Středa 10. března 2004

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta, chcete s faktickou poznámkou? Nie? Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, dámy a páni, mám poznámku k správe vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, je to tlač 594.

Do roku 1990 slovenské zdravotníctvo bolo štátne. Po roku 1989 sa začal zvyšovať podiel súkromného sektora v zdravotníctve a začali sa problémy s financovaním zdravotníctva. Predkladaná správa tento trend zvyšovania podielu súkromného sektora v zdravotníctve potvrdzuje a zachováva.

V mojom vystúpení by som chcel ukázať, že súkromný sektor, súkromné podnikanie a voľný trh so zdravím zdravotníctvo zdražuje a je nákladnejší ako štátny sektor. Budem to dokumentovať na údajoch správy OSN Human development report z roku 2003, je to na stranách 245 a 262. Z údajov správy OSN pre roky 2000 a 2001 vyplýva, že financovanie zdravotníctva zo súkromných zdrojov je najvyššie v Spojených štátoch amerických, až 56 percent, pričom v ostatných rozvinutých krajinách je to len okolo 20 percent. Pritom v Spojených štátoch amerických vynaložia v zdravotníctve na obyvateľa v parite kúpnej sily 4 499 dolárov. Je to približne dvakrát viac, ako je priemer vo vyspelých krajinách. Na porovnanie Slovensko vynaloží len 653 dolárov, čo je v parite kúpnej sily len 14,5 percenta sumy, ktorá sa vynakladá v Spojených štátoch amerických. Ešte pre zaujímavosť by som povedal, že počet lekárov na 100-tisíc obyvateľov v roku 1990 až 2002 bol v Spojených štátoch len 276, na Slovensku 322 a v Rakúsku 302.

Ešte by som porovnal financovanie vo Veľkej Británii, kde zo súkromných zdrojov sa financuje len 19 percent zdravotníctva. Pri tomto financovaní celkove sa financuje zdravotníctvo vo výške 1 804 dolárov na obyvateľa, čo je len 40 percent nákladov, ktoré sa vynaložia v Spojených štátoch amerických, pričom profil zdravotných služieb je podobný. Podľa správy OECD Spojené štáty napriek dvojnásobne vyšším nákladom na zdravotníctvo zaostávajú za Japonskom a niektorými európskymi krajinami v bežných kritériách, ako napríklad dojčenská úmrtnosť, odhad dĺžky života a v počte úmrtí, ktorým by sa mohlo zabrániť.

Tieto údaje potvrdzujú, že zdravotníctvo je lukratívny biznis pre súkromné spoločnosti, ktoré vedia z neho dobre ťažiť. Preto nesúhlasíme s predloženou koncepciou zdravotnej starostlivosti.

Sme za jednotnú štátnu zdravotnú poisťovňu, ktorá je lacnejšia ako niekoľko súkromných, ktoré sa často starajú len o svoj maximálny zisk a zvyšujú náklady na správu.

Sme za jednotný štátny nákup a distribúciu liekov, zdravotníckych potrieb a zariadení a nie, aby sa na tom podieľalo niekoľko stoviek súkromných firiem starajúcich sa často len o maximálny zisk zo zdravotníctva.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta s faktickou poznámkou.

I. Hopta, poslanec: Ja by som chcel doplniť svojho kolegu Ondriaša. Som osobne presvedčený, že bolo veľkou chybou, keď sa štát zbavil zodpovednosti za väčšinu nemocníc a dal ich do kompetencie regionálnych samospráv nášho mesta a samosprávne kraje totiž nie sú finančne ani personálne pripravené zabezpečiť chod týchto nemocníc a doslova každým dňom vznikajú v nich nové a nové problémy.

Mnohé sa udržiavajú pri živote len preto, že rozpredávajú svoj majetok, respektíve prenajímajú lukratívne nemocničné oddelenia súkromníkom. Mnohé oddelenia zanikajú. Ja len poviem jeden príklad. Občania okresov Snina a Medzilaborce musia, ak chcú byť hospitalizovaní na kožnom oddelení, odísť až do Prešova.

Pán minister, ja by som vás chcel upozorniť, že najviac sa občanov sa týka lieková politika, pretože nie je pravda, že lekári vychádzajú v ústrety občanom a že na každú chorobu je jeden liek bezplatne.

Ďalej treba bojovať ešte viac z vašej strany proti korupcii a falošnej lekárskej solidarite.

No a čo sa týka tých poplatkov, tak bude to zaujímavé a bude trošku smiešne, keď jediní, ktorí budú využívať našu ústavu a budú dostávať bezplatnú lekársku starostlivosť, tak to budú na našom území zrejme azylanti.

Čiže, ak bojujete proti vypustenie čl. 40 z našej ústavy, ja by som bol za ponechanie tohto článku a možno, ak by sme tam dali aj čl. 4 našej bývalej ústavy, tak by sa mnohé zdravotnícke problémy alebo problémy v zdravotníctve vyriešili, pretože za vlády, keď tu vládla Komunistická strana Slovenska, mnohé tieto problémy neexistovali a vznikli až po roku 1989 a tento spoločenský systém, ktorý tu nastúpil, nie je už dlhé obdobie schopný tieto problémy riešiť ku spokojnosti všetkých občanov.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Murgaš, nech sa páči.

M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, zdravotníctvo patrí z hľadiska riadenia medzi najkomplikovanejšie systémy. Rozhodnutia prijaté pri tvorbe a realizácii zdravotníckej politiky majú plošný charakter a často majú dopad nielen na zdravie, ale aj na samotnú existenciálnu stránku obyvateľov. Preto považujem za nevyhnutné, aby tvorba uskutočňovania zdravotníckej politiky nebola prvoplánovo straníckopolitickým, ale odborným problémom. Nepovažujem za správne, ak sa tento proces zverí do rúk úzkej straníckej reprezentácie bez širšieho zapojenia odborníkov bez ohľadu na ich politickú orientáciu.

