aj s extrémnymi prípadmi, ktoré nie je ľahké riešiť a nie je jednoduché povedať tým ľuďom ako ďalej a čo s tým.
Keď sme po prvýkrát dostali túto správu do výboru, tak sme ju vrátili jednohlasne, lebo sme boli presvedčení, že sme nedostali informácie, ktoré sme chceli. A informácie, ktoré sme chceli, sme nežiadali preto, lebo sme mali chuť populisticky vystupovať a vysvetľovať, aké to je zlé, ale hlavne v sociálnom výbore sme ich chceli preto, lebo sme chceli nájsť skupiny obyvateľstva, ktoré majú problém s dopadmi reforiem, a chceli sme sa absolútne vecne, ale vážne absolútne vecne baviť o tom, či niektoré dopady reforiem netreba tak trošku poopravovať, zamyslieť sa nad praxou, nad aplikáciou v praxi, skúsiť hľadať riešenia, ktoré budú konsenzuálne a ktoré naozaj pomôžu tým, ktorí sa prirodzene z tej širokej masy ľudí, na ktorých reformy dopadajú, ocitli úplne na kraji, lebo vždy taká skupina je.
A správu, ktorú sme dostali, sme síce už druhýkrát neodmietli, ale neschválili sme platné uznesenie, lebo vyvolala ďalšiu búrku podobných reakcií, aj keď nechcem to, samozrejme, zľahčovať. Boli sme v čase, keď sme to prerokúvali, opozične vo väčšine. Ale nič to nemení na tom, že sme zase ako výbor, ako celok povedali obom ministrom, že nám tá správa nijako v tejto veci nepomohla, že naďalej nemôžeme poznať konkrétne skupiny obyvateľstva, ktoré na základe tejto správy jasne môžu mať problémy s dopadmi reforiem a hľadať pre nich riešenia, ktoré by boli prijateľné pre všetkých nás.
Ja chcem len tri veci povedať k tej správe, ktoré mne osobne veľmi vadia. Prvá je, že typy rodín, ktoré sú tam napísané a vyčíslené sú dopady, sú rôzne, ale nie je tam ani jeden typ rodiny, kde by obidvaja rodičia boli nezamestnaní. A ak takéto rodiny u nás neexistujú, tak potom ja asi žijem v nejakom inom štáte, lebo ja dostávam takisto aj od tejto skupiny ľudí strašne veľa mailov, listov a telefonátov a neustále sa na nás obracajú, lebo sa nachádzajú v sociálnych ťažkostiach. A neviem to celkom dobre pochopiť, prečo takáto skupina rodín nemohla byť zahrnutá do tejto analýzy, lebo aj keby ste neboli nejako vážne skúsenejší v sociálnej problematike, tak si myslím, že celkom prirodzene by ste čakali, že ak sú dvaja rodičia nezamestnaní a či už nemajú deti, alebo majú deti, že to môže naozaj mať na nich zlý dopad. Reformy, ktoré sú reštrikčné, ktoré sa robia. Takže toto mi vadí v tejto správe.
Druhá vec, ktorá mi v správe vadí, je, že všetci nezamestnaní, ktorí sú v jednotlivých typoch rodín, počíta sa s nimi ako takými, ktorí vyčerpajú aktivačný príspevok. A budú tu ľudia nielen v tomto období, keď nabieha systém, ale aj v ďalších obdobiach, ktorí nebudú čerpať aktivačný príspevok. A teraz odložme na chvíľu to, či to bude z objektívnych dôvodov, alebo z ich subjektívnych dôvodov, ale budú takí. A my sme chceli vedieť, aký bude sociálny dopad na týchto ľudí. A takisto sme sa to nedozvedeli.
Tretia vec, ktorá mi vadí, je, že si myslím, že v tej správe sa mohol objaviť aspoň náznak toho, že ak sa niektorí ľudia po tom, čo nevyčerpajú aktivačné príspevky a prípadne nebudú mať nárok na príspevok na bývanie, dostanú sa do hmotnej núdze a budú čerpať sociálnu dávku, niektorí z nich sa môžu dostať pod hranicu životného minima a dokonca pod hranicu, ktorú garantuje ústava. Aspoň by sme sa mohli o tejto veci pobaviť, čo s tým a či je to úplne v poriadku. Bolo tam viac vecí a my sme ich všetky vo výbore povedali. Ja vás tu nebudem zaťažovať aj preto, lebo účasť v sále je, aká je. Len chcem povedať, že bolo by vážne dobré, keby takéto správy, ktoré naozaj u nás vo výbore nemali slúžiť cieľom, ktoré sú populistické, boli predkladané tak, aby sme s nimi mohli pracovať. Lebo ak sa mám sústrediť na to, že budem zbierať dáta, pretože ich nedostanem v tejto správe, tak nebudem robiť nič iné, len budem polroka študovať štatistiku. A to snáď uznáte, že nie je naša práca.
Takže vás veľmi pekne chcem poprosiť, pán minister, v budúcnosti by bolo naozaj dobré pre vec, pre to, aby sociálny systém slúžil dobre, keby boli trošičku korektnejšie predkladané tieto správy.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta, máte procedurálny návrh? Procedurálny návrh? No povedzte ho. (Smiech.)
