V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cabaj. Prihlásil sa ďalej pán poslanec Lintner. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami, aby som bol presný.
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mňa len mrzí, že pán kolega Tkáč sa vyjadril, tak ako sa vyjadril najmä v tom závere, a to z jednoduchého dôvodu. Ja som zažil čas, keď pôsobil ako predseda ústavnoprávneho výboru. A bral som ho skutočne ako dobrého právnika, ktorý sa vie v ústavnom práve pohybovať, len jedným jediným slovom nepovedal, o čo chce oprieť vytvorenie tohto výboru, pretože Národná rada funguje na základe zákona o rokovacom poriadku.
Treba povedať, že situácia je tým zložitá, pretože vznik tohto výboru sľúbil predseda vlády pán Dzurinda. Viete, ale pán Dzurinda nech si robí poriadok vo vláde, pretože to je jeho problém, ak si bude koordinovať a riadiť činnosť vlády, tak nemusí hľadať ani takéto riešenie, čo by potom ako náhradné riešenie malo byť v parlamente. To je po prvé.
Po druhé. Sľúbil to najmä preto, pretože očakával, že tí, ktorí odišli z jeho strany, sa mu nejakým spôsobom prinavrátia, minimálne budú potichučky držať chrbát tejto vládnej koalícii, pretože ukázali to doteraz nie jedenkrát, keď podporili vrátené zákony prezidentom a zásluhou týchto poslancov, ktorí od neho odišli, tieto zákony vôbec v tomto parlamente prešli, a boli to tie, ktoré najviac dopadli na občanov Slovenskej republiky v sociálnej oblasti.
A treba povedať, že ak tu niekto hovorí, že nestíha sa práca vo výbore, tak potom sa treba nad tým zamyslieť, prečo sa v tomto výbore nestíha práca. Viete, mne to tak trochu pripomína situáciu, že ak nebudú vodiči dodržiavať zákon o bezpečnosti na cestnej premávke a jednoducho preto, aby sme riešili túto situáciu, prijmeme ďalší zákon. Ale nedoriešime to, že jednoducho nie sú schopní dodržať zákon tak, ako títo poslanci nie sú schopní zvládnuť prácu vo svojom výbore. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Lintner.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, vymenujete desať racionálnych dôvodov, a ja si ich veľmi vážim, prečo ten výbor nemôže vzniknúť, a celé svoje vystúpenie uzavriete tým, že podporíte vznik tohto výboru. Trocha ma to mrzí aj na poznámke pána kolegu Kolesára, lebo tiež vymenoval niekoľko dôvodov prečo taký výbor nie a potom povedal, že podporí. Čiže nenavrávajme si. Je to o politickom postoji v tejto chvíli a ja by som bol rád, keby Národná rada pracovala vecne.
Ak, pán Tkáč, chcete podporiť tento výbor, tak rezignujete na prácu výboru, ktorý vediete. Ja si myslím, že práca výborov má taký dostatočný rozsah, že by sme mali v rámci nich dokázať aj kontrolovať, aj koordinovať a nedomnievam sa, že vznik tohto výboru zlepší prácu aj v parlamente alebo aj vlády. Ak niekto z koalície podporí vznik takého výboru, tak vlastne prizná, že neexistuje vo vládnej koalícii koordinácia reforiem. Aj preto Aliancia nového občana nepodporí takýto výbor.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Nebudem komentovať to, akým spôsobom sa hodnotilo moje vystúpenie vo vzťahu k výboru pre sociálne veci a bývanie. To je nezodpovedné, čo predviedol pán kolega Cabaj v súvislosti s tým, či ten výbor plní, alebo neplní funkcie. Ja viem, že ste nešťastní po fiasku, ktoré v predvolebnej kampani zažila vaša strana, ale chcem uviesť, že výbor pre sociálne veci a bývanie je výborom, ktorý je odborným (potlesk), je to výbor, ktorý plní svoje funkcie bez ohľadu na politický dres, a tento výbor vôbec nemienim nechať nahradiť výborom pre koordináciu reforiem. Jednoducho nebudem sankcionovať niekoho, kto má racionálny návrh, pretože jednoducho nepodľahol tlakom a bez vyrokovania a dohôd ste v podstate dostali opozíciu do fiaska.
Myslím si, že zriadenie tohto výboru do výsledkov referenda je súčasťou toho, že vláda nezvláda koordinačnú funkciu a parlament v tomto zmysle tieto veci musí, samozrejme, nahrádzať. Vôbec tu nejde o sociálne zákony, pretože výbor pre koordináciu reforiem nie je výborom pre koordináciu reforiem sociálnych.
To je všetko a je mi ľúto, že ste prešli na úroveň osobných invektív.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť a vzhľadom na to, že je 16.05 hodín, sme sa dohodli, že budeme o 16.00 hodine hlasovať. Máme ešte tri body programu a jedno vystúpenie v rozprave k tomuto návrhu bodu programu. Odporúčam, aby sme dokončili tento bod aj tie nasledujúce tri, ktoré budú mať, predpokladám, zdarný priebeh, a potom by sme na záver asi o 30 minút hlasovali. Súhlasíte, prosím? (Všeobecný súhlas.)
Budeme pokračovať, vystúpi pán poslanec Číž. Nech sa páči. Keďže predtým sa pán poslanec Tkáč sťažoval na hluk v parlamente, ja vás poprosím, keby sme mohli byť pozornejší a vnímavejší. Ďakujem vám.
Nech sa páči, pán poslanec.