Považujem za nekorektné, ak sa pri takom zložitom procese, ako je reforma zdravotníctva, mechanicky preberajú a implementujú prvky systémov fungujúcich v parametricky iných prostrediach, v kultúrnych a historicky daných podmienkach.

Považujem za nezodpovedné, ak totálne zmeny zdravotníctva usmerňujú čerství absolventi vysokých škôl a učebnicoví manažéri, ktorí nemajú žiadne skúsenosti z riadenia a poskytovania zdravotníckych služieb.

A napokon považujem za nebezpečné, ak meritórne rozhodnutia v zdravotníckej politike stanovujú v úvodzovkách odborníci, ktorí sa vyznajú vo všetkom - v medicíne, v podnikaní, v ekonómii, práve, politológii a tak ďalej. Sú to ľudia, ktorí s ľahkosťou vlastnou len im kĺžu na povrchu javov bez schopnosti preniknúť do ich vnútorných súvislostí. Na základe povrchného hodnotenia vo svojej neomylnosti vyslovujú a presadzujú jedine správne súdy nezodpovedajúce objektívnej skutočnosti.

Žiaľ, mnohé indície nasvedčujú tomu, že v rezorte zdravotníctva vyššie uvedené procesy prebiehajú a sú presadzované vyššie charakterizovanými osobami. Predložená správa tieto indície nevyvracia.

Správa vlády Slovenskej republiky obsahuje celý rad ekonomických nezmyslov. V časti druhej sa napríklad hovorí, citujem: "Kľúčovým predpokladom vyššej utilizácie vzácnych zdrojov je zvýšiť akcieschopnosť ponukovej strany zdravotníckeho systému. Rezort zdravotníctva je v tomto ohľade na reformu dokonale pripravený, lebo existuje prebytok ponuky, z čoho vyplýva, že je vysoký priestor na zvyšovanie ako alokatívnej efektívnosti, tak aj technickej efektívnosti." Koniec citátu.

Toto tvrdenie vo mne vyvoláva minimálne dve pochybnosti. Po prvé, čo oprávňuje predkladateľa konštatovať, že v slovenskom zdravotníctve existuje prebytok ponuky, a ak tak akých služieb? Po druhé. V ekonomickej teórii a v zdravotníckej praxi zatiaľ nebolo preukázané, že existuje lineárna závislosť medzi prebytkom ponuky a technickou efektívnosťou. Dostupné výskumy skôr potvrdzujú, že elasticita technickej efektívnosti poskytovateľov zdravotníckych služieb je vo vzťahu k prebytku ponuky temer nulová. Autori správy hovoria o fatálnych dôsledkoch pevnej siete a tvrdia, že neexistuje ekonomický bankrot. Na základe čoho prijali toto konštatovanie? Nevedia azda o tom, koľko poskytovateľov zdravotníckych služieb už skončilo svoju činnosť? Slabá znalosť ekonomickej teórie zdravotníckych služieb vedie spracovateľov správy k nekorektným záverom. Dogmatická predstava o tom, ako trh vyrieši všetky neduhy slovenského zdravotníctva, je v správe všade prítomná.

Spracovatelia a predkladateľ sa tak prezentujú ako ekonómovia samoukovia alebo ako príručkoví ekonómovia. Keby sa naozaj seriózne venovali poznaniu vnútorných ekonomických súvislostí poskytovania zdravotníckych služieb, vedeli by veľmi dobre, že v zdravotníctve nemôže existovať dokonalá konkurencia a samotný trh nemôže zabezpečiť efektívnu spoločenskú alokáciu zdrojov v odvetví zdravotníctva bez vylúčenia časti obyvateľov zo spotreby zdravotníckych služieb.

V správe sú definované príčiny vysokej miery korupcie vo vzťahu k centrálnemu stanovovaniu miezd a k marginálnym nákladom v bode dostania zdravotnej starostlivosti. Prvá súvsťažnosť je polopravda, pretože nie celá mzda zdravotníckych pracovníkov sa stanovuje centrálne, druhá súvsťažnosť je ekonomický blud. Ak by toto malo platiť, potom by najväčšia korupcia bola v zdravotníckych systémoch škandinávskych krajín, čo je, samozrejme, nezmysel. Keď autori nesprávne definujú príčiny korupcie, akú máme záruku, že ju budú odstraňovať správnym spôsobom a že pritom budú aj úspešní.

Autori sa nekorektne odvolávajú na výsledky rôznych výskumov a prieskumov. Nekorektne preto, že čitateľ správy sa nikde v texte nedozvie, kto a kedy tieto výskumy vykonal. (Potlesk.) Preto si nemôže overiť správnosť či nesprávnosť ich výsledkov. Takáto prax nemôže vzbudzovať u čitateľov správy dôveru, skôr nedôveru. V správe sa vyskytujú obsahové spojenia, ktoré seriózni zdravotnícki manažéri nepoužívajú a ponechávajú ich diskutérom pri pive.

Mohol by som v tejto súvislosti použiť viacero príkladov, možno jeden za všetky. Správa narába s pojmom filozofia elastickej siete a filozofia pevnej siete. Nuž, zaoberám sa ekonómiou zdravotníctva a manažmentom zdravotníctva už dlhé roky, ale s takýmto zmätočným termínom som sa ešte nestretol. Viem, že filozofia môže byť idealistická, že môže byť materialistická, ale že by mohla byť aj filozofia elastickej siete, to som doteraz naozaj netušil. (Potlesk.)