I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení dvaja prítomní ministri, vy sa smejete, ale je nás tu prítomných 15 alebo 16 poslancov Národnej rady a prerokúvame taký významný dokument, ktorý sa týka bezprostredne väčšiny občanov Slovenskej republiky, lebo rieši ekonomicko-sociálnu situáciu.
Vážený pán podpredseda (smiech), ja dávam návrh, aby sme dnešné rokovanie ukončili a pokračovali vtedy, keď bude dôstojná atmosféra v tomto parlamente, pretože aj tak dnes nebudeme hlasovať a ja si myslím, že je potrebné, aby tu bola väčšina poslancov. Vyzývam vás, keďže nemôžeme hlasovať, lebo sme tu zo 150 asi 15 alebo 16 (ruch v sále), ja vás vyzývam, aby ste ukončili toto nedôstojné rokovanie tohto najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rokovaní v súlade s rokovacím poriadkom. Vystúpi v rozprave pán poslanec Blajsko.
A. Blajsko, poslanec: Vážený pán podpredseda, dámy a páni, vážený pán minister financií, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, mne stačíte obidvaja, keď ste tu. Včera som sa o niektorých otázkach, ktoré sa týkajú tejto správy, vyjadril. Dnes to trošku oživím tak, že dnes som dostal doporučený list, ktorý je pre mňa, dá sa povedať, preukázateľným dôkazom, že sociálna situácia určitých rodín je neriešiteľná a budem vás prosiť, pán minister Kaník, hlavne vás, keby ste mi potom na to nejako zareagovali.
V porovnaní s predchádzajúcou správou predloženou na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky súčasnú správu, o ktorej rokuje Národná rada Slovenskej republiky, možno charakterizovať tak, že je širšie spracovaná, predovšetkým pokiaľ ide o popisovanie vecných zmien...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister Kaník, ja neviem ako vo vláde, ale tu v parlamente sa netelefonuje.
A. Blajsko, poslanec: ... sociálnej pomoci a zamestnanosti a uvedenie vývoja štatistických ukazovateľov za mesiac január aj tohto roku. Treba však povedať, že popisovanie vybraných zmien slúži podľa môjho názoru najmä tomu, aby sa dospelo k záveru, že sociálna situácia rodín a dôchodcov sa dramaticky nezhoršuje v tomto roku. Ba dokonca na reformných krokoch v daňovej oblasti a pomoci rodinám s deťmi budú tieto rodiny aj profitovať.
Je veľmi pozoruhodné a zaujímavé, že na obhajobu správnosti reformných krokov, najmä v oblasti sociálnej pomoci a zamestnanosti, si vláda zobrala na pomoc aj takú inštitúciu, ako je OECD. V tomto smere sa v správe veľmi široko prezentujú konštatovania a závery OECD, s určitými závermi dokonca aj súhlasím, najmä v dôraze na stimuláciu pracovať, v impulzoch na vytváranie nových pracovných príležitostí, v akcente na vytváranie spravodlivejšieho sociálneho systému, čiže v tomto možno vcelku súhlasiť.
Treba však poukázať na to, že aj OECD prezentuje niektoré také závery a konštatovania, ktoré nie sú celkom pravdivé. Ja osobne tvrdím, že nie sú ani opodstatnené. Vážnejšie výhrady máme voči konštatovaniu, že sociálny systém do roku 2003 bol nespravodlivý v tom, že zabezpečoval sociálnu pomoc bez primeranej kontroly, čím umožňoval časté a rozšírené zneužívanie systému. Ale za toto predsa zodpovedala exekutíva, výkon štátnej správy. Myslím si, že to nie je dôvod na to, aby sme postihovali týmito opatreniami tých, ktorých sa to bytostne dotýka.
Taktiež s výhradami vnímame aj záver OECD, že zníženie dávok sociálnej pomoci sa týka len práceschopných osôb, ktoré zostávajú dobrovoľne nezamestnané. Takouto interpretáciou nevyhnutnosti reformných krokov vo vzťahu k zamestnanosti a sociálnej pomoci sa vytvára obraz o Slovensku, že sociálne odkázaní občania sa v zásade zhodujú s osobami práceschopnými, ale dobrovoľne nezamestnanými, ktorí nechcú pracovať, ako aj to, že na Slovensku nekontrolovaný systém sociálnej pomoci umožňoval jeho časté a rozšírené zneužívanie. Nemožno sa preto ani čudovať, že Európska únia sa bráni otvoreniu trhu práce, pokiaľ je aj samotným OECD takto hodnotené, pokiaľ ide o subjekty sociálnej pomoci, ako aj zamestnanosti.
Popri uvedených výhradách voči konštatovaniu OECD treba poznamenať, že aj OECD poukázalo na možné nepriaznivé sociálne a politické dopady reformného procesu. Oni to tam konštatovali v nejakom krátkodobom horizonte, ktoré by mali pomôcť prekonať rastové impulzy a novo vytvárané pracovné príležitosti.
Rovnako OECD poukázalo na skutočnosť, že dôsledky odvážneho reformného programu na životné podmienky nízko kvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných osôb vzbudzujú oprávnené obavy, ktoré sme už aj zažili.