M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za porozumenie aj za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, je tu taká zvláštna atmosféra, osobitne teda v našich opozičných radoch. Myslím si, že by bolo dobré, keby sme prešli čisto na technické alebo na vecné otázky a vecné videnie problémov.
Je faktom, že veľmi pozorne som počúval viacerých kolegov a poviem úprimne, nerozumiem celkom, ale pripúšťam aj to, že sa môžem, samozrejme, mýliť aj ja. Pre mňa je to, že prišiel návrh na zriadenie takéhoto výboru s tým, že v pozadí toho návrhu je obava zo sociálne neúnosných dôsledkov rôznych reforiem, a teda že sa zademonštruje, že viacerí akosi cítime, že reformy nie sú koordinované, nie sú definované základné hodnoty, z ktorých tie reformy vychádzajú, a zároveň tam cítim, že nie je v procese schvaľovania reforiem náležitá úloha parlamentu a že sa treba zamyslieť nad úrovňou reálnej kontroly parlamentu a v konečnom dôsledku aj úlohu parlamentu v procese výraznej rekonštrukcie štátu, transformácie a výrazného zásahu do jeho charakteru s tým, že hodnoty, ktoré sú východiskom pre takéto konanie, prakticky nie je možné konzultovať, diskutovať, nie je možné k nim zaujímať stanovisko.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja som osobne z tejto tribúny niekoľkokrát veľmi tvrdo kritizoval vládu za to, že slovo reforma je dva roky najdôležitejším a najpoužívanejším slovom na Slovensku, ale žiadny návrh na reformu a žiadne hodnotové posúdenie reforiem sme nikdy v tomto parlamente nemali.
Zoberme si celú reformu verejnej správy. Zvlášť tú, ktorá sa diala teda na jeseň minulého roku. Úplne sme rozbili kompletný súbor orgánov štátnej správy, masívne sme prešli z integrovaného modelu na dezintegrovaný, ale nikdy sme neposudzovali tento zásah ako taký. Dostali sme zákony, ktoré boli v časovej tiesni, a dostali sme zákony, ktoré, keď sa neschváli jeden, tak vlastne padne celá reforma. Pod týmto nezmyselným tlakom sa vlastne celý súbor schválil a ten stav, ktorý tam je, pre objektívnych, ale aj neobjektívnych kolegov, nech sa páči, posudzujte ho, komu sa ten stav páči, nech sa páči, mne sa teda nepáči a v každom prípade z tejto situácie vyvodzujem dôsledky, kde sme prerokovali zdravotnú reformu, základné východiská, rozsahy, kde sme posudzovali ekonomický, sociálny rámec, občiansky, profesijný, lekársky a podobne.
Je ďalšie množstvo reforiem, o ktorých sa tu rozpráva, ale pritom nikdy sme žiadnu koncepciu so základnými ideovými východiskami, ktoré máme posúdiť a dať vláde nejaké odporúčanie, či ju schválime, alebo neschválime, tu nemali. A keď teda dokonca z koaličného prostredia, teda bývalého koaličného prostredia príde tento návrh, pre mňa je to pozitívny signál, že je pravda, asi širšie politické spektrum registruje istú mieru sociálnej neúnosnosti a teraz treba, samozrejme, posúdiť návrh, či riešením tohto stavu je takýto výbor.
Vážené kolegyne, kolegovia, pre mňa jednoznačne takýto výbor riešením je. To, čo povedal pán kolega Tkáč, s tým ja úplne súhlasím a presne o tomto to je. Keď pozriete každý materiál OECD, s ktorým tu aj pán podpredseda vlády včera veľmi výrazne pracoval a chcel o niečom hovoriť, hovorí sa o medzirezortnej koordinácii, ktorá naozaj absentuje, nefungujú orgány, nefunguje širšie zapojenie, inštitúcie občianskej spoločnosti, teraz myslím, odborové, profesijnú reprezentáciu, základný výskum, smer aplikovaného výskumu a dostať ju do riadenia štátu, ktorý má, samozrejme, nielen oponentskú, ale aj konzultačnú úlohu. Prostredníctvom tohto možno začať organizovať granty, ktoré pomôžu aktivizovať našu vedeckú podvyživenú obec a nejakým spôsobom ich intenzívnejšie zapojiť do správy štátu. A keďže sa to nepodarí pravdepodobne na úrovni vlády aktivizovať, jedine, kde to môžeme urobiť, je na úrovni parlamentu. Ja si myslím, že práve takýto výbor, keby sme ho schválili, nech ho schválime ad hoc, práve v čase, keď akcelerujú významné reformy, pravdepodobne iba na toto volebné obdobie si viem predstaviť. No tento výbor môže posúdiť širšiu situáciu aj vo vláde a môže dať Národnej rade nejaké odporúčania.
Treba povedať aj to, ak urobíme z toho výboru takzvaný "odkladací výbor", kde dáme poslancov iba preto, aby tam boli, tak je zbytočný. Ak ale využijeme pracovný charakter, možný pracovný charakter tohto výboru, tak dajme tam z každého politického klubu ľudí, ktorí prejavujú záujem o koncepčnú prácu, ktorí majú aj osobnú kapacitu na to, aby posudzovali skutočnosti dôležité pre správu štátu, ktorí majú možno už až skoro vedeckú úroveň a takýto výbor v konečnom dôsledku môže výrazne pomôcť situácii na Slovensku. Teda čisto technicky, nie ideologicky, nie politicky dávam k dispozícii svoj názor. Som presvedčený, že zriadenie takéhoto klubu je kvalitatívnym posunom a že môže práci parlamentu Slovenskej republiky pomôcť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Cabaj, pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.