Program vlády sľubuje občanom Slovenskej republiky, že vláda zabezpečí vyššiu ekonomickú efektívnosť liečby a spokojnosť pacientov uvoľnením ambulantnej siete zdravotníckych zariadení a presunom ťažiska z lôžkovej starostlivosti na ambulantnú, domácu ošetrovateľskú starostlivosť a jednodňovú chirurgiu. Toto považujem za správny cieľ. Sme však v roku 2004 a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa doteraz nepriaznivý pomer medzi nemocničnou a ambulantnou starostlivosťou začal meniť v prospech ambulantnej starostlivosti, o jednodňovej chirurgii nehovoriac. Autori sa akože inak aj tu v plnej miere spoliehajú na trh, keď konštatujú, citujem, "prebytok ponuky je garantom konkurencie" a ďalej, citujem, "tento prebytok prinúti poskytovateľov presunúť veľkú časť zdravotnej starostlivosti do ambulantnej sféry". Koniec citátu.

Dámy a páni, to je tiež ekonomický blud. V žiadnej ekonomicky vyspelej krajine nedošlo k zmene štruktúry poskytovaných zdravotníckych služieb len pod vplyvom prebytku ponuky. Zmena v prospech ambulantných služieb bola vždy v prvom rade spôsobená zmenou systému financovania zdravotníckych služieb a tú, ako som sa v správe dočítal, ministerstvo nemieni urobiť.

Mrzí ma, že pri podrobnom štúdiu predloženej správy som nedostal odpoveď na také kľúčové otázky, ako sa bude v praxi realizovať systém kontroly kvality? Teda, kto bude vykonávať kontrolu kvality poskytnutých zdravotníckych služieb? Ako ju bude vykonávať z hľadiska procesuálneho a časového? Ako bude sankcionovaná nekvalita a ďalšie a ďalšie otázky?

Namiesto odpovede na tieto otázky som si prečítal len vágne prísľuby, ktoré by mali byť obsiahnuté v budúcom zákone o poskytovateľoch. A čo, ak ten zákon v parlamente neprejde? Potom ministerstvo na kvalitu rezignuje alebo konečne začne využívať systémy kontroly kvality dlhodobo aplikované v zahraničí?

Dámy a páni, v predvolebnej kampani v roku 2002 hovoril vtedajší podnikateľ, súčasný minister, že má v paragrafovom znení pripravené zákony, ktoré zásadne zmenia slovenské zdravotníctvo. Zdá sa, že slovenský volič aj za toto dal politickej strane, ktorú pán minister reprezentuje, svoj hlas. Je marec 2004, ukázalo sa, že s tými zákonmi to nebola pravda. (Potlesk.) V ďalšom období uvidíme, či jeho tvrdenie o zásadnej zmene slovenského zdravotníctva nebolo myslené ako zmena k horšiemu.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Džupa. Pán poslanec Bastrnák ma poprosil o stiahnutie jeho prihlášky do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec.

K. Džupa, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, členovia vlády. Reforma a transformácia slovenského zdravotníctva je dôležitá, stále nerealizovaná súčasť zmien spoločnosti po roku 1989. Náš názor sme prezentovali v teoretickej aj praktickej rovine, pripomeniem, že dbá na vyváženosť záujmov pacienta, zdravotníckeho pracovníka a štátu. Prezentovali sme ho koncepciou vtedajšieho ministra zdravotníctva Viliama Soboňu, realizoval ju, aj keď sme nemali možnosť ju ukončiť.

Následne sa v tejto transformácii nepokračovalo, nastúpili rôzne varianty ďalších transformácií, nepriniesli želaný efekt. Možno povedať, že k dnešnému dňu si každý politický subjekt, ktorý nominoval svojho zástupcu do kresla ministra zdravotníctva, vyskúšal svoj zaručený model transformácie slovenského zdravotníctva. Efekt neprišiel, očakávaná pozitívna zmena nenastala.

Správa vlády Slovenskej republiky o pripravenosti rezortu zdravotníctva plniť koncepciu zdravotnej starostlivosti Slovenskej republiky prijatej v decembri 2002 umožňuje na pôde Národnej rady Slovenskej republiky použiť prakticky všetky témy, ktoré si človek vyberie, osvojí, pripraví, a to zdravotnícke i nezdravotnícke. Môže rozoberať obidve zas kladné tézy správy. To znamená pripravenosť rezortu, ako aj obsah a znenie koncepcie, ktorú vláda prijala v decembri minulého roku.

Politicky je téma transformácie zdravotníctva vďačná téma. Verejnosťou sledovaná viac ako iné a rovnako aj posudzovaná veľmi citlivo a zoširoka. Avšak vzniká otázka, či ďalšia a následná diskusia pohne a akým spôsobom dopredu transformáciu slovenského zdravotníctva alebo poslúži politickému súpereniu, zápasu.

Zdravotný stav obyvateľstva, zdravotná starostlivosť a všetky súvisiace okolnosti sú príliš vážne záležitosti na to, aby sme hazardovali s trpezlivosťou obyvateľov. Tobôž nie na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, pretože aj tak, ako to vyplýva z prieskumov verejnej mienky, Národná rada nemá vysoký kredit. V súčasnosti ľudia čakajú riešenia, nie politikárčenie.

Reforma je potrebná, transformácia je nutná. To je základná téza, s ktorou sa stotožňujú všetci, ktorí v oblasti teórie, praktického výkonu, praktickej činnosti aj konzumentov zdravotnej starostlivosti, všetci títo sa na tom zhodujú.