Tak ako v prvej správe aj pri súčasnej správe ekonomických dopadov prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov treba poukázať na to, že správa sa predovšetkým orientuje na hodnotenie príjmov rodín vrátane dôchodcov, pričom v oblasti výdavkov využíva predovšetkým agregované ukazovatele miery inflácie vo všeobecnej rovine, respektíve s určitými odchýlkami všeobecnej miery inflácie vo vzťahu k miere inflácie pri domácnostiach dôchodcov a nízko príjmových domácnostiach. Predpokladali sme, že dopad na reálny život, sociálnu situáciu mladých rodín, ale aj rodín dôchodcov sa bude primerane a zodpovedne analyzovať aj v súvislosti so štruktúrou a váhou jednotlivých výdavkov v oblasti spotrebného koša. Pokiaľ sa bližšie neanalyzujú totižto tieto dopady na výdavky domácností, dochádza jednoznačne k zjednodušeným záverom, že v roku 2004 sa nič dramatické ozaj nestane.
Treba zdôrazniť, že správa sa nezaoberá všetkými dopadmi, ktoré vyplývajú z ekonomicko-sociálnych zákonov. Myslím predovšetkým dopady vyplývajúce zo zákona o sociálnej pomoci, pán minister Kaník, prosím, reštrikcie v príspevkoch na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, napríklad kritériá na posudzovanie miery funkčnej poruchy, zrušenie príspevku na barly a tak ďalej, ale aj zo zákona o prídavku na dieťa zrušením príspevku k prídavku na dieťa, lebo vznikli takto určité skupiny, a sú početné, ktoré nemajú v žiadnom prípade nárok si uplatniť možnosť bonusu trebárs 400 korún. Tie skupiny sú napríklad osamelá matka s hendikepovaným dieťaťom doma, ja neviem dôchodca, ešte pokiaľ má vyživované deti doma, môže to byť ale aj matka, študentka na vysokej škole, proste je niekoľko vážnych skupín, u ktorých nám asi všetkým ide, že to treba napraviť akýmsi spôsobom.
Vrátil by som sa trochu k tomu, čo tu už zaznelo aj od vás, pán minister Kaník, že pokles občanov v hmotnej núdzi bol razantný, tvoril v minulom roku 13 percent, len nesmieme zabudnúť na jednu vec, že v roku 1999 to bol nárast temer 30 percent, čiže stále tá skupina občanov v hmotnej núdzi je strašne vysoká, teda veľká a robí to vážne problémy aj v ekonomike a hlavne v ich existencii.
Aj z tých údajov, ktoré sa v správe uvádzajú, vyplýva, že realizované reformy výraznejšie nezlepšujú sociálnu situáciu nízko príjmových rodín a znevýhodňujú rodiny s viacerými deťmi. Vytvoril sa model, v rámci ktorého sa uplatnil princíp väčšej solidarity sociálne odkázaných skupín občanov s občanmi s nadpriemernými príjmami. Bolo by dobré sa zaoberať aj možným príjmom motivačného príspevku na zlepšenie sociálnej situácie rodín. Predovšetkým treba zhodnotiť efektívnosť tohto nástroja vo väzbe na reálne možnosti zapojenia väčšieho počtu nezamestnaných v regiónoch a obciach postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti. Totižto aj od pána podpredsedu vlády zaznelo to aj včera, aj dnes, že sme zrazu vytvorili 80-tisíc pracovných príležitostí. Ja s tým nemôžem celkom súhlasiť, lebo ak ide o aktivizáciu k zamestnávaniu, tak to je dobré, je to motivačný nejaký princíp niečo urobiť, aj keď som odkázaný, ale ja to pokladám za virtuálnu určitú realitu a poviem to na príklade.
Pán minister práce, vy sa vyjadrujete mnohokrát, aj v televízii som to počul, že vy chcete motivovať týchto ľudí preto, aby sa naučili pracovať. Aby proste prejavili záujem a motivovali sa tak, aby všetky zdroje získavali z práce. Čiže, dáte im udicu, ten príklad, naučíte ich chytať ryby, naučíte ich pracovať, alebo oni sa teda naučia a budú sa sami aktivizovať. No a súvisí to s druhým vyjadrením pána podpredsedu vlády, že ja som tu vyhlásil, že štát je zodpovedný za to, aby vytvoril určité podmienky na sebarealizáciu potom tých občanov.
Tak aby to bolo správne pochopené. Mne ide o to, že 560-tisíc ľudí v hmotnej núdzi, ktorých máme, asi ťažko im dáme udice k veľkému rybníku, kde máme len 1 000 rýb. Proste my musíme v jednote celá vláda vytvoriť také adekvátne podmienky, aby to títo ľudia mohli zvládnuť, lebo ináč je to virtuálne. Je to nesplniteľné. Čiže na toto som myslel aj včera, aj dnes, keď to znova pripomínam.
Pri hodnotení výšky dávok sociálnej pomoci v hmotnej núdzi vidíme zásadný problém v tom, že základné dávky sociálnej pomoci nie sú naviazané, respektíve odvodené od výšky životného minima. Ich konštrukcia je postavená tak, že znevýhodňuje rodiny s väčším počtom detí. Treba brať do úvahy, že aj rodinám s väčším počtom detí môže zabezpečiť riadnu starostlivosť o deti.
Samotná správa priznáva, že v roku 2004 dôjde k zníženiu reálnej hodnoty dôchodkov o viac ako 1 percento alebo 1 percento, 1,7. Preto treba počítať aj so zhoršením ich sociálnej situácie. Z úrovne vlády som tiež počul odporúčania, že sa môžu zamestnať. Niekde je to možné a niekde nie. Proste nebral by som to ako reálny fakt, že dôchodca si môže vylepšiť svoju situáciu, keď je na hrane svojich príjmov.