Prosím, pán Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja sa len nestačím čudovať tomu, pán kolega Číž je totiž môj učiteľ teórie štátu a práva a tu ukázal, akým spôsobom politická myšlienka sa dá krútiť okolo práva, ako k tomu pristupovať, pretože toto skutočne nie je riešenie a zrejme len nedopatrením, ale omylom naznačil, čo by to malo byť, keď nenazval to, čo ideme vytvárať výborom, ale nazval to klubom. Skutočne, ak by toto pôsobilo ako klub v rámci Národnej rady, kde by sa tieto veci vydiskutovali, všetkými desiatimi hlasujem zato, ale za výbor neviem prečo.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Aj iné výbory ako sociálny výbor prerokúvajú reformné zákony a nepodávajú tu návrhy na vznik ďalších a ďalších výborov, lebo možno pracujú profesionálnejšie, lepšie, možno intenzívnejšie. Hľadám zmysel podania tohto návrhu na tento výbor, ale ako sa snažím, tak sa snažím, tak mi to zmysel nedáva. Ak koordinovať reformy, tak on line, ale nie ex post.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž s reakciou.
M. Číž, poslanec: Ja vám veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu a chcem len poďakovať za zvecnenie tých postojov s tým, že naozaj posudzujme, myslím si, že to je najdôležitejšie, posudzujme vecnú stránku. Zriadenie toho výboru, myslím si, nie je ani finančne dramaticky náročné. Myslím si, že technické problémy sa vyriešiť dajú a uvidíme. Keď výbor nebude fungovať, môžeme po čase prehodnotiť zmysel a fungovanie tohto výboru, ale v každom prípade si myslím, že keby sme začali koncepčným otázkam správy štátu, strategickým a strednodobým otázkam vo zvýšenej miere venovať pozornosť, tak prispejeme k riešeniu spoločenských problémov na Slovensku. Že poprosím aj v tomto smere premyslieť stanoviská a prípadne potom aj hlasovanie za vznik takéhoto výboru.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tkáč, procedurálny návrh, prosím?
V. Tkáč, poslanec: Pán predsedajúci, verejne protestujem proti spájaniu tohto návrhu s činnosťou výboru pre sociálne veci a bývanie. Tento návrh nie je činnosťou výboru, ani jeho výsledkom...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, toto nemá povahu faktickej poznámky, je mi ľúto. Budeme pokračovať v rokovaní.
Pani navrhovateľka, nech sa páči, máte slovo.
Z. Martináková, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ak dovolíte, začnem od konca, od poznámky pána Tkáča, ktorú síce zaradil do procedurálneho návrhu, ale chcela som tým začať svoje úvodné slovo. Poprosím, dámy a páni, veľmi vážnym hlasom, prepáčte, aby ste sa nijakým spôsobom pri predkladaní tohto návrhu nedotýkali práce mojich kolegov v sociálnom výbore. V sociálnom výbore je skupina poslancov, ktorí pracujú veľmi tvrdo a veľmi zodpovedne. Môžeme to všetci povedať a tento výbor nemá za cieľ koordinovať reformy v sociálnej oblasti. Ale všetky reformy, ktoré tu prebiehajú, aj reformu verejnej správy. Práve preto, že my to, čo odsúhlasíme v sociálnych zákonoch zo zákonov, ktoré prichádzajú z rezortu práce a sociálnych vecí, od prvého januára sú tieto zákony odkázané aj na to, ako sa robí celá verejná správa. Napríklad, a tých príkladov by som mohla uviesť veľmi, veľmi veľa. Preto mi prepáčte tento úvod.
K jednotlivým vystúpeniam len veľmi krátko. Nebudem sa, ak dovolíte, vyjadrovať k tomu politickému kontextu jednotlivých vystúpení, veď aj my sme mali v dopoludňajších hodinách nejaký politický postoj. Ja tomu rozumiem, táto snemovňa je aj o politických postojoch a politických stranách, ale oprela by som sa o výrok pána Lintnera. Mali by sme rokovať vecne, o vecnej stránke veci, ja som sa prihlásila dokonca vo svojom zdôvodnení aj k osobnej zodpovednosti za reformy a dokonca som sa prihlásila aj k tomu, že táto krajina potrebuje reformy. Čiže svoj diel zodpovednosti si chcem niesť, ale chcem si niesť svoj diel zodpovednosti aj za ten ďalší priebeh reforiem. A preto predkladáme návrh, aký predkladáme. Vyjadrím sa len k jednej jedinej poznámočke pani Belohorskej, ktorá bola v tom politickom kontexte zasadená. K ostatným nie, a to je k tej odvahe alebo neodvahe postaviť sa na čelo rezortu sociálnych vecí.
Pani poslankyňa, ak dovolíte, len takú malú poznámku. Nikdy mi odvaha nechýbala. To len na okraj.
Chcela by som povedať, pán Kolesár, že tento výbor, ak bude zriadený, bude sa obsadzovať na základe politickej dohody a právo nominovať majú politické kluby. Znamená to, že možno vôbec to nebude výbor pre naše zviditeľnenie. Možno vôbec. Ja v ňom možno vôbec nebudem mať zastúpenie.