Okrem známych dôvodov, ktoré odzneli už aj ústami predrečníkov, ako je dostupnosť, účelnosť, kvalita, oddlženie, perspektíva napredovania, dnes veľmi vážnym spôsobom musíme konať, nie iba uvažovať aj s ohľadom na transformáciu slovenského zdravotníctva s prihliadnutím na európsky rozmer zdravotníctva, ktorý od 1. mája tohto roku bude súčasťou praxe zdravotníckych zariadení všetkých typov a celého územia Slovenskej republiky.

Naše priority, teda priority Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, čo sa týka transformácie slovenského zdravotníctva, sme definovali. Opierajú sa o plne hradenú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, o kvalitu a dostupnosť zdravotníckych služieb, o účinné kontrolné mechanizmy a o sociálnu spravodlivosť v celom priereze zainteresovaných subjektov, teda nielen pacienta a klienta, ale aj potenciálneho pacienta, zdravotníckych pracovníkov a všetkých obyvateľov.

Na týchto prioritách sa nič nemení. Otázka dnes znie, a nielen pre nás, pre našu Ľudovú stranu, a nielen v súčasnosti, či tieto priority dokážeme a ako presadiť do transformačného modelu slovenského zdravotníctva.

Naša pozícia aj v Národnej rade Slovenskej republiky vyplýva z výsledku volieb. Akceptujeme ju s plnou zodpovednosťou. Môže si to, kto chce, vysvetliť po svojom pre nás, ale parlamentný princíp predstavuje principiálnu časť a súčasť politického a občianskeho života súčasne a súbežne aj s dodržiavaním Ústavy Slovenskej republiky. Teda akceptujeme a plne rešpektujeme parlamentný princíp.

A vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré boli dané výsledkom volieb, a vzhľadom na transformáciu slovenského zdravotníctva potvrdzujeme odhodlanie a pripravenosť prevziať zodpovednosť za transformáciu v plnom rozsahu. Nepovažujeme však za seriózne využívať proces transformácie slovenského zdravotníctva ako prostriedok politického boja zdravotníkov a zdravotnej starostlivosti, pretože zdravotnícka politika a zdravotná starostlivosť je dnes príliš vážna záležitosť, aby sme si ju ako prostriedok politického súperenia mohli dovoliť použiť.

Hovoríme to s plnou vážnosťou aj s ohľadom na obdobie, keď sa zdravotníctvo a problémy zdravotníctva používali proti Ľudovej strane v čase, keď bola vládnou stranou a uvedomujeme si aj dôsledky, ktoré tento proces priniesol v priebehu rokov 1998 až 2002. Preto v prípade zdravotníctva a súčasnosti a transformácie slovenského zdravotníctva neplatí požičané vráť.

V odbornej, neodbornej verejnosti existuje zhoda. Transformácia je potrebná. Naše názory na jej podobu a postupnosť nemeníme. Urobíme, čo treba, aby sa presadili či už vo vláde Slovenskej republiky, alebo za využitia nástrojov parlamentnej demokracie, parlamentnou cestou, zákonodarstvom, rokovaním výborov a v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Rovnako je v odbornej, manažérskej aj laickej verejnosti zhoda v tom, že transformácia slovenského zdravotníctva je len jedna. Zoradenie a postupnosť krokov môže byť rôzna. Deklarovali sme preto a potvrdzujeme, že je potrebné identifikovať a zoradiť kroky, zabezpečiť, aby ich plnenie preklenulo aspoň dve volebné obdobia, pričom, samozrejme, v nijakom prípade tento náš názor nemení povahu a obsah našich pilierov transformácie slovenského zdravotníctva.

Z týchto dôvodov nehľadáme odpovede na tézy, správy, či je rezort pripravený, ani na obsah koncepcie. Rezort zdravotníctva musí byť pripravený a z praxe viem, že je a chce byť pripravený.

Ani čo sa týka obsahu koncepcie nebudeme diskutovať, pretože koncepcia bola predstavená v tézach, s ktorými môžeme a nemusíme súhlasiť, môžeme alebo nemusíme o nich donekonečna diskutovať, či zabávať spoločnosť v snahe hľadať lacný politický prínos pre politickú stranu.

Medzitým sa totiž výrazne mení situácia v rezorte zdravotníctva a hrozí zrútenie zdravotníckeho systému s dôsledkami, ktoré nevieme domyslieť, aj keď mnohé tušíme, lebo dnes, čo sa týka transformácie slovenského zdravotníctva, nie je o päť minút dvanásť, ale o niekoľko sekúnd dvanásť, ak mám byť a ostať optimizmom.

Preto vyzývame vládu Slovenskej republiky urýchlene predložiť Národnej rade konkrétne výstupy koncepcie v podobe paragrafového znenia zdravotníckych zákonov, ktoré definujú transformáciu de facto a de iure, alebo odkráčať do histórie.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Džupa bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Muňko, Novotný, pani poslankyňa Mária Sabolová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Muňko.

D. Muňko, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, pripravenosť rezortu zdravotníctva na plnenie koncepcie zdravotnej starostlivosti, prijatej vládou Slovenskej republiky v decembri 2003. Tento materiál by mal byť stiahnutý z rokovania a Národnej rady do doby, pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodne o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 6. júna 2003 o nesúlade niektorých ustanovení zákonov Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ďalej č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku a č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní s čl. 40 v spojením s čl. 13 ods. 2, s čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Predkladaný materiál je koncepčnou prípravou na aplikáciu protiústavných prvkov liberálneho trhového prístupu k riešeniu problémov v zdravotníctve. Do rozhodnutia Ústavného súdu v tejto veci sa javí ako nezmyselné a zbytočné zaoberať sa prerokúvaním podpory možnosť implementácie liberálnych trhových princípov do systému sociálnych práv občanov Slovenskej republiky.