Prognóza vývoja makroekonomických ukazovateľov na roky 2005 a 2007 sa zaradila s účelom, aby vyvolala pocit, že po roku 2004 nastane obdobie priaznivého vývoja ekonomických ukazovateľov, ktoré vytvoria predpoklad zlepšenia sociálnej situácie obyvateľstva. Treba však poznamenať, že ani priaznivý vývoj ukazovateľov nespôsobí veľmi výrazný obrat na trhu práce, vývoj miery nezamestnanosti, novo vytvárané pracovné miesta.
Dovoľte mi ešte na záver môjho vystúpenia vám odcitovať veľmi krátky list, kde sa potvrdia moje slová, ktoré som tu teraz predniesol. Píše mi otec rómskej rodiny, je z Bardejova, býva vedľa o tri baraky v paneláku ako ja.
Sťažnosť. Prepáčte, budem to tak čítať, ako je to napísané. "Sťažnosť na ministra sociálnych vecí a rodiny pán Kaníka. Sťažujem sa na vás," písal to vám, ale dal to mne, "z toho dôvodu, že sme šesťčlenná rodina, ktorá poberá sociálnu dávku 5 500 Sk a príspevok na bývanie 1 300 Sk. Takže dokopy to máme 6 800 Sk, z toho musíme platiť nájom 6 937 korún plus plyn 300 korún, na ktorý nám chýba ešte 440 Sk. Z kadiaľ ich máme vziať? Ani neviem, či mám zaplatiť nájom, alebo uživiť šesťčlennú rodinu, z toho ešte kupovať pomôcky do školy a oblečenie." Poznám tú rodinu, starajú sa riadne o deti, proste je to slušná rómska rodina. "Každodenne chodíme hľadať zamestnanie. Čože, dávate aktivačný príspevok 1 500 Sk, keď z toho nevyžijeme. Skúste vyžiť vy z týchto peňazí. Nielen teraz si hľadáme zamestnanie, ale je to už viac ako jeden a pol roka. Všade, kde chodíme, nemajú pre nás prácu. Pracoval som 14 rokov ako obuvník, kým nás neprepustili. Potom som pracoval v Českej republike dva roky. Odvtedy si hľadám prácu. Prečo sa zaoberáte len Rómami v obciach, ktorí neplatia nájom, len elektriku? Však aj v meste treba niečo riešiť, lebo nemáme z čoho platiť nájom a na živobytie nemáme ani halier. K tomu vám dodávam zdokladovanie o platení môjho nájomného. Prosím vás rýchlo o riešenie a za porozumenie vám ďakujem. Čakám na vašu odpoveď."
Dal mi aj tie bloky o platbách a vážne tá situácia je neriešiteľná. Pýtal som sa v meste. Je riešiteľná situácia, keď nezaplatí byt? Logicky bude deložovaný z bytu. Mesto nemá žiadne riešenie. Nejaké bývanie náhradné alebo podobne a sú tam štyri školopovinné deti, o ktoré sa riadne stará. Dostali sme sa v tomto jednoduchom liste k tej pravde, o ktorej sme aj včera, aj dnes polemizovali.
Ja vám, kolegyne a kolegovia, ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Bude vystupovať pán poslanec Hrdlička. Nech sa páči.
J. Hrdlička, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia. Ako tu už bolo povedané, myslím si, že prerokúvaný bod programu je veľmi dôležitý a veľmi závažný a je mi veľmi ľúto a veľmi trápne, že tu sedíme v takom malom počte a práve pre dôležitosť tohto bodu programu a z vysokej úcty k predkladateľom a k občanom Slovenskej republiky nebudem vystupovať.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zubo.
S. Zubo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážený zvyšok Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som vás aj ja ubezpečil o tom, že skutočne k príprave dnešného vystúpenia som sa snažil pristupovať seriózne, zodpovedne, v zhode s tými úlohami a s tou dôležitosťou, ktoré táto správa pre celé naše Slovensko má. Vzhľadom na závažnosť a veľmi aktuálnu otázku v súvislosti so sociálnym postavením občanov Slovenska si myslím, že by bolo pred takto prázdnou Národnou radou, kde nás nie je ani jedna desatina poslancov, nedôstojné o tejto otázke hovoriť, a preto sa vzdávam svojho vystúpenia.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Kolegovia, ja naopak si myslím, že pri takejto prerokúvanej téme zostávajú tí, ktorých to zaujíma. A myslím si, že aj v takomto komornejšom prostredí si môžeme povedať veci v pokoji, v rozvahe a nebude to plné politických emócií.
Vážení páni ministri. Ja som sa podieľala na tvorbe týchto zákonov a za tým, čo bolo prijaté, si stojím. V čom sa však rozchádzame, je to, že treba veci nahlas pomenovať. A treba povedať, aj prečo sme to tak urobili.
Ak spočítame to, čo sa stalo voči predchádzajúcemu právnemu stavu, tak minimálne tieto veci sa stali. Štát prestal garantovať minimálny starobný dôchodok. Štát prestal platiť poistné za študentov, za nezamestnaných, ktoré predstavuje pri minimálnom vymeriavacom základe 6 080 korún, spolu 2 139 korún. S účinnosťou zákona o sociálnom poistení došlo k podstatnému zníženiu dávok nemocenského poistenia nízko príjmovým skupinám zamestnancom. Vyčíslim vám o chvíľu k akému.