A chcela by som povedať, že keď som nastupovala do funkcie podpredsedníčky parlamentu, bolo mojou podmienkou, že tú funkciu zoberiem len vtedy, ak budem riadnou členkou sociálneho výboru. Chcela som v tejto oblasti pracovať od začiatku, ako som vstúpila do politiky, a chcem v nej zodpovedne pracovať aj naďalej, a preto som robila popri ústavnej funkcii podpredsedníčky parlamentu aj prácu riadnej členky sociálneho výboru.
Pán poslanec, sedí tu také množstvo poslancov, ktorí zvládajú svoju prácu v zahraničných delegáciách, v Rade Európy, v Európskom parlamente, vo svojich výboroch, že ja si myslím, že kto chce a zaujíma sa o prácu, tak ju zvláda. (Ruch v sále.) No neviem, či si tu budeme takto vymieňať názory. Povedala som ten svoj.
Myslím si, že diskusia, ktorá sa tu viedla, bola naozaj skôr odrazom tých istých politických postojov, aké dnes sú v parlamente a aké sa trošku obnažili pri návrhu na odvolávanie Ivana Mikloša.
Ja by som vás chcela poprosiť, presne tak, ako povedal pán Lintner, hoci on s dôvetkom, že práve preto nepodporí zriadenie tohto výboru, aby ste sa pokúsili k tomuto návrhu sa stavať vecne. Naozaj si myslím, že parlament dnes môže buď podporiť, alebo rezignovať na to, že si vytvorí priestor na kontrolu a koordináciu reforiem.
Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Panie poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k rokovaniu o
správe vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov.
Správu vlády ste dostali ako tlač č. 596. Dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Miklošovi a žiadam ho, aby správu uviedol.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 25. februára 2004 svojím uznesením opätovne schválila správu o ekonomických dopadoch reforiem na rodiny a dôchodcov.
Správa bola pôvodne vypracovaná na základe návrhu skupiny poslancov na 21. schôdzi Národnej rady. V súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. februára 2004 bola aktualizovaná a doplnená o výsledky analýz zohľadňujúcich štatistické údaje za január 2004, najmä vývoj inflácie. Navyše správa bola doplnená aj o ďalšie významné informácie, ktoré môžu lepšie vysvetliť súčasné a budúce vplyvy reforiem na jednotlivé typy domácností. Doplnená je o prezentácie dopadov aj na ďalšie typy rodín a sociálne odkázaných a o závery zhodnotenia OECD súvisiace s danou problematikou.
V prílohe materiálu je zdokumentovaný konzervatívny charakter makroekonomickej prognózy vypracovanej na ministerstve financií, ktorá je priamo previazaná s predkladanými predikciami sociálneho vývoja a ktorá reflektuje globálny vplyv predmetných reforiem na strednodobý vývoj ekonomiky.
V materiáli sa podobne ako v pôvodnom znení posudzujú zmeny, ktoré priniesol rok 2004 a ktoré sa bezprostredne týkajú nominálnych a reálnych príjmov domácností. Ide predovšetkým o zavedenie rovnej dane na úrovni 19 percent, zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty, zvýšenie regulovaných cien, zavedenie daňového bonusu, zmeny v oblasti sociálnych dávok a zavedenie nového valorizačného mechanizmu v prípade dôchodcov.
Správa poskytuje odhady vplyvu uvedených reforiem a zmien na čistý reálny príjem jednotlivých skupín obyvateľov. V centre pozornosti sú predovšetkým pracujúci a dôchodcovia, ako aj sociálne odkázaní. Vplyv zmien je odhadovaný pre rok 2004, ale aj z hľadiska strednodobého výhľadu do roku 2007. Výsledky, ktoré dokument prezentuje, sa opierajú o analýzy a prognózy vypracované na ministerstve financií a na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.
Štatistické údaje o vývoji v mesiaci január si nevyžiadali zmeny v pôvodných odhadoch očakávaných vplyvov reforiem. Aktualizované analýzy potvrdzujú závery pôvodnej správy. V roku 2004 budú ešte prechodne zvýšené náklady domácností najmä z titulu posledných nevyhnutných úprav regulovaných cien a nepriamych daní, avšak v žiadnom prípade, a to by som rád zdôraznil, nedôjde k dramatickému zhoršeniu celkovej reálnej situácie pracujúcich a dôchodcov v roku 2004. V mnohých prípadoch práve zmena dane z príjmov a zmena v prideľovaní podpory na deti zabezpečí rast príjmov rodín.
Vzhľadom na stredno- až dlhodobé ciele pôjde súčasne len o mierne dočasné zhoršenie situácie u niektorých skupín obyvateľov, ktoré možno považovať za akceptovateľné.
V rokoch 2005 až 2007 sa už očakáva rast reálnych miezd nad úrovňou 2 percent, ktorý bude prirodzeným dôsledkom zefektívnenia a posilnenia ekonomiky vplyvom zavádzania reforiem. Nový valorizačný systém dôchodkov bude reflektovať pozitívny vývoj miezd a inflácie v národnom hospodárstve a prinesie v sledovanom období aj vysoký reálny stav dôchodkov.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím poverenú členku výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Edit Bauer, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.
E. Bauer, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, z poverenia výboru predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania správy vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku, uznesením č. 209 z 9. marca ma výbor poveril predložiť vám túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. februára č. 617 pridelil správu vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bola správa pridelená, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnej správe.
Správu odporúča vziať na vedomie Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 330 z 3. marca.
Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval správu zo dňa 9. marca a neschválil uznesenie, za predložený návrh totiž nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.
Z rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý správu prerokoval, vyplýva odporúčanie pre Národnú radu správu vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov vziať na vedomie.