Prekladatelia tohto materiálu zabudli na základné sociálne práva občanov našej republiky, ktoré sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v Listine základných práv a slobôd, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., a taktiež v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Základnom sociálnych práv je predsa rovnosť, sociálna bezpečnosť a sociálna spravodlivosť. Medzi sociálne práva nepatrí trh a konkurencia. Ústava Slovenskej republiky síce podporuje trhové hospodárstvo, ale nie trhovú spoločnosť, ústava vo svojej podstate akceptuje požiadavky globalizácie, konkurencie, ale zároveň ustanovuje princípy sociálneho štátu.

Vrátim sa teraz k materiálu, tak ako ho uviedlo ministerstvo zdravotníctva. Vláda si kladie za cieľ vytvoriť stabilné podmienky pre činnosti v zdravotníctve, zastaviť rast dlhu a zabezpečiť v hospodárení vyrovnanú bilanciu v celom zdravotníckom sektore. Vláda si uvedomuje zodpovednosť za zabezpečenie podmienok pre čo najlepší zdravotný stav obyvateľstva a zaväzuje sa konať v záujme jeho zlepšovania, bude však zároveň vytvárať podmienky na zvýšenie zodpovednosti jednotlivca za vlastné zdravie.

Zatiaľ pripravené opatrenia zo strany ministerstva zdravotníctva však zodpovednosť pacienta za zdravotný stav riešia len formou zavádzania spoluúčasti pacienta na úhrade za zdravotnú starostlivosť.

Vzhľadom na neúnosnú sociálnu situáciu v spoločnosti nie je možné predpokladať, že navrhované reformy prinesú zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Naopak, neustále zvyšovanie finančných nárokov na poskytovanie základnej starostlivosti prinesie zhoršovanie zdravotného stavu obyvateľstva, nakoľko si veľká časť populácie nebude môcť dovoliť tú zdravotnú starostlivosť, ktorá nebude uhrádzaná zo zdravotného poistenia. Tento globálny cieľ je zameraný na zvýšenie angažovanosti a zodpovednosti každého subjektu v systéme zdravotníctva. Pacient musí preberať vyššiu mieru zodpovednosti za svoj zdravotný stav ako v otázke etiky, prevencie, tak v otázke spoluúčasti na liečbe.

Poskytovateľ musí zobrať vyššiu mieru zodpovednosti za správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a kvalitu zdravotnej starostlivosti aj s rizikom postihov. Cieľom je zvýšenie bezpečnosti liečby a dôvery pacienta voči systému zdravotníctva a do tretice aj zdravotná poisťovňa musí zobrať svoj diel zodpovednosti predovšetkým za manažment pacienta v systéme plnení kritérií solventnosti a nákupu zdravotnej starostlivosti v podmienkach tvrdých rozpočtových obmedzení a rizikom bankrotu.

Bankrot zdravotnej poisťovne. Táto vláda sa od roku 1999, keď zbankrotovala zdravotná poisťovňa Perspektíva, nevie vysporiadať s jej dedičstvom. A má odvahu navodzovať situáciu, ktorou môže dôjsť k bankrotu viacerých zdravotných poisťovní, a tým aj možného kolapsu celého systému.

Manažment pacienta zdravotnou poisťovňou nie je v rozpore zákonov s deklarovanou slobodnou voľbou pacienta. Súčasný podiel zodpovednosti za poskytovanie zdravotnej starostlivosti všetci zúčastnení presúvajú na zdravotnícke zariadenia, ktoré musia pacientovi poskytnúť všetko, čo mu garantuje súčasná nevyhovujúca legislatíva, pozri reakcie pána ministra na niektoré problémy, mediálne kauzy.

Vláda a štát sa zbavili zodpovednosti tým, že ju presunuli na rôznych zriaďovateľov. Poisťovne sústavne len regulujú výstupy s odôvodnením, že majú regulované vstupy a v závislosti od toho limitujú rozsah objednaných výkonov. Pacient doteraz nebol motivovaný správať sa zodpovedne voči vlastnému zdraviu, neexistujú takto nastavené pravidlá, otázku zmeny postojov dlhodobo nevyrieši ani 20-korunový a 50-korunový doplatok. Už dnes sociálne odkázaní občania využívajú medzery v zákonoch, keď jednoducho vyhlásia, že nemajú peniaze a zaplatia šekom, čo však nerobia, exekúcie sú prakticky nezmyselné a ekonomicky nerealizovateľné. Absentuje tu zodpovednosť štátu a tejto vlády za vytvorenie nového systému, vláda ako iniciátor nového systému musí niesť zodpovednosť za jeho fungovanie.

V bode 2. Vláda deklaruje zámer zvyšovať akcieschopnosť systému poskytovania zdravotnej starostlivosti zodpovedajúcej potrebám obyvateľov pri zohľadnení reálnych finančných zdrojov. Chce zvýšiť efektívnosť vo využívaní financií určených na poskytovanie zdravotnej starostlivosti hlavne v oblasti povinného zdravotného poisťovania, prioritne zabezpečiť ochranu jednotlivca najmä pri poskytovaní vysoko finančne náročnej zdravotnej starostlivosti, ktoré sú reálne, nemôže sám jednotlivec uhradiť.

Ministerstvo zdravotníctva síce deklaruje snahu prioritne zabezpečiť ochranu jednotlivca pri zabezpečovaní finančne náročnej zdravotnej starostlivosti, no pripravované zákony tento zámer neodzrkadľujú. Nie je možné žiadať úhradu, hoci aj čiastočnú, napríklad za liečbu nezhubných nádorov, nakoľko pre drvivú väčšinu populácie bude finančne náročné liečbou aj liečba týchto ochorení.