Zákon o sociálnom poistení zrušil všetky zvýhodnenia pre zamestnávateľov pri platení nižších odvodových poistení do sociálnych fondov v prípade, že zamestnávajú zdravotne postihnutých zamestnancov.
A ďalej ešte uvediem jeden fakt, čo je neodškriepiteľný fakt, že zákonom o sociálnom poistení došlo od 1. 1. 2004 ku skráteniu doby poskytovania dávky v nezamestnanosti z maximálnych deväť mesiacov na maximálne šesť mesiacov. To je fakt.
Podľa mojej mienky tam, kde sme sa pomýlili, je pravdepodobne nemocenské. Mali by sme sa k nemu vrátiť. Ja uvediem jeden príklad. Zamestnanec s jedným dieťaťom, ktorý sa stane dočasne práceneschopným a poberá minimálnu mzdu 6 080 korún mesačne, v prípade práceneschopnosti to môže byť osamelá matka s dieťaťom, má v prípade práceneschopnosti trvajúcej celý rok právny nárok na nemocenské vo výške 39 949 korún v porovnaní s doterajším právnym stavom, keď za rok práceneschopnosti pri minimálnej zákonnej mzde 6 080 korún by bola dostala 64 652 korún. To znamená, že v jej neprospech je to v tomto okamihu 2 000 korún mesačne. Mám signály, že ženy, ktoré sú osamotené a poberajú nemocenské, sú na tom veľmi zle.
Faktom je aj, že ošetrovné je v prípade veľmi nízkych miezd pomerne nízke. Rozdiel pri poberaní minimálnej mzdy oproti starému právnemu stavu je za desať kalendárnych dní 479 korún.
A podľa mňa veľmi zle sú nastavené aj materské, pretože pri minimálnej mzde za 28 týždňov materskej dovolenky je rozdiel za jeden mesiac poberania materskej dovolenky pri minimálnej mzde 1 374 korún.
Tým nechcem povedať, že celý systém je zle nastavený. Ale tak, ako sme urobili niektoré opatrenia, prechodné opatrenia vo výške dôchodkov, mali by sme prehodnotiť tieto prípady a prijať nejaké prechodné obdobie pre tieto najohrozenejšie skupiny obyvateľov.
Správa tak, ako bolo konštatované, je už obsažnejšia, ako bola predchádzajúca správa, ale mám k nej niektoré pripomienky. Vo východiskách sa definuje veľkosť čistej reálnej mzdy, t. j. hrubej mzdy rodiny očistenej o poplatky do poistných fondov a daň zvýšené a teraz "zvýšené o príslušné podpory na dieťa a očistené od vplyvu inflácie". O osem strán ďalej sa uvádza, "že v prípade daňovníkov s deťmi môže dôjsť v ojedinelých prípadoch k veľmi miernemu poklesu čistého reálneho príjmu, čo však vo väčšine prípadov bude kompenzované rastom mesačného prídavku na dieťa". Čiže s týmto ja nemôžem súhlasiť, že to bude kompenzované rastom mesačného prídavku na dieťa, pretože ten už je v tej čistej mzde započítaný.
Pán minister, pozastavím sa ešte pri dvoch veciach. V grafoch, ktoré sa uvádzajú v tomto materiáli, je uvedené, že v rodine daňovníka s jedným dieťaťom nastáva pokles čistého príjmu u skupiny osôb medzi 13- a 21-tisíc korún mesačne. Pokiaľ si dobre pamätám, štatisticky je v jednej rodine na Slovensku 1,8 dieťaťa. To znamená, že tá stredná vrstva, ktorá má od 13- do 21-tisíc korún, vlastne celá bude mať nižší príjem, ako mala doteraz. Lebo už pri dvoch deťoch je to na nule, to beriem, že nemám dôvod vám nedôverovať, ale iste uznáte, že tento argument platí, že väčšina tých rodín medzi 13- a 21-tisíc korún bude mať čistý príjem nižší, ako mala pred reformou. To je fakt.
A s čím už vôbec nemôžem súhlasiť, je konštatovanie, a to je práve, ako sa dá narábať s číslami. Podľa zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti bola maximálna podpora v nezamestnanosti za jeden mesiac 1,5-násobok životného minima. Áno, bolo to 6 315 korún. Nový zákon o sociálnom poistení zvyšuje maximálnu dávku v nezamestnanosti na 20 percent z maximálneho vymeriavacieho základu, t. j. máme to vyčíslené na 8 107 korún. A konštatuje sa zároveň "v porovnaní s rokom 2003 teda evidujeme nárast o 1 792 korún". Tam by bolo treba napísať, nárast, ale maximálnej dávky, ale nie nárast v štruktúre poberateľov tejto dávky, pretože podľa starého zákona o zamestnanosti podpora v nezamestnanosti pri tej úrovni vymeriavacieho základu, ktorý vychádza z minimálnej mzdy, ja vám to môžem vypočítať za prvých šesť mesiacov, bola 17 328 korún, podľa nového 18 290 korún. Fajn, máme o 1 000 korún viacej. Len chybu táto logika má v tom, že tú prvú dávku poberali deväť mesiacov. Čiže celkový objem prostriedkov, ktoré boli vyčerpané alebo ktoré poberateľ dostal, bol takmer o tretinu vyšší, ako je dnes.