Ďakujem, to je všetko.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcov a otváram rozpravu. Do rozpravy sa... Pán poslanec Blajsko, procedurálny návrh? Nie, nie. Tak prosím ešte, čakajte, najskôr sú písomne prihlásení. Za Klub nezávislých poslancov ako prvý sa prihlásil pán poslanec Tkáč. Pán poslanec Tkáč, máte hneď aj slovo. Informujem vás ďalej, že písomne sú prihlásení pán Ondriaš a pani poslankyňa Angyalová. Potom budeme ústne prihlášky prijímať. Pán poslanec, prosím, keby ste vytvorili pracovný priestor pre pána poslanca Tkáča, aby tu bolo dostatočné ticho, aby mohol predniesť svoje vystúpenie.
V. Tkáč, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi, aby som veľmi stručne a tézovito zaujal stanovisko k materiálu, ktorý prerokúvame, a to je správa vlády o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov.
Chcem povedať, že samotná správa ako sa v "hantýrke" hovorí zadanie, nebolo presné. Ja si viem predstaviť, čo pani poslankyňa Tóthová myslela v súvislosti s mnohoročnou aktivitou, keď chcela, aby sa takéto dopady hodnotili komplexne. V tejto súvislosti tieto ekonomické dopady majú, samozrejme, svoju sociálnu dimenziu a z tejto správy, ktorú sme opätovne dostali do pléna, tieto sociálne aspekty nevyplývajú.
Treba tiež uviesť, že jednotlivé systémy kompenzácií dávok v sociálnej sfére všeobecne nikdy nenahradia 100-percentnú stratu toho, čo príslušné sociálne udalosti pre občana znamenajú. Nikdy nemôžu v plnom rozsahu toto nahradiť, majú len čiastočnú alebo kompenzačnú funkciu a veľmi často tieto ekonomické plnenia, ktoré sú z centrálnych spoločenských spotrebných zdrojov, vlastne len kompenzujú a znižujú alebo zmierňujú sociálne aspekty jednotlivých dopadov na týchto občanov. Toto je zásadná otázka, ktorú si treba jasne uvedomiť pri hodnotení tejto správy.
Chcem ďalej uviesť, že výbor pre sociálne veci a bývanie jednomyseľne odmietol prvý variant tejto správy a že správa sa následne dopracovala a že aj napriek tomu som presvedčený, že nespĺňa ani elementárne kritériá na hodnotenie takých závažných dopadov, ktoré v súčasnosti sú. Kde sme sa vlastne dostali?
Pri prerokúvaní a postupe sociálno-ekonomických opatrení zlyháva v našej krajine sociálne partnerstvo. Kedysi bola kritika o absencii Generálnej dohody, dnes inštitút Generálnej dohody, ktorý vznikol ešte v čase federálnej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, tento inštitút jednoducho už ani nie je na programe dňa. Chcem ale povedať, že sociálne partnerstvo pri akýchkoľvek ekonomicko-sociálnych veciach vlastne zosúlaďuje postoje sociálnych partnerov a jednotlivých skupín občanov. Aj ten najtvrdší pravičiar by mal vedieť, že Klesseheimská deklarácia, ktorá založila v podstate pôsobenie absolútne pravicových konzervatívnych strán v európskom politickom priestore, obsahuje slová, ako je sociálne a ekologicky orientované hospodárstvo a Klesseheimská deklarácia obsahuje tiež príslušnú pasáž o sociálnom partnerstve.
Vďaka absencii v úvodzovkách sociálneho partnerstva sa dostávame do situácie, ktorá dnes skutočne je veľmi krízová. Chcem povedať, že Slovensko sa dostalo vďaka tejto vládnej koalícii do hlbokej hospodárskej a sociálnej krízy. Sociálnu krízu treba zvýrazniť tým, že sa v súvislosti aj s pojmami, ktoré sa postupne musíme učiť, ako je sociálna vylúčenosť a sociálna kohézia, na okraj spoločnosti dostávajú desaťtisíce ľudí, ktorí sú v jednotlivých sociálno-finančných či rodových skupinách zaradení. Sú to zdravotne ťažko postihnutí občania. Táto skupina dnes skutočne je v situácii, keď je v podstate pod prahom nielen chudoby či biedy, ale pod prahom existenčných schopností prežiť.
Zdravotne ťažko postihnutým občanom sa znižuje miera funkčnej poruchy. Odoberajú sa im preukazy zdravotne ťažko postihnutých občanov a ošetrovatelia či opatrovatelia, ktorí v ich sfére majú pôsobiť, jednoducho musia skončiť svoju aktivitu.
Druhou skupinou alebo ďalšou skupinou sú invalidní občania, úplní invalidi. Do skupiny výlučne sociálnej sa dostávajú osamelé matky s deťmi, študentky matky. Daňový bonus nemajú dôchodcovia, ktorí majú maloleté deti, diskriminovaných je temer 80-tisíc dôchodcov, ktorí nemajú nárok na vdovecký dôchodok a dostávajú sa do tejto situácie aj iné skupiny obyvateľov, zamestnancov. Treba v neposlednom rade uviesť zamestnancov bývalých úradov práce, ktorí sa dostali do veľmi zložitej situácie.