Navrhované opatrenia absolútne nezohľadňujú prípadné dôsledky. Chybná je tiež úvaha ministerstva zdravotníctva, čiže prebytok je veľmi iluzórny, že je prítomné vo väčších mestských aglomeráciách, napríklad špeciálne v Bratislave. Naproti tomu je výrazný deficit hlavne lekárskeho personálu v menších mestách a obciach, kde je výrazný problém zohnať odborníkov či už do nemocníc, alebo do ambulancií. Dôkazom je aj výrazná prestarnutosť lekárov primárneho kontaktu v menších mestách a obciach s absolútnou absenciou pripravenosti strednej a mladej generácie.

Ďalšou chybnou úvahou je myšlienka, že otvorenie verejnej siete prinesie zvýšenie finančnej efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je tu totiž prítomná špecifická vlastnosť zdravotníckeho trhu, a tým jej generovanie potreby, to znamená, že viac poskytovateľov si nerozdelí trh, ale spôsobí zvýšenie spotreby verejných zdrojov a zvýšenie tlaku na súkromné zdroje.

Druh poskytovateľa by mal rešpektovať aj charakter chorobnosti, jej výskytu a rozsahu a tomuto kritériu tiež prispôsobiť sieť, rozdelenie trhu, kde všetci robia všetko.

Po tretie. Vláda urobí kroky, ktoré zvýšia efektívnosť, dostupnosť a flexibilitu zdravotnej starostlivosti. Táto má byť založená na kontraktačnej štruktúre zdravotníckych zariadení so zdravotnými poisťovňami na rovnosti šancí a konkurencie medzi zdravotníckymi zariadeniami na elastickej sieti, v ktorej minimálny rozsah bude určený štátom.

Vyššiu ekonomickú efektívnosť liečby a spokojnosť pacientov by malo zabezpečiť uvoľňovanie ambulantnej siete zdravotníckych zariadení a presunutie ťažiska lôžkovej starostlivosti na ambulantnú, zdravotnú starostlivosť, domácu ošetrovateľskú starostlivosť a jednodňovú chirurgiu.

Ministerstvom zdravotníctva navrhované opatrenia nemožno považovať za kroky, ktoré zabezpečia efektívnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Jednotlivé návrhy zákonov nemajú nadväznosť, čo je asi spôsobené tým, že ich pripravujú vždy iné skupiny pracovníkov. Návrhy zákonov sa neustále zásadne prepracúvajú, čo značí o tom, že ani autori reformy nemajú ustálenú predstavu o tom, ako reformu uskutočniť. Samotný pojem koexistencie siete zdravotníckych zariadení či elastickej, alebo pevnej konkurencie, je teoreticky nezmysel. Dokonalá konkurencia je možná len v dokonalých trhoch bez regulácie. A len vtedy plní trh regulujúcu úlohu medzi ponukou a dopytom v systéme sociálnych istôt, kam zdravotníctvo patrí, regulujúcu úlohu medzi dopytom a ponukou možno dosiahnuť len plánovaním a riadením, pričom pojem plánovania vôbec nevylučuje možnosť súťaže v prostredí pevne definovaných kritérií.

Po štvrté. Reformy v zdravotníctve budú smerovať k efektívnemu využívaniu zdrojov. Vláda považuje za nevyhnutné posilniť prevenciu v systéme zdravotnej starostlivosti, predovšetkým preventívne programy na včasné odhaľovanie kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Tu možno s ministerstvom zdravotníctva úplne súhlasiť. Opäť sa však občania budú musieť oveľa viac zamyslieť nad vlastným hodnotovým rebríčkom, ako aj nad otázkou obmedzených zdrojov, z toho musia vyplynúť spoločenské priority, napríklad postavenie kardiologických a onkologických ochorení je podľa štatistík a prieskumov verejnej mienky na čele spoločenských potrieb v oblasti liečby a v zákonnom rozsahu sme im priradili vysokú mieru priority. Liečba týchto ochorení bude plne hradená z verejného zdravotného poistenia, navyše počas minulého roku, tak ako bolo konštatované v tej správe, boli dokončené dve vysoko špecializované kardiologické zariadenia v Košiciach a Banskej Bystrici.

Viac pozornosti treba ale venovať motivácii lekára prvého kontaktu na prevencii. V opačnom prípade nerobíme prevenciu, ale liečime choroby v štádiu neliečiteľnosti, respektívne finančne náročnej liečiteľnosti.

Po piate v tej správe je. Vláda si uvedomuje, že súčasťou problémov v rezorte zdravotníctva a dôvodov nespokojnosti obyvateľstva je vysoká miera korupcie. Preto bude vláda zvýšenú pozornosť venovať opatreniam na znižovanie miery korupcie pri poskytovaní zdravotníckych služieb, ako antikorupčné opatrenie bude svojou adresnosťou pôsobiť aj spoluúčasť občana pri úhrade určitých výkonov alebo spoluúčasti pri úhrade služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnou starostlivosťou.

Je potrebné konštatovať, že navrhované opatrenia korupciu neznížia, ale ju len prenesú do iných vzťahov. Nebudú už korumpovať pacienti zdravotníckych pracovníkov, ale ku korupčnému správaniu budú nútení poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k zdravotným poisťovniam, osobám oprávneným objednávať a vykonávať vykonávanie zdravotníckych výkonov. Nakoniec táto korupcia tu už dnes existuje. Za pridelenie limitov na výkone napríklad neštátnych röntgenových pracovísk sa platí. Tie osoby budú mať v rukách obrovskú moc, nakoľko budú môcť rozhodovať o tom, u ktorého poskytovateľa objednajú jednotlivé výkony.