A pridám sa k tomu, čo už hovorila aj kolegyňa Angyalová, čo sa týka hodnotenia poberateľov dávok. Je to príliš optimistické v tom, že sa uvažuje s tou maximálnou dávkou, ktorú môže poberateľ dávky dostať, pričom dobre vieme, že väčšina poberateľov dávok v hmotnej núdzi je dnes bez aktivačného príspevku.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán Hopta?
I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení dvaja prítomní ministri, vážení prítomní asi desiati alebo pätnásti poslanci Národnej rady, ja by som sa verejne spýtal pani poslankyne Navrátilovej, že kto ste vlastne, a myslím tým Slobodné fórum, či ste opozícia, alebo koalícia, pretože podľa súčasného alebo terajšieho vášho diskusného vystúpenia, kde ste kritizovali súčasnú vládnu koalíciu, mi pripadá, že ste opozícia, ale podľa dnešného hlasovania pri odvolávaní pána ministra, keď ste tu sedeli, ale zbabelo nehlasovali, mi to pripadá, že ste skôr ako koalícia, čiže bolo by dobré, aby ste sa už rozhodli, či budete podporovať túto vládnu koalíciu, alebo sa pridáte k opozícii, pretože mi to doposiaľ pripadá tak, ako keby Slobodné fórum bolo tak ako žena, ktorá chce byť tehotná, aj nechce byť tehotná, tak ako keby bola tak na polovicu tehotná.
Čiže som pevne presvedčený, že ak chcete, aby ste mali budúcnosť ako politický subjekt, mali by ste sa pridať k opozícii a nielen slovne kritizovať pomery súčasnej vládnej koalície, ale pridať sa aj k hlasovaniu vtedy, keď treba. Lebo naozaj si myslím, že väčšina občanov Slovenskej republiky dnes bude sklamaná z vášho hlasovania, pretože vaše vyjadrenia v tlači, že vláda neplní svoje záležitosti, že pán minister je, by som povedal, hodný odvolania a nakoniec odvolanie, keď hlasujeme o tom, tak sa nedostaví aj zásluhou vás, pretože ste sa rozhodli, že nebudete hlasovať o jeho odvolaní. Čiže Slobodné fórum, kto ste a čo chcete robiť?
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán kolega Hopta, ja vám musím najprv povedať to, že nech budem v akejkoľvek životnej situácii, ja sa najprv budem držať zdravého rozumu a až potom budem politizovať. Ja si vyhradzujem právo mať vlastný názor, či sa vám to bude páčiť, alebo nie.
A čo sa týka našej voličskej základne, je to naša vec, nemusíte nám pomáhať. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal člen vlády, minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Takto na záver by som sa chcel vyjadriť ešte k niektorým príspevkom, ktoré tu odzneli. Myslel som, že sa vráti pán Tkáč, aby si vypočul reakcie na to, čo povedal, ale keďže sa nevrátil, tak aj v jeho neprítomnosti poviem niektoré veci. Mnoho tam bolo povedané. Nedá sa zrejme na všetko, alebo nedá sa z hľadiska nedostatku času, ale niektoré veci.
Zvýrazňoval, ako sa vlastne dostávajú niektoré skupiny do problémov, najmä skupiny zdravotne postihnutých. Celý systém je v problémoch, do ktorých sa dostal dlhé roky tým, že za posledné roky, veľmi názorne vidno prudký nárast od roku 1996, došlo k prudkému nárastu poberateľov kompenzačných dávok a sociálnych dávok v tejto oblasti. Z počtu 20-tisíc v roku 1996 až na 220-tisíc.
To je zjavné, že takýto prudký nárast geometrickým radom sa nedá uniesť finančne takým spôsobom, aby poskytované dávky mohli uspokojovať potom tých, ktorí naozaj pomoc potrebujú. Stále rastúce množstvo prostriedkov sa rozdeľuje pre ešte rýchlejšie rastúce množstvo ľudí, a tým pádom pomoc je malá a voči nárastu nákladov znižujúca sa.
Preto sme my pristúpili k zmene filozofie v tom smere, že chceme presunúť pomoc v prospech tých, ktorí ju viac potrebujú, ktorí sú naozaj odkázaní. Ale to sa nedá urobiť iným spôsobom, iným postupom, iba že sa opäť vrátime k normálu. Že jednoducho musíme prísnejšie nazerať na tých, ktorí nie sú postihnutí až tak vážne, aby boli odkázaní na takúto pomoc od štátu, a tým pádom vytvoriť, akumulovať dostatok prostriedkov pre tých, ktorí tú pomoc naozaj potrebujú.
Dnes sme presne v tej fáze, aby ste ten zisk dali do poriadku a mohli navyšovať postupne pomoc pre tých, ktorí naozaj pomoc objektívne potrebujú. A ja som presvedčený, že už v priebehu tohto roku sa ten priestor bude vytvárať, tak ako začne fungovať tento reformovaný sociálny systém a že najneskôr od budúceho roku od 1. januára už to naozaj budeme môcť zrealizovať a bude to fungovať, aby tí, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí, dostali výraznejšiu a citeľnejšiu pomoc od štátu.