V tejto oblasti treba ďalej uviesť, že sa malo prejsť v súvislosti aj so znárodnením Národného úradu práce či Sociálnej poisťovne k prestavbe inštitúcií sociálnej sféry. Neviem, či sa všeobecne o tom vie, ale treba uviesť, že na zhruba jedného zamestnanca bývalého úradu práce pripadá v súčasnosti temer 800 obyvateľov, 800 nezamestnaných alebo evidovaných uchádzačov o zamestnanie, ktorí by mali mať nárok na individuálne posudzovanie, na individuálny prístup, či na vytváranie takzvaných individuálnych akčných plánov. Existujú projekty súvisiace s individuálnym prístupom a treba jasne uviesť, že 800 ľudí na jedného zamestnanca nezvládne ani elementárny prístup, nieto ešte kontrolu.
Dovoľte mi v tejto súvislosti uviesť, že existujú aj určité mýty, ktorých sme neustále denne svedkami aj v provládnych médiách. Existujú veľmi falošné tvrdenia, ktoré súvisia veľmi vážne s ekonomicko-sociálnymi dopadmi na úžasnú diverzifikáciu regiónov na Slovensku. Mýty existujú v oblasti zamestnanosti.
Dovoľte mi v tejto súvislosti uviesť, že fetišizovaný prísun zahraničného kapitálu je v priemere za posledné roky na Slovensku autorom 5- až 7-tisíc pracovných miest ročne. Pri 600-tisíc nezamestnaných, ktorí či sú, alebo nie sú evidovaní, jednoducho na Slovensku sú, je 5- až 7-tisíc pracovných miest s minimálnym štandardom alebo minimálnou normou, ktorú zahraničný kapitál vytvára. Bodaj by ho bolo čo najviac, ale treba si tiež jasne uvedomiť, aká má byť zásadná stratégia hospodárskej politiky, či v trhovej ekonomike má celé Slovensko pracovať vo mzde, či majú byť dlhé desaťročia komparatívnou výhodou genocídne platy a genocídne mzdy, ktoré sme vlastne nadobudli tým, že po roku 1990 sme prešli na európske či svetové ceny a zostali sme na veľmi nízkych platoch a mzdách.
Chcem tiež ďalej uviesť z hľadiska mýtov v oblasti zamestnanosti, že celkový vývoj v počte evidovaných nezamestnaných vôbec nevyvoláva optimizmus na rozdiel od niektorých vládnych činiteľov. Pretože všetky opatrenia v úhrne za celý rok 2003 priniesli zlepšenie len v poklese 30-tisíc evidovaných nezamestnaných. Súčasne treba tiež uviesť, že ku koncu roku 2003 poklesol...., pán predsedajúci, poprosím vás o nápravu v tejto sále. Jednoducho takto sa vystupovať nedá.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dovoľte mi, vážené kolegyne poslankyne a poslanci, aby som vás opätovne požiadal o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec Tkáč predniesť svoje vystúpenie.
V. Tkáč, poslanec: Ku koncu roku 2003 poklesol počet zamestnaných, za ktorých zamestnávatelia platia odvody, zhruba o 19-tisíc. Chcem ďalej uviesť to, že je potreba riešiť neodôvodnenú práceneschopnosť evidovaných nezamestnaných, ktorá je vlastne reakciou na prijatý spôsob komunikácie s evidovaným nezamestnaným, a to prostredníctvom dvojtýždňového návštevného cyklu. Chcem ďalej uviesť aj to, že dochádza k nárastu počtu poberateľov podpôr, dávok v nezamestnanosti, čo je odrazom zmeny legislatívy. Zlepšenie možno očakávať až koncom roku 2004 aj za cenu presunu výplat dávok do extrémnej solidarity k extrémnemu individualizmu.
Toková analýza nezamestnaných svedčí o vysokom počte klientov, ktorí sa ďalej premleli na úradoch práce, pričom schválený návrh zákona o službách zamestnanosti znásobuje náročnosť práce s klientom, čo môže viesť ku kolapsu výkonu v službách zamestnanosti. Tento stav je podporený aj tým, že sa zvyšuje počet klientov na jedného sprostredkovateľa. Zhruba 800 klientov ako výsledok reformy organizačných zmien v službách zamestnanosti. Vrátila sa agenda spracovania výplat dávok v nezamestnanosti zo Sociálnej poisťovne na úrady práce bez presunu zamestnancov.
Ďalej je potreba plniť úlohu alebo úlohy v kapitole 2 v slobodnom pohybe osôb, v oblasti ktorej sa v súčasnosti tieto úlohy neplnia. Nie sú vyjasnené ani finančné toky súvisiace s Európskym sociálnym fondom, ktorého zdroje by mali prísť až ku koncu tohto roku.
Medzi ďalšie mýty treba uviesť už povestnú otázku súčasných ekonómov, štátnikov či politikov, ktorí sa jasne vyjadrujú o tom, ako to bude nádherné o niekoľko mesiacov v raste reálnych miezd, o tom, ako to bude nádherné a bude a bolo v oblasti dvojnásobných platov a podobne.
Treba jasne uviesť, že v súčasnosti funguje kolektívne tarifné vyjednávanie, keď od 16. januára 1992 majú zodpovednosť za rast miezd tiež sociálni partneri. Diskusie pri zlyhaní tripartizmu, pri zlyhaní absencií Generálnej dohody znamenajú, že jednoducho neexistuje sofistikovaný prístup ku kolektívnemu vyjednávaniu, vytváraniu spoločných inštitúcií vlády, zamestnancov a zamestnávateľov pre vytváranie optimálneho, kvalifikovaného prístupu ku kolektívnemu tarifnému vyjednávaniu.