Korupcia je dôsledok zlého a netransparentného rozdelenia zdrojov a za to je zodpovedné ministerstvo zdravotníctva. Korupcia pri použití úveru, korupcia pri použití Svetovej banky, korupcia pri udržovaní zdravotníckych zariadení, korupcia pri nových investičných projektoch, korupcia pri vykrádaní nemocníc rovná sa privatizácia dialýz, biochemických a iných laboratórií, to je dnešná realita korupcie.

Je chvályhodné, že sa znížil počet respondentov, ktorí považovali korupciu za problém zdravotníctva, avšak je otázne, do akej miery je to zásluha vládnej politiky v oblasti zdravotníctva. Je to skôr zásluhou zníženia ekonomickej úrovne nášho obyvateľstva, a to znamená, kde nič nie je, nie je ani čo dať.

Plánované nástroje Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, hlavne spoluúčasť pacienta, považujeme za hazardovanie so zdravím našich občanov. Je totiž už preukázané, že zavedenie poplatkov znižuje počet návštev u lekára, čo súčasne znamená zhoršenú starostlivosť o banálne ochorenia ľudí. Ľudia sa radšej liečia sami doma, prípadne sa neliečia vôbec, preto je výrazný nárast neskorých dôsledkov dlhodobo zanedbanej liečby banálnych ochorení. Predpokladáme nárast chronických ochorení a zhoršenie celkovo zdravotného stavu populácie v horizonte 5 až 15 rokov.

Po šieste. Vláda pripraví legislatívne riešenia základných zdravotníckych zákonov. Zákon o zdravotnej starostlivosti zadefinuje pojem zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe povinného zdravotného poistenia a pojem preventívna zdravotná starostlivosť. Zákon o Liečebnom poriadku bude definovať rozsah a obsah zdravotníckych výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok poskytovaných na základe povinného zdravotného poisťovania, takzvaný solidárny balík.

Zároveň vymedzí doplnkovú zdravotnú starostlivosť s určením spôsobu jej financovania, poskytovania. Jednotlivé zdravotnícke zákony stále nie sú pripravené v takej podobe, aby mohli byť predložené do Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie, hoci pán minister zdravotníctva pri nástupe do funkcie pred jeden a pol rokom potvrdil, že má všetko pripravené.

O kvalite týchto zákonov tiež možno pochybovať. Jednotlivé právne predpisy však majú aj vecné nedostatky. Napríklad. Poistný zákon vôbec nerieši situáciu, keby nefungovala žiadna zdravotná poisťovňa, akciová spoločnosť, kto bude financovať zdravotnú starostlivosť v takomto prípade? Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ak teoreticky pripustíme jeho ústavnosť, zahrnúť do čiastočne hradenej starostlivosti také diagnózy, ktoré v žiadnom prípade v súčasnej sociálnej situácii v Slovenskej republike nemôžu byť uhrádzané zo strany pacientov.

Návrh zákona o poskytovateľoch upravuje transformáciu zdravotníckych zariadení takým spôsobom, že môže dôjsť k rozkrádaniu majetku týchto zariadení. Zákonom dnes možno povedať len jedno. Právny chaos. Množstvo noviel, novelizácie v nepríslušných zákonoch skryté za formulkou a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvárajú nepriehľadnosť predpisov aj pre tých, ktorí sa s nimi priebežne zaoberajú, pacient je úplne mimo. Zákony sú nepreviazané, ich znenie vyžaduje vysvetlivky od tvorcov, takže pre praktický život sú neaplikovateľné.

Po siedme. Vláda pripraví nový právny predpis o zdravotnom poistení, ktorý v nadväznosti na zákon o zdravotnej starostlivosti a Liečebný poriadok zavedie dva typy zdravotného poistenia.

Po prvé. Zdravotné poistenie založené na princípe solidárnosti, ktoré budú vykonávať zdravotné poisťovne na základe povolenia vydaného regulačným orgánom bez limitácie počtu poistencov s prísnou kontrolou solventnosti. Na jeho základe sa bude financovať takzvaný solidárny balík, ktorého súčasťou bude aj financovanie siete rýchlej zdravotníckej pomoci.

Po druhé. Doplnkové zdravotné poistenie v alternatíve s priamou úhradou nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré budú vykonávať poisťovne na základe povolenia vydaného regulačným orgánom, na jeho základe sa bude financovať zdravotná starostlivosť nad rámec solidárneho balíka.

Zdravotníctvo patrí do oblasti sociálnych istôt, a nie do trhovej ekonomiky. Nie sú tu splnené základné atribúty trhu. Nie je tu zákazník, nie je tu slobodná vôľa založená dostatočne na informovanosti zákazníka. Je tu nutnosť využiť tento sociálny systém. Je pravda, že niektoré oblasti celého systému sú čisto trhové a predstavujú oblasť na zavedenie dokonalej konkurencie. A tam práve štát svojou reguláciou vstupuje a vyvoláva deformáciu v celkovom prostredí. Funkcia nákupcu je iluzórna, je politicky nereálna, je nereálne deklarovať nezáujem o zdravotnícke zariadenia. (Potlesk.)

Po ôsme. Vláda bude presadzovať rovnosť príležitostí a povinnosti zdravotných poisťovní v okruhu povinného zdravotného poistenia a poisťovní v okruhu doplnkového zdravotného poistenia. Zároveň sa zaväzuje zabezpečiť pre zdravotníctvo minimálne rovnaký objem zdrojov zo štátneho rozpočtu Sociálnej poisťovne, ako aj v roku 2002 v stálych cenách v roku 2002. Vláda sa zároveň zaväzuje presadiť v zdravotníctve tvrdé rozpočtové obmedzenie tak, aby v roku 2004 nedochádzalo k tvorbe nového dlhu. Už je tu marec 2004 a systém sa naďalej zadlžuje. Kde sú tie obmedzenia, keď sa systém prestane zadlžovať nie vtedy, keď bude obmedzovaný, ale keď bude motivovaný k vyrovnanému hospodáreniu.