Dosť rozsiahlo sa tu venoval počtu ľudí, ktorí sú bez práce, a počtu zamestnancov, ktorí pracujú v tejto sfére, smerujúc k tomu, že by mal byť podstatne väčší počet zamestnancov na úradoch, aby mohol venovať väčšie, kvalitnejšie služby jednotlivým občanom. No, ale to je cesta, ktorá bola, ale zdá sa mi, že úplne unisono kritizovaná všetkými politickými stranami v minulosti, že nám tu bujnela a rástla administratíva, byrokracia, že nám tu neustále rástol počet úradníkov. My sme prvý raz po veľmi, veľmi dlhom čase tento trend zvrátili a konečne naozaj iba dochádza k reálnemu znižovaniu štátnej byrokracie. Konkrétne pri zlúčení Národného úradu práce a sociálnych odborov okresných úradov dochádza k úspore viac než tisíc zamestnancov. Je pravdou, že v tej fáze prechodu, keď dochádza k tejto zmene, nie vždy všetko funguje, tak ako by malo.
Nie sme spokojní s každou službou, ktorá je poskytnutá občanom, ale je to prechodná fáza. Tento systém štyri týždne je zabehnutý a myslím si, že už len veľmi ojedinele sa prejavujú nedostatky v poskytovaných službách, ale myslím si, že toto je správna cesta znižovať administratívu, zvyšovať jej efektívnosť, dať viac ľudí do výkonu tam, kde sa stretávajú s ľuďmi, znižovať počet obslužných pracovníkov, a nie teraz hovoriť o tom, že by sme mali sa vrátiť späť k pôvodnému stavu a zvyšovať počet administratívy. Pretože aj keď ten počet bol vyšší, služby neboli lepšie. Naopak, dovolím si povedať, že boli horšie.
Dosť rozsiahlo sa venoval otázke platov, ktoré sú, ako pán Tkáč veľmi rád používa také slová, genocídne. Myslím si, že práve reformy, politika tejto vlády privádza na Slovensko zamestnávateľov, ktorí rozsiahlo budujú a vytvárajú nové pracovné miesta. A to nie v nejakých doplnkových, okrajových činnostiach s nízkou pridanou hodnotou, to znamená s nízkymi platmi. Je absolútny nezmysel, že sem prichádzajú investície preto, že tu máme nízku pracovnú silu, pretože keď sa bavíme o dvoch najväčších, posledných, ale môžeme sa pokojne aj o viacerých, teraz myslím v automobilovom priemysle, už je všeobecne známe, bolo to publikované v médiách, že mzdy v automobilovom priemysle sú výrazne vyššie, ako je celoslovenský priemer. To znamená, práve táto politika od takzvaných genocídnych platov, ako pán Tkáč hovorí, odvádza celkovú platovú úroveň a bude znamenať výrazný rast platov na základe reálneho ekonomického vývoja.
Ale pokojne by sme mohli hovoriť aj o ďalších podnikoch, ako je U. S. Steel, Volkswagen a ďalšie, ďalšie podniky, ktoré sem prišli, usídlili sa a ktoré určite nedávajú svojim zamestnancom nízke platy, ale naopak, práve táto politika reforiem zabezpečuje platový nárast a hlavne v budúcnosti, v blízkej budúcnosti sa to bude prejavovať.
Veľmi dôležité je, že v minulom roku vzrástla zamestnanosť o 1,8 percenta. To je veľmi vysoký nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu a signalizuje to, že naozaj to funguje, že všetky tieto reformy prinášajú efekt, pretože viac ľudí má prácu, viac ľudí sa vymanilo zo sociálnej siete, čo bolo dokumentované aj poklesom nezamestnanosti, ale najmä poklesom ľudí v sociálnej sieti a len tak ilustratívne za ten posledný rok to bolo skoro 40-tisíc ľudí, ktorí si našli prácu, a aby sme to dobre chápali, to je, ako keby krajské mesto zhruba veľkosti Prešova bolo na Slovensku, nikto nemal prácu a zrazu všetci v tomto meste by túto prácu mali, ako v minulom roku sa zamestnalo oproti predchádzajúcemu obdobiu jedno veľké krajské mesto. A to si nemyslím, že je málo.
V dôchodkovej oblasti všetko, čo pán Tkáč povedal, by som skôr nazval šírením poplašných správ, pretože veľmi málo z toho sa zakladá na pravde. Druhý pilier, ktorý tu bol rozoberaný, sa ešte ani nerozbehol. Veď ten začne fungovať až od 1. januára budúceho roku. Nie je potrebné ani nechystáme žiadnu veľkú novelu ostatných zákonov, pretože nevidíme žiadne problémy, ktoré by nás k tomu mohli viesť a všetko, čo sa okolo tohto povedalo aj z iných úst, je naozaj len poplašnou správou.
Prejdem veľmi stručne jednou poznámkou k pánovi Hoptovi, ktorý sa tu dotkol nepokojov, ktoré boli v poslednom čase. Pán Hopta, ja viem, že máte o tom veľmi dobré informácie, pretože aj ja mám v Humennom známych, ja tam mám veľkú časť svojej rodiny a viem, že ste sa výrazne angažovali pri povzbudzovaní týchto ľudí, ktorí sa do týchto nepokojov zapojili, že ste im dokonca výrazne nalievali. Takže je mi jasné, že o tomto máte dobré informácie.
Teraz opäť vážne. Pán Blajsko tu spomínal, súhlasím s ním, že skupina sociálne odkázaných je stále veľká. Ale to, že začala klesať a klesá dynamicky, je dobrým znamením, a to neznamená, že sa zastavilo toto klesanie, som presvedčený, že bude pokračovať a že naozaj z tej veľkej skupiny sa dostaneme k malej skupine. Dôležité je, nič nie je naraz, všetko musí prejsť istou cestou a toto je cesta, ktorá vedie k poklesu.
K tomu konkrétnemu príkladu, ktorý tu zaznel. Ja tu už stále nosím so sebou teraz tabuľky, ktoré presne každý typ rodiny zaznamenáva, a preto aj pani Angyalovej môžem povedať, aký sociálny príjem má nezamestnaný, ktorý sa či už aktivizuje, alebo neaktivizuje. V tomto prípade rodina so štyrmi deťmi, pokiaľ by sa aktivizovala, tak má príjem na hranici 10-tisíc korún, pokiaľ by sa obidvaja zapojili do aktivizácie, a pokiaľ by si jeden z nich našiel prácu čo len na polovičný úväzok, ešte by k tomu pribudol daňový bonus, čo je ďalších 2 400 korún. A keby si našiel prácu aspoň jeden z nich za minimálnu mzdu, ich príjem by dosiahol 12 787 korún. Takže ja viem, že situácia je ťažká, ale sú aj, myslím si, že ten systém nie je nastavený zle, len je nastavený tak, že tlačí ľudí, už to je naozaj trampolína, ktorá vyhadzuje ľudí späť do pracovného procesu.
Prečo si myslím, a to je tak už trošku aj reakcia na pani Navrátilovú, že nie je ľahké bez dopadov na tento systém hovoriť o prechodných obdobiach a o povedzme nejakom navyšovaní. Tento systém je postavený na tom, že každý, kto si nájde prácu aspoň za minimálnu mzdu, musí mať vyšší príjem ako príjem zo sociálnej pomoci, a tým pádom hladina minimálnej mzdy nám dáva hladinu, ktorá určuje aj hladinu sociálnej pomoci. Len čo by sme tieto korelácie narušili, tak porušíme tento princíp a opäť sme v pasci neaktivity, pretože by sa pre isté skupiny prestalo oplatiť uchádzať sa, intenzívne hľadať prácu, pretože by sme tento vzťah narušili a prechodné obdobie, aj keď nevravím, že tá diskusia, samozrejme, je účelná vždy a možno sa podarí prísť na vylepšenie systému, ale v tomto ohľade, keby sme nasadili prechodné obdobie, to nie je ako v dôchodkovom systéme, jednoducho počas prechodného obdobia by ten vzťah pracovať sa oplatí nefungoval. Akurát by sme oddialili naplnenie, a tým pádom aj efekt tohto systému, čím, samozrejme, sa nebránim v žiadnom prípade diskusii o tom.
A k tej, len aby sme boli presní, keď sa povedalo, že na 20 percent sa zvýšila podpora v nezamestnanosti, toto je prechodné obdobie. Na budúci rok to bude 30 percent a potom 50 percent. Toto sme v prechodnom období. Tých 20 percent je len prechodné obdobie, pre budúci rok, pre ďalší už je to 30 percent, potom je to 50 percent. Takže to bude ďalej stúpať ako, samozrejme, maximálna výška podpory.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán minister, aj keď sme tu na posvätnej pôde najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky, musím tu verejne vyhlásiť, že ste klamár a luhár najvyššieho stupňa a žiadam vás, aby ste sa mi verejne ospravedlnili, pretože vaše informácie sú založené na jednej veľkej lži.
Ja som sa zúčastnil asi na desať minút ako pozorovateľ mítingu, ktorý bol pred Obvodným úradom v Humennom, a pokladal som si ako poslanec Národnej rady žijúci v tomto meste za svoju svätú povinnosť sa zúčastniť pre občanov, ktorí sa ocitli zásluhou vašej nekompetentnej politiky v hmotnej núdzi.
Boli tam prítomní príslušníci bezpečnosti v civile, ale aj v uniformách, ktorí kamerovali celý míting. Môžete si pozrieť tieto zábery a uvidíte, či som tam vôbec vystupoval a či som vôbec niečo nalieval.
Pán minister, tak vás žiadam, aby ste sa mi naozaj ospravedlnili, lebo vás budem považovať naozaj za klamára a luhára, ktorý v záujme svojej politickej, svojho politického prežitia je schopný na tejto posvätnej pôde cigániť.
A čo sa týka vašej zamestnanosti, pán minister, také, že máte známych v Humennom, tak chcem vám povedať, že kedysi tam existoval podnik Chemlon, ktorý mal 6 500 zamestnancov, dnes má zhruba asi 1 000 zamestnancov nástupnícka organizácia. Zásluhou vašej vlády zanikol podnik Chemkostav, ktorý mal 7 000 zamestnancov, OPP, ktoré malo 1 200 zamestnancov, a tak by som mohol pokračovať. V našom meste je zhruba 5 000 ľudí bez práce a 35-tisíc spolu s ostatnými rodinnými príslušníkmi je to zhruba, nezamestnanosť sa týka 20-tisíc občanov nášho mesta, keď počítam aj ich manželky a deti.
Takže, vážený pán minister, neklamte aspoň na pôde Národnej rady.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, na záver. Ak chce, pán minister má kedykoľvek právo hovoriť. Keď požiadal, tak dáme, prosím, keď súhlasíte, bude mať priestor.
Pán poslanec Muňko s faktickou poznámkou.