Vo vzťahu k dôchodcom sme boli svedkami úžasnej kampane pri zavádzaní dôchodkového starobného sporenia. Keď sme diskutovali o tom, že chceme, aby sa dôchodkové starobné sporenie stalo vecou všetkých, nielen vecou niekoľkých politikov súčasnej vládnej garnitúry, tak pod časovým stresom a pod vydieraním so zvyšovaním dôchodkov sa schválil zlý zákon. Tento zlý zákon je nastavený na zlý zákon v prvom pilieri sociálneho poistenia, ktorý v súčasnosti vyžaduje veľmi jasnú a razantnú veľkú novelu, ktorá by riešila tie chyby, na ktoré sme upozorňovali v čase jeho prijatia.
Treba tiež uviesť, a verejnosti sa to zatajovalo, že prvé dávky z dôchodkového starobného sporenia sa budú vyplácať najskôr o desať rokov. Obrovský optimizmus a veľký hurhaj okolo tohto zákona chcel zakryť jeho nedostatky, je absolútne jasné, že sú dôvodné podozrenia na udeľovanie licencií, že sa tam začínajú točiť obrovské lobistické skupiny, a to všetko sa vlastne má viazať aj podľa legislatívneho plánu vlády na to, že sa má zrušiť a zmeniť to, čo v súčasnosti funguje bez nejakých podvodov a zlých záležitostí, a to je reorganizácia dôchodkového doplnkového pripoistenia.
Chcem tiež uviesť, že sa rozbila otázka a systém nemocenského poistenia. V oblasti starostlivosti presun na ministerstvo zdravotníctva skupiny ťažko zdravotných a zdravotne postihnutých občanov je nesystémový, jednoducho v tomto prípade je to odsúdená skupina na živorenie a na stratu akejkoľvek sociálnej solidarity vo vzťahu k týmto záležitostiam.
Znovu opakujem, že v oblasti sociálnej starostlivosti či pomoci vo vzťahu k ústavom sociálnej starostlivosti, domovov dôchodcov sú prejavy nedofinancovania a opakujem príklad, ktorý veľmi často zaznieva, ktorý sa napríklad prejavil v Útulku sv. Vavrinca v Banskej Bystrici, kde predstavený tohto zariadenia Slovenskej katolíckej charity hovoril, že mentálne postihnuté devy a mentálne postihnuté mladé ženy majú sprievodný znak ich pobytu v tomto zariadení, a to je hladovanie.
Dovoľte mi na záver uviesť, že po týchto mnohých hodinách analýz či prístupov poslancov k ekonomicko-sociálnym záležitostiam dovoľujem si aj v súvislosti s tou analýzou, ako nám ľudia píšu, volajú, telefonujú či stretávame sa s nimi, povedať jasne, stratil sa humánny charakter a zmysel ekonomických reforiem, tieto reformy sú neľudské, sú nesociálne a ich jediným riešením je 3. apríl - referendum o predčasných voľbách.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že sa prihlásilo veľa ľudí do rozpravy, ja teraz preruším na niekoľko minút rokovanie o tomto bode programu a pripravíme si prerokovanie dvoch krátkych bodov na hlasovanie, ktoré si potom dohodneme pravdepodobne na 17.00 hodinu, aby sme zvládli priebeh schôdze. Takže teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k
návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 606).
Ide o návrh na voľbu poslanca do výboru Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s uplatňovaním si mandátu poslancom Gabrielom Karlinom.
Návrh poslancov klubu za Hnutie za demokratické Slovensko ste dostali ako tlač č. 606. Poslanci klubu za Hnutie za demokratické Slovensko navrhujú, aby bol z výboru pre pôdohospodárstvo odvolaný poslanec Eduard Kolesár a aby bol zvolený za člena ústavnoprávneho výboru. Ďalej poslanci navrhujú, aby poslanec Gabriel Karlin bol zvolený za člena výboru pre pôdohospodárstvo.
Otváram rozpravu. Kto sa hlási ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje
návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vymenovaní členov Európskeho parlamentu.
Návrh ste dostali ako tlač č. 602 nové znenie. Otváram rozpravu. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Zostáva nám len pre vašu informáciu na záver tajná voľba do Rady Slovenskej televízie a my môžeme teraz pokračovať až do chvíle, keď sa rozhodneme hlasovať v rokovaní
o správe vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov.
Prosím? Ešte chvíľku prosím. Budeme teraz pokračovať, pripravíme si to hlasovanie a v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš a pripraví sa poslankyňa Angyalová.
Pokračujeme, pán minister, už pokračujeme, áno, to tak rýchlo prešlo, keď príde hlasovanie, tak už sme pripravení na hlasovanie s bodmi, ktoré bolo treba, aby prešli rokovaním. Tak teraz pán poslanec Ondriaš a pripraví sa poslankyňa Angyalová.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, mám poznámky k správe vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov, je to tlač 596.
K správe sa diskutuje, ako sa zmení sociálna situácia mladých rodín a dôchodcov, snaží sa nás presvedčiť, že sa budú mať o niečo lepšie, mnohí namietajú, že práve naopak mladé rodiny a dôchodcovia sa budú mať horšie. Či budú mať pravdu jedni, alebo druhí, je to skoro jedno, lebo sociálna situácia mladých rodín a dôchodcov je taká zlá, že malý pohyb dolu alebo hore ju nevyrieši. Správa uvádza, že v súčasnosti až 27 percent domácností má deficitný rozpočet.
Páni poslanci, viete si vôbec uvedomiť, čo to znamená, že 27 percent domácností nemá dostatok príjmov na živobytie? Občania musia žiť z úspor, predávať osobný majetok, zadlžovať sa alebo kradnúť. Takto žije 1,5 milióna obyvateľov Slovenska. Tomu ja hovorím zločin kapitalizmu. Som zvedavý, kedy sa vláda ospravedlní týmto občanom, a či vôbec. Správa uvádza množstvo grafov, ale najdôležitejšie som tam nenašiel. V správe nie sú grafy rozdelenia majetku a čistých príjmov členov domácností podľa počtu členov domácností za posledných 14 rokov. Zrejme autori vedeli prečo. Keby sme takéto údaje mali, mohli by sme zistiť, ako za posledných 14 rokov stúpa príjem a majetok bohatých a ako klesá majetok a príjem chudobných.
Správa prejudikuje na tri roky dopredu, aké budú makroekonomické ukazovatele, mikroekonomické ukazovatele, inflácia, jadrová inflácia, reálne náklady, rast reálnych miezd a kopu iných vecí. Uznávam, že nie je jednoduché z týchto parametrov zistiť, aký bude vplyv reforiem na mladé rodiny a dôchodcov. Pretože Komunistická strana Slovenska je konštruktívna opozícia, chcel by som poradiť vláde, aby výsledky ekonomických dopadov na mladé rodiny a dôchodcov posudzovali aj podľa reakcie obyvateľstva na ich reformy.
Ja by som to uviedol štandardným experimentom psychológie. Skupina potkanov sa dá na elektrickú platňu a experimentátor - psychológ pomaly začne zvyšovať elektrický prúd, a tým zohrievať platňu. Po čase potkany začnú cítiť horúce pálenie na nohách. Keď psychológ ďalej zvyšuje elektrický prúd, pozoruje, ako potkany začnú tancovať a hrýzť sa navzájom. Nevedia, že by mali pohrýzť experimentátora.
Na obrázkoch by som chcel ukázať, že podobne aj občania Slovenska tancujú na horúcej platni a hryzú sa navzájom. Keď ich vyhodia z práce, zvýšia im nájomné, klesne reálna mzda, keď stratia sociálne istoty. Po čase občania Slovenska tancujúci na horúcej platni si začnú robiť navzájom zlé veci, od domácich násilností, rasistického správania až po násilné trestné činy. Viem, že to všetci viete, veď to denne vidíme v televízii alebo čítame v novinách, to sú najdôležitejšie indikátory vašich sociálnych reforiem.
Na pár obrázkoch ukážem niektoré výsledky ekonomických sociálnych dopadov na obyvateľov Slovenska v iných parametroch, ako ukazuje predložená správa. Ja by som si dovolil ukázať pár obrázkov (ruch v sále), páni poslanci z koalície, ďakujem za uznanie. Na tomto obrázku je ukázaný počet obyvateľov v hmotnej núdzi. Vidíme, že čím viac sa robili reformy, tým viac obyvateľov bolo v hmotnej núdzi. V súčasnosti je ich okolo 600-tisíc.
Pán minister, páni z vlády, prosím vás zariaďte, aby počet obyvateľov v hmotnej núdzi bol nula, ako to bolo pred 15 rokmi, a potom uznáme vaše reformy. (Ruch v sále.)
Výsledok sociálnych reforiem je priamo úmerný počtu návštev na psychiatrii, kde počet návštev stále stúpa. V roku 2001 dosiahol počet 1,3 milióna návštev na psychiatrii. Keby som mal viac času, tak ukážem interpeláciou grafu, že kedy počet návštev dosiahne 5,4 milióna, to znamená, že kedy všetci navštívime psychiatriu. (Ruch v sále.)
Ďalej by som ukázal, že následkom vašich reforiem sa čoraz viac ľudí na Slovensku stráca. Keď ešte v roku 1989 to bolo okolo 50 ľudí ročne, v súčasnosti je to okolo 250 ľudí ročne. Spolu navyše sa na Slovensku stratilo za 15 rokov už 1 830 občanov. Len toto číslo je niekoľkonásobne vyššie ako skutočné a všetky vymyslené zločiny komunizmu na Slovensku.
Na ďalšom obrázku je ukázaný počet násilných trestných činov na Slovensku ako výsledok ekonomických a sociálnych reforiem. Vidieť, že počet násilných trestných činov stále stúpa paradoxne ako výsledok plnenia programu, čo začala Verejnosť proti násiliu.
Pýtam sa, kedy vláda začne konečne robiť ekonomické a sociálne reformy, ktoré by viedli k väčšej spokojnosti občanov, a tým aj k významnému zníženiu násilných trestných činov? Pýtam sa, kedy vláda začne konečne robiť ekonomické a sociálne reformy, ktoré by zvrátili úpadok našej spoločnosti, ktoré som tu predniesol?
Údaje z obrázkov, ktoré som ukázal, sú v súlade so správou Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade Slovenskej republiky. Budem citovať zo správy. Počet domácností s deficitným rodinným rozpočtom je okolo štvrtina všetkých domácností. Frekvencia tých, ktorí sú v jednotlivých mesiacoch nútení siahať na svoje úspory alebo sa zadlžujú, sa pohybuje v rozmedzí od 21 do 28 percent. Vo februári 2004 bolo na Slovensku 27 percent domácností deficitných. Podľa tejto správy finančná situácia vo februári 2004 sa zhoršila o 61 percent domácností, pričom priemer za posledných 12 mesiacov bol 52 percent domácností. Tieto údaje jasne hovoria, že zlá sociálna situácia občanov sa stále zhoršuje.
Pán minister, robte niečo! Preto KSS nepodporí správu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)