Pán poslanec Paška tu povedal, že ku koncu roka, keď sa bude zadlžovať, tak ako sa zadlžuje prvé dva mesiace, tak zadlženosť bude ku koncu roka znova okolo 7,5 miliardy.

Rovnosť príležitostí a povinnosti zdravotných poisťovní je stanovená v zákone o dohľade. Zdravotné poisťovne sú na konkurenciu pripravené, vlastne de facto si konkurovať mali už teraz, ale vzhľadom na prítomnosť mäkkých rozpočtových pravidiel, nízkej zodpovednosti za pacienta, tripartitného riadenia, absencie definície rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia garantovaného správneho fondu a absencie základných finančných a účtovných pravidiel bez nezávislej kontroly auditu a na konkurenciu nemali motiváciu.

Oveľa viac sa koncentrovali na výber poistného ako na efektívny nákup služieb pre pacienta. A navyše sa koncentrovali na získavanie výhod pre svoj vrcholový riadiaci aparát a prelievanie finančných prostriedkov v prospech záujmov zakladateľov. Príkladom je poisťovňa Perspektíva aj s jej politickými a prezidentskými ambíciami.

Po deviate. Vláda definuje podmienky pre poskytovanie sociálnej medicíny, zahrnujúce náklady na ošetrovanie a opatrovanie občanov a adresné dávky a príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti nad rámec takzvaného solidárneho balíka služieb súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti u osôb, ktoré sa ocitli v hmotnej sociálnej núdzi z objektívnych dôvodov. Aj tu musia byť jasne stanovené pravidlá týchto iných foriem. Nie je zrejmé, čo tento bod tak, ako je v tom materiáli, skutočne znamená. Ja a iste aj iní pod týmto chápu, aké kroky pripraví vláda pre sociálne slabé skupiny obyvateľstva, aby sa pripravované zmeny negatívne neprejavili na ich zdravotnom stave z dôvodu nedostatku financií v rodinnom rozpočte.

Ďalej. Ďakujem, že sa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky venuje aj vysoko aktuálnej problematike prieniku sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ale ako som už spomenul, chýba mi koncepcia, ako zabezpečiť adekvátnu zdravotnú starostlivosť sociálne slabším vrstvám.

Po jedenáste. Vláda presadí kontrolu solventnosti zdravotných poisťovní prostredníctvom Úradu pre finančný trh a zavedie povinnosť pre všetky zdravotnícke zariadenia s obratom prevyšujúcim stanovenú sumu podriadiť sa nezávislému finančnému auditu vedúcemu k zvýšeniu transparentnosti finančných krokov v zdravotníctve.

Kontrolu solventnosti zdravotných poisťovní bude vykonávať Úrad pre dohľad, transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti a poskytovateľov na spoločnosti súkromného práva založeného na základe Obchodného zákonníka alebo ako neziskové organizácie podľa zákona č. 416/2001 Z. z. Povinnosť účtovného auditu mohol minister nariadiť na druhý deň po ustanovení do úradu. Nie je tu potrebné vytvárať žiadne inštitúcie.

Po dvanáste. Vláda si je vedomá neúmerného podielu nákladov na lieky, zo zdrojov pochádzajúceho zo zdravotného poistenia bude presadzovať realizáciu otvorenejšej ekonomiky, realistickej liekovej politiky s určitou trvalou danou súčasťou, spoluúčasťou pacienta. S týmto samozrejmá vec aj s niektorými ďalšími vecami sa dá v tom materiáli súhlasiť.

Na záver. Z predložených pripomienok k jednotlivým bodom vyplýva, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, občania, spoločnosť ani poskytovatelia nie sú pripravení na plánované reformné kroky v zdravotníctve. A to je jeden z dôvodov, aby predložená správa nebola v Národnej rade Slovenskej republiky schválená.

K pripravenosti všeobecne. Čo sa urobilo pre mentálnu pripravenosť. Zamestnancom v zdravotníctve nejde o iné len o to, aby mali istotu v odmeňovaní. Nespokojenci s úrovňou odmeňovania odchádzajú do zahraničia. Informácie o technickej pripravenosti v zdravotníckych zariadeniach považujem za vtip, na základe čoho sa môže vysloviť takéto konštatovanie. Súkromní poskytovatelia používajú podľa vlastného výberu, výber ostatných užívajú informačné systémy, ktoré im v minulosti vnútilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, dnes majú podobné snahy noví zriaďovatelia.

Málokde sa problém rieši v rovine potreby informačného systému, ekonomického a zdravotníckeho, väčšinou sa rieši ad hoc, čo je spokojný pacient. Je to fráza použitá v tomto materiáli. Spokojnosť je subjektívny pocit jednotlivca. Na fungovanie systému však vplýva spokojnosť každého prvku poskytovateľa ako celku, jeho zamestnancov, zdravotnej poisťovne, spokojnosť vlastníkov, zriaďovateľa, manažment a podobne. Považujem to za zahmlievanie podstaty problému a vyvolávanie dojmu, že reforme ide o pacienta, zatiaľ sa ukázal opak.

Keď sa pred štrnástimi rokmi začalo s touto nekonečnou permanentnou reformou, je to niečo ako permanentná revolúcia. Tak si iniciátori mysleli, že dotiahnu nasledovné ciele. Zvýšenie dostupnosti, zníženie nákladov, zvýšenie kvality. Nesystémovou teoretickou nepripravenosťou, ignoráciou základných ekonomických a manažérskych pravidiel sa dosiahol pravý opak.